Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221201412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8221201412.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Prievozská 2, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 4.577,58
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 26.
augusta 2022 č.k. 30Csp/18/2022-130 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 680
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 680 eur od 21.6.2021 do zaplatenia (výrok
I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo (výrok III.).

2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa pôvodne právny predchodca žalobcu domáhal voči

žalovanému zaplatenia 4.577,58 eura s príslušenstvom titulom úhrady dlžnej sumy úveru, ktorý
bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy označenej ako Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty
Quatro, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list, ktorú dňa
17.12.2014 podpísali právny predchodca žalobcu a žalovaný, a to vychádzajúc zo zistenia z čl. III.
zmluvy, že žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400 eur pri štandardnej mesačnej
splátke po 80 eur, štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 % p.a., počte splátok 12 s tým, že prvá až
predposledná splátka je 200 eur a posledná splátka je 524,87 eura, RPMN 24,21 % p.a., priemerná

hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 24,28 % p.a., celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť je 2.724,87 eura, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 324,87
eura, že za obdobie od 31.12.2014 do 31.5.2021 bola žalovanému reálne poskytnutá čiastka 3.800 eur
a žalovaný za to isté obdobie uhradil veriteľovi spolu sumu 3.120 eur, ako i že zvyšnú časť vyčerpanej
sumy 7.697,58 eura predstavujú úroky a poplatky.

3. Vec súd právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 54a Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) a i), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 19 ods. 1 až 3 a Prílohy č. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch časti II. písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
(ďalej aj „ZoSÚ“) a uzavrel, že žaloba je sčasti dôvodná. Usúdil, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. d)ZoSÚ potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, lebo skúmaná spotrebiteľská úverová zmluva
síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a aj všetky predpoklady na jeho výpočet,
avšak tento údaj je nesprávny. Dôvodil, že pri výške splátok dosadených do predpokladov výpočtu si

právny predchodca žalobcu ako veriteľ počínal nekalo a v rozpore s dobrými mravmi, keď síce pri určení
výšky RPMN vychádzal z predpokladov uvedených v Prílohe č. 2 k ZoSÚ, avšak v predpokladoch k
výpočtu RPMN uviedol, že úver sa bude splácať v 12-tich rovnomerných splátkach, prípadne posledná
uskutočnená splátka vyrovná zostatok istiny úrokov a prípadných ďalších poplatkov, ale táto posledná
splátka bola určená vo výške prevyšujúcej o viac ako trojnásobok určenú sumu predošlých 11 splátok,

keďže prvá až jedenásta splátka činila 200 eur a 12. splátka bola stanovená na sumu 524,87 eur,
s cieľom uviesť výšku RPMN v zákonom prípustnej výške. Takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu a prieči sa dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dodal, že súdu je známe, že
posledná splátka zvykne byť v inej výške než predchádzajúce, avšak ide o rádovo jednotky eur, a nie o
takmertrojnásobokpredošlejsplátky.Absolútneničnebrániloveriteľoviupraviťarozvrhnúťvýškusplátok
v počte 12 splátok tak, aby posledná nebola v tak vysokej výške oproti predchádzajúcim splátkam a

výpočet RPMN tak pôsobil uveriteľnejšie. Posúdiac nárok žalobcu ako nepremlčaný, súd prvej inštancie
vychádzajúc z úsudku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a zo zistenia, že žalovaný celkovo čerpal
sumu 3.800 eur a uhradil 3.120 eur, vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 680 eur (3.800 eur -
3.120 eur) spolu s príslušenstvom, ktoré priznal aplikujúc § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a §
3 Nariadenia vo výške 5 % ročne zo sumy 680 eur od 21.6.2021 do zaplatenia, a v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol žalobu ako nedôvodnú.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, keď uzavrel, že v konaní
úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli.

