Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200134
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej PhD.,
LL.M., vo veci žalobcu Naše Farmy, a.s., Dlhé hony 4991, 058 01 Poprad, IČO: 36 787 302, zast.
Krechňák & Associates, s.r.o., Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 286, proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102613417/2021 zo dňa 21. 12. 2021 a č.
102614808/2021 zo dňa 21. 12. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102613417/2021 zo dňa 21. 12. 2021

z a m i e t a .

II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102614808/2021 zo dňa 21. 12. 2021
z a m i e t a .

III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutia

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „správca dane“) začal u žalobcu dňa 07.
04. 2020 výkon daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia
január až december 2016. Správca dane listom zo dňa 13. 10. 2020 (v bode 1.) oboznámil žalobcu so
skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly a uviedol, že zistil, že konečným príjemcom služieb
z faktúr prijatých od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., Vlčia Dolina 958, 049 25 A., IČO: 45 900 078 za
jednotlivémesiaceroku2016bolžalobcaaslužbynebolirefakturovanéžiadnemuodberateľoviažalobca
nepoužil nakúpené služby, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie DPH, na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ a preto nemá podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“) nárok na odpočítanie dane. Správca dane zároveň vyzval žalobcu, aby sa podľa § 45
ods.2písm.e)vnadväznostina§46ods.5zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)ao
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyjadril k uvedeným skutočnostiam,
na čo žalobca písomne reagoval. Listom zo dňa 25. 01. 2021 vyzval správca dane žalobcu (v bode
1.) na vyjadrenie sa k pochybnostiam ohľadom služieb dodaných dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. za
jednotlivé mesiace roku 2016 z rovnakých dôvodov ako vo výzve zo dňa 13. 10. 2020. Žalobca na výzvu

reagoval podaním zo dňa 12. 02. 2021 s poukazom na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 04.
11. 2020 a pripojil listinné dôkazy (zápisnice z koordinačných porád a e-mailovú komunikáciu). Dňa 05.
03. 2021 vydal správca dane protokol, v rámci ktorého upravil (zvýšil) daňovú povinnosť žalobcu za
každý z jednotlivých mesiacov roku 2016 o 1.100 eur z dôvodu neuznania odpočtu DPH za služby nazáklade faktúr od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 29.
04. 2021. Dňa 07. 06. 2021 sa uskutočnilo ústne pojednávanie o prerokovaní pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k protokolu.

2. Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH rozhodnutím č. 101097081/2021 zo dňa 24. 06.
2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“) v sume 1.100 eur za zdaňovacie obdobie jún 2016 a
rozhodnutím č. 101096785/2021 zo dňa 24. 06. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“) v sume
1.100 eur za zdaňovacie obdobie november 2016. V odôvodneniach obidvoch rozhodnutí správca dane

zhodne uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH za služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. v
rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH, a to podľa prvostupňového rozhodnutia 1 na základe faktúry č.
160100201 a podľa prvostupňového rozhodnutia 2 na základe faktúry č. XXXXXXXXX. Žalobca mal
s dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. uzavretú zmluvu o poskytnutí služieb zo dňa 25. 04. 2013 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 15. 01. 2015. Správca dane zistil, že konečným príjemcom služieb od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. bol žalobca a služby neboli refakturované žiadnemu odberateľovi. Z predložených

a verejne dostupných informácií (účtovné výkazy, poznámky k účtovným závierkam a výročné správy)
vyplynulo,žemedzihlavnéčinnostižalobcunepatriačinnostizameranénaoblastienergoaagro(ktorých
sa týkala zmluva uzavretá s dodávateľom) a na tieto činnosti žalobca zriadil dcérske spoločnosti.
Zúčtovníctvažalobcusprávcadanezistil,ževpriebehuzdaňovaciehoobdobiajanuár2016aždecember
2016 žalobca vystavil pre svoje dcérske spoločnosti (BCQ Systém, a.s., FOTOVOLTAIKA Starňa,

a.s., FOTOSOLAR Tornaľa, a.s., SOLAR IN, a.s., SOLGY, a.s., SUPERFICIES, a.s., ďalej aj „dcérske
spoločnosti žalobcu“), s ktorými mal uzatvorené Zmluvy o poskytnutí odborných služieb zo dňa 05.
01. 2012 vrátane dodatkov č. 1 a 2, odberateľské faktúry, ktoré následne zaúčtoval do výnosov
v celkovej sume 756.000 eur bez DPH. Účtovanie žalobcu preukazuje skutočnosť, že predmetom
fakturácie boli služby podnikateľskej administratívy a nie fakturované odborné služby z oblasti energetiky

a poľnohospodárstva, ktoré žalobca nadobudol od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Žalobca nepreukázal,
prečo si služby dcérske spoločnosti nezabezpečili priamo od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., ale využili
ako sprostredkovateľa žalobcu, ktorý nedisponoval zamestnancami s potrebnými odbornými znalosťami
vykonávať túto činnosť. Podľa správcu dane nebolo sporné, že žalobcovi bolo dodané plnenie od
dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., avšak bolo sporné, či a ako použil toto plnenie žalobca na dodávky

svojich tovarov alebo služieb ako platiteľ DPH v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, čo je
podmienkou na odpočítanie DPH. Žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb pre jeho dcérske
spoločnosti. Žalobca vystavoval každý mesiac roku 2016 dcérskym spoločnostiam faktúry, z ktorých
nie je zrejmé, aké konkrétne služby, v akom množstve a v akej cene boli dcérskym spoločnostiam
dodané. Žalobca nepredložil správcovi dane súpis dodaných služieb, prípadne iný listinný dôkaz, ktorý

by tieto skutočnosti preukazoval. Predložené zápisy z koordinačných porád sú formulované všeobecne
a neurčito a správca dane ich nepovažoval za relevantný dôkaz. Predložené vypracované hlásenia,
vyhodnotenia, formuláre pre Colný úrad, URSO, OKTE a distribučné spoločnosti preukazujú skutočnosť,
že jednotlivé dcérske spoločnosti vykonávali dodávky energií do distribučných sústav, o ktorých správca
dane nepochyboval.

3. Žalovaný na základe odvolaní podaných žalobcom potvrdil prvostupňové rozhodnutie 1 rozhodnutím
č. 102613417/2021 zo dňa 21. 12. 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1“) a prvostupňové
rozhodnutie 2 rozhodnutím č. 102614808/2021 zo dňa 21. 12. 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
2“). V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí zhodne uviedol, že správca dane nespochybnil, že

žalobca poskytol dcérskym spoločnostiam služby podnikateľskej administratívy podľa príslušných
zmlúv, ale dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH zo služieb fakturovaných spoločnosťou
ASTOM-4PS s.r.o. bolo, že žalobca nepreukázal, že predmetné služby použil na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). Správcom dane zistené skutočnosti a dôkazy
spochybnili argumentáciu žalobcu, že plnenia od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. dodal v rámci

komplexného balíka služieb svojim dcérskym spoločnostiam. Žalobca tvrdil, že ide o služby, ktoré bez
odbornej znalosti a oprávnení v odbore energetiky nie je možné poskytovať, a tak je koncipovaná
aj Zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená s dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. Podľa žalovaného je
však uvedené tvrdenie zavádzajúce, nakoľko v zmluve je len zmienka o výskume, sprostredkovaní,
odporúčaní a monitoringu na trhoch v energetike a poľnohospodárstve a nie poskytovanie špecifických

odborných služieb v oblasti energetiky. Tiež nie je dohodnuté, že dodávateľ ich bude vykonávať pre
tretie osoby cez sprostredkovateľa. Ak žalobca tvrdil, že nedisponoval zamestnancami s odbornými
znalosťami z energetiky, a preto nemohol koordinovať dcérske spoločnosti, logicky nemohol odborné
pokyny a inštrukcie z oblasti energetiky vo veci koordinovania dcérskych spoločnosti zadávať anidodávateľovi ASTOM-4PS s.r.o., ako to predpokladá čl. II uzavretej zmluvy. Rozporuplné je aj tvrdenie
žalobcu, že služby boli vykonávané v jeho priestoroch, keď v zmluve sa dodávateľ ASTOM-4PS
s.r.o. zaviazal vykonávať služby na miestach v rámci SR, ktoré mu určí objednávateľ (čl. II. bod 1).

