Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 23, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6T/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010055
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724010055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom Mgr. Bohušom Hruškom v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu; prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom C.
XXXX/XX, C., t. č. ÚVTOS Banská Bystrica, Sládkovičova 80, Banská Bystrica - Kráľová

j e v i n n ý,

že
dňa 09.06.2022 v čase asi o 23.30 h v meste Zvolen na parkovisku pred OD Tesco na Pribinovej ulici, na
mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. A. XXXX/XX a
totakýmspôsobom,žepopredchádzajúcomkonfliktespoškodenýmvyužilsituáciu,žepoškodenýD.E.,
nar. XX.XX.XXXX, ležal na zemi, kde ku nemu pristúpil a začal ho udierať päsťami a kopať do ľavej časti

hrudníka, oblasti hlavy a tváre, čím mu spôsobil podľa znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného
Znaleckou lekárskou organizáciou s. r. o. zranenia, a to zlomeninu steny čeľuste vľavo s posunom
úlomkov, trieštivú zlomeninu nosovej kosti aj ľavého nosovo - čeľustného piliera s posunom, zlomeninu
stropu a spodiny ľavej očnice s preniknutím vzduchu do očnice, zlomeninu komplexu jarmovej kosti
a čeľuste vľavo s posunom úlomkov, sprievodné zakrvácanie do prínosových čeľustných a čuchových
dutín a pomliaždenie ľavej strany hrudnej steny s dobou liečenia a práceneschopnosti šesť mesiacov,

t e d a

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu

- prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j epodľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zákona, § 39 ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona, § 46 Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov n e

p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j
e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie –
ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/30/2023 zo
dňa 29.09.2023, právoplatný dňa 17.10.2023, ktorým sa obvinenému uložil trest odňatia slobody na
4 roky nepodmienečne, v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ochranné liečenie

protitoxikomanické ústavné, ochranné liečenie protialkoholické ústavné a trestný rozkaz Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 2T/130/2023 zo dňa 27.12.2023, právoplatný dňa 18.01.2024, ktorým súd upustil od
uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.09.2023 sp. zn.
1T/30/2023, vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

V ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 29.09.2023,
právoplatný dňa 17.10.2023 a trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/130/2023 zo dňa
27.12.2023, právoplatný dňa 18.01.2024, týmto nedotknutý.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:

- Sociálnej poisťovni pobočke Banská Bystrica, Kapitulská 27, Banská Bystrica IČO: 30 807 484 škodu
vo výške 2.484,- eur z titulu vyplatenia nemocenských dávok D. E.,
- Dôvere ZP, a. s. Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 3.441,88 eur z titulu

vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť D. E.,
- D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. A. XXXX/XX škodu vo výške 6.298,- eur z titulu bolestného.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen, podal pod č. 2Pv 262/22/6611-31 dňa 30.01.2024 obžalobu na
obvineného A. B. pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom

súbehu; prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2024 na základe vyhlásenia obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe,

samosudca za súhlasu prokurátora okresnej prokuratúry, obhajcu a poškodených podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná a vykoná len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo ochranných opatreniach.

NahlavnompojednávanípoškodenýD.E.uviedol,žesiuplatňuješkodutakakosijuvyčíslilvprípravnom
konaní.

Na hlavnom pojednávaní poškodená B. G. H. uviedla, že si náhradu škody neuplatňuje.

Na hlavnom pojednávaní konanom v neprítomnosti poškodeného Sociálna poisťovňa pobočka Banská
Bystrica bolo oboznámené ich vyjadrenie z prípravného konania ohľadom uplatneného nároku na
náhradu škody. Poškodený si uplatnil nárok vo výške 2.484,- eur ( čl. 273 ), z titulu vyplatenia
nemocenských dávok D. E..Na hlavnom pojednávaní konanom v neprítomnosti poškodeného Dôvera ZP bolo oboznámené ich
vyjadrenie z prípravného konania ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody. Poškodený si uplatnil
nárok vo výške 3.441,88 eur ( čl. 43 ), z titulu vynaložených nákladov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že využíva svojho práva a vypovedať nebude a prikláňa
sa k tomu, čo povedal obhajca.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku znalecký posudok č. 3/2023

z čl. 110 – 137.

Na hlavnom pojednávaní bola oboznámená podľa § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku správa ÚVTOS
Kráľová z č. l. 245 - 246, Lustrácia RT zo dňa 23.02.2024 ( prílohová obálka ), Lustrácia RT zo dňa
23.02.2024 ( prílohová obálka ).

