Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420203371
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4420203371.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B., C. XXX/XX, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Nitra,
Mostná 72, IČO: 47 237 244, proti žalovanému: DADATRANS s. r. o., so sídlom Tvrdošovce, Májová
25, IČO: 36 375 390, v zastúpení: Advokátska kancelária Moravčík a spol. s. r. o., so sídlom Bratislava,

Ružová dolina 6, IČO: 47 258 047, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.11.2022 č.k. 4C/50/2020-207,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 1.12.2020
sp. zn. 4C/50/2020-75 a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol tak, že
uzatvára so žalobcom v právnom postavení kupujúcich kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. B., Obec B., Okres D. E. ako parc. reg. E. Poukázal na
to, že na LV č. XXXX pre kat. úz. B., je zapísaný ako podielový spoluvlastník uvedených pozemkov,

pričom jeho predkupné právo bolo porušené, pretože ostatní podieloví spoluvlastníci mu nehnuteľnosť
neponúkli na predaj, preto vyzval žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy za takých istých podmienok,
za ktorých odkúpil spoluvlastnícke podiely od pôvodných spoluvlastníkov. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 603 ods. 3 OZ, § 605 OZ, ust. § 140 OZ, ako aj § 191 ods. 1 CSP
a § 229 CSP. Uviedol, že predmetom konania je zákonné predkupné právo ust. § 140 OZ , podľa
ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, iba že ide o prevod

blízkej osoby (§116, §117). Ak si nadobúdateľ túto povinnosť neplní, môže sa oprávnený spoluvlastník
domáhať na súde, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 229 CSP, teda sa môže
domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi lehotu, povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode podielu
za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo
porušené, sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, dôsledkom čoho je vrátenie
právnych pomerov veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu. Obe tieto možnosti

sa navzájom vylučujú. Zákonné predkupné právo v zmysle ust. § 140 OZ má povahu práva vecného,
ako práva spojeného s vlastníctvom veci a zaväzuje i právnych nástupcov. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že pri prevode spoluvlastníckych podielov bývalých spoluvlastníkov, žalovanému
došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Ostatní spoluvlastníci, t. j. súrodenci žalobcu napriek
tomu, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/4 k celku, mu neponúkli
nehnuteľnosti na predaj. Pokiaľ žalovaný poukazoval na okolnosti predaja, v zmysle ktorých žalobca

mal vedieť o tom, že predaj spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov sa realizuje a o
predaji mal byť ústne upovedomený, tak takéto ústne upovedomenie v zmysle zákona je vo vzťahu kuplatneniu porušenia predkupného práva bez právneho významu. Zákon vyžaduje za účelom splnenia
predkupného práva výzvu v písomnej forme, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 48/2009. Žalobca vzhľadom na skutočnosť, že došlo k porušeniu

jeho predkupného práva v súlade so zákonom, si mal uplatniť možnosť domáhať sa spätnej kúpy
(ponuky na predaj) predmetných podielov v nehnuteľnosti od nadobúdateľa (žalobcu - zrejme malo
byť žalovaného) za rovnakých podmienok ako ich nadobudol. Ako už súd konštatoval oprávnený
spoluvlastník sa domáhal žalobou, aby súd rozhodol, že sa nahrádzal prejav vôle žalovaného na
uzavretie zmluvy, ktorej presné znenie uviedol v petite žaloby. Upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že

v texte zmluvy nesprávne identifikoval nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom spätnej kúpy, pretože
uviedol, že sa jedná o nehnuteľnosti v kat. úz. F., obec D., G. D.. Súd v takomto prípade nemohol
moderovať obsah petitu žaloby, aj keď konštatoval, že bolo porušené predkupné právo žalobcu, avšak
súd môže uložiť žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za rovnakých
podmienok, za akých žalovaný podiely nadobudol. Žalobca nesprávne označil nehnuteľnosti, ktoré majú
byť predmetom spätnej kúpy, neuviedol ustanovenia pôvodnej kúpnej zmluvy, a to hlavne čo sa týka

splatnosti kúpnej ceny, teda žalobca sa nedomáhal uzavretia kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok,
za akých boli spoluvlastnícke podiely prevedené na žalovaného. Súd môže v takomto prípade buď v
plnom rozsahu žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu v rovnakom
znení a za rovnakých podmienok, za akých bola uzavretá kúpna zmluva žalovaným ako kupujúcim s
ostatnými spoluvlastníkmi alebo žalobu zamietnuť z dôvodu, že neboli naplnené znaky pôvodnej kúpnej

