Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718201952
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2718201952.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C., zastúpeného advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti
žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, E., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl,
so sídlom Borský Svätý Jur 774, o zaplatenie 25.240 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Skalica z 26. apríla 2022 č. k. 5C/31/2018-138, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. mení tak, že žalobu
v časti o zaplatenie sumy 16.597 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.597

eur od 13.10.2018 až do zaplatenia, zamieta.

II. Odvolanie žalovanej voči zvyškovo zamietajúcemu výroku II. odmieta.

III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 16.597 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.597 eur od 13.10.2018 až
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol; výrokom III.

priznal žalobcovi voči žalovanej (v časti žaloby o zaplatenie 25.240 eur) nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 31,52 % a výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanej (v časti nároku žalovanej o zaplatenie
17.200 eur) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 454 ods. 1, 2, § 454,
§ 455 ods. 1, § 456, § 458 ods. 1 až 3, § 517 ods. 2, § 563, § 657, § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 28.12.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 25.240 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 13.10.2018 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou žil v partnerskom vzťahu. Po smrti matky žalovanej
sa na základe dedičského konania stali spoluvlastníkmi rodičovského rodinného domu v C. žalovaná,
jej brat G. H., jej sestra I. A. a jej otec D. H.. Žalovaná mala záujem uvedený rodinný dom odkúpiť

od spoluvlastníkov, nemala však na to finančné prostriedky. Keďže si so žalovanou rozumeli, finančné
prostriedky jej požičal s tým, že sa dohodli, že mu vráti finančné prostriedky v nasledujúci deň po tom,
ako žalovaná predmetný rodinný dom predá. Dňa 18.2.2011 žalovaná uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou
odkúpila spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome od I. A. (1/8) a D. H. (1/8) a v hotovosti uhradilakaždému predávajúcemu sumu 8.298,50 eura (spolu 16.597 eur) v advokátskej kancelárii J. E. s tým,
že tieto finančné prostriedky jej poskytol žalobca ako pôžičku. Dňa 11.3.2011 žalovaná uzatvorila kúpnu
zmluvu, ktorou odkúpila spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome od G. H. (1/8) a tiež mu uhradila

kúpnu cenu 8.298,50 eura z pôžičky, ktorú jej poskytol na tento účel žalobca. Celkovo poskytol žalobca
žalovanej pôžičku v sume 25.240 eur. V septembri 2018 sa žalobca dozvedel, že žalovaná rodinný dom
predala, pôžička sa stala preto splatnou dňa 12.9.2018. Žalovanú vyzval na vrátenie pôžičky, žalovaná
mu pôžičku nevrátila. Rozdiel medzi poskytnutou sumou pôžičky 25.240 eur a finančnými čiastkami
poskytnutými na vyplatenie spoluvlastníkov, ktoré tvorí suma 344,50 eura, žalovaná použila na konanie

ohľadne vkladu vlastníctva predmetného domu na katastrálnom úrade a na úhradu nákladov spojených
so zmluvami - odmena za vypracovanie zmluvy.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uviedla, že sa nejednalo o žiadny pôžičkový vzťah a žalobcom
požadovaná suma nebola v prospech žalovanej použitá. Taktiež vzniesla námietku premlčania
pohľadávky. Z opatrnosti požadovala ako protihodnotu poskytnutého plnenia vo výške 2/3 žalovanej

sumy, sumu 7.200 eur za štvorročný nájom a používanie domu zo strany žalobcu (150 eur za mesiac) a
zároveň vzhľadom k poškodeniu domu a zníženie jeho hodnoty o 20.000 eur, započítanie sumy 10.000
eur.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovanej, výsluchom

svedkov J. K. E., L. L. M. a oboznámením listinných dôkazov: list vlastníctva, kúpne zmluvy, predžalobná
výzva, fotografie.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej z dôvodu
poskytnutej pôžičky vo výške 25.240 eur. Žalobca bol preto v konaní povinný preukázať, že žalovanej

poskytol sumu 25.240 eur, že túto sumu žalovanej odovzdal, že sa jednalo o pôžičku a kedy si dohodli
vráteniepôžičky,t.j.kedybolapôžičkasplatná.Žalovanávzhľadomkjejtvrdeniubolapovinnápreukázať,
že jej žalovaná suma nebola zo strany žalobcu poskytnutá, že sa nejednalo o pôžičku a že pohľadávka
žalobcu je premlčaná, t.j. kedy bola pohľadávka splatná.

7. Písomná zmluva medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená nebola. Občiansky zákonník nevyžaduje
pri zmluve o pôžičke písomnú formu. Jednotlivé dôkazy a dôkazmi preukázané skutočnosti súd
vyhodnocoval aj v súvislosti so vzťahmi žalobcu a žalovanej v čase, keď malo dôjsť k poskytnutiu
finančných prostriedkov zo strany žalobcu pre žalovanú. V tom čase v roku 2011 bol medzi žalobcom a
žalovanou partnerský vzťah a spolužitie s tým, že žalobca a žalovaná v tom čase uvažovali o spolužití

v spoločnej domácnosti. Túto skutočnosť potvrdil žalobca a taktiež žalovaná vo svojej výpovedi. V
dôsledku takéhoto partnerského vzťahu sa predpokladá medzi partnermi láska a vzájomná dôvera
bez potreby formálneho (písomného) potvrdzovania dokonca aj dôležitých skutočností. V dôsledku
takéhoto vzťahu a vzájomnej dôvery partnerov nemusia byť uzatvárané písomné zmluvy a nemusia byť
vystavované písomné potvrdenia tak, ako by sa to mohlo očakávať, prípadne vyžadovať napr. medzi

cudzími ľuďmi, resp. medzi podnikateľskými subjektmi.

