Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoEk/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203896675
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4203896675.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: UNICOM Agro, a.s., so
sídlom Husitská 344/63, Praha, Česká republika, IČO: 258 33 065, vymazaný z obchodného registra
ČR dňa 30. januára 2023, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C.,
o vymoženie sumy 29 874,53 eura s príslušenstvom, o odvolaniach súdneho exekútora, vydražiteľa:

Poľnohospodárske družstvo Zlatná na Ostrove, so sídlom 946 12 Zlatná na Ostrove 456, IČO: 311 061
61, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika
3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375 a veriteľa Slovsolanum – Družstvo pestovateľov a spracovateľov
zemiakov, so sídlom Továrenská 985, 059 01 Spišská Belá, IČO: 36 451 835, zastúpeného: JUDr. Lívia
Kňažíková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno zo dňa 15. mája 2023 pod č. k. 12Er/459/2003-224, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Odvolací súd odvolanie vydražiteľa Poľnohospodárske družstvo Zlatná na Ostrove o d m i e t a .
Odvolací súd odvolanie veriteľa Slovsolanum – Družstvo pestovateľov a spracovateľov zemiakov o d
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie vedené u súdneho

exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, Exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova 16, pod sp. zn.
12Er/459/2003 (EX 511/2003). O trovách exekučného konania si vymienil rozhodnúť osobitným
uznesením po právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 9a
ods. 1, 2, 4, 37 ods. 1, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h Exekučného poriadku, § 61, § 62, § 64, § 357 CSP.
1.2. Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.11.2003 domáhala exekúcie
voči povinnej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz

Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1Rob/37/03 (správne malo byť 19Rob/37/03 – poznámka odvolacieho
súdu) zo dňa 28.8.2003. Súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, u ktorého je vec
vedená pod sp.zn. EX 511/2003, vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.01.2004. Dňa 01.06.2021 súdny
exekútor doručil povinnej upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Povinná dňa 03.06.2021 doručila
súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie, ktoré súdny exekútor

súdu predložil dňa 10.06.2021. Uznesením č.k. 12Er/459/2003-166 zo dňa 23.02.2022, vydaným vyšším
súdnymúradníkom,súdnámietkypovinnejprotiďalšímtrovámzamietol.Povinnáprotitomutouzneseniu
podala v zákonnej lehote sťažnosť. Súd sťažnosť povinnej vyhodnotil ako nedôvodnú a uznesením ju
pod č.k. 12Er/459/2003-184 zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí sťažnosti podala povinná odvolanie.
Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 9CoE/23/2023 zo dňa 30.03.2023 odmietol odvolanie povinnej a
uviedol, že oprávnená bola dňa 30.01.2023 vymazaná z obchodného registra Českej republiky z dôvodu

zrušenia konkurzu na majetok dlžníka, a to z dôvodu, že po uspokojení veriteľov je majetok dlžníka
úplnenepostačujúci(uznesenieMestskéhosúduvPraheč.j.MSPH79INSXXXXX/XXXX-X-156,zodňaXX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX). Ďalej uviedol, že v exekučnom konaní zanikla oprávnená
bezprávnehonástupcu,čobyináčzakladalodôvodnazastaveniekonania,resp.exekúcieakonštatoval,
že za kumulácie absencie podmienky prípustnosti odvolania odvolací súd nie je oprávnený odvolanie

vecne prejednať, ergo ani prihliadnuť na prípadné procesné nedostatky. Podľa § 161 CSP súd počas
celého konania skúma, či sú splnené podmienky konania, či má s kým konať.
1.3. Konštatoval, že ustanovenie § 64 CSP upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity
právnickej osoby, ktorá je účastníkom konania, došlo počas konania. Súd v takom prípade zisťuje, či má
účastník konania právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má, súd uznesením rozhodne, že v konaní

pokračuje s týmto právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Odvolaný
konkurzný(insolvenčný)správcadňa20.03.2023doručilsúduvýpiszobchodnéhoregistraČRazároveň
oznámil, že konkurzné konanie oprávnenej skončilo dňa 13.12.2022 a správca bol z funkcie odvolaný
dňa 05.01.2023. Oprávnená zanikla bez právneho nástupcu a dňa 30.01.2023 bola z obchodného
registra vymazaná z dôvodu zrušenia konkurzu na majetok dlžníka, pretože po uspokojení veriteľov je
majetok dlžníka úplne nepostačujúci. Podľa výpisu z obchodného registra ČR k výmazu spoločnosti