zmluvy. Súdu nezostalo nič iné ako žalobu zamietnuť, pretože žalobca žiadal uzavrieť kúpnu zmluvu
so žalovaným na podiely k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v úplne inom katastrálnom území, ako
pozemky, ktoré nadobudol žalovaný od pôvodných spoluvlastníkov, čiže nebola splnená podmienka, že
má byť uzavretá zmluva za rovnakých podmienok, ako žalovaný podiely nadobudol. Zároveň podľa §
335 ods. 1/ CSP bez návrhu zrušil neodkladné opatrenie, pretože žaloba vo veci samej bola zamietnutá.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal v zmysle ust. § 365

ods. 1 a), b) a h) CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že žalovaného v zmysle ust. § 603 ods. 3
OZ vyzval, aby mu previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v rozsahu prevedených podielov zo
strany jeho súrodencov, za rovnakých podmienok, avšak neúspešne. Žalobca nesúhlasí s rozsudkom
súdu prvej inštancie, považuje ho za nesprávny a neprijateľný pre prílišný formalizmus a za procesné
pochybenia zo strany súdu aj predčasný a arbitrárny. Z textu samotného petitu žaloby je nesporné,

že petit žaloby je správny, ktorý znie, že súd nahrádza prejav vôle žalovaného ..., že uzatvára kúpnu
zmluvu .... k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. B., obec B., okres D. E., ako parc. reg.
„E“, č. 4524/8 o výmere 20076 m2 pozemku, druh pozemku orná pôda v podiele 3 k celku. Súd svoje
rozhodnutie postavil na tom, že v texte zmluvy obsiahnutej v petite, je nesprávne uvedené katastrálne
územie, ktorú náležitosť nemôže moderovať. S týmto jeho záverom nesúhlasí. Uvedená nezrovnalosť

iba v samotnom texte zmluvy, je nesporne, zrejmou chybou v písaní. Ostatná špecifikácia nehnuteľnosti
v texte zmluvy ako číslo listu vlastníctva, okresný úrad, parcelné číslo, výmera a druh pozemku, je
správna. Ani medzi stranami sporu nebolo sporné, aká nehnuteľnosť je predmetom sporu. V priebehu
celého konania bolo dokazovanie zamerané aj na to, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu,
pri prevode spoluvlastníckych podielov, práve k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. B..

Samotný súd vydal uznesenie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie k predmetnej nehnuteľnosti a sám
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na
LV č. XXXX v kat. úz. B., došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu (a nie k nehnuteľnosti v kat.
úz. F.). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade išlo iba o chybu v písaní, ktorá
mohla spôsobiť údajnú nezrozumiteľnosť a neurčitosť podania a rozhodnutie súdu prvej inštancie,

založené na ústavne nesúladnom a nedovolenom prílišnom formalizme. Súd prvej inštancie mal preto
postupovať v zmysle ust. § 129 CSP, túto povinnosť si však súd nesplnil. Počas celého konania bolo
nesporné, aká nehnuteľnosť je predmetom konania. Vzhľadom na zrejmú chybu v písaní, spôsobujúcu
údajnú nezrozumiteľnosť žalobného návrhu, súd bol povinný postupovať ex offo, podľa § 129 CSP
a vyzvať ho uznesením na opravu. Keďže tak neurobil, porušil jeho procesné práva. Ďalej, ak súd

založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby z dôvodu nesprávnej identifikácie nehnuteľnosti, nemohol
mať preto za ustálené, čo je predmetom sporu. A pokiaľ nemal ustálený predmet sporu, nemohol
pristúpiť k rozhodnutiu o merite veci. Poukázal v tejto súvislosti na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV.ÚS 42/08. Tým, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 129 CSP, porušil procesnépráva na strane žalobcu, preto mu bolo nesprávnym procesným postupom súdu znemožnené, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie je argumentačne založený na stručnej úvahe súdu,

obsiahnutej v bode 34. odôvodnenia, ktorým postupom súd prvej inštancie, toto rozhodnutie zaťažil
vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Naviac, odôvodnenie napádaného rozsudku neobsahuje
uvedenie vôbec žiadneho zákonného ustanovenia, na ktorom základe súd založil svoju úvahu, pre
vyvodenie meritórneho záveru. Neobsahuje ani čo i len akúkoľvek úvahu, ktorá by sa dala nazvať
právnou. Akákoľvek preskúmateľnosť správnosti právnych záverov súdu preto absentuje, nakoľko nie je

zrejmé, na čom súd založil svoju úvahu pre vyjadrenie meritórneho záveru. Tým, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalobcovi možnosť konať pred
súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť
v odvolacom konaní. Preto sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na nové konania
a rozhodnutie.