8. Čo sa týka dôkazov, žalobca v žalobe a tiež vo svojej výpovedi tvrdil, že žalovanej poskytol finančné
prostriedky na to, aby žalovaná mohla odkúpiť od ďalších spoluvlastníkov spoluvlastnícke podiely na
rodinnom dome a žalovaná nemala finančné prostriedky na odkúpenie spoluvlastníckych podielov. Malo

sa jednať o pôžičku, keď pôvodne mali zámer, že každý z nich predá svoj byt a kúpia spoločne do
spoluvlastníctva uvedený rodinný dom. Žalovaná svoj byt však nepredala. Dohodnutí boli, že žalovaná
muvrátifinančnéprostriedky.To,žesažalobcasožalovanoudohodlinavráteníposkytnutýchfinančných
prostriedkov (t.j. na pôžičke) potvrdil vo svedeckej výpovedi aj svedok J. K. E., ktorý uviedol, že ponúkal
žalobcovi, že vypracuje písomné potvrdenie o tom, že žalovanej poskytol pôžičku a kedy bude pôžička

splatná, čo však žalobca odmietol s tým, že by takéto potvrdenie narušilo vzájomnú dôveru medzi
žalobcom a žalovanou a že on žalovanej bezmedzne verí. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že
žalobca týmito dôkazmi preukázal, že v danom prípade sa jedná o pôžičku. Svedok J. E. svojou
výpoveďou potvrdil, že žalobca išiel poskytnúť žalovanej finančné prostriedky ako pôžičku, potvrdenie
o pôžičke však nechcel vyhotoviť z dôvodu, že by sa tým mohla narušiť vzájomná dôvera partnerov.

9. Žalovaná poprela skutočnosť, že by sa jednalo o pôžičku. Žalovaná poprela, že by sa jednalo o
dar finančných prostriedkov zo strany žalobcu pre žalovanú na zakúpenie spoluvlastníckych podielov
na rodinnom dome. Žalovaná nepoprela skutočnosť, že v čase keď kupovala spoluvlastnícke podielyna rodinnom dome, nemala vlastné finančné prostriedky na kúpu spoluvlastníckych podielov. V takom
prípade by už podľa tvrdenia žalovanej zostávalo daný právny vzťah kvalifikovať ako bezdôvodné
obohatenie, u ktorého však nie sú splnené jednotlivé zákonné znaky ustanovenia § 451 ods. 2

OZ. Je to z dôvodu, že sa nejedná o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
keďže žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanej na vyplatenie spoluvlastníckych podielov a
tieto finančné prostriedky (dvakrát po 8.298,50 eura) žalovaná použila na vyplatenie predávajúcich,
čo žalovaná a aj predávajúci potvrdili podpisom v kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2011 v čl. IV, ktorý znie
„Dohodnutá kúpna cena bola predávajúcim - každému suma 8.298,50 eur vyplatená kupujúcou pri

podpisetejtokúpnejzmluvy“.Takžeuvedenousumou(dvakrátpo8.298,50eur)žalovanádisponovalapri
podpisovaní kúpnej zmluvy a zaplatila ju predávajúcim. To, že tieto finančné prostriedky fyzicky odovzdal
pri podpise kúpnej zmluvy predávajúcim žalobca v prítomnosti žalovanej, nemení nič na skutočnosti,
že reálnym disponentom finančných prostriedkov pri vyplácaní kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely
bolažalovaná.Medzižalobcomapredávajúciminebolažiadnadohodaohľadnefinančnýchprostriedkov.
Taktiež nedošlo k plneniu z neplatného právneho úkonu alebo plneniu z právneho dôvodu ktorý odpadol,

nešlo ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, resp. o plnenie za niekoho, čo podľa
práva mal plniť sám (§ 454 OZ).

10. Čo sa týka preukázania odovzdania finančných prostriedkov pôžičky a sumy pôžičky, žalobca
preukázal,žedňa18.2.2011odovzdal-poskytolžalovanejprvúčasťpôžičky-sumu(dvakrátpo8.298,50

eura), ktoré žalovaná použila na vyplatenie dvoch predávajúcich, čo žalovaná a aj predávajúci potvrdili
podpisom v kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2011 v čl. IV. Svedok J. E. potvrdil, že dňa 18.2.2012 sa dostavili
do jeho kancelárie všetci účastníci kúpnej zmluvy vrátane žalobcu a žalobca priniesol v príručnej taške
peniaze, ktoré vyložil na stôl u neho v kancelárii. Peniaze sa rozdelili, medzi otca žalovanej a sestru
žalovanej, pritom žalovaná kupovala od uvedených osôb - predávajúcich spoluvlastnícke podiely na

rodinnomdome.Žalovanáztýchtopeňazívyplatilaotcaasestru,podľaodkupovanýchspoluvlastníckych
podielovuvedenýchvkúpnejzmluve.Svedokvšakneuviedol,akúcelkovúsumufinančnýchprostriedkov
žalobca poskytol žalovanej, nepotvrdil výšku sumy tvrdenú žalobcom, t.j. že by okrem kúpnej ceny
poskytol žalobca žalovanej ďalšiu čiastku na odmenu pre právnika a v akej výške. V danom prípade
žalobca preto preukázal len výšku pôžičky zodpovedajúcu sume dvakrát po 8.298,50 eura, t.j. 16.597

eur, čo zodpovedá kúpnej cene spoluvlastníckych podielov uvedenej v kúpnej zmluve, ktorú sumu
predávajúci prevzali, čo potvrdili v kúpnej zmluve zo dňa 18.2.2011.

11. Čo sa týka druhej časti pôžičky, žalobca uviedol, že žalovanej požičal aj sumu 8.330 eur na vyplatenie
kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome G. H.. Malo to byť asi dva dni po podpise

kúpnej zmluvy z 18.2.2011. Pri odovzdávaní tejto časti pôžičky boli prítomní len žalobca a žalovaná.
Žalovaná túto časť pôžičky poprela a uviedla, že na kúpu spoluvlastníckeho podielu od brata G. H. jej
daroval finančné prostriedky v sume 8.300 eur jej otec D. H. po pár dňoch, ako mu ona uvedenú sumu
vyplatila za predaj spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome (dňa 18.2.2011). Žalobca iné dôkazy
ohľadne tejto časti pôžičky neprodukoval, preto žalobca nepreukázal dôkazmi uvedenú skutočnosť a

súd bol povinný žalobu v tejto časti - t.j. vo zvyšku 8.643 eur s príslušenstvom (25.240 eur - 16.597 eur
= 8.643 eur) zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní.

12. Výpoveď svedkyne M. o žalobcom preukazovaných skutočnostiach je výpoveďou svedka
o skutočnostiach, o ktorých mali priamu vedomosť iné osoby (dôkaz z počutia). Táto výpoveď potom

môže slúžiť ako podporný dôkaz o tom, že žalobca vyplácal peniaze za kúpu spoluvlastníckych podielov
na rodičovskom dome z dôvodu, že žalovaná vtedy peniaze nemala a o tom, že potom ako sa žalobca
rozišiel so žalovanou, rodičia svedkyne a tiež G. H. mali žalovanej vytýkať, že by sa patrilo, aby peniaze
vrátila žalovanému. Rodičia svedkyne mali vnímať poskytnutie peňazí ako pôžičku. Tiež hovorili, že
žalovaná im uviedla, že peniaze žalobcovi vráti, potom sa nič nedialo a žalovaná hovorila, že peniaze

vráti, keď predá rodičovský dom. Svedkyňa nebola priamo prítomná pri rozhovoroch medzi žalovanou
a jej rodičmi ohľadne týchto skutočností.

