Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106180
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106180.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci
žalobcu: KUL Slovakia, s. r. o. v likvidácii, so sídlom nám. Štefana Moyzesa 31/3, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 47 234 601, právne zastúpený: Ulianko&partners, s.r.o., so sídlom nám. SNP 37,
960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so

sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:
101644071/2023 zo dňa 30.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 12.09.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou zo dňa 12.09.2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101644071/2023 zo dňa 30.06.2022, ktorým

žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správny orgán prvého
stupňa“) č. 100903300/2023 zo dňa 29.03.2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa
podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi
rozdiel v sume 32.363,13 Eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie október 2016.

2) Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca mal
za to, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné predpoklady podľa § 185 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), čo
odôvodnil nižšie uvedenými skutočnosťami.

3) Žalobca poukázal na to, že zo skutočností uvedených v žalobe je zrejmé, že rozhodnutie správcu

dane nebolo žalobcovi doručené, a teda ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.
Napriek uvedenému správca dane vydal dňa 23.08.2023 Daňovú exekučnú výzvu č. 102158092/2023
a zablokoval účet žalobcu. Vymožením pohľadávky, ktorú vymáha správca dane v uvedenom
exekučnom konaní, napriek procesnému pochybeniu uvedenému v žalobe by podľa názoru žalobcu
mohol nastať stav, kedy by za predpokladu, že súd tejto žalobe žalobcu vyhovie, bol by žalobca
nútený domáhať sa vrátenia vymoženej sumy voči správcovi dane. Je podľa vyjadrenia žalobcu

nepravdepodobné, že by v prípade, ak správny súd podanej žalobe vyhovie, správca dane dobrovoľne
vrátil vymožené peňažné prostriedky, čo by si následne vyžadovalo ďalšie súdne konanie, ktoré by
bolo časovo a aj finančne náročné, a to nehovoriac o otázke jeho výsledku. Žalobca okrajovo dodal,
že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nedôjde na strane žalovaného k žiadnej ujme.
Exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie správcu dane č. 100903300/2023 zo dňa 29.03.2023,
ktoré bolo rozhodnutím žalovaného, ako druhostupňového správneho orgánu ako správne potvrdené.

Potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní. Žalobcapreto navrhol, aby správny súd vydal zmysle § 185 písm. a) SSP uznesenie, ktorým prizná všeobecnej
správnej žalobe zo dňa 12.09.2023 odkladný účinok.

4) Ako prílohu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca predložil daňovú
exekučnú výzvu č. 102158092/2023 zo dňa 23.08.2023, vydanú Daňovým úradom Banská Bystrica
(na č.l. 49 spisu), v ktorej daňový úrad oznámil daňovému dlžníkovi – žalobcovi, že na základe
exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica
č. 100903300/2023 zo dňa 29.03.2023, ktorým bolo uložené žalobcovi peňažné plnenie vo výške

32.363,13 Eur, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním
rozhodnutia č. 102132596/2023 zo dňa 21.08.2023, na vymoženie daňového nedoplatku vo výške
32.361,51 Eur. Správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Daňový poriadok") žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy
zaplatil daňový nedoplatok vo výške 32.361,51 Eur na daňový exekučný účet Daňového úradu Banská

Bystrica vedený v štátnej pokladnici, číslo účtu: A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný
symbol: 8760040686, špecifický symbol 38493894. Podľa § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku
správca dane žalobcu upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom
dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
vedeného u poskytovateľa platobných služieb v zmysle § 108 Daňového poriadku, a to na peňažné

prostriedky uložené na účte (účtoch): B. C. D., E., F. G. X, XXX XX D.; 365.bank, a. s.,
Dvořákovo nábrežie 4 , 811 02 Bratislava. Správca dane podľa § 91 ods. 2 písm. i) Daňového poriadku
zároveň zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5
Daňového poriadku na jeho účtoch.

