Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118213167
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4118213167.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D.
XX, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724
803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739,
2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košice, Masarykova 21, IČO: 36 583 936, o
neplatnosť zmluvy o úvere a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15.
novembra 2022, č. k. 15Csp/154/2018-530, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 15. novembra 2022, č. k.
15Csp/154/2018-530 žalobu zamietol. Ďalším výrokom priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obchodný zákonník), § 4 písm. a/, § 7 ods. 3, § 8 ods. 1 zákona č.
310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 310/1992
Zb.), § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 9, § 565 zákona č. 63/1946 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), § 137 CSP, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2019 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa predmetnou

žalobou domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných medzi žalobcom
a žalovaným 1/ podľa zmluvy o úvere č. 2469785 8 01 zo dňa 20. 04. 2015, s tým, že sú neplatné. Ďalším
výrokom sa domáhal určenia, že zmluva o úvere č. 2469785 8 01 zo dňa 20. 04. 2015 je absolútne
neplatná. Tretím výrokom žiadal určiť, že žalovaný 1/ má nárok na plnenie od žalobcu za úver podľa
zmluvy o úvere č. 2 469785 8 01 zo dňa 20. 04. 2015 vo výške reálnej požičanej istiny.
4. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 15C/154/2018 - 236, zo dňa
20. 06. 2019, ktorým žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov konania. Voči

predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd Uznesením sp.
zn. 5CoCsp/1/2020 - 286 zo dňa 30. 09. 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, aby súd prvej inštancievyzval právneho zástupcu žalobcu, aby náležite a presvedčivo sformuloval svoj žalobný petit a to najmä
s poukazom na jednotlivé čiastkové nároky v ňom uplatnené.
5. Súd prvej inštancie v predmetnej veci posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán

sporu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili a z ktorých považoval za preukázané nasledovné
skutočnosti.
6. Žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného 1/ uzavreli dňa 20. 04. 2015 Zmluvu o úvere č.
2469785 8 01, na základe ktoré podľa bodu 1.1. bol žalobcovi poskytnutý medziúver vo výške 56.200,-
eur, ktorý mal žalobca splácať v mesačných splátkach vo výške 186,87 eur a to vždy do 15. dňa v

mesiaci, zároveň bola dohodnutá mesačná splátka medziúveru a stavebného úveru do 15. 05. 2045,
pričom medziúver mal splácať žalobca po dobu 30 rokov a stavebný úver po dobu 10 rokov, stavebný
úver mal splácať v mesačných splátkach vo výške 97,60 eur.
7. Podľa článku V. bod 5.2. mal žalobca splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami a to jednou
sumou vo výške 284,47 eur, pričom predmetná suma pozostávala z dvoch splátok a to vklady na účet
sporenia vo výške 97,60 eur pre prípad a zo splátky tvoriacej úroky z medziúveru vo výške 186,87 eur.

8. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvný vzťah o úvere je absolútnym obchodom a
spravuje sa ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný 1/ uzatváral zmluvu o úvere
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ - fyzická osoba,
ktoránekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejčinnosti,aniinejpodnikateľskejčinnosti.Zuvedeného
dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil uzavretú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu a preto na

daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ. V danom prípade ide o zmluvu o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, ktorá musí spĺňať aj špeciálne podmienky podľa zákona č. 310/1992 Zb.
o stavebnom sporení. Podľa článku III. bod 3.1 Zmluvy o úvere je zrejmé, že účelom úveru v súlade so
zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane
súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Na daný právny vzťah

z uvedeného dôvodu súd aplikoval aj ustanovenia zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení ako aj
ustanovenia zákona o spotrebiteľoch.
9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predmetom sporu je žalobcom požadované určenie
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie, k požadovanému určeniu neplatnosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dospel k záveru, že podaná žaloba je v tejto časti nedôvodná. V zmysle
§ 137 písm. d/ CSP je možné domáhať sa neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti),
ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právo spotrebiteľa (teda žalobcu) na
určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výslovne zakotvené v § 11 ods. 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe. Preto súd

