Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202295
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Pečík
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424202295.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX C, L.,
zastúpeného: FAIRSQUARE, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Lazaretská 3/A, 811 09 Bratislava,
IČO: 47 232 544, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX L., o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

III.Súd ukladá žalobcovipovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokvovýške16,50eurzanávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia, a to do 10 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

1.1. Návrhom z 23.02.2024 (doručený súdu 27.02.2024) sa žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému prikáže zdržať sa takého konania, ktoré by obmedzovalo žalobcu vo
výkone práva nerušene užívať nehnuteľnosť:

nachádzajúcu sa v okrese Bratislava II, v obci L. - K., k. ú. V., vedených Okresným radom Bratislava,
katastrálnym odborom, zapísanej na liste vlastníctva číslo: XXXX, stavba so súpisným číslom: XXXXX,
nachádzajúcej sa na pozemku, parcela číslo: XXXXX/XXX, druh stavby: 9, popis - stavby: D.. SO XX
objekt A, byt s vchodom (číslo) Na križovatkách XX/E, poschodie: 1, číslo bytu: X-X.XX, súpisné číslo:
XXXXX,vovlastníctvežalovanéhooveľkostispoluvlastníckehopodieluX/Xkcelku,spodielompriestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k

pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXXX k celku; nebytový priestor č. D vchod Na križovatkách, poschodie
- X suterén, súpisné číslo XXXXX, druh nebytového priestoru 2, podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
XXXXXX/XXXXXXX vo vlastníctve žalovaného o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX k celku, (ďalej
len „Nehnuteľnosť“),

atonajmäzasahovaťdozámkuvchodovýchdverítejtonehnuteľnosti,vstupovaťbezprítomnostižalobcu
do týchto nehnuteľnosti, zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by viedli k obmedzeniu dodávky plynu,
elektriny a vody do týchto nehnuteľností a/alebo iným spôsobom obmedzili žalobcu v nerušenom užívaní
týchto nehnuteľností a výkone práva bývania a užívania týchto nehnuteľností.

1.2. Návrh odôvodnil tým, že v Nehnuteľnosti býva viac ako 10 rokov, pričom túto Nehnuteľnosť v

roku 2013 daroval synovi Z. V. s tým, že Z. V. sa zaviazal, že Nehnuteľnosť bude môcť žalobca
nerušene doživotne bezodplatne užívať, čomu tak 10 rokov aj bolo, až donedávna. Žalobca mal zato, že vzhľadom na nerušený výkon bezplatného užívania bytu vydržal právo zodpovedajúce vecnému
bremenu bezplatného doživotného užívania Nehnuteľnosti, ktorého potvrdenia sa bude domáhať
samostatnou žalobou. Uvedené má vyplývať aj z komunikácie syna žalobcu a bývalej partnerky žalobcu.

Okrem Nehnuteľnosti daroval žalobca synovi v rokoch 2013 a 2014 aj ďalšie nehnuteľnosti a obchodný
podiel v spoločnosti KUBER spol s r.o.. Žalobca je majiteľom zmenky na sumu 1.500.000,- €, ktorej
dlžníkom je jeho syn Z. V.. Keďže tento zmenku dobrovoľne neuhradil, žalobca sa domáha ochrany na
Mestskom súde Bratislava III, kde súd vydal platobný rozkaz. Po začatí daného súdneho konania sa
začal žalobcov syn hromadne zbavovať majetku, a to aj Nehnuteľnosti, v ktorej žalobca trvale žije, s

tým, že túto previedol na žalovaného, ktorý je dlhoročným priateľom syna žalobcu. Žalovaný o existencii
pohľadávkyžalobcuvočisynovimalvedomosť,atiežajotom,žetútopohľadávkusynžalobcuneuhradil.
Žalovanýtakistopoznáajžalobcu,avieotom,žežalobcavNehnuteľnostidlhodobožije,aženazáklade
dohody s Z. V. má žalobca právo doživotného užívania Nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že zo strany
žalovaného, syna žalobcu a ďalších osôb ide o koordinované konanie s cieľom zbaviť sa majetku, z
ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalobca sa teda bol nútený domáhať sa ochrany

