Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010195
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124010195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: W. G., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom G., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.02.2024
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. G., nar. XX.XX.XXXX v Z.,

trvale bytom Trnava,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 08.10.2023 asi o 15.40 hod. v G., v priestoroch bytu na V. ulici XX fyzicky napadol svoju matku
poškodenúL.G.týmspôsobom,žejuniekoľkokrátudieralpäsťoudooblastihlavyanôh,viackrátjukopol

dooblastinôh,pričompritomtofyzickomútokusajejopakovanevyhrážalusmrtením,pričompoškodenej
L. G. sa vyhrážal zabitím aj po príchode privolanej policajnej hliadky B. Krajského riaditeľstva PZ
Trnava, čím poškodenej L. G., svojej matke spôsobil zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy,
tržne zmliaždenú ranu v temennej oblasti vpravo asi 4 cm dlhú, zasahujúcu do podkožného tkaniva
vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní do dvoch týždňov, ktoré ju obmedzovali vo
fyzickej aktivite, náročnej manuálnej práci a činnosti, v hygiene hlavy v dôsledku rany a čiastočne i v
psychickej aktivite v trvaní do dvoch týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje

skúšobná doba v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je
súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok.

B. § 51 ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je súčasťou
probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v zákaze vstupu do bydliska poškodenej L. G., nar.
XX.XX.XXXX, na adrese: U. V. XXXX/XX, G..

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je

súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú: L. G., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. V.
6037/10, Trnava, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

B.OkresnejprokuratúryTrnavapodaldňa22.01.2024obžalobunaobvineného:W.G.,nar.XX.XX.XXXX
v Z., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Obžalovaný po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm.
b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257

ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal „áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal,
pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov
žalovanej trestnej činnosti, a to prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona a prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ako aj znaku prečinu

podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že
dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o výroku o treste a náhrade škody.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu: výsluch obžalovaného W. G., výsluch
svedka J. J., lustrácia obžalovaného v registri obyvateľov (RO), lustrácia obžalovaného v databáze

súdov(CDB),lustráciaobžalovanéhovCentrálnejevidenciisprávnychdeliktovapriestupkov(CESDAP),
odpis registra trestov obžalovaného (RT) a lustrácia obžalovaného v ZVJS.

K výroku o treste.Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný nemá v odpise registra trestov žiadny záznam. Z centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v nej má 7 záznamov za obdobie od septembra 2021 do januára
2023, z toho 6 záznamov je na úseku dopravy, a 1 záznam (26.09.2021) sa týka priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu.

Pri prečine ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je trestná sadzba
trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 3 (tri) roky.

Priprečinenebezpečnévyhrážaniepodľa§360ods.1Trestnéhozákonajetrestnásadzbatrestuodňatia

slobody až 1 (jeden) rok.

Súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k
záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.

h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov (prečin ublíženie na zdraví a prečin nebezpečné
vyhrážanie). Z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nebolo potrebné
upraviť sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.

Súdspoukazomnaskutočnosť,žeodsudzovalobžalovanéhozadvatrestnéčiny,ukladalobžalovanému

s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest, a to podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona,
pretože prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je prísnejšie
trestný oproti prečinu nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na
vyššiu hornú hranicu trestnej sadzby.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý považuje za
primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu.

Súdzároveňdospelkzáveru,žeuobžalovanéhosúdanéokolnostipodľa§51ods.1Trestnéhozákonav
spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečneodložilzasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadunadjehosprávanímvskúšobnejdobe.

Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a
úprimne ho oľutoval, skutočnosť, že urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, a s ktorým sú spojené
následky ako neodvolateľnosť vyhlásenia, výrazné obmedzenie opravných prostriedkov a vzdanie sa

práva na prejednanie veci v celom rozsahu. Súd v prospech obžalovaného ďalej zohľadnil skutočnosť,
že obžalovaný vo svojom výsluchu prezentoval záujem bývať na inom mieste ako poškodená, teda
prezentoval záujem opustiť miesto, v ktorom prichádzal do osobného kontaktu s poškodenou, a v ktorom
sa trestný čin stal. Uviedol, že kým si nenájde prenájom, môže bývať u strýka J. J. na adrese V.
XX, O., ktorý sám túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. V prospech