V predloženej faktúre od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. je len strohý text bez akýchkoľvek príloh
s uvedením druhu poskytnutých služieb, množstva a termínu, čo vzbudzuje pochybnosti o reálnosti
vykonaných obchodov pre žalobcu a ich následného poskytnutia dcérskym spoločnostiam. Žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o vzájomnej súvislosti medzi odbornými službami od dodávateľa ASTOM-4PS
s.r.o. a službami, ktoré poskytoval dcérskym spoločnostiam, (kto, kde a ako preverované služby od

spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. preberal a poskytoval dcérskym spoločnostiam, kto preberal služby za
dcérskespoločnosti).Žalovanýpoukázalnato,ževzmluvách,ktorémalžalobcauzatvorenésdcérskymi
spoločnosťami je predmet definovaný v čl. I. (poskytovanie komplexných služieb podnikateľského a
ekonomického poradenstva a podnikateľskej administratívy a sprístupnenie komplexnej podnikateľskej
infraštruktúry) a vymedzený v bodoch a) až m), pričom v predmete zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. boli dohodnuté iné služby (služby z oblasti energetiky

a poľnohospodárstva). Žalobca tiež nepredložil žiadne písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych
spoločností), hoci v zmysle uzatvorených zmlúv mali byť služby poskytnuté na základe ich požiadaviek.
Tiež žalobca nepredložil evidenciu poskytnutých služieb, ktorú sa zaviazal viesť v čl. II. bod 1, písm. f)
zmluvy s dcérskymi spoločnosťami. Podľa čl. II. bod 1 písm. e) Zmlúv o poskytnutí odborných služieb,
sa žalobca zaviazal zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o údajoch a zisteniach dcérskych

spoločností, pričom nepreukázal súhlasy dcérskych spoločností na poskytnutie údajov pre dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. Z určenia paušálnej odmeny a všeobecnej fakturácie nie je zrejmé, aké konkrétne
služby, v akom množstve a cene poskytol žalobca dcérskym spoločnostiam a či ich súčasťou boli
aj služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Listiny predložené žalobcom (zápisnica z koordinačných
porád, vypracované hlásenia, vyhodnotenia, formuláre pre Colný úrad, URSO, OKTE) nepreukazujú

následné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam. Koordinačných porád sa za dcérske spoločnosti
nikto nezúčastnil, čo platí aj o e-mailovej komunikácii. Žalobca neobjasnil, prečo by si dcérske
spoločnosti, disponujúce vlastným zodpovedným zástupcom s odbornou spôsobilosťou na vykonávanie
povolenej činnosti v oblasti energetiky, mali objednať predmetné činnosti u žalobcu, ktorý nedisponoval
oprávneným zodpovedným zástupcom s odbornými znalosťami z energetiky. Za nedôvodnú považoval

žalovaný námietku vyhodnotenia klasifikácie predmetu činnosti žalobcu podľa SK NACE, keďže toto
nebolo dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH. K námietke, že správca dane nevykonal dokazovanie v
súlade s § 24 a nasl. Daňového poriadku, keďže nevypočul svedkov B. C. D. a B. E. F., žalovaný uviedol,
že žalobca tieto výsluchy navrhol až v odvolacom konaní. Nezdôvodnil ako sa uvedené osoby podieľali
na obchodných transakciách medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami. Tieto osoby sa mali

zúčastňovať koordinačných porád za dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., pričom správca dane nespochybnil
zmluvné vzťahy medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. Preto výsluch týchto svedkov
by neodstránil nedostatky spočívajúce v nepreukázaní použitia plnení od dodávateľa ASTOM-4PS
s.r.o. na zdaniteľné obchody žalobcu, t. j. poskytnutie komplexných služieb zahŕňajúcich aj odborné
služby v oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti. Žalovaný uzavrel, že žalobca mal vytvorené reálne

podmienky na obhajobu a dokázanie nároku na odpočítanie dane, bol oboznámený s pochybnosťami
správcu dane a mal možnosť vyjadriť sa k nim.

Správne žaloby a vyjadrenia účastníkov

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobu na Krajský súd v Žiline dňa 09. 03. 2022 pod sp. zn.
30S/56/2022 domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého rozhodnutia 1 ako aj prvostupňového
rozhodnutia 1 a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca sa včas podanou správnou
žalobu na Krajský súd v Žiline dňa 09. 03. 2022 pod sp. zn. 30S/57/2022 domáhal preskúmania a
zrušenia napadnutého rozhodnutia 2 ako aj prvostupňového rozhodnutia 2 a vrátenia veci správcovi

dane na ďalšie konanie.

5. Žalobca odôvodnil obidve správne žaloby obsahovo zhodne s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), f),
e), d), g) SSP. V obidvoch správnych žalobách je zhodne uvedené:
(Bod 4.) Žalobca opísal predmet svojho podnikania, zmluvy s jeho dcérskymi spoločnosťami, podľa

ktorých pre tieto spoločnosti vykonával strategické manažérske riadenie a poradenstvo. Uviedol, že
uzavrel zmluvu s dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o., podľa ktorej mal dodávateľ poskytovať žalobcovi
odborné služby a činnosti v oblasti energetiky a poľnohospodárstva. Tieto služby bezprostredne
súviseli so službami, ktoré mal žalobca poskytnúť prostredníctvom tohto dodávateľa svojim dcérskymspoločnostiam. Skutočné dodanie služieb preukazujú podania žalobcu, zápisy z mesačných porád
a e-mailová komunikácia, ktoré žalobca predložil v administratívnom konaní. Žalobca spochybnil
argumentáciu žalovaného o nepreukázaní, že žalobca dodal služby prijaté od dodávateľa ASTOM-4PS

s.r.o. dcérskym spoločnostiam. Zdôraznil, že služby pre dcérske spoločnosti sám neposkytoval, ale
zabezpečoval ich subdodávateľsky prostredníctvom ASTOM-4PS s.r.o., ktorý dodával služby žalobcovi
pre jeho dcérske spoločnosti, a to konaním v mene dcérskych spoločností, u dcérskych spoločností
alebo v ich prospech (služby súviseli s prevádzkou solárnych elektrární uskutočňovanou dcérskymi
spoločnosťami), čo si nevyžadovalo žiaden úkon odovzdania a prevzatia medzi žalobcom a dcérskymi

spoločnosťami. Žalobca s poukazom na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a rozhodovaciu činnosť
NS SR sp. zn. 3Sžf/25/2010, 3Sžf/66/2007, 6Sžfk/12/2020 a ÚS SR I. ÚS 241/07 uviedol, že
podľa zásady neformálnosti je rozhodujúci obsah a ekonomický účel právneho úkonu (materiálna
stránka), teda reálna existencia plnení a ekonomická podstata daňovej transakcie. Žalobca vymenoval
rozhodujúce skutočnosti z hľadiska materiálnej stránky (bod X.X.X.X) a za právne bezvýznamné
považoval: existenciu formálneho úkonu odovzdania služieb, doslovnú zhodu jednotlivých zmlúv,

formálne nedostatky predložených dokumentov a existenciu ďalších formálnych úkonov. Daňové orgány
porušili vyššie uvedenú zásadu Daňového poriadku, a zároveň tento postup nevysvetlili, čo zakladá ich
nepreskúmateľnosť.
(Body 5 a 6) Žalobca ďalej uviedol, že nie je sporné, že boli splnené prvé dve hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona

o DPH, a to vznik daňovej povinnosti a uplatnenie DPH z dodania služby na výstupe od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. voči žalobcovi. Žalobca má za to, že bola splnená aj tretia podmienka, že služby
prijaté od ASTOM-4PS s.r.o. na vstupe použil žalobca na jeho dodávky služieb pre svoje dcérske
spoločnosti na výstupe ako platiteľ DPH. Správca dane a žalovaný vec nesprávne právne posúdili, keď
žalobcovi nepriznali právo na odpočet DPH, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia

je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keďže neboli zohľadnené vyššie uvedené skutočnosti
a napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Žalobca
poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu České Budějovice sp. zn. 10Ca/72/98, podľa ktorých,
ak je listinnými dôkazmi preukázané, že služby boli dodané, opačný záver nie je logický.
(Bod 7) Žalobca tiež namietol, že argumenty správcu dane a žalovaného boli založené na ľubovôli,

konanie a hodnotenie dôkazov bolo svojvoľné a účelové, v rozpore so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku s odkazom na závery rozhodnutí NS SR sp. zn.
5Sžf 61/2011, 4Sž 149/2000, 4Sžf/30/2014, 6Sžfk 12/2020, 6Sžfk 40/2018, 10Sžfk 44/2019 a 2Sžfk
22/2019. Absentuje logická konzistentnosť úvah, neboli reflektované predložené dôkazy, ktoré neboli
hodnotené vo vzájomnej súvislosti. Časť judikatúry označovanú žalobcom svedčiacu v jeho prospech

žalovaný opomenul a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný nezohľadnil účel inštitútu odpočítania
DPH (daňovú neutralitu subjektov) judikovaný Súdnym dvorom EÚ a NS SR s odkazom na početné
rozhodnutia (bod 7.2.1) a Zákon o DPH neaplikoval v tomto zmysle. Žalobca nesúhlasil so záverom
správcu dane a žalovaného, že nepreukázal dodanie služieb prijatých od dodávateľa ASTOM-4PS
s.r.o. svojim dcérskym spoločnostiam a tvrdil, že existuje priama súvislosť medzi službami prijatými