5. Proti výroku II. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacemu výroku III. o trovách
konania podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu, resp.
aby rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca v odvolaní namietol správnosť právneho záveru súdu, že v zmluve je nesprávne

uvedená RPMN. Zopakoval, že na základe predmetnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver s úverovým rámcom vo
výške 2.400 eur ako špecifický bankový produkt, ktorý nemá určený konkrétny počet splátok. Podčiarkol,
že v čase uzavretia zmluvy nie je možné presne určiť výšku RPMN, počet, výšku alebo termín splatnosti
splátok, resp. iné náležitosti úveru, ktoré zákon vyžaduje pri iných druhoch spotrebiteľských úverov,

lebo nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať. Doplnil, že v posudzovanej zmluve
nebolo dojednané plnenie v splátkach, ale bola dojednaná iba štandardná splátka, ktorá ilustruje,
aká vysoká by bola splátka pri čerpaní celého pred schváleného úverového rámca, a keďže výška
reálnej splátky sa priamo úmerne odvíja od sumy, ktorú sa žalovaný rozhodne čerpať, jediným možným
spôsobom vyjadrenia RPMN v predmetnej zmluve je indikatívny výpočet RPMN, a to aj s ohľadom

na to, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a tak nebolo možné pri dojednávaní vopred určiť
ani počet splátok. Poukázal na Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a zdôraznil,
že Pôžičková karta Quatro v čl. 3 obsahuje vzorec pre indikatívny výpočet RPMN znázorňujúci, ktoré
hodnoty vstupujú do výpočtu RPMN a spôsob, akým postupca v zmluve uviedol údaj vyžadovaný ZoSÚ,
jejedinýmmožnýmspôsobom,akoprirevolvingovomúvereaspoňindikatívneurčiťRPMN.Podľanázoru

žalobcu je v rozhodovacej praxi súdov ustálené, že v prípade revolvingového úveru postačuje uvedenie
indikatívneho výpočtu a zmluva príkladný výpočet RPMN v zmysle ZoSÚ obsahuje.

6. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Odvolanie bolo podané výlučne proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku
III. ako závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolaním nenapadnutý výrok I. rozsudku
nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
385ods.1CSPacontrario,vrozsahudanom§379,§380ods.1,2CSP,zhľadískžalobcomuplatnených
odvolacích dôvodov, vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu jenedôvodné. Rozsudok je v jeho odvolaním napadnutej časti vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP odvolací súd potvrdil.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je v danom
prípade naplnený.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nesprávne
uvedenej RPMN. Súd svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutej časti rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré
správne aplikoval v prejednávanom spore. Tieto úvahy súdu sú vecné, správne a niet v nich žiadneho

logického rozporu. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s
predmetom sporu. Žalobca v odvolaní v podstatnej časti len opakuje argumenty uvádzané už v
konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite, dôsledne a správne vysporiadal pri
rozhodovaní daného sporu. Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutejčastirozsudkuaneumožňujúprijaťinézávery.Anipočasodvolaciehokonanianevyšlinajavo

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Neboli zistené žiadne porušenia procesných
práv, a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

12. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutých výrokov rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Preto iba na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza
nasledovné:

13. Z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku zrejmé, že žalovaným je spotrebiteľ, ktorý uzatvorila so
žalobcom (s jeho právnym predchodcom) vopred pripravenú formulárovú úverovú zmluvu, právnym

predchodcom žalobcu bežne používanú v rámci jeho obchodnej činnosti. Súd v odôvodnení rozsudku
správne uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, na
zistený skutkový stav dôsledne aplikujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru, ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských
zmluvách predstavujú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zavádzajúcej systém ochrany spotrebiteľa, vychádzajúcej z
myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo dodávateľovi z
hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred
vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudok vo
veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro,

C-168/05, bod 25). Správne zmluvu hodnotil a posudzoval, či spĺňa všetky náležitosti, ktoré ukladá pre
tento typ zmlúv zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ZoSÚ), ku ktorým je povinný
prihliadať z úradnej povinnosti, a to tak jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach.
14. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

15.Podľa§9ods.2písm.j)ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

17. Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného
v prílohe č. 2 (§ 19 ods. 1 ZoSÚ).

