Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121497715
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6121497715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., právne zastúpenej: JUDr. Martin Valaský, advokát so sídlom
Škultétyho 1145/6, Topoľčany, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
G. G. XXX, právne zastúpenej: Mgr. René Nguyen, advokát so sídlom Moyzesova 471/1, Partizánske,
v spore o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske č. k. 3C/49/2021-118 zo dňa 29. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o nároku žalobkyne na zaplatenie
sumy 2.000 Eur s príslušenstvom uplatnenom na tom skutkovom základe, že žalobkyňa dňa 12.03.2020
uzavrela ako veriteľka so svojim bratom H. E. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, ktorou mu požičala sumu
10.000 Eur v hotovosti, ktorú mu pri podpise zmluvy aj odovzdala, a pretože H. E. zomrel a dedičia jej
pohľadávku z titulu nevrátenej pôžičky odmietli, uplatnila si proti žalovanej svoju pohľadávku do výšky

dedičského podielu žalovanej.

1.2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že finančné prostriedky poskytla H. E. ako blízka príbuzná, s ktorou
mal dlžník súrodenecký vzťah na základe jeho žiadosti, aby mohol touto čiastkou vykryť svoje záväzky.
S dlžníkom sa dohodli na vrátení dlhu bezúročne do dvoch rokov odo dňa poskytnutia finančných
prostriedkov teda do 12.03.2022. Dňa 31.01.2021 však náhle dlžník zomrel. Jeho dedičmi v dedičskom
konaní boli jeho plnoleté deti a dedičkou v 5./ rade bola žalovaná. Žalobkyňa si prihlásila predmetnú

pohľadávku voči poručiteľovi H. E. do dedičského konania, avšak dedičia pohľadávku odmietli a táto
nebola zahrnutá do dedičstva. Zákonní dedičia dedičstvo prijali a zdedili ho do výšky svojho dedičského
podielu. V zmysle uznesenia o dedičstve po poručiteľovi H. E. č. k. 1D/25/2021, Dnot 71/2021 zo dňa
08.07.2021 žalovaná zdedila 1/5-inu z poručiteľovho majetku, teda voči žalobkyni zodpovedá za dlh do
výšky ceny dedičstva, ktorú nadobudla. Žalobkyňa sa dopytom na OS Partizánske dozvedela o výsledku
dedičského konania ako aj o okruhu dedičov. Pohľadávka žalobkyne zostala zo strany poručiteľa a jeho
právnych nástupcov neuspokojená a preto žalobkyňa sa domáha jej uspokojenia z dôvodu odmietavého

postoja zo strany dedičov k jej pohľadávke voči poručiteľovi, ktorá prešla jeho smrťou na nich.

1.3. Z vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe vyplynulo, že so žalobou nesúhlasila, poprela platnosť
zmluvy o pôžičke tvrdiac, že žalobkyňa reálne neposkytla právnemu predchodcovi žalovanej finančnúpôžičku a že reálne poskytnutie pôžičky H. E. nevyplynulo ani zo žalobkyňou predloženého listinného
dôkazu - zo zmluvy o pôžičke. Podľa žalovanej bola žalobkyňa v čase podpisu zmluvy v zlej finančnej
situácii a nemohla disponovať s tak vysokým finančným obnosom. Zlú finančnú situáciu žalobkyne

potvrdzuje aj neskoršie vyhlásený konkurz na žalobkyňu. Konkurzné konanie bolo vedené na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp. zn. 33OdK/147/2020. Žalovaná argumentovala tým, že ak by žalobkyňa
požičala uplatňovanú sumu právnemu predchodcovi žalovanej, túto pohľadávku ako svoje majetkové
právo musela uviesť v rámci svojho návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná ďalej dôvodila tým,
že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, teda musí dôjsť

k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, nepostačuje existencia písomnej formy zmluvy o
pôžičke, pokiaľ skutočne k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo. Poukázala na to, že v
čl. 2 zmluvy o pôžičke je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi sumu
v hotovosti k jeho rukám dňom podpisu tejto zmluvy, teda nie je v uvedené, či naozaj finančné prostriedky
poskytol. Okrem toho skutočnosti, že nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov nasvedčovalo
aj to, že žalobkyňa v čase podpisu predmetnej zmluvy mala mnoho dlhov, o čom svedčí začatie

konkurzného konania voči jej osobne zo dňa 19.11.2020. Ak by naozaj existovala pohľadávka žalobkyne
voči právnemu predchodcovi žalovanej, žalobkyňa bola povinná túto pohľadávku uviesť v rámci svojho
návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. oddlženia, čo ale neurobila. Z vyjadrenia žalovanej tiež vyplynulo,
že podstata predmetného sporu spočíva skutočnosti v tom, že žalobkyňa previedla svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti na svojho brata neb. H. E. v januári 2020 s tým, že jej zámerom bolo ísť do

osobného bankrotu ako nemajetná. Zmluva o pôžičke teda mala zabezpečovať nárok žalobkyne na
podiel na nehnuteľnosti v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

