Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204719
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4218204719.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci –spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, AK M. R. Štefánika
30, Nové Zámky, proti žalovanému: Mesto Komárno, Nám. Gen. Klapku 1, Komárno, IČO: 00 306 525,
v konaní zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím v sume 396,50
eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/77/2018-347 zo dňa 27.
septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.10.2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 396,50 eura ako
náhrady škody spôsobenej nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím, keď k skutkovej stránke
veci poukázal na to, že žalovaný dňa 26.9.2016 postúpil rozhodnutie č. 3211495612 zo dňa 16.3.2015
(na miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2012) na vymáhanie
exekútorskému úradu nezákonným spôsobom, keď aj vydal nezákonné rozhodnutie č. 6357/2280/

RPKO/2017 zo dňa 15.3.2017. V rokoch 2011-2012 sa na území mesta Komárno nezdržiaval, z
ktorého dôvodu preto dňa 20.10.2016 si podal žiadosť o odpustenie poplatkov, ktorej žiadosti žalovaný
uvedeným rozhodnutím z 15.3.2017 jemu doručeným 20.3.2017 nevyhovel. Poukazujúc na § 63 ods. 1
Daňového poriadku ako aj na výsledok prešetrenia jeho sťažnosti Útvarom hlavného kontrolóra Mesta
Komárno sp. zn. 15/ÚHK/2017-Sť, v ktorom sú presne označené porušenia ako aj nezákonné postupy
žalovanéhoprotijehoosobe,mužalovanýmbolaspôsobenácelkováškodavžalovanejsume.Kpodanej
žalobe pripojil žiadosť o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako aj

nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. zasielanú žalovanému 9.4.2018, v ktorom
žalobca uvádza, že žiada odškodnenie za vydanie nezákonného rozhodnutia zo dňa 16.3.2015 ako aj
za nesprávny úradný postup ohľadne vymáhania tohto rozhodnutia, ktorá žiadosť obsahuje vyčíslenie
celkovej sumy škody vo výške žalovanej sumy 396,50 eura.

2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe poukazoval jednak na jej nejasnosť ako aj na jej nedôvodnosť,
keď žalobca nepreukázal naplnenie podmienok vyplývajúcich zo zákona pre jej vyhovenie, keď skutkové

ako aj právne závery žalobu zo žaloby spochybňuje.

3. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/77/2018 -99
zo dňa 12.06.2020 a žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd vNitre ako súd odvolací uznesením sp. zn. 8Co/110/2020-144 zo dňa 28.10.2021 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým,
že súd prvej inštancie nezaujal žiadny právny názor k relevantnej námietke žalobcu k nesprávnemu

postupu žalovaného súvisiacemu s tým, že svoje rozhodnutie zo dňa 16.3.2015 predložil na vymáhanie
exekútorskému úradu napriek tomu, že zákonné podmienky na doručenie tohto rozhodnutia verejnou
vyhláškou naplnené byť nemali, s ohľadom na čo potom rozhodnutie nemohlo vyvolať ani právne
následky s ohľadom na jemu uložené povinnosti.

4. Odvolací súd tiež uviedol, že napriek opakovaným výzvam súdu prvej inštancie, samotná žaloba
žalobcu nezodpovedá tomu, že ním uplatňovaná celková suma má základ v dvoch skutkových
podstatách (nezákonnosti úradného postupu a nezákonnosti rozhodnutia), keď skutkové vymedzenie
uplatňovaných nárokov ako aj zdôvodnenie výšky žalovanej sumy musí vyplývať zo žaloby samotnej;
súd prvej inštancie sa teda nemal uspokojiť s nečinnosťou žalovaného po jeho výzvach, ale mal trvať
dôsledne na naplnení zákonných požiadaviek kladených na žalobu samotnú, keď z uvedeného vyplýva

aj potreba špecifikácie žalovanej sumy - jej zložiek (častí) aj podľa skutkového základu uplatňovaných
nárokov, nakoľko až potom je jasný predmet konania a dokazovania. Pozornosti súdu prvej inštancie
uniklo i to, že uplatnenie nároku na náhradu škody, nezákonným rozhodnutím z 15.3.2017 vôbec nebolo
predmetom zákonom vyžadovaného predbežného prejednania nároku (v žiadosti o odškodnenie zo dňa
9.4.2018), bez ktorého sa jedná o predčasne podanú žalobu v tejto časti nároku.

