Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222594
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123222594.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkýň 1/: A. B., C.
D., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v Košiciach na E. F. G. X H. G. I. J. K. L. F. G. X X/: A. D., C. J., nar.
X.X.XXXX bývajúca v Košiciach na L. F. G. X proti žalovanému: E. D., nar. XX.X.XXXX bývajúcemu
v Košiciach na L. F. G. X zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Hencovskou so sídlom advokátskej

kancelárie v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 o nariadení neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 0C/3/2023-18 zo dňa 29.12.2023 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výrokoch I. a II. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Odmieta odvolanie proti uzneseniu v napadnutom výroku III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením
rozhodol nasledovne:
I. Ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X na 1. poschodí, vchod č. 9, L. X, 040
01 Košice v bytovom dome súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku (druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie) parcelné číslo XXXX/XX v katastrálnom území M., obec J. - N., O. J. P. evidovanom
na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX a do spoločných priestorov tohto bytového domu.

II. Poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyniam žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať
nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia.

III. Vylučuje návrh žalobkýň v časti, ktorou žiadajú zakázať žalovanému približovať sa k nim na

vzdialenosť menšiu ako 50 m, s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony
súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej
moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz
nevzťahuje.“ a tiež o nároku na náhradu trov tohto konania o neodkladnom opatrení, na samostatné
konanie.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkýň 1/ a 2/ na nariadenie odkladného opatrenia, ktorým sa má dosiahnuť
trvalá úprava pomerov medzi stranami.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne 1/ a 2/ odôvodnili tým, že žalovaný je
otcom žalobkyne 1/ a manželom žalobkyne 2/. Spoločne s deťmi žalobkyne 1/ bývajú v byte na

ulici L. G. X v Košiciach. Ide o byt č. 3 na prvom poschodí, bytový dom súpisné č. XXXX na
pozemku na parcele č. XXXX/XX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, napríslušenstve, spoluvlastníckom podiele k pozemku v 118/10000 v katastrálnom území M., obec J. –
N., O. J. P., stavba evidovaná na LV č. XXXXX a k pozemku evidovanom na LV č. XXXXX. Byt je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne 2/ a žalovaného. Žalovaný sa správa voči žalobkyniam

dlhodobo násilne. Žalobkyňa 1/ prišla bývať k rodičom spolu s deťmi v roku 2019 na žiadosť matky-
žalobkyne 2/. Žalobkyňa 2/ sa bála žiť sama v spoločnej domácnosti so žalovaným, pretože stupňoval
voči nej násilie. Žalobkyňa 1/ čelí násiliu zo strany žalovaného. Žalovaný chodí za ňou po byte a
kontroluje ju. Bráni jej ísť do kuchyne. Keď nie je doma rieši, že prečo nie je doma. Permanentne
jej nadáva. Schováva veci a robí neporiadok, žalobkyňu 1/ nepustí to upratať. Následne jej vyčíta,

že je neporiadok a núti ju upratovať. Žalovaný sa vyhráža žalobkyni 1/ slovami „dolámem ti ruky, ak
sa opovážiš prať.“ Vyhadzuje ju z bytu. V minulosti si povrchovo porezal žili a zvaľoval to na vnuka.
Hodil viackrát po žalobkyni 1/ nôž. Žalobkyňa 1/ už ako dieťa čelila násiliu zo strany žalovaného,
ktorý ju fyzicky napádal. Násilne sa správa aj k jej deťom, vulgárne im nadáva a robí schválnosti.
Syn žalobkyne 1/ pre neúnosnú situáciu a násilie v domácnosti sa obrátil ešte v novembri 2023 na
Poradenské a intervenčné centrum Fenestra, ktoré poskytuje pomoc obetiam domáceho násilia a ženám

zažívajúcim násilie v partnerských vzťahoch. Aj žalobkyňa 2/ zažíva násilie od svojho manžela, t.
j. žalovaného. Izoloval ju, nemohla mať kamarátky a musela prerušiť kontakty. Žalovaný kontroluje
žalobkyňu 2/, chodí za ňou po byte a kontroluje, čo robí. V ďalšom kontroluje jej telefón a bankový účet.
Žalobkyni 2/ nadáva, uráža ju a používa neslušné slová. Žalovaný gambluje a vymáha od žalobkyne
2/ peniaze, a ak už nemá, ničí veci v byte. Vyhadzuje žalobkyňu 2/ z bytu, neumýva sa, svoju stolicu

