Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010579
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423010579.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B., pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písmeno d/, písmeno e/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.01.2024 sp. zn. 2T/55/2023,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

súdu I. stupňa vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom C.,
B. D. E. XXX/XX, t. č. od 25.07.2023 vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre,

u k l a d á :

Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k/ Trestného
zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona, sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona sa mu ukladajú obmedzenia a povinnosti spočívajúce:
- v zákaze požívania alkoholických nápojov a povinnosti podrobiť sa kontrole dodržiavania tohto
obmedzenia, ktoré vykonajú príslušníci policajného zboru na požiadanie probačného a mediačného

úradníka,
- v zákaze navštevovať pohostinské a reštauračné zariadenia za účelom požívania alkoholických
nápojov.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona povinnosť v skúšobnej dobe strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. B.
(ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138
písm. d/, písm. e/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že:
v čase medzi polnocou zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX až do 00.20 h dňa XX.XX.XXXX, súc
pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už právoplatne odsúdenou F. G. vošli
na pozemok rodinného domu v H., F. H. D. E. X tak, že obžalovaný A. B. vošiel na pozemok rodinného

domu prekonaním jeho oplotenia, následne zvnútra dvora otvoril uzamknutú bránu tak, že uvoľnil železo,
ktorým bola zaistená a vpustil dnu už právoplatne odsúdenú F. G., následne obaja prešli k zadnej časti
domu, kde obžalovaný rozbil rukou omotanou mikinou, ktorú mu na tento účel poskytla už právoplatne
odsúdená F. G., sklenú výplň o rozmeroch 70 x 50 cm na uzamknutých vchodových dverách do domu,
ktoré následne odomkol z vnútornej strany tam zastrčeným kľúčom, po čom obaja vošli spoločne do

chodby s kuchynkou v tomto dome, kde obžalovaný A. B. zobral z chladničky mlieko, keď poškodená
A. G., narodená XX.XX.XXXX, ktorá započula rinčanie skla a zobudila sa, odomkla dvere vedúce z
obývacej miestnosti do kuchynky a chodby, aby zistila, čo sa deje a keď ju uvidel obžalovaný A. B.,
začal ju tlačením rukou na ľavé rameno poškodenej, tlačiť naspäť smerom do obývacej miestnosti,
kričiac, že sa chcú v jej dome iba vyspať, na čo poškodená začala kričať, že sú zlodeji a vyzývala

ich, aby opustili jej dom, že tam nemajú čo robiť, pričom sa poškodenej podarilo vytlačiť obžalovaného
A. B. naspäť do kuchynky, zatvoriť a zamknúť dvere na izbe a zavolať políciu, pričom obžalovaný s
už právoplatne odsúdenou F. G. skúšali kľučkou na dverách, či sú zamknuté a následne zobrali mlieko
a z domu a pozemku odišli, čím poškodenej A. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. E. X, H.,
spôsobili poškodením zámku brány škodu vo výške 70,00 €, poškodením sklenej výplne dverí škodu vo

výške 30,00 € a odcudzením mlieka škodu vo výške 1,45 €.

Za to mu bol podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., za zistenia poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. a za nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Zároveň ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 5
Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a treste.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu, uviedol, že nesúhlasí

s právnou kvalifikáciou skutku kladeného obžalovanému za vinu a takisto namietal aj uložený trest v tom
smere, že v jeho prípade boli splnené všetky podmienky na uloženie trestu nespojeného s odňatím
slobody. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, podľa ods. 2 písm. a/ § 194 Tr. zák. uviedol, že súd mal za
to, že násilie obžalovaný použil vtedy, keď sa snažil zabrániť poškodenej v postupe do kuchyne tým, že
ju rukou tlačil za rameno a zatláčal späť. Poškodená však vo svojej výpovedi uvádzala, že obžalovaný