žalobcom na vstupe a dodanými žalobcom na výstupe. Mnohé z predložených e-mailov, ktoré
subdodávateľ ASTOM-4PS s.r.o. zaslal žalobcovi sa týkajú priamo dcérskych spoločností žalobcu,
z čoho je zrejmá priama súvislosť medzi službami dodávanými žalobcom dcérskym spoločnostiam
a službami dodávanými žalobcovi od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Správca dane je v argumentácii
nekonzistentný, keď tvrdí, že žalobca nepreukázal dodanie služieb dcérskym spoločnostiam a na

druhej strane namieta, že žalobca neobjasnil dôvod, prečo tieto služby pre dcérske spoločnosti
dodal žalobca a nie priamo dodávateľ ASTOM-4PS s.r.o., čím potvrdzuje, že služby boli dcérskym
spoločnostiam dodané. Ak správca dane uznal dodanie služieb od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.
žalobcovi,jeneudržateľnýjehozáver,žeslužbynebolidodanéodžalobcujehodcérskymspoločnostiam,
keďže služby sa ich bezprostredne týkajú. Žalobca uviedol, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora

EÚ (menovaná v bode 7.3.2) nebráni vzniku práva na odpočet na vstupe absencia bezprostrednej a
priamej súvislosti plnenia na vstupe a na výstupe (a žalobca túto súvislosť nebol povinný preukazovať),
ak je cena plnenia na vstupe zohľadnená v cene plnenia na výstupe, čo bolo splnené, keďže pre
dcérske spoločnosti bola stanovená cena za dodané služby. Správca dane považoval za nesporné
(strana 8 prvostupňových rozhodnutí), že žalobca služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. prevzal,

avšak v napadnutých rozhodnutiach o tom žalovaný vyslovuje pochybnosti. Žalovaný túto skutočnosť
pritom považuje za nespornú v iných rozhodnutiach za zdaňovacie obdobia roku 2015. Žalovaný porušil
zásadu legitímneho očakávania podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pretože žalobca nemal dôvod
považovať dodanie služby za nepreukázané, keďže ju dostatočne preukázal predloženými listinami.Správca dane nevysvetlil, prečo považoval za relevantnú skutočnosť udelenia kódu kvalifikácie SK
NACE žalobcovi a žalovaný nereagoval na odvolaciu argumentáciu žalobcu v tomto smere. Žalobca
zdôraznil, že tento kód nepreukazuje akú podnikateľskú činnosť žalobca v roku 2016 skutočne

vykonával. Správca dane odôvodnil svoje rozhodnutia aj účtovaním tržieb z faktúr vystavených
dcérskymi spoločnosťami na analytickom účte hlavnej knihy, z čoho mal preukázané, že fakturované
boli len administratívne a nie odborné špecifické služby z oblasti energetiky dodané ASTOM-4PS s.r.o.
Toto rozporoval žalobca v odvolaní s čím sa žalovaný nevysporiadal. Žalobca zmluvami a dôkazmi
identifikovanými v bode 4.2 až 4.4 správnej žaloby preukázal, že fakturované boli aj služby v odbornej

oblasti energetiky, ktoré subdodávateľsky prijal od ASTOM-4PS s.r.o. (najmä článok I. ods. 1 písm.
i) Zmlúv o poskytnutí odborných služieb). Suma účtovaná na predmetnom analytickom účte presne
zodpovedá súčtu dojednaných odmien za komplexné služby podľa Zmlúv o poskytnutí odborných
služieb. Ak mal správca dane pochybnosti, mal ich existenciu podporiť minimálne dôkazmi s rovnakou
výpovednou schopnosťou. Správca dane v protokole z daňovej kontroly poukázal na personálne
prepojenie dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. cez osobu B. F., ktorý bol jej konateľom a zároveň členom

štatutárnych orgánov dcérskych spoločností žalobcu. Podľa žalovaného mal B. F. mať vedomosť
o tom, že ASTOM-4PS s.r.o. môže efektívnejšie a pružnejšie vykonať odborné služby pre dcérske
spoločnosti, čo však nie je podľa žalobcu podporené ďalšími dôkazmi, a preto je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné. Žalobca v odvolaní aj v správnych žalobách vysvetlil, že dodanie odborných
služieb dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. priamo dcérskym spoločnostiam by vylučovalo poskytnutie

komplexnej služby od žalobcu, vrátane strategického manažérskeho riadenia celej skupiny, pretože
žalobca spracoval výstupy od ASTOM-4PS s.r.o., čo vyplýva z predložených e-mailov. Žalovaný svoj
záver v tomto smere dostatočne neodôvodňuje. Žalobca uviedol, že existencii priamej súvislosti medzi
službami na vstupe a výstupe nebráni použitie subdodávateľskej štruktúry daňovej transakcie, čo
potvrdzujú rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf 25/2010, 1Sžfk 52/2017, 4Sž 34/97, 4Sž 35/97 a 5Sž

51/96 aj rozhodnutia SD EÚ C-425/06 Part Service, bod 47 a C-255/02 Halifax a i., bod 73. Zdôraznil,
že je zachovaná daňová neutralita, pretože ak by ASTOM-4PS s.r.o. dodal odborné služby priamo
dcérskym spoločnostiam, vzniklo by právo na odpočet u dcérskych spoločností. Správca dane mal za
to, že konečným príjemcom služieb od ASTOM-4PS s.r.o. bol žalobca, ktorý tieto služby nerefakturoval.
Žalovaný videl účelovosť vo vyjadreniach žalobcu, ktorý to v e-maile z 12. 06. 2020 potvrdil a neskôr

tvrdil, že tieto služby využil v súvislosti s poskytovaním komplexných služieb pre dcérske spoločnosti.
Žalobca má vedomosť, že tento e-mail bol súčasťou administratívneho spisu za iné zdaňovacie obdobia
(roku 2015), nevie však, či aj v preskúmavanej veci. Ak žalovaný vykonal takýto dôkaz, čo z napadnutých
rozhodnutí nevyplýva, neumožnil sa s výsledkom takého dokazovania žalobcovi oboznámiť, čo je
vrozpores§74ods.3Daňovéhoporiadkuazásadoudvojinštančnostikonania.Ksamotnémuobsahue-

mailu žalobca uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti potvrdil, avšak toto vyjadrenie učinil ako odpoveď
na kontext otázky správcu dane, ktorú pochopil v zmysle priamej refakturácie nákladov vo vzťahu
k výnosom v pomere 1:1, ku ktorej nedošlo. Tento omyl žalobca identifikoval dňa 25. 06. 2020 pred
kontrolórkou správcu dane, čo potvrdzuje komunikácia s ďalšou kontrolórkou zo dňa 20. 07. 2020
a nie až v podaní zo dňa 13. 10. 2020, ako to tvrdí žalovaný. Podľa žalovaného pre všeobecnú

formuláciu fakturácie nebolo možné uzavrieť, že súčasťou služieb poskytovaných žalobcom dcérskym
spoločnostiam boli aj služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Žalobca vyvrátil tento záver predloženými
dôkazmi 21/ a 22/ (zápisy z koordinačných porád a e-mailová komunikácia). Všeobecná formulácia
fakturácie je v podnikateľskej praxi bežná, ak cena nie je určená podľa množstva dodaných služieb, ale
paušálne. Žalovaný vyvodil spochybnenie tvrdenia žalobcu o tom, že súčasťou služieb poskytovaných

dcérskym spoločnostiam boli aj odborné služby od ASTOM-4PS s.r.o. aj zo záväzku mlčanlivosti
dojednanom v zmluvách o poskytnutí odborných služieb, pričom žalobca nepreukázal súhlas dcérskych
spoločností. Žalobca namietal, že správca dane týmto svoje rozhodnutia neodôvodnil a ide o nový
argument žalovaného. Tento argument nie je schopný spochybniť žalobcom preukázané tvrdenia, že
dcérskym spoločnostiam sporné služby dodal, najmä prostredníctvom dôkazov 21/ a 22/. Samotná

neexistencia súhlasu by znamenala len vznik zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a dcérskymi
spoločnosťami.
(Bod 8) Žalobca tvrdil, že uniesol svoje dôkazné bremeno predložením dôkazov o splnení vzniku
zákonných podmienok na odpočítanie dane a zdôraznil, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je
absolútne (s poukazom na judikatúru vymenovanú v bode 8.1.1). Nesúhlasil so záverom žalovaného,

