Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323203526
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4323203526.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/52/2023

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu:A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. F. XXX, XXX XX E. F., zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie SNP 41, 960
01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., zast.
Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Palánok 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, o zaplatenie 10.000,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7C/52/2023

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.000,00 eur odo dňa 15.10.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v an á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

7C/52/2023

1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu súdu dňa

14.10.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,00 eur
s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca zaslal na účet žalovaného peňažnú sumu v celkovej výške 16.500,-
eur, a to dňa 10.03.2023 sumu vo výške 9.500,- eur a dňa 04.01.2023 sumu vo výške 7.000,- eur, pričom
žalovaný mu časť dlžnej sumy vo výške 6.500,- eur vrátil dňa 23.06.2023. Napriek výzvam žalobcu
žalovaný do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu v celkovej výške 10.000,- eur. Nakoľko sa žalovaný
dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, žalobca si uplatňuje aj úroky z omeškania odo dňa

nasledujúceho po podaní žaloby.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu spolu so žalobou výzvu na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo dňa 24.08.2023, epodací hárok, doklad o pripísaní sumy 6.500,- eurdňa 23.06.2023 na účet žalobcu, doklad o prevode sumy 7.000,- eur dňa 04.01.2023 v prospech účtu
žalovaného, príkaz na úhradu 9.500,- eur zo dňa 10.03.2023.

3. Súd vydal v predmetnej veci dňa 08.11.2023 platobný rozkaz, č. k. 7C/52/2023-26, ktorým návrhu
žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcovi.

4. Žalovaný, podaním doručený súdu dňa 23.11.2023, podal voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou a rozporuje skutkové tvrdenie žalobcu, že sa jedná o

bezdôvodné obohatenie. Z dôkazov, ktoré sú v spise (potvrdenie ČSOB o hotovostnom vklade na účet
zo dňa 10.03.2023) vyplýva, že sa jedná o pôžičku. Táto pôžička mala byť bezúročná a bola poskytnutá
na obdobie do 10.03.2024. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mu v minulosti pomohol vybaviť úver,
za čo dostal províziu niekoľko desiatok tisíc eur. Žalovaný potvrdil tvrdenie žalobcu, že dňa 23.6.2023
žalobcovivrátilprevodomnaúčetsumu6.500,-eur,pretostáledlhuježalobcovisumu10.000,-eur,avšak
so splatnosťou 10.03.2024. Ako dôkaz preukazujúci tvrdenie žalovaného o uzatvorení ústnej zmluvy

o pôžičke žalovaný navrhol súdu výsluch strán sporu a vtedajšieho obchodného partnera žalovaného
J. K.. Záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú a predčasnú zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu
trov konania a právneho zastupovania žalovanému.

5. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 05.01.2024 na výzvu súdu vyjadril k odporu žalovaného

a uviedol, že čo sa týka tvrdenia o poskytnutí pôžičky, náležitosti tejto žalobca nevedel pri podaní návrhu
preukázať, preto nárok uplatnený žalobou ako vrátenie pôžičky neoznačil. Žalobca zároveň potvrdil,
že žalovaný požiadal o poskytnutie peňažnej sumy celkom vo výške16.500,- eur, ktoré mu aj poskytol.
Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného o lehote splatnosti dňa 10.03.2024 a uviedol, že lehotu
splatnosti nedohadovali, pričom potvrdil tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o bezúročnú pôžičku a to

práve z dôvodu, že ju mal žalovaný vrátiť v krátkom čase.

6. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 14.02.2024 na výzvu súdu vyjadril k replike žalobcu
a uviedol, že sa pridržiava v odpore uvádzaných skutočností a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť, nakoľko sa nejedná o bezdôvodné obohatenie žalovaného.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.03.2024, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu
a žalobca. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ako aj neúčasť
žalovaného a žiadal súd, aby pojednával v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného pre prípad
udeleniazáverečnýchrečížiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť,nakoľkožalobcaneuniesoldôkazné

bremeno a žiadal zaviazať žalobcu k náhrade trov konania žalovanému. Súd tak v zmysle § 180 CSP
prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a žalovaného.

8. Po otvorení pojednávania súd uviedol, že uplatnený nárok bude posudzovať v zmysle ustanovení
zmluvy o pôžičke Občianskeho zákonníka, nakoľko zo skutkových tvrdení strán sporu dospel k záveru,

že predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený titulom ústnej Zmluvy o pôžičke, pričom právne
posúdenie skutkového stavu je vecou súdu. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že
uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke nie je sporné, nakoľko túto skutočnosť žalovaný potvrdil. Sporná
ostala len skutočnosť, či bola dohodnutá lehota splatnosti. Zotrval na tvrdení, že lehota vrátenia pôžičky
nebola dohodnutá, čo preukazuje aj samotné konania žalovaného, ktorý časť pôžičky vrátil už v marci

2023, preto jeho tvrdenie o lehote splatnosti dňa 10.03.2024 považuje za účelové a žiadal súd, aby
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa
s písomnými podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise ako aj
s ostatným obsahom súdneho spisu a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

9. Z výpisu z účtu žalobcu na č.l. 10 súd zistil, že žalobca previedol na účet žalovaného dňa 04.01.2023
finančné prostriedky vo výške 7.000,- Eur.