rozotiera po byte. Fyzicky ju viackrát napadol, dával jej facky, kopal do nej a strkal ju. Vyhrážal sa jej
zabitím, hovoril jej, že ju prepichne a všetci pôjdu. V ostatnom čase je tak 3 dni kľud a potom sa 3
týždne každý deň správa násilne. Presúva zodpovednosť na žalobkyne a vnúčatá, že oni ho týrajú
a vyhrážajú sa mu, čo nie je pravda. Žalovaný nadmerne požíva alkohol a gambluje. Políciu volali
žalobkyne prvýkrát, keď dňa 18.12.2023 v čase okolo 17,20 hod v byte na L. F. G. X I. J. žalovaný

fyzicky napadol žalobkyňu 1/ a to takým spôsobom, že v kuchyni ju udrel do ľavého ramena, čím jej
takto spôsobil zranenie a to pomliaždenie ľavého ramena. Incident sa začal tým, že žalovaný začal
vyhadzovať žalobkyňu 2/ z kuchyne slovami „vypadni, chcem sa nažrať“. Potom ju vyhodil zo stoličky
a fyzicky napadol žalobkyňu 2/. Tá zavolala policajnú hliadku a následne dňa 19.12.2023 podala aj
oznámenieospáchanípriestupkunapolícii.Políciažalovanéhovykázalazbytu aspoločnýchpriestorov.

Následne ako bol vykázaný z obydlia, políciou bolo informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré
kontaktovalo žalobkyne a poskytlo im krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci pri
spísaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa 1/ po napadnutí žalovaným vyhľadala
lekárske ošetrenie, ktorú správu doručila súdu. Žalobkyne už nechcú ďalej čeliť verbálnym útokom,
kontrole, izolácii, nadávkam a fyzickým útokom žalovaného. Obe majú obavu, že násilné správanie

žalovaného voči ním sa bude stupňovať. Žalobkyňa 2/ má obavy, že jej ublíži, alebo ju zabije, čo
naznačoval vo svojich vyhrážkach. Žalobkyňa 2/ je onkologická pacientka a už nevládze znášať násilné
správanie žalovaného voči nej a jej dcére, t. j. žalobkyni 1/. Zároveň majú obavu, že keď nebude
žalovanémusúdomzakázanývstupdoichbytuabytovéhodomu,taksabudesnažiťfyzickyichvyhľadať
na verejnosti bude ich prenasledovať a ublíži im, či im bude vulgárne nadávať. Vzhľadom na násilné

správanie sa žalovaného voči žalobkyniam, jeho verbálnym vulgárnym a fyzickým útokom, majú za to,
že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň žiadali aby súd
zakázal žalovanému približovať sa ku ním na vzdialenosť menšiu ako 50m. Žalobkyne sú presvedčené,
že účinným právnym prostriedkom ochrany ich života a zdravia, ich telesnej a duševnej integrity je práve
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú žalovanému uložené uvedené zákazy.

4. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1-4, § 340 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Správanie žalovaného
vyhodnotil ako násilnej povahy predovšetkým psychickej, ktoré boli popísané v e-maily člena rodiny

žijúceho v spoločnej domácnosti. Súd mal dostatočným spôsobom osvedčené, že medzi stranami
sporu sú vzájomné konflikty a aktuálna vyhrotená situácia vo vzťahu medzi stranami v súvislosti s ich
nedoriešenými vzťahovými záležitosťami, podľa všetkého zrejme neumožňuje pokojné spolunažívanie
a je vysoký predpoklad, že uvedené vyhrotené situácie, vzhľadom na skutok, ktorého sa mal žalovaný
dopustiť a ktorý je na teraz osvedčený predloženými listinnými dokladmi, by v prípade nenariadenia

navrhovaného neodkladného opatrenia mohli vyústiť do ďalšieho násilného útoku žalovaného na
žalobkyne. Z uvedeného dôvodu mal súd za splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP a návrhu žalobkýň na poskytnutie ochrany v osobnej
integrite v tejto časti vyhovel. Neodkladným opatrením vzhľadom na jeho dočasný charakter nebudevytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší,
ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, prípadne prichádza do úvahy jeho zrušenie i podľa §
335 CSP. V ďalšom uviedol, že žalobkyniam neumožnil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo

veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. V prípade, ak zaniknú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené,
má žalovaný právo sa domáhať jeho zrušenia postupom podľa § 334 CSP. Zároveň v zmysle § 337
ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu voči žalobkyniam vo veci samej, ktorou sa

môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovaného približovať sa k žalobkyniam na vzdialenosť
menšiu ako 50m, s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaný na procesné úkony súdu, alebo iné
procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch
medzi nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákon nevzťahuje,

v tejto časti a zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení vylúčil na samostatné
konanie s tým, že o tomto návrhu rozhodne zákonný sudca určený rozvrhom práce Mestskému súdu
Košice podľa § 328 ods. 2 veta 1. CSP.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie dôvody

v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Argumentoval tým, že byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva so žalobkyňou 2/. Spolu s nimi bývala žalobkyňa 1/ aj so synom Q. M., ktorý sa k nim
nasťahovali v období roka 2018. Keď prišli, tvrdili, že u nich ostanú 3 týždne, ktoré sa natiahli na 3

mesiace a nakoniec ich pobyt trvá doposiaľ. Od ich príchodu začali vo väčšej miere v domácnosti
rezonovať konflikty, v ktorých aktívna bola žalobkyňa 1/ a jej syn. Počas ich pobytu sa finančne
nepodieľali na chode domácnosti a neprispievali ani na základné potreby, chodili im nedoplatky za 1.
rok cca v sume 1.000,00 EUR, 2. rok cca v sume 800,00 EUR a 3. rok cca v sume 500,00 EUR. Keď ich
požiadal, aby na úhradu nedoplatkov prispeli, keďže ako dôchodca má malý príjem, odmietli. Nepáčilo

sa mu, ako sa žalobkyňa 1/ správa a ako zneužíva jeho a manželkinu dobrotu. Žalobkyňa 1/ spolu so
synom si v byte robili čo sa im chcelo, pritom sa často hádali. Jeho postoj bol taký, že chcel, aby prispeli
aspoň na úhradu nedoplatkov, čo sa žalobkyni 1/ nepáčilo. Preto sa mu vyhrážali, že ho z bytu dostanú.
Približne 3 týždne pred Vianocami sa mu žalobkyňa 1/ vyhrážala, že ho dá zbiť. Pred Vianocami na neho
žalobkyňa 1/ kričala, že ho „zmangľuje“. Napätá situácia vyvrcholila dňa 18.12.2023, kedy po príchode

domov okolo 16.00 hod sa chcel najesť v kuchyni. Žalobkyňa 1/ ku nemu pristúpila so slovami: „čo si
o sebe myslíš“ a dala mu facku a kričala na svojho syna. Ten pribehol a následne na neho žalobkyňa 1/
opäť zaútočila s tým, že jej syn začal incident fotografovať. Keď žalobkyňa 1/ získala, čo potrebovala,
prestala. Potom privolali políciu s tvrdením, že ju napadol a ublížil jej. Zostal úplne zaskočený, takýto
útok nečakal. Žalobkyňa 2/ bola rovnako svedkom situácie, nijako však nezakročila. Myslí si, že sa dcéry

bojí a toho, čo je schopná urobiť. Napokon žalobkyňa 2/ povedala, že aj tak nič nezmôže, že sú proti
nemu traja. Hneď ako sa spamätal, volal dcére, ktorá žije v Prahe. Táto bola na telefóne ešte počas
trvania incidentu a aj po príchode polície a vie hodnoverne popísať, ako sa incident odohral. Po príchode
policajnej hliadky im žalobkyňa 1/ ukázala rameno, kde ju podľa jej tvrdení mal udrieť. Poukázal na to,
že má 80 rokov. Ani zďaleka nemá takú fyzickú silu, aby žalobkyni 1/ mohol spôsobiť také zranenie.

V tejto súvislosti podotkol, že má vedomosť o tom, že medzi žalobkyňou 1/ a jej synom sa mal ešte
pred tým odohrať konflikt. Má podozrenie, že dané zranenie mohlo vzniknúť pri ich hádke, nakoľko tieto
boli u nich časté. Polícia videla aký je z toho vystresovaný a že v jeho rokoch je rád, že zvláda bežné
fungovanie, a nie to ešte aby bil svoju dcéru. Napriek tomu vzhľadom na ich vyjadrenia ho museli policajti
odviesť a do bytu mu nebolo umožnené sa vrátiť, nakoľko bol vykázaný zo spoločného obydlia postupom