1.4. Z vyjadrení žalobkyne k námietkam žalovanej vyplynulo, že suma 10.000 Eur nemohla byť uvedená
v návrhu na konkurz, lebo táto suma bola požičaná od jej známeho I. J. a keby to dala započítať do

konkurzu, tak I. J. by nedostal nič. On jej požičal 10.000 Eur a uvedenú sumu potom požičala bratovi.
Žalobkyňa tvrdila, že právny predchodca jej doniesol do Bratislavy zmluvu o pôžičke už podpísanú aj
s overeným svojim podpisom, lebo on robil šoféra na kamióne. V ten deň, kedy právny predchodca
žalovanej doniesol podpísanú zmluvu o pôžičke, dala mu 10.000 Eur do rúk.
S týmito 10.000 Eur potom išiel do Talianska kamiónom. Príjmový doklad o tomto nevyhotovila, pretože

nie je podnikateľka. Právny predchodca žalovanej jej doniesol zmluvu s overenými podpismi dňa
23.03.2020 v Bratislave a ona mu vtedy odovzdala peniaze.

1.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a výsluchom
svedkov. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.03.2020 uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom a otcom

žalovanej H. E. ako dlžníkom vyplynulo, že žalobkyňa mala otcovi žalovanej poskytnúť sumu 10.000 Eur
v hotovosti k jeho rukám dňom podpisu zmluvy. Otec žalovanej sa zaviazal pôžičku vrátiť najneskôr do
dvoch rokov odo dňa jej poskytnutia. Z odpovede správkyne konkurznej podstaty žalobkyne doručenej
súdu prvej inštancie na jeho výzvu dňa 23.09.2022 vyplynulo, že súčasťou zoznamu majetku dlžníka
(žalobkyne) nebola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu. Svedok I. J. vo svojej výpovedi uviedol,

že žalobkyňa je jeho dobrá známa už dlhšiu dobu a žalovanú nepozná. Ďalej uviedol, že manžel
žalobkyne ho požiadal, či by im nemohol požičať
10.000 Eur asi cca dva roky dozadu. Požičal túto sumu žalobkyni, lebo pár rokov predtým ona s
manželom finančne pomohla jemu. Peniaze odovzdal asi dva roky späť, asi v marci 2020 osobne
manželovi žalobkyne. Dohodli sa na tom, že za dva roky mu žalobkyňa peniaze vráti. Požičal jej ich

bezúročne. Spravili si aj písomnú zmluvu o pôžičke, tú napísal on. Peniaze mu mala vrátiť žalobkyňa
naraz do dvoch rokov. Na jar 2022 sa zaujímal, čo je s vrátením pôžičky, ale manžel žalobkyne mu
povedal, že bude musieť čakať dlhšie, lebo sú s tým nejaké komplikácie. Nepýtal sa, o aké komplikácie
ide a bližšie mu muž žalobkyne neuviedol nič. Hovoril o pôžičke aj so žalobkyňou, ale väčšinou ohľadom
požičaných peňazí komunikoval

s manželom žalobkyne. Nevedel, na čo žalobkyňa peniaze potrebovala požičať. Žalobkyňa mu to
nepovedala a on sa jej nepýtal. Uviedol tiež, že pred touto pôžičkou peniaze požičal manželovi
žalobkyne. Bolo to asi 3 - 4 roky dozadu, údajne to bolo na opravu auta. Bolo to 600, alebo 800 Eur. Tieto
peniaze mu manžel žalobkyne vrátil behom troch mesiacov, odkedy si ich požičal. Iné peniaze žalobkyni,
ani jej manželovi nepožičal. Veril žalobkyni, preto sa nepýtal na účel pôžičky. Iným osobám nepožičiava.