obžalovaného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že z výpovede obžalovaného vyplýva, že jeho vzťah
s poškodenou (matkou) sa určitým spôsobom zlepšil, pravidelne si telefonujú, počas výkonu väzby
bola aj na návšteve. M. J. J. vo svojej výpovedi uviedol, že je strýko obžalovaného, s obžalovaným
má dobrý vzťah, rovnako aj matka a partnerka svedka, konanie obžalovaného označil ako skratové v
rámci odpovede na užívanie alkoholu zo strany obžalovaného, čo súd všetko zohľadnil pri posúdení

osobnosti obžalovaného v tom smere, že sa javí, že obžalovaný dokáže vychádzať s inými osobami aj
bez konfliktov. I. súd v prospech obžalovaného zohľadnil aj tú skutočnosť, že doposiaľ nebol odsúdený.Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil povahu trestnej činnosti, v zmysle ktorej sa obžalovaný
opakovane dopustil násilného (fyzického aj verbálneho) konania voči poškodenej - jeho matke, ktorá
je voči obžalovanému chránenou osobou - blízkou osobou, a ktoré naplnilo skutkovú podstatu dvoch

trestných činov, pričom z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že obžalovaný sa nie tak dávno v
septembriXXXXdopustiltaktiežnásilnéhokonaniavočiinejosobe,ktorejdalpopredchádzajúcejslovnej
hádke facku.

Súd všetky uvedené skutočnosti spoločne posúdil tak, že odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody

na dolnej hranici trestnej sadzby, a zároveň, že umožňujú konštatovať záver, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto
je u obžalovaného možné výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť za súčasného uloženia
probačného dohľadu. Násilnú povahu trestnej činnosti, početnosť trestnej činnosti, a samotné spáchanie
trestnej činnosti v spojení so spáchaním priestupku násilného charakteru súd premietol do dlhšej
skúšobnej doby v trvaní 42 mesiacov.

Súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému zákaz vstupu do bydliska poškodenej L. G. na
adrese U. V. XXXX/XX, G.. Tento zákaz má viesť k eliminácii kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou
vmieste,kdedošlokspáchaniutrestnéhočinu.Spoukazomnavzťahmedziobžalovanýmapoškodenou
ako vzťah medzi matkou a synom, ako aj s poukazom na aktuálne dobrý ich vzájomný vzťah, čo vyplýva

z výpovede obžalovaného, súd obžalovanému neukladal zákaz stretávania sa alebo zákaz kontaktu s
poškodenou, nakoľko podľa názoru súd je pre ďalší vývoj ich vzťahu a spolužitia vhodné, aby v prípade,
ak obidve strany prejavia záujem kontaktovať sa alebo stretnúť sa (na inom mieste ako v mieste bydliska
poškodenej), aby im táto možnosť zostala zachovaná.

Súd ďalej v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a
iných návykových látok, nakoľko z dokazovania mal súd za preukázané, že táto okolnosť mala vplyv
na spáchanie trestného činu, a takýto zákaz má viesť k tomu, aby sa obžalovaný nedostal pod vplyv
alkoholických nápojov, ktoré majú negatívny vplyv na jeho konanie. Súd je toho názoru, že osoby, ktoré
nie sú pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, sú spôsobilejšie zvládnuť rôzne

záťažové alebo konfliktné situácie.

Napokon súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Táto povinnosť má viesť k tomu,
aby za odbornej pomoci viedla obžalovaného k lepšiemu zvládaniu záťažových a stresových životných

situácií, k lepšiemu ovládaniu svojho konania, k prehodnoteniu prístupu k alkoholickým nápojom, a
k prípadnému naučeniu sa tých schopností a zručností, ktoré sú potrebné pre budovanie si lepších
medziľudských vzťahov, vrátane vzťahu s poškodenou.

Všetky zákazy a príkazy uložené v rámci probačného dohľadu majú v súhrnne viesť k tomu, aby v čo

najväčšej miere eliminovali príčiny, ktoré mali vplyv na spáchanie trestného činu obžalovaným, ako aj k
tomu, aby na obžalovaného pôsobili výchovne a tak, aby sa v budúcnosti trestnej činnosti už nedopustil.

K výroku o náhrade škody.

Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú L. G. s nárokom na náhradu škody
na civilný proces, pretože zo zápisnice o výsluchu poškodenej síce vyplýva, že poškodená požiadala
o náhradu spôsobenej škody v plnej výške, avšak neskôr poškodená už ďalšiu aktivitu v tomto smere
nevykonala, a na hlavnom pojednávaní (poškodená sa hlavného pojednávania nezúčastnila) ani nebolo
vykonané dokazovanie týkajúce sa dôvodu a výšky náhrady škody, preto podľa výsledku dokazovania

nebol podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolaniesmeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.

Odvolanie má odkladný účinok.