že súbor e-mailov (dôkaz 22/) nepreukazuje priamu súvislosť medzi službami dodanými žalobcovi od
dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. a plneniami poskytnutými žalobcom jeho dcérskym spoločnostiam, a
uviedol, že toto preukazujú dôkazy 21/ a 22/. Žalovaný a správca dane porušili § 3 ods. 1 a 3 Daňového
poriadku, a to povinnosť dbať o zachovávanie práv daňového subjektu a zásadu voľného hodnoteniadôkazov. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi
spismi a rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné a založené na nesprávnom právnom posúdení.
Žalobca namietal, že správca dane ho vyzval na doplnenie dôkazov len jedenkrát dňa 25. 01. 2021,

na čo žalobca reagoval predložením dôkazu 22/ a deklaroval pripravenosť predložiť ďalšie dôkazy.
Keďže žalobca nebol vyzvaný, aby svoje tvrdenia preukázal aj iným spôsobom, vyvodil, že dôkazné
bremeno uniesol, no správca dane a žalovaný dospeli k inému záveru. Žalobca poukázal na rozhodnutie
NSS ČR sp. zn. 2Afs 24/2007 a na Komentár k Daňovému poriadku. Správca dane a žalovaný svojim
postupom porušili § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, povinnosti dbať o zachovanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a postupovať v súčinnosti s daňovým subjektom a § 24
ods. 2 Daňového poriadku dbať, aby skutočnosti nevyhnutné pre správne určenie daní boli zistené
čo najúplnejšie. Žalobca namietol, že žalovaný nedôvodne (v rozpore s § 3 ods. 2, § 24 ods. 2
Daňového poriadku) odmietol vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom v odvolaní, a to výsluch svedkov
B. D. a B. F. s uvedením, že bez odôvodnenia, ako sa uvedené osoby podieľali na obchodných
transakciách medzi žalobcom a jeho dcérskymi spoločnosťami by ich výsluch neodstránil nedostatky

v predložení dôkazov preukazujúcich použitie plnení od ASTOM-4PS s.r.o. na poskytnutie služieb
žalobcom pre dcérske spoločnosti. Z predložených dôkazov muselo byť žalovanému zrejmé podieľanie
sa svedkov na uvedených transakciách, pretože B. D. je zamestnanec dodávateľa a odosielateľ e-
mailovej komunikácie preukazujúcej dodanie služieb a B. F. je konateľ ASTOM-4PS s.r.o. a zároveň člen
a predseda predstavenstva dcérskych spoločností žalobcu. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia

NS SR sp. zn. 1Vs 1/2020, podľa ktorého musí správca dane umožniť daňovému subjektu uniesť
dôkazné bremeno pred prijatím záveru o jeho neunesení. Ak dôkazy navrhnuté daňovým subjektom
správny orgán nevykoná, musí tento záver preskúmateľným spôsobom odôvodniť v kontexte ostatných
dôkazov (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012). Ak daňový subjekt navrhol dôkazy na
preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, nemožno bez vyhodnotenia týchto dôkazov rozhodnúť

o nepreukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Ak mali správca dane a žalovaný za to,
že zdaniteľné plnenia sú fiktívne, mali povinnosť to preukázať (rozhodnutia NS SR 10Sžfk/44/2019
a 1Sžfk/22/2019). Pri správe daní sa z časti uplatní aj vyhľadávacia zásada, keďže správca dane nie
je viazaný návrhmi daňového subjektu (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Len za predpokladu, že by
svedecké výpovede nepotvrdili tvrdenia žalobcu, bolo by na mieste skonštatovať, že dôkazné bremeno

neuniesol (rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 30Ca 9/97). Žalobca v odvolaní navrhol
výsluch svedkov v súlade s úpravou podľa § 72 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku.
(Bod 9) Pokiaľ ide o dôkazné bremeno žalovaného a správcu dane, žalobca poukázal na úpravu podľa
§ 3 ods. 1, 2, 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku, na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a závery
rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 a Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2096/07, ako aj

rozhodnutiaNSSRsp.zn.7Sž124/01.Zdôraznil,žefiškálnyzáujemštátuniejenadradenýdodržiavaniu
práv daňového subjektu. Správca dane a žalovaný si svoje povinnosti splnili len formálne a neposkytli
žalobcovi reálnu možnosť vyvrátiť prípadné pochybnosti. Žalobca uviedol, že správca dane má dôkazné
bremeno ohľadom pochybností o tvrdeniach daňového subjektu s poukazom na rozsudky NSS ČR sp.
zn. 2Afs 24/2007 a NS SR sp. zn. 1Vs 1/2020. Objektívne podložené pochybnosti vedú k tomu, aby mal

žalobca priestor preukázať pravdivosť údajov. Kvalitatívne musia mať dôkazy správcu dane minimálne
rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom (rozsudky
NS SR sp. zn. 5Sžfk 40/2018, 10Sžfk 44/2019 a 1Sžfk/22/2019). S poukazom na závery rozhodnutia
Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 401/09 a NS SR sp. zn. 6Sžfk12/2020 musí byť spochybnenie práva na
odpočet preukázateľné a podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk 52/2017 musí byť pochybnosť

správcu dôvodná. Žalobca podľa správnych žalôb svoje dôkazné bremeno uniesol, pričom správca dane
a žalovaný nepreukázali opak.
(Bod 10) V závere správnych žalôb poukázal žalobca na absenciu náležitosti § 47 ods. 1 Daňového
poriadku v protokole (preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov). Správca dane bez
ďalšiehoskonštatoval,žekonečnýmpríjemcomslužiebodASTOM-4PSs.r.o.bolžalobca.Správcadane

tiež nevysvetlil význam dopadu kódu SK NACE prideleného žalobcovi.

6. Žalovaný navrhol obidve správne žaloby zamietnuť. V rámci svojich vyjadrení argumentoval zhodne
ako v napadnutých rozhodnutiach a uviedol, že skutočnosti zistené správcom dane spochybnili
argumentáciu žalobcu, že plnenia prijaté od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. dodal v rámci komplexného

balíka služieb svojim dcérskym spoločnostiam, teda že tieto plnenia použil na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). Žalobca nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi
plnením na vstupe a na výstupe. K návrhu na vypočutie svedkov B. D. a B. F. uviedol, že žalobca
v odvolaní nezdôvodnil ako sa uvedené osoby podieľali na dodaní služieb pre dcérske spoločnostižalobcu a zdôraznil, že nebola spochybnená existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a subjektom
ASTOM-4PS s.r.o. Výsluch ani jedného z týchto svedkov by neodstránil nedostatky spočívajúce
v nepredložení relevantných dôkazov preukazujúcich použitie plnení od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o.

na zdaniteľné obchody žalobcu, t. j. poskytnutie komplexných služieb zahŕňajúcich aj odborné služby
z oblasti energetiky pre dcérske spoločnosti. K e-mailovej správe zo dňa 12. 06. 2020 žalovaný uviedol,
že tento dôkaz správca dane použil v súlade s úpravou podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku a žalobcu
s ním prvýkrát oboznámil už v rámci daňovej kontroly, a to prostredníctvom písomnosti nazvanej ako
Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016 zo dňa 13. 10. 2020. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že v súlade s § 45 ods. 2 písm. e) a § 46 od. 5 Daňového poriadku správca dane vyzval
žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia vyššie uvedeným listom zo dňa 13.
10. 2020 a opätovne prostredníctvom Výzvy na vyjadrenie sa k pochybnostiam a oboznámenie so
skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly zo dňa 25. 01. 2021, kedy vyzval žalobcu na
vyjadrenie sa k pochybnostiam ohľadne absencie priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plneniami

fakturovanými spoločnosťou ASTOM-4PS s.r.o. a hospodárskou činnosťou žalobcu aj na predloženie
dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Tiež uviedol, že žalobca výhrady o neuvedení dôkazu týkajúceho
sa konečného príjemcu služieb od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. vo vyjadrení k protokolu z daňovej
kontroly ani v odvolaní nenamietal, namieta ich až v správnej žalobe. Žalovaný zdôraznil, že popísanie
nezákonného postupu správneho orgánu bez uvedenia konkrétnych závažných následkov z toho

plynúcich, ako to učinil žalobca, je nedostatočné.

7. Žalobca v replikách zhodne uviedol, že v daňovej kontrole predložil veľký počet dôkazov jednoznačne
preukazujúcich skutočnosť, že služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. skutočne dodal dcérskym
spoločnostiam (najmä dôkazy 21/ a 22/). Na výzvu správcu dane z 25. 01. 2021 žalobca reagoval

vyjadrením z 12. 02. 2021, avšak následne už nebol vyzvaný na preukázanie svojich tvrdení iným
spôsobom. E-mailová správa z 12. 06. 2020 bola súčasťou administratívneho spisu v daňovej kontrole
a vyrubovacích konaniach v inom administratívnom konaní týkajúcom sa DPH za zdaňovacie obdobia
roka 2015.

8. Žalovaný v duplikách zhodne zopakoval, že žalobca predloženými dôkazmi bez pochybnosti
nepreukázal bezprostrednú súvislosť medzi plnením na vstupe (služby dodané od spoločnosti
ASTOM-4PS s.r.o.) a zdaniteľnými plneniami na výstupe. Povinnosťou daňových orgánov nebolo viesť
ďalšie dokazovanie na preukázanie žalobcových tvrdení.