5. Následne prvoinštančný súd vyzval žalobcu s poukazom na právny názor súdu vyššej inštancie, aby
zdôvodnil výšku žalovanej sumy- jej zložiek (častí) aj podľa skutkového základu uplatňovaných nárokov.

6. Na výzvu žalobca uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných a ústnych vyjadrení, ako

aj predložených dôkazov v pôvodnom konaní a taktiež svojho písomného odvolania proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 12. júna 2020, sp. zn. 7C/77/2018-99, v uvedenom odvolaní sa
podrobne a kvalifikovane vyjadril ku konaniu. Taktiež sa vyjadril k jednotlivým zložkám požadovanej
náhrady škody (za nemajetkovú ujmu atď.).

7. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a v poradí druhým) rozsudkom Okresný
súd Komárno ako súd prvej inštancie (opätovne) podanú žalobu zamietol (výrok I.) a súčasne o náhrade
trov strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

8.Citujúcustanoveniazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci (§ 1 písm. a/ a c/, § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 5, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 až 3, § 12
ods. 1 a 2, § 13, 14 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3 a § 19 ods. 3) a poukazujúc na vykonané
dokazovanie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

8.1. Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. zák.. Za nesprávny úradný postup sa považuje
aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

8.2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca doručil (10.04.2018) vopred žalovanej strane svoju
žiadosť (z 09.04.2018) o predbežné prerokovať nároku na základe písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 11 zák. č. 514/2003 Zb. zák.

8.3. Žalovaná strana neuspokojila nárok žalobcu po doručení písomného podania žalobcu, ktoré bolo
označené ako: „Žiadosť o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako aj
nezákonným rozhodnutím v zmysle z. č. 514/2003 Zb. zák. - zaslanie“ ... zo dňa 09.04.2018

8.4. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zo
strany žalovaného došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.
Pre nesplnenie zákonného predpokladu v zmysle § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konanízo strany žalobcu nebolo preukázané, že právoplatné rozhodnutie č. 3211495612 zo dňa 16.03.2015
bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené, súd považoval uplatnený nárok
žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí za nedôvodný. Pokiaľ nebolo rozhodnutie

zrušené alebo zmenené, nie je splnená podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia.

8.5.Preúspešnéuplatnenieprávananáhraduškodypodľazákonač.514/2003Z.z.jenevyhnutnéokrem
existencie niektorého zo zásahov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vzniku škody, preukázať

aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina
niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a

vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je
iba sprostredkovaný. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Uplatneniu základného práva účastníka na súdnu ochranu zodpovedá jeho povinnosť splniť podmienky
zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia
má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane sporu. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná
táto zodpovednosť.

8.6. Napriek výzve súdu po vrátení veci z Krajského súdu žalobca nešpecifikoval žalovanú sumu - jej

zložky (častí) aj podľa skutkového základu uplatňovaných nárokov.

8.7. Žalovaný súdu predložil nárok na náhradu škody vo vzťahu k E. 40,- Eur, Poštovej banke 20,- Eur,
za poverenie 16,- Eur, atď. bez uvedenia spisovej značky, pod ktorou bola vykonaná exekúcia a tatko
si uplatnil nárok v celkovej sume 396,50 Eur. Na základe uvedených je zrejmé, že žalobca nepreukázal

príčinnú súvislosť, či už medzi vznikom škody, resp. nemajetkovou ujmou v tomto konaní. Žalobca súdu
nepredložil a ani neoznačil rozhodnutie, ktoré by malo byť zrušené a na tom základe by bolo zrejmé, že
existuje nárok z titulu nezákonného rozhodnutie.

