Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 23, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323206947
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1323206947.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske
výrobné družstvo, so sídlom Mlynská ulica, 900 84 Báhoň, IČO: 35 753 994, zastúpený: BOHUNICKÝ
& Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034 proti žalovanému v 1
rade: Obec Báhoň, so sídlom SNP 65, 900 84 Báhoň, IČO: 00 304 654, zastúpený: JUDr. Ondrej

Beracka, advokát, so sídlom Jabloňová 22, 900 29 Nová Dedinka a žalovanému v 2. rade: GrandFarm
s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 278/18, 900 82 Blatné, IČO: 53 941 489, v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III
č. k. 71Cb/72/2023 - 50 zo dňa 13.12.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 71Cb/72/2023 - 50 zo dňa
13.12.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 71Cb/72/2023 - 50 zo dňa 13.12.2023 zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa

04.12.2023 žiadal, aby súd uložil prvým výrokom žalovanému v 1. rade povinnosť zverejniť v Centrálnom
registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky spôsobom podľa ustanovení § 5a zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií), Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzke podniku, ktorá
bola medzi žalovaným 1 a žalobcom uzavretá v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej žalovaným 1
dňa 29.09.2023, a to v znení návrhu nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri

prevádzke podniku, ktorý žalobca do obchodnej verejnej súťaže predložil a ktorý žalovaný 1 v obchodnej
verejnej súťaži ako najvhodnejší vybral, a ktorý písomne prijal listom zo dňa 24.10.2023. Druhým a tretím
výrokomžiadal,abyžalovaným1,2bolauloženápovinnosťzdržaťsaakýchkoľvekprávnychafaktických
úkonov obmedzujúcich a/alebo smerujúcich k obmedzeniu žalobcu v užívaní presne špecifikovaných
poľnohospodárskych pozemkov a zároveň znášať ich užívanie žalobcom.

2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že medzi Obcou Báhoň v postavení prenajímateľa a PVD Báhoň v
postavení nájomcu bola uzatvorená Nájomná zmluva č. 4204 zo dňa 31.08.2017, v znení jej dodatku
č. 1 zo dňa 21.06.2019, predmetom ktorej sú presne špecifikované poľnohospodárske pozemky vo
výlučnom vlastníctve Obce Báhoň s dobou nájmu do 31.12.2023. Obec Báhoň v zmysle oznámenia
zo dňa 29.09.2023 vyhlásila Obchodnú verejnú súťaž na výber najvhodnejšieho návrhu na uzavretie
nájomnej zmluvy za účelom prenajatia poľnohospodárskej pôdy v k. ú. K. a vo vlastníctve Obce od

01.01.2024 do 31.10.2033 (ďalej aj ako „Obchodná verejná súťaž“). PVD Báhoň riadne a včas dňa
16.10.2023 predložilo návrh do Obchodnej verejnej súťaže (ďalej aj ako „Návrh“). Súčasťou Návrhubol v súlade s podmienkami Obchodnej verejnej súťaže podpísaný návrh zmluvy o nájme pozemkov
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (ďalej aj ako „Návrh zmluvy“). Obec listom zo
dňa 24.10.2023 oznámila PVD Báhoň, že jeho Návrh bol úspešný a je Obcou prijatý. Následne Obec

listom zo dňa 26.10.2023 zaslala PVD Báhoň ako víťazovi Obchodnej verejnej súťaže, na podpis v
dvoch vyhotoveniach Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov (ďalej aj ako „Zmluva o nájme
poľnohospodárskych pozemkov“) s tým, aby PVD Báhoň jedno podpísané vyhotovenie Zmluvy o nájme
poľnohospodárskych pozemkov zaslalo späť Obci. Zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
ktorá bola Obcou zaslaná na podpis PVD Báhoň však nebola obsahovo zhodná s podpísaným Návrhom

zmluvy, ktorú PVD Báhoň predložilo v Obchodnej verejnej súťaži. PVD Báhoň preto listom zo dňa
08.11.2023 vyzvalo Obec, aby Obec podpísala Návrh zmluvy predložený do Obchodnej verejnej súťaže
zo strany PVD Báhoň. PVD Báhoň následne zistilo, že Obec dňa 10.11.2023 podpísala zmluvu s
GrandFarm s.r.o., ktorá je zverejnená na webovom sídle Obce. Predmet nájmu podľa zmluvy podpísanej
s GrandFarm s.r.o je totožný s predmetom nájmu podľa Návrhu zmluvy, ktorý PVD Báhoň predložilo
do Obchodnej verejnej súťaže, a ktorý Obec v rámci Obchodnej verejnej súťaže ako najvhodnejší