Z nich súd zistil, že obžalovaný je od 29.04.2023 je vo výkone trestu odňatia slobody. Doposiaľ bol 7-
krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/130/2023 zo dňa
27.12.2023, právoplatný dňa 18.01.2024, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 29.09.2023, právoplatný
17.10.2023, ktorým mu bol za zločin lúpeže uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 4 roky

v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložené ochranné liečenie protitoxikomanické
a protialkoholické ústavnou formou. Priestupkovo bol postihnutý 9-krát.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že pokiaľ sa týka obžalovaného vzhľadom na jeho
vyhlásenie a aj na dôkazy zabezpečené v priebehu prípravného konania, ktoré jednoznačne preukazujú

spáchanie skutku, čo aj obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal, navrhol, aby súd uznal vinu
obžalovaného v zmysle podľa obžaloby. Pokiaľ sa týka uloženia samotného trestu poukázal na
skutočnosť, že sa jedná o osobu, ktorá od dovŕšenia plnoletosti v priebehu 6 rokov opakovane pácha
násilnú trestnú činnosť a častokrát aj pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na tieto okolnosti týkajúce
sa osoby obžalovaného s poukazom na poľahčujúcu okolnosť a to vyhlásenie viny a teda priznanie

a oľutovanie podľa § 36 písm. l) TZ, a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), teda že spáchal viac
trestných činov a písm. m), že už bol v minulosti právoplatne odsúdený podľa § 188 ods. 2, § 38 ods.
1, 2, 4, 8 TZ, § 41 ods. 2 TZ, teda, že sa jedná o úhrnný trest a § 42 ods. 1 TZ uložiť úhrnný a súhrnný
trest nepodmienečne a to pri úprave trestnej sadzby vzhľadom na to, že obžalovaný opakovane spáchal
zločin a do úvahy pripadá použitie asperačnej zásady, kedy sa dolná hranica zo 7 rokov zvyšuje na

9,5 roka a horná hranica na 16 rokov, navrhol uložiť trest na samej dolnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby vo výmere 9,5 roka v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň
zrušiť predchádzajúce, teda posledné rozhodnutia OS ZV 1T/30/2023, 2T/130/2023 a zároveň uložiť
ktomutotrestuajzodsúdenia1T/30/203protitoxikomanickéaprotialkoholickéliečenieústavnouformou.
Pokiaľsatýkaškody,ktorábolaspôsobenátrestnýmčinompodľauplatneniapoškodenýchstránnavrhol,

aby súd podľa § 287 ods. 1 TP uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu vo výške uplatneného
bolestného a to 6.298,- eur, ďalej Dôvere ZP nahradiť škodu vo výške vynaložených nákladov na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti vo výške 3.441,- eur a pokiaľ sa týka Sociálnej poisťovne nahradiť
škodu za vyplatené nemocenské dávky vo výške 2.484,- eur.

Obhajca vo svojej záverečnej reči uviedol, že obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.
1 písm. b) TP vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 TP vyhlásenie obžalovaný
prijal. Žiadal, aby súd zohľadnil tento postoj obžalovaného a zároveň žiadal súd, aby ukladal trest
odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 TZ vzhľadom k tomu, že podľa názoru obhajoby sú
splnené podmienky odôvodňujúce tento postup. Následne súhlasil s trestnom odňatia slobody pri takto

upravenej trestnej sadzbe s návrhom okresného prokurátora v trvaní 7 rokov. Na záver napriek tomu,
že obžalovaný nevypovedal uviedol, že samotnému skutku predchádzala bitka viacerých ľudí, ktorí boli
pod vplyvom alkoholu a jeho klient utŕžil bodnutie nožom, kde bol pomerne vážne zranený a fakticky pod
vplyvom týchto udalostí a tohto reálneho stavu, ktorý sa odohral. Nechcel to pripísať sebaobrane, ale
pod následkom týchto okolností podľa jeho názoru konal skratovo a poškodenému ublížil. Podotkol, že

v inom konaní bol práve poškodený obžalovaný a jeho klient vystupoval ako poškodený. Aj na základe
týchto udalostí navrhol súdu, aby bol pri určovaní trestu zhovievavý k obžalovanému.Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím
slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku štyri nepoužije.