9. Žalobca učinil v obidvoch konaniach podania zo dňa 09. 11. 2022, v rámci ktorých zhodne zopakoval
záver bodu 7.3.3 správnych žalôb. Pokiaľ ide o e-mail zo dňa 12. 06. 2020 žalobca namieta to, že tento
nebol vykonaný ako správcom dane ani žalovaným, a preto by jeho obsahom nemali byť podporené
závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí.

Posúdenie veci správnym súdom

10. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na
Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý veci na základe
vyššie uvedených správnych žalôb vedie pod sp. zn. ZA-30S/56/2022 a ZA-30S/57/2022. Uznesením č.

k. ZA-30S/56/2022-139 zo dňa 09. 01. 2024 spojil správny súd uvedené veci na spoločné konanie pod
sp. zn. ZA-30S/56/2022. Správny súd preskúmal obidve správne žaloby a dospel k záveru, že všetky
žalobné body sú nedôvodné, a preto správne žaloby podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. 01. 2024, keďže účastníci
nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107

ods.1SSP.Keďžeobidvesprávnežalobyobsahovalitotožnéžalobnébodyaajžalovanýaprvostupňový
správny orgán argumentovali v napadnutých rozhodnutiach totožne, smeruje aj odôvodnenie tohto
rozsudku k obidvom správnym žalobám.

11. Správny súd v prvom rade uvádza, že v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 SSP je viazaný

rozsahomadôvodmižaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúvodseku2
citovaného paragrafu. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťoužalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je rozhodnutie, ktoré napáda, alebo postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, v rozpore so zákonom a ako to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho

spisu, či napadnutých rozhodnutí. Preskúmaním správnych žalôb správny súd konštatuje, že ich veľká
časť vyššie uvedenú náležitosť nespĺňa, pretože žalobca často prezentuje vlastné závery a hodnotenia
bez napádania záverov, ku ktorým dospeli správca dane a žalovaný alebo je argumentácia žalobcu
všeobecnábezkonkretizácienapreskúmavanéveci,čoneumožňujesprávnemusúduvykonaťprieskum
napadnutých rozhodnutí.

12. V bode 1 žalobca vymenúva niektoré náležitosti správnej žaloby (iné ako žalobné body). V bode
2 nazvanej „zhrnutie žalobných bodov“ žalobca len vymenúva ním navrhované dôvody zrušenia
napadnutých rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 SSP bez ich bližšieho zdôvodnenia, a konštatuje (bez
vysvetlenia), že konanie nebolo vedené objektívne. Bod 3 neobsahuje žiadne žalobné body, len opis
priebehu administratívneho konania.

13. V bode 4 žalobca prezentuje svoje hodnotenie skutkového stavu. V bode 4.1 opisuje hospodárske
aktivitysvojejspoločnostiasvojichdcérskychspoločností.Vbode4.2.opisujezmluvy,ktorémaluzavreté
s dcérskymi spoločnosťami. V bode 4.3 robí žalobca rovnaké hodnotenie vo vzťahu k zmluve medzi ním
a dodávateľom Astom-4PS s.r.o. V bode 4.4. žalobca poskytuje vlastné hodnotenie ním predložených

dôkazov, a to jeho podaní (4.4.1), zápisov z koordinačných porád (4.4.2) a e-mailovej komunikácie
(4.4.3).

14. Správny súd všeobecne k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uvádza, že toto je rozdelené
medzi daňový subjekt a správcu dane a v priebehu daňového konania dochádza k jeho presúvaniu

medzi uvedenými subjektmi. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (III.
ÚS 401/09; prevzaté do I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.) má daňový subjekt dve
základné povinnosti: tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne realizujú podaním riadne
vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je povinný podľa právnych
predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť

alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte,
či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21. 04. 2020 (prijaté ako
R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý
disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na odpočet dane

z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.
Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa
24. 02. 2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť
na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku,ktorámôžebyťdaňovémusubjektuzaslanávpísomnejforme,alebooznámenápočasústneho
pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

15. V predmetnej veci správca dane v súlade s vyššie uvedeným v priebehu daňovej kontroly oznámil
žalobcovipochybnostiosplnenípodmienoknaodpočítanieDPHpodľa§49ods.2zákonaoDPH(listami
zo dňa 13. 10. 2020 a 25. 01. 2021), pretože nemal preukázané, že žalobca ako daňový subjekt použil
služby dodané dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH, teda,

že došlo k následnému dodaniu týchto služieb dcérskym spoločnostiam žalobcu v rámci poskytnutia
služieb na základe zmlúv, ktoré mal žalobca uzavreté so svojimi dcérskymi spoločnosťami, ako to tvrdil
žalobca. Správca dane tak jasne vymedzil, ktorú skutočnosť má žalobca preukázať. Samotné dodanie
služieb od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. žalobcovi spochybnené nebolo. Týmto postupom správcu
dane došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý bol povinný preukázať, že svojim dcérskym

spoločnostiam dodal služby v oblasti energetiky, ktoré mu boli poskytnuté dodávateľom ASTOM-4PS
s.r.o. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Žalovaný
dôvod nepreukázania vyššie uvedenej skutočnosti riadne odôvodnil (ako to správny súd zhrnul v odseku
3. tohto rozsudku), z čoho správny súd poukazuje na kľúčové argumenty:- žalobca tvrdil, že nedisponoval zamestnancami s odbornými znalosťami z energetiky, a preto nemohol
odborné pokyny a inštrukcie z oblasti energetiky vo veci koordinovania dcérskych spoločnosti zadávať
ani dodávateľovi ASTOM-4PS s.r.o.,

- vo faktúrach od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. je ohľadom poskytnutej služby len strohý text bez príloh
uvádzajúcich druh poskytnutých služieb, množstva a termínu,
- žalobca nepredložil žiaden dôkaz o vzájomnej súvislosti medzi službami prijatými od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. a službami, ktoré poskytoval dcérskym spoločnostiam,
- predmet zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené s dcérskymi spoločnosťami sa nezhoduje s predmetom

zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o.,
- žalobca nepredložil písomné požiadavky objednávateľa (dcérskych spoločností), hoci v zmysle
uzatvorených zmlúv mali byť služby poskytnuté na základe ich požiadaviek,
- žalobca nepredložil evidenciu poskytnutých služieb, ktorú sa zaviazal viesť v zmluvách uzavretých
s dcérskymi spoločnosťami,
- žalobca nepreukázal súhlasy dcérskych spoločností na poskytnutie údajov o nich pre dodávateľa

ASTOM-4PS s.r.o., hoci sa v zmluve s nimi zaviazal zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám,
- z určenia paušálnej odmeny a všeobecnej fakturácie nie je zrejmé, aké konkrétne služby poskytol
žalobca dcérskym spoločnostiam, teda či ich súčasťou boli aj služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.,
- listiny predložené žalobcom (okrem iného zápisnice z koordinačných porád a e-mailová komunikácia)
nepreukazujú následné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam,

- žalobca neobjasnil, prečo by si dcérske spoločnosti, disponujúce vlastným zodpovedným zástupcom
sodbornouspôsobilosťounavykonávaniečinnostivoblastienergetiky,maliobjednaťpredmetnéčinnosti
u žalobcu, ktorý takýmto zástupcom nedisponoval.

16. Podľa správneho súdu správca dane a žalovaný riadne vyhodnotili všetky skutočnosti, ktoré

vyšli v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní najavo vo vzájomnej súvislosti a dospeli k
riadne odôvodnenému záveru o nepreukázaní, že žalobca dodal služby, ktoré prijal od dodávateľa
ASTOM-4PS, s.r.o., svojim dcérskym spoločnostiam. Žalobca v žalobných bodoch 4.2., 4.3. a 4.4.
prezentuje len vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov a má za to, že nimi preukázal spornú
skutočnosť dodania služieb svojim dcérskym spoločnostiam. Žalobca však nerozporuje závery, ktoré

urobil správca dane a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, ani nenapáda to, akým spôsobom
boli uvedené dôkazy vyhodnotené v administratívnom konaní v spojení s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Žalovaný sa pritom uvedenými dôkazmi riadne zaoberal. Žalovaný vyhodnotil, že predmet
zmlúv, ktoré mal žalobca uzatvorené so svojimi dcérskymi spoločnosťami sa nezhoduje s predmetom
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o., keďže z textu zmlúv nevyplýva

prekrývanie poskytnutých služieb, teda zo samotnej zmluvy nie je totožnosť týchto služieb zrejmá.
Navyše správny súd uvádza, že aj v prípade vyhodnotenia zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho
dcérskymi spoločnosťami tak, ako to prezentuje žalobca (že ich predmetom bolo poskytovanie služieb v
oblasti energetiky), táto skutočnosť nepreukazuje samotné poskytnutie služieb žalobcom jeho dcérskym
spoločnostiam, len existenciu zmluvného záväzku na ich poskytnutie. Žalovaný tiež vyhodnotil zápisnice

z koordinačných porád, ktoré nepreukazujú následné poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam
(keďže tieto porady prebiehali medzi dodávateľom ASTOM-4PS, s.r.o. a žalobcom a za dcérske
spoločnosti pri nich nebol nikto prítomný), čo rovnako platí aj o predloženej e-mailovej komunikácii, ktorá
prebiehala medzi žalobcom a dodávateľom ASTOM-4PS, s.r.o. Správny súd dodáva, že nie je možné
zvrátiť ustálený skutkový stav v administratívnom konaní len vyhodnotením jednotlivých vykonaných

dôkazov, ale podstatné je ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný poukázal na množstvo
pochybností o dodaní sporných služieb zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam (ktoré správny
súd menoval vyššie). Zároveň je podstatný záver žalovaného, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že
svojim dcérskym spoločnostiam poskytol v rámci dodaných služieb aj služby z oblasti energetiky dodané
žalobcovi od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., s čím sa správny súd stotožňuje.