8.8. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, táto nie je bližšie konkretizovaná, nie je konkretizované v súvislosti

s čím vznikla a ako sa prejavila a v čom spočívala.

8.9. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetkovú ujmu bolo potrebné zo strany žalobcu určite
pomenovať a vysvetliť a tiež bolo na ňom tvrdiť a preukázať, že k vzniku nemajetkovej ujmy nezákonným
rozhodnutím, resp. rozhodnutím o väzbe skutočne došlo. Pre vyslovenie vzniku nemajetkovej ujmy teda

nepostačuje žalobcovo tvrdenie, že k nej došlo a tiež nepostačuje abstraktná právna kvalifikácia ujmy
ako nemajetkovej.

8.10. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu
príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, či nesprávnym úradným postupom

a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry
poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného
vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy,
spoločenské postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje
žiadne kritériá a tým ponecháva na voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti

každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby
však úvahy o výške nemajetkovej ujmy neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia byť založené na
konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe
dokazovania vykonaného na zisťovanie následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života
dotknutej osoby. Vo všeobecnosti určujúcim vodítkom pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej

ujmy by mala byť jej primeranosť, pričom pri určení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť na
skutočnosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a náhradu nemajetkovej ujmy je
možné určiť až do výšky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. .8.11. Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že
v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho
orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne,

ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR)
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

8.12. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu
svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia.

8.13. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy
zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (5 § a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona).

8.14. Podľa súdu, v každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu.
Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený v procesnom postavení žalobcu,
ktorý v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré

zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.

8.15. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonnej podmienky podľa
§ 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z. z. zo strany žalobcu a to, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené,
resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

8.16. Keďže žalobca v konaní náležite nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v
súvislosti s rozhodnutím vzniknúť a jeho tvrdenia v tomto smere zostali dôkazne nepodložené, ním
uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd vyhodnotil ako nedôvodný.

8.17. Súd len poznamenáva, že oznámenie hlavného kontrolóra Mesta Komárno, o ktoré opieral svoj
nárok žalobca je bez akejkoľvek relevancie a záväznosti.

8.18. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

8.19. Uplatnenie nároku na náhradu škody, nezákonným rozhodnutím č. 6357/2280/RPKO/2017 zo
dňa 15.3.2017 vôbec nebolo predmetom zákonom vyžadovaného predbežného prejednania nároku (v

žiadosti o odškodnenie zo dňa 9.4.2018), bez ktorého sa jedná o predčasne podanú žalobu v tejto časti
nároku.

8.20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.

8.21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok
– zákon č. 160/2015 Z. z.) a keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

8.22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným

uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny s plným
vyhovením podanej žalobe alebo jeho zrušenia s vrátením veci opätovne prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov pôvodného ako aj

odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ohľadom odvolacích dôvodov poukázal na dôvody vyplývajúce
z ust. § 365 ods. 1 písm. d/, h/ a f/ CSP. Poukazujúc na predchádzajúce rozhodnutie prvoinštančného
súdu ako aj na dôvody jeho zrušenia odvolacím súdom poukázal na to, že prvoinštančný súd ani
vo svojom druhom rozhodnutí vo veci samej vytýkanú vadu nenapravil (nezaujal žiadny právnynázor k relevantnej jeho námietke k nesprávnemu postupu žalovaného súvisiacemu s tým, že svoje
rozhodnutie zo dňa 16.03.2015 predložil na vymáhanie exekútorskému úradu napriek tomu, že zákonné
podmienky na doručenie tohto rozhodnutia verejnou vyhláškou naplnené byť nemali, s dôsledkom