svojich práv žalobami o určenie neúčinnosti právneho úkonu a návrhmi na nariadenie neodkladných
opatrení. Napriek tomu, že žalovanému bolo uznesením Mestského súdu Bratislava IV z 31.01.2024
sp. zn. 27C/58/2023 zakázané nakladať s Nehnuteľnosťou, žalobca bol nútený sa domáhať ochrany
svojich práv aj týmto návrhom z dôvodu, že má reálnu obavu, že žalovaný mu zamedzí vstup do
bytu a neumožní mu vykonávať právo doživotného užívania bytu. Dňa 23.01.2024 žalobca zistil, že

má zalepené vchodové dvere do bytu, zámok do bytu bol zničený a nebolo možné odomknúť dvere.
Na páske bolo napísané „Kontaktujte majiteľa“. Žalobca nemá žiadny kontakt na žalovaného a má
reálnu obavu o svoj majetok nachádzajúci sa v byte a o svoj život a zdravie, keď bez jeho vedomia sa
pravdepodobne práve žalovaný pokúšal bez vyzvania násilím vlámať do bytu. Žalobca sa obáva, že toto
sa bude opakovať a z neho sa stane bezdomovec. Žalobca je ako invalidný dôchodca bez finančných

prostriedkov, ktorý nevlastní žiadne nehnuteľnosti, a jediným príjmom je invalidný dôchodok. Žalobca má
za to, že toto sú koordinované kroky s cieľom, aby žalobca prestal uplatňovať svoje právo na zaplatenie
pohľadávky zo zmenky voči svojim synom. Toto podozrenie má žalobca aj vzhľadom na kroky synov
voči nemu z cca pred roka, kedy mu znemožnili vstup do miestnosti, kde mal žalobca archív účtovníctva,
kedy mu deaktivovali sim kartu v alarme na nehnuteľnosti v L., pričom neskôr došlo k vykradnutiu danej

nehnuteľnosti, kedy mu vyhodili osobné veci z nehnuteľnosti v L., ktoré tam boli uložené na základe
dohody s E. V., kedy došlo k odstráneniu a premiestneniu osobných a pracovných vecí a náradia z
rodinného domu v L., kedy došlo k deaktivácii sim karty, ktorá sa nachádzala v Nehnuteľnosti, a teda
žalobca nemá informácie o možnom vlámaní, kedy došlo k deaktivácii sim kariet, ktoré žalobca používal
30 rokov na komunikáciu s kamarátmi a rodinou, a ktoré slúžili ako zabezpečenie k účtom na internete

(gmail, facebook), kedy došlo k znemožneniu prístupu do e-mailovej adresy žalobcu, kedy došlo k
odstráneniu žalobcovej poštovej schránky na D. XX/A, kedy došlo k vyhrážaniu sa zo strany žalovaného,
že žalobcu svojpomocne vyprace z Nehnuteľnosti, a kedy došlo k zrušeniu trvalého pobytu žalobcu na
X. XX.

1.3. Žalobca k návrhu priložil nasledovné prílohy:

1.3.1. Darovacia zmluva k nehnuteľnostiam na Z. V.,
1.3.2. List vlastníctva č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
1.3.3. LV č. XXXX - z XX.XX.XXXX,

1.3.4. Komunikácia syna žalobcu a B. R. - L.
1.3.5. platobný rozkaz vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm/26/2023,
1.3.6. Úplný výpis z obchodného registra o spoločnosti KUBER spol. s r.o.,
1.3.7. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31.1.20224 sp. zn. 27C/58/2023
1.3.8. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV - voči O. P.

1.3.9. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV - voči E. V.
1.3.10. Uznesenie Krajského súdu Trenčín - voči C. J.
1.3.11. Fotografia vchodových dverí bytu zo dňa 23.02.2024
1.3.12. Informácia o vyplácaní dôchodku zo sociálnej poisťovne z júla 2023

2. Posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu2.1. Súd má po preštudovaní návrhu za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca neosvedčil
podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia, a ktoré by legitimizovali
obmedzenie žalovaného vo výkone vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti.

2.2. V zmysle § 326 ods. 1 CSP:

„V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,

že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.“

2.3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa teda opisujú skutočnosti, ktoré majú hodnoverne
osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu tak nevykonáva

klasické dokazovanie, teda dôkazy nemusia preukazovať dôvodnosť nároku, ale postačí len osvedčenie
dôvodnosti nároku. Teda ide o nižšiu mieru potreby zistenia skutkového stavu.

2.4. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená,

že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn.: 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012).