17. Žalobca ďalej (bod 4.4.4) prezentuje vysvetlenie, že služby neposkytoval dcérskym spoločnostiam
priamo, ale subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., a to konaním v mene
dcérskych spoločností, u dcérskych spoločností alebo v ich prospech a faktický stav si nevyžadoval
na poskytnutie služieb dcérskym spoločnostiam žiaden ďalší osobitný úkon v podobe odovzdania,

prevzatia služby, nakoľko služby sa týkali prevádzky solárnych elektrární a výroby a dodávky elektriny,
ktoré uskutočňujú dcérske spoločnosti priamo. Takéto vysvetlenie však nezodpovedá tvrdeniam
a dôkazom, ktoré žalobca predkladal v administratívnom konaní, najmä jeho vyjadreniu k pochybnostiam
správcu dane z 25. 01. 2021, kde uvádza, že dodávateľ ASTOM-4PS s.r.o. poskytoval služby formouosobnýchkonzultáciísčlenmimanažmentuazamestnancamižalobcu,osobnouúčasťounastretnutiach
manažmentu žalobcu a prostredníctvom e-mailovej a telefonickej komunikácie s manažmentom
a zamestnancami žalobcu (k čomu predložil zápisnice z koordinačných porád, vypracované hlásenia, e-

mailovú komunikáciu s manažmentom a zamestnancami žalobcu). Z uvedeného je zrejmé, že dodávateľ
ASTOM-4PS s.r.o. komunikoval a spolupracoval len so žalobcom a nie s jeho dcérskymi spoločnosťami.
Žiadne dôkazy preukazujúce priame poskytnutie služieb zo strany dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.
dcérskym spoločnostiam žalobcu, žalobca nepredložil. Preto správny súd považuje takéto vysvetlenie
žalobcu v správnej žalobe za rozporné so zisteným skutkovým stavom v administratívnom konaní.

18. V bode 5 správnej žaloby žalobca (bez ďalšieho) len tvrdí, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie DPH, neuvádza však, ako túto skutočnosť posúdil žalovaný a v čom je jeho posúdenie
v rozpore so zákonom. V bode 6 žalobca len konštatuje, že jednoznačne a dostatočne preukázal
ním tvrdené skutočnosti a že vec bola správcom dane nesprávne posúdená právne, skutkový stav je
v rozpore s obsahom administratívneho spisu, avšak opätovne neuvádza v konkrétnostiach, v čom

konkrétne spočívajú pochybenia správcu dane, či žalovaného a v čom sú napadnuté rozhodnutia
nezákonné. Nedôvodný je poukaz žalobcu na závery rozhodnutia Krajského súdu České Budějovice
sp. zn. 10Ca/72/98, podľa ktorého, ak je listinnými dôkazmi preukázané, že služby boli dodané, opačný
záver nie je logický, keďže v predmetnej veci nebolo spochybnené dodanie služby žalobcovi od
dodávateľa ASTOM-4PS, s.r.o. (existencia materiálneho plnenia), ale to, že žalobca tieto služby použil

na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH.

19. V bode 7 žalobca rozoberá hmotnoprávne otázky práva na odpočítanie DPH. V bode 7.1 žalobca len
tvrdí, že žalovaný porušil zákaz svojvoľného hodnotenia dôkazov a cituje rozhodovaciu činnosť súdov
v tomto smere, neuvádza však, aký konkrétny dôkaz a z akých dôvodov žalovaný vyhodnotil svojvoľne.

V bode 7.2 žalobca tvrdí, že žalovaný nezohľadnil účel inštitútu odpočítania DPH, kde opätovne len cituje
závery rozhodovacej činnosti súdov, neuvádza však postup žalovaného, ktorý by bol s nimi v rozpore.

20. V bode 7.3 žalobca rozporuje záver žalovaného a správcu dane, že nebolo preukázané dodanie
služieb zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam a s tým súvisiacej priamej súvislosti medzi

službami, ktoré žalobca prijal od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. na vstupe a službami, ktoré dodal
svojim dcérskym spoločnostiam. Žalobca tu opätovne len prezentuje vlastné závery o preukázaní
uvedených skutočností a vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov. Z tohto bodu správny súd
vyvodil žalobnú (7.3.1) námietku vnútornej rozpornosti odôvodenia napadnutých rozhodnutí, nakoľko
žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že prijaté služby dodal dcérskym spoločnostiam a súčasne

uviedol, že žalobcom nebol objasnený dôvod, prečo si služby dcérske spoločnosti nezabezpečili priamo
od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Žalobca má za to, že z tohto tvrdenia vyplýva, že služby pre
dcérske spoločnosti boli skutočne poskytnuté, čo je v rozpore s prvým tvrdením žalovaného. Podľa
správneho súdu takýto záver z napadnutých rozhodnutí nevyplýva. Napadnuté rozhodnutia sú založené
predovšetkýmnatom,žežalobcažiadnymdôkazomnepreukázal,žeslužby,ktorémudodalaspoločnosť

ASTOM-4PS s.r.o. následne dodal svojím dcérskym spoločnostiam. Žalovaný v žalobcom citovanej
pasáži napadnutých rozhodnutí zakladá svoje pochybností o dodaní služieb dcérskym spoločnostiam
zo strany žalobcu aj na tom, že žalobca nevysvetlil, prečo si dcérske spoločnosti tieto služby nemohli
objednať priamo od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. V rámci toho však žalovaný netvrdí, že predmetné
služby v oblasti energetiky boli zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam skutočne dodané.

Preto žalobcom namietaná vnútorná rozpornosť odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je dôvodná.
Žalobca tiež v tejto časti správnych žalôb (7.3.2) uvádza, že pre vznik práva na odpočet DPH nemusí
preukázať priamu súvislosť medzi plnením na vstupe a výstupe, ale postačí, ak výdavky vynaložené
na nadobudnutie tovaru alebo služby patria k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení.
Toto bolo podľa žalobcu splnené, pretože cena za komplexné služby poskytnuté zo strany žalobcu jeho

dcérskymspoločnostiambolastanovenáajnazákladekalkuláciecenyzadodanieslužieboddodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o. Správny súd však poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že práve služby
poskytnuténavstupeoddodávateľaASTOM-4PSs.r.o.následnedodalsvojimdcérskymspoločnostiam,
a teda ani to, že výdavky vynaložené na nadobudnutie služby od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o.
patrili k podstatným prvkom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení poskytnutých dcérskym spoločnostiam

žalobcu. Pokiaľ v tejto časti správnych žalôb (7.3.3) žalobca ďalej rozporuje závery žalovaného, ktorými
mal spochybňovať, že služby od spoločnosti ASTOM-4PS s.r.o. boli dodané žalobcovi, na takýchto
záveroch nie sú napadnuté rozhodnutia založené.21. V bode 7.4 žalobca rozporuje, ako správca dane a žalovaný vyhodnotili skutočnosti ohľadnom
klasifikácie kódu SK NACE a námietky žalobcu v tomto smere. S touto otázkou sa žalovaný dostatočne
vysporiadal v napadnutých rozhodnutiach na strane 19, druhý odsek, kde uviedol, že tieto námietky

žalobcu (ktoré vzniesol aj v odvolaniach v administratívnom konaní) sú nedôvodné, keďže skutočnosť
vyhodnotenia klasifikácie žalobcu podľa kódu SK NACE nebola dôvodom nepriznania odpočtu DPH.
Tento záver korešponduje s dôvodmi, na ktorých žalovaný založil napadnuté rozhodnutia (citované
správnym súdom v odseku 15. tohto rozsudku) a akákoľvek argumentácia v tomto smere je preto
irelevantná.