ju začal zatláčať späť do izby a vzápätí hneď na to samotná poškodená odtlačila poškodeného do
kuchyne a zamkla za sebou dvere. Z tejto výpovede poškodenej nie je možné zistiť jej vôľu v danom
okamihu. Podľa jeho názoru násilie pritom musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého, inak
nemožno hovoriť o násilí a poukázal na ustanovenie § 122 ods. 7 Tr. zák. Túto časť výpovede
poškodenej považoval za zmätočnú a z hľadiska skutkového deja absolútne nevieryhodnú, keďže ak

by mal obžalovaný pôsobiť fyzickou silou na telo poškodenej zatláčaním poškodenej za rameno, tak to
predpokladá neustály fyzický kontakt medzi ramenom poškodenej a rukou obžalovaného. Z výpovede
poškodenej však vyplynulo, že malo dôjsť aj k tomu, že sa jej podarilo odtlačiť obžalovaného do kuchyne
a zavrieť za sebou dvere. Nie je preto zrejmé, z akých dôvodov uveril takejto výpovedi poškodenej
súd I. stupňa. Navyše ak obžalovaný tvrdí, že medzi ním a poškodenou nedošlo k žiadnemu fyzickému

kontaktu, ktorý by vyčerpal násilie ako prostriedok nátlaku na vôľu poškodenej tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 122 ods. 7 Tr. zák. Namietal tiež použitie kvalifikácie podľa ods. 3 písm. a/ § 194 Tr.
zák. s poukazom na fakt, že aj keď teoreticky obžalovaný mal vedomosť o tom, že dom je obývaný,
o tom, že poškodená je staršou osobou, mohol jednoznačne vedieť až potom, čo ju uvidel, avšak ani
v tomto prípade nie je možné konštatovať žiadnu súvislosť medzi vekom poškodenej a spáchaním

trestného činu, ktorú okolnosť si vyžaduje ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. Tu je potrebné, aby bol vekpoškodenejmotivačnýmfaktoromzakladajúcimrozhodnutiepáchateľasmerujúcekspáchaniutrestného
činu. Nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že obžalovaný spolu s právoplatne odsúdenou F. G. skúšal
kľučku na dverách, či sú zamknuté, pretože túto skutočnosť uvádzala vo svojej výpovedi iba poškodená,

pričom tak obžalovaný ako aj svedkyňa F. G. túto skutočnosť vylúčili. Úmyslom obžalovaného bol
sexuálny styk s F. G. a po zistení, že v dome sa niekto skutočne zdržiava, nemal úmysel v tomto
dome zotrvať, ale čím skôr chcel odísť. S poukazom na tieto skutočnosti konanie obžalovaného malo
byť kvalifikované iba ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Trest, ktorý
mu bol uložený, považoval za neprimerane prísny, pretože obžalovaný má všetky tresty v minulosti

zahladené, má 62 rokov, riadne pracuje, žije so svojou manželkou, stará sa o ňu a o syna. Účel trestu
obžalovaného v danom prípade bolo možné dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu za uloženia
primeraných obmedzení a povinností, ktorých dodržiavanie je možné odsledovať v rámci dohľadu
zo strany probačného a mediačného úradníka. U obžalovaného bola zistená závislosť od alkoholu,
avšak tento trestný čin nespáchal pod vplyvom alkoholu, pretože hladina alkoholu, ktorá mu bola
nameraná 0,09 g/l, nezodpovedá ani vypitiu jedného malého piva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody a uložil dohľad probačného
a mediačného úradníka.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania.
Obžalovaný uviedol, že toto odvolanie sám nechce žiadnym spôsobom zmeniť, ani doplniť. Potvrdil, že
pred vzatím do väzby býval s manželkou v rodinnom dome v C., pričom s nimi býva aj syn, ktorý trpí