prvej inštancie konštatoval, že táto časť žaloby, teda o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je procesne prípustná.
11. Žalobca síce v podanej žalobe namietal neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok, avšak v jej rámci neoznačil ani jednu neprijateľnú podmienku,
pričom v zmysle intencií odvolacieho súdu bol vyzvaný, aby náležite a presvedčivo sformuloval

svoj žalobný petit, čo žalobca až do vyhlásenia rozsudku neurobil a žalobný petit v zmysle intencií
odvolacieho súdu neoznačil a ani nešpecifikoval, čiže presne nedefinoval neprijateľnú zmluvnú
podmienku.
12. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, preskúmajúc náležitosti uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. OZ a

zákona č. 129/2010 Z. z. nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti medzi stranami sporu uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva spĺňa podľa obsahu jej písomného vyhotovenia
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre jej platnosť, a ktoré sú popísané vyššie (označenie
zmluvných strán, určenie konkrétnej výšky úveru, záväzok dlžníka zaplatiť úroky a vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky).Takisto prvoinštančný súd nevzhliadol neprijateľnosť žiadnej dojednanej zmluvnej

podmienky, keď uzavretá zmluva má písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a
obsahuje aj všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., preto nebol dôvod priznať
zmluve následky v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovitosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru, a preto súd žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskomúvere zdôvoduneprijateľnýchpodmienok,akoajvčastiourčenie,žeúverjebezúročný

a bez poplatkov, pre jej nedôvodnosť zamietol.
13. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že mal za to, že v predmetnej veci žalovaný 2/ nie je pasívne
vecne legitimovaný. So žalovaným 2/ nikto neuzavrel zmluvu o úvere, a preto nebol ani účastníkom tejto
zmluvy, ktorú uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovaného 1/. Žalovaného 2/ žaloval žalobcazrejme z dôvodu, že vykonáva dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložného práva
pri zmluve o úvere. Vzhľadom na tento čiastkový dôvod preto súd prvej inštancie ako nedôvodnú vo
vzťahu k žalovanému 2/ predmetnú žalobu zamietol.

14. Z obsahu predmetnej žaloby, ako aj označenia strán sporu a zároveň aj z písomného prednesu
žalobcu súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca sa síce chcel zrejme domáhať určenia
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a to vzhľadom na skutočnosť, že do spisu založil doklady
preukazujúce, že začala dobrovoľná dražba, ktorú zrejme vykonáva žalovaný 2/, pričom podanú žalobu
zle skoncipoval, pretože sa mohol domáhať neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo neplatnosti zmluvy o

zriadení záložného práva.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ boli v spore úspešní, súd prvej inštancie im priznal
plnú náhradu trov konania.
16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V podanom odvolaní
poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V prvom

rade namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho
považuje za nepreskúmateľné. Má za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor a predmetom sporu
je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok. Súd mal sám
určiť neprijateľné zmluvné podmienky za neplatné a aplikovať ich vo svojom rozhodnutí. Tvrdil, že
súd ho ako slabšiu stranu neochraňoval, pretože nepodrobil zmluvnú dokumentáciu súdnej kontrole

ani predbežnému právnemu posúdeniu. Namietal, že súd nadržiava úžerníckemu veriteľovi a jeho
vymáhačovi, ktorý nezákonnými postupmi už pripravil o majetok okrem nich aj iných občanov SR.
Takisto si súd neprečítal návrh a tak svojím nedbalým konaním ohrozil priebeh spravodlivého konania
a poškodil dobré meno súdnictva. Tvrdil, že súd prvej inštancie nepreveril číselné parametre úveru
a že nevykonal absolútne žiadne dokazovanie o reálne vykonaných vzájomných plneniach. Uviedol, že

by chcel vedieť akú sumu je povinný veriteľovi uhradiť vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky.
Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom a konceptom Slovenskej republiky
ako materiálneho právneho štátu. Tvrdil, že súd prvej inštancie preukázateľne postupoval v rozpore so
zákonom a tak došlo k zvýhodneniu jednej zo strán sporu, napriek tomu že ide o spotrebiteľský spor.
Úverovú zmluvu a podmienky zmluvy, za ktorých sa má zmluva plniť pripravil a naformuloval veriteľ,