13. Ďalšou základnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o tom, do kedy má byť pôžička vrátená.
Žalobca tvrdil, že sa so žalovanou dohodli na vrátení pôžičky vtedy, keď predá predmetný rodinný

dom, k čomu malo dôjsť 11.9.2018. Žalovaná poprela, že by sa jednalo o pôžičku a poprela, že by
sa so žalobcom dohodli, kedy má pôžičku žalobcovi vrátiť. Žalovaná nepoprela, že predmetný rodinný
dom predala dňa 11.9.2018. Keďže súd prvej inštancie mal preukázané, že sa jedná o pôžičku a
žalovaná nepreukázala, že by sa dohodla so žalobcom kedy má pôžičku žalobcovi vrátiť, súd bol názoru,že v zmysle § 563 OZ je pôžička v danom prípade splatná s najneskorším dátumom splatnosti dňa
12.10.2018, t.j. v čase a lehote keď veriteľ požiadal dlžníka - žalovanú na plnenie z pôžičky - na jej
vrátenie. Žalovaná v konaní neprodukovala žiadny dôkaz o tom, že by sa so žalobcom dohodla na

skoršom vrátení pôžičky. Žalobcom uvádzaný dohodnutý dátum vrátenia pôžičky, keď žalovaná predá
dom, žalobca nepreukázal iným dôkazom, okrem jeho vlastného tvrdenia. Svedok J. E. o údajnej dohode
žalobcu a žalovanej mal vedomosť len z informácie od žalobcu. Preto súd ustálil zročnosť plnenia na
deň uvedený na výzve na vrátenie pôžičky - 12.10.2018 v zmysle § 563 OZ.

14. V súvislosti s tým sa súd prvej inštancie zaoberal aj žalovanou vznesenou námietkou premlčania
uplatneného nároku. Keďže žalovaná nepreukázala v konaní, že sa nejedná o pôžičku a nepreukázala,
že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, nepreukázala ani, že by mala pôžička splatná v čase, ktorý by
spôsobil jej premlčanie, t.j. v skoršej dobe ako sú tri roky pred podaním žaloby (28.12.2018), t.j. v dobe
od 18.2.2011 do 28.12.2015. Preto žalovaná nepreukázala premlčanie žalobou uplatnenej pohľadávky.

15. Keďže žalovaná nezaplatila pohľadávku v lehote uvedenej vo výzve na úhradu, t.j. do dňa
12.10.2018, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z
omeškania zo sumy priznanej súdom od 13.10.2018, a to vo výške 5 % ročne.

16. Čo sa týka vzájomného nároku žalovanej v sume 17.200 eur pozostávajúceho zo sumy 7.200 eur za

štvorročný nájom a používanie domu zo strany žalobcu (150 eur za mesiac) a zároveň za poškodenie
domu a zníženie jeho hodnoty v sume 10.000 eur, tento vzájomný nárok vyhodnotil súd v zmysle § 147
ods. 2 CSP ako prostriedok procesnej obrany žalovanej, pretože tento nárok je nižší ako pohľadávka
uplatnená žalobcom. Žalovaná tento nárok v priebehu konania bližšie nešpecifikovala, neuviedla, či
bola uzatvorená nájomná zmluva, kedy a v akej výške bolo dohodnuté nájomné a či bolo nájomné

uhrádzané a za aké obdobie uhrádzané nebolo, resp. či sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Zároveň
neuviedla, za konkrétne ktoré obdobie uplatňuje uhradenie nájmu zo strany žalovaného. Na preukázanie
svojho nároku žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a takéto dôkazy v konaní ani neprodukovala.
Žalovaná zároveň uplatnila úhradu sumy 10.000 eur za poškodenie domu a zníženie jeho hodnoty.
Žalovaná ani v tomto prípade neuviedla, či si uplatňuje náhradu škody, kedy mala škoda vzniknúť a akým

spôsobom, kto ju a ako spôsobil a akým spôsobom určila výšku škody. Na preukázanie svojho nároku
žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy a takéto dôkazy ani neprodukovala. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie vzájomný nárok žalovanej vyhodnotil ako nedôvodný a dôkazmi nepreukázaný,
a preto tento nárok žalovanej nezapočítal voči nároku, ktorý žalobca v súdnom konaní uplatnil voči
žalovanej.

17.Včastiotrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodnutieodôvodnilprávneust.§255ods.1zákonač.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne tým, že o trovách konania v časti nároku
žalobcu súd rozhodol podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Žalobca žaloval sumu 25.240 eur, priznaná
mu bola suma 16.579 eur, čo je 65,76 % úspech v konaní. Tomu zodpovedá jeho neúspech v konaní v

rozsahu 34,24 %, čistý úspech je potom 65,76 % - 34,24 % = 31,52 %. O trovách konania v časti nároku
žalovanej súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal v tejto časti nároku náhradu trov konania v rozsahu
100 %, pretože žalobca mal v uvedenom konaní plný úspech, keď súd žalovanej z ňou uplatnenej sumy
17.200 eur nepriznal žiadnu čiastku.

18. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej
časti a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhla jeho
zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
Namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd nesprávne
vyhodnotil, že medzi žalobcom a žalovanou sa jednalo o inštitút pôžičky a nie bezdôvodného obohatenia

na základe § 454 OZ. K tejto skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia sú potrebné dva zákonného
predpoklady – aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného (žalovanej) a aby ten za koho
sa plní, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie (žalobca), pričom medzi subjektmi, medzi ktorými
došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa jedná o plnenie za iného. Zmluva, resp. ústna dohoda o pôžičke je
reálna zmluva, čoho dôsledkom je, že jej vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa dlžníkovi,

tzn. nevzniká iba dohodou strán, ale skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Bremeno
tvrdenia nesie v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu
zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi poskytol predmet pôžičky a že dlžník predmet pôžičky riadne avčas nevrátil. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade sa jedná o inštitút bezdôvodného obohatenia,
ktorý je však premlčaný.