došlo bez právneho nástupcu, keďže vo výpise nie je uvedený a zároveň to súdu oznámil aj odvolaný
konkurzný správca.
1.4. Po výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra bude exekúcia zastavená iba vtedy, ak
oprávnená zanikla výmazom z obchodného registra a jej majetok a majetkové práva neprešli na žiadny
nástupnícky subjekt. Pokiaľ došlo k výmazu oprávnenej z obchodného registra a jej majetok, práva a

povinnosti prešli na iný subjekt, išlo by o právne nástupníctvo po oprávnenej (univerzálnu sukcessiu)
a súd by ďalej konal s jej právnym nástupcom. Výmaz obchodnej spoločnosti sám o sebe teda nie je
dôvodom zastavenia exekúcie, ale iba v spojení so skutočnosťou, že majetok tejto spoločnosti, práva
a záväzky oprávnenej neprešli na žiaden nástupnícky subjekt, s ktorým by bolo možné v exekúcii
pokračovať. Vzhľadom k tomu, že práva a záväzky oprávnenej neprešli na žiaden nástupnícky subjekt,

spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho bola z obchodného registra vymazaná. Ide
o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať a konanie musí byť zastavené.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť, prípade vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že s odôvodnením

zastavenia exekučného konania nesúhlasí, pretože absencia oprávnenej nemôže zakladať dôvod na to,
aby súdny exekútor procesne nedokončil exekúciu predajom nehnuteľnosti, resp. nevykonal rozvrhové
pojednávanie a neuspokojil do dražby prihlásené pohľadávky záložných a iných veriteľov. Udelenie
príklepu bolo totiž súdom právoplatne schválené a nasleduje rozvrhové konanie. Po udelení príklepu už
nie je možné exekúciu realizovanú predajom nehnuteľnosti zastaviť bez toho, aby finančné prostriedky

boli rozvrhnuté medzi jednotlivých veriteľov.
2.2. V prípade zastavenia exekúcie by exekučný súd zasiahol do právnych záujmov nielen vydražiteľa,
ktorému záložné práva stále viaznu v ťarchách na LV č. XXX, kat.úz. C., ale aj záložných veriteľov, ktorí
boli ukrátení. Oprávnená, ktorá bola vymazaná z obchodného registra by ani nebola uspokojená, bol
by uspokojený záložný veriteľ so skorším záložným právom, ktorý udelil exekútorovi súhlas s predajom

založenej nehnuteľnosti.
2.3. V zmysle Exekučného poriadku, o rozdelení výťažku z dražby nehnuteľnosti, kde sú finančné
prostriedky uložené na depozitnom účte, môže rozhodnúť len súd. Pre prihlásené pohľadávky
veriteľov boli riadne zriadené exekučné záložné práva iných exekútorov a aj v prípade, že došlo
k zastaveniu týchto konaní v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z., pohľadávky veriteľov nezanikajú. Úlohou

súdneho exekútora bude po vyhovení odvolania zistiť aktuálny stav pohľadávok prihlásených veriteľov
a vysporiadať sa s nimi. Ak nebude existovať žiadna pohľadávka, táto skutočnosť bude uvedená
v zápisnici z rozvrhového pojednávania a preplatok bude určený pre povinnú.

3.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie vydražiteľ Poľnohospodárske družstvo Zlatná

na Ostrove a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedol, že je vydražiteľom nehnuteľnosti povinnej a v dobe vydania napadnutého uznesenia
bolo konanie v štádiu vykonávania rozvrhu sumy získanej dražbou, avšak o rozvrhu tejto sumy nebolo

právoplatne rozhodnuté. U súdneho exekútora sa nachádza nerozvrhnutá suma z dražby a on ako
vydražiteľ je zapísaný síce ako vlastník vydražených nehnuteľností v celosti, ale zároveň na LV viaznu
poznámky a ťarchy, ktoré sa mali vymazať v závislosti od spôsobu vykonania tohto rozvrhu.3.2. Rozhodnutie súdu mu znemožňuje uplatniť si svoje práva v tejto dielčej časti exekučného konania,
ktorej je účastníkom. Nemôže sa už zúčastniť rozvrhového pojednávania a podľa svojho záujmu vplývať
na jeho výsledok a následne dosiahnuť výmaz exekučných záložných práv. Striktným zastavením

konania súd zmaril úspešné zavŕšenie tejto etapy. Je dôvodný predpoklad, že z vydraženej sumy
nakoniecbudeuspokojenýnietenveriteľ,vexekučnomkonaníktoréhosaviedladražbananehnuteľnosť
povinnej (vymazaná oprávnená), ale veritelia s prednostným záložným právom. Získaný výťažok sa
nedostane k prednostným záložným veriteľom, ku ktorým by sa inak dostal.

