Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202309
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8722202309.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., práv. zast. Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA,
Zámocká 529/34, Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, Bratislava, IČO:37927795, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.477,43
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 200,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2022 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.477,43 eur. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým,
že na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 16Csp 109/2020 bola v postavení žalovanej spotrebiteľky
úspešnou, čo vyplýva z rozsudku z 3.11.2021. V pôvodnom konaní terajší žalovaný od nej požadoval
zaplatiť sumu 2.399,67 eur spolu s príslušenstvom. Súd I. stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol.
Rozsudok sa stal právoplatným dňa 12.1.2022. V danom rozhodnutí dôvod zamietnutia žaloby bol
uvedený v bodoch 8, 9, 13, 14,15,16. Podľa jednotlivých bodov :
Súd za dôvodnú považoval námietku žalovanej nedoručenia oznámenia o vyhlásení konečnej splatnosti

úveru a nepreukázanie tejto skutočnosti súdu. V písomnom podaní doručenom súdu 5.4.2021 ako
aj 29.9.2021 žalobca na odpor a po výzve súdu, aby predložil dôkaz o doručení oznámenia o
vyhlásení konečnej splatnosti úveru zo dňa 23.5.2018 žalovanej uviedol, že oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti bolo žalovanej zasielané prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky dňa 23.5.2018,
doručenkou žalobca nedisponuje. Uviedol, že doručoval predžalobnú upomienku a upozornenie na
možnosť zosplatnenia úveru žalovanej, ktoré žalovaná neprevzala. Žalobca súdu nepreukázal, aby bolo
oznámenie dané na poštovú prepravu a ani kedy uvedená listina bola žalovanej doručená. Podľa platnej

judikatúry v prípade sporu o doručenie písomností dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje
samotného odosielateľa (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra
2020 spisová značka 5Cdo/36/2020 uverejnené pod číslom 04 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a súdov Slovenskej republiky 1/2021, rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych). Ak žalovaná tútoskutočnosť poprela, bolo na žalobcovi uniesť dôkazné bremeno a súdu preukázať, že táto listina -
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola žalovanej doručená. Rozhodujúce je objektívne
hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle nastávajú

právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúce takýto prejav bez ohľadu na to či sa s ním
adresát skutočne oboznámil.
Úkon predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka vyžaduje podľa
názoru súdu jeho reálne doručenie dlžníkovi, pretože zo strany veriteľa ide o jednostranný adresný
hmotnoprávny úkon a to znamená, že v stanovenej lehote musí byť dlžníkovi aj doručený. Prejav vôle

veriteľa pôsobí voči dlžníkovi od okamihu, keď mu dôjde. Nestačí len jeho odovzdanie na prepravu.
Spôsob doručovania tohto prejavu nemôže byť ani zmluvne upravený odlišne od zákona, pričom
dôkazné bremeno tak, ako to súd už zdôraznil, spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu a
doručovanie žalovanej zaťažuje veriteľa, v danom prípade žalobcu. V rozhodnutí, ktoré už súd vyššie
spomínal v bode 8 sa uvádza aj, že princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti
vyplýva nielen z § 45 OZ, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby

k vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe
prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto
úkonom oboznámiť- ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú
osobu musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah ( musí dôjsť do jej dispozičnej sféry).
Doručenie prejavu vôle smerujúceho k zosplatneniu predmetného úveru nebolo žalobcom preukázané,

preto tento úkon právneho predchodcu veriteľa nemôže podľa názoru súdu vyvolávať právne účinky
a k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Podľa zmluvy o pôžičke článok III tak termín konečnej
splatnosti úveru bol stanovený na deň 20.3.2027. V priebehu tohto sporu došlo k postúpeniu pohľadávky
na žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
V zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia

pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné ako dospelé
splátky. Predtým ako VÚB a. s. postúpila pohľadávku bola povinná predčasne vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého úveru.
Podľa § 17 ods. 1,2 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľa, jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je,

že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru, t. j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa
stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. pri ktorej bola vyhlásená
predčasná splatnosť úveru. Ak by súd vychádzal z toho, že úver nebol platne predčasné zosplatnený,
potom pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postupovaná v čase, kedy ešte nenastala

splatnosť celého zvyšku úveru, keďže posledná splátka úveru bude splatná až dňom 20.3.2027. Za
tohto stavu by bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu postupovaná v rozpore s týmto zákonným
ustanovením. Súd je tak toho názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto
žaloby, pričom preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou
súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 spisová značka

2Cdo/205/2009). Na uvedenej skutočnosti nič nemení, že súd pripustil uznesením zmenu strany sporu,
keďže súd sa zaoberá iba splnením podmienok podľa § 80 Civilného sporového poriadku, to znamená,
že rozhoduje na návrh oprávneného subjektu s tým, že musí byť preukázaný súhlas toho, kto má
vstúpiť na miesto žalobcu a že nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a
povinností, o ktorých sa koná. Jedná sa teda o splnenie a preukázanie formálnych podmienok, pričom

otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré má byť prevedené skutočne prešli na iný subjekt, sa
súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
32Odo/743/2006, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018,
ako aj iné). Podľa citovaných rozhodnutí vyšších súdnych autorít súd teda nemá v rámci rozhodnutia o
zmene strany sporu hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia

predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej
otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018).
Veriteľ môže pristúpiť k zosplatneniu úveru pri splnení dvoch podmienok a to, že je zosplatnenie
dohodnuté v zmluve a ďalšou podmienkou je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti postupom podľa

