Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622201853
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8622201853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: B.. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, XXX XX I., proti žalovanej: B.. L. Q., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník, č. k. 1C/37/2022-48 zo dňa 27.02.2023 a o
jej návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovanej, do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje

osobné motorové vozidlo O. XXX A., N.,
zostatok hotovosti na účte vedenom v A., a.s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 931,69 eura,
žalovanej prikazuje k úhrade zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v A., a.s. vo výške 612,68
eura.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 70 330,17 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 12,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 12,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
VI. Návrh žalovanej na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku
I. rozhodol, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanej a) rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. KN C
XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A., b) parcelu KN C XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. A., c) osobné motorové vozidlo O. XXX A. N. d)
zostatok hotovosti na účte vedenom v A., a. s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, vo výške 931,69 Eur a zároveň
žalovanej prikázal k úhrade zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v A., a. s. vo výške 612,68
Eur. Vo výroku II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 70.330,17 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III.
uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 12,00 Eur a povinnosť v rovnakej výške uložil aj
žalovanej vo výroku IV. rozsudku. O trovách konania rozhodol výrokom V. tak, že žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a
tiež ust. § 132 ods. 1, § 187 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.3. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že vo veci už rozhodol rozsudkom
č. k. 7C/5/2013-258 zo dňa 23.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 3Co/95/2018-310 zo dňa 16.10.2018. V dovolacom konaní bol označený rozsudok odvolacieho

súdu zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2019 zo dňa 31.03.2020 a vec
bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vytkol odvolaciemu súdu, že
vychádzal z neaktuálneho znaleckého posudku, čím došlo k nesprávnemu určeniu ceny vyporiadavanej
nehnuteľnosti. Pokiaľ išlo o otázku náhrady mzdy vyplatenej žalobcovi po zániku BSM, dovolací súd sa
stotožnil s názorom odvolacieho súdu a uviedol, že ide o právnu otázku, ktorá už bola rozhodovacou

praxou dovolacieho súdu vyriešená a keďže v danej veci bola žalobcovi náhrada mzdy vyplatená až po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, nemohla byť predmetom vyporiadania BSM. Následne
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co/39/2020-344 zo dňa 02.09.2020 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu ustálili masu BSM na aktíva, medzi
ktoré zaradili: rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele KN C XXXX/X, zapísaný na LV č.

XXXX, k. ú. A., parcelu KN C XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanú na LV
č. XXXX, k. ú. A., osobné motorové vozidlo O. XXX A., N., zostatok hotovosti na účte vedenom v A., a.s.,
č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 931,69 Eur; pasíva: zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného
v A., a.s. vo výške 612,68 Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že cena osobného motorového vozidla zn.
O. XXX A., N. je 2.000,00 Eur, zostatok na účte vedenom v A., a.s., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX predstavuje

sumu 931,69 Eur a zostatok úveru č. XXXXXXXX/XXXX vedeného v A., a.s. predstavuje sumu 612,68
Eur.PriustálenícenynehnuteľnostivčasevyporiadaniaBSMsúdvychádzalzdoplneniač.1znaleckého
posudku č. XXX/XXXX zo dňa 06.10.2022 vyhotoveného znalcom T.. O. M., podľa ktorého je všeobecná
hodnota 138.342,38 Eur (všeobecná hodnota rodinného domu 112.794,38 Eur + všeobecná hodnota
pozemku 25.547,55 Eur). Na základe toho súd prvej inštancie ustálil aktíva v celkovej výške 141.274,07