upraveným Zákonom o policajnom zbore. V byte zostali všetky jeho veci, oblečenie, lieky, glukomer
a tlakomer, ktorý nevyhnutne potrebuje, pretože sa lieči na cukrovku a vysoký krvný tlak. Uvedené veci
si chcel dňa 10.1.2024 vyzdvihnúť. Z dôvodu, že bol z obydlia vykázaný, privolal políciu, aby s ním
príslušníci polície vošli do bytu. Zostal však nemilo prekvapený, nakoľko mu nebolo umožnené zobrať si
aninevyhnutnéveciažalobkyňa1/saužčinilaapredbytommuvyhádzalajehoveci.Mátakzato,žetoto

konanie žalobkyňa 1/ vopred naplánovala, aby ho dostala z bytu. Žiadne z tvrdení uvedených v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezakladajú na pravde a rezolútne popiera skutočnosti, ktoré
žalobkyne uviedli. Ak by popisované skutočnosti boli aspoň čiastočne pravdivé, je presvedčený, že
by pri popisovaných závažných incidentoch bola opakovane privolaná policajná hliadka. Vo vzťahuk žalobkyni 2/ uviedol, že spolu žijú už dlhé roky a ani raz na neho nepodala trestné oznámenie. Naopak
sa o žalobkyňu 2/ po celý čas stará. Žalobkyňa 1/ sa k ním nasťahovala ešte v roku 2018 a taktiež
doposiaľ na neho ani raz nepodala trestné oznámenie, neprivolala policajnú hliadku a nikdy voči nemu

nebolo vznesené obvinenie pre podozrenie z páchania násilia na nich. Za dôležité považoval uviesť, že
ak by sa dopúšťal takého neznesiteľného konania, žalobkyne mohli z domácnosti odísť. Žalobkyňa 1/
je bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu č. 1 na prízemí obytného domu v Košiciach na Lomnickej ulici
a podľa jeho vedomosti je tento byt v súčasnosti prázdny, a preto pokiaľ by mali byť pravdivé tvrdenia
žalobkyne 1/ o jeho atakoch a neznesiteľnom spolužití, už dávno by bola opustila jeho domácnosť

a odsťahovala by sa do bytu. Rovnako tak jeho manželka titulom uznesenia o dedičstve nadobudla do
výlučného vlastníctva rodinný dom v katastrálnom území I. P., kde by sa mohla presťahovať. Ani jedna
zo žalobkýň však z bytu neodišla. Žalobkyňa 1/ s nimi dobrovoľne býva už od roku 2018 a doposiaľ
sa neodsťahovala, čo preukázateľne svedčí o tom, že z jeho strany nedochádzalo k žiadnemu takému
konaniu, ktoré popisujú. Naopak si toto konanie žalobkyňa 1/ dobre premyslela a bolo súčasťou plánu,
ako ho dostať z bytu preč. O tom svedčia aj jej predchádzajúce vyhrážky ako aj správa z Fenestry,

ktorú si za tým účelom zabezpečili. Dal do pozornosti súdu, že napriek popisovanému dlhodobému
násiliu a agresívnemu správaniu, ktorého sa mal podľa nich dopúšťať, oslovili organizáciu Fenestra až
v novembri 2023, teda len krátko pred incidentom, ktorý sa odohral 18.12.2023. V správe, ktorú napísal
jeho vnuk sa uvádza, že stráži kuchyňu, schováva jedlo, jeho osobná hygiena je problematická, udržiava
zámerne neporiadok, vyhadzuje manželku z bytu, vytýkajú, že neprispievajú do domácnosti a denne

pije. V správe však nie je ani zmienka o tom, že by sa mal správať násilnícky. Je tak zrejmé, že výpovede
žalobkýň a Q. M. nie sú zhodné. Domnieva sa, že ak by z jeho strany dochádzalo k fyzickým útokom, mal
by žalobkyňu 2/ kopať a vyhrážať sa jej prepichnutím, bola by to prvotná a zásadná vec o ktorej by sa
jeho vnuk v správe zmienil. Všetko tak svedčí o tom, že žalobkyňa 1/ ho potrebovala vysťahovať z bytu,
keďže jej vadilo, že chce aby prispievala do domácnosti, a že chcel mať už svoj vlastný pokoj vzhľadom

na vysoký vek. Zinscenovala to preto, že ju mal napadnúť a e-mailová správa z novembra 2023 jej mala
slúžiťakodôkaz.Otom,žehozbijeadostanezdomusamuzmienilaužpredtým.Dňa18.12.2023užbol
jej syn v izbe pripravený a zaobstaral fotografie. Následne žalobkyňa 1/ navštívila lekára, pričom tvrdila,
že pohmoždenie jej mal spôsobiť on. Lekár v lekárskej správe síce konštatoval, že k jej zraneniu mohlo
dôjsť aj spôsobom, ktorý popísala, to však nevylučuje, aby k zraneniu došlo inak. Pokojne mohla využiť