Nepovedali mu, že žalobkyňa a jej manžel išli do konkurzu. Nepovedali mu, že majú exekúcie, ale niečo
započul od iných ľudí. Peniaze odovzdal manželovi žalobkyne. Nepamätá si, kto podpísal, že si od neho
požičal peniaze. Žalobkyňa pri odovzdaní peňazí nebola prítomná. Svedkyňa K. E. vo svojej výpovediuviedla žalobkyňa je jej teta - otcova sestra. Žalovaná je nevlastná sestra, mali spoločného otca, ktorému
mala žalobkyňa požičať 10.000 Eur. Svedkyňa uviedla, že
s otcom mala dobrý vzťah. Chodievali k nemu do domácnosti na návštevy do F. G. G.. Otec robil

na kamióne, väčšinou chodieval cez víkend domov. Otec nevykonával žiadnu rekonštrukciu rodinného
domu. Nemá vedomosť, že by si otec v posledných dvoch rokoch zadovážil nejakú hodnotnejšiu
hnuteľnú vec. Otec mal pôžičky z banky. Z L. mal úver cca 800 Eur, ešte tam bol aj nejaký 500 Eur úver,
to bolo tiež z L. a tieto úvery si zobral cca v roku 2018. Úver mal aj z D. I. I. cca 1.100-1.200 Eur a ten
si zobral asi v roku 2017. Ešte mal úver z M. vo výške asi 1.000 Eur, ktorý vyplácala so súrodencami a

zaň si otec kúpil počítač. Ten si zobral cca v roku 2019. O iných úveroch a pôžičkách vedomosť nemá.
Nevedela o tom, že by si jej otec zobral pôžičku od žalobkyne. Nepovedal o tom nič. Že si mal jej otec
zobrať pôžičku od žalobkyne, sa dozvedela až po otcovej smrti, cez telefonát od žalobkyne. Podľa jej
názoru, tých 10.000 Eur bola taká poistka za podiel žalobkyne v rodičovskom dome, aby oň neprišla.
Neverila, že by si zobral 10.000 Eur otec v hotovosti a išiel s nimi do Talianska, nebolo jej zrejmé, na čo
by mu tam peniaze v takej výške boli. Žalobkyňa podľa nej prepísala svoj podiel na jej otca, lebo mala

exekúciu, aby jej tú čiastku nezobrali. Zdá sa jej, že išlo o podiel žalobkyne o veľkosti podielu 1/3, alebo
1/6. Keď sa pýtali realitnej maklérky, cena nehnuteľnosti bola cca
60-65.000Eur.Svedkyňaďalejuviedla,žeotecmalpoistenýúvervL.ajvD.I.I.aten500Eursplácalioni
ako jeho deti. Nevedela, čím za tie úvery ručil, tiež nevedela uviesť, kedy kúpil otec od žalobkyne podiel
vo H. B.. Uviedla tiež, že nie je spoluvlastníčkou domu vo H. B., že všetci súrodenci predali svoje podiely

v nehnuteľnosti, ona svoju časť predala za 2.500 Eur. Podiely predali pani K. N. - sestre žalobkyne.
Podielypredalilacno,lebochcelimaťpokoj.KúpiťtochcelapaniN.,tenpodiel,abolainiciátorompredaja
spolu so sestrou A. E., ktorá žije v Taliansku. Ostatní sa potom k tomu pridali. Súrodenci z Talianska
podpisovali zmluvu na slovenskom konzuláte v Miláne. Nevedela uviesť, ako skončilo dedičské konanie
po jej starej mame. Z prihlásenia pohľadávky po poručiteľovi do pasív dedičstva zo dňa 07.04.2021 súd

prvej inštancie zistil, že týmto listom si žalobkyňa uplatnila žalovanú pohľadávku v rámci dedičského
konania po otcovi žalovanej. Z oznámenia súdu zo dňa 09.08.2021 vyplynulo, že predmetom dedičstva
po právnom predchodcovi žalovanej bolo osobné motorové vozidlo zn. O. D. v hodnote 500 Eur, zostatok
na účtoch v L. B., P. vo výške 1.132,20 Eur a nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území F. G. G. P.
H. B.. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.03.2020 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a veriteľom

I. J. ako veriteľom vyplynulo, že veriteľ jej dňom 01.03.2020 zapožičiava sumu 10.000 Eur v hotovosti,
ktorú sa žalobkyňa zaväzuje vrátiť do 31.08.2022. Z čestných prehlásení detí právneho predchodcu
žalovanej, Q. E., H. E., A. E. vyplynulo, že právny predchodca žalovanej v marci 2020 pristúpil na
podpísanie zmluvy o pôžičke, ktorú mu mala údajne poskytnúť žalobkyňa ako jeho sestra, pričom táto
pôžička mala zabezpečovať žalobkyňu, nakoľko tá mu previedla svoj podiel na nehnuteľnostiach vo H.

B. zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX značne pod cenu čo urobila z dôvodu, že plánovala ísť
do osobného bankrotu a to bez majetku. Pri vyporiadaní jej mala byť zo strany právneho predchodcu
žalovanej vyplatená jej čiastka. Teda údajná pôžička predstavovala len formu „poistky“ či „zabezpečenia“
pre žalobkyňu, ak by sa právnemu predchodcovi žalovanej niečo stalo. Deti H. E. tiež prehlásili a vylúčili,
žeichotecbybolprevzalodžalobkynesumu10.000Eurajzdôvodu,žedozahraničiaakovodičkamióna

nikdy nenosil vysokú sumu peňazí, nezadovážil si hmotnejší majetok do svojej smrti, neinvestoval do
rekonštrukcie svojho domu až do svojej smrti, nebol gambler a nebol ani závislý na návykových látkach.

1.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657 a § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
vychádzajúc zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázala reálne
odovzdanie pôžičky vo výške 10.000 Eur v hotovosti predchodcovi žalovanej.

1.7.Súdprvejinštanciepoukázalnato,žepodľatvrdenížalobkynepriodovzdanípeňazímalabyťúdajne
iba ona a právny predchodca žalovanej, avšak žiadny doklad o odovzdaní peňazí nepredložila, pričom

sama uviedla, že takýmto dokladom nedisponuje. Ďalej podľa názoru prvoinštančného súdu reálnemu
odovzdaniu pôžičky odporuje aj skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel sú v konkurze, sú nemajetní a
predlžení, preto nikdy s takouto sumou nemohli disponovať. To, že je žalobkyňa so svojim manželom
v konkurze, medzi stranami sporu nebolo sporné. V priebehu konania síce žalobkyňa tvrdila, že peniaze
si požičala od svedka I. J. a následne ich požičala svojmu bratovi, právnemu predchodcovi žalovanej,

avšak svedok na pojednávaní dňa 03.11.2022 vypovedal, že peniaze v hotovosti odovzdal manželovi
žalobkyne bez prítomnosti žalobkyne a účel pôžičky nepoznal. Nemohol tak potvrdiť, na čo poskytnutá
pôžička slúžila. Tiež zapožičanie sumy 10.000 Eur manželovi žalobkyne v hotovosti svedkom I. J. je v
rozpore s listinným dôkazom - so zmluvou o pôžičke zo dňa 01.03.2020, podľa ktorej mala sumu 10.000Eur prevziať žalobkyňa v hotovosti a jej mala byť vyplatená suma 10.000 Eur v hotovosti. Súd prvej
inštancie teda nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou
a svedkom I. J.. Takisto nemal preukázané, či poskytnutie peňazí manželovi žalobkyne nebolo vykonané

na základe inej zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi manželom žalobkyne a svedkom I. J..

1.8. Okrem toho skutočnosti, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu dlhu, podľa názoru súdu
prvej inštancie nasvedčujú aj ďalšie ním vykonané dôkazy, a to oznámenie správkyne konkurznej
podstaty žalobkyne, podľa ktorej vyjadrenia pohľadávka vo výške 10.000 Eur v zozname majetku

žalobkyne uvedená nebola. Z výsluchu svedkyne K. E. vyplynulo, že právny predchodca žalovanej mal
úvery z L. B., P., I. I., P. a tiež M. v celkovej výške cca 3.500 Eur, avšak o iných podlžnostiach nevedela.
Tak vysokú pôžičku právny predchodca žalovanej teda zjavne nepotreboval na zaplatenie svojich
podlžností. Je zrejmé, že dedičia po právnom predchodcovi žalovanej zdedili okrem nehnuteľností iba
osobné motorové vozidlo
zn. O. D. v hodnote 500 Eur a zostatok na účtoch právneho predchodcu žalovanej

v celkovej výške 1.132,20 Eur. Z uvedeného nevyplýva, že by právny predchodca žalovanej za
údajne poskytnutú pôžičku nadobudol nejaký hnuteľný majetok. Žalobkyňa tvrdila, že pôžička mala byť
poskytnutá na rekonštrukciu, avšak ani táto skutočnosť nebola preukázaná. Súd prvej inštancie uviedol,
že dôvodom uzatvorenia zmluvy o pôžičke bola zrejme skutočnosť, že žalobkyňa sa chcela „zbaviť“
majetku pred vyhlásením konkurzu, a preto spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo H. B. previedla na