pričom nemal možnosť do zmluvy napísať svoje podmienky, a preto mal za to, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané a nemohol ich ovplyvniť, zmeniť ani vynechať. Žiadal rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhol, aby súd z úradnej moci podrobil úverovú zmluvu súdnej
kontrole, vyžiadal komplexné informácie, ktoré veriteľ pri poskytovaní úveru mal k dispozícií o jeho
schopnosti splácať úver, predloženie vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa

navrhujevýkonzáložnéhoprávanehnuteľnostiavykonaťdôkazvýsluchomžalovaného1/naosvedčenie
preukázania vzájomne vykonaných plnení. Žiadal, aby si súd vyžiadal dôkaz o preukázaní vzájomne
vykonanýchplnenímedzižalobcomažalovaným1/.Navrhol,abysúdurčilavyhlásilzmluvnépodmienky
za neprijateľné.
17. Súčasťou podaného odvolania bola aj námietka zaujatosti sudkyne Okresného súdu Nitra Mgr.

DenisyMesárošovej.Vovzťahukpodanejnámietkezaujatostižalobcauviedol,žezákonnýsudcaslovne
a rozhodnutiami podporoval právnych zástupcov protistrany a absolútne ignoroval zákonné povinnosti
ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany. Žalobca má za to, že sudcovi unikol predmet sporu a nevenoval
pozornosť finančným plneniam o úver. Sudca sa nezmienil o výške finančných plnení zo strany žalobcu
v prospech pôvodného veriteľa a prehliadol existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Vyslovil

názor, že z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako
celok neudržateľná a navrhuje, aby súd aplikoval ust. 41 OZ v spojení so Smernicou Rady 93/13/EHS.
Považujezaabsurdné,žepohľadávkapôvodnéhoveriteľabolakudňupostúpeniavovýškeaž51.975,24
eur. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10Csp/58/2020, v ktorom je
žalovaný 1/ tiež účastníkom konania. Ďalej na obdobnú vec vedenú na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. 7Csp/117/2018 a Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Csp/8/2018.
18. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, prostredníctvom právneho
zástupcu uvádzajúc, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré prezentoval súdu v konaní
a v celom rozsahu sa na ne odvoláva. Uviedol, že žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom
nekonkretizoval akým spôsobom zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 2 OZ.
Tvrdenia žalobcu považuje za vágne, všeobecné a neurčité a predovšetkým ničím nepreukázané.
Žalovaný 1/ považoval za potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že aj v prípade, ak by zmluva
obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, s čím však žalovaný 1/ rozhodne nesúhlasí, tak neplatnéby bolo v zmysle ust. § 41 OZ len predmetné ustanovenie zmluvy a v žiadnom prípade nenastáva
jej absolútna neplatnosť. Zároveň žalovaný 1/ dodal, že skutočnosť, že obsah spotrebiteľskej zmluvy
bol vopred pripravený právnym predchodcom žalovaného 1/ neznamená existenciu neprijateľných

zmluvných podmienok, a už vôbec nemá za následok jej absolútnu neplatnosť. Žalovaný 1/ má za to,
že samotná zmluva rozhodne neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie.
Výkladomindividuálnehodojednaniazmluvnýchpodmienokvzmyslevyjadrenížalobcubypotomnebolo
možné individuálne dojednať akúkoľvek zmluvu so spotrebiteľom. Vo vzťahu k určeniu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru uviedol, že úver z predmetnej zmluvy o úvere bol žalobcovi poskytnutý s

lehotou splatnosti viac ako desať rokov a úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam
a rovnako tak aj s ohľadom na účel poskytnutého úveru, úver zo zmluvy nie je spotrebiteľským úverom
podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nevzťahuje na úverovú zmluvu, tak
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neprichádza vôbec do úvahy, keďže zákon neumožňuje
použiť uvedenú sankciu k úveru, ktorý nespadá pod vyššie uvedený právny predpis. S ohľadom na
uvedené má žalovaný 1/ za to, že konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia
veci. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
19. Žalobca súdu prvej inštancie doručil písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 1/, pričom
zopakoval tvrdenia ním uvádzané v podanom odvolaní.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Odvolací súd viazaný svojou
zákonnou povinnosťou skúmania, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád tak ako je uvedené v ust. § 389 ods. 1 CSP dospel k tomu záveru, že napadnutý
rozsudok ani jednou z procesných vád v tomto ustanovení zakotvenom netrpí, a preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť súdny zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má
právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.22. Súd prvej inštancie týmto v poradí druhom rozsudku vo veci samej pri rešpektovaní záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP, tak ako bol obsiahnutý v jeho zrušujúcom
uznesení zo dňa 30. 09. 2020 č. k. 5CoCsp/1/2020-286, opätovne ako v prípade prvého rozhodnutia vo