19. Na základe nesprávneho skutkového zistenia súdu prvej inštancie, najmä zo svedeckých výpovedí,
súd nesprávne vyhodnotil, že v konaní bolo dostatočne preukázané ústne dojednanie pôžičky a rovnako
tak aj doba splatnosti. V konaní vypočutí svedkovia J. E. a L. M. nespĺňajú ani doktrinálnu definíciu
svedka z dôvodu, že ani jeden z nich nebol osobne prítomný v čase, kedy malo k údajnej dohode o
pôžičke prísť. Z výsluchu je evidentné, že došlo k plneniu zo strany žalobcu čo podľa práva mala plniť

žalovaná, a teda k bezdôvodnému obohateniu. Ako vyplýva z výpovede J. E., žalobca mu sám uviedol,
že kúpnu cenu bude platiť on, teda nie žalovaná. Rovnako tak pri samotnom podpise kúpnej zmluvy to
bol žalobca kto priniesol predmetné finančné prostriedky na vyplatenie podielov, ktoré vyložil na stôl a tie
sa rozdelili medzi predávajúcich. Počas celého podpisu kúpnych zmlúv žalobca vôbec neuviedol, že išlo
z jeho strany o pôžičku voči žalovanej a ani jej termín splatnosti. Svedok teda ani pri okamihu ústneho
dojednania pôžičky a doby jej splatnosti nefiguroval a neobstojí vyjadrenie, že mu mal žalobca uviesť,

že žalovaná peniaze vráti po predaji domu alebo bytu, pretože mohlo ísť len o subjektívnu predstavu
samotného žalobcu. Z celého dokazovania nie je doteraz zrejmé a náležite preukázané, kedy, kde a
ako konkrétne prišlo k ústnej dohode o údajnej pôžičke a jej splatnosti. Nie je ustálená doba splatnosti,
pretože nie je jednoznačne preukázané, predajom ktorej konkrétnej nehnuteľnosti by splatnosť údajnej
pôžičky nastala. Na základe toho nie je možné pripustiť ani dátum splatnosti odo dňa vyzvania žalovanej,

pretože žalobca sám tvrdí, že doba splatnosti existovala. Už samotný fakt dohody doby splatnosti po
predaji rodinného domu je nezmyslom, pretože táto pôžička sama mala existovať za účelom vyplatenia
vlastníckych podielov rodinného domu za účelom spolužitia žalobcu a žalovanej v tomto dome. Výpoveď
svedkyne M. považovala žalovaná za nič nepreukazujúcu z dôvodu, že osobne nebola prítomná ani pri
podpisovaní kúpnych zmlúv, ani pri dohode o údajnej pôžičke. Informácie, o ktorých vypovedala, má len

z počutia od rodinných príslušníkov, avšak z týchto rovnako nebol žiaden prítomný pri ústnej dohode
žalobcu a žalovanej o údajnej pôžičke. Vychádzali len z faktu, že peňažné prostriedky za účelom kúpy
vlastníckych podielov u J. E. pochádzali zo strany žalovaného a toto plnenie za žalovanú bolo v rodine
označované za pôžičku. Teda aj vrátenie peňažných prostriedkov by malo byť chápané skôr z morálneho
hľadiska.

20. Akúkoľvek dohodu ohľadom poskytnutia pôžičky vylúčila i samotná žalovaná, ktorá si nie je vedomá,
že by k podobnej dohode malo niekedy medzi nimi prísť. Rovnako neprišlo ani k reálnemu odovzdaniu
predmetu pôžičky medzi žalobcom a žalovanou, pretože pri podpise zmlúv žalobca stál pri advokátovi a
vlastnoručne z obálky dával peniaze jej sestre a jej otcovi. Žalobca vo svojej výpovedi sám uviedol, že

pri vyplácaní peňazí kúpnej zmluvy on osobne odovzdával peniaze p. H. a p. A..

21. Žalovaná tiež podotkla, že svedok J. E., ktorý bol navrhnutý žalobcom, bol prítomný už na
pojednávaní 9.6.2020, kedy však ako svedok nevypovedal, no zúčastnil sa samotného pojednávania,
kde mal možnosť a aj komunikoval ohľadom prípadu so žalovaným. Rovnako sám uviedol, že so

žalovaným sa stretol a komunikoval s ním ohľadom prejednávanej veci asi dva roky dozadu.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Odvolanie považoval zmätočné. Žalovaná v odvolaní na jednej strane tvrdí, že
nešlo o pôžičku, avšak na druhej strane v odvolaní uvádza, že v rodine sa poskytnutie finančných

prostriedkov žalovanej na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľností (vyplatenie súrodencov a
otca z rodičovského domu) označovalo ako pôžička. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná poskytnutie
finančných prostriedkov na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľností chápala ako pôžičku a takto
ju aj deklarovala pred svojou rodinou. Inak by nedochádzalo zo strany jej súrodencov k tomu, aby
jej vytýkali nevrátenie peňažných prostriedkov, čo taktiež v odvolaní potvrdila. Žalovaná počas svojho

výsluchu potvrdila, že to boli žalobcove finančné prostriedky, ktoré použila na kúpu rodičovského domu
od svojich súrodencov a otca. Tieto finančné prostriedky žalobca získal z predaja nehnuteľnosti - bytu
v jeho vlastníctve. Žalovaná nemala k dispozícii žiadne finančné prostriedky. To, že išlo o pôžičku a
peniaze mali byť žalovanou vrátené, okrem rodiny žalovanej potvrdil aj svedok J. E., ktorý uviedol, že
žalobcovi ponúkol vypracovať písomné potvrdenie, ktoré by podpísala žalovaná, kde by potvrdila, že

prevzala od žalobcu peniaze a súčasne by sa uviedla aj doba splatnosti. Finančné prostriedky žalobca
fyzicky odovzdal pri podpise zmluvy žalovanej, ktorá predmetné finančné prostriedky na mieste samom
rozdelila svojej sestre a otcovi. Uvedené vyplýva aj z kúpnej zmluvy z 18.2.2011. Existenciu pôžičky
medzi stranami sporu potvrdila žalovaná nepriamo aj vo svojom stanovisku k výzve zo dňa 27.2.2020,kde si uplatňuje protihodnotu poskytnutého plnenia vo výške 2/3 žalovanej sumy 7.200 eur a sumu
10.000eur.Podposkytnutýmplnenímžalovanáchápalacelúžalovanúčiastku.Žalovanánielenohľadom
pôžičky zavádzala, ale aj ohľadom škody na rodičovskom dome pred jeho predajom. K žiadnej škode