nevyvolania ani právnych následkov vo vzťahu na jemu uložené povinnosti), keď s touto sa vysporiadal
jedine v bode 21. odôvodnenia, kde sa odvolal na skutočnosť, že nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu
odpoveď na všetky otázky; pokiaľ teda odvolací súd považoval uvedenú otázku za podstatnú, opätovné
obídenie tejto otázky je v rozpore so zákonom. Z jeho pohľadu aj s ohľadom na bod 20. odôvodnenia
je naozaj zarážajúce, ako sa môže (prvoinštančný) súd takýmto spôsobom absolútne odmietnuť

vysporiadať s takto relevantným dôkazom (oznámením hlavného kontrolóra Mesta Komárno), aj
s ohľadom na ust. § 220 ods. 2 CSP a s ohľadom na to, že uviedol, že je tu dôkaz, o ktorý
žalobca svoj nárok opiera, teda ide jednoznačne o podstatné skutkové tvrdenie strany (žalobcu).
Nehovoriac o tom, že práve uvedený listinný dôkaz pojednáva o nezákonnosti konania žalovaného, keď
odhliadnuc od uvedeného nemožno súhlasiť s tým, že by uvedený dôkaz bol jedinou skutočnosťou, ktorá
označuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Aj v uvedenom posúdení stavu hlavným kontrolórom je

konštatované, že rozhodnutie žalovaného bolo jednak zrušené, a to práve z dôvodu nezákonnosti jeho
postupu, čím sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaného, ako ani s argumentáciou súdu, že nie
je splnená táto podmienka vyžadovaná predmetným zákonom č. 514/2003 Z. z. a teda že rozhodnutie
nebolo zrušené pre nezákonnosť. Vo vzťahu k názoru prvoinštančného súdu, že on nepreukázal škodu
ani jej výšku je nutné konštatovať, že sa pridržiava svojich predošlých podaní a vyjadrení, kde podľa jeho

názoru dostatočne vymedzil škodu a aj jej výšku. Pokiaľ prvoinštančný súd v závere argumentuje tým,
že jeho nárok nebol vopred predbežne prerokovaný a z toho dôvodu bola podaná žaloba predčasne,
je otázne, prečo sa vôbec zaoberal meritom veci; napriek uvedenému považuje za nevyhnutné sa
vysporiadať a vyvrátiť aj tento argument prvoinštančného súdu. V zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4
uvedeného (citovaného) zákona je pre podanie žaloby potrebné, aby príslušný orgán neuspokojil nárok

na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, keď je nesporné, že jeho žiadosť o náhradu
škody bola žalovanému doručená dňa 10.04.2018. Pokiaľ teda žaloba bola podaná 16.10.2018, je nutné
konštatovať,žejehožalobanemohlabyťpodanápredčasne,nakoľkosisplnilvšetkyzákonomstanovené
podmienky pre podanie uvedenej žaloby a to aj podmienku časovú. Uvedené skutočnosti sú podľa jeho
názoru dostatočne závažné na to, aby bolo možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie v právnom

štáte obstáť nemôže, keď zároveň podľa jeho názoru ním predložené tvrdenia a dôkazy sú dostatočným
podkladom pre požadované rozhodnutie odvolacieho súdu.

10.Žalovanývovyjadreníkpodanémuodvolaniužiadalnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť,
s priznaním mu nároku na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rozsudok považuje

za správny tak po skutkovej ako aj po právnej stránke, keď rozsudok a ani konanie netrpí žiadnou
vadou. V podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadnu novú skutočnosť a výlučne sa zameral na
vytrhávanie izolovaných viet, či myšlienok z kontextu, prekrúcanie faktov a bagatelizovanie takých
dôkazov, ktoré majú jednoznačný obsah a zásadné dôsledky na celú prejednávanú vec, teda žalobca sa
za pomoci účelovej argumentácie snaží spochybniť jasné a relevantné skutkové závery súdu. Kľúčová

