Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011441
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123011441.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 Trestného
zákona a iné, o odvolaní okresnej prokurátorky v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 30.11.2023 sp. zn. 4T/66/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 7. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresnej prokurátorky Topoľčany z a m i e
t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudkyňa Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) rozsudkom zo dňa 30.11.2023 sp. zn.
4T/66/2023 uznala obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu

úradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Tr.zák.,ktorýchsadopustilnatomskutkovomzáklade,
že:
ako vodič, v čase zadrania vodičského preukazu po tom, čo požil alkoholické nápoje, dňa XX.XX.XXXX
v čase o 10.35 hod. v meste A. po ulici C. v smere na ulicu B. viedol osobné motorové vozidlo
továrenskej značky D. E., EČ: A. XXXXX, kde počas jazdy bol v meste A. na ul. C. pred predajňou
nábytok F. zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Topoľčany,

pričom vykonanou dychovou skúškou do prístroja AlcoTest 7510, číslo ARMF-0503, číslo merania
197919, mu bola v čase o 10.36 hod. nameraná hodnota 0,92 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu,
a tak konal napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 0T/8/2023 zo dňa
03.05.2023, právoplatným dňa 16.05.2023 bol odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to mu bol podľa § 289 ods. 3 Tr. zák., zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr.
zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, pričom na
výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov 7 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal prokurátor odvolanie čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že sa nestotožňuje s názorom súdu I. stupňa, čo
do neuloženia trestu prepadnutia veci, pretože bol toho názoru, že v prípade zaisteného motorového
vozidla patriaceho obžalovanému ide o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, navyše
sám obžalovaný uviedol, že pred jazdou požíval alkoholické nápoje, pričom mu bola nameraná hodnota

takmer 2 promile alkoholu, čím sa správal maximálne nezodpovedne a ohrozujúco voči svojmu okoliu.
Navyše riadil motorové vozidlo v dobe právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti, ktorý mu boluložený vo výmere 3,5 roka. Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil len 5 mesiacov po uložení tohto
trestu. Z uvedeného potom vyplýva, že obžalovaný opakovane používa na páchanie trestnej činnosti
motorové vozidlo, ktorého majiteľom sa stal iba v marci 2023 a v priebehu roku 2023 opakovane 2-

krát na tomto motorovom vozidle jazdil pod vplyvom alkoholu. Neuloženie trestu prepadnutia veci podľa
názoru prokurátora nesplní účel tzv. generálnej a ani individuálnej prevencie, nakoľko samotné uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti je pre obžalovaného nepostačujúce.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a uložiť mu k už uloženým trestom
aj trest prepadnutia veci a to osobného motorového vozidla zn. D. E. čiernej farby EČ: A. XXX G. rok

výroby 2006.
K tomuto odvolaniu sa vyjadril obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že on síce
odvolanie proti rozsudku nepodal, avšak keďže odvolanie podala prokurátorka, tak tento postup
prokurátorky má ten dôsledok, že v odvolacom konaní sa budú musieť riešiť aj argumenty svedčiace
nielen v jeho neprospech ale aj v prospech. Poukázal na to, že proti pôvodnému trestnému rozkazu
prokurátorka odvolanie nepodala a až po prejednaní veci súdom I. stupňa navrhla uložiť trest

prepadnutia veci. Obžalovaný uviedol, že by aj s trestom prepadnutia veci súhlasil, avšak bez
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a preto žiadal zmenu napadnutého rozsudku tak,
že žiadal uložiť trest prepadnutia veci s trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, bez uloženia
nepodmienečného trestu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak prokurátor, ako aj obžalovaný, zotrvali na svojich
písomných podaniach.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - prokurátorom, Krajský súd v Nitre v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti

ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 30.11.2023 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm.
h/ Tr. por., súd I. stupňa prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a dokazovanie vykonával len v súvislosti
s výrokom o treste. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu I. stupňa sa stal ohľadom viny právoplatným
s poukazom na ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por. Odvolanie bolo podané prokurátorom len čo do výroku

o treste v neprospech obžalovaného, a preto odvolací súd preskúmal celý výrok o treste a dospel k
záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Súd I. stupňa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov
uvedených v § 34 ods. 1 - 4 Tr. zák., keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosť, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho

nápravy, pričom vzal do úvahy to, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby
viedol riadny život.
Konštatoval, že obžalovaný bol v minulosti 2-krát súdne trestaný, z toho v jednom prípade sa hľadí na
neho, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany

zo dňa 03.05.2023 sp. zn. 0T/8/2023, kedy bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky, ktorého skutku sa dopustil dňa 30.04.2023 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ktorá skúšobná doba
mu plynutie do dňa 17.05.2024 a taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
na dobu 3 roky 6 mesiacov. Ďalej poukázal na to, že dňa 28.05.2023 bol postihovaný pre priestupok,

keď sa odmietol podrobiť ako cyklista dychovej skúške a bola mu uložená poriadková pokuta vo výške
50,- eur a taktiež bol postihovaný za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu v roku 2021 v dvoch
prípadoch, kedy mu boli uložené pokuty vo výške 10,- eur. Aj v roku 2008 sa dopustil priestupku v cestnej
premávke, keď jazdil pod vplyvom alkoholu a bol postihnutý pokutou vo výške 12 000,- Sk a zákazom
činnosti na dobu 14 mesiacov.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že obžalovanému v danom prípade je možné priznať
dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval (§ 36 písm. l/
Tr. zák.) a tým, že urobil vyhlásenie o vine, napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu (§ 36
písm. n/ Tr. zák.). Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov a to prečin ohrozovaniapod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., teda správne prihliadol na priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák. S poukazom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,

kde prevyšuje pomer poľahčujúcich okolností, súd I. stupňa vychádzajúc z trestnej sadzby, ktorá pri
oboch prečinoch je rovnaká 0 až 2 roky, po úprave v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. znížil hornú
hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal trest v sadzbe 0 až 16 mesiacov.
Berúc do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, krátko po právoplatnom odsúdení, správne súd I. stupňa rozhodol aj

s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ustanovenie v ods. 1 sa nepoužije,
ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, t. j.
že pokiaľ páchateľ spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nie je mu možné
uložiť už podmienečný trest odňatia slobody.
S poukazom na tieto skutočnosti potom správne súd I. stupňa obžalovanému uložil nepodmienečný

trest odňatia slobody, pričom aj dĺžku tohto trestu vo výmere 4 mesiace, považoval odvolací súd za
postačujúcu na prevýchovu obžalovaného s tým, že účel trestu bude dosiahnutý v jeho prípade len
skutočným výkonom trestu, keďže opakovane spáchal ten istý čin.
Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bolo správne
a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich

rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v čase, keď mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá na dobu 3 roky 6 mesiacov, pričom v tomto prípade sa opätovne dopustil rovnakého trestného
činu.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania, alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie, alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia trest zákazu činnosti môže súd uložiť na 1 až 10 rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa ods. 3 ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký čin alebo za trestný čin
usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený,
uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v ods. 2.

S poukazom na hore uvedené ustanovenia Trestného zákona mu správne súd I. stupňa uložil aj trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v hornej polovici trestnej sadzby, teda na
dobu 5 rokov 7 mesiacov.

Takto uložené tresty podľa názoru odvolacieho súdu sú trestami dostatočnými na uvedomenie si

nesprávnosti konania obžalovaného a na to, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti a taktiež
spĺňajú všetky podmienky tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Prokurátor v konaní pred súdom navrhol uložiť obžalovanému trest prepadnutia veci a to osobného
motorového vozidla zn. D. E. EČ: A. XXX G. rok výroku 2006, ktorého vlastníkom je obžalovaný. Súd
I. stupňa tento trest neuložil s odôvodnením, že uloženie trestu prepadnutia veci a to hore označeného

motorového vozidla by v danom prípade bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Konštatoval, že
obžalovaný iný majetok ako toto motorové vozidlo v hodnote 3 000,- eur nemá a aj napriek tomu,
že sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, nepovažoval za primerané
vzhľadom na okolnosti prípadu a s poukazom aj na to, že sa dopustil prečinu, uloženie aj trestu
prepadnutia veci.

Pokiaľ sa prokurátor domáhal uloženia trestu prepadnutia veci (motorového vozidla), čo bolo dôvodom
podania odvolania prokurátora, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí
súdu I. stupňa, že uloženie aj tohto ďalšieho trestu, keď v danom prípade bol obžalovanému
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, by bol pre neho neprimerane prísny. Uložené tresty
obžalovanému sú v tomto prípade spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Tr.

zák. a sú spôsobilé zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabránia v páchaní
ďalšej trestnej činnosti.
Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s uložením trestu prepadnutia veci ale pod podmienkou, že
mu nebude uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. K tomuto odvolací súd uvádza, že odvolaniev neprospech obžalovaného podal iba prokurátor a to iba čo do neuloženia trestu prepadnutia veci
a obžalovaný odvolanie nepodal a preto odvolací súd sa jeho argumentáciou ohľadne neukladania
nepodmienečného trestu odňatia slobody nezaoberal.

Na základe hore uvedených skutočností, keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku, odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.