22. V bode 7.5 žalobca rozporuje záver správcu dane ohľadom spôsobu účtovania služieb z faktúr
vystavených žalobcom pre jeho dcérske spoločnosti, k čomu správny súd uvádza, že ani táto skutočnosť
nebola podstatná pre napadnuté rozhodnutia, nakoľko na nej nebol založený záver o nemožnosti
odpočítania DPH žalobcom, ani o nepreukázaní dodania služieb zo strany žalobcu jeho dcérskym
spoločnostiam. Správny orgán nie je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami účastníka konania,

ale len s podstatnými, teda takými, ktorých vyhodnotenie by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.
Keďže otázka účtovania prijatých služieb nie je podstatnou otázkou, nie je v rozpore so zákonom ani to,
že žalovaný sa s touto otázkou nezaoberal (hoci ju žalobca namietal v odvolaní).

23. Taktiež aj poukaz žalobcu v bode 7.6 na skonštatované personálne prepojenie B. F. medzi

dodávateľom ASTOM-4PS s.r.o. a dcérskymi spoločnosťami žalobcu nie je okolnosťou, na ktorej
boli založené napadnuté rozhodnutia. Preto ani na túto skutočnosť nebol žalovaný povinný výslovne
reagovať v napadnutých rozhodnutiach, nakoľko úlohou správnych orgánov je vysporiadať sa len
s podstatnými námietkami účastníka konania. Preto nie sú relevantné ani ďalšie úvahy žalobcu, podľa
ktorých na tomto personálnom prepojení založil žalovaný svoje rozhodnutia s poukazom na to, že pre

toto personálne prepojenie si dcérske spoločnosti žalobcu mohli objednať služby priamo od dodávateľa
ASTOM-4PS s.r.o., keďže na takýchto úvahách nepriznanie odpočtu DPH založené nebolo.

24. V bode 7.7 žalobca namieta, že si nie je vedomý, či jeho e-mail z 12. 06. 2020 (na ktorý poukazuje
žalovaný v napadnutých rozhodnutiach) bol súčasťou administratívneho spisu v predmetnej veci, keďže

tento bol súčasťou iného administratívneho spisu (daňová kontrola u žalobcu na DPH za zdaňovacie
obdobiaroku2015).Podľažalobcu,akžalovanývykonaltentodôkaz,neumožnilmuoboznámiťsasním,
čo je v rozpore s § 74 ods. 3 Daňového poriadku a so zásadou dvojinštančnosti daňového konania.
Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že predmetný e-mail sa v administratívnych
spisoch nachádza označený príloha č. 8 zažurnalizovaný medzi úradným záznamom z 20. 05. 2020

a výzvou správcu dane zo dňa 07. 07. 2020. Je preto zrejmé, že bol súčasťou administratívneho spisu
ešte počas daňovej kontroly pred vydaním protokolu aj prvostupňových rozhodnutí, a teda nejde o nový
dôkaz, ktorý zaobstaral až žalovaný v odvolacom konaní. Preskúmaním administratívneho spisu však
správny súd zistil, žalobca nebol s obsahom tohto dôkazu oboznámený v rámci žiadneho z vykonaných
ústnych pojednávaní ani písomných podaní (ani v liste správcu dane zo dňa 13. 10. 2020, ako to tvrdil

žalovanývovyjadreníksprávnejžalobe)atentodôkazneboluvedenýanivprotokoleavprvostupňových
rozhodnutiach. Týmto postupom správcu dane (a aj žalovaného, ktorý uvedený nedostatok nezhojil
v odvolacom konaní postupom podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku) došlo k porušeniu procesných
práv žalobcu v administratívnom konaní, keďže žalobca nevedel, že uvedený dôkaz bude použitý
v predmetnom daňovom konaní, a teda sa k nemu nemohol vyjadriť. Ide síce o e-mail, ktorý napísal sám

žalobca, avšak sa v ňom vyjadroval k inému daňovému konaniu (týkajúce sa daňovej kontroly na DPH
za zdaňovacie obdobia jednotlivých mesiacov roku 2015).

25. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že nie každé porušenie procesného práva zakladá
dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP je takým dôvodom

len podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Musí ísť o také porušenie, v ktorého dôsledku by mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo
veci samej. V opačnom prípade by nemalo význam rušiť napadnuté rozhodnutie a formálne zopakovať
administratívnekonanie,akbysazjavnedospelokrovnakémuvýsledku.Správnysúdmázato,žeriadne
nevykonanie dôkazu – e-mailu žalobcu z 12. 06. 2020 nemalo vplyv na zákonnosť napadnutých

rozhodnutí, keďže na tomto dôkaze neboli napadnuté rozhodnutia založené. Pokiaľ ide o prvostupňové
rozhodnutia, tieto vôbec uvedený dôkaz nespomínajú. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia, tento dôkaz
nepredstavuje jeden z kľúčových argumentov (ktoré správny súd vymenoval odseku 15. tohto rozsudku),
na ktorých bol založený záver žalovaného o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok naodpočet DPH. Tento dôkaz žalovaný spomína len podporne v prvom odseku na strane 18 napadnutých
rozhodnutí, kde poukazuje na rozdielne vyjadrenia žalobcu, ktorý v rámci predmetného e-mailu tvrdil,
že bol konečným príjemcom služieb od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. a nerefakturoval ich žiadnemu

odberateľovi. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí (založené najmä na dôvodoch uvedených v odseku
15. tohto rozsudku) však obstojí aj bez tejto argumentácie. Správny súd dodáva, že ani samotný obsah
e-mailu nemôže ovplyvniť zistený skutkový stav, pretože žalobca v ňom odpovedá na otázku správcu
dane, či služby dodané od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. v roku 2015 niekomu refakturoval. Ide o iné
zdaňovacie obdobie ako je posudzované v predmetnej veci (čo vyplýva z označenia predmetu e-mailu

„rok 2015“) týkajúce sa služieb dodaných na základe iných faktúr (vymenovaných v predmetnom e-
maile) ako v posudzovanej veci. Preto zodpovedanie otázky (či už kladné alebo záporné) o naložení so
službami prijatými žalobcom v roku 2015 je irelevantné pre rozhodnutie vo veci. Zrušenie napadnutých
rozhodnutí a následné zopakovanie administratívneho konania, či už riadnym oboznámením žalobcu
s týmto dôkazom alebo jeho vynechaním z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, by zjavne viedlo k
rovnakémuvýsledku.Pretomásprávnysúdzato,ženiesúsplnenépodmienkynazrušenienapadnutých

rozhodnutí pre vyššie uvedené procesné pochybenie.

26. V bode 7.8 žalobca rozporuje, že všeobecná formulácia fakturácie a jednotková paušálna cena
nepreukazuje, že by nedodal služby svojim dcérskym spoločnostiam. V bode 7.9 žalobca uvádza,
že nedodanie služieb jeho dcérskym spoločnostiam nepreukazuje ani prípadné porušenie záväzku

mlčanlivosti. Správny súd s odkazom na odsek 14. tohto rozsudku zdôrazňuje, že správca dane
nemal dôkazné bremeno preukázať, že žalobca služby svojim dcérskym spoločnostiam nedodal, ale
na prenos dôkazného bremena na žalobcu postačilo preukázať pochybnosti o týchto skutočnostiach.
Žalobca v bodoch 7.8 a 7.9 rozporuje len jednotlivé pochybnosti správcu dane, ktoré samostatne
nepostačujú na spochybnenie tvrdení žalobcu a prenos dôkazného bremena. Vyhodnotením dôkazov

a zistení v ich súhrne (najpodstatnejšie uvedené v odseku 15. tohto rozsudku) však možno dospieť
k záveru, ktorý urobil žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca nepreukázal, že svojim
dcérskym spoločnostiam dodal služby, ktoré prijal od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. Polemizovanie
žalobcu s jednotlivými pochybnosťami bez ich vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach nemôže viesť
k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ žalobca ďalej namieta, že porušenie záväzku

mlčanlivosti správca dane ako argument nepoužil a argumentoval ním až žalovaný, nejde o nezákonný
postup. Žalovaný týmto argumentom len hodnotil obsah zmlúv uzavretých medzi žalobcom a jeho
dcérskymi spoločnosťami (ktoré obsahovali záväzok mlčanlivosti), pričom tieto zmluvy boli ako dôkazy
riadne vykonané v daňovej kontrole (predložil ich žalobca a boli uvedené v protokole). Žalovaný ako
odvolací orgán môže vykonať aj iné právne vyhodnotenie predložených dôkazov ako správca dane.

27. V bode 8 rozoberá žalobca svoje dôkazné bremeno. Bod 8.1 neobsahuje žiadnu konkrétnu
žalobnú námietku, ale žalobca len všeobecne hovorí o rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu
v daňovom konaní a opakovane prezentuje vlastné hodnotenie ním predložených dôkazov (že tieto
preukazujú dodanie odborných služieb v oblasti energetiky žalobcovým dcérskym spoločnostiam).

Žalobca však nespochybňuje, ako túto otázku vyhodnotili správca dane a žalovaný a neuvádza v čom
bol ich postup nezákonný.