veci samej, č. k. 15C/154/2018-236 podanú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Tomuto v poradí
druhému rozhodnutiu vo veci samej predchádzala špecifikácia podanej žaloby žalobcom v rámci jeho
písomnéhopodaniazodňa15.04.2021,zobsahuktorejsprávnekonajúcisúdustálil,žežalobcanavrhol
súdu z úradnej moci preskúmať a zároveň podrobiť súdnej kontrole zmluvu o zriadení záložného práva
súvisiacu so zmluvou o splátkovom úvere uzavretú medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 1/ (Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s.). Ďalej sa žalobca podanou žalobou domáhal toho, aby súd prvej inštancie
podrobil súdnej kontrole a zároveň aj právnemu posúdeniu i zmluvu o vykonaní dražby. Reagujúc na
žiadosť pôvodného žalovaného 1/ v tomto spore, t. j. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako postupcu
súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalovaného s tým, že na miesto žalovaného 1/, t. j. Prvá
sporiteľňa, a.s., do tohto sporu vstúpil nový žalovaný 1/, t. j. postupník EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
vychádzajúc z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 12. 2021. Predmetnú zmenu na strane

žalovaného zrealizoval prvoinštančný súd uznesením zo dňa 22. 02. 2022 č. k. 15Csp/154/2018-422.
23. Pokiaľ ide o v tomto spore zaujatý a zároveň aj profilujúci právny záver, od ktorého sa odvíja
zamietnutie podanej žaloby v celom jej rozsahu ako nedôvodnej, k tomuto je potrebné odvolacím
súdom poznamenať, že jeho prijatiu predchádzal náležite zistený skutkový stav prvoinštančným
súdom, podporený aj s poukazom na správne odcitované a tým aj aplikované ustanovenia

všeobecnéhoprávnehopredpisuobchodnéhocharakteru(Obch.zák.),všeobecnéhoprávnehopredpisu
hmotnoprávneho charakteru (OZ), špeciálnych právnych predpisov (zákon o stavebnom sporení, zákon
o spotrebiteľských úveroch) a všeobecného právneho predpisu procesného charakteru (CSP), ktoré
sú obsiahnuté v rámci bodov 15. až 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Takisto aj proces
hodnotenia dôkazov vykonaným konajúcim súdom v rámci tohto sporu je potrebné vyhodnotiť a zároveň

aj považovať za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, čo znamená, že získané dôkazy boli
súdom hodnotené jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko vyšlé
počas konania najavo.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, čo sa týka rozhodnutia vo veci samej odvolací
súd poznamenáva, že prvoinštančný súd vzhľadom na široký záber (rozsah) podanej žaloby v zmysle jej

špecifikácie v písomnom podaní došlým konajúcemu súdu dňa 15. 04. 2021 mal správne za preukázané
uzatvorenie Zmluvy o úvere č. 2469785801, ktorú dňa 20. 04. 2015 v pozícii dlžníka uzatvoril žalobca
ešte s právnym predchodcom žalovaného 1/ (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom týkajúcu sa
poskytnutia medziúveru vo výške 56 200 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 3,99 % a mesačnými
splátkami po 186,87 eura. Medziúver mal žalobca splácať po dobu 30-ich rokov a stavebný úver po

dobu 10-ich rokov v mesačných splátkach po 97,60 eura. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa
zaviazal použiť úver na financovanie bytových potrieb súvisiacich s bývaním na území SR. Takisto bolo
preukázané, že finančné prostriedky z predmetného úveru budú prednostne použité na splatenie úveru
poskytnutého UniCreditBank, a.s. pod č. EZY-MRLa-00051000-2012-MAR2-IU, s čím žalobca vyslovil
súhlas,pričomprípadnýzostatokfinančnýchprostriedkovjemožnévyplatiťžalobcovinajehoúčet,avšak