Eur, pasíva v celkovej výške 612,68 Eur a z toho čistú hodnotu BSM vo výške 140 661,39 Eur. Strany
sporu sa zhodli na spôsobe vyporiadania BSM prikázaním aktív aj pasív žalovanej. Medzi stranami
bola sporná veľkosť podielov bývalých manželov, keď žalovaná navrhovala disparitu podielov tak, aby
podiel žalobcu predstavoval X/X jeho podielu. Nebolo sporné, že pozemok strany nadobudli kúpou do
BSM, avšak žalovaná žiadala určiť disparitu podielov s tvrdením, že sumu 9.000,00 Kčs vynaložila na

kúpu pozemku zo svojho výlučného majetku. Rodičia žalovanej mali pred kúpou pozemok v osobnom
užívaní, ale tento strany nadobudli kúpou do BSM, a preto súd z tohto dôvodu nepristúpil k disparite
podielov, pretože by tým došlo k neprimeranému a neodôvodnenému zásahu do majetkových práv
žalobcu.Disparitupodielovžalovanážiadalaajzdôvodualkoholizmunastranežalobcu,akoajzdôvodu,
že pred rozvodom manželstva dňa 15.09.2007 opustil spoločnú domácnosť a všetka starostlivosť ostala

na nej. Dôvod pre disparitu podielov súd nevzhliadol s konštatovaním, že v konaní o rozvod manželstva
žalovaná prezentovala svoj pozitívny vzťah k žalobcovi a k ich manželstvu, ktoré chcela zachrániť,
nevedela si predstaviť život bez manžela a očakávala jeho návrat. Súd poukázal aj na to, že žalobca bol
vo vzťahu k žalovanej ústretový a rozsah aktív obmedzil na štyri nesporné položky. Tvrdenia žalovanej v
konaní o vyporiadanie BSM, pokiaľ ide o jej výlučnú zásluhovosť pri nadobudnutí a udržaní spoločných

vecí, považoval súd za účelové, ktorých cieľom bolo privodiť priaznivejšie majetkové vyporiadanie na
úkor žalobcu. Žalovaná nevyvrátila tvrdenia žalobcu, že počas manželstva zarábal viac ako ona a pri
výstavbe rodinného domu im finančne a materiálne pomáhali jeho rodičia. Žalovaná nespochybnila ani
zásluhy žalobcu pri nadobudnutí motorového vozidla, ktoré doposiaľ užíva ona. Pokiaľ ide o investície
do rodinného domu z výlučného majetku detí bývalých manželov, tieto prípadné pohľadávky tretích

osôb voči BSM netvoria predmet tohto konania. Skutkové tvrdenia žalovanej o vynaložení finančných
prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve do spoločného majetku, a to pokiaľ ide o sumu 250 000,00 Sk
po smrti otca B. M. v roku XXXX a dar zo strany matky C. M. v roku XXXX vo výške 100 000,00 Sk,
súd vyhodnotil ako účelové, bez právneho významu, pretože žalovaná netvrdila, že finančné prostriedky
sa vynaložili na konkrétne aktíva, ktoré tvoria predmet vyporiadania. K tvrdeniam žalovanej o tom,

že žalobca si požičiaval rôzne finančné sumy, ktoré ona následne splácala, súd uviedol, že žalovaná
nešpecifikovala časové a vecné súvislosti predmetných pôžičiek a hlavne ich vplyv na nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí a v rovnakom svetle súd vyhodnotil aj tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca
viac ako štyri roky nepracoval a holdoval alkoholu. Prípadné konanie žalobcu, ktoré mohlo negatívne
ovplyvniť spolužitie manželov (požívanie alkoholu, finančné nezhody) mohli viesť k úvahe o odklone

rovnosti podielov, ak by sa významným spôsobom premietli do hospodárenia so spoločným majetkom
alebo do starostlivosti o rodinu. V konaní nebola tvrdená a ani preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá
by mala za následok, že žalobca sa správal k veciam tvoriacim BSM nezodpovedne, alebo že s nimi
nezodpovedne nakladal. Ani prechodná nezamestnanosť žalobcu a finančné nezhody medzi manželminie sú dôvodmi pre modifikáciu výšky podielov o to viac, že samotná žalovaná hodnotila ich spolužitie
ako normálne. Z vykonaného dokazovania súd nevyvodil ani to, čo tvrdila žalovaná, že o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí sa zaslúžila takmer výlučne sama. Čistú hodnotu BSM súd určil na sumu