§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca preukázal existenciu oznámenia o vyhlásení predčasnej
splatnosti, tvrdil odoslanie oznámenia na adresu žalovanej, ale súdu nepredložil žiaden relevantný
dôkaz o jej odoslaní a doručení. Žalobca nepredložil ani poštový hárok z ktorého by bolo zrejmé, že
bola zásielka daná na poštovú prepravu. Súdu nie je zrejmé ako banka postupovala pri doručovaníoznámenia o zosplatnení úveru. Podľa zmluvy medzi sporovými stranami je doručovanie upravené
v bode 12, 12.1-12.5 kde je uvedené, že doručovanie písomností medzi spoločnosťou a klientom sa
uskutočňuje najmä, avšak nie len poštou, elektronickou formou, alebo faxom. Spoločnosť doručuje

písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve, alebo na inú adresu, ktorú by klient písomne oznámil
spoločnosti. Oznámenia sa zasielajú klientovi do vlastných rúk a považujú sa za doručené okamihom
kedy príslušné oznámenie obdrží inak okamihom kedy klient odmietne prevziať oznámenie. Veriteľ
doručoval upomienku z čl. 10 – výzva pre zosplatnením poštou a doporučene. Jednostranný právny
úkon – oznámenie o zosplatnení úveru, ktorého doručením vznikajú hmotnoprávne následky žalobca

jednoznačne mal doručovať dlžníkovi poštou a doporučene, aby mal doklad o tom kedy nastali účinky
zosplatnenia úveru, ku ktorému konkrétnemu dňu a vtedy by vedel súdu preukázať kedy nastali
účinky predčasnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu nestačí preukázanie doručovania predžalobnej
upomienky, keď žalobca mal len právo úver zosplatniť čo vyplýva z predžalobnej upomienky a z bodu
10.2 zmluvy tzn. že nemusel k tomuto kroku vôbec pristúpiť. Súdu nie je zrejmé ako banka postupovala
pri doručovaní oznámenia o zosplatnení úveru. Bolo možné doručiť aj fikciou, pričom relevantným

zákonným ustanovením, ktoré prichádza do úvahy je ustanovenie § 45 ods. 1 OZ. Z povahy veci vyplýva,
že pri vzniku zmluvy prejav vôle, ktorejkoľvek zo zmluvných strán najmä žalobcu pôsobí ihneď len vtedy
keď je adresát prítomný. Bolo preto potrebné určiť aj okamih ,v ktorom prejav vôle žalobcu smerujúci
žalovanej pôsobí voči neprítomnej osobe. Tento okamih účinnosti prejavu vôle nastáva od okamihu, keď
jej dôjde tzn., keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže,

že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného
právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V tomto
smere súd dáva do pozornosti R27/2011, ale aj rozsudok NS SR z 15.12.2020 sp.zn. 5Cdo/36/2020
z dôvodu, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Úver ostal živý a keď banka
postúpila dlh súčasnému žalobcovi nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z ktorého dôvodu

súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú podľa § 39 OZ pre rozpor právneho úkonu
so zákonom.
Právny predchodca žalobcu bol oprávnený na žalobcu postúpiť aj pohľadávku z celého úverového
vzťahu, ale len pokiaľ je úverový vzťah lege artis ukončený, teda po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Až následne môže banka v súlade so zákonom postúpiť splatný úver aj osobe, ktorá nie je

bankou, napr. žalobcovi. Právny zástupca žalobcu nepredložil listinné dôkazy, ktoré svedčia v prospech
jeho tvrdení. Tieto v konaní neboli preukázané. Teda súd vychádzal z toho, že mimoriadna splatnosť
predmetného úveru nebola vyhlásená a preto došlo k neoprávnenému postúpeniu čoho právnym
následkom je neplatné postúpenie pohľadávky. Žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takej
výške,keďžeúverovývzťahmedzipôvodnýmveriteľomažalovanýminebolukončený.Takýmtokonaním

by došlo k obchádzaniu zákona o bankách čo je v neprospech spotrebiteľa. Nepreukázaním vyššie
uvedených skutočností, mal súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie procesnej podmienky, aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby, keďže zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platným právnym
úkonom v zmysle ktorého mohol žalobca nadobudnúť právo na uplatnenie predmetnej pohľadávky.

2.Úspešné uplatnenie porušenia jej spotrebiteľských práv je dané rozsudkom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 16Csp 109/2020 zo dňa 3.11.2021, v ktorom súd konštatoval porušenie jej spotrebiteľských
práv. Pretože je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým
splnená hypotéza právnej normy a to § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Finančné zadosťučinenie vo výške 2.477,43 eur predstavuje sumu o ktorú sa chcel žalovaný na jej

úkor bezdôvodne obohatiť. Osobitne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako žalobca v pôvodnom
konaní nemal nárok na žiadne, ani len čiastkové plnenie. Celá ním žiadaná suma je iba pokusom
o bezdôvodné obohatenie. Za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré si musela brániť v pôvodnom
konaní ,si uplatňuje satisfakciu. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu
funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má maj aj funkciu relutárnu, uplatnenú výšku

považuje za primeranú.
Na preukázanie svojich tvrdení predložila rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Csp 109/2020
zo dňa 3.11.2021.

3.Na pojednávaní ďalej uviedla, že v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

16Csp 109/2020 došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu a to na základe zistení uvedených
v odôvodnení tohto rozhodnutia. Tieto zistenia sa ukázali aj v iných konaniach vedených voči terajšej
žalobkyni zo strany terajšieho žalovaného ako v celom rozsahu nedôvodné, a teda žalovaný sa snažil
bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Právna argumentácia súdu sa voči terajšiemu žalovanémupotvrdzuje aj v iných konaniach. Z hľadiska právneho názoru totožný postoj zaujali v obvodoch súdov
napríklad OS Zvolen, OS Trnava, OS B. Bystrica, nehovoriac o okresných súdoch v obvode KS Prešov.
V tejto súvislosti poukázal na masové porušovanie práv spotrebiteľov zo strán žalovaného podávaním

nedôvodných žalôb ako je to aj v tomto prípade.
Pri výške finančného zadosťučinenia vychádza zo sumy, ktorá bola v celom rozsahu nedôvodne
žiadaná cestou súdu žalovaným. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne, tak práve znenie § 3 ods.5 zák. o Ochrane spotrebiteľa v kontexte s početnou
rozhodovacou praxou vyvracia tento názor žalovaného, keďže práve voči nemu bolo smerované aktívne

bránenie sa terajšej žalobkyne. Vo vzťahu k dôvodnosti výšky žiadanej sumy poukázal na aktuálny
rozsudok OS Prešov sp. zn. 15Csp 116/2022 z 19.1.2023, ktorým OS PO priznal v obdobnej veci voči
rovnakému žalovanému sumu 2.500,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie, a to práve z dôvodov,
ktoré boli uvedené aj v tomto prednese. Aktuálna rozhodovacia prax v obdobných veciach zaujíma
stanovisko, že dôvodnou je minimálne výška, ktorá prekračuje polovicu sumy, ktorá hrozila spotrebiteľovi
ako neoprávnene žiadaná zo strany, či už pôvodného veriteľa alebo domnelého právneho nástupcu.