vybrala a písomne prijala listom zo dňa 24.10.2023. Na výzvu PVD Báhoň zo dňa 08.11.2023 Obec
odpovedala listom zo dňa 14.11.2023, ktorý bol PVD Báhoň doručený dňa 22.11.2023 a v ktorom Obec
oznámila PVD Báhoň, že predmetná súťaž je ukončená a nakoľko PVD na výzvu Obce nereagovalo
v stanovenom termíne, uzatvorili zmluvu s druhým uchádzačom v poradí. Žalobca mal za to, že
písomným prijatím návrhu PVD Báhoň, došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi Obcou a PVD

Báhoň. Zmluva s druhým uchádzačom v poradí (GrandFarm s.r.o.) bola uzatvorená v rozpore s
podmienkami súťaže, resp. dokonca bez uskutočnenia súťaže, pretože k uzatvoreniu zmluvy s druhým
účastníkom v poradí došlo až po ukončení Obchodnej verejnej súťaže, t.j. po tom, ako Obec prijala
Návrh PVD Báhoň. Zmluva s GrandFarm s.r.o. tak bola uzavretá v rozpore so zákonom a je preto
absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 zákona Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,

že Obec doposiaľ nezverejnila Nájomnú zmluvu v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády
Slovenskej republiky, a že Obec oznámila PVD Báhoň, že podpísala zmluvu s druhým účastníkom
Obchodnej verejnej súťaže (GrandFarm s.r.o.), stalo sa právne postavenie žalobcu ohrozené. Za účelom
vykonávania poľnohospodárskej výroby sa na pozemkoch každoročne vypracúva tzv. osevný plán, v
zmysle ktorého sa rozhoduje, na ktorú časť obhospodarovanej poľnohospodárskej plochy sa vyseje

konkrétna plodina. Následne podľa tejto plodiny sa rozhodne o nákupe jednotlivých osív, hnojív a
prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sa na poľnohospodársku plochu následne aplikujú. Osevný plán sa
vypracúvapredpoľnohospodárskousezónou,pričomsaprijehovypracovanízohľadňujúviaceréfaktory.
Takýmito faktormi sú napríklad úrodnosť pôdy, striedanie plodín, pomer plochy zasiatej a nezasiatej
v záujme dodržania podmienok žiadosti o podporu v poľnohospodárstve a pod. Je preto potrebné

vopred vedieť s akou celkovou plochou poľnohospodárskej pôdy sa má počítať a na ktorých konkrétnych
pozemkoch sa bude pestovať tá-ktorá plodina. Je nevyhnutné vopred nakúpiť aj osivo, hnojivo a pod.
Vzhľadom na skutočnosť, že Obec nezverejnila Nájomnú zmluvu, ktorú platne uzavrela s PVD Báhoň
v procese Obchodnej verejnej súťaže a oznámila PVD Báhoň, že podpísala zmluvu o nájme s druhým
účastníkom Obchodnej verejne súťaže, s totožným predmetom nájmu, postavenie PVD Báhoň ako

nájomcu poľnohospodárskych pozemkov je z toho dôvodu ohrozené. V prípade, ak by PVD Báhoň bolo
obmedzené v užívaní pozemkov, mohlo by v súvislosti s vyššie uvedeným dôjsť k zmareniu potrebných
investícií ako aj k vzniku ďalších škôd v procese poľnohospodárskej výroby.

3. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 324 ods. 1; § 325 ods. 1, ods. 2; § 326 ods. 1, ods. 2 z.