140.661,39 Eur (Aktíva: rodinný dom s príslušenstvom v cene 112.794,38 Eur, hodnota nehnuteľnosti
25.547,55 Eur, osobné motorové vozidlo zn. O. v cene 2.000,00 Eur, zostatok hotovosti na účte vedenom
v A. A. vo výške 931,69 Eur, mínus pasíva: zostatok úveru vedený v A. vo výške 612,68 Eur). Podiel
každého z bývalých manželov na BSM tak predstavoval 70.330,70 Eur (140 661,39 : 2). Žalobkyňa tak
získala aktíva vo výške 141.274,07 Eur a pasíva vo výške 612,68 Eur. V čistom vyjadrení nadobudla

majetok v hodnote 140.661,39 Eur (141.274,07 - 612,68). Žalovaný nadobudol majetok v hodnote 0 Eur.
Keďže podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
na úplné vyporiadanie BSM sumu 70.330,17 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodnom
opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM bolo zrušenie skoršieho rozsudku na
základe dovolania žalovanej z jediného dôvodu, a to aktualizácie všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase
vyporiadania v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie v

zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný. Aktualizácia všeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania mala
dopad na celkové vyporiadanie masy BSM v zmysle zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.
5. V danom spore súd v súlade s § 257 CSP nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM
je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v

tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom. Keďže súd vychádzal zo zákonných kritérií pre vyporiadanie
BSM, konštatoval, že nie je možné uvažovať o úspechu alebo neúspechu strany v konaní.

6. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná namietajúc, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e),
f) a h) CSP.

7. Žalovaná v odvolaní uviedla, že v ďalšom konaní po zrušení pôvodných rozsudkov Okresného súdu
Svidník sp. zn. 7C/5/2013 zo dňa 23.10.2017 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/95/2018 zo dňa
16.10.2018, súd prvej inštancie vychádzal z Doplnenia č. 1 znaleckého posudku znalca T.. O. M. č.
XXX/XXXX, ktorý navýšil pôvodnú všeobecnú hodnotu nehnuteľností (rodinného domu a pozemku) o
takmer 40 000,00 Eur. Postupoval tak napriek tomu, že bolo jeho povinnosťou postupovať aj v súlade

s čl. 16 ods. 3 CSP o zákaze zmeny k horšiemu pre stranu, ktorá uplatnila opravný prostriedok. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu boli ceny nehnuteľností stabilné a v tom čase
nič nenasvedčovalo tomu, že by malo dôjsť k ich prudkému a nepredvídateľnému nárastu. Ten nastal
až po rozhodnutí dovolacieho súdu. V rámci nového rozhodovania to však nemôže mať za následok
zhoršenie postavenia strany, ktorá využila svoje dispozičné oprávnenie a podala opravný prostriedok

proti rozhodnutiu, ktoré považovala za nesprávne. Súd by mal preto vychádzať z ceny nehnuteľností
zistenej pôvodným znaleckým posudkom č. XXX/XXXX. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
nijako nereagoval na uvedenú obranu žalovanej. Okrem toho žalovaná poukázala aj na čiastočné
plnenie žalobcovi v roku 2019 vo výške 30.000,00 Eur, a to v zmysle pôvodného rozsudku a na základe
Dohody strán o čiastočnom splnení záväzku. Toto plnenie bolo realizované s presvedčením a legitímnym

očakávaním, že v ďalšom konaní bude výška jej doplatku nižšia. Žalovaná ďalej namietala, že súd
prvej inštancie nezohľadnil disparitu podielov. Poukázala na to, že žalobca bol od marca XXXX do
septembra XXXX nezamestnaný a so zamestnávateľom viedol na jej podnet a s jej aktívnou podporou
dlhoročný pracovnoprávny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy. Spor sa
skončil pre žalobcu úspešne a v roku 2011 súd rozhodol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