3.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný,ktorýnavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že súd
prvej inštancie mal postupovať podľa § 129 CSP. Je na jeho zodpovednosti ako sformuluje svoj petit.
Nemôže očakávať od súdu, že súd bude dohliadať na správnosť jeho návrhov a bude ho upozorňovať na
prípadné nezrovnalosti, zvlášť, keď je právne zastúpený advokátom. V danom prípade nebol nedostatok

len v nesprávnom označení katastrálneho územia, ale konkrétne i splatnosti kúpnej ceny. Je zrejmé, že
žalobcom navrhovaná zmluva v petite nemá rovnaké podmienky ako pôvodná zmluva. Keďže žalobcov
petit neobsahoval rovnaké podmienky, súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť. Tiež nesúhlasí
s názorom žalobcu, že rozsudok nie je riadne odôvodnený.

4.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich argumentoch, uvedených
v odvolaní. Opätovne poukázal na ust. § 603 ods. 3 OZ, pričom žiadne zákonné ustanovenie neobsahuje
dikciu „rovnakých podmienok“, ani špecifikáciu, čo sa považuje za rovnaké podmienky, ktorý uvádza,
že z predkupného práva, oprávnený spoluvlastník má podľa § 603 ods. 3 OZ, právo domáhať sa od
nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu, za rovnakých

podmienok, za akých mu mal podiel ponúknuť povinný spoluvlastník. Povinný spoluvlastník bol povinný
túto ponuku uskutočniť smerom k žalobcovi, postupom podľa § 140 a 605 OZ. Ponuka musí obsahovať
predmet kúpy a kúpnu cenu, alebo spôsob jej určenia. Lehota na vyjadrenie a uplatnenie predkupného
práva, ktorá je lehotou splatnosti, je striktne zákonom stanovená na obdobie dvoch mesiacov, odo dňa
doručeniaponuky. Zjudikatúrysúdovvyplýva,žeaksplatnosťkúpnejcenyboladojednanávscudzujúcej

zmluve s nadobúdateľom (v danom prípade notárska zápisnica N 1017/2019, NZ 38946/2019), inak
ako je upravené v § 605 OZ, je možné vysloviť záver, že došlo k porušeniu predkupného práva práve
vtedy, keď sa podmienky splatnosti podstatne líšia, a to natoľko, že rozdiel medzi nimi môže objektívne
ovplyvniť úvahu nielen oprávneného spoluvlastníka, ale i povinného spoluvlastníka, pre ktorého je takáto
lehota splatnosti výhodnejšia. Súd preto musí skúmať všetky tieto okolnosti pri posudzovaní návrhu

žalobcu,najmäaklehotasplatnostivpôvodnejscudzovacejzmluvejevrozpores§605OZ.Ustanovenie
§ 603 ods. 3 OZ vo svojom samotnom znení nehovorí o rovnakých podmienkach, ani o úprave lehoty
splatnosti. Žalovaný si je vedomý, že 5 dňová lehota splatnosti kúpnej ceny oproti dvojmesačnej
zákonnej splatnosti bola dojednaná v rozpore s § 605 OZ a samotnou podstatou predkupného práva,
upraveného v § 140 až § 605 OZ. Ak má byť daná povinnosť posudzovať rovnaké podmienky, tak sa

jednoznačne, vzhľadom na prax súdov, vychádza z toho, či sú splnené podmienky na to, aby mohol
byť úkon posúdený ako platný právny úkon a či kúpna zmluva a jej podstatné náležitosti korešpondujú
sdojednaniamivpôvodnejkúpnejzmluve.Keďže Všetkypodmienkybolisplnené,súdprvejinštancie po
odstránení procesných vád, mal žalobnému návrhu vyhovieť. V konaní bolo preukázané, že k porušeniu
predkupného práva žalobcu došlo, tento využil zákonný postup a splnil tak podmienky § 603 ods. 3 OZ.

5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6.Je nepochybné, že predmetom konania v danej veci bolo nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej
zmluvy žalovaného v zmysle ust. § 603 ods. 3 OZ, z dôvodu, že došlo k porušeniu predkupného práva
žalobcu.

7.Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi (§ 140 OZ), je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom – vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel
na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona
a má vecnoprávno povahu. Je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva

vlastníckeho – práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Tento postup by voči
každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť,
aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným
spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej strany na prednostnú ponuku, na kúpu
a možnosti jej využitia, zodpovedá povinnosti strany druhej. Z práva a tomu zodpovedajúce povinnosti,
ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo zákonom.