4.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie veriteľ Slovsolanum – Družstvo pestovateľov
a spracovateľov zemiakov a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v rámci autoremedúry zrušiť,
alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
4.2. Namietal, zhodne ako súdny exekútor, že s odôvodnením zastavenia exekučného konania
nesúhlasí, pretože absencia oprávnenej nemôže zakladať dôvod na to, aby súdny exekútor procesne
nedokončil exekúciu predajom nehnuteľnosti, resp. nevykonal rozvrhové pojednávanie a neuspokojil

do dražby prihlásené pohľadávky záložných a iných veriteľov. Udelenie príklepu bolo totiž súdom
právoplatne schválené a musí nasledovať rozvrhové konanie. Po udelení príklepu už nie je možné
exekúciurealizovanúpredajomnehnuteľnostízastaviťbeztoho,abyfinančnéprostriedkybolirozvrhnuté
medzi jednotlivých veriteľov.
4.3. V prípade zastavenia exekúcie by exekučný súd zasiahol do právnych záujmov nielen vydražiteľa,

ktorému záložné práva stále viaznu v ťarchách na LV č. XXX pre kat.úz. C., ale aj záložných veriteľov,
ktorí boli ukrátení na svojich právach. Z rozvrhu výťažku by bol uspokojený záložný veriteľ so skorším
záložným právom, ktorý udelil exekútorovi súhlas s predajom založenej nehnuteľnosti, ktorým je práve
on.
4.4. V zmysle Exekučného poriadku, o rozdelení výťažku z dražby nehnuteľnosti, kde sú finančné

prostriedky uložené na depozitnom účte, môže rozhodnúť len súd. Pre prihlásené pohľadávky veriteľov
boli riadne zriadené exekučné záložné práva iných exekútorov a aj v prípade, že došlo k zastaveniu
týchto konaní v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z., pohľadávky veriteľov nezanikajú. Súdny exekútor je
povinný zistiť aktuálny stav pohľadávok prihlásených veriteľov a vysporiadať sa s nimi. Mal za to, že
súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci s tým,

že takýto postup je v danom štádiu konania nesprávny a nie je možný. Tým znemožnil účastníkovi ako
záložnému veriteľovi, ktorý má na vydraženej nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo a svoju
pohľadávku prihlásil riadne do exekúcie, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva.

5. Povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniam uviedla, že platobný rozkaz je neplatný. Namietala

porušenie ľudských práv. Uviedla, že sa má vychádzať z uzatvorených zmlúv, pritom naposledy bola
uzatvorená v naturálnej forme. Nikdy nebola vlastníčkou vyorávača zemiakov, po dohode ho vrátila späť
do predajne, pretože ho nezaplatila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr, ak sa začal zaoberať správnosťou napadnutého

rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolania boli podané oprávnenými osobami. Dospel k
záveru, že odvolania súdneho exekútora, vydražiteľa a veriteľa bolo potrebné podľa § 386 písm. b) CSP
odmietnuť, ako podané neoprávnenými osobami.

7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: Podľa odseku 1, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. Podľa odseku 2, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Podľa odseku
3, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,

námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Podľa odseku 4,
na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

9. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.10. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11. V súvislosti s odvolaním podaným súdnym exekútorom odvolací súd konštatuje, že účastníkom
konania v exekučnom konaní v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je ten, kto podal návrh
na vykonanie exekúcie (oprávnená) a ten, proti komu oprávnená v návrhu požaduje viesť exekúciu
(povinná). Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou tej časti konania, kedy sa
rozhoduje o trovách exekúcie a vtedy, ak mu to zákon prizná, pritom toto priznanie musí byť výslovné.

12.1. Odvolací súd v predmetnej veci predovšetkým poukazuje na postavenie súdneho exekútora ako
účastníka konania v exekučnom konaní. Všeobecná právna úprava odvolania a subjektu oprávneného
na jeho podanie je obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva,
kto môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním. Exekučný poriadok je v tomto smere
jednoznačný a súdny exekútor je účastníkom exekučného konania len v časti rozhodovania o trovách

exekúcie a vtedy, ak mu to zákon prizná, pričom toto priznanie musí byť výslovné. Uvedené súvisí s tým,
že osoba súdneho exekútora je osobou vykonávajúcou verejnú moc a v exekučnom konaní vykonáva
okrem úkonov exekučnej činnosti aj také činnosti, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú jeho osoby ako
účastníka konania. Toto rozlíšenie je dôležité z dôvodu potreby určenia, či exekútor v danej časti je alebo
nie je účastníkom konania. V tejto súvislosti potom nebude účastníkom konania vo viacerých prípadoch,

aj napriek tomu, že mu Exekučný poriadok priznáva viaceré procesné práva.
12.2. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj rozsah a obsah odvolania súdneho
exekútora, ktorý namieta právne posúdenie veci exekučným súdom konštatuje, že v tomto konkrétnom
prípade nie je súdny exekútor účastníkom konania, ktorý by bol oprávnený podať odvolanie proti
rozhodnutiu o zastavení exekučného konania; ako účastník exekučného konania je oprávnený podať

odvolanie len v prípade rozhodovania o trovách exekúcie.