10. Z príkazu na úhradu na č.l. 11 súd zistil, že žalobca zadal dňa 10.03.2023 príkaz na úhradu sumy
9.500,- eur v prospech účtu žalovaného. Príkaz na úhradu obsahoval podpis žalovaného, pri ktorom bol

rukou dopísaný údaj: „pôžička“ ako aj podpis žalobcu a pracovníka banky.

11. Z výpisu z účtu žalobcu na č.l. 9 súd zistil, že žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu dňa
23.06.2023 finančné prostriedky vo výške 6.500,- Eur.12. Z výzvy zo dňa 24.08.2023 na č.l. 3 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom
právnehozástupcunavráteniefinančnýchprostriedkovspoluvsume10.000,-eurtitulombezdôvodného

obohatenia najneskôr do 5 dní od doručenia výzvy. Výzva sa právnemu zástupcovi žalobcu vrátila dňa
19.09.2023 ako neprevzatá v odbernej lehote.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky na krátky
čas, ktoré mal žalovaný vrátiť na požiadanie žalobcu. Žalovaný vrátil žalobcovi len časť týchto

finančných prostriedkov v sume 6.500,- eur. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného o termíne splatnosti
dňa 10.03.2024.

14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;

môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

17. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

20. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Súd vzťah založený medzi stranami sporu, od ktorého žalobca odvodzoval žalovaný nárok posúdil
ako vzťah založený na základe Zmluvy o pôžičke. Uvedenú skutočnosť súd uviedol bezprostredne
po otvorení pojednávania. Súd konštatuje, že o zmenu v skutkovom stave nepôjde vtedy, ak dôjde

síce ku zmene právneho dôvodu (ako tomu bolo v tomto prípade, teda k zmene právneho dôvodu
bezdôvodného obohatenia na právny dôvod zmluvy o pôžičke), ale bez zmeny v skutkovom stave. Je
totižvecousúdu,abytvrdenýskutkovýstavpodradilpodhmotnoprávnunormu,ktorátomutoskutkovému
stavu zodpovedá.

23. Zmluva o pôžičke, upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, má charakter
reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej
uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ
k odovzdaniu nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30. 06. 2010). Ku skutočnému odovzdaniu

predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť iba v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Pre uzavretie
dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo
konkludentným spôsobom. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie
svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi, ktorý musí preukázať,
že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky

a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne
tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Rozsah dôkazného
bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je
nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, teda uvedeného zákonného ustanovenia.Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Táto povinnosť vyplýva veriteľovi aj z ustálenej súdnej praxe
(napr. rozhodnutia NS ČR zo dňa 14. 05. 2004 sp.zn. 21Cdo 2217/2003, z 11. 12. 2009 sp.zn. 21Cdo

4520/2007, zo dňa 29. 09. 2010 sp.zn. 33Cdo 4312/2008, 11. 12. 2009 sp.zn. 21Cdo 4520/2007).

24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu skutočností predpokladaných hypotézou
hmotnoprávnej normy, od ktorej žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok, a to ustanovením §

657 Občianskeho zákonníka, ktorými sú uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V spore nebolo zároveň preukázané, že by žalovaný dlh po výzve
žalobcu uhradil.

25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca
požičal žalovanému finančné prostriedky spolu vo výške 16.500,- eur. Hoci žalobca v žalobe uplatnený

nárok odôvodnil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu
poprel a predostrel vlastné tvrdenie a to, že nejde o bezdôvodné obohatenie ale o nárok titulom zmluvy
o pôžičke, ktorú mal žalovaný vrátiť žalobcovi až dňa 10.03.2024. Žalobca vo vyjadrení k odporu potvrdil
skutkové tvrdenie žalovaného, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke,
preto mal súd túto skutočnosť (uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke) za preukázanú zhodným tvrdením

strán sporu ako aj z listinného dôkazu príkazu na úhradu zo dňa 10.03.2023 Nakoľko uzatvorenie
ústnej zmluvy o pôžičke mal súd za preukázané, súd nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy výsluch
svedka a výsluch žalovaného, ktoré žalovaný navrhol k preukázaniu tejto skutočnosti, a to z dôvodu
nadbytočnosti a hospodárnosti konania.

26. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom
žalovanému spolu vo výške 16.500,- eur. Zároveň nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný vrátil časť
týchto peňazí vo výške 6.500,- eur žalobcovi a naďalej mu ostal dlžný sumu vo výške 10.000,- eur.
Uvedené skutočnosti vyplývajú jednak zo zhodného tvrdenia strán sporu ako aj z predložených listinných
dôkazov. Nesporná bola aj skutočnosť, že žalobca poskytol (požičal) žalovanému finančné prostriedky

bezúročne.

27. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že pôžička bola poskytnutá na obdobie do 10.03.2024,
ktoré tvrdenie žalobca poprel. Spornou skutočnosťou podstatnou pre rozhodnutie vo veci bola teda
existencia dohody o lehote splatnosti pôžičky dňa 10.03.2024 resp., kedy malo dôjsť k vráteniu peňazí.

28. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou
zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov
konania. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré mu môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak

bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Uvedené ustanovenie stanovuje teda
aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za

výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Účastník musí preukázať to, čo tvrdí,
len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa

hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledok
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Podľa záväzného názoru vysloveného Ústavným súdom SR v
rozhodnutí sp. zn. II. US 38/2015 dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi
konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho

účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.

29. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
ním tvrdenú skutočnosť o existencii dohody o splatnosti pôžičky dňa 10.03.2024. Žalovaný nepredložilžiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali ním tvrdený skutkový stav, jeho procesná obrana zostala
len v rovine tvrdenia, dôsledkom čoho bol neúspech žalovaného v spore. Nad rámec uvedeného súd
poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný napriek ním tvrdenej lehote splatnosti pôžičky dňa 10.03.2024,

časť finančných prostriedkov vrátil žalobcovi už 23.06.2023. Preto sa súdu tvrdenie žalovaného o lehote
splatnosti pôžičky dňa 10.03.2024 javí ako rozporuplné a účelové.

30. Súdu neunikla ani skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu žalovaným tvrdená splatnosť pôžičky už
nastala, no napriek tomu žalovaný doposiaľ žalobcovi požičané finančné prostriedky nevrátil. Aj toto ne/

konanie žalovaného utvrdzuje súd o správnosti záverov súdu o dôvodnosti podanej žaloby a účelovosti
konania žalovaného, ktorý v konaní len tvrdil existenciu dohody o splatnosti pôžičky a následne ani v ním
tvrdený deň splatnosti pôžičky žalobcovi požičané finančné prostriedky nevrátil.

31. Súd považoval za nedôvodný návrh žalovaného, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca
v žalobe označil titul uplatneného nároku bezdôvodné obohatenie. Tak ako súd uviedol vyššie

právne posúdenie skutkového stavu tvrdeného stranami sporu je vecou súdu. Súd hneď po otvorení
pojednávania uviedol, že uplatnený nárok bude posudzovať titulom zmluvy o pôžičke. Žalovaný mal
možnosť sa osobne pojednávania zúčastniť a reagovať na postup súdu, ktorý postup však súd považuje
plne v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

32. Žalobca vo výsluchu uviedol, že žalovaný mal vrátiť finančné prostriedky na požiadanie žalobcu.
Uvedené tvrdenie však žalobca podľa názoru súdu v spore nepreukázal. Súd tak dospel k záveru, že
medzi stranami sporu lehota splatnosti pôžičky nebola dohodnutá a žalovaný bol povinný plniť žalobcovi
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal (§ 563 OZ).

33. V spore bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného k vráteniu finančných prostriedkov
písomnou výzvou zo dňa 24.08.2023, v ktorej žalobca poskytol žalovanému na vrátenie finančných
prostriedkov 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva sa vrátila žalobcovi dňa 19.09.2023 ako
nedoručená. Lehota 5 dní na plnenie uplynula dňa 24.09.2023. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie
požičaných peňazí voči žalovanému a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť zvyšnú časť požičaných

finančných prostriedkov žalobcovi dňa 24.09.2023. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s vrátením
finančných prostriedkov odo dňa 25.09.2023. Nakoľko si žalovaný preukázateľne túto povinnosť (vrátiť
finančné prostriedky) voči žalobcovi nesplnil súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že výzva na vrátenie finančných prostriedkov bola označená ako
výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko listina sa posudzuje podľa obsahu a nie názvu,

pričom z obsahu výzvy je bezpochyby zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných
prostriedkov v sume 10.000,- eur do 5 dní odo dňa doručenia výzvy.

34. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom
lehotu plnenia súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

35. Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná ku dňu omeškania žalovaného (od 25.09.2023) s plnením

peňažného dlhu bola 4,5 % p.a.

37. Žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s úhradou, čím žalobcovi vznikol nárok aj na úhradu úrokov
z omeškania. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného Nariadenia
vlády, keď do omeškania s úhradou finančných prostriedkov sa žalovaný dostal nasledujúci deň po

uplynutí lehoty na plnenie 5 dní, ktorú žalobca žalovanému poskytol v predžalobnej výzve. Predžalobná
výzva sa žalobcovi vrátila dňa 19.09.2023, teda 5 dňová lehota na plnenie uplynula dňa 24.09.2023.
Žalovaný sa tak dostal do omeškania s vrátením finančných prostriedkov odo dňa 25.09.2023. Nakoľkosi žalobca uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 15.10.2023, súd priznal úroky z omeškania žalobcovi
odo tohto dňa.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Keďže žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne
merateľný úspech, súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

7C/52/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písemného
vyhotovenia na súde, proti kterého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.