5) K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril dňa
04.01.2024. Uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku podanej správnej žalobe, keďže
žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali
prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný zdôraznil,
že žalobca svoj návrh odôvodnil v podstate len s poukázaním na ustanovenie § 185 písm. a) SSP a

argumentom, že vymožením pohľadávky, ktorú vymáha správca dane vo vyššie uvedenom exekučnom
konaní, napriek procesnému pochybeniu uvedenému v podanej žalobe, by mohol nastať stav, kedy
by za predpokladu, že by súd podanej žalobe vyhovel, bol by žalobca nútený domáhať sa vrátenia
vymoženej sumy voči správcovi dane, pričom sa domnieva, že je nepravdepodobné, aby v prípade,
ak by správny súd podanej žalobe vyhovel, správca dane dobrovoľne vrátil vymožené peňažné

prostriedky, čo by si následne vyžadovalo ďalšie súdne konanie, ktoré by bolo časovo a aj finančne
pre žalobcu náročné, a to nehovoriac o otázke jeho výsledku. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu
považoval za nedostatočné odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to aj
vzhľadom k ničím nepreukázanému a zavádzajúcemu tvrdeniu žalobcu o nepravdepodobnosti vrátenia
vymožených peňažných prostriedkov. Žalovaný vyhodnotil vyššie uvedené tvrdenia žalobcu za účelovú

fabuláciu, keďže žalobcom popisovaná situácia by bola zo strany správcu dane hrubým porušením
zákonného postupu v zmysle Daňového poriadku, ktorého príslušnými ustanoveniami sa správca dane
pri svojej činnosti riadi.

6) Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7) Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8) Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môževšak aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukázať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takého rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce za takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9) Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou

praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje

na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo
dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na

rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých:
„Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2
SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú
náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom

„hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší
súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú

možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej
ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,
osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného
účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením
nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu,

ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10) Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom

domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti
s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakávauvedeniekonkrétnycharelevantnýchtvrdeníarozvedenie,včomkonkrétne(inýnenapraviteľný

následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie
je povinný preukázať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí
žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto
časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.

k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo
písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11) Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach
žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

12) Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe pre prebiehajúce daňové exekučné konanie a hrozbu daňovej exekúcie,
v dôsledku ktorej by v prípade vymoženia pohľadávky, ktorú správca dane vymáha a za predpokladu,
že súd žalobe žalobcu vyhovie, nastal stav, kedy by bol žalobca nútený domáhať sa vrátenia vymoženej
sumy voči správcovi dane. Žalobca uviedol, že považuje za nepravdepodobné, že v prípade, ak správny

súd žalobe vyhovie, správca dane mu dobrovoľne vráti vymožené peňažné prostriedky, čo môže
následne viesť k ďalšiemu súdnemu konaniu, a to časovo a finančne náročnému s nejasným výsledkom.

13) Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny

nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho
existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre
priznanieodkladnéhoúčinkužalobe;následnejepovinnosťoužalobcutotovymedzeniesprávnemusúdu

aj osvedčiť.

14) Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len tým, že
vymožením pohľadávky a následným zrušením exekučného titulu správnym súdom by mohol nastať
nezákonný stav, že správca dane nevráti vymožené peňažné prostriedky a žalobca bude musieť

z uvedeného dôvodu iniciovať ďalšie časovo a finančne náročné súdne konanie, správny súd
uvádza, že v tvrdení žalobcu absentuje racionálny ako aj právny základ, pretože žalobca vo svojom
vyjadrení neuviedol žiadny relevantný argument, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť aspoň
pravdepodobnosť budúceho nezákonného postup u správcu dane.

15)Správnysúdpoukazujenato,žeDaňovýporiadokv§96ods.1písm.a)ustanovuje,žesprávcadane
daňové exekučné konanie rozhodnutím obligatórne zastaví vtedy, ak bol exekučný titul zrušený. Podľa §
79 ods. 5 Daňového poriadku daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená
po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že
daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené

z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do šesťdesiatich dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že ak bola daň zaplatená na základe
rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti,
a žiadosť o vrátenie daňového preplatku bola podaná do šesťdesiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia, správca dane je povinný na žiadosť daňového subjektu daňový preplatok vrátiť. Uvedenú

skutočnosť potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2024, v ktorom uviedol, že žalobcom
popisovaná situácia by bola zo strany správcu dane hrubým porušením zákonného postupu v zmysle
Daňového poriadku.

16) Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma,

značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle
úpravy podľa § 185 písm. a) SSP, nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu v súlade s § 188 SSP zamietol.

17) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).