Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200889
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A.

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4,
Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa
09.06.2020 ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia
č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa 14.02.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad,
odbor sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa 14.02.2020
(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 67 ods. 4, § 105 ods. 4 písm. b) a § 81 ods. 3 písm. a)

zák.č.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakovvsúlades§261ods.3písm.b),§66
ods. 3 v spojení s § 293l ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zvýšilo výsluhový dôchodok
vyplácaný žalobcovi k 09.12.2016 v sume 1.006,87 eur mesačne od uvedeného dňa o sumu 19,85 eur
na sumu 1.026,72 eur mesačne, od 01.07.2017 o sumu 9,57 eur na sumu 1.036,29 eur mesačne, od
01.07.2018 o sumu 19,20 eur mesačne na sumu 1.055,49 eur mesačne a od 01.07.2019 o sumu 19,20
eurmesačnenasumu1.074,69eurmesačne. Protipredmetnémurozhodnutiupodalžalobcavzákonom
stanovenej lehote odvolanie, v ktorom v zásade namietal najmä to, že mu neboli zohľadnené všetky

doby poistenia, či už v osobitnom alebo všeobecnom systéme poistenia.

2. Napadnutým rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020 žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že file_0.jpg

file_1.wmf

predmetom konania bolo rozhodovanie o nároku odvolateľa na zvýšenie vyplácanej dávky výsluhového
zabezpečenia, a to výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobudôchodkového poistenia získanú po 31.12.2003. Dňa 04.03.2001 žalobca dovŕšil dôchodkový vek 55
rokov. Po dovŕšení dôchodkového veku aj naďalej zotrval v služobnom pomere príslušníka Policajného
zboru. Žalobcovi skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru uvoľnením podľa § 191 ods.

1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) dňom 31.07.2001. V zmysle § 210 ods. 1 a § 211 ods.
1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2002, bol žalobcovi priznaný
výsluhový príspevok od 01.08.2001 za dobu služobného pomeru v rozsahu 32 skončených rokov, z toho

viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií. V zmysle § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. sa výsluhový
príspevok odvolateľa považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Dňa 09.12.2019 bola odboru
zo Sociálnej poisťovne, ústredie, postúpená žiadosť odvolateľa o priznanie starobného dôchodku od
01.07.2008 podľa zákona č. 100/1988 Zb. a žiadosť zo dňa 06.09.2013 o nové posúdenie nároku a
výšky dôchodku tri roky spätne. Obidve žiadosti boli podľa ich obsahu posúdené ako jedno podanie,
a to ako žiadosť o zvýšenie poberanej výsluhovej dávky podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.

z. Odborom bolo následne podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. vykonané konanie vo veci
zvýšenia dávky výsluhového zabezpečenia - výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok. V rámci tohto konania bol riadne zistený skutočný stav veci a boli zabezpečené potrebné
podklady pre rozhodnutie. Z písomných podkladov Sociálnej poisťovne, ústredia, doručených na odbor
dňa 30.12.2019 a 28.01.2020 bolo zistené, že doba dôchodkového postenia, ktorú žalobca získal

po 31.12.2003, trvala od 01.01.2004 do 30.06.2008. Za uvedené obdobie dôchodkového poistenia
bolo do Sociálnej poisťovne odvedené poistné na starobné poistenie odvolateľa v sume 6.521,01 eur,
ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie previedla na osobitný účet odboru. Tým boli u žalobcu splnené
podmienky ustanovené v § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. pre zvýšenie jeho výsluhového dôchodku.
Konaniebolozostranyodboruukončenévydanímnapadnutéhorozhodnutia,atozvýšenímvýsluhového

dôchodku podľa § 67 ods. 4, § 105 ods. 4 písm. b) a § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.
z., v súlade s § 261 ods. 3 písm. b), § 66 ods. 3 v spojení s § 2931 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z., s nárokom na jeho výplatu v prepočítanej sume od 09.12.2016. Poberateľ výsluhového príspevku,
ktorý zároveň splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, mal možnosť voľby, tzn. mohla
mu byť priznaná a vyplácaná iba jedna dávka, a to buď starobný dôchodok s prídavkom k tomuto