nejakým nervovým ochorením, pričom nevie ani čítať, ani písať a hoci má 33 rokov, od malička sa stará
o neho manželka. Pripustil, že keď požije alkoholické nápoje a niekto ho urazí, tak sa stáva agresívnym
a reaguje neprimerane. Na záver uviedol, že ľutuje toho, čo vykonal a poškodenej sa ospravedlnil.
Navrhol, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné a poukázal

na to, že súd I. stupňa správne posúdil konanie obžalovaného po právnej stránke a takisto aj uložený
trest považoval za primeraný.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou – obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ ide

o skutkové okolnosti a právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, tieto boli zistené správne a aj právna
kvalifikácia zodpovedá protiprávnemu konaniu obžalovaného, pričom v tejto súvislosti odvolací súd
v podrobnostiach poukazuje na správne dôvody v rozsudku súdu I. stupňa.
Súd I. stupňa vychádzal pri ustálení viny so zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, keď
podrobne poukázal na výpovede tak poškodenej, ako aj svedkyne F. G. (ktorá bola vypočutá

v procesnom postavení svedkyne potom, čo výrok o vine voči nej sa stal právoplatným, keď urobila
vyhlásenieovine).Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanývpodstatenepopieral,ževošiel
do obydlia poškodenej spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku a ani to, že v dome
poškodenejzotrvalatentoopustilažpotom,akoichpoškodenápristihlaanáslednesazamklavobývacej
izbe a volala políciu. Tvrdenie obžalovaného, že spolu s právoplatne odsúdenou F. G. vošli do domu

s úmyslom v ňom prespať, mysliac si, že ide o neobývaný dom, bola vyvrátená jednak výpoveďou F.
G. ako aj poškodenej A. G.. Neobstojí obrana obžalovaného, že tento dom bol neobývaný, pretože na
pozemok, na ktorom dom stojí, sa dostal preskočením oplotenia a zvnútra otvoril bránu vedúcu na tento
pozemok, ktorá bola riadne zaistená a vpustil na dvor F. G..Nebola preukázaná ani jeho obrana v tom, že skúšal klopaním na okno a dvere, aby zistil, či v tomto
dome niekto býva, pretože poškodená žiadne klopanie a ani búchanie nepočula. Už len tá skutočnosť,
že dvere do predmetného domu boli zamknuté a obžalovaný rozbil sklenenú výplň na týchto dverách

akľúčom,ktorýbolzvnútravodverách,tietootvoril,svedčiaotom,žedombolobývaný,keďžebolidvere
zamknuté a práve obžalovaný sa do tohto bytu dostal prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť
vniknutiu a tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania a to vlámaním v zmysle § 138
písm. e/ Tr. zák., keď vznikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia, v danom
prípade rozbitím skla na dverách a odomknutím si kľúčom, ktorý bol zvnútra vo dverách, teda prekonal

zabezpečovaciu prekážku (§ 122 ods. 4 Tr. zák.).
Námietka obžalovaného, že nevedel, že v dome býva osoba vyššieho veku, neobstojí, pretože
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase, keď sa spoločne s F. G. už v dome poškodenej
nachádzali a pootvárali skrinky na kuchyni ako aj chladničku, vošla do kuchyne samotná poškodená,
ktorá cez kľúčovú dierku videla svietiť v kuchyni a aj sám obžalovaný uviedol, že keď ju zbadal, išlo
o staršiu pani podľa jeho vyjadrenia, ktorá mohla mať okolo 80 rokov a aj napriek tomu, že táto začala

na nich kričať, že sú zlodeji a že majú z domu odísť, obžalovaný spoločne s F. G. v tomto dome zotrvali
a snažili sa presviedčať poškodenú, že tam chcú iba prespať, pričom obžalovaný použil voči poškodenej
násilie tým, že ju začal zatláčať do izby, z ktorej vyšla a preto správne bolo jeho konanie kvalifikované aj
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný spolu s F. G. z domu odišli až
potom, čo počuli, ako poškodená telefonuje na políciu, čo potvrdila svedkyňa F. G.. Na základe týchto