Ďalším rozsudkom bola žalobcovi priznaná náhrada mzdy vo výške 26.681,88 Eur a úroky z omeškania,
ktoré ku dňu 30.09.2014 predstavovali sumu 12.483,27 Eur. Celá masa náhrady mzdy tak dosiahla
výšku 39 165,15 Eur a bola vyplatená žalobcovi po rozvode manželstva, aj keď' v období, za ktoré
bola vyplatená, ich manželstvo trvalo. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nepoprel žiadnu z ňou
tvrdených skutočností ako dlhodobú nezamestnanosť, absenciu jeho príjmu, zadlžovanie, alkoholizmus,

nezodpovedné správanie počas vedenia súdneho sporu, výsledok sporu a vyplatenie náhrady mzdy.
Tieto skutočnosti uvádzala ako dôvody pre disparitné vyporiadanie BSM. Žalovaná súčasne namietala,
že všetky vo veci konajúce súdy ustálili, že do BSM patrí až vyplatená a prevzatá mzda. V spore
o vyporiadanie BSM sa však mala posúdiť náhrada mzdy, nie mzda. Podľa Výkladu Občianskehozákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, časť II. Vymedzenie predmetu BSM - „Príjmy
z práce“, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 42/1972,
sp. zn. Cpj 86/71 zo dňa 03.02.1972 eventuálne tvrdosti, ku ktorým by mohlo pri vyporiadaní dôjsť,

riešia súdy správne postupom podľa ustanovenia § 150, veta tretia Občianskeho zákonníka. V tejto veci
však súdy všetkých inštancií pri aplikácii tohto stanoviska pléna Najvyššieho súdu ČSR bez bližšieho
zdôvodnenia vyňali len tú časť, ktorá sa týka začlenenia vyplatenej a prevzatej mzdy do BSM, nie nároku
na mzdu. Ak aj súdy nepojmú do masy BSM náhradu niekoľkoročnej mzdy za obdobie neplatného
skončenia pracovného pomeru počas trvania manželstva, pri jeho vyporiadavaní by mali vymedziť

podiely manželov inak ako podľa ich rovnosti. Žalovaná navrhla súdu prvej inštancie postup podľa ust. §
162 ods. 1 písm. c) CSP, teda podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskej únie, aby k problematike právnej otázky týkajúcej sa pojatia náhrady mzdy žalobcu vyplatenej
po zrušení BSM do masy BSM, posúdil súlad vnútroštátnej právnej normy (citovaných judikátov) s
právom Európskej únie. Súd prvej inštancie tak neurobil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
sa k návrhu nijako nevyjadril. Preto o uvedené požiadala odvolací súd. Na tomto návrhu netrvala pre

prípad, ak by odvolací súd zohľadnil vyplatenú náhradu mzdy žalobcovi po rozvode manželstva a túto
zahrnul do masy BSM, prípadne ak by pristúpil k disparite podielov. Žalovaná ďalej namietala, že súd
prvej inštancie nezohľadnil sumu 30.000,00 Eur, ktorú žalovaná uhradila žalobcovi v zmysle pôvodného
rozsudku. Predmetnú sumu žalobcovi uhradila na základe Dohody o čiastočnom splnení záväzku po
tom, čo inicioval voči nej exekučné konanie na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, čomu nebránilo

aniňoupodanédovolanie.Sumumuvyplatilaakopreddavokstým,žepresnávýškapeňažnéhozáväzku
(prípadne pohľadávky) bude známa v závislosti od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR po skončení
dovolacieho konania, resp. po následnom procesnom postupe konajúceho súdu. Dohodu predložila
aj súdu prvej inštancie ako prílohu podania zo dňa 21.02.2023. K započítaniu už vyplatenej sumy z
nepochopiteľných dôvodov zo strany súdu nedošlo. Nesprávnym postupom súdu tak bola spôsobená

situácia ad absurdum, keď by žalobca disponoval právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím
ako potenciálnym exekučným titulom na vymoženie peňažného nároku v exekúcii vo výške, ktorá
z dôvodu čiastočného plnenia nezodpovedá skutočnosti. Obrana v exekučnom konaní by bola pre
žalovanú ako povinnú značne sťažená, resp. aj nemožná z dôvodu uvedeného v ust. § 61e a § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Okrem už uvedeného žalovaná spochybnila aj časť výroku I.