dôchodku alebo výsluhový príspevok. Žalobca nemohol a ani nemôže poberať obidve dávky súčasne,
čo vyplýva z ustanovenia § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2002. Žalobca
po skončení služobného pomeru, pričom v tom čase už dôchodkový vek mal a spĺňal podmienku
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., sa rozhodol požiadať o
priznanie výsluhového príspevku a nie o priznanie starobného dôchodku a prídavku k nemu. Dôvodom

bola tá skutočnosť, že výška výsluhového príspevku ku dňu jeho priznania, teda k 01.08.2001, bola
17.816,- Sk mesačne, a to za 32 skončených rokov služobného pomeru, naproti tomu maximálna
suma starobného dôchodku podľa § 133 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ktorá by mohla
byť žalobcovi priznaná, by bola v sume 7.740,- Sk mesačne. Odvolateľ však po skončení služobného
pomeru o starobný dôchodok z už uvedených dôvodov nepožiadal, čím konkludentným spôsobom

prejavil vôľu - súhlas, aby sa mu naďalej vyplácal výsluhový príspevok. Z ustanovenia § 124 ods. 2
zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že výsluhový príspevok žalobcu, ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002
Z. z. vyplácaný odborom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zostáva
aj naďalej výsluhovým príspevkom, teda nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 a § 39
zákonač.328/2002Z.z.Zavýsluhovýdôchodokpodľazákonač.328/2002Z.z.saibapovažujenaúčely

ďalšieho trvania nároku naň a jeho výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov.
Napriek tomu, že žalobca nepoberá starobný dôchodok, ale výsluhový príspevok, ktorý sa považuje
za výsluhový dôchodok, je potrebné hľadieť na túto výsluhovú dávku ako na dávku, ktorá plní funkciu
starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu je možné jeho zvyšovanie za ďalšiu dobu dôchodkového
poistenia, získanú najskôr po 31.12.2003, realizovať rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú za ďalšiu

dobu dôchodkového poistenia starobné dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení a sociálnom zabezpečení. Uvedený postup je upravený ustanovením § 67 ods. 4 zákona č.
328/2002 Z. z. Žalobca bol dôchodkovo poistený od 01.01.2004 do 31.07.2006 spolu 904 dní. Za túto
dobu dôchodkového poistenia žalobcovi patrí zvýšenie výsluhového dôchodku o 7,50 % (904 : 90 =
10,0444, to znamená, že za desaťnásobok 90 dní mu patrí zvýšenie o 10 x 0,75 % čo je 7,50 %)

priemerného mesačného zárobku, ktorého suma 4.067,- Sk bola vypočítaná ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok. Uvedených 7,50 % z tohto priemerného mesačného zárobku predstavuje zvýšenie
výsluhového dôchodku o 306,- Sk mesačne. Žalobca mal za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2006
osobný vymeriavací základ (ďalej len „OVZ“) 113.642,- Sk. Osobný mzdový bod (ďalej len „OMB“) zauvedené obdobie dôchodkového poistenia sa určil ako podiel OVZ a všeobecného vymeriavacieho
základu (ďalej len „VVZ“) za rok 2006, ktorý bol ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2006
sa teda rovná 113.642,- Sk : 225.132,- Sk, čo je 0,5048 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta

nahor. Žalobca mal za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 OVZ 266.717,- Sk. OMB za uvedené
obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je predposledným rokom dôchodkového poistenia po vzniku
nároku na starobný dôchodok, sa určil ako podiel OVZ za rok 2007 a VVZ za rok 2006, ktorý bol
ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2007 sa teda rovná 266.717,- Sk : 225.132,- Sk, čo
je 1,1848 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor. Žalobca mal za obdobie od 01.01.2008 do

30.06.2008 OVZ 146.775,- Sk. OMB za uvedené obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je posledným
rokom dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, sa určil ako podiel OVZ za
rok 2008 a VVZ za rok 2006, ktorý bol ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2008 sa teda
rovná 146.775,- Sk : 225.132,- Sk, čo je 0,6520 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor. Súčet
OMB za obdobie dôchodkového poistenia od 01.08.2006 do 30.06 2008 je 2,3416. Aktuálna dôchodková
hodnota platná k 01.07.2008 podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. bola 249,14 Sk. Zvýšenie

výsluhového dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia od 01.08.2006 do 30.06.2008 bolo určené
ako súčin súčtu jednej polovice OMB a aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2008, tzn. 2,3416 : 2 x
249,14 = 291,693112, čo je po zaokrúhlení 292,- Sk. Suma zvýšenia výsluhového dôchodku je súčet
306,- Sk a 292,- Sk, čo je spolu 598,- Sk a po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na eurocent
smerom nahor predstavuje sumu 19,85 eur. Žalobcovi bol k 09.12.2016, t. j. tri roky spätne odo dňa