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v odôvodnení napadnutého uznesenia
uviedol, že nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovanému 1 zverejniť predmetnú nájomnú
zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným 1 v obchodnej verejnej súťaži v Centrálnom registri zmlúv
a uloženia povinnosti žalovaným 1-2 zdržať sa úkonov obmedzujúcich žalobcu v užívaní predmetných

pozemkov, ako aj znášať ich užívanie žalobcom. Dospel k záveru, že nie je osvedčený základný zákonný
predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a tým je bezodkladnosť úpravy pomerov medzi
sporovými stranami. Neodkladné opatrenie je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany v skrátenom
konaní, kedy súd vychádza výlučne z tvrdení a dôkazov prezentovaných žalobcom. V danom prípade
však žalobca poukazuje na fakt, že jeho návrh v obchodnej verejnej súťaži (na uzavretie nájomnej

zmluvy) nebol totožný s tým, ktorý mu obec (žalovaný 1) zaslala na podpis po tom, čo mu oznámila,
že bol v tejto súťaži úspešný. Žalobca však opomenul uviesť, v čom konkrétne sa tieto dva návrhy na
uzavretie nájomnej zmluvy odlišovali, teda či išlo o len drobné úpravy alebo práve naopak o podstatné
zmeny, ktoré by pre neho znamenali napr. zvýšené náklady na užívanie pozemkov, alebo boli inýmspôsobom pre žalobcu neakceptovateľné z dôležitých dôvodov. Bez uvedenia týchto dôvodov súdu nie
je zrejmé, prečo žalobca odmietol uzavrieť zaslanú nájomnú zmluvu, čiže aké konkrétne dôvody ho k
tomu viedli. Taktiež súdu nie je z doložených listinných dôkazov zrejmé, kedy bol žalobcovi doručený list

obce zo dňa 26.10.2023, v ktorom ho obec vyzvala na zaslanie podpísaného návrhu zmluvy v lehote
7 dní a či žalobca túto lehotu vôbec dodržal, keď obci listom zo dňa 08.11.2023 zaslal svoj nesúhlas s
predloženým návrhom zmluvy na podpis z dôvodu, že tento nebol totožný s pôvodným návrhom žalobcu
zaslaným do verejnej súťaže. Vzhľadom na chýbajúce podrobnejšie zdôvodnenie konania žalobcu vo
vzťahu s odmietnutím podpísať návrh nájomnej zmluvy a nepreukázanie dodržania stanovených lehôt,

súd nemal za osvedčené, že navrhovaná úprava pomerov medzi stranami sporu neznesie odklad, resp.
že by nevydaním neodkladného opatrenia došlo k závažnému porušeniu práv a oprávnených záujmov
subjektov konania, či tretích strán, alebo že by mohla vzniknúť škoda v značnom rozsahu. Žalobca síce
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že jeho postavenie bude ohrozené, keď dôjde
od 01.01.2024 k neoprávnenému zásahu do jeho užívacích práv k poľnohospodárskym pozemkom zo
strany žalovaného 2. Taktiež sa odvoláva na nutnosť vopred nakúpiť osivo, hnojivo a pod., ako aj na

obavu, že by mohlo dôjsť k zmareniu potrebných investícií a vzniku škody v procese poľnohospodárskej
výroby.Uvedenétvrdeniažalobcuvšakmajúpodľanázorusúdulencharakterobávapredpokladov,ktoré
sami o sebe nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko toto
by predstavovalo výrazný a časovo neobmedzený zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaných.
Tieto obavy neboli konkretizované takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval reálnu potrebu bezodkladnej

úpravy pomerom medzi stranami sporu, napr. vyčíslením vzniku škody značného rozsahu, ktorá by
mohla žalobcovi vzniknúť konaním žalovaných, či uvedením rozsahu a druhu investícií v prospech
žalobcu, ktoré by mohli byť zmarené a podobne. Tvrdenia žalobcu o ohrození jeho postavenia majú v
tomto ohľade generalizujúci charakter, preto súd nemá za osvedčené, že konanie žalovaných výrazným
spôsobom porušuje jeho práva, a tým vyvoláva potrebu v skrátenej lehote bezodkladne upraviť pomery

medzisporovýmistranami,resp.žejespôsobiléreálneprivodiťžalobcoviznačnúujmu.Vdanomprípade
nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., na

základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní 1-2, súd by im priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Súd im však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym

procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca považuje odôvodnenie uznesenia súdom prvej inštancie v celom
rozsahu za nepreskúmateľné. Podľa žalobcu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a

v odôvodnení uznesenia sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, na ktoré žalobca v
návrhu poukázal. K záverom súdu, že (i) z návrhu nie je zrejmé, prečo žalobca odmietol uzavrieť Obcou
zaslanú nájomnú zmluvu; (ii) z návrhu nie je zrejmé, či Žalobca dodržal lehotu na podpísanie Obcou
zaslanej nájomnej zmluvy; (iii) neodkladné opatrenie by predstavovalo výrazný a časovo neobmedzený
zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaných žalobca uviedol, že z návrhu jednoznačne vyplýva,