skutočností aj odvolací súd mal za to, že vykonaným dokazovaním vina obžalovaného bola jednoznačne
a nepochybne preukázaná a jeho konanie aj správne právne kvalifikované.
Obžalovanému bol súdom I. stupňa uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. S takto uloženým trestom
sa však odvolací súd nestotožnil, pretože podľa jeho názoru, takto uložený trest je pre obžalovaného

neprimerane prísny a preto v časti výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.
Správne súd I. stupňa konštatoval, že obžalovaný bol síce v minulosti viackrát súdne trestaný, pričom
v odpise z registra trestov má 9 záznamov, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený v roku 2017 pre prečin podvodu, pričom v skúšobnej dobe sa

osvedčil. Obžalovaný pred spáchaním skutku riadne pracoval pre firmu svojho syna, z miesta bydliska
je hodnotený takým spôsobom, že alkoholické nápoje požíva príležitostne a po ich požití sa správa
agresívne, čo priznal aj sám obžalovaný. V prípade, že nepožije alkoholické nápoje, ide o bezkonfliktnú
osobu. V priestupkovom registri má dva záznamy pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
z roku 2018 a 2019. Bolo zistené, že obžalovaný poškodenej nahradil škodu, ktorú spôsobil v sume

102,- eur a preto aj odvolací súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/
Tr. zák. Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zák. zistené neboli.
Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 ods. 1 až
4 Tr. zák., pričom podľa ods. 1 citovaného ustanovenia, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 3 až 8 rokov. Pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktorý je v danom
prípade 1 : 0, odvolací súd ukladal obžalovanému v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia
slobody v sadzbe 3 roky až 6 rokov 4 mesiace.

Podľa názoru odvolacieho súdu, uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý mu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 roky, bude trestom
postačujúcim a primeraným na nápravu obžalovaného a to z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej
prevencie.
Bolo preukázané, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil pod vplyvom alkoholu, čo priznal sám

obžalovaný. Aj zo správ o povesti vyplýva, že u obžalovaného ide o inak bezkonfliktného človeka,
ktorý však po požití alkoholu sa stáva agresívnym. S poukazom na tieto skutočnosti potom odvolací
súd dospel k záveru, že na eliminovanie akéhokoľvek protiprávneho konania bude potrebné na
obžalovaného pri uložení výchovného trestu pôsobiť aj probačným a mediačným úradníkom, ktorý budevykonávať kontrolu obžalovaného po dobu troch rokov a zároveň mu uložil aj primerané obmedzenia
a povinnosti spočívajúce v tom, že mu bolo zakázané požívanie alkoholických nápojov a uložená
mu aj povinnosť podrobiť sa kontrole dodržiavania tohto obmedzenia, ktoré náhodne budú vykonávať

príslušníci policajného zboru na požiadanie probačného a mediačného úradníka. Zároveň mu bol
uložený aj zákaz navštevovať pohostinské a reštauračné zariadenia za účelom požívania alkoholických
nápojov.
Podľa názoru odvolacieho súdu, takto uložený trest spolu s primeranými obmedzeniami a povinnosťami
je spôsobilý splniť účel trestu v danom prípade a zabrániť obžalovanému v páchaní trestnej činnosti

najmä pod vplyvom alkoholu. Z uvedených dôvodov bol preto zrušený rozsudok súdu I. stupňa vo výroku
o treste a odvolací súd sám rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o ochranné opatrenie – ochranné protialkoholické liečenie ambulantné, ktoré bolo
obžalovanému uložené súdom I. stupňa, toto rozhodnutím odvolacieho súdu zostalo nedotknuté a teda
platí, že obžalovaný je povinný sa podrobiť tomuto protialkoholickému ambulantnému liečeniu, keďže
bolo znaleckým dokazovaním zistené, že tento je od alkoholu závislý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.