18. Podľa Prílohy č. 2 časť II. písm. e) ZoSÚ, ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez pevne určenej

doby trvania, podľa ktorej sa spotrebiteľský úver musí splatiť úplne v rámci stanoveného obdobia alebo
po ňom, pričom každá splatená časť spotrebiteľského úveru je prístupná na ďalšie čerpanie a takéto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú povoleným prečerpaním, predpokladá sa, že 1. spotrebiteľský
úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, a že posledná splátka
uskutočnenáspotrebiteľomvyrovnázostatokistiny,úrokovaprípadnýchďalšíchpoplatkov,2.spotrebiteľ
spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania;

ak sa istina musí úplne splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá
sa, že následné čerpania a splácania celej istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka;
úroky a ďalšie poplatky sa použijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým,
ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že dôvodom posúdenia predmetného úveru ako bezúročného a
bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bola absencia správneho údaja o ročnej percentuálnej
miere nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Súd prvej inštancie nesprávnosť tohto údaja vzhliadol
v skutočnosti, že právny predchodca žalobcu síce uviedol náležitosti predpokladané vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami, avšak nekalým konaním v rozpore s dobrými mravmi rozložil pri výpočte

RPMN výšku jednotlivých splátok tak, aby sa navonok javila ako súladná so zákonom a priaznivejšia
pre spotrebiteľa.

19. Správnosť tohto záveru súdu žalobca vo svojom odvolaní svojimi odvolacími námietkami nijakým
spôsobom nespochybnil. Vo svojom odvolaní totiž iba bez ďalšieho tvrdil, že pri revolvingovom úvere

s dobou splácania na neurčito nie je možné určiť presnú výšku RPMN, a preto postačuje indikatívny
výpočet v zmysle ZoSÚ. Z tejto bezpochyby správnej premisy vychádzal aj súd prvej inštancie pri
posudzovaní tejto otázky, keď v tejto súvislosti náležite konštatoval, že nakoľko v konaní ide o
revolvingový úver bez určeného termínu konečnej splatnosti, RPMN ako obligatórnu náležitosť zmluvy
je možné určiť v zmysle ZoSÚ len indikatívnym výpočtom, ktorý je uvedený v Prílohe č. 2 ZoSÚ, na

ktorý odkazuje i právny predchodca žalobcu v posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluve. Žalobca
záver súdu, že dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je nesprávne - nekalým konaním
v rozpore s dobrými mravmi, určená RPMN, t.j. záver súdu o nesprávnosti výpočtu RPMN žiadnou
konkrétnou odvolacou námietkou v odvolaní nijakým spôsobom nerozporoval. V odvolaní totiž zdôraznil
bez ďalšieho iba to, že postačuje uvedenie informatívneho určenia RPMN.

20. Odvolací súd pre úplnosť, nad rámec uplatnených odvolacích námietok, dodáva, že skutočnosť,
že pri tomto type spotrebiteľských úverov nie je pri uzatváraní zmluvy možné určiť konkrétnu RPMN,
neznamená, že by tento údaj mohol v zmluve absentovať. Právna úprava uvedené reflektuje tým, že v
prílohe č. 2 zákona určuje, akým spôsobom sa určí RPMN ako náležitosť zmluvy pre tento typ úverov.

To, že takto určená RPMN je údajom informatívnym, teda nemusí zohľadňovať v budúcnosti reálnu
RPMN, ktorá závisí od konkrétneho čerpania a uhrádzania dlžníkom, však bez ďalšieho neznamená, že
môže byť určená v akejkoľvek, hoc aj nesprávnej, výške. Práve naopak, ZoSÚ v Prílohe č. 2 výslovne
uvádza, akým spôsobom sa správne určí RPMN pre tento typ úveru, pričom žalobca v odvolaní účinne
nespochybnil záver o nesprávnom určení RPMN.

21. Z uvedených dôvodov je nutné učiniť záver, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú.
Žalobcovi sa uplatnenými odvolacími dôvodmi a v ich rámci prezentovanými odvolacími námietkami,
ktorými je odvolací súd viazaný, nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku II.
rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Preto odvolací súd rozsudok vo výroku II. podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku III. o trovách konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému odvolací súdnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli. V odvolacom konaní neúspešný žalobca na náhradu trov odvolacieho konania
právo nemá.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšejstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).