13.1. K argumentom súdneho exekútora odvolací súd nad rámec uvádza, že po schválení príklepu
súdom (§ 148) uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1 prvá veta). Poslednou fázou
exekučného predaja nehnuteľnosti je teda rozdelenie získaného výťažku. Exekučné konanie v tejto

fáze nemá charakter sporového konania, ale mení sa na konanie nesporové. Ak v tejto fáze nastanú
skutočnosti spôsobujúce skončenie exekúcie, musí sa rozvrh výťažku dokončiť. Exekučný súd nemôže
konanie o rozvrhu výťažku zastaviť z dôvodov, ktoré sú inak dôvodmi na zastavenie exekúcie podľa § 57
EP. S výťažkom je potrebné naložiť spôsobom predpísaným Exekučným poriadkom. Rozvrh výťažku
znamená určenie, ktoré pohľadávky sa z rozdeľovanej podstaty uspokoja a v akej výške. Podlieha

schváleniu exekučným súdom a určuje sa na rozvrhovom pojednávaní.
13.2. K tomu zaujalo stanovisko občianskoprávne a obchodné kolégium Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 14.04.2010 k zastaveniu výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnej veci po
právoplatnosti uznesenia o udelení príklepu (Rc 48/2010). Podľa neho i v prípade, že je výkon
rozhodnutia (exekúcia) predajom nehnuteľnosti zastavený potom, čo uznesenie o udelení príklepu

nadobudlo právoplatnosť, súd (exekútor) nariadi a vykoná rozvrhové konanie. Právoplatné rozhodnutie,
ktorým je ukončený určitý úsek konania, je predpokladom pre ďalšie pokračovanie v konaní.
Zastavením výkonu rozhodnutia (exekúcie) však nestrácajú svoje právne účinky úkony, ktoré boli
počas výkonu rozhodnutia uskutočnené. Ak je teda výkon rozhodnutia (exekúcia) zastavená až
potom, čo uznesenie o príklepe nadobudlo právoplatnosť, výsledok dražby zostáva zastavením výkonu

rozhodnutia nedotknutý a na fázu predaja nehnuteľnosti tak nadväzuje fáza rozvrhu rozdeľovanej
podstaty, v ktorej je treba rozhodnúť, ako bude naložené so získaným výťažkom. Aj v prípade, že bol
výkon rozhodnutia (exekúcia) zastavený, o rozdeľovanej podstate sa rozhodne rozvrhovým uznesením.

14.1. Zastavenie exekúcie a zastavenie exekučného konania majú tie isté právne účinky (NS SR

zo dňa 22.02.2018, sp.zn. 4ECdo 22/2017). V štádiu, keď súd schvaľuje rozvrh výťažku z dražby
nehnuteľnosti, exekúcia už nemá charakter sporového konania, ale mení sa na konanie nesporové a súd
ho musí dokončiť aj po tom, čo bolo konanie zastavené (NS SR zo dňa 14.10.2008, sp.zn. 5 MCdo
5/2008).
14.2. Príklep bol v predmetnej veci schválený uznesením zo dňa 27.08.2020 pod č.k. 12Er/459/2003-80,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2020. I napriek tomu, že bolo exekučné konanie zastavené,
súdom schválený príklep nestratil svoje právne účinky a preto ho bude potrebné v ďalšej fáze dokončiť
v rámci rozvrhového konania.14.3. Na základe uvedeného je teda nesporné, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol
o zastavení exekučného konania pre procesné dôvody (výmaz oprávnenej z Obchodného registra ČR)
neznamená, že sa rozvrh výťažku nedokončí. Naopak, právoplatnosť rozhodnutia o schválení príklepu

zmocňuje súdneho exekútora nariadiť a následne vykonať rozvrhové konanie. Vzhľadom k uvedenému
napadnuté uznesenie nie je v neprospech vydražiteľa a veriteľa (§ 359 CSP), jeho vydaním nebolo
zasiahnuté do ich práv, pretože k rozvrhu výťažku dôjde. Preto bolo potrebné ich odvolania odmietnuť
ako podané neoprávnenými osobami v zmysle § 386 písm. b) CSP.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolania súdneho exekútora, vydražiteľa a veriteľa podľa § 386
písm. b) CSP odmietol ako podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).