i zranenie, ktoré jej spôsobil jej syn, prípadne ku ktorému dospela v dôsledku úrazu a preto si práve
deň 18.12.2023 vybrala na vyvolanie konfliktu. Záverom uviedol, že žalobkyne popisovali iba všeobecne
rôzne situácie, ktoré sa údajne mali stať. Ide o sled vymyslených, nepodložených tvrdení, pri ktorých
nie je uvedený dátum, ani čas. Mal za to, že žalobkyne do návrhu uviedli absurdné tvrdenia, ktoré však
mali na súd zapôsobiť a vyvolať dojem, že je agresor, zatiaľ čo žalobkyne sú v roli obetí. Samotný návrh

preto pokladá za súbor nezmyslov s cieľom ublížiť mu a vysťahovať ho z bytu. V prílohe predložil list
vlastníctva č. XXXXX A. G. XXX.

6. Čestným vyhlásením z 30.1.2024 P. A. D. ( dcéra žalobkyne 2/ a žalovaného ) prehlásila, že jej
otec je spoločenský a svojrázny starší človek majúci rád svoje súkromie, ktoré si posledné roky nemôže

užívať. Ako dôchodca využíva čas na svoje záľuby. Vzťah matky a otca vnímala ako harmonický do
obdobia kým sa do spoločnej domácnosti nenasťahovala jej sestra A. s deťmi. Otec ju prijal po prosbách
matky, že nemajú kam ísť, aj keď sestra vlastní byt v Košiciach. Najskôr sa presťahovali k nim na dva
týždne, potom na tri mesiace a následne ostali celé roky, lebo sestra a jej syn nie sú schopní sa uživiť.
Celé roky žijú na úkor rodičov z ich dôchodku. Po ochorení na Covid 19 sa ich vzťah veľmi zhoršil, je

zložitý, nakoľko sestra je panovačná. Pokiaľ ju niekto nepočúva okamžite ubližuje. Konflikty a hádky
v domácnosti medzi členmi rodiny sú na dennom poriadku. Vo vzťahu k incidentu z 18.12.2023 uviedla,
že otca počula v telefóne ako sa rozpráva s príslušníkom polície, nerozumela však čo hovorí nakoľko
ho mama prekričala, že ju otec týra. Nasledovalo krátke ticho a potom počula ako hovoria otcovi, že si
má zobrať občiansky preukaz a pôjde s nimi.

7. Žalobkyne 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu
potvrdil a naďalej zotrvali na dôvodoch uvedených v návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Nie
je pravdou, že by zneužívali dobrotu žalobkyne v 2/ rade, skôr jej boli podporou. Žalovaný sa správal
násilne aj voči nej ( žalobkyni 1/ ), ako svojej dcére. V detstve ju urážal a fyzicky napádal. Voči žalobkyni

v 2/ rade sa správa dlhodobo násilne. Žalobkyňa 2/ uviedla, že to trvá, od kedy sa vydala. Taktiež
zotrvávajú na popise násilia zo strany žalovaného voči nim. Pomoc skôr nevyhľadali a nevolali políciu,
pretože to nechceli a brali ohľad na žalovaného, ktorý je vo veku 80 rokov. Žalobkyňa 2/ nevyhľadala
pomoc a nekontaktovala políciu, pretože dúfala, že sa to zmení a hanbila sa pred susedmi. Následne,ako žalovaný v decembri 2023 zbil žalobkyňu 1/, tak žalobkyňa 2/ chcela, aby volali políciu, pretože
mala obavy o rodinu. Útok, ktorý sa stal 18.12.2023 ( kedy bol žalovaný vykázaný z bytu ) sa udial
tak, ako ho popísali polícii a následne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa

1/ poprela tvrdenia žalovaného ohľadne jej vyhrážania sa fyzickým útokom. Rovnako tak jej syn jej
neublížil. Vo vzťahu k vyhláseniu dcéry žalobkyne 2/ a žalovaného uviedli, že táto s rodičmi nežije už
20 rokov, preto nevie posúdiť, čo sa u nich deje. Nie je pravdou, že by sa žalovanému vyhrážali, že ho
z bytu dostanú, práve naopak, z bytu ich vyhadzoval on. Ohľadne domu, ktorý nadobudla žalobkyňa 2/
dedením na prelome októbra/novembra v roku 2023 uviedli, že dom nie je vhodný na bývanie, nakoľko

je starý a potrebuje rekonštrukciu. Navyše zdravotný stav žalobkyne 2/ si vyžaduje, aby pravidelne
navštevovalalekárovvKošiciach,čoznamená,žemusícestovaťzI.P.doKošíc.Byt,ktorýmážalobkyňa
1/ je v bezpodielovom spoluvlastníctve a zatiaľ nedošlo k jeho vyporiadaniu. Nesúhlasili ani s tvrdením
žalovaného, že neprispieva žalovaná 1/ na domácnosť. Od ich nasťahovania investovali do spotrebičov
a nových úložných priestorov, a to najmä do umývačky riadu, práčky, teplovzdušnej rúry, mikrovlnky,
rýchlovarnej kanvice, skriniek, nových regálov a skríň pre lepšie využitie odkladacích priestorov. Pri

kúpe akejkoľvek veci boli atakovaní žalovaným, ktorý absolútne neinvestoval do bytu nachádzajúceho
sa v zlom stave. Žalovaný z dôchodku financoval svoje nákladné koníčky, krčmy, hostenie kamarátov,
gambling a trikrát aj štyrikrát do týždňa rybačky. Žalobkyni 2/ preto museli finančne vypomáhať oveľa
skôr, ako sa nasťahovali do bytu na Palárikovej, finančne prispievali na potraviny, hygienické potreby
a lieky. Žalovaný nadával žalobkyni 1/, že dávala peniaze žalobkyni 2/ v hotovosti, pričom jemu žiadne

peniaze nedávali. Nedoplatky, ktoré žalovaný spomínal v odvolaní zaplatila žalobkyňa 2/ a priebežne
jej prispievala žalobkyňa 1/. Po vykázaní z bytu si bol žalovaný opakovane zobrať veci v sprievode
polície. Príslušníci polície ho upozornili, aby si zobral všetky veci, ktoré potrebuje, avšak zámerne
si berie veci po častiach. Jedinú vec, ktorú mu vyhodili na chodbu bol jeho alkohol a víno. Iné veci
si osobne zobral z bytu. Raz prišiel v sprievode policajtov a zobral kľúče od auta, ktoré žalobkyňa

potrebuje na prevoz k lekárom. Spoločne s policajtkou tlačili na nich, aby mu ich vydali, aj napriek
tomu, že je auto v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne 2/ a žalovaného. Žalobkyňa 2/ má
viacero diagnóz a navštevuje pravidelne neurológiu, ortopédiu, hepatológiu, kardiológiu, ambulanciu pre
poruchy metabolizmu lipidov a onkológiu, keďže nedávno prekonala onkologické ochorenie. Násilné
správanie sa žalovaného má negatívny dopad na jej zdravie. Od kedy je žalovaný vykázaný z bytu jej

zdravotný stav sa zlepšil. Záverom uviedli, že od kedy žalovaný nie je s nimi v spoločnej domácnosti,
konečne majú pokoj a nie sú v strese, nepočúvajú jeho vulgárne nadávanie a nemajú obavu z fyzického
napadnutia. Žalobkyňa 2/ nechce so žalovaným obnoviť spolužitie. V prípade jeho návratu do spoločnej
domácnostimajúobavuosvojživotazdravie.Žalovanýmápravidelnenávalyhnevuajenevyspytateľný,
súčasne stúpa jeho agresivita po požití alkoholických nápojov. V prílohe predložili lekársky nález

žalobkyne 2/ na konanie vo veciach kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu z 26.1.2024.

8. Krajský súd v Košiciach ak odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu ( výroky I. a II. ), proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto uznesenie
v napadnutých výrokoch I. a II. v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkýň 1/ a 2/
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočnostípotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

13. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená,
že súd na základe predložených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí

opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu
a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

15. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty,
keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického

a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré

priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,
napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí
obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP., ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť
vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom,
pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy, zaručujú právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na
pokojný rodinný život.