napadnutého rozsudku, a to prikázanie rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele
KN C XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. A. a parcely KN C XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. A., do jej výlučného vlastníctva. Totiž v čase
rozhodovania súdu boli spoluvlastníčkami týchto nehnuteľností dcéry strán sporu, a to T.. A. Z. a T.. V.
Z., každá v podiele 1, na ktoré žalovaná previedla nehnuteľnosti po právoplatnosti skoršieho rozsudku

o vyporiadaní BSM na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Aj to je podľa žalovanej jedným
z dôvodov, pre ktorý súd nemohol vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej Doplnením
č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX. V čase vypracovania tohto doplnenia nebola žiadna zo strán
vlastníkom nehnuteľností, a teda nemá možnosť ich predať na trhu s realitami za aktuálnu trhovú cenu.
Na základe toho žalovaná tvrdila, že pri aplikácii princípu parity podielov mal súd zahrnúť do masy BSM

aj peňažné prostriedky vyplatené žalobcovi titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru v sume 39.165,15 Eur, vychádzať z hodnoty nehnuteľností v celkovej sume 100.000,00 Eur a
zohľadniť mu už vyplatenú sumu 30.000,00 Eur. Takto by mu bola povinná vyplatiť titulom vyporiadania
sumu 1.572,42 Eur. Ak by súd aplikoval disparitu podielov, mal by vychádzať z pomeru 60:40 v prospech
žalovanejaprihodnotenehnuteľnostívcelkovejsume100.000,00Eurazohľadnenížalobcovivyplatenej

sumy 30.000,00 Eur, jej mal uložiť povinnosť vyplatiť žalobcovi už len sumu 10.924,00 Eur. Prikázanie
osobného motorového vozidla zn. O. a zostatku na účte v A. do jej výlučného vlastníctva a tiež prikázanie
splatenia zostatku úveru výlučne ňou, žalovaná nenamietala.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385

CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je len čiastočne opodstatnené.10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s inou vadou konania, nevykonaním dôkazov súdom prvej inštancie, nesprávnym právnym posúdením
a nesprávnym skutkovým zistením, teda či súd prvej inštancie postupoval procesne správne, či vykonal

všetky relevantné navrhované dôkazy, či na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval právne
predpisy, či svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, a to s prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia
súd nemusí poskytnúť odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (k tomu pozri napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav (s
výnimkou stavu vlastníctva nehnuteľností, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej), vykonal
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zo zistených skutočností vyvodil správny
právny záver. Zároveň odvolací súd neidentifikoval žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe toho odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej

inštancie týkajúci sa prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže tieto sú toho
času vo vlastníctve tretích osôb. Na ostatných skutkových a právnych zisteniach sa ani v rámci
odvolacieho konania nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie dodáva:

12. V konaniach o vyporiadanie BSM je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca
povinnosťou preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných
tvrdeniachbývalýchbezpodielovýchspoluvlastníkov.Dôkaznébremenobudezaťažovaťtohozbývalých
manželov, ktorý tvrdí rozhodnú skutočnosť.

13. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka vyporiadania BSM rozhodnutím súdu,
nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju súdu, aby podľa svojej úvahy túto
sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v prípadoch, ak sa preukáže také
konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne ovplyvnilo manželské spolužitie

a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.