v prejednávanej veci je skutočnosť uvedená súdom v bode 18. odôvodnenia a teda že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno ani po výzvach a poučeniach zo strany súdu prvej inštancie. Prvoinštančný
súd v rámci odôvodnenia rozsudku dôkladne objasnil meritum sporu, zvážil jednotlivé stanoviská strán
a podrobne vyhodnotil aj vykonané dôkazy, keď prihliadol aj na záväzný právny názor odvolacieho súdu.
Vbode9.ods.2odôvodneniarozhodnutiasúdprvejinštanciepoukázalnato,žeprávomožnopriznaťiba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Rovnako v bode 15. ods. 1 odôvodnenia poukázal na to, že žalobca nepreukázal vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, keď v konaní nebolo preukázané,
že právoplatné rozhodnutie č. 32 114 95 612 zo dňa 16.03.2015 bolo pre nezákonnosť príslušným
orgánom zrušené alebo zmenené, bez plnenia čoho nie je splnená podmienka pre uplatnenie nároku

na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia. Zároveň v bode 18. ods. 2 a 3 odôvodnenia
poukázal na to, že bolo vždy potrebné preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, pričom
žalobca v konaní nepreukázal základné predpoklady na náhradu škody tak, ako ju vymedzil vo svojej
žalobe. Žalobca rovnako opomína dikciu zákona v § 6 ods. 1, čo podľa neho posudzoval správne,
keď uvedené splnenie predpokladov na podanie žaloby vyhodnocoval primárne. Pre rozhodnutie sporu

bolo kľúčové, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. nepreukázal naplnenie predpokladov na
náhradu škody v zmysle označeného zákona, keď súd sa riadne a náležite vysporiadal s otázkami
podstatnými pre rozhodnutie vo veci a v rozhodnutí objasnil právny základ, na ktorom svoje rozhodnutie
postavil. Poukaz na absolútne odmietnutie súdu vysporiadať sa s označeným dôkazom na stranežalobcupramenílenzfrustrácieanespokojnostisoskutočnosťou,ktorútvrdilžalovanýodzačiatkusporu
a ktorá bola potvrdená aj zo strany súdu, a to, že uvedené oznámenie (hlavného kontrolóra) je absolútne
bez akejkoľvek právnej relevancie a záväznosti, nakoľko podávanie záväzného právneho výkladu je len

v kompetencii súdov; oznámenie hlavného kontrolóra zo dňa 25.07.2014 do kategórie ust. § 193 CSP
nespadá. Právne záväzný výklad teda do kompetencie hlavného kontrolóra nespadá, pričom uplatnený
nárok oba súdy označili ako neprejednaný v zmysle predmetných zákonom vyžadovaného predbežného
prejednania nároku. Žalobca do dnešného dňa neodstránil nedostatky svojej žaloby, avšak sa domáha
vád napadnutého rozhodnutia, keď do dnešného dňa zároveň nešpecifikoval žalovanú sumu, resp. jej

zložky a to podľa ním uplatňovaného nároku, a to všetko napriek poučeniam a výzvam súdu, ktoré však
ignoroval a teda od začiatku konania ako pán sporu svoje povinnosti zanedbával a teda uvedené na
jeho ťarchu ísť nemôže a musí sa prejaviť na strane žalobcu vo forme straty sporu.

11. Žalobca (odvolateľ) sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu už nevyjadroval.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejne vyhláseným rozhodnutím a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobca dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom súčasne v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu.

13. Predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
postupom a nezákonným rozhodnutím, keď uviedol k nezákonnému postupu to, že žalovaný dňa
26.9.2016 postúpil (svoje) rozhodnutie č. 3211495612 zo dňa 16.3.2015 na vymáhanie prostredníctvom

exekútorského úradu nezákonným spôsobom (týka sa miestneho poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady na rok 2012) a za nezákonné rozhodnutie považoval vydanie rozhodnutia
č. 6357/22880/RPKO/2017 zo dňa 15.3.2017, ktorým žalovaný nevyhovel jeho žiadosti o odpustenie
mu miestneho poplatku za rok 2012. Dôvod nezákonného úradného postupu - spôsobu vymáhania
rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.3.2015 konkretizoval v tom, že toto rozhodnutie mu bez splnenia

podmienok zákona (§ 35 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.) bolo doručované Verejnou vyhláškou
2.10.2015. Obrana žalovaného spočívala v tom, že jeho rozhodnutie zo dňa 16.3.2015 zrušené ani
zmenené nebolo, keď ani jeho rozhodnutie ohľadom odpustenia miestneho poplatku sa ho nedotýkalo,
pričom žalobca riadne nešpecifikoval a listinne ani inak nepreukázal škodu resp. nemajetkovú ujmu
tvoriacu žalovanú istinu. Žalobca v priebehu sporu do spisu doložil svoju žiadosť zo dňa 9.4.2018

o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postup ako i nezákonným rozhodnutím,
konkrétne za vydanie nezákonného rozhodnutia č. 3211495612 zo dňa 16.3.2015 ako aj za nesprávny
úradný postup ohľadne vymáhania tohto rozhodnutia, keď si uplatnil škodu vo výške 176,50 eura a
náhradu nemajetkovej ujmy 220 eur. Ďalej žalobca predložil odpoveď žalovaného na túto jeho žiadosť
zo dňa 9.5.2018, oznámenie o vybavení jeho podania Útvarom hlavného kontrolóra žalovaného zo

dňa 25.7.2017, predmetné rozhodnutie zo dňa 16.3.2015, rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.3.2017 o
nevyhovení jeho žiadosti na odpustenie miestneho poplatku za rok 2012, potvrdenie o trvalom pobyte
zo dňa 21.3.2017, rozhodnutie žalovaného zo dňa 4.8.2017 o odpustení mu miestneho poplatku v
sume 18,50 eura vyrubeného rozhodnutím zo dňa 16.3.2015 - ide o rozhodnutie po zrušení rozhodnutia
žalovaného zo dňa 15.3.2017 rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 6.7.2017, verejnú

vyhlášku zo dňa 13.8.2015 ohľadom oznámenia o mieste uloženia písomností - rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16.3.2015, odpoveď prednostu Mestského úradu žalovaného zasielanú žalobcovi dňa 17.8.2018
a predloženie prijatých opatrení žalovaného dňa 14.8.2017 adresované Útvaru hlavného kontrolóra
žalovaného. V podanom prvom odvolaní žalobca v časti náhrady nemajetkovej ujmy (špecifikovanej
v jeho žiadosti o odškodnenie zo dňa 09.04.2018 sumou 220 eur) poukázal na to, že ohľadom tejto

sumy vychádzal z vlastného úsudku, nakoľko nikde v zákone nie je ustanovené, že z akej sumy sa
vychádza ako základu pri určení náhrady za nemajetkovú ujmu, pričom ide o ujmu, ktorá mu objektívne
vznikla ako klientovi banky, voči ktorému sa viedlo exekučné konanie; stal sa nespoľahlivým klientom,
musel absolvovať nezákonné exekučné konanie ako povinný proti svojej vôli, keď zablokovaním účtov
exekútorom mu vznikli problémy s uhrádzaním pravidelných splátok u svojich veriteľov, v očiach ktorých

bol znížený jeho spoločenský kredit. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí okrem nedostatočnosti
odôvodnenia napadnutého prvého rozsudku poukázal na to, že prvoinštančný súd mal trvať dôsledne
na naplnení zákonných požiadaviek kladených na samotnú žalobu, keď z uvedeného vyplýva aj
potreba špecifikácie žalovanej sumy – jej zložiek (častí) aj podľa skutkového základu uplatňovanýchnárokov, nakoľko až potom je jasný predmet konania a dokazovania; uviedol tiež, že pozornosti
prvoinštančného súdu uniklo i to, že uplatnenie nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím
z 15.03.2017 vôbec nebolo predmetom zákonom vyžadovaného predbežného prejednania nároku (v