16.Vpreskúmavanejveciodvolacísúd,narozdielodsúduprvejinštancie,dospelkzáveru,žezhľadiska
nevyhnutnej ochrany žalobkýň 1/ a 2/, ako možných obetí domáceho násilia, nebola z ich strany
dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi
stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného

dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu ich telesné zdravie, či ku psychickému
ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho nadávania,
ktoré by bolo spôsobilé ohroziť ich duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o ich život. Pretože
musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez bližšieho
zdôvodnenia. Žalobkyne 1/ a 2/ v posudzovanej veci neosvedčili dôvodné podozrenie z násilia. Súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia rozsiahlo poukazuje na výklad § 325 ods. 2 písm. e/
a f/ CSP, cituje právnu teóriu a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, predložené listinné dôkazy, avšak
tieto nepreukazujú také konanie žalovaného voči žalobkyniam 1/ a 2/, aby mohol mať súd nárok za
osvedčený. Žalobkyne 1/ a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnili skutočnosťami
vyvolávajúcimi dôvodnú obavu o možnom fyzickom, či psychickom násilí zo strany žalovaného.

Neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie bežných konfliktov členov
rodiny bývajúcich v jednej domácnosti, vyplývajúci z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov.
Zo samotných tvrdení žalobkyne 1/, ako aj odvolania žalovaného vyplýva, že ide skôr o konflikty
vyplývajúce zo vzájomného spolužitia žalobkyne 1/ a jej rodičov v spoločnej domácnosti, pričomžalobkyňa 1/ sa do ich domácnosti prisťahovala v roku 2018, od uvedeného obdobia spolu s deťmi
s nimi býva. Zároveň dôvodom nie je ani okolnosť, že žalobkyňa 2/ nechce obnoviť spolužitie so
žalovaným nakoľko problémy plynúce zo vzájomného spolužitia manželov upravuje Zákon o rodine.

Ak žalobkyne poukazujú na email adresovaný organizácii Fenestra, neuniklo pozornosti odvolacieho
súdu, že samotný syn žalobkyne 1/ uviedol, že starý otec sa ho zatiaľ bojí (správa z 10.11.2023)
a teda sa javí menej pravdepodobné, že sa žalovaný dopúšťal popísaného konania už niekoľko
rokov. Pokiaľ by sa prípadne takéhoto konania dopúšťal je nanajvýš zarážajúce, že žalobkyňa 1/
( s deťmi ), ktorá sa mala o rodičov starať uvedené oznámila až koncom roka 2023 a je bez právneho

významu, že tak neurobila z dôvodu hanby. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý člen rodiny
má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre nich vhodné a čo nie, avšak základom zrelosti je
schopnosť akceptovať aj ostatných členov rodiny, obzvlášť ako v tomto prípade viacgeneračného
spolužitia, nepochybne vyžadujúceho si určitú dávku tolerancie, trpezlivosti a rešpektu, s čím súvisí
aj prijatie rozdielnych názorov na jej fungovanie. Rovnako tak prijatie skutočnosti, že to bola práve
žalobkyňa 1/, ktorá sa prisťahovala k rodičom a teda musela si byť vedomá toho, že žalobkyňa 2/

a žalovaný sú vo veku kedy ich životný štýl nie je súladný so životným štýlom mladšej generácie
s prihliadnutím i na zdravotný stav rodičov. O uvedenom svedčia napokon aj vyjadrenia týkajúce sa
nákupu rôznych spotrebných vecí do domácnosti, ktoré na jednej strane žalobkyňa 1/ považuje za
dôležité a na strane druhej sú pre žalovaného nepotrebné, následkom čoho sa dostanú do vzájomnej
konfrontácie vyúsťujúcej do konfliktov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných

dôkazov nevyplýva, že by sa žalovaný voči žalobkyni 2/ správal akýmkoľvek násilným spôsobom resp.
spôsobom ohrozujúcim jej život, telesnú alebo duševnú integritu, osobnú slobodu, bezpečnosť alebo
sexuálnu integritu ( viď potvrdenie z 18.12.2023 o vykázaní zo spoločného obydlia žalovaného E. D.
za prítomnosti nezúčastnenej osoby Q. M. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby A. B. ).
V ďalšom je potrebné poukázať i na to, že predmetný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

(žalobkyne 2/ a žalovaného), pričom žalobkyňa 1/ disponuje vlastným bytom, preto nepreukázala žiaden
dôvod pre ukladanie žalovanému zákazu vstupu do bytu. Pokiaľ spolužitie so žalovaným považuje za
neúnosné spojené s agresiou aj voči jej deťom ( na ktoré poukazuje ), nič jej nebráni vrátiť sa do bytu
v J. K. E. G. X, ktorého je vlastníčkou ( podiel 1/1 ). Je len na žalobkyni 1/, aby si vyriešila bytovú
otázku vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov resp. vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ak návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nepodala
v lehote 3 rokov od zániku manželstva. Odvolací súd nespochybňuje zdravotný stav žalobkyne 2/, avšak
tieto nie sú dôvodom na vykázanie žalovaného z bytu, ktorý má taktiež zdravotné problémy. V ďalšom
žalobkyne ničím nepreukázali tvrdenie o nevhodnom správaní sa žalovaného, a už nie o násilnom
správaní sa voči nim a vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného opätovne zopakovali dôvody uvedené