doručeniaprejednávanejžiadostiodboru,vyplácanývýsluhovýdôchodokvsume1.006,87eurmesačne.
Za obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 30.06.2008 bol žalobcovi v súlade s § 105 ods. 4
písm.b)zákonač.328/2002Z.z.výsluhovýpríspevok,ktorýsapovažujezavýsluhovýdôchodok,pričom
plní funkciu starobného dôchodku, vyplácaný v sume 1.006,87 eur mesačne, zvýšený od 09.12.2016
o 19,85 eur mesačne na sumu 1.026,72 eur mesačne. Od 01.07.2017 bol podľa § 68 ods. 1 a ods. 3

zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok v sume 1.026,72 eur mesačne zvýšený za 32 skončených
rokov služobného pomeru o pevnú sumu 9,57 eur na sumu 1.036,29 eur mesačne. Od 01.07.2018 bol
podľa § 143ah ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok v sume 1.036,29 eur mesačne
zvýšený za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eur, t. j. o sumu
19,20 eur mesačne na sumu 1.055,49 eur mesačne. Od 01.07.2019 bol podľa § 143aj ods. 2 zákona č.

328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok v sume 1.055,49 eur mesačne zvýšený za každý skončený rok doby
trvaniaslužobnéhopomeruopevnúsumu0,60eur,t.j.osumu19,20eurmesačnenasumu1.074,69eur
mesačne. Napadnutým rozhodnutím odboru bol realizovaný zákonný postup stanovený v § 261 ods. 3
písm. b) a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pre zvýšenie starobného dôchodku odvolateľa za ďalšiu
dobu dôchodkového poistenia získanú po dovŕšení dôchodkového veku, najskôr však po 31.12.2003.

Žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý mu Sociálna poisťovňa,
ústredie priznala podľa tohto zákona, nikdy nevznikol. Nie je preto možné prihliadať na žalobcovu
požiadavku, aby odbor zvýšil výsluhový dôchodok o sumu, o ktorú mu Sociálna poisťovňa, ústredie ňou
vyplácaný starobný dôchodok znížila, ani aby mu bol vyplatený rozdiel na starobnom dôchodku, o ktorý
ho Sociálna poisťovňa podľa neho ukrátila. Takáto požiadavka je zjavne neopodstatnená. Žalobcovi

bol výsluhový dôchodok za dobu ďalšieho dôchodkového poistenia získanú vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia po 31.12.2003, zvýšený takým spôsobom a v takej výške, ako keby žalobca
poberal starobný dôchodok. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.06.2020.

II.
Žaloba

3. Žalobou zo dňa 23.06.2020, doručenou súdu dňa 23.06.2020, sa žalobca domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020, ako aj prvostupňového
rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že obe dôchodkové inštitúcie (Sociálna poisťovňa a žalovaný)
nepostupujú dôsledne podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie nie je správne
a podľa žalobcu je arbitrárne.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.08.2020 uviedol, že predmetom konania
vedeného žalovaným, ako prvostupňovým správnym orgánom, bolo rozhodovanie o nároku žalobcu
na zvýšenie vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia, a to výsluhového príspevku, ktorý sa

považuje za výsluhový dôchodok, pričom tento plní úlohu starobného dôchodku, za dobu dôchodkového
poistenia získanú po 31.12.2003, podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. Zo spisového materiálu
vedeného žalovaným k osobe žalobcu vyplýva, že v čase, keď bol žalobca v služobnom pomere,
dňa 04.03.2001 dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov. Po dovŕšení dôchodkového veku bol naďalej v
služobnom pomere. Žalobcovi skončil služobný pomer podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 73/1998 Z. z.) dňom 31.07.2001. Dňa 09.12.2019 bola žalovanému zo Sociálnej poisťovne,
ústredie, odstúpená žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 01.07.2008 podľa zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988
Zb.“), neformálna žiadosť žalobcu zo dňa 06.09.2013 o nové posúdenie nároku na starobný dôchodok

a jeho výšky tri roky spätne odo dňa jej podania a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:
8Sa/117/2018-45 zo dňa 28.08.2019. Žalovaný obidve žiadosti posúdil ako jedno podanie, a to ako
žiadosť o zvýšenie poberanej výsluhovej dávky podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa právnej
teórie, o začatí správneho konania nie je potrebné upovedomiť účastníka, ktorý podanie podal, t. z.
podal návrh na začatie konania. Žiadosti o priznanie a zvýšenie starobného dôchodku žalobcovi boli