Podľa § 39 ods. 4) Tr. zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v
prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci

úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší

ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 46 Tr. zákona, trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť
rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm.
c)a§40ods.1písm.c)aleboakpáchateľčinuinaktrestnéhoniejeprenepríčetnosťtrestnezodpovedný

a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod
vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia

slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných
prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak
možnovzhľadomnapovahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie
alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon

trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v
liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok

riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej
neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj
subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155

ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Uvedené konanie obžalovaného mal súd za preukázané nielen priznaním sa samotným obžalovaným,
ale aj vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, najmä výpoveďou svedka – poškodeného D. E.
a vypracovaného znaleckého posudku a lekárskych správ. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil

vyhlásenie o vine a skutok oľutoval. Prokurátor, obhajca a poškodení navrhli vyhlásenie obžalovaného
prijať. Z uvedených dôvodov súd potom vyhlásenie obžalovaného prijal a vykonal len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, náhrady škody a uložením ochranných opatrení.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie

trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone ( § 34 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona ).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona ).

Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený
Trestným zákonom. Obžalovanému poľahčuje okolnosť priznania sa ku skutku a jeho oľutovanie ( § 36
písm. l) Tr. zákona). Priťažuje mu okolnosť, že už v minulosti bol súdom odsúdený ( § 37 písm. m) Tr.
zákona ) a spáchal viac trestných činov ( § 37 písm. h) Tr. zákona). U obžalovaného teda prevažujepomer priťažujúcich okolností. Pri opakovanom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu ( v minulosti bol obžalovaný už za zločin odsúdený ).

Súd pri ukladaní druhu trestu vychádzal najmä zo skutočnosti ohľadom závažnosti spáchaného
trestného činu a jeho následku. Súd konštatuje, že sa v tomto prípade jedná o opakovaný zločin. Pri
základnej trestnej sadzbe za zločin lúpeže ( ukladá sa súhrnný trest k trestu za lúpež ) je trestná sadzba
v odseku 2 sedem rokov až dvanásť rokov.

Súd prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona s tým, že pri opätovnom spáchaní zločinu sa
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Upravená trestná sadzba
po zohľadnení ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona je teda deväť a pól roka a to pri dolnej hranici.

Súčasne súd upravoval sadzbu hornej hranice trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona.
Keďže ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov z ktorých

aspoň jeden je zločinom, spáchaný dvomi alebo viacerými skutkami a teda horná hranica trestnej sadzby
sa zvýšila o jednu tretinu, na 16 rokov.

Súd nezľahčuje opakované páchanie trestnej činnosti obžalovaným, avšak je potrebné pri rozhodovaní
o druhu a výške trestu brať v úvahu všetky podmienky dané zákonom, okolnosti a fakty.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd je toho názoru, že na potrestanie páchateľa, ako aj
na ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov u obžalovaného je nutné uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody.

Za spáchané trestné činy mohol súd obžalovanému ukladať pri aplikácii hore uvedených ustanovení
trest vo výmere deväť a pól až šestnásť rokov. Súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem )
rokov za aplikácií mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona, s tým, že súd analogicky
uplatnil ustanovenie ohľadne mimoriadneho zníženia trestu v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu na tú skutočnosť, že obžalovaný v tomto prípade urobil vyhlásenie o vine.

Takýto trest súd u obžalovaného považoval za dostatočný a primeraný. Súd prihliadol na to, že,
obžalovaný svoje konanie v celom rozsahu priznal a oľutoval ho.

S poukazom na vyššie uvedené, súd takto uložený trest považoval za trest uložený zákonne, za trest

primeraný okolnostiam spáchaného skutku, jeho následkom, ako i osobe obžalovaného a napokon súd
ho považuje aj za spravodlivý. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery dospel súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu
obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby,
ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. V tejto súvislosti

je treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Vzhľadom na okolnosti prípadu a vzniknutý následok
je trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov adekvátny.

Súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia

slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia nakoľko v posledných 10 - ich
rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k tomu, že súd ukladal trest odňatia slobody ako súhrnný k rozsudku Okresného súdu Zvolen

sp. zn. 1T/30/2023 a trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/130/2023 tieto zrušil vo
výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce. Z uvedeného dôvodu
súd teda uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie – protitoxikomanické a protialkoholické ústavnou
formou, ktoré mu bolo pred tým uložené rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/30/2023.
V ostatných častiach zostávajú rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/30/2023 a trestný rozkaz

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/130/2023 týmto nedotknuté.

Súd v súlade s § 287 ods. 1 Tr. poriadku súčasne uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému
Dôvera ZP a. s. vzniknutú škodu vo výške 3.441,88 eur z titulu vynaložených nákladov na zdravotnústarostlivosť D. E.; Sociálnej poisťovni 2.484,- eur z titulu vyplatenia nemocenských dávok D. E. a D.
E. 6.298,- eur z titulu bolestného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len

v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to
v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že

výrok je nesprávny alebo že chýba.