Vo vzťahu k žalobkyni žalovaný viedol tri konania, okrem spomínaného konania aj konanie vo veci
12Csp 39/2021, 21Csp 109/2020, kde súd žaloby v celom rozsahu zamietol z rovnakých dôvodov ako
konanie, na ktoré poukázala.Vo veci 16Csp 109/2020 pôvodný veriteľ nekontaktoval žalobkyňu ohľadne
pôvodného úverového vzťahu.

4.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Výšku primeraného finančného
zadosťučinenia žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ani nekonkretizovala. Nie je nijako odôvodnená
a nespĺňa ani podmienku primeranosti. V žalobe nekonkretizuje ani len jedno jej právo priznané
ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť porušené a pre ktoré mu má prináležať nárok titulom primeraného
finančného zadosťučinenia. Pre priznanie nároku s odkazom na ust. § 3 ods.5 tretia veta zák.

o ochrane spotrebiteľa nie je naplnená ani jedna zákonná podmienka. Žalobkyňa nemá aktívnu
legitimáciu na uplatnenie nároku, pretože predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Pre takéto uplatnenie práva je
treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia
práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu škody, na

vydanie bezdôvodného obohatenia, určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky
(uznesenie NS SR 6Cdo/389/2015, 6Cdo 127/2017). Obrana žalobkyne v spore vedenom OS PO
pod č. k. 24CSP/45/21 nepredstavuje úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom v zmysle §
3 ods.5 Zákona o ochrane spotrebiteľa pre účely priznania primeraného finančného zadosť učinenia.
Zákonodarca právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podmienil aktívnym konaním

a uplatňovaním práv spotrebiteľa, t. j. podaním určovacej žaloby. Právny názor žalobkyne, že obranou
v spore vedenom pod sp. zn. 16Csp 109/2020 úspešne uplatnila porušenie svojich práv, pre priznanie
finančného zadosťučinenia je nesprávny a v rozpore s daným ustanovením zákona. Žalobkyňa doposiaľ
neuplatnila žiadny konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa.
To samo je dôvodom pre zamietnutie žaloby (odkaz na rozhodnutie KS KE 6Co/75/2018). Rovnako

nie je naplnená druhá podmienka na uplatnenie nároku , ktorý je možné uplatniť od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Pokiaľ žalovanému nebola platne postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie bolo predmetom sporu
vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24Csp 45/2021, žalovaný tak nikdy nebol jej veriteľom
a postúpenie pohľadávky bolo deklarované súdom za neplatné od počiatku, je tak vylúčené, aby

žalobca bol subjektom zodpovedným za porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky. Pretože žalovaný
nebol od počiatku veriteľom úverovej pohľadávky, týmto je vylúčená jeho pasívna legitimácia v spore.
To, že inštitút primeraného zadosťučinenia má plniť sankčnú funkciu, s týmto nesúhlasí z dôvodu
občianskoprávneho charakteru tohto súkromnoprávneho inštitútu,, ktorý nemôže plniť funkciu sankcie
(odkaz na rozhodnutie KS PO sp. zn. 9Co/50/2018). Rovnako je nesprávny názor o reparačnej

funkcii daného inštitútu. Tento nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa. (odkaz
na uznesenie KS PO 17Co/17/2018). Neúspech žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp
109/2020 nemôže predstavovať peňažnú ujmu na strane spotrebiteľa ako protistrany. Toto nie je účel,
ktorý sleduje ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca
len využili ústavné právo a právo na zaplatenie pohľadávky z úveru na nestrannom a nezávislom súde.

Za uplatnenie ústavného práva nemôže byť trestaný zaplatením finančného zadosťučinenia. Procesný
neúspech v danom spore sa prejavil v otázke náhrady trov konania, ktoré boli žalobkyni zaplatené
v sume 920,34 eur. Suma, ktorej sa žalobkyňa domáha, nespĺňa ani podmienku primeranosti. Má
ísť o sumu, o ktorú sa chcel dodávateľ na jej úkor obohatiť, pričom sama žalobkyňa do dňa podaniavyjadrenia nevrátila veriteľovi požičanú sumu úveru a zodpovedá ideám Chamurapiho zákonníka „oko
za oko, zub za zub“ , ale nie ideám právneho štátu (tu odkázal na rozhodnutie KS PO 14Co/91/2012
v spojení s rozsudkom OS PO 16C/264/2011). Žalobkyňa nešpecifikovala, ktoré jej spotrebiteľské právo

bolo porušené, nešpecifikovala aká ujma jej bola spôsobená, nepreukázala vznik konkrétnej ujmy
v dôsledku porušenia jej práv zo strany žalovaného, logicky jej nevznikol nárok na zaplatenie finančného
zadosťučinenia. V sporovom konaní súd zistil, že žalovanému nesvedčí aktívna legitimácia na
uplatnenie žalovanej pohľadávky, čím je vylúčená pasívna legitimácia žalovaného v spore o primerané
finančné zadosťučinenie. Žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni ako k spotrebiteľke nedopustil porušenia

žiadnychjejspotrebiteľskýchpráv.Žalobkyňa saakospotrebiteľkaaktívnenepodieľalanakonanítitulom
úspešného uplatnenia nároku z porušenia jej spotrebiteľských práv.
Na podporu svojich tvrdení súdu predložil rozhodnutie KS PO 14Co 91/2012, KS BA 6Co/3/2019, KS
KE sp. zn. 6Co 75/2018.