právnehopredchodcužalovanej,atenjejmalnáslednepoukončeníkonkurzuspoluvlastníckypodielbuď
vrátiť, alebo vyplatiť odpovedajúcu peňažnú čiastku v hodnote spoluvlastníckeho podielu. Tento záväzok
právneho zástupcu žalovanej mal byť „poistený“ zmluvou o pôžičke. Uvedenou skutočnosťou sa však
ďalej nezaoberal, keďže nie je dôležitá pre rozhodnutie vo veci samej, navyše túto skutočnosť nemal
za preukázanú, a iba vyjadril svoj názor ohľadom logickej postupnosti skutkového stavu. Konštatoval,

že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala bez ďalších pochybností reálne odovzdanie
sumy 10.000 Eur právnemu predchodcovi žalovanej. Zdôraznil, že v spore o vrátenie peňažnej čiastky
mala práve žalobkyňa uniesť bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, že mu
poskytla finančné prostriedky, a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Žalobkyňa preukázala, že s
právnym predchodcom žalovanej uzavrela zmluvu o pôžičke, ale nepreukázala a neuniesla dôkazné

bremeno práve v reálnom odovzdaní pôžičky a jej prevzatí právnym predchodcom žalovanej, pričom
v zmluve sa uvádza v článku II. „veriteľ poskytne dlžníkovi sumu 10.000 Eur v hotovosti k jeho rukám
dňom podpisu tejto zmluvy, bezúročne“. Z formulácie daného ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by
účastnícizmluvypodpisompotvrdiliodovzdaniepožičiavanejsumy,pretožepôžičkamalabyťposkytnutá
v hotovosti

k rukám dlžníka dňom podpisu zmluvy. Právny predchodca žalovanej teda svojim podpisom nepotvrdil,
že by pôžičku prevzal, keď v ustanovení čl. II. zmluvy bolo vyslovene uvedené, že pôžička bola dňom
podpisu poskytnutá/odovzdaná. Preto bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala odovzdanie pôžičky
právnemu predchodcovi žalovanej, keďže zo samotnej zmluvy táto skutočnosť nevyplýva. Nakoľko
žalobkyňa túto skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala, súd prvej inštancie dospel

k záveru, že k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany žalobkyne právnemu predchodcovi žalovanej
nedošlo. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt je neplatná a je
pravdepodobne simulovaným právnym úkonom, čo preukazuje výpoveď žalovanej, svedkyne K. E. a
čestné prehlásenia dedičov právneho predchodcu žalovanej o zabezpečení hodnoty spoluvlastníckeho
podielu, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa si pohľadávku do konkurzu neprihlásila a v konkurze sa

vyžaduje nemajetnosť a predlženie dlžníka. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255
ods. 1 CSP, keďže žalovaná bola v predmetnom spore plne úspešná.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Nesúhlasila so závermi súdu
prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena v predmetnom spore; naopak, vyjadrila presvedčenie,

že bez akýchkoľvek pochybností preukázala, že právnemu predchodcovi žalovanej sumu 10.000.-
Eur v hotovosti reálne odovzdala. Uviedla, že právny predchodca žalovanej bol jej bratom, s ktorým
mala celoživotné vynikajúci súrodenecký vzťah. Dalo by sa povedať, že s ním bola v každodennom
telefonickom kontakte a keďže bol vodičom kamiónu a vozil tovar väčšinou do Talianska cez Bratislavu,
tak sa tam aj takmer každý týždeň osobne stretávali. Právny predchodca sa jej niekedy začiatkom roka

2020 zdôveril, že je síce otcom piatich detí, no tieto o neho neprejavujú taký záujem, aký by mali
a chce si zabezpečiť starostlivosť o seba na starobu v nejakom zariadení pre seniorov. Na tento účel
mal potrebovať peniaze, o ktorých požičanie žalobkyňu požiadal. Ona takou čiastkou nedisponovala,
preto sa bratovi pokúšala pomôcť tak, že tieto peniaze zabezpečila od svojho známeho, svedka I. J..Keď mala finančné prostriedky k dispozícii, dohodla sa s právnym predchodcom žalovanej na termíne
stretnutia, keď mal ísť najbližšie cez Bratislavu. Manžel ju priviezol na miesto stretnutia s právnym
predchodcom žalovanej, peniaze právnemu predchodcovi žalovanej odovzdala na benzínovej pumpe