až po úplnom vyrovnaní dvoch poskytnutých úverov.
25. Akceptujúc obsah listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich, súd prvej inštancie dospel
k opodstatnenému záveru v tom smere, že žalobca si dôsledne nesplnil rámec povinností vyplývajúcich
pre neho z danej úverovej zmluvy, a to najmä poskytnutý úver splácať riadne a včas. V dôsledku
uvedenej nečinnosti žalovaný 1/, resp. jeho právny predchodca ako veriteľ vzniklého úverového vzťahu

zaslal žalobcovi ako dlžníkovi predžalobnú upomienku. Následne právny predchodca žalovaného 1/
pristúpilrelevantnýmspôsobomkvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveru,vdôsledkučohosažalobcovi
poskytnutý úver stal splatným v celom rozsahu dňa 17. 01. 2018. Vzhľadom na konkrétnych účastníkov
Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 20. 04. 2015 súd prvej inštancie jej právne posúdenie dôvodne
subsumoval pod príslušné ustanovenia § 52 a nasl. OZ, pretože túto zmluvu uzatváral žalobca v pozícii

spotrebiteľa nekonajúceho v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ju uzatváral právny
predchodca žalovaného 1/ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Pretože predmetom takto
poskytnutého úveru žalobcovi boli aj finančné prostriedky účelovo smerujúce k modernizácii bytu, bolo
správne posúdenie súdom prvej inštancie týkajúce sa tejto úverovej zmluvy aj s poukazom na ním
odcitované ust. zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

26. Na margo zisteného a následne aj vyhodnoteného obsahu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorej určenia neplatnosti sa v tomto konaní domáha žalobca, je potrebné sa prikloniť k zaujatému
právnemu záveru súdu prvej inštancie, bližšie odôvodnenému v bode 30. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. V tejto súvislosti bolo súdom prvej inštancie dôvodne poukázané na to, že hoci žalobcav ním podanej žalobe namietal neplatnosť danej spotrebiteľskej zmluvy práve kvôli výskytu množstva
neprijateľných zmluvných podmienok v rámci jej obsahu, pričom aj vzhľadom na záväzný zaujatý
právny záver Krajského súdu v Nitre, zaujatý v tejto veci (§ 391 ods. 2 CSP), žalobca v naznačenom

smere napriek výzvy konajúceho súdu do vyhlásenia napadnutého rozsudku, žalobný petit, ktorého
vydania sa v tomto spore domáha, náležite neupravil. V danej prejednávanej veci potom súd prvej
inštancie predmetnú spotrebiteľskú zmluvu o úvere s jej právnou úpravou zakotvenou v ust. § 497
a nasl. Obch. zák., správne túto považoval za uzavretú v súlade s § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.,
o spotrebiteľskom úvere, t. j. v písomnej forme a zároveň aj s obsahom ust. § 497 a nasl. Obch. zák.,

a § 52 ods. 2 a nasl. OZ. Pokiaľ ide o právne posúdenie predmetnej úverovej zmluvy, ako bezúročnej
a bezpoplatkovej v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak takéto právne posúdenie
sa odvolaciemu súdu javí za nadbytočné, avšak nemajúce inak vplyv na vecnú správnosť výroku
napadnutého rozsudku, pretože skúmanie týchto dvoch náležitostí poskytnutého úveru (bezúročnosť
a bezpoplatkovosť) vylučuje ust. § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch ako aj
samostatný charakter poskytnutého úveru žalobcovi s lehotou splatnosti dlhšou ako 10 rokov a taktiež,

že predmetný úver bol zabezpečený zmluvou o záložnom práve. Vychádzajúc z uvedeného je potom
potrebné vyhodnotiť obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vzťahujúceho sa k zamietnutiu podanej
žaloby žalobcom ohľadom ním tvrdeného výskytu neprijateľných zmluvných podmienok v danej úverovej
zmluve za presvedčivé a tým aj skoncipované v súlade s obsahom ust. § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Uznesenie NS SR zo dňa
16. 11. 2011 sp. zn. 6Cdo/145/2011).
27. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby, pri ktorej bol za pasívne vecne legitimovaný subjekt zo
strany žalobcu označený žalovaný 2/ ako Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košice,