5.Súd rozsudkom zo dňa 30.3.02023 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na úhradu

trov konania žalovanému. V rozhodnutí vychádzal z preukázaného skutkového stavu, podľa ktorého
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Csp 109/2020 – 127 zo dňa 3.11.2021 súd zamietol
žalobu žalobcu spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. Bratislava, proti žalovanej A. B. v konaní o zaplatenie
2.399,67 eur a žalovanej priznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozsudku v bodoch 8,9,
13 – 16. Súd za dôvodnú považoval námietku žalovanej nedoručenia oznámenia o vyhlásení konečnej

splatnosti úveru a nepreukázanie tejto skutočnosti súdu. V písomnom podaní doručenom súdu 5.4.2021
ako aj 29.9.2021 žalobca na odpor a po výzve súdu, aby predložil dôkaz o doručení oznámenia o
vyhlásení konečnej splatnosti úveru zo dňa 23.5.2018 žalovanej uviedol, že oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti bolo žalovanej zasielané prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky dňa 23.5.2018,
doručenkou žalobca nedisponuje. Uviedol, že doručoval predžalobnú upomienku a upozornenie na

možnosť zosplatnenia úveru žalovanej, ktoré žalovaná neprevzala. Žalobca súdu nepreukázal, aby bolo
oznámenie dané na poštovú prepravu a ani kedy uvedená listina bola žalovanej doručená. Podľa platnej
judikatúry v prípade sporu o doručenie písomností dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje
samotného odosielateľa (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra
2020 spisová značka 5Cdo/36/2020 uverejnené pod číslom 04 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a súdov Slovenskej republiky 1/2021, rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych). Ak žalovaná túto
skutočnosť poprela, bolo na žalobcovi uniesť dôkazné bremeno a súdu preukázať, že táto listina -
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola žalovanej doručená. Rozhodujúce je objektívne
hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle nastávajú
právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúce takýto prejav bez ohľadu na to či sa

s ním adresát skutočne oboznámil. Úkon predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho
zákonníka vyžaduje podľa názoru súdu jeho reálne doručenie dlžníkovi, pretože zo strany veriteľa ide
o jednostranný adresný hmotnoprávny úkon a to znamená, že v stanovenej lehote musí byť dlžníkovi
aj doručený. Prejav vôle veriteľa pôsobí voči dlžníkovi od okamihu, keď mu dôjde. Nestačí len jeho
odovzdanie na prepravu. Spôsob doručovania tohto prejavu nemôže byť ani zmluvne upravený odlišne

od zákona, pričom dôkazné bremeno tak, ako to súd už zdôraznil, spočívajúce v povinnosti preukázať
existenciu a doručovanie žalovanej zaťažuje veriteľa, v danom prípade žalobcu. V rozhodnutí, ktoré už
súd vyššie spomínal v bode 8 sa uvádza aj, že princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich
účinnosti vyplýva nielen z § 45 OZ, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné,
aby k vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na

základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa
s týmto úkonom oboznámiť- ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú
osobu musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah ( musí dôjsť do jej dispozičnej sféry).
Doručenie prejavu vôle smerujúceho k zosplatneniu predmetného úveru nebolo žalobcom preukázané,
preto tento úkon právneho predchodcu veriteľa nemôže podľa názoru súdu vyvolávať právne účinky

a k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo. Podľa zmluvy o pôžičke článok III tak termín konečnej
splatnosti úveru bol stanovený na deň 20.3.2027. V priebehu tohto sporu došlo k postúpeniu pohľadávky
na žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
V zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné ako dospelé

splátky. Predtým ako VÚB a. s. postúpila pohľadávku bola povinná predčasne vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého úveru.
Podľa § 17 ods. 1,2 zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľa, jednou z podmienok na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je,že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru, t. j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa
stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. pri ktorej bola vyhlásená

predčasná splatnosť úveru. Ak by súd vychádzal z toho, že úver nebol platne predčasné zosplatnený,
potom pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postupovaná v čase, kedy ešte nenastala
splatnosť celého zvyšku úveru, keďže posledná splátka úveru bude splatná až dňom 20.3.2027. Za
tohto stavu by bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu postupovaná v rozpore s týmto zákonným
ustanovením. Súd je tak toho názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto

žaloby, pričom preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou
súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 spisová značka
2Cdo/205/2009). Na uvedenej skutočnosti nič nemení, že súd pripustil uznesením zmenu strany sporu,
keďže súd sa zaoberá iba splnením podmienok podľa § 80 Civilného sporového poriadku, to znamená,
že rozhoduje na návrh oprávneného subjektu s tým, že musí byť preukázaný súhlas toho, kto má
vstúpiť na miesto žalobcu a že nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a

povinností, o ktorých sa koná. Jedná sa teda o splnenie a preukázanie formálnych podmienok, pričom
otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré má byť prevedené skutočne prešli na iný subjekt, sa
súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
32Odo/743/2006, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018,
ako aj iné). Podľa citovaných rozhodnutí vyšších súdnych autorít súd teda nemá v rámci rozhodnutia o

zmene strany sporu hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia
predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej
otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018).
Veriteľ môže pristúpiť k zosplatneniu úveru pri splnení dvoch podmienok a to, že je zosplatnenie

dohodnuté v zmluve a ďalšou podmienkou je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti postupom podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca preukázal existenciu oznámenia o vyhlásení predčasnej
splatnosti, tvrdil odoslanie oznámenia na adresu žalovanej, ale súdu nepredložil žiaden relevantný
dôkaz o jej odoslaní a doručení. Žalobca nepredložil ani poštový hárok z ktorého by bolo zrejmé, že
bola zásielka daná na poštovú prepravu. Súdu nie je zrejmé ako banka postupovala pri doručovaní

oznámenia o zosplatnení úveru. Podľa zmluvy medzi sporovými stranami je doručovanie upravené
v bode 12, 12.1-12.5 kde je uvedené, že doručovanie písomností medzi spoločnosťou a klientom sa
uskutočňuje najmä, avšak nie len poštou, elektronickou formou, alebo faxom. Spoločnosť doručuje
písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve, alebo na inú adresu, ktorú by klient písomne oznámil
spoločnosti. Oznámenia sa zasielajú klientovi do vlastných rúk a považujú sa za doručené okamihom

kedy príslušné oznámenie obdrží inak okamihom kedy klient odmietne prevziať oznámenie. Veriteľ
doručoval upomienku z čl. 10 – výzva pre zosplatnením poštou a doporučene. Jednostranný právny
úkon – oznámenie o zosplatnení úveru, ktorého doručením vznikajú hmotnoprávne následky žalobca
jednoznačne mal doručovať dlžníkovi poštou a doporučene, aby mal doklad o tom kedy nastali účinky
zosplatnenia úveru, ku ktorému konkrétnemu dňu a vtedy by vedel súdu preukázať kedy nastali