OMV pred hraničným prechodom do Rakúska. Ona nevedela, že právny predchodca žalovanej si dal
aj vyhotoviť písomnú zmluvu o pôžičke, ona by mu peniaze požičala aj bez nej, lebo bol jej brat a mali
veľmi dobrý vzťah. Právny predchodca žalovanej dal svoj podpis na zmluve dokonca úradne overiť dňa
23.03.2020, presne v deň, kedy sa mali stretnúť. Z toho dôvodu asi bolo
v zmluve o pôžičke uvedené, že veriteľ „poskytne“ peniaze dlžníkovi, nakoľko v čase vyhotovenia zmluvy

o pôžičke ešte dlžník nevedel, kedy sa s ňou stretne a dôjde
k odovzdaniu peňazí. Pokiaľ ide o rozpor v jej výpovedi a výpovedi svedka J.
o spôsobe odovzdania finančných prostriedkov, tento sa dá vysvetliť veľmi jednoduchým spôsobom.
Ona a jej manžel sú so svedkom dlhoroční známi a stretávajú sa veľakrát do roka
v rovnakej kaviarni, či už manžel žalobkyne so svedkom sám alebo aj spoločne. Tak po takmer troch
rokoch od poskytnutia pôžičky je prirodzené, že si svedok nemusí pamätať na všetky detaily, najmä ak

sa stretávajú na pravidelnej báze. Z výpovede svedka J. je vidieť, že nebol na svedeckú výpoveď vopred
„správne pripravený“ a spontánne vypovedal
o skutočnostiach to, čo si pamätal. Na pojednávaniach vo veci uvádzala, že svedok J.
s takou peňažnou sumou disponoval, keďže mal v minulosti ťažký pracovný úraz, na následky ktorého
sa z neho stal invalidný dôchodca. Kvôli tomuto úrazu mu bolo vyplatených cca 40.000,- Eur, či už ako

náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
a rôzne iné dávky. Okrem toho mu Sociálna poisťovňa vypláca rentu cca 700,- Eur mesačne. Žalobkyňa
preto ako prílohu k odvolaniu predložila rozhodnutia sociálnej poisťovne
o priznaní úrazového príplatku, o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o priznaní náhrady za bolesť I. J.. Ďalej uviedla, že je pravdou, že požiadala o vyhlásenie konkurzu

a pohľadávku vo výške 10.000.- Eur do neho neprihlásila, ale to iba z toho dôvodu, že v skutočnosti sa
nejednalo o jej peniaze, ale o peniaze svedka J. a v prípade vymoženia dlžnej sumy by mu nemohla
vrátiť plnú sumu. Pokiaľ ide
o čestné prehlásenia súrodencov žalovanej H., Q. a A. E., žalobkyňa ich označila za zaujaté, účelové
a nevierohodné, nakoľko všetci sú z rovnakého dôvodu žalobkyňou žalovaní na Okresnom súde

Partizánske o zaplatenie rovnakej sumy. Tvrdenie A. E. v čestnom prehlásení o tom, že ona, žalobkyňa
sa zmluvou
o pôžičke len poistila voči jej otcovi z toho dôvodu, že na neho previedla svoj podiel na nehnuteľnosti vo
H. B., nemá logiku. K prevodu jej podielu na nehnuteľnosti vo H. B. na právneho predchodcu žalovanej
došlo v januári 2020, pričom

k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke až v marci 2020. Keby tomu tak malo byť, tak by si hodnotu svojho
podielu voči svojmu bratovi predsa poistila ešte pred prevodom svojho podielu na neho, a nie následne
až dva mesiace po tomto prevode. Prevod podielu na nehnuteľnosti
a uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej nijakým
spôsobom spolu nesúvisia. Aj tvrdenia týchto svedkov o tom, že nemali vedomosť

o tom, že by si ich právny predchodca požičal od žalobkyne peňažnú sumu 10.000,- Eur alebo že na jeho
účet nebola vložená nijaká väčšia suma, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu pre predmet tohto konania,
nakoľko so svojim právnym predchodcom nemali takmer žiadny vzťah a nevedeli nič o spôsobe jeho
života. Okrem toho si právny predchodca žalovanej nemusel požičané peniaze vkladať na svoj bankový
účet, ale ich mohol mať jednoducho uložené doma v hotovosti. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
jej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa plne stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie obsiahnutými v napadnutom rozsudku, pretože sú správne, logické, vychádzajúce
z rozsiahleho vykonaného dokazovania a zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Dôkazy, ktoré boli

produkované v konaní, potvrdzujú jej tvrdenia uvádzané od začiatku sporu o tom, že pri spornej pôžičke
išlo o simulovaný právny úkon, a že
v skutočnosti k žiadnemu odovzdaniu hotovosti v sume 10.000,00 Eur jej právnemu predchodcovi nikdy
nedošlo. Žalovaná poukázala na to, že svedok I. J., navrhnutý v konaní žalobkyňou, úplne rozporoval
tvrdenia žalobkyne uvádzané v konaní, z čoho je zrejmé, že buď nehovoril pravdu on, alebo žalobkyňa.