28. V bode 8.2 žalobca namieta, že po výzve správcu dane zo dňa 25. 01. 2021 nebol opätovne
vyzvaný, aby preukázal svoje tvrdenia iným spôsobom. V súlade s judikatúrou (zhrnutou v odseku

14. tohto rozsudku) výzvou správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku dôjde k prechodu
dôkaznéhobremenazosprávcudanenažalobcu.Vpredmetnejvecisprávcadanesplnilsvojupovinnosť
listom zo dňa 25. 01. 2021, v ktorom oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a vyzval ho na preukázanie
sporných skutočností, a to (v bode 1) dodanie služieb, ktoré boli dodané žalobcovi dodávateľom
ASTOM-4PS s.r.o., dcérskym spoločnostiam žalobcu. Tým prešlo dôkazné bremeno na žalobcu a bolo

na ňom reálnosť uskutočnenia týchto obchodov preukázať. Daňové orgány nemajú v zmysle zákona
ani judikatúry opätovnú povinnosť žalobcu vyzývať, pokiaľ majú za to, že ním predložené dôkazy nie
sú postačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Takýto postup neporušuje ani zásadu úzkej
súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektom zakotvenú v § 3 Daňového poriadku, keďže na
prenos dôkazného bremena má Daňový poriadok osobitnú úpravu § 46 ods. 5. Navyše správny súd

poukazuje na to, že žalobcovi boli v daňovej kontrole pochybnosti oznámené až dvakrát, a to okrem
listu zo dňa 25. 01. 2021 už listom zo dňa 30. 10. 2020. Žalobca nemohol mať dôvod domnievať sa,
že dôkazné bremeno uniesol, nakoľko po dourčení vyjadrenia žalobcu k listu zo dňa 25. 01. 2021, bol
vydanýprotokol,kdesprávcadaneskonštatoval,žezdôvodunímuvedenýchpochybnostížalobcanemánárok na odpočítanie predmetnej DPH, a to ani na základe dôkazov, ktoré žalobca k svojmu vyjadreniu
priložil. Aj v tomto štádiu mohol žalobca predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr.
v rámci vyjadrenia k protokolu), keďže ešte neboli vydané prvostupňové rozhodnutia. Preto postupom

správcu dane a žalovaného nedošlo k porušeniu zákona.

29. V bode 8.3 žalobca namieta, že žalovaný v rozpore so zákonom odmietol vykonať dôkazy navrhnuté
žalobcom, a to výsluchy svedkov B. D. a B. F.. Správny súd uvádza, že podľa § 3 ods. 3 správca dane
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a prihliada

na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie
správca dane, ktorý dbá o čo najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní,
pričomniejeviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov.Vzhľadomnauvedenéustanoveniasavdaňovom
konaní uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, v rámci ktorej správca dane rozhoduje aj o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Prípadné nevykonanie dôkazu musí správca dane presvedčivo
odôvodniť. Rovnaké zásady platia aj pre žalovaného pokiaľ vykonáva dokazovanie v odvolacom konaní

(postupom podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku). Preskúmaním odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
má správny súd za to, že žalovaný postupoval v súlade s vyššie uvedeným.

30. Nevykonanie navrhnutých dôkazov odôvodnil žalovaný v druhom odseku na strane 20 napadnutých
rozhodnutí tak, že žalobca v odvolaniach (kde prvýkrát navrhol vypočutie navrhnutých svedkov)

nezdôvodnil ako sa navrhnutí svedkovia podieľali na obchodných transakciách medzi žalobcom a jeho
dcérskymi spoločnosťami. Tieto osoby sa podľa tvrdení daňového subjektu zúčastňovali koordinačných
porád za dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o., zmluvné vzťahy medzi žalobcom a týmto dodávateľom však
neboli spochybnené. Výsluch ani jedného z navrhnutých svedkov by neodstránil nedostatky spočívajúce
v nepredložení dôkazov preukazujúcich použitie plnení od dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. na zdaniteľné

obchody žalobcu, teda poskytnutie služieb zahŕňajúcich aj služby z oblasti energetiky pre dcérske
spoločnosti. Ako správny súd uzavrel v odseku 15. tohto rozsudku, v priebehu daňovej kontroly prešlo
na žalobcu dôkazné bremeno o preukázaní dodania služieb z oblasti energetiky prijatých žalobcom od
dodávateľa ASTOM-4PS s.r.o. zo strany žalobcu jeho dcérskym spoločnostiam. Bolo preto povinnosťou
žalobcu produkovať dôkazy na preukázanie tejto spornej skutočnosti. Dôkazné bremeno žalobcu

nezahŕňalennavrhnutiedôkazu,aleajuvedenie,akáskutočnosťsamánavrhnutýmdôkazompreukázať
a ako táto skutočnosť môže prispieť k objasneniu skutkového stavu veci, aby správca dane, resp.
žalovaný, mohli posúdiť či je vykonanie navrhnutého dôkazu potrebné. Preskúmaním administratívneho
spisusprávnysúdzistil,žežalobcanavrholvykonanievýsluchovvyššieuvedenýchsvedkovvbodeIV.10
odvolaní, kde len všeobecne uviedol, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s Daňovým

poriadkom, keďže absentujú svedecké výpovede, ktoré sa správca dane nepokúsil vykonať, ale snažil
sa účelovo obhajovať svoje tvrdenie o nepriznaní nároku na odpočítanie DPH a z týchto dôvodov
navrhuje žalobca vykonať výsluchy svedkov B. D. a B. F.. Žalobca návrh na vykonanie týchto dôkazov
riadne neodôvodnil, keďže neuviedol, aké skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci sa majú
navrhnutými dôkazmi preukázať, čo bol povinný uviesť ako nositeľ dôkazného bremena. Žalobca návrhy

na výsluch svedkov zdôvodňuje až v správnych žalobách, kde tvrdí, že žalovanému museli byť zrejmé
z predložených dôkazov. Tiež poukazuje na vyhľadávaciu zásadu v daňovom konaní. Správny súd v tejto
súvislosti opakuje, že dôkazné bremeno prešlo na žalobcu, a preto sa neuplatní vyhľadávacia zásada
zo strany daňových orgánov. Rovnako daňové orgány nie sú povinné domýšľať si dôvody na vykonanie
dokazovania, pokiaľ ich žalobca ako nositeľ dôkazného bremena neuviedol. Preto správny súd považuje

vyhodnotenie návrhu žalobcu na výsluch svedkov zo strany žalovaného za riadne odôvodnené a v
súlade so zákonom.

31. V bode 9 správnych žalôb žalobca hovorí o dôkaznom bremeno správcu dane a žalovaného, pričom
prezentuje len všeobecný výklad zákona k týmto otázkam a uvádza súvisiacu judikatúru. Ďalej v tejto

časti žalobca len tvrdí, že správca dane a žalovaný si svoje povinnosti splnili len formálne, avšak
neuvádza, v čom konkrétne bol ich postupom porušený zákon. Žalobca len hovorí o tom, aké majú byť
pochybnosti správcu dane a za akých okolností dochádza k prenosu dôkazného bremena, ale opätovne
nekonkretizuje, akým spôsobom správca dane, či žalovaný zákon v tomto smere porušili.

32. V bode 10 žalobca vytýka vady protokolu, že neobsahuje náležitosť podľa § 47 ods. 1 písm.
h) Daňového poriadku „preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov“. Preskúmaním
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že protokol túto zákonnú náležitosť obsahuje od
strany 6 po stranu 10, kde správca dane v bode 1.3 zhrnul svoje zistenia a vyhodnotil dôkazy z daňovejkontroly. Žalobca v tomto žalobnom bode namieta skôr kvalitu vyhodnotenia dôkazov (keďže nepovažuje
záver správcu dane za riadne odôvodnený), avšak skutočnosť, že táto náležitosť nie je v protokole
rozvinutátak,akobysižalobcapredstavoval,nespôsobujenezákonnosťpostupusprávcudane.Správny

súd poukazuje na to, že protokol z daňovej kontroly nie je samostatne nepreskúmateľný súdom (§ 7
písm. e) SSP, pretože ide len o správny akt procesnej povahy), a teda nedostatky protokolu by mohli
predstavovať len porušenie ustanovení o konaní, avšak tu by žalobca musel uviesť ako by mala takáto
prípadná nezákonnosť vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo neurobil.

33. Žalobca v bode 10 ďalej opätovne poukazuje na to, že správca dane nevysvetlil, význam klasifikácie
kódu SK NACE pre posúdenie veci. Správny súd opätovne poukazuje na to, že túto námietku vyhodnotil
žalovaný ako nepodstatnú, pretože na týchto skutočnostiach neboli založené napadnuté rozhodnutia
(obdobne odsek 21. tohto rozsudku).

34. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže obidve jeho žaloby boli v celom rozsahu

zamietnuté, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.

35. Tento rozsudok prijal správny súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej

Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte
vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.