2.5. „Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj

pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak

platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

2.6. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza,

že návrh nepovažuje za dôvodný, a to na základe zásady proporcionality a primeranosti. Súd
uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd
vždy posudzovať okrem toho, či sú skutočnosti tvrdené žalobcom v dostatočnej miere osvedčené, aj
to, či uloženou povinnosťou sa dosiahne ochrana, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti),
či uloženou povinnosťou nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu, či právne účinky neodkladného

patrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality) a či sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (k tomu pozri komentár k § 325 v Y., M. a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár 2. vydanie. C. H. L.. Praha. 2022)

2.7. Žalobca dôvodnosť návrhu stavia na tom, že mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu

s obsahom doživotného užívania Nehnuteľnosti, a to na základe toho, že sa tak dohodol so synom Z.
V., ktorému Nehnuteľnosť prostredníctvom darovacej zmluvy daroval, a na základe toho, že toto právo
už viac ako 10 rokov nerušene vykonával.

2.8. Žalobca však podľa súdu neosvedčil, že by mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu s obsahom

doživotného užívania Nehnuteľnosti, skutočne patrilo. Žalobca v prospech tohto tvrdenia argumentuje
troma dôvodmi:

2.8.1. jeho syn Z. V. ako obdarovaný sa mal zaviazať, že byt bude môcť žalobca nerušene doživotne
bezplatne užívať,

2.8.2. žalobca Nehnuteľnosť nerušene užíval viac ako 10 rokov, čím vydržal právo zodpovedajúce
danému vecnému bremenu, a
2.8.3. existenciu tohto práva potvrdzuje aj komunikácia medzi synom žalobcu ako obdarovaným a
bývalou partnerkou žalobcu.2.9. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

2.10. V zmysle § 151o Občianskeho zákonníka druhej a tretej vety platí, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia
obdobie. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra

nehnuteľností.

2.11. Podľa názorov právnej doktríny, ako aj judikatúry súdov platí, že:

„Vydržanie vecného bremena len na základe ústnej zmluvy o jeho zriadení nemôže založiť dobrú vieru
držiteľa, že mu také vecné právo patrí (Ro NS ČR z 21. 8. 2000, sp. zn. 22 Cdo 1007/1998).

Skutočnosť, že právny subjekt užíva cudziu vec so súhlasom jeho vlastníka, hoci aj dlhú dobu, nemusí
ešte sama osebe viesť k záveru, že tento subjekt je oprávneným držiteľom; z uvedených dôvodov
nemôže dôjsť k vydržaniu ani vlastníckeho práva, ani vecného bremena (Uz KS v Ústí nad Labem z 8.
9. 1995, sp. zn. 9 Co415/1995).“

„Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že
niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať
na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu alebo
môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa

spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez
cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom
na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to
bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri
zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí

vedieť, môže však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale
držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (Ro NS ČR z 22. 10.
2002, sp. zn. 22 Cdo 929/2001).“

Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a

rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, komentár k § 151o Občianskeho zákonníka

2.12. „Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento
pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“. 15.3. Najvyšší súd v
rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené

nadviazal konštatovaním, podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka,
a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí

vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. 15.4. Aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad 4 Cdo 287/2006
a 5 Cdo 234/2009 ) najvyšší súd vysvetlil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti
držby veci patrí aj okolnosť, ako vec (držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych

dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti
celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo
97/2009 , 4 Cdo 283/2009 , 5 Cdo 30/2010 , 3 MCdo7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010 ). Neznalosť
inakjasného,zrozumiteľnéhoanespornéhoustanoveniazákonanikohoneospravedlňuje-prizachovaní
obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu,

ktorý má v úmysle urobiť.“

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/147/2016 z 22.02.2018, uverejnený v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 62/2018

2.13. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu teda bol potrebný vklad do katastra
nehnuteľností, pričom súd z príslušného listu vlastníctva má za osvedčené, že vecné bremeno k
Nehnuteľnosti na liste vlastníctva zapísané nie je. Ani v darovacej zmluve nie je žiadna zmienka o tom,
že by obdarovaný prejavil vôľu zriadiť vecné bremeno v prospech žalobcu ako darcu. V spoločnosti
je zaužívaná prax, že ak rodič daruje nehnuteľnosť, v ktorej dovtedy býval, na svoje deti, tak býva
pravidlom, že sa v rámci darovacej zmluvy zriadi aj vecné bremeno doživotného užívania danej

nehnuteľnosti v prospech darcu. Ak teda zmluvné strany darovacej zmluvy chceli takéto vecné bremeno
zriadiť, mali príležitosť to upraviť práve v darovacej zmluve.