14. V naznačených súvislostiach je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočne
apresvedčivozdôvodnené.Súdprvejinštanciesavovýznamnejmierezaoberalžalovanounavrhovanou
disparitou podielov v jej prospech. Žalovaná nepreukázala, aby sa o nadobudnutie spoločného

majetku pričinila výlučnými peňažnými prostriedkami. Súd správne nezohľadnil ani alkoholizmus zo
strany žalobcu, resp. finančné nezhody z dôvodu straty zamestnania žalobcu, či opustenie spoločnej
domácnosti žalobcom v roku XXXX, ktoré skutočnosti podľa žalovanej vedú k disparite podielov. Svoj
záver súd prvej inštancie správne odôvodnil protichodnosťou tvrdení žalovanej v rozvodovom konaní a
v predmetom konaní o vypriadanie BSM. Žalovaná sa v predmetnom konaní snažila vykresliť žalobcu

v horšom svetle, čo však bolo v rozpore s jej tvrdeniami v rozvodom konaní, v ktorom uviedla, že
manželstvo chce zachrániť, lebo si nevie predstaviť život bez žalobcu. Z pochopiteľného dôvodu súd
prvej inštancie vyhodnotil jej snahy ako účelové a také, ktorých cieľom bolo privodiť pre ňu priaznivejšiu
pozíciu.Okremtohosúdprvejinštancieneidentifikovalkonaniečinečinnosťžalovanéhovtakejintenzite,
ktorá by sa premietla do nehospodárneho nakladania so spoločným majetkom. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1342/2002, podľa ktorého
samotná okolnosť oddeleného hospodárenia strán, hoci po dlhšiu dobu, nemusí viesť k záveru o potrebe
stanovenia rozdielnych podielov bývalých manželov na majetku v BSM, ak nie sú spoľahlivo zistené
ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jednej zo strán oproti druhej.

15. Odvolacou námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie tým, že vychádzal z aktuálneho
ocenenia nehnuteľností, porušil zákaz reformatio in peius zakotvený v čl. 16 ods. 3 CSP, z ktorého
vyplýva, že podanie opravného prostriedku nemôže zhoršiť postavenie toho, kto ho podal. V danom
prípade žalovaná podala dovolanie proti skoršiemu rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, že tento
vychádzal z neaktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Dovolaniu žalovanej prisvedčil Najvyšší

súd SR, ktorý napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Následne odvolací súd v intenciách
dovolacieho súdu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom v ďalšom konaní došlo k zaktualizovaniu
všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Aj keď vzniknutá situácia vyznela v neprospech žalovanej, ktorá
otočila rétoriku a žiadala, aby súd vychádzal z pôvodného znaleckého posudku znalca T.. O. M. zroku XXXX, v súvislosti s uvedenou námietkou žalovanej odvolací súd zdôrazňuje, že v súlade s §
455 CSP je po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom viazaný právnym názorom dovolacieho súdu,
rovnako tak aj súd prvej inštancie. Je nepochybné, že súdy nižšieho stupňa sa riadili uvedeným právnym

názorom Najvyššieho súdu SR. Polemika žalovanej o tom, že pri podaní dovolania nemohla mať
vedomosť o neskoršom náraste cien nehnuteľností, nemá opodstatnenie. Okrem toho pri zisťovaní ceny
nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od
situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava. Aj z tohto
dôvodu nemohol súd prvej inštancie vychádzať pri stanovení hodnoty rodinného domu a priľahlého

pozemku zo znaleckého posudku vyhotoveného v roku XXXX, ktorého autenticita bola prekonaná,
ale správne vychádzal z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 06.10.2022,
vyhotoveného znalcom T.. O. M. (všeobecná hodnota rodinného domu 112.794,38 eur a všeobecná
hodnota pozemku 25.547,55 eur).

16. Vo vzťahu k námietke žalovanej o tom, že náhrada mzdy vyplatená žalovanému po zániku

manželstva,avšakzaobdobietrvaniamanželstva,odvolacísúdpovažujezavýznamnézdôrazniťprávny
záver dovolacieho súdu o tom, že takéto nároky, k vyplateniu ktorých došlo po zániku manželstva,
netvoria masu BSM. Odvolací súd nemá dôvod pre odklon od tohto názoru Najvyššieho súdu SR a
rovnako tak z tohto dôvodu nebola zistená potreba stanoviť hranice aplikácie úniového práva v kontexte
otázky, ktorá by mohla prejudiciálnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd

preto nevyhovel návrhu žalovanej na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EU, a preto
ho zamietol (výrok VI. rozsudku).