na rodičovskom dome neprišlo, čo žalobca vyvrátil čestným prehlásením A. F., kupujúceho. Taktiež
tvrdenie žalovanej o bezdôvodnom obohatení je irelevantné, daný právny vzťah nespĺňa jednotlivé
zákonné znaky ustanovenia § 451 ods. 2 OZ. Žalovaná rodičovský dom s pozemkami, ktoré nadobudla
zadarmo, predala za cca 70 tis. eur. Otec i súrodenci žalovanej neustále vyčítali žalovanej ako sa k
žalobcovi zachovala a peniaze mu napriek dohode nevrátila. Hovorili mu, aby podal žalobu a pôjdu

mu na súd svedčiť. Ním navrhnutí svedkovia však počas súdneho konania zomreli. Svedkyňa M.
potvrdila, že jej matka (sestra žalovanej) sa so žalovanou o predmetnej záležitosti rozprávala a žalovaná
tvrdila, že žalobcovi peniaze vráti, keď predá rodičovský dom. Odvolanie je zmätočné aj ohľadom
uplatneného nároku v sume 17.200 eur. Žalovaná voči tomuto výroku neuvádza žiadny odvolací dôvod
ani žiadne tvrdenia, i keď odvolanie podáva voči rozsudku. Žalovaná v konaní poprela skutkové tvrdenia
žalobcu, avšak počas konania neuviedla žiadne vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach, a preto toto popretie skutkových tvrdení žalovanou sa považuje za neúčinné.

23. Žalovaná v replike zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Ohľadom chápania
poskytnutých finančných prostriedkov ako pôžičky zo strany rodiny, ktoré opisovala svedkyňa M.,
uviedla, že informácie mala sprostredkované od rodinných príslušníkov, ktorí sú toho času už po

smrti, a teda pravdivosť predmetnej výpovede nie je možné overiť. Ani jeden z rodinných príslušníkov
nebol osobne prítomný pri dohadovaní údajnej pôžičky, jej splatnosti. Osobne prítomný bol v čase
podpisovania kúpnej zmluvy otec a sestra žalovanej, ktorí videli ako im žalobca osobne odovzdáva
peniaze, čo potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi. Na základe tejto skutočnosti a po komunikácii so
žalobcom preto nadobudli subjektívny názor, že pravdepodobne išlo o pôžičku medzi ním a žalovanou.

Z tohto dôvodu po ukončení vzťahu žalobcu a žalovanej prišlo z ich strany k nabádaniu, že by bolo
správne, aby žalovaná finančné prostriedky vrátila. V prípade svedka J. E., tento mal vraj informácie
ohľadom údajnej pôžičky len od žalobcu, avšak rovnako nebol pri žiadnej takejto dohode osobne
prítomný. V prípade svedka J. E. žalovaná upriamila pozornosť na jeho výpoveď, kde v úvode uviedol,
že žalovanú nepozná a pokiaľ bola u neho v kancelárii pred 8 rokmi, tak si ju nepamätá, žiadny právny

úkon nevykonával pre žalobcu a žalovanú. Neskôr však celkom detailne opisuje ako malo dôjsť k
podpisu kúpnej zmluvy a odovzdávaniu finančných prostriedkov a ako mali byť žalobca so žalovanou
dohodnutí. Zároveň J. E. aj žalobca zhodne uvádzajú, že kúpna cena bola platená žalobcom. Žalovaná
istú časť nehnuteľností nadobudla na základe dedenia, kúpnej zmluvy medzi otcom a sestrou a časť na
základe darovania finančných prostriedkov jej otcom na zakúpenie podielov od jej brata, a to z dôvodu,

že sa o neho ako jediná z detí starala a pravidelne mu chodila pomáhať. Na základe toho sa neskôr
stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý následne pár rokov obýval žalobca, čo je nesporné
z výpovedí strán.

24. Nárok, ktorý si žalovaná voči žalobcovi uplatňovala, bol uplatňovaný v zmysle § 147 ods. 2

CSP ako prostriedok procesnej obrany z procesnej opatrnosti voči žalovanej sume. Ako protiplnenie
uplatňovala sumu 7.200 eur za štvorročné užívanie a obývanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
zo strany žalobcu, ktorej bola výlučnou vlastníčkou. Uvedená hodnota predstavuje nájom vo výške
150 eur mesačne za obdobie štyroch rokov, čo nebola hodnota ani bežného nájmu za porovnateľné
nehnuteľnosti. Zároveň si vzhľadom k poškodeniu nehnuteľností, a tým zníženiu jej hodnoty o 20.000

eur ako bolo uvedené realitnou kanceláriou pri predaji, žiadala započítať sumu 10.000 eur. Nemožno
prihliadnuť na čestné vyhlásenie kupujúceho A. F. z dôvodu, že tento nemôže potvrdiť, aký bol stav
rodinného predtým ako sa doň nasťahoval žalobca, ale len v čase keď ho kúpil.

25. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, ktorá vyplýva z výpovedí žalobcu a žalovanej na

pojednávaní dňa 9.6.2020, ktorí mali v úmysle spoločné bývanie nehnuteľnosti. Je teda úplne v rozpore s
logikoudohodnúťsieštepredsamotnýmuzatvorenímkúpnejzmluvynapodielpredmetnejnehnuteľnosti
nejakú pôžičku, kde by doba splatnosti mala nastať predajom tejto nehnuteľnosti. O to absurdnejšie
znie dohoda o pôžičke, pretože sám žalobca vo výpovedi uviedol, že si pôvodne myslel, že keď vyplatí
vlastníkov rodinného domu v C., bude spoluvlastníkom tohto rodinného domu.

26. Žalobca v duplike zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, doplnil, že skutočnosť, že išlo
o pôžičku vyplýva aj zo stanoviska žalovanej k výzve zo dňa 27.2.2020, kde si žalovaná uplatňuje
protihodnotu poskytnutého plnenia vo výške 2/3 žalovanej sumy. Žalovaná tým uznala ním poskytnutéplnenie ako pôžičku, voči ktorej si chcela započítať sumu 7.200 eur. Je nepodstatné, či sumu 7.200 eur
prezentovala ako štvorročný nájom, ku ktorému nič okrem svojho podania nedoložila, resp. požadovala
započítaťsumu10.000eur,oktorúsavrajpodľanejmalaznížiťhodnotarodinnéhodomuprijehopredaji.

K nepravdivým tvrdeniam žalovanej žalobca doložil čestné prehlásenie kupujúceho.