účinky predčasnej splatnosti úveru. Podľa názoru súdu nestačí preukázanie doručovania predžalobnej
upomienky, keď žalobca mal len právo úver zosplatniť čo vyplýva z predžalobnej upomienky a z bodu
10.2 zmluvy tzn. že nemusel k tomuto kroku vôbec pristúpiť. Súdu nie je zrejmé ako banka postupovala
pri doručovaní oznámenia o zosplatnení úveru. Bolo možné doručiť aj fikciou, pričom relevantným
zákonným ustanovením, ktoré prichádza do úvahy je ustanovenie § 45 ods. 1 OZ. Z povahy veci vyplýva,

že pri vzniku zmluvy prejav vôle, ktorejkoľvek zo zmluvných strán najmä žalobcu pôsobí ihneď len vtedy
keď je adresát prítomný. Bolo preto potrebné určiť aj okamih ,v ktorom prejav vôle žalobcu smerujúci
žalovanej pôsobí voči neprítomnej osobe. Tento okamih účinnosti prejavu vôle nastáva od okamihu, keď
jej dôjde tzn., keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže,
že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného

právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V tomto
smere súd dáva do pozornosti R27/2011, ale aj rozsudok NS SR z 15.12.2020 sp.zn. 5Cdo/36/2020
z dôvodu, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Úver ostal živý a keď banka
postúpila dlh súčasnému žalobcovi nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z ktorého dôvodu
súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú podľa § 39 OZ pre rozpor právneho úkonu

so zákonom.
Právny predchodca žalobcu bol oprávnený na žalobcu postúpiť aj pohľadávku z celého úverového
vzťahu, ale len pokiaľ je úverový vzťah lege artis ukončený, teda po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Až následne môže banka v súlade so zákonom postúpiť splatný úver aj osobe, ktorá nie jebankou, napr. žalobcovi. Právny zástupca žalobcu nepredložil listinné dôkazy, ktoré svedčia v prospech
jeho tvrdení. Tieto v konaní neboli preukázané. Teda súd vychádzal z toho, že mimoriadna splatnosť
predmetného úveru nebola vyhlásená a preto došlo k neoprávnenému postúpeniu čoho právnym

následkom je neplatné postúpenie pohľadávky. Žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takej
výške,keďžeúverovývzťahmedzipôvodnýmveriteľomažalovanýminebolukončený.Takýmtokonaním
by došlo k obchádzaniu zákona o bankách čo je v neprospech spotrebiteľa. Nepreukázaním vyššie
uvedených skutočností, mal súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie procesnej podmienky, aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby, keďže zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platným právnym

úkonom, v zmysle ktorého mohol žalobca nadobudnúť právo na uplatnenie predmetnej pohľadávky.

6.Rozsudkom zo dňa 8.6.2022 sp. zn. 12Csp 39/2021 – 206 súd zamietol žalobu spoločnosti Intrum
Slovakia, s.r.o., proti žalovanej A. B., v konaní o zaplatenie 7.159,04 eur s príslušenstvom a žalovanej
priznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia dňa 7.6.2017 spoločnosť VÚB, a.s.
uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 7.690,- eur. Dňa 7.6.2017

banka vyhotovila oznámenie o výške pohľadávky o predčasnom splatení úveru v sume 4.126,12 eur.
Podľa bodu 18 odôvodnenia nedošlo k splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pri
postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt. Nebol predložený dôkaz, na základe ktorého
by bolo možné konštatovať, že poštová zásielka banky sa dostala do dispozičnej sféry adresáta. Bez
doručenia výzvy banka nebola oprávnená úver následne zosplatniť.

7.Rozsudkom zo dňa 6.10,2022 sp.zn. 21Cps 109/2020 – 227 súd zamietol žalobu spoločnosti Intrum
Slovakia, s.r.o. proti žalovanej A. B. a žalovanej priznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia žaloby
sapôvodnýžalobcaVÚB,E.domáhalpohľadávkyvočižalovanejvovýške2.181,73eurspríslušenstvom
z dôvodu nesplácania pôžičky zo dňa 21.12.2016 poskytnutej žalovanej vo výške 3.000,- eur. Z dôvodu

porušenia zmluvných podmienok bol úver zosplatnený. Z poskytnutej pôžičky žalovaná uhradila sumu
1.342,08 eur. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že neboli naplnené všetky predpoklady možností
zosplatnenia pohľadávky tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Pohľadávka nebola
platne postúpená na žalobcu. V predmetnej veci žalobca súdu nepreukázal, že oznámenie o predčasnej
splatnosti dlhu bolo žalovanej zaslané resp., že sa istina dostala do dispozičnej sféry žalovanej.

8.Na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení súd dospel
kzáveru,žežalobaniejedôvodná.VdanomprípadenepochybnevkonanívedenomnaOkresnomsúde
v Poprade sp. zn. 16Csp 109/2020 bol žalovaný uplatňujúci si postúpenú pohľadávku voči žalobkyni
od banky vo výške 2399,67,- eur po čiastočnom späťvzatí zo spotrebiteľského úveru neúspešným.