že dôvodom nepodpísania zmluvy o nájme pozemkov, ktorá bola Obcou zaslaná na podpis žalobcovi
listom zo dňa 26.10.2023 bola aj skutočnosť, že táto nebola obsahovo zhodná s návrhom zmluvy o
nájme, ktorý do obchodnej verejnej súťaže predložil žalobca a konkrétne rozdiely vyplývajú z oboch
návrhov zmlúv, ktoré žalobca priložil k návrhu ako dôkazy. Napriek skutočnosti, že preukázal podstatné
rozdiely medzi návrhom zmluvy PVD Báhoň a návrhom zmluvy Obce, žalobca považuje hodnotenie

týchtoskutočnostízaúplneirelevantnéajvzhľadomnanižšieuvedené.Hlavnýmdôvodomnepodpísania
zmluvy, ktorú žalovaný v 1. rade predložil žalobcovi na podpis listom zo dňa 26.10.2023 bola skutočnosť,
že medzi Obcou a PVD Báhoň už bola uzavretá nájomná zmluva s rovnakým predmetom nájmu.
Prijatím návrhu zmluvy PVD Báhoň, čo Obec oznámila v liste zo dňa 24.10.2023, došlo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy medzi Obcou a PVD Báhoň (ďalej aj ako „Nájomná zmluva“). Ďalej má žalobca za to,

že súd prvej inštancie sa vôbec nemal zaoberať otázkou, kedy bol žalobcovi doručený návrh zmluvy
Obce na podpis, a či žalobca dodržal lehotu stanovenú Obcou na podpísanie jej návrhu zmluvy. Zo
zákona ani z podmienok obchodnej verejnej súťaže nevyplýva žiadna lehota, Obec si nemôže svojvoľne
stanoviť akúkoľvek lehotu a následne s jej nedodržaním spájať akékoľvek právne účinky. Žalobcazároveň nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že navrhnutým neodkladným opatrením, by došlo
k výraznému zásahu do práv žalovaných. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tak nie je zrejmé
akým spôsobom by bolo výrazne zasiahnuté do práv žalovaných, t.j. do akých práv žalovaného v 1.

rade by bolo výrazne zasiahnuté v situácii, keď žalobca len požaduje, aby sa žalovaný v 1. rade riadil
platne uzatvorenou nájomnou zmluvou (zmluvou uzavretou medu žalobcom a žalovaným v 1. rade v
rámci obchodnej verejnej súťaže) a do akých práv žalovaného v 2. rade by bolo výrazne zasiahnuté,
keď nájomná zmluva medzi Obcou a GrandFarm s.r.o. je absolútne neplatná. Nariadením neodkladného
opatrenia by zároveň nedošlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade a

práv GrandFarm s.r.o., a to aj s ohľadom na skutočnosť, že PVD Báhoň užíva predmetné pozemky, platí
nájom a daň z nehnuteľností za užívané pozemky a je pripravené aj na základe Nájomnej zmluvy od
01.01.2024 naďalej riadne platiť dohodnuté nájomné a uhrádzať daň z nehnuteľností. Bezodkladnosť
potrebyúpravypomerovvyplývanajmäzoskutočnosti,žeObecvrozporesozákonompodpísalazmluvu
s GrandFarm s.r.o., podľa ktorej je zámerom Obce od 01.01.2024 prenechať pozemky do užívania
GrandFarm s.r.o. v rozpore so zákonom a podmienkami obchodnej verenej súťaže, v ktorej Obec vybrala

a prijala návrh zmluvy PVD Báhoň, ktorého predmetom sú totožné pozemky.

6. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že z dôvodu zverejnenia nájomnej Zmluvy v Obchodnom vestníku,
žalobca netrvá na nariadení neodkladného opatrenia v časti návrhu, aby súd zaviazal žalovaného
v 1. rade zverejniť nájomnú zmluvu v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej

republiky, teda v bode I. petitu návrhu. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a aby nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom v bode II, III, IV petitu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá C.s.p. doručil odvolanie žalobcu na

vyjadrenie žalovanému v 1. a 2. rade, pričom k odvolaniu žalobcu sa písomnými podaniami vyjadrili
obaja žalovaní. Žalovaný v 1. rade nepopieral, že jeho nájomný vzťah sa zmluvou so žalovaným v 1.
rade končil k 31.12.2023, čo bol aj dôvod, prečo sa rozhodol vyhlásiť súťaž. Po uplynutí tejto doby,
by teda počnúc 1.1.2024 už žalobca v postavení nájomcu nemal právny titul na užívanie predmetných
pozemkov, ktoré boli aj predmetom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže. Žalobca sa samotnej súťaže

zúčastnil, keď zaslal svoj návrh do nej a navrhol cenu 325 EUR/ha/kalendárny rok. Do súťaže žaloba
predložil ním spracovaný návrh nájomnej zmluvy. Z dôvodu, že žalobca ponúkol najvyššiu cenu za
prenájom súťažených pozemkov, adresoval mu žalovaný v 1. rade listom z 24.10.2023 odpoveď, že
ním predložený návrh prijíma. Bola tým prijatá ponuka žalobcu, na ktorú následne mali reagovať strany
sporu uzatvorením nájomnej zmluvy. Podľa žalovaného v 1. rade je dôležité posúdiť, aké návrhy v

rámci nájomnej zmluvy uviedol žalobca v rámci svojho návrhu a aké žalovaný v 1. rade. Tu sa totiž
návrhy obidvoch strán sporu nestretávajú. Žalovaný v 1. rade má za to, že bolo nutné, aby sa zmluvné
strany zhodli nie len na tom, čo bolo vo vyhlásenej obchodnej verejnej súťaži definované ako nutná
súčasť a obsah nájomnej zmluvy, avšak, aj na ďalších podmienkach. Už iba samotné podmienky
vyhlásenia obchodnej verejnej súťaži to definujú cez slovné spojenie „najmä“, čím dáva žalovaný v 1.

rade akémukoľvek záujemcovi do danej verejne súťaže vedieť, že ide o základný rámec podmienok,
ktoré musí nájomná zmluva obsahovať, nie však jediný obsah. Žalobca vsunul do súťaže podmienku,
ktorá sa stala súčasťou ním predloženého návrhu nájomnej zmluvy, na čo reagoval žalovaný v 1. rade v
postaveníprenajímateľatak,žepredložilnávrhnájomnejzmluvy,ktoráreflektovalanapodmienkysúťaže
(tie, ktoré žalovaný v 1. rade uvádza ako podstatné, cez slovné spojenie „najmä“) avšak neobsahovala

už znižovanie výšky nájmu, čím by prichádzalo k nedodržaniu samotnej ponuky žalobcu, ktorú do súťaže
dal. Žalobcova podmienka na znižovanie nájmu a teda platenie nižšieho nájomného nie je v súlade ani
s vyhlásenou obchodnou verejnou súťažou. Z dôvodu, že žalobca nechcel pristúpiť na podpis návrhu
nájomnej zmluvy, ktorý predložil žalovaný v 1. rade, neprišlo v konečnom dôsledku k uzatvoreniu zmluvy
napredmetsúťaže.Stalosatakvšaknazákladeneochotyapochybenianastranežalobcu,ktorýnechcel

pristúpiť na uzatvorenie návrhu nájomnej zmluvy, ktorá v plnom rozsahu zachovával ním predloženú
ponuku na výšku nájmu 325 EUR/ha/kalendárny rok, pričom túto výšku nekrátila. O krátení nájomného
sa nezmieňujú ani podmienky obchodnej verejnej súťaže, žalobca ju aplikoval jednostranne a v rozpore
s týmito podmienkami. Žalovaný v 1. rade napriek správaniu žalobcu sa snažil uzatvoriť s ním nájomnú
zmluvu a druhého v poradí vybral až v momente, keď nebola zo strany žalobcu ochota uzavrieť nájomnú

zmluvu. Žalovaný v 1. rade navrhuje, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.8. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že sa rovnako ako žalobca zapojili do
Obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným v 1. rade dňa 29.09.2023, zverejnením na webovej
stránke obce a doručil osobne svoj návrh v kompletnom znení, v termíne, spôsobom a formátom tak