Ak nehovoril pravdu svedok, tak tvrdenia žalobkyne o zdroji peňazí na údajnú pôžičku nemajú reálny
základ. Ak ale nehovorila pravdu žalobkyňa (pozn. kto podpisoval zmluvu so svedkom, kde, komu boli
odovzdané peniaze svedkom, kto bol prítomný), tak potom platí to, čo žalovaná uvádzala
v celom konaní, že žalobkyňa sa snaží cez zastretý právny úkon získať späť svojučiastku na nehnuteľnosti od právnych dedičov poručiteľa (svoj spoluvlastnícky podiel
knehnuteľnostiúčelovoprepísalanaprávnehopredchodcuzdôvoduplánovanéhovyhláseniaosobného
bankrotu) a k skutočnému odovzdaniu peňazí medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej

nikdy nedošlo. Žalovaná opätovne zdôraznila, že žalobkyňa neuviedla pri podaní návrhu na vyhlásenie
osobného bankrotu existenciu pohľadávky voči jej právnemu predchodcovi. Tvrdenia žalobkyne v
odvolaní, že to neboli jej peniaze, ale svedka I. J., ponúkajú otázku, prečo potom nie je žalobcom v
tomto konaní svedok I. J.. Táto obrana žalobkyne je nesprávna a treba ju ako celok odmietnuť. Vo
vzťahu k predloženým dokumentom preukazujúcim mimoriadny príjem svedka I. J. v roku 2012 žalovaná

poukázala na ustanovenie § 366 CSP s tým, že podľa jej názoru nemožno na predložené dokumenty ako
novotu v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko na uvedený postup nie sú splnené žiadne z podmienok
uvedených v CSP. Zároveň podotkla, že mimoriadny príjem mal svedok v roku 2011 a 2012, teda 8 rokov
pred údajným poskytnutím peňažnej pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej, pričom tieto dokumenty
samé o sebe nepreukazujú, že údajné peniaze z peňažnej pôžičky z roku 2020 pochádzajú
z plnenia Sociálnej poisťovne svedkovi z roku 2011 a 2012. Pretože žalobkyňa v konaní neuniesla

dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní reálneho odovzdania peňazí jej právnemu predchodcovi,
žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Ďalšie písomné podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, teda
v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú
oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery

vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia
rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.

7. Odvolací súd sa plne zhoduje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňu ako veriteľku
zo zmluvy o pôžičke uplatňujúcu si vrátenie pôžičky zaťažovala dôkazná povinnosť preukázať reálne
odovzdanie predmetu pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej ako dlžníkovi, a že žalobkyňa si
túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnila. Súd prvej inštancie správne dôvodil tým, že samotná zmluva

o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou ako veriteľkou a právnym predchodcom žalovanej ako dlžníkom,
z obsahu ktorej vyplývalo, že žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť právnemu predchodcovi žalovanej
pôžičku 10.000 Eur, nie je dôkazom o skutočnosti, že žalobkyňa aj skutočne odovzdala sumu 10.000 Eur
titulom pôžičky právnemu predchodcovi žalovanej. Pretože zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou,
k jej platnému vzniku sa vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky; teda nepostačuje len

záväzok veriteľa, že pôžičku dlžníkovi poskytne. V danom prípade potom žalobkyňu zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázať relevantnými dôkazmi skutočnosť odovzdania peňažných prostriedkov právnemu
predchodcovi žalovanej. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa
toto dôkazné bremeno v predmetnom spore neuniesla.

8. Tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnila pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúce sa s nimi
vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Žalobkyňa v odvolaní opakovane uviedla,
že pre právneho predchodcu žalovanej zabezpečila peňažné prostriedky od svedka I. J., teda že sumu
10.000 Eur jej požičal svedok J. a ona túto sumu následne požičala právnemu predchodcovi žalovanej.