Účelom inštitútu primeraného fin. zadosťučinenia podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. je o.i.
preventívna funkcia smerujúca voči takému subjektu, ktorý sa chce na úkor konkrétneho spotrebiteľa
obohatiť. Podľa skutkových tvrdení žalobcu táto funkcia smeruje aj voči šikanóznym žalobám, ako je
tomu aj v tomto prípade. Žalovaný takéto žaloby podáva masovo, a to aj napriek skutočnosti, že existuje
veľké množstvo rozhodnutí o zamietnutí takýchto žalôb a o nedôvodnosti žiadaných súm. Súd by mal

prihliadať aj na formu odradenia takéhoto konania žalovaného do budúcna práve priznaním vyššej sumy
fin. zadosťučinenia, aby žalovaný do budúcna zvážil, v akom rozsahu a v akých prípadoch bude cestou
súdu presadzovať svoje záujmy a to tak, aby nedochádzalo k obdobným prípadom. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia plní pre spotrebiteľa satisfakčnú funkciu a zároveň má aj sankčnú funkciu,
ktorou sa postihuje nepoctivý dodávateľ. Podstatou inštitútu satisfakcie je náprava krivdy. Ustálená

judikatúra súdov definuje primerané finančné zadosťučinenie ako nástroj na odstránenie spôsobenej
nemajetkovej ujmy. Spotrebiteľovi vznikne nárok na primeranú nemajetkovú ujmu len v prípade, ak
preukáže, že v dôsledku konania dodávateľa (aplikáciu neprijateľných zmluvných podmienok) utrpel
ujmu takého rozsahu, ktorú by bolo potrebné zhojiť poskytnutím finančného zadosťučinenia.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť úspešné uplatnenie

konkrétneho nároku z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad
nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (uznesenie NS SR
6Cdo 389/2015). Základom pre stanovenie výšky zadosťučinenia je primeranosť a je posudzovaná
podľa konkrétneho prípadu. Primeranosť môže tvoriť náhrada za prípadnú morálnu ujmu, náhrada

konkrétnych výdavkov spojených s reparáciou daného stavu a určitá satisfakcia za stav, ktorý spotrebiteľ
musel trpieť. Účelom citovaného ustanovenia je teda odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý
nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo
strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Spotrebiteľ musí byť aktívny pri porušeníuplatnenia práva a zároveň úspešný. .Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Zákon nevyžaduje
prevzniktohtopráva,abyspotrebiteľovibolaprivodenánejakáujma.Postačuje,akktakémutoporušeniu

práva alebo povinnosti dôjde. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže
vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto
môže byť aj žaloba o zaplatenie v spojení s návrhom na obnovu konania, z dôvodu, že v pôvodnom
konaní neboli aplikované ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Podmienky vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z

tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať
len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať
finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich
z porušenia jeho práv. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne
neprípustné, t. j. zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so
zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen

medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zakladá v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ,a teda
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie postupníka v spore o úhradu takto postúpenej pohľadávky.

9.Žalobkyňa ako spotrebiteľ voči žalovanému, ako je to zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 16Csp
109/2020 , neuplatnila v danom konaní žiadny konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti
určených na ochranu spotrebiteľa, napríklad nárok na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo vymedzenie neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky z pôvodnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorú žalobkyňa uzavrela dňa 17.3.2017 pod č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX so Všeobecnou

úverovou bankou, a.s, teda postupcom a stále veriteľom pohľadávky, o ktorej by súd rozhodol.
Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní. Z rozsudku
Okresnéhosúdusp.zn.16Csp1096/2020zodňa3.11.2021vyplýva,žeúveržalobkyniposkytolpôvodný
veriteľ, ktorý neplatne ,v rozpore so zákonom postúpil pohľadávku na žalobcu, a preto postupník nebol
aktívnevecnelegitimovanýžalobousiuplatniťpostúpenúpohľadávkuvočidlžníkovi.Zrozhodnutia súdu

bod 1 odôvodnenia vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 3.000,- eur, z ktorej do dňa
podania žaloby uhradila sumu vo výške 1.194,03 eur. Ak si žalovaný po čiastočnom späťvzatí žaloby
voči žalobkyni uplatnil čiastku 2399,67,- eur, tá pri započítaní vrátených peňazí prevyšuje poskytnuté
finančné prostriedky pôžičkou iba o sumu 593,37,- eur, pritom súd sa k odôvodnenosti takto uplatnenej
pohľadávky čo do jej výšky nevyjadril. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva aktívne konanie žalobkyne

ako spotrebiteľky mimo namietania zosplatnenia úveru bankou , z titulu porušenia jej spotrebiteľských
práv samotným žalovaným. Z obdobných dôvodov bola žalobkyňa úspešná v ďalších dvoch konaniach
vedených pred Okresným súdom a to v konaní 21Csp/109/2020, z ktorého je zrejmé, že z celkovej
sumy pôžičky vo výške 3000,- eur žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila iba sumu 1.432,08 eur,
v konaní sp. zn. 12Csp 39/2021 podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovanej bol poskytnutý úver vo

výške 7.690,- eur, a výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená čo do istiny na sumu 7.159,- eur.
Pretože podľa vyjadrenia žalobkyne si pôvodní veritelia úhradu nedoplatku pôžičiek po rozhodnutiach
súdov už nemali uplatniť / zrejme z dôvodu premlčania/, žalobkyňa neuhradila pôvodným veriteľom,
ani žalobcovi ako postupníkovi značnú časť poskytnutých finančných prostriedkov. V žiadnom prípade
nie je možné konštatovať, aby práve konaním žalovaného jej mohla vzniknúť škoda, prípadne ujma,

prípadne sa mal niekto na jej úkor finančne obohatiť. Javí sa, že bezdôvodné obohatenie v značnom
rozsahu nesplatením pôžičiek ani čo do istiny , získala žalobkyňa a táto žalobkyňa sa naviac domáha
voči žalovanému čiastky 2477,43,- eur / žalovaný si po čiastočnom späťvzatí uplatnil iba 2399,67,-
eur /z titulu „ primeraného finančného zadosťučinenia „ iba z dôvodu uplatnenej žaloby žalovaným ako
postupníkom, ktorá bola zamietnutá pre zistenie neplatného postúpenia pohľadávky. Žalovaný teda nie

je pasívne vecne legitimovanou stranou na rozdiel od pôvodného veriteľa pohľadávky, ktorý sám zavinil ,
že pohľadávka nebola platne postúpená.
Žiadať v tejto situácii od žalovaného sumu, ktorou by v podstate za ňu doplatil to, čo jej pôvodný
veriteľ požičal, hoci sa tejto sumy ani nedomáha, z titulu primeraného finančného zadosťučinenia, je
podľa súdu predstavou zjavne pomýlenou a ničím nezdôvodniteľnou. Žalobca teda nepreukázal, že je