17. Žalovaná súčasne namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že na základe dohody
z roku 2019 vyplatila žalovanému časť vyrovnacieho podielu v sume 30.000,00 Eur. Z obsahu spisu

nepochybne vyplýva, že jeho súčasťou je Dohoda o čiastočnom splnení záväzku uzavretá medzi
stranami sporu dňa 16.03.2019, z ktorej však nevyplýva, že žalovaná uvedenú sumu žalovanému
skutočne aj uhradila. V tomto smere absentuje akýkoľvek dôkaz preukazujúci zaplatenie istiny 30.000,00
Eur. Je nepochybné, že prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný
skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide fázu

verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený
stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto
neodmysliteľne späté dôkazné bremeno, ktoré žalovaná v tomto smere neuniesla.

18. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne v petite

rozsudku pojal do masy BSM aj rodinný dom a pozemok, parcelu KN C XXXX/X, na ktorej je rodinný
dom postavený, obe zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A., tieto prikázal do jej výlučného vlastníctva,
hoci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve dcér strán
sporu. Je nepochybné, že uvedené nehnuteľnosti previedla žalovaná na svoje dcéry darovacou zmluvou
zo dňa 19.12.2018, t. j. po právoplatnosti skoršieho rozsudku o vyporiadaní BSM, ktorý bol následne

dovolacím súdom zrušený. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom vyporiadania
BSM je vyporiadanie všetkých vecí, majetkových práv, vrátane dlhov patriacich do BSM ku dňu zániku
manželstva, a to aj vo vzťahu k veciam, ktoré v čase vyporiadania už nie sú v dispozícii strán sporu.
Inak povedané, súd vyporiada v konaní o vyporiadanie BSM finančnú hodnotu nehnuteľnosti, a to
rodinného domu a pozemku, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A.. Preto ak súd

prvej inštancie zohľadnil aktuálnu finančnú hodnotu predmetných nehnuteľností a čistú hodnotu BSM,
správne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania aktuálnu finančnú hodnotu
BSM vo výške 70.330,17 Eur. Podľa § 388 CSP odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
len z dôvodu, že nehnuteľnosti (a to rodinný dom a pozemok, parcelu č. KNC XXXX, na ktorom je
rodinný dom postavený) v priebehu odvolacieho konania žalovaná darovala, a preto vypustil z výroku

rozsudku uvedené nehnuteľnosti v súvislosti s ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej
(nakoľko uvedené nehnuteľnosti už nie sú v dispozícii strán sporu), čo znamená, že vyporiadal len
finančnú hodnotu nehnuteľnosti (rodinného domu a pozemku), a preto v podstate ide o potvrdzujúci
rozsudok.

19. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom
absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu (k tomupozri Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok, 19.04.1994, č. 16034/90, § 61). To znamená, že otázku,
či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné posúdiť vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si túto povinnosť v

zásadných kontúrach splnil.

20. V rozpore s právom na spravodlivý proces v zásade nie je, ak súd rozhodujúci o opravnom
prostriedku pojme odôvodnenie svojho rozhodnutia stručne, a to či už tak, že sa stotožní s dôvodmi
súdu prvej inštancie alebo iným spôsobom. Na druhej strane je však nevyhnutné, aby sa odvolací súd

všetkými dôležitými otázkami skutočne zaoberal a neuspokojil sa len s potvrdením záverov súdu nižšej
inštancie (k tomu pozri napr. Helle proti Fínsku, rozsudok, 19.12.1997, č. 20772/92, § 60).

21. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP. S poukazom na charakter konania iudicium duplex odvolací súd vyhodnotil, že vyporiadanie BSM
je v záujme oboch strán sporu, keď návrh na súd môže podať ktorákoľvek z nich. Preto aj úspech strán v

danom spore je čiastočný a v podstate rovnaký. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)