žiadosti o odškodnenie zo dňa 09.04.2018), bez ktorého sa jedná o predčasne podanú žalobu v tejto
časti. V zmysle uvedeného pokynu prvoinštančný súd vyzval žalobcu (výzvou vo forme uznesenia zo
dňa 19.01.2022) na úplné uvedenie podstatných a rozhodujúcich skutkových, resp. právnych tvrdení
týkajúcich sa sporu, poukazujúc na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, s ohľadom na ktorú výzvu
žalobca odpovedal tak, že odôvodnenie žaloby považuje za riadne a tiež aj doloženie relevantnými

dôkazmi. V následnom konaní do druhého rozhodnutia v spore žalobca predložil súdu ďalšie listinné
dôkazy, a to faktúru za právne služby z 15.07.2022, doklady o zaúčtovaní poplatku ČSOB 4 x 10
eur v mesiacoch február až júl 2017, potvrdenie z Poštovej banky o zaplatení príplatku za vedenie
účtu v súvislosti s exekúciou 4 x 5 eur za mesiace apríl až júl 2017, pričom doložil tiež aj doklad
o nedoplatku pre exekúciu vo výške 42,54 eura z F. G. z 27.12.2017. Nakoniec žalobca predložil aj
doklady v súvislosti s exekúciou, a to príkaz na odblokovanie iných príjmov zo dňa 01.07.2017 v exekúcii

vedenejsúdnymexekútoromH.I.H.J.,K.podsp.zn.EX3275/2016presumu18,50euraapríslušenstvo
pre oprávneného – žalovaného na základe exekučného titulu – predmetného rozhodnutia (zo dňa
16.03.2015), ako aj upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.04.2017, z ktorého rozhodnutia vyplýva
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 30.09.2016, vydanie poverenia exekútorovi dňa
14.02.2017 a vydanie príkazu na exekúciu 07.08.2017, keď trovy exekúcie boli v upovedomení o začatí

exekúcie vyšpecifikované celkovou sumou 161,05 eura.

14. Napriek tomu, že žalobca ani po výzve súdu nešpecifikoval uplatňovanú náhradu škody jednotlivo za
postúpenie rozhodnutia zo dňa 16.03.2015 na vymáhanie v exekúcii nezákonným spôsobom (žalobca
označil uvedené rozhodnutie neúčinné vzhľadom na nezákonné jeho doručenie vyhláškou) a za vydanie

nezákonného rozhodnutia zo dňa 15.03.2017 (ktorý mu miestny poplatok riešený v rozhodnutí zo dňa
16.03.2015 odpustený nebol), mal odvolací súd s ohľadom na žiadosť žalobcu zo dňa 09.04.2018
o odškodnenie za škodu adresovanú žalovanému za to, že v tomto konaní uplatňované nároky sa
vzťahujú len k rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.03.2015 (vydaniu a vymáhaniu), teda že (v tomto
konaní uplatňované nároky) nemajú súvis s označeným rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.03.2017,

keď uvedené nároky (za vydanie tohto rozhodnutia z 15.03.2017) by boli nedôvodné už len z dôvodu
absencie zákonom vyžadovaného predbežného prejednania nároku, ktoré predbežné prejednanie však
absentuje, s ohľadom na obsah výzvy žalobcu žalovanému zo dňa 09.04.2018; poukaz súdu prvej
inštancie v bode 22. odôvodnenia (v tomto rozhodnutí bod 8.19.) rozhodnutia je preto plne opodstatnený
a správny. Čo sa týka rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.03.2015, k tomu odvolací súd udáva, že