27. Žalovaná v ďalšom vyjadrení uviedla zotrvala na predchádzajúcej argumentácii. Poukázala na to, že
žalobca vo svojej výpovedi sám uvádza, že plnil za žalovanú na základe toho, že očakával minimálne
spoluvlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam, z čoho vyplýva, že ani zo strany žalobcu sa nejedná

opôžičkuposkytnutúžalovanej,aleoplneniezažalovanú.Zvýpovedíčiužstránsporu,aleajzvýpovede
svedkyne M. jasne vyplýva, že žalobca reálne predmetný dom užíval na bývanie bez poskytnutia
akéhokoľvek protiplnenia v podobe nájmu, čo si žalovaná uplatňuje započítať (ako prostriedok procesnej
obrany) voči hodnote žalobného návrhu v prípade, ak by žaloba nebola v plnom rozsahu zamietnutá.

28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.2
CSP), po zopakovaní dokazovania na pojednávaní v potrebnom rozsahu, dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

29. Keďže žalovaná výslovne napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom týmto

bolo žalobe len čiastočné vyhovené (žaloba bola výrokom II. vo zvyšku zamietnutá), bolo potrebné
vysporiadaťisosubjektívnouprocesnoulegitimácioužalovanejvtejtočastivodvolacomkonaní.Osobou
oprávnenou podať odvolanie (t. j. osobou majúcou subjektívnu procesnú legitimáciu) je tá strana sporu,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej, ktorým napadla
rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyškovo zamietajúcom výroku II. odmietol, ako podané neoprávnenou

osobu, z dôvodu nedostatku jej subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá
jej nebola v neprospech (§ 359, § 386 písm. b/ CSP).

30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu
čiastočne vyhovel, keď dospel k záveru, že pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom žalovanej
sa jednalo o pôžičku, pričom žalovaná nepreukázala, že by sa v prípade uplatneného nároku žalobcu
jednalo o bezdôvodného obohatenie, ako ani premlčanie žalobou uplatneného práva.

31. Odvolací súd na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 CSP), pretože
považoval za potrebné zopakovať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie odvolacieho súdu,
a to obrazovými záznamami sms správ, výsluchom žalobcu a výsluchom svedka J. E.. Odvolací súd
pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti.

32. Z obrazových záznamov sms správ, ktoré poslal žalobca žalovanej dňa 27.1.2009 a 25.1.2011
vyplýva, že žalobca napísal žalovanej: „porabas? Ja pozeram telku. Asi ta bude toto sokovat. Co povies
na to, keby sme predali svoje byty a isli sme spolu byvat do E..“ „Zlatko, nikde sa netlacim. Len chcem,
ked sa nastahujete, aby to bolo prerobene. Ste pre mna vsetkym, zalezi mi na“.

33. Žalobca pri svojom výsluchu na odvolacom pojednávaní uviedol, že žalovaná chcela kúpiť
nehnuteľnosť. Dohodli sa na tom, že žalobca a žalovaná predajú svoje byty, druhý deň žalobcovi
žalovaná napísala, že ona svoj byt nepredá. Žalobca svoj byt predal a požičal žalovanej peniaze na
kúpu spoluvlastníckych podielov s tým, aby vyplatila svojich rodinných príslušníkov. Dohoda bola taká,
že žalovaná žalobcovi peniaze vráti, keď predá byt, keď sa nasťahuje do C., lebo jej dcéra navštevovala

9. ročník ZŠ v E. a žalovaná chcela, aby tam dokončila školu. Keď sa predával rodinný dom, žalobca
bol so žalovanou v kontakte, zavolala mu, či by nemohol prísť do C., aby záujemcom ukázal dom.
Žalovaná mu stále tvrdila, že mu peniaze vráti, keď predá byt a keby ich vzťahy ochladli, tak keď predá
rodinný dom. Na otázky svojho právneho zástupcu žalobca uviedol, že žalovaná nesúhlasila s tým,aby mal žalobca spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a k dohode o pôžičke došlo po tom, ako
žalovaná nesúhlasila s tým, že žalobca bude mať spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome. Na otázku
odvolacieho súdu, aby sa žalobca k svojim tvrdeniam v konaní pred súdom prvej inštancie, /keď v žalobe

(č.l. 2) tvrdil, že so žalovanou sa dohodol, že mu požičané finančné prostriedky vráti nasledujúci deň
po predaji nehnuteľností - rodinného domu; pri výsluchu na pojednávaní dňa 9.6.2020 (č.l. 55) uviedol,
že dohoda medzi ním a žalovanou bola taká, že pôžičku mu vráti, keď predá byt v E.; po tom ako
ukončili vzťah v roku 2014 sa ústne dohodli, že mu žalovaná peniaze vráti až pri predaji rodinného domu;
následne žalobca uviedol (č.l. 56), že mal záujem o kúpu rodinného domu a pôvodne si myslel, že keď

vyplatí spoluvlastníkov, bude spoluvlastníkom tohto rodinného domu a potom si mysleli, že na základe
poskytnutej pôžičky bude mať v rodinnom dome aspoň právo doživotného bývania a na otázku právneho
zástupcu žalovanej uviedol (č.l. 56), že pri podpisovaní zmluvy a vyplácaní peňazí došlo medzi ním a
žalovanou k dohode o tom, že mu vráti finančné prostriedky, ktoré poskytuje pre žalovanú, a to z dôvodu,
že pôvodne boli dohodnutí, že pri rodinnom dome a jeho kúpe pôjdu pol na pol, t.j. že na vyplatenie
vlastníkov poskytne každý rovnakú čiastku/, žalobca pri svojom výsluchu na odvolacom pojednávaní

uviedol, že jeho pôvodný úmysel bol taký, že chcel byť spoluvlastníkom rodinného domu a so žalovanou
plánovali spolužitie. Na otázku za akých okolností žalovaná nesúhlasila s tým, že sa žalobca stane
spoluvlastníkom, žalobca uviedol, že je to dávno, nespomína si, ale žalovaná mu povedala, že určite
nechce, aby bol spoluvlastníkom rodinného domu a ani, aby tam mal právo doživotného bývania a že mu
peniaze vráti. Na ďalšiu otázku, či napriek tomu, že mu žalovaná povedala, že nebude spoluvlastníkom,

aj tak sa rozhodol, že jej peniaze poskytne, žalobca uviedol, že jej tie peniaze poskytol predtým.