2.14. Žalobcove tvrdenie, že sa obdarovaný zaviazal, že tam môže žalobca naďalej bezplatne bývať,
alebo že sa tak s obdarovaným dohodli (zrejme ústne, lebo písomnú dohodu žalobca nepredložil), je tak

bez právneho významu, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká až vkladom do katastra
nehnuteľností, pričom ak ide o zmluvný základ, tak je možná len písomná zmluva. Neobstojí zároveň ani
tvrdenie žalobcu, že toto právo vykonával viac ako desať rokov, a preto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vydržal. V takomto prípade totiž na strane žalobcu absentuje dobrá viera v to, že je jeho držba
vecného bremena vzhľadom na všetky okolnosti oprávnená. Keby napríklad v darovacej zmluve bolo

upravené vecné bremeno, a príslušný orgán by povolil vklad takéhoto práva, a z rôznych dôvodov by
bola takáto darovacia zmluva od začiatku neplatná, vtedy by sa dalo hovoriť o dobrej viere na strane
žalobcu a oprávnenosti takejto držby. Ale v prípade v tomto spore, kedy absentuje jednak písomná
zmluva o zriadení vecného bremena, a absentuje aj zápis v katastri nehnuteľností, žalobcovi dobrá viera
v oprávnenosť jeho držby nemôže svedčiť. Ako súd citoval vyššie právnu doktrínu a judikatúru, samotný

výkon práva nie je dostatočný na vydržanie takéhoto práva.

2.15. Čo sa týka komunikácie, ktorú doložil žalobca do spisu (viď bod 1.3.4. vyššie), tu treba uviesť,
že síce súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie ako pri
rozhodovaní vo veci samej, avšak táto komunikácie je v podstate len snímka zrejme z mobilného

telefónu, z bližšie neurčenej aplikácie (Whatsapp, Messenger, atď), kde však nie je zistiteľné, z akého
dátumu táto komunikácia má byť, a akej nehnuteľnosti sa má presne týkať. Z tejto komunikácie je
zistiteľné iba to, že osoba, ktorú druhá osoba (túto druhú osobu označuje žalobca ako svoju bývalú
partnerku) označuje ako „Luki“, čo by zrejme aj mohol byť syn žalobcu ako obdarovaný, tvrdí, že
(žalobcu) „nevieme ho vyhodit na ulicu aj kebyze chceme lebo ma tam pravo dozitia“. Aj keby súd

pripustil, že toto písal syn žalobcu a mal na mysli predmetnú Nehnuteľnosť, tak je to tiež bez právneho
významu, lebo ani (mylná) predstava obdarovaného, že darcovi vzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, nepredstavuje legitímny dôvod vzniku vecného bremena alebo oprávnenosť držby žalobcu,
ktorý by mal na základe toho byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu bezplatného dožitia patrí. Ak by právo zodpovedajúce vecnému

bremenu mohlo vzniknúť aj na základe ústnej alebo konkludentnej zmluvy a nebol by potrebný vklad do
katastra nehnuteľností, vtedy by súd mal vznik práva zodpovedajúce vecnému bremenu za osvedčený.
Avšakvzhľadomnaplatnúprávnuúpravuvznikutakéhotopráva,vznikprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu súd za osvedčený nemá.

2.16. Súd pre úplnosť uvádza, že týmto neprezumuje prípadný neúspech žalobcu v konaní o určení,
či mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Súd uvádza len toľko, že na nariadenie
neodkladného opatrenia vznik tohto práva v dostatočnej miere, potrebnej na nariadenie neodkladného
opatrenia, žalobca neosvedčil.

2.17. Vzhľadom na uvedené nie je na mieste, aby súd neodkladným opatrením obmedzil žalovaného v
jeho vlastníckom práve k Nehnuteľnosti, a preto rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

3. Trovy konania3.1. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom ide o návrh konzumujúci vec samu, žalovaný
mal vo veci plný úspech. V takom prípade by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný, ale keďže mu

žiadne v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, a vzhľadom na charakter tohto konania ani vzniknúť
nemohli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

4. Súdny poplatok

4.1. Keďže žalobca v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia nezaplatil súdny poplatok, súd mu v zmysle položky č. 1 písm. c) Sadzobníka
súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 3 uložil povinnosť, aby najneskôr do 10 dní zaplatil poplatok
vo výške 16,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.

Ak sa súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.