Masarykova 21, IČO: 36 583 936, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie u tohto subjektu
nevzhliadol dostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktorá by mu umožňovala s patričnými právnymi
následkami vystupovať ako žalovaný subjekt 2/ v tomto spore. Predmetná dražobná spoločnosť
okrem toho, že vykonáva dobrovoľnú dražbu nehnuteľností patriacich žalobcovi, iba na základe tejto
skutočnosti nemôže vykazovať dostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože nebol vôbec účastníkom

žalobcom namietanej zmluvy o spotrebiteľskom a stavebnom úvere. Vzhľadom na skutkové tvrdenia
prezentované žalobcom v ním podanej žalobe, zriadený inštitút záložného práva, označenie žalovaného
subjektu 2/ v tomto spore a nakoniec aj prebiehajúcu dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vlastnícky
patriacich žalobcovi, bolo na samotnom žalobcovi, aby za pomoci advokáta, prípadne bezplatnej právnej
pomoci, požiadal o spísanie žaloby vykazujúcej esenciálne náležitosti zakotvené pre tento druh podania

v ust. § 132 ods. 1 až 3 CSP vzťahujúcej sa k uspokojeniu náležite odôvodnených nárokov, čo v prípade
tohto sporu dôsledne žalobcom splnené nebolo.
28. Na margo podaného odvolania zo strany žalobcu a v ňom prezentovanom širokom spektre
odvolacích dôvodov je potrebné odvolacím súdom konštatovať, že predmetné odvolanie je v celom jeho
rozsahu nedôvodné, a preto musel byť opodstatnene vo vzťahu voči nemu zaujatý procesný postup

majúci za následok potvrdenie napadnutého rozsudku v celom jeho rozsahu ako vecne správneho
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Žalobca svoju nespokojnosť so zamietajúcim rozhodnutím súdu prvej
inštancie odôvodňuje vlastnými argumentami, ktoré však odvolací súd vyhodnotil za nepodložené
a nepreukázané, vykazujúce znak účelovosti majúci privodiť pre žalobcu z hľadiska obsahu iné
rozhodnutie, než to, ktoré vyniesol súd prvej inštancie dňa 15. 11. 2022 pod č. k. 15Csp/154/2018-530.

Pokiaľ ide o žalobcom namietanú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v rámci predmetnej
úverovej zmluvy, tak je potrebné sa stotožniť s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere,
že tieto žalobcom počas konania náležitým spôsobom špecifikované neboli, pričom tvrdenia žalobcu
v tomto smere boli všeobecné a až neurčité. Taktiež je potrebné sa stotožniť aj s časťou argumentácie
žalovaného obsiahnutej v jeho písomnom vyjadrení vychádzajúcej z toho, že žalobca až v podanom

odvolaní čiastočne špecifikoval neprijateľné zmluvné podmienky, o ktoré by sa malo podľa jeho
názoru jednať. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu, vzniklý spotrebiteľský vzťah medzi stranami tohto sporu, resp.
žalobcom a právnym predchodcom súčasného žalovaného 1/ podrobil súdnej kontrole v intenciách ním
odcitovaných ustanovení právnych predpisov všeobecnej hmotnoprávnej a procesnej povahy a takisto

aj príslušných predpisov špeciálnej hmotnoprávnej povahy, pričom v rámci kontraktačného procesu
predchádzajúceho vzniku namietaného právneho úkonu žalobcom, t. j. Úverovej zmluvy zo dňa 20.
04. 2015 č. 2469785801 správne nezistil žiadne pochybenie zakladajúce absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu, a preto dôvodne podanú žalobu zamietol. Záverom odvolací súd poznamenáva, žeprávnu ochranu spotrebiteľa v rámci spotrebiteľských vzťahov nie je možné vnímať za bezbrehú, ale iba
za poskytovanú v intenciách ust. § 52 a nasl. OZ a zároveň aj podľa druhej hlavy CSP upravujúcej spory
s ochranou slabšej strany. Ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek

iné právne inštitúty.
29. Ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov
prvoinštančného konania.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal úspešnému žalovanému

1/ voči žalobcovi. Žalovanému 2/, ktorý mal taktiež úspech v odvolacom konaní, náhradu odvolacích
trov nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).