34. Svedok J. K. E. pri svojom výsluchu uviedol, že vo februári 2011 ho navštívil žalobca a požiadal
ho o spísanie kúpnych zmlúv, kde účastníkom bude jeho priateľka, otec a sestra. Žalobca mu uviedol,
že jeho priateľka nemá finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckych podielov, a preto kúpnu

cenu odovzdá žalovanej s tým, že ona mu ich vráti pri predaji bytu alebo rodinného domu. Svedok
to nepovažoval za šťastné riešenie a navrhol vystaviť potvrdenie o pôžičke, kde by bola dohodnutá
splatnosť, avšak žalobca to odmietol s tým, že žalovanej bezhranične dôveruje. Zmluvy spísal u neho
v kancelárii, dostavili sa tam žalobca, žalovaná, jej sestra a otec. Žalobca vybral z obálky peniaze,
prepočítal ich a odovzdal žalovanej. Následne žalovaná odovzdala peniaze otcovi a sestre, všetci

podpísali kúpne zmluvy a svedok ich autorizoval. So žalobcom bol pred a počas súdneho konania v
kontakte a prisľúbil mu, že pôjde svedčiť. Na otázku odvolacieho súdu, či bol svedok osobne prítomný
pri tom ako sa žalobca a žalovaná dohodli o pôžičke peňažných prostriedkov, resp. o tom, že žalobca
poskytne žalovanej peňažné prostriedky, svedok uviedol, že nie.

35. Právny zástupca žalovanej sa v záverečnom vyjadrení v plnom rozsahu sa pridržal predchádzajúcej
argumentácie a nárok žalobcu považoval za premlčaný, a to ako z titulu bezdôvodného obohatenia, tak
i údajnej pôžičky. Ak by totiž došlo zo strany súdu k ustáleniu, že jednalo o pôžičku, v konaní nebolo
dostatočne preukázané, kedy má byť pôžička vrátená. V danom prípade je pre začiatok premlčacej
doby rozhodný deň nasledujúci po dni, keď došlo ku vzniku tohto právneho vzťahu, nie až deň, keď

došlo k splatnosti dlhu, čo je v danom prípade 19.2.2011. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax R 91/2004, rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/148/2004 a 4Cdo/66/2006. Výpoveď
žalobcu považoval za účelovú, pretože sám žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol,
že o predaji rodinného domu sa dozvedel od cudzích ľudí, a to až potom, čo sa dom predal. Na
odvolacom pojednávaní uviedol, že sám dom predvádzal kupcom, ktorí mali o kúpu záujem. Rovnako

tak tvrdenia žalobcu o dohodnutej dobe plnenia sú rozporuplné a ničím nepodložené. Vychádzajú len
z úsudku žalobcu, nie zo spoločného konsenzu so žalovanou. Táto ešte pred samotným uzatvorením
kúpnej zmluvy žalobcovi uviedla, že byt nepredá, čo potvrdil i žalobca. Vo vzťahu k výpovedi svedka J. E.
opätovne uviedol, že sa nejedná o svedka v pravom slova zmysle, keďže tento nebol osobne prítomný
pri dohode žalobcu so žalovanou, a teda uvedené nemohol vnímať vlastnými zmyslami, prezentované

informácie mal len z vyjadrenia žalobcu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

36. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná

odkúpila na základe kúpnej zmluvy z 18.2.2011 spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach C. od otca
a súrodencov. Žalovaná pre tento účel nemala žiadne finančné prostriedky. Žalobca jej na tento účel
požičal finančné prostriedky a odovzdal jej ich s tým, aby žalovaná vyplatila súrodencov a otca. To,
že žalobca chcel byť pôvodne vlastníkom rodinného domu, čo sa nestalo, nemení nič na tom, že jejnásledne, keď to odmietla, finančné prostriedky na vyplatenie požičal. Peniaze žalobca požičal žalobkyni
vdeň,keďuzatváralkúpnuzmluvu.Tietojejodovzdalvčase,keďvedel,ženebudevlastníkomrodinného
domu. Následne žalovaná tieto požičané peniaze vyplatila v zmysle čl. 4 kúpnej zmluvy. To, že išlo

o pôžičku, žalovaná potvrdila vo svojom vyjadrení, kde si uplatňovala vzájomným návrhom voči tejto
pôžičke započítanie sumy 17.200 eur, pripustila to i na odvolacom pojednávaní. Žalovaná a žalobca
sa dohodli, že splatnosť pôžičky bude po predaji bytu alebo rodinného domu. Keďže žalovaná byt
nepredala, žalobca oslovil žalovanú o vrátenie pôžičky po tom, čo sa dozvedel, že bol rodinný dom
predaný. S súvislosti s odvolaním žalovanej žalobca poukázal na § 151 CSP a skutočnosť, že svoje

tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

37. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

38. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

42. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tvrdením žalobcu, že finančné prostriedky za účelom
kúpy spoluvlastníckych podielov poskytol žalovanej titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Podstatnými

náležitosťami zmluvy o pôžičke § 657 OZ je dohoda o prenechaní druhovo určených vecí, vrátení vecí
rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke,
ako aj pre každú inú zmluvu je nevyhnutným predpokladom zhodná vôľa oboch strán (konsenzus).
Veriteľ, ktorý sa súdne domáha od dlžníka vrátenia požičaných peňazí, musí v intenciách § 657 OZ
splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu

o pôžičke peňazí, že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ako aj o tom, že tieto peniaze
dlžníkovi skutočne odovzdal. Predpokladom tejto dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností stranou
sporu (bremeno tvrdenia). Ak totiž strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné
z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla nemôže splniť ani svoju dôkaznú povinnosť. Ak
neunesie veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, musí rozhodnutie vyznieť v jeho

neprospech, bez toho, aby sa súd musel ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdenia, ktoré je súčasťou
procesnej obrany žalovaného a za týmto účelom vykonávať dokazovanie.

43. V konaní bolo preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 16.597 eur zo strany žalobcu
žalovanej za účelom kúpy spoluvlastníckych podielov na rodinnom dome, ktorého sa stala žalovaná

výlučnou vlastníčkou, čo napokon ani nebolo medzi stranami sporné. V súdnej veci však žalovaná
v priebehu celého konania popierala existenciu dohody o pôžičke medzi ňou a žalobcom, tvrdila, že
peniaze žalobca poskytol jej sestre a otcovi z dôvodu, že sa do domu po odkúpení spoluvlastníckych
podielov nasťahuje a na ničom inom sa nedohodli, pretože plánovali spoločnú budúcnosť a spolužitie.
Dohoda o vrátení peňažných prostriedkov medzi žalobcom a žalovanou a dočasnosť tohto prenechania

peňažných prostriedkov tak bola v konaní tvrdená len samotným žalobcom, pričom nebola preukázaná
žiadnym relevantným dôkazom. V tomto smere neobstojí výpoveď svedka J. K. E., pretože tento svedok
nebol osobne prítomný pri akejkoľvek dohode žalobcu a žalovanej, vypovedal len o tom, čo mu povedal
žalobca. Z rovnakých dôvodov vo vzťahu preukázaniu dohody o pôžičke medzi žalobcom a žalovanounie je relevantnou ani výpoveď svedkyne M., ktorá vypovedala len tom, čo sa hovorilo v rodine, ktoré
skutočnosti v konaní nemohli byť objektivizované pre smrť rodinných príslušníkov, ktorí však navyše ani
osobne prítomní pri akejkoľvek dohode žalobcu a žalovanej neboli.