nositeľom uplatneného práva.
Žalobca v písomnej žalobe a na pojednávaní výšku bezdôvodného obohatenia odôvodnil tým, že suma
primeranej finančnej náhrady zodpovedá istine, ktorú si žalovaný uplatnil v pôvodnom konaní.Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyššej inštancie vyplýva, že výška uplatneného
primeraného finančného zadosťučinenia by mala byť riadne odôvodnená a nemá slúžiť ako prostriedok
náhrady škody a na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa. Žalobcom uplatnená výška finančnej

náhrady podľa týchto kritérií zdôvodnená nebola.
Akžalobcavkonanípoukázal,žežalovaný siuplatňujenárokyvočižalobkyniaspotrebiteľomvsúvislosti
s postúpením pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy opakovane napriek tomu, že vo
viacerých prípadoch súdy jeho žalobu zamietli z obdobných dôvodov ako v konaní vedenom pod sp. zn.
16Csp 109/2020, ktoré skutkové tvrdenie má súvisieť aj s uplatnenou žalobou, súd je toho názoru, že

samotné uplatnenie nároku v súdnom konaní nemôže zakladať zákonný dôvod žalovaného na úhradu
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods.5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ohrane spotrebiteľa.
Žalovaný nárok nebol uplatnený v rozpore s judikovanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami
a súd teda v každom konaní vychádzal z konkrétnych okolností prípadu , vykonaných dôkazov a vec
individuálne posúdil./ hoci vždy v prospech žalobkyne/. Neúspech žalovaného sa prejavil zároveň
v povinnosti úhrady trov konania.

10.Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd
nevzal do úvahy ust. § 2 písm. u) Zákona o ochrane spotrebiteľov v kontexte s § 8 ods. 1 písm. d) tohto
zákona. Žalovaný konal ako žalobca v základnom konaní v rozpore s odbornou starostlivosťou a jeho
konanie predstavuje nekalú obchodnú praktiku, keď sa domáhal titulom neplatnej zmluvy o postúpení

pohľadávky plnenia, na ktoré nemá nárok. Poukázala, že obdobné názory boli vyjadrené v početnej
rozhodovacej praxi odvolacieho súdu. Porušenie spotrebiteľského práva neznamená len porušenie
osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale každej právnej normy, ktorá sa práv a oprávnených
záujmov spotrebiteľa dotýka. Súd nesprávne právne uzavrel, že žalobkyni nemohla vzniknúť škoda,
keď v pôvodnom konaní od nej veriteľ, ktorý sa považoval za legitímneho požadoval plnenie, na ktoré

nemal nárok ani čiastočne. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11.Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodnutím zo dňa 13. septembra 2023 zn.
3CoCsp/28/2023 – 129 dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia súdu druhej inštancie v
prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), upravujúce
práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá. Odvolací súd má za nepochybne
preukázané, že v pôvodnom konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Csp/109/2020 sa žalobkyňa
(žalovaná v pôvodnom konaní) aktívne bránila námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Ako
vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 03.11.2021 č. k. 16Csp/109/2020-127
(bod 8), žalobca v pôvodnom konaní nepreukázal, aby oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti

úveru bolo žalovanej zaslané, resp. aby uvedená listina bola žalovanej doručená. Ak žalovaná túto
skutočnosťpoprela,bolonažalobcoviuniesťdôkaznébremenoasúdupreukázať,želistina-Oznámenie
o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bola žalovanej doručená. Žalobca nepreukázal ani splnenie
procesnej podmienky, t.j. aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže zmluva o postúpení pohľadávky
nemohla byť platným právnym úkonom, v zmysle ktorého mohol žalobca nadobudnúť právo na

uplatnenie predmetnej pohľadávky (bod 16 rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 03.11.2021, č. k.
16Csp/109/2020-127).
V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhoprotiporušeniuprávapovinnosti
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenieod toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde. V súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky
poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez

toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších
predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo
na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania
porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov
alebo osobitnými predpismi.
Žalobkyňa sa v základnom konaní úspešne bránila, a to tým, že vzniesla námietku nedostatku aktívnej

legitimácie žalobcu. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy.
V prípade žalobkyne v základnom konaní nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti),
ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalobca podal žalobu o zaplatenie 2.399,67 eur s
príslušenstvom, hoci žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takej výške, keďže úverový
vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným nebol ukončený. Tým žalobca v pôvodnom konaní

nepreukázal splnenie procesnej podmienky, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tak, ako to vyžaduje
zákon. Žalobkyňa ako dlžníčka bola vystavená nároku zo strany žalovaného na zaplatenie toho, čo
podľa zákona by žalovanému neprislúchalo. Žalobkyňa ako dlžníčka teda úspešne uplatnila svoju
obranu, preukázala, že žalovaný nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, a preto dôvodne si žalobkyňa
v predmetnom konaní uplatnila satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, nakoľko tieto

musela brániť v súdnom konaní 16Csp/109/2020.
Právoplatným ukončením konania vo veci 16Csp/109/2020 Okresného súdu Poprad bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, umožňujúci žalobkyni požadovať
od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.
Súdu prvej inštancie uložil vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne

uplatnenom v predmetnom konaní a svoje závery odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s
§ 234 ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé s tým, že už nateraz je základ nároku daný.

12.Po vrátení veci na ďalšie konanie žalobca na pojednávaní uviedol, že nie je pochýb o tom,
že žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu, a v tomto smere je obrana žalovaného nedôvodná.

Pokiaľ ide o skúmanie adekvátnej výšky finančného zadosťučinenia žalovaný tým, že nedisponoval
aktívnou vecnou legitimáciou, nemal pred súdom právo žiadať od terajšej žalobkyne, ktorá bola
v postavení žalovanej, žiadne plnenie, a v tomto smere je potrebné vyhodnotiť aj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie. Celá žiadaná suma zo strany terajšieho žalovaného v pôvodnom konaní
bola vyhodnotená ako nedôvodná, a to výlučne na základe nedostatkov na strane vtedajšieho žalobcu.