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svedčiace o disharmonických vzťahoch v rodine.
Z obsahu žalobkyňami predložených listinných dôkazov a z ich tvrdení v návrhu nemožno vyvodiť,
že by správanie žalovaného voči nim nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, ktoré
by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Nevyplýva to ani z doloženého
potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ, Obvodného oddelenia PZ Košice – Juh z 18.12.2023 o vykázaní

zo spoločného obydlia, potvrdenia ORPZ v Košiciach z 19.12.2023 o tom, že žalobkyňa 1/ podala
oznámenie o občianskom spolunažívaní zo strany jej otca E. D., t.j. žalovaného, na základe ktorého by
bolomožnépovažovaťzaosvedčenétakénebezpečnésprávaniesažalovaného,ktorébypredstavovalo
bezprostredné, reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkýň a ich osobnostnej integrity
alebo obavy z možného takéhoto správania sa žalovaného. Rovnako tak z predloženej lekárskej správy

z 18.12.2023 nemožno jednoznačne vyvodiť, že pomliaždenie ľavého ramena jej spôsobil žalovaný
vo veku 80 rokov za prítomnosti syna žalobkyne 1/, ktorý nezasiahol. Azda odvolací súd považuje
za potrebné poukázať i na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne podali až
29.12.2023 t.j. 11 dní po incidente zaznamenanom políciou 18.12.2023 ( žalovaný vykázaný z bytu ).
Len samotné narušenie vzájomných vzťahov nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného

opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu opatrnosti do preukázania či vyvrátenia
podozrenia z tvrdeného násilia. Výnimočnosť zásahu musí byť podložené konkrétnymi a relevantnými
okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany
orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život
v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle

čl. 21 Ústavy SR.

17. Za daného stavu by vylúčenie žalovaného z užívania bytu predstavovalo neprimeraný zásah
do výkonu jeho spoluvlastníckych práv. Napokon aj z hľadiska aplikácie čl. 8 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd by bol zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo
strany štátnych orgánov odôvodnený jedine legitímnym záujmom na zabezpečenie reálnej a efektívnej
ochrany telesného a duševného zdravia žalobkýň pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim správaním

žalovaného. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkýň 1/ a 2/ na úkor práv žalovaného však v danej
veci nebola hodnoverne osvedčená.

18. Odvolací súd tak nepovažoval na základe tvrdení žalobkýň 1/ a 2/ obsiahnutých v návrhu,
nimi predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného

opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe
nebolo možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia žalovaného z násilia voči žalobkyniam 1/ a 2/ a ani také
jeho nebezpečné chovanie, ktorým by mohla byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita
žalobkýň, tak, ako to predpokladá ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.

19. Po vecnom a právnom posúdení veci tak dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyne 1/ a 2/

dostatočne v danom štádiu konania neosvedčili základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. zmenil tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP).

20. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku III. návrh žalobkýň 1/ a 2/, ktorým žiadali

zakázať žalovanému približovať sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 50 m s tým, že pokiaľ by títo boli
spoločne predvolaní na procesné úkony súdu alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom
konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania
jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje ( § 325 ods. 2 písm. h ) CSP ) a tiež nároku na
náhradu trov konania vylúčil na samostatné konanie.

21. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné.

22. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

23. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti podaného
odvolania proti výroku III. z jeho vecnej stránky, posúdil, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované
podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. Jedna z podmienok
prípustnosti odvolania je upravená v ust. § 357 CSP, a to, že odvolanie je prípustné proti uzneseniam,
ktorých výpočet je taxatívne uvedený v predmetnom ustanovení zákona. Keďže v danom prípade

odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým súd vylúčil návrh
žalobkýň na samostatné konanie ( zákaz priblížiť sa a trovách konania ), pričom ide o rozhodnutie,
ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd
rozhodnutie v napadnutom výroku III. preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolaniev súlade s ust. § 386 písm. c/ CSP odmietnuť. Zároveň dodáva, že o náhrade trov konania strán sporu
( na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde ) odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v tejto časti bol
nárok vylúčený na samostatné konanie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).