44. V danom prípade, vzhľadom na nekonzistentné skutkové tvrdenia žalobcu, bolo potrebné zaoberať
sa i jeho úmyslom pri poskytovaní peňazí žalovanej. Vnútorné presvedčenie (úmysel) sa zisťuje
skutočnosťami vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa navonok prejavuje. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že úmyslom i účelom žalobcu pri poskytovaní peňažných prostriedkov žalovanej

na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľnosti bolo následné spolužitie strán sporu v predmetnej
nehnuteľnosti, čo vyplýva jednak z sms správ, ktoré zaslal žalobca žalovanej a z ktorých vyplýva, že
plánoval spolužitie so žalovanou, ako aj zo zhodných výpovedí strán sporu. Žalobca očakával, že bude
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom na odvolacom pojednávaní sa na otázku odvolacieho
súdu vyjadril tak, že peniaze poskytol žalovanej predtým, ako zistil, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nebude. I keď na otázku svojho právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní, ako aj v záverečnej

reči prednesenej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že peniaze požičal žalobkyni
v čase, keď vedel, že nebude vlastníkom rodinného domu, uvedené opätovne rozporuplné tvrdenia
nič nemenia na závere, že žalobca nepreukázal existenciu zhodnej vôle strán o pôžičke medzí ním
a žalovanou, a to najmä ohľadom konsenzu o vrátení vecí rovnakého druhu a dočasnosti prenechania
peňažných prostriedkov. Len ťažko možno uveriť tvrdeniam žalobcu o dojednanej dobe splatnosti

peňažných prostriedkov pri ich poskytnutí po predaji rodinného domu, keď peňažné prostriedky žalobca
poskytoval za účelom spolužitia strán sporu v predmetnej nehnuteľnosti, kedy nepochybne ani jedna
zo strán neuvažovala nad ukončením vzťahu. Preto dohodu medzi žalobcom a žalovanou, na základe
ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanej na zaobstaranie (kúpu) spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnosti a ktorej súčasťou bolo aj užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, je

potrebné kvalifikovať ako nepomenovanú zmluvu. V posudzovanom prípade tak bola právnym dôvodom
poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej na kúpu spoluvlastníckych podielov nehnuteľnosti,
rovnako ako právnym dôvodom užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, nepomenovaná zmluva,
ktorú uzavrel so žalovanou a účelom ktorej bolo spolužitie strán sporu. Právny dôvod poskytnutého
plnenia zo strany žalobcu odpadol v čase, keď došlo k ukončeniu partnerského vzťahu medzi stranami

sporu v roku 2014, t.j. keď odpadla možnosť ich vzájomného spolužitia. V tom čase tak došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo 14.11.2011,
sp. zn. 25 Cdo 1514/2009, z 11.11.2010, sp. zn. 28 Cdo 2666/2010). I keď v konaní nebol ustálený
presný deň ukončenia partnerského vzťahu žalobcu a žalovanej, nesporným bolo, že k ukončeniu tohto
vzťahu došlo v roku 2014. Keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa 28.12.2018, je zrejmé, že žalobu

podal až po uplynutí premlčacej doby (tak subjektívnej, ako aj objektívnej v zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ),
a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať.

45. Premlčanie sa v právnej teórii definuje ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok,
t. j. súdnu uplatniteľnosť práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie nastáva uplynutím

premlčacej doby ustanovenej zákonom, ak právo nie je v tejto dobe vykonané. Právne následky
premlčania spočívajú v tom, že premlčanie samo osebe nespôsobuje zánik práva, ale bráni len jeho
vymáhateľnosti, a to v prípade, ak povinný (dlžník) vznesie námietku premlčania, ak zákon neustanovuje
inak. Subjektívne právo premlčaním nezaniká a veriteľ zostáva veriteľom a dlžník dlžníkom i po tom,
čo nastalo premlčanie. Právne následky premlčania sa prejavujú v možnosti dlžníka využiť oslabenie

práva tým, že vznesie námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby. Účinným vznesením námietky
premlčania dochádza k zániku vymáhateľnosti nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní
priznať, čím sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou.

46. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade, ak by žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno,

a teda by bolo preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke (k čomu však
v prejednávanej veci nedošlo), i v takom prípade by bolo právo žalobcu na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov premlčané; premlčacia doba by uplynula dňa 19.2.2014. Keďže v konaní nebola
bez pochýb preukázaná dohoda o dobe splatnosti peňažných prostriedkov poskytnutých dňa 18.2.2011
(žalobca tvrdil, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá po predaji bytu, potom po predaji domu, pričom tieto

svoje tvrdenia nepreukázal a žalovaná obe tieto alternatívy poprela a jej výsluch v odvolacom konaní
žiadna zo strán nenavrhla), v takomto prípade je potrebné považovať za deň rozhodujúci pre začiatok
plynutia premlčacej doby ten deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú
dobu. Preto tam, kde ide o právo z časovo neobmedzeného právneho vzťahu, je pre začiatok premlčacejdoby rozhodný deň nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu (t.j. v súdenej veci
19.2.2011), a nie deň kedy došlo k splatnosti dlhu. Právny názor, podľa ktorého je beh premlčacej
doby viazaný na splatnosť dlhu, ktorá nastáva prvého dňa po tom, kedy bol dlžník o splnenie veriteľom

požiadaný, by znamenal neprípustné posunutie začiatku behu premlčacej doby (v zrejmom rozpore s
účelom inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu (por. R 28/1984).

47. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku I. podľa § 388 CSP zmenil tak, žalobu v časti o zaplatenie sumy 16.597 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.597 eur od 13.10.2018 až do zaplatenia zamietol.

48. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

49. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
(prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu z dôvodu jej plného procesného úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil (§ 426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).