Žalobkyňa tak v odvolaní len zopakovala tie skutočnosti, ktoré tvrdila už v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré vykonaným dokazovaním neboli nijako preukázané. Súd prvej inštancie správne
dôvodil tým, že tvrdeniu žalobkyne o reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov pôžičky právnemu
predchodcovi žalovanej odporujú ostatné vykonané dôkazy. Z predložených dôkazov nevyplynulo,že právny predchodca žalovanej by mal na svojom bankovom účte peňažné prostriedky v uvedenej
sume a ani žalobkyňa v konkurznom konaní, ktoré sa začalo po tom, čo mala podľa jej tvrdení poskytnúť
právnemu predchodcovi žalovanej pôžičku, nedeklarovala v zozname svojho majetku, že by mala

voči právnemu predchodcovi žalovanej peňažnú pohľadávku z pôžičky. Poskytnutie pôžičky poprela
nielen žalovaná, ale vo svojej svedeckej výpovedi aj ďalšia dcéra právneho predchodcu žalovanej
K. E. a v písomných čestných prehláseniach i ostatní jeho dedičia - deti A. E., Q. E. a H. E.,
ktorí zároveň súdu prvej inštancie objasnili okolnosti, za ktorých prišlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
medzi žalobkyňou a ich otcom bez poskytnutia reálneho plnenia (simulovanie právneho úkonu pôžičky

za účelom zabezpečenia žalobkyne, ktorá na právneho predchodcu žalovanej previedla svoj podiel
na uvedených nehnuteľnostiach a následne podala návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok,
kde deklarovala svoju nemajetnosť).

9. K námietke žalobkyne o účelovosti a nevierohodnosti svedeckej výpovede a čestných vyhlásení
detí právneho predchodcu žalovanej odvolací súd uvádza, že tieto nemožno mať za účelové a zaujaté

len preto, že žalobkyňa ich tiež žaluje ako dedičov z rovnakého dôvodu ako žalovanú. Podstatné je,
že ich tvrdenia nie sú v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi, naopak, sú logické a spolu s ďalšími
dôkazmidotvárajúobrazoskutočnostiach,zaktorýchdošlokuzavretiuzmluvyopôžičkebezposkytnutia
reálneho plnenia právnemu predchodcovi žalovanej zo strany žalobkyne.

10. Pokiaľ žalobkyňa jednotlivé rozpory vo výpovediach odôvodňovala odstupom času a tiež tým,
že ona so svojím manželom sa so svedkom I. J. často stretávali, a preto si svedok nemusel pamätať
na všetky podrobnosti okolnosti poskytnutia peňažnej sumy 10 000 Eur, aj podľa názoru odvolacieho
súdu okolnosti poskytnutia sumy v tak vysokej čiastke nepredstavujú takú banálnu, respektíve bežnú
okolnosť, aby svedok nevedel opísať, ako k nej došlo.

11. V súvislosti s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že svedok I. J. mal dostatok finančných prostriedkov,
a teda mal z čoho poskytnúť jej sumu 10.000 Eur za účelom jej požičania právnemu predchodcovi
žalovanej, pretože po úraze mu bolo vyplatených cca 40.000 Eur z titulu náhrady za bolesť, náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a pod. a že Sociálna poisťovňa mu vypláca rentu cca 700 Eur

mesačne, na dôkaz čoho žalobkyňa predložila v odvolacom konaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne
o priznaní úrazového príplatku zo dňa 08.02.2011, o priznaní náhrady za bolesť zo dňa 05.04.2012
a o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 05.04.2012 I. J., odvolací súd
uvádza, že tieto tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie žalobkyňa prvýkrát uplatnila až v odvolacom
konaní,čojezrejmézobsahuspisu.Zustanovenia§366CSPpritomvyplýva,žeprostriedkyprocesného

útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie. V zmysle ustanovenia § 154 CSP prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z obsahu spisu je zrejmé, že
súd prvej inštancie v predmetnom spore uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní
konanom dňa 29.11.2022, takže od tohto momentu už na prostriedky procesného útoku alebo obrany
odvolací súd mohol prihliadať len za splnenia podmienok uvedených vo vyššie citovanom ustanovení

§ 366 CSP. Pretože odvolací súd nezistil naplnenie ani jedného z dôvodov uvedených v § 366 CSP
pre použitie novôt zo strany žalobkyne v odvolacom konaní, na jej tvrdenia a ňou predložené dôkazy
o finančnej situácii svedka I. J. pri svojom rozhodovaní neprihliadol.

12. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok
na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).