V tomto konaní preto považuje za adekvátne zaviazať žalovaného na rovnaké plnenie, pretože pokiaľ
by nedošlo k aktívnej obrane zo strany terajšej žalobkyne, mohlo by sa domôcť plnenia voči nej a to
napríklad aj núteným výkonom rozhodnutia. Žalobkyňa je matkou, samoživiteľkou, pracuje v zariadení
pre dlhodobo chorých a len vďaka jej aktivite, kedy dohľadala právnu pomoc a podala odpor, nedošlo
kprávoplatnostipôvodnevydanémuplatobnémurozkazu,aledošlokpreukázaniunedostatkovnastrane

terajšieho žalovaného. Pri stanovení výšky primeraného fin. zadosťučinenia navrhla zohľadniť všetky
funkcie tohto inštitútu, ako je sankčná funkcia vo vzťahu k žalovanému, preventívna funkcia, ale aj
odmeňovacia funkcia vo vzťahu k žalobkyni.

13.Žalovaný zotrval na prednesených dôvodoch a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že

žalobca nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa § 2 písm. u Zákona č. 250/2007 Z.z.
Na účely tohto zákona sa rozumie
u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať

od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti,

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a

to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 ods.2 písm. a, b uvedeného zákona
(2) Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.
(2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a

a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

Podľa § 524 O.z.
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 O.z.

(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

14.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je čo do základu dôvodná. Prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP). V danom prípade súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
druhého stupňa a na dôvody uvedené v bode 13 až 17/ uvedené v predchádzajúcej časti rozhodnutia/,

prečo žalobkyňa má nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá,
ktorým je v danom prípade žalovaný. Práve žalovaný si voči žalobkyni uplatnil nárok, pričom súd jeho
žalobu zamietol z dôvodov v rozhodnutí uvedených. Žalobkyňa si teda nárok podľa § 3 ods5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa mohla uplatniť tak voči pôvodnému veriteľovi, ako aj voči žalovanému, na ktorého

bola pohľadávka neplatne postúpená.

15.Súdu zostalo na rozhodnutie posúdenie výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia.

16.Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení v konkrétnom konaní.

Z rozsudku Okresného súdu sp. zn. 16Csp 1096/2020 zo dňa 3.11.2021 vyplýva, že úver žalobkyni
poskytol pôvodný veriteľ, ktorý neplatne ,v rozpore so zákonom postúpil pohľadávku na žalobcu,
a preto postupník nebol aktívne vecne legitimovaný žalobou si uplatniť postúpenú pohľadávku voči
dlžníkovi. Z rozhodnutia súdu bod 1 odôvodnenia vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička
vo výške 3.000,- eur, z ktorej do dňa podania žaloby uhradila sumu vo výške 1.194,03 eur. Ak si

žalovaný po čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalobkyni uplatnil čiastku 2399,67,- eur, tá pri započítaní
vrátených peňazí prevyšuje poskytnuté finančné prostriedky pôžičkou iba o sumu 593,37,- eur, pritom
súd sa k odôvodnenosti takto uplatnenej pohľadávky čo do jej výšky nevyjadroval. Z obdobných
dôvodov bola žalobkyňa úspešná v ďalších dvoch konaniach vedených pred Okresným súdom a tov konaní 21Csp/109/2020, z ktorého je zrejmé, že z celkovej sumy pôžičky vo výške 3000,- eur
žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila iba sumu 1.432,08 eur, v konaní sp. zn. 12Csp 39/2021 podľa
odôvodnenia rozhodnutia žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 7.690,- eur, a výška postúpenej

pohľadávky bola vyčíslená čo do istiny na sumu 7.159,- eur, teda rovnako zostala neuhradená podstatná
časť poskytnutých finančných prostriedkov. Pretože podľa vyjadrenia žalobkyne si pôvodní veritelia
úhradu nedoplatku pôžičiek po rozhodnutiach súdov už nemali uplatniť / zrejme z dôvodu premlčania/,
žalobkyňa neuhradila pôvodným veriteľom, ani žalobcovi ako postupníkovi, čo i len do istiny značnú
časť poskytnutých finančných prostriedkov. Javí sa, že bezdôvodné obohatenie v značnom rozsahu

nesplatením pôžičiek ani čo do istiny , získala samotná žalobkyňa a táto žalobkyňa sa domáha voči
žalovanémučiastky 2477,43,-eur/žalovanýsipočiastočnomspäťvzatíuplatniliba2399,67,-eur/ztitulu
„primeranéhofinančnéhozadosťučinenia„ibazdôvoduuplatnenejžalobyžalovaným akopostupníkom,
ktorá bola zamietnutá pre zistenie neplatného postúpenia pohľadávky. Predmetom posudzovania súdmi
neboli neprijateľné zmluvné podmienky ani prípadná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

17. Žalobca v písomnej žalobe a na pojednávaní výšku bezdôvodného obohatenia odôvodnil tým,
že suma primeranej finančnej náhrady zodpovedá istine, ktorú si žalovaný uplatnil v pôvodnom konaní.
Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyššej inštancie vyplýva, že inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia
zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018 zo dňa 29.01.2019). file_0.jpg

file_1.wmf

Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byt' vyvážené a nemôže slúžiť
neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa.

18.Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú
rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia
a podobne. Za zodpovedajúce zásade primeranosti v prejednávanej veci vychádzajúc z individuálnych
skutkových zistení v konkrétnom konaní je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 200,--
eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním

žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj
sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu,
ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už
vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

19.V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

20.Rozhodnutie pri uplatnenom nároku záviselo od úvahy súdu. Žalobkyňa pri podávaní žaloby
objektívne nemohla vedieť, v akom rozsahu sa súd s jej úvahami o výške finančného zadosťučinenia
stotožní. V takom prípade pri procesnom úspechu a neúspechu strán sporu nie je možné vychádzať

z ust. § 255 ods. 2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore je daný vtedy, ak je nárok
uplatnený správne čo do základu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné selektovať čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška
plnenia je druhotná, žalobcu v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešného, keďže
mal úspech čo do základu nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu.

Výška náhrady trov sa priznáva iba z prisúdenej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak

žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.