uvedenérozhodnutieakonezákonnézrušenénebolo,nakoľkosamotnýžalobcavočitomutorozhodnutiu
ani po začatí exekúcie odvolanie nepodal, keďže si dňa 13.10.2016 podal žiadosť o odpustenie
miestneho poplatku (riešeného v uvedenom rozhodnutí zo dňa 16.03.2015), ktorej žiadosti rozhodnutím
žalovaného z 15.03.2017 vyhovené nebolo, keď tejto žiadosti bolo vyhovené až rozhodnutím zo dňa
04.08.2017, ktorým však žalovaný žalobcovi miestny poplatok v sume 18,50 eura riešený v rozhodnutí

zo dňa 16.03.2015 zrušil v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach, ustanovenie
ktorého paragrafu znie „obec môže na základe žiadosti poplatníka na zmiernenie alebo odstránenie
tvrdostizákonavyrubenýpoplatokznížiťaleboodpustiťrozhodnutím“.Ohľadomrozhodnutiažalovaného
zo dňa 16.03.2015 preto bez pochyby platí, že toto rozhodnutie na to príslušným odvolacím orgánom
ako nezákonné zrušené nebolo (žalovaný proti nemu odvolanie nepodal, a to ani po začatí exekúcie

vedeného na výkon práva z neho vyplývajúceho), teda nebol naplnený prvý zákonný predpoklad
odškodnenia za vydanie tohto rozhodnutia zo dňa 16.03.2015 ako rozhodnutia nezákonného (a
zrušeného). Predmetom sporu však bola náhrada škody aj (tiež) z nesprávneho úradného postupu, ktorý
mal spočívať v tom, že žalovaný uvedené rozhodnutie postúpil na vymáhanie exekútorovi nezákonným
spôsobom, keď nezákonnosť (s dôsledkom neúčinnosti rozhodnutia) vzhliadol žalobca v tom, že

postup žalovaného v jeho doručovaní vyhláškou bol nezákonný (s následkom nesprávneho vyznačenia
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia). Nesprávnosť postupu žalovaného pri
doručovaní a následnom vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 16.03.2015,
ako aj postúpení rozhodnutia na exekúciu síce všeobecne možno subsumovať pod nesprávny úradný
postup – pod iný nezákonný zásah do práv, avšak samotné uvedené konanie žalovaného nemohlo

byť ani podľa názoru odvolacieho súdu v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vznikom označenej
a uplatňovanej škody, nakoľko žalobca nevyužil možnosť (ani po začatí exekúcie) obrany v exekučnom
konaní námietkou k neprávoplatnosti a nevykonateľnosti exekučného titulu (rozhodnutia žalovaného),
namiesto žiadosti o odpustenie poplatku (v prípade jeho právoplatného vyrubenia), teda nevyužilmožnosť k tomu, aby jemu (v dôsledku postupu žalovaného) žiadna škoda v exekučnom konaní
nevznikla, keďže táto mu mala vzniknúť práve realizáciou exekúcie. Nebol to teda prípad vzniku škody
a nemajetkovej ujmy výlučne dôsledkom (v príčinnej súvislosti) konania žalovaného majúceho charakter

nesprávneho úradného postupu. Škoda 16,50 eura (za vydanie poverenia exekútorovi) a 100 eur (za
právnu pomoc pri podaniach – v čase žiadosti z 09.04.2018) žalobca listinne ani nepreukázal, čo
rovnako platí aj pre nemajetkovú ujmu 220 eur, ku ktorej žiadne dôkazné prostriedky ani (v spore)
neprodukoval. V tomto občianskoprávnom – nie správnom konaní súdu neprináležalo posudzovať
vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného zo 16.03.2015 a pre odpustenie poplatku potom ani posúdenie

správnosti následného konania žalovaného – jeho doručovania, vyznačenia doložky jeho právoplatnosti
a vykonateľnosti a postúpenia rozhodnutia na nútený výkon (exekúciu), na čom nič nemení pre súd
nezáväzný výklad z oznámenia hlavného kontrolóra Mesta Komárno žalobcovi zo dňa 25.07.2017.

15. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).