8.Ponuka je jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenému a okrem všeobecných náležitostí
vyžadovaných zákonom pre právne úkony (§ 37 OZ) a pre návrh na uzavretie zmluvy (§ 43a OZ –
hlavnezáväznosťponuky),musíobsahovaťoznámenievšetkýchpodmienok,zaktorýchpovinnýponúka
svoju vec na kúpu, t. j. vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako i predmet kúpy a cena veci,

i ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých má vec predať a musí byť dodržaná písomná forma pri
nehnuteľnosti. Teda obsahom riadnej ponuky musia byť tie podmienky, za ktorých má dôjsť k predaju
medzi povinným a oprávneným z predkupného práva, a ktorých splnením, môže oprávnený svoje
predkupné právo uplatniť. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k porušeniu predkupného práva
žalobcu, odvolací súd sa v tomto smere s jeho právnym posúdením plne stotožňuje, pretože v konaní

bolo jednoznačne preukázané, že žiadna písomná ponuka zo strany ostatných spoluvlatníkov na prevod
spoluvlastníckeho podielu žalovanému, ponúknutá nebola a súd prvej inštancie správne konštatoval, že
akékoľvek iné úvahy žalovaného o tom, že žalobca vedel o predaji nehnuteľnosti, sú pre daný prípad
úplne irelevantné.

9.V ďalšom sa však už odvolací súd nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď zamietol žalobný
návrh z dôvodu, že v petite kúpnej zmluvy je nesprávne označená nehnuteľnosť. Zo samotného petitu
žaloby je zrejmé, že žalobca žiada nahradiť prejav vôle žalovaného o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. B., obec B., okres Nové Zámky, ako parc. registra „E“,
parc. č. 4524/8, o výmere 20.076 m2 pozemku, druh pozemku – orná pôda v podiele 3 k celku v tomto

znení. Ďalej je uvedené znenie v kúpnej zmluve, kde v bode I. je uvedené kat. úz. F., obec D., okres
Nitra, avšak opätovne je správne uvedené LV č. XXXX, ako aj parcela je správne označená číslom, aj
výmera, ako aj druh pozemku.

10.Žalobca sa vo svojom odvolaní bráni, že v danom prípade išlo iba o chybu v písaní, ktorú mal súd

prvej inštancie, postupom podľa § 129 CSP odstrániť, a ak takto nepostupoval, tak došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces.

11.Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie
(I.ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) – treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im
právna úprava priznáva, za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených

záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva
na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II.ÚS 559/2028, III.ÚS
47/2019). Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom,
že strane bolo znemožnené uskutočňovať, jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať
intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv

je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné
postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda procesprejednania sporu, znemožňujúci strane sporu realizáciu procesných oprávnení a mariaci možnosti jej
aktívnej účasti v konaní (R 129/199, 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu

činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však končené
rozhodnutie súdu, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, či v konaní došlo k ním tvrdenej vade.

12.Podľa§129ods.1až4CSP,akideopodanievovecisamej,alebonávrhnanariadenieneodkladného

opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení podľa odseku 1 uvedie,
v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí ho
o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní, alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno pokračovať v konaní. Ak sa podanie

opraví, alebo doplní v celom rozsahu, v súlade s výzvou podľa odseku 1, najneskôr do uplynutia lehoty
na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

13.Podľa názoru odvolacieho súdu, predmet sporu v danej veci je možné jednoznačne ustáliť, pretože

celého konania nebolo sporné, aká nehnuteľnosť je jej predmetom. O tom, že sa jedná o nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. B., svedčí samotná žaloba, i keď v texte kúpnej zmluvy je nesprávne
uvedené kat. úz. F., ako aj zo samotnej výzvy žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 8.7.2020,
kde je taktiež správne uvedená nehnuteľnosť, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. B., s uvedením
parcelného čísla, ako aj výmery a z celého radu ostatných vyjadrení v konaní, ako aj prednesov strán

sporu i vypočutých svedkov. Súd prvej inštancie mal preto v zmysle ust. § 129 CSP poučiť žalobcu
o vadách, ním podanej žaloby, spočívajúcom v nesprávnom uvedení katastrálneho územia v texte
samotnej kúpnej zmluvy a vyzvať ho, aby v určenej lehote ich odstránil. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
súd prvej inštancie takto postupoval, keď dospel k záveru, že žalobca označil nesprávne nehnuteľnosti,
ktoré majú byť predmetom spätnej kúpy a súd nemohol moderovať obsah petitu žaloby. Takýto postup

súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za prílišný formalizmus, resp. formálnu aplikáciu práva,
ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje, či už cieľ právnej úpravy, alebo
konkrétne okolnosti daného prípadu. Laicky povedané, ide o prílišné lipnutie, resp. pridržiavanie sa
znenia zákona, bez určitého nadhľadu. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom
nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie

kzjavnejnespravodlivosti.Všeobecnýsúdniejeabsolútneviazanýdoslovnýmznenímzákona,alemôže
a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť
alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno
opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného
predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (I.ÚS 155/2017).

14.Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom

konaní bude súd prvej inštancie postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho
súdu a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).