ako to ukladajú podmienky súťaže dňa 16.10.2023. Predložený návrh nebol vyhlasovateľom súťaže
vyradenýzOVS,čímsplňovalpodmienkyOVS.Dňa10.11.2023vpriestorochObecnéhoúraduvBáhoni
prebehlo stretnutie so zástupcami obce, na ktorom bol informovaný, že žalobca, v postavení víťaza
OVS, nenaplnil výzvu Obce podpísať zaslané nájomné zmluvy a doručiť ich Obci v lehote najneskôr
do 7 dní a preto bol informovaný o výbere druhého kandidáta v poradí v zmysle podmienok OVS,

na základe čoho bol Obcou vyzvaný k uzatvoreniu nájomných zmlúv najneskôr do 7 dní. V zmysle
uzatvorenia nájomných zmlúv s Obcou, Obec nájomnú zmluvu zverejnila 10.11.2023 v Centrálnom
registri zmlúv a od tohto momentu považoval celý proces za uzatvorený. Na základe uvedeného listom
zo dňa 20.11. 2023 kontaktoval žalovaný v 2. rade spoločnosť PROBITAS, s.r.o., ktorá v zmysle
verejne dostupných informácií je obhospodarovateľom resp. užívateľom predmetných pozemkových
nehnuteľností (obsiahnutých v predmete OVS a následne v predmete uzatvorenej nájomnej zmluvy),

o oznámení zmeny nájomného vzťahu a výzve k uvoľneniu predmetu nájmu, teda obhospodarovateľa
vyzval, aby na predmetných pozemkových nehnuteľnostiach nezakladal úrodu alebo nevykonával také
operácie, ktoré by viedli k založeniu úrody, ktorej prípadný zber, by prevyšoval termín začiatku plynutia
jeho nájomného vzťahu. O komunikácii medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nemal žiadne informácie.
Žalovaný v 2. rade navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 C.s.p. preskúmal odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu a
dôvodmi odvolania žalobcu, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom sa žalobca proti žalovaným domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho jednak v uložení povinnosti žalovanému v 1. rade
zverejniť v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky spôsobom podľa
ustanovení § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri

prevádzke podniku, ktorá mala byť medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom uzavretá v obchodnej verejnej
súťaži vyhlásenej žalovaným v 1. rade dňa 29.09.2023. V uvedenej časti však žalobca v odvolaní
uviedol, že na tomto návrhu ďalej netrvá a z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v tejto časti odvolacími
námietkami nezaoberal.

13. Žalobca sa ďalej návrhom domáhal, aby žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť
zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov obmedzujúcich a/alebo smerujúcich k obmedzeniu
žalobcuvužívanípresnešpecifikovanýchpoľnohospodárskychpozemkovazároveňznášaťichužívanie
žalobcom.

14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť
situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom
súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem.

To znamená, že musí na základe právne významných skutočností osvedčiť, že pomery medzi stranami
si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav
vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladnéhoopatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov
(princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v

zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a
bez výsluchu a vyjadrenia strán. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia
neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa
(čl. 8 C.s.p.). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je,
že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 5/2012).
Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).

15. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. C.s.p. môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou
bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností

osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami,listinnýmidôkazmiakvalifikovanouprávnouargumentáciou.Vneposlednomradejevzmysle

§ 326 ods. 2 C.s.p. daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. môže rozhodnúť o návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatreniaajbezvýsluchuavyjadreniastránabeznariadeniapojednávania,
zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že v tomto prípade neboli splnené
zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebol hodnoverne osvedčený
nárok žalobcu a ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia.
V konaní pred súdom prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu nebola preukázaná a dostatočne
osvedčená existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, kde sa vyžaduje

presvedčivosť návrhu, ako aj hodnoverné osvedčenie všetkých relevantných predpokladov. Správne
súd prvej inštancie konštatuje, že z doložených listinných dôkazov nie je zrejmé, kedy bol žalobcovi
doručený list obce zo dňa 26.10.2023, v ktorom ho obec vyzvala na zaslanie podpísaného návrhu
zmluvy v lehote 7 dní a teda či vôbec následne žalobca túto lehotu 7 dní dodržal. Žalobca listom zo dňa
08.11.2023 zaslal svoj nesúhlas s predloženým návrhom zmluvy na podpis z dôvodu, že tento nebol

totožný s pôvodným návrhom žalobcu zaslaným do obchodnej verejnej súťaže. Žalobca podrobnejšie
nezdôvodnil svoje konanie s odmietnutím podpísať návrh nájomnej zmluvy a predovšetkým nepreukázal
dodržanie stanovených lehôt, preto súd nemal za osvedčený samotný nárok, z ktorého odvodzuje
žalobca navrhovanú úpravu pomerov medzi stranami sporu.

17. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie sa vôbec nemal zaoberať otázkou, kedy bol
žalobcovi doručený návrh zmluvy žalovaného v 1. rade na podpis, a či žalobca dodržal lehotu
stanovenú žalovaným v 1. rade na podpísanie jej návrhu zmluvy odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie postupoval správne, ak sa uvedenými skutočnosťami zaoberal práve z dôvodu preukázania
samotného vzniku nároku a teda preukázania vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

v 2. rade od 1.1.2024, ktorému mala byť neodkladným opatrením poskytnutá súdom ochrana. V
súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami súd
správne skúmal splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že žalobca potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne neosvedčil, nakoľko návrh obsahuje len

jeho subjektívne tvrdenia, bez konkrétneho dôkazného preukázania.

18. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len
osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho,že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému
sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo
veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia

práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Obrazne povedané, potom by
bolo možné poskytnúť ochranu akémukoľvek zmluvnému dojednaniu, a to aj takému, ktoré zjavne
nespôsobuje právne následky spočívajúce v danosti uplatneného nároku. Osvedčiť právo v rovine
nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané
- niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo,

vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné
hmotnoprávne posúdenie) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 458/2022 z 24.
novembra 2022).

19. Odvolací súd sa zhodne so súdom prvého stupňa zaoberal aj potrebou bezodkladnej úpravy
pomerov a jej osvedčením v návrhu žalobcu. Žalobca svoj návrh vo svojej podstate odôvodnil iba tým,

že nevydaním neodkladného opatrenia by mu hrozila bezprostredná ujma, spočívajúca v zmarení
potrebných investícií a vzniku škody v procese poľnohospodárskej výroby. Tieto obavy žalobca nijako
nekonkretizoval, teda takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval reálnu potrebu bezodkladnej úpravy
pomerom medzi stranami sporu, napr. vyčíslením vzniku škody značného rozsahu, ktorá by mohla
žalobcovi vzniknúť konaním žalovaných, či uvedením rozsahu a druhu investícií v prospech žalobcu,

ktoré by mohli byť zmarené a podobne. Tvrdenia žalobcu o ohrození jeho postavenia teda ani odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval za osvedčené, žalobca relevantne neodôvodnil
opodstatnenosť a naliehavosť ochrany ním tvrdeného nároku práve formou neodkladného opatrenia
na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia by nastal stav,
ktorý by nezodpovedal primeranosti zásahu do práv žalovaných, keďže by bol súdnym rozhodnutím

chránený nárok, ktorý nie je osvedčený. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že
nárokžalobcunebolprepotrebynariadenianeodkladnéhoopatreniadostatočnepreukázanýažalobcom
produkované dôkazy a tvrdenia nie je možné z objektívneho hľadiska vyhodnotiť ako dostatočné vo
vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha voči žalovanému uloženia
povinnosti.

20. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť. Tvrdenia žalobcu
uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami

významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., v nadväznosti
na čo odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa ním tvrdenej
nepreskúmateľnosti odvolaním dotknutého uznesenia. Samotná okolnosť nestotožnenia sa strany sporu
s rozhodnutím súdu nezakladá bez ďalšieho nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to

obzvlášť v prípade, keď samotný žalobca svoje tvrdenie v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie
pôsobia abstraktne a tendenčne, nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako napĺňajúce znaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
preto v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť záverov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej

inštancie a na zdôraznenie správnosti reagujúc na odvolacie námietky uvádza nasledovné dôvody. K
uvedenej námietke odvolací súd dodáva, že Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS
115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
(čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému
uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a nemožno ho považovať za
nepresvedčivé, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo nato, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

21. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd
rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, keďže
boli v odvolacom konaní plne úspešní.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 C.s.p. má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d) a písm. e) C.s.p.).