Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203993
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1615203993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: B. P.Á., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XXX, o
zaplatenie 861,32€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 16.09.2021 č. k. 5C/619/2015-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti úroku z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatenej istiny za obdobie od 10.02.2016 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 861,32€ od 10.02.2016 do zaplatenia, do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vyhovujúcej časti a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 861,32€ s 19,90% ročným úrokom z nezaplatenej istiny vo výške 861,32€ od 17.03.2015 do
10.02.2016, ďalej nezaplatené úroky vo výške 59,99€, nezaplatený úrok z omeškania vo výške 1,77€

a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ a nezaplatených úrokov 59,99€
od 17.03.2015 do 10.02.2016 a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 861,32€, nezaplatených
úrokov vo výške 59,99€, úrokov z omeškania vo výške 1,77€ s úrokom vo výške 19,90% ročne z
nezaplatenej istiny vo výške 861,32€ od 17.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ a nezaplatených úrokov 59,99€ od 17.03.2015. Vykonaným

dokazovanímzistil,žedňa04.03.2014uzavrelistranysporuúverovúzmluvuč.108781,nazákladektorej
žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok
uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach vo výške 1300€. Poskytnutý úver a úroky
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver s príslušenstvom splatiť
do 10.02.2016 s fixnou úrokovou sadzbou 19,9% ročne do splatnosti úveru, s výškou anuitnej mesačnej
splátky 65,45€, splatnou vždy v 10. deň kalendárneho mesiaca, s počtom splátok 24, s výškou RPMN
33,58% a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 1670,80€. Podľa bodu 4.2. zmluvy

ak poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, banka je oprávnená žiadať
predčasné splatenie zostatku úveru a požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok
v zmysle sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 4.3. ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je
povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrokz omeškania vo výške 5% ročne, až do jej zaplatenia. Zostatok pohľadávky ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu istiny 861,32€, úroky v sume 59,99€, úroky z omeškania 1,77€. Keďže žalovaná
nesplácala úver riadne a včas, žalobca ju výzvou zo dňa 16.03.2015 vyzval na predčasné splatenie

úveru vo výške 983,08€ s príslušenstvom najneskôr do 07.04.2015. Zistený skutkový stav posúdil podľa
§ 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504 Obch. zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2,
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 53 ods. 9 a §
565 Obč. zákonníka. Zmluvu uzavretú medzi stranami posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a dospel k

záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní so
splátkami a žalobca pristúpil listom zo dňa 16.03.2015 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovanú
na zaplatenie dlhu v sume 983,08€ do 07.04.2015, dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 861,32€. Pokiaľ ide o zmluvný úrok
dojednaný medzi stranami vo výške 19,90% ročne ako fixný do doby splatnosti úveru, vychádzal z toho,

že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru a dospel k záveru, že žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov
zosplatnenia nepatrí. Vychádzal pritom z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV. 476/2012 z
18.09.2012, v ktorom ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k

dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Poukázal na to, že jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru a s týmto stavom sa spájajú výhradne

sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy a naopak s protiprávnym stavom
sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom
oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej uviedol v
odôvodnení rozhodnutia, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a priznal preto žalobcovi
podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 z.z. aj úrok z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy istiny 861,32€; výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania je určená
podľazákladnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbankykudňu17.03.2015vovýške5%.Onáhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol, a to v rozsahu úroku z

omeškania zamietnutého po 10.02.2016 (po konečnej dobe splatnosti úveru), podal odvolanie v
zákonom stanovenej lehote žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmeniť tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi prizná náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že nevidí dôvod, prečo by žalovaný, ak sa dostal do omeškania a toto omeškanie pretrváva aj po
konečnej splatnosti úveru, nemal platiť úrok z omeškania, keď reálne v omeškaní je. Namietal, že
súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol z akého dôvodu priznal úrok z omeškania z
istiny a nezaplatených úrokov len do doby konečnej splatnosti úveru a takéto rozhodnutie považuje za

nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na § 220 ods. 2 C.s.p., závery vyplývajúce zo stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov slovenskej republiky 1/2006 pod č. 2, a na rozhodnutia
Krajského súdu Košice, Krajského súdu Trnava, Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre. S
poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zákonníka namietal, že má nárok na úrok z omeškania z nezaplatenej

istiny a nezaplatených úrokov počas celej doby omeškania dlžníka, nielen do konečnej splatnosti úveru.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná, v ktorom uviedla, že žalobcovi
spláca už dlh vo výške 350€, čo ešte prevyšuje aj jej starobný dôchodok a žiadala aby súd zamietol
ďalšiu žalobu, ktorú žalobca podal voči nej a takisto náhradu trov.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal, aby súd na odvolanie žalovanej neprihliadal
z dôvodu, že žalovaná vo svojom odvolaní neuvádza žiadny odvolací dôvod ani žiadne relevantné
informácie, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť. Uvádza, že spláca dlh vo výške 350€ a k tomutouviedol, že na úvere, ktorý je predmetom tohto konania neeviduje po podaní žaloby žiadne úhrady zo
strany žalovanej.

5. Žalovaná sa v odvolacom konaní nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ako aj v rozsahu splnenia procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)

a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol ním uplatnený
nárok proti žalovanej na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 861,32€
a nezaplatených úrokov v sume 59,99€ za obdobie od 10.02.2016 do zaplatenia, keď súd prvej inštancie

napadnutýmrozsudkompriznalžalobcoviúrokyzomeškaniavovýške5%ročnezistinyanezaplatených
úrokov odo dňa 17.03.2015 do 10.02.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd
prvej inštancie vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného v uznesení sp. zn. US IV.
476/2012 z 18.09.2012, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V nadväznosti na to súd prvej inštancie

zároveň aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov priznal
žalobcovi od 17.03.2015 do 10.02.2016, t.j. do konečnej doby splatnosti úveru.

8. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020, publikovanom v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 ako R 5/2021, ustálil, že „Po vyhlásení predčasnej

splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ K tomuto záveru najvyšší súd dospel pri riešení otázky
nároku veriteľa na zmluvne dohodnuté úroky v období po predčasnom zosplatnení spotrebiteľského
úveru, a nie nároku veriteľa na úrok z omeškania v prípade omeškania dlžníka v období po predčasnom
zosplatnení spotrebiteľského úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná bola v

omeškaní so zaplatením dlžnej istiny žalobcovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda od
17.03.2015 a z toho dôvodu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej
istiny 861,32€ v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka za obdobie od 17.03.2015, nesprávne
tento úrok z omeškania priznal žalobcovi len do 10.02.2016, teda do konca doby splatnosti úveru,
a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania z istiny žalobu zamietol. Z vyššie uvedeného

právneho názoru najvyššieho súdu vyplýva, že tento sa vzťahuje len na úrok z istiny, nie však na úrok
z omeškania. Dôvodne žalobca v odvolaní namieta, že má nárok na úrok z omeškania počas celej doby
omeškania dlžníka a nielen do konečnej splatnosti úveru. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o
žalobcomuplatnenomnárokunazaplatenieúrokovzomeškaniazistiny,keďpriposudzovanídôvodnosti
tohto žalobcom uplatneného nároku vychádzal z vyššie uvedeného právneho názoru ústavného súdu,

vzťahujúceho sa, aj v zmysle uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu, len na úroky.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny za obdobie od 10.02.2016 zmenil podľa §
388 C.s.p. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 861,32€ od 10.02.2016 do zaplatenia.

10.Pokiaľsúdprvejinštancienepriznalžalobcoviúrokyzomeškaniavovýške5%ročneznezaplatených
úrokov v sume 59,99€ odo dňa 10.02.2016 do zaplatenia, v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie
správne, avšak z iných dôvodov než súdom prvej inštancie uvedených v odôvodnení napadnutého

rozsudku. V prípade tohto nároku, t.j. úroku z omeškania z nezaplatených úrokov ide o neprípustné
úročenie úrokov (tzv. anatocizmus). V prípade priznania veriteľovi možnosti poberať úroky aj zo
splatných úrokov, znamenalo by to, že i príslušenstvo pohľadávky by malo svoje vlastné príslušenstvo.
Z § 121 Obč. zákonníka, ako aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že požadovať príslušenstvo z
príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné. Požadovať od dlžníka príslušenstvo z

príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým,
že včas nesplatí úrok z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s platením príslušenstva, ale nie do
omeškaniasplnenímvlastnéhodlhu.Aksadlžníkdostanedoomeškaniasplatenímdohodnutýchúrokov
nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SRsp. zn. 6Obdo/4/1994). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že zákon (Obč. zákonník a ani Obchodný
zákonník) veriteľovi takúto možnosť nepriznáva. Takýto záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 35Odo/101/2002, Rc 5/2006. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,

Tomašovič, M. a kol. Obč. zákonník II. Komentár. Praha: C. H. BECK, 2015, s. 2292). Odvolací súd sa
stotožňuje aj so závermi uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR, ktoré vychádzajú z právnej úpravy
obsahovo zhodnej so slovenskou a v podrobnostiach na ne bližšie odkazuje. Z týchto dôvodov odvolací
súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov
v sume 59,99€ ako nedôvodný.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj žalovaná,
ktorej napadnutým rozsudkom súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 861,32€ s 19,90% ročným
úrokom z nezaplatenej istiny vo výške 861,32€ od 17.03.2015 do 10.02.2016, ďalej nezaplatené úroky
vo výške 59,99€, nezaplatený úrok z omeškania vo výške 1,77€ a úrok z omeškania vo výške 5%
ročne z nezaplatenej istiny 861,32€ a nezaplatených úrokov 59,99€ od 17.03.2015 do 10.02.2016.

Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla v akom rozsahu rozsudok napáda ani z akých dôvodov toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody); uviedla len, že už spláca dlh 350€, čo prevyšuje
jej starobný dôchodok a žiadala ďalšiu žalobu žalobcu voči nej zamietnuť. Odvolanie možno odôvodniť
len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 C.s.p., avšak žalobkyňa
vo svojom odvolaní žiaden z týchto dôvodov neuviedla. Súd v zmysle § 373 ods. 1 C.s.p. nevyzýva

na doplnenie odvolacích dôvodov; tieto môže strana sporu aj bez výzvy súdu doplniť, avšak len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). V zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 1VCdo/2/2023 z 08.11.2023 (R 61/2023) dospel k záveru,
že aj v prípade podaného odvolania bez uvedenia odvolacieho dôvodu (tzv. blanketové odvolanie) je

odvolací súd povinný z úradnej moci preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli
splnené procesné podmienky. V zmysle uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu odvolací súd
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel, v rozsahu splnenia procesných
podmienok, avšak vadu v procesných podmienkach nezistil.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vo
zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a v napadnutej vyhovujúcej časti podľa
§ 387 ods. 1 v spojení s článkom 4 ods. 1 C.s.p.

13. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže neúspech mal len v
časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov v sume 59,99€ za
obdobie od 10.02.2016 do zaplatenia, čo predstavuje jeho neúspech len v nepatrnej časti.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdomrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).