žalovanému doručené dňa 09.12.2019 t. z., že správne konanie u žalovaného začalo o predmetnej
veci až dňom 09.12.2019. O odstúpení prejednávaných žiadostí žalobcu žalovanému, ktoré podal
žalobca pôvodne na Sociálnej poisťovni, ústredie, bol, resp. mal byť, žalobca upovedomený priamo
Sociálnou poisťovňou, ústredie. Z uvedených dôvodov žalovaný nepovažoval za potrebné žalobcu
o začatí konania upovedomovať. Žalovaný podané žiadosti posúdil podľa ich obsahu ako žiadosť

o zvýšenie poberanej dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.
z. z nasledovných dôvodov. Z ustanovenia § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že
výsluhový príspevok žalobcu, ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. (01.07.2002) vyplácaný
žalovaným, je naďalej výsluhovým príspevkom, teda nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa
§ 38 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba

považuje na účely trvania nároku na túto dávku výsluhového zabezpečenia, jeho výplaty z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia policajtov a jeho zvyšovania podľa tohto zákona. Napriek tomu,
že žalobca nepoberá starobný dôchodok, ale výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok, je potrebné hľadieť na túto výsluhovú dávku, ako na dávku ktorá plní funkciu starobného
dôchodku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudky NS SR zo dňa 28.10.2009, sp. zn.

9So/214/2008 a zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 9So/195/2015. Z tohto dôvodu je možné zvyšovanie
výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pričom tento plní úlohu starobného
dôchodku, za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia získanú najskôr po 31.12.2003, realizovať rovnakým
spôsobom, ako sa zvyšujú, za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia, starobné dôchodky, priznané
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení. Uvedený postup zvýšenia

poberanej výsluhovej dávky je upravený ustanovením § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. Ak poberateľ
výsluhovej dávky, priznanej podľa osobitného predpisu o sociálnom zabezpečení policajtov, v prípade
žalobcu podľa zákona č. 73/1998 Z. z., dovŕšil dôchodkový vek pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.
z., teda pred 01.07.2002, je právomoc na zvýšenie výsluhovej dávky za dobu ďalšieho dôchodkového
poistenia získanú po 31.12.2003 daná žalovanému. Následne žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval

spôsob, akým vypočítal zvýšenie výsluhového dôchodku v napadnutom rozhodnutí vrátane citácie
príslušných právnych predpisov. Žalovaný ďalej uviedol, že z konania žalobcu preukázateľne vyplýva,
že sa v čase dovŕšenia dôchodkového veku sám rozhodol, že starobný dôchodok poberať nechce.
Jednoznačne to preukázal podaním žiadosti o výsluhový príspevok, ktorý mu aj bol priznaný, pričom
v čase skončenia služobného pomeru už mal dôchodkový vek. Zároveň mu priamo ustanovenie § 212

ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. garantovalo nárok len na jednu dávku, a to tú, ktorú si žiadateľ zvolil,
teda v prípade žalobcu, výsluhový príspevok. Priznaním výsluhového príspevku žalobcovi automaticky
nárok na starobný dôchodok zaniká. Poberateľ výsluhového príspevku, ktorý zároveň splnil podmienky
vzniku nároku na starobný dôchodok, mal v súlade s § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., možnosť
voľby, t. z., mohla mu byť priznaná a vyplácaná iba jedna dávka, buď starobný dôchodok s prídavkom

k tomuto dôchodku alebo výsluhový príspevok. Z uvedených dôvodov žalobca nemohol a ani nemôže
poberať obidve dávky. Ako z konania samotného žalobcu vyplýva, po skončení služobného pomeru,
pričom v tom čase už dôchodkový vek mal a spĺňal podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa V. časti zákona č.100/1988 Zb., sa rozhodol požiadať o priznanie výsluhového príspevku a nie opriznanie starobného dôchodku a prídavku k nemu. Dôvodom bola tá skutočnosť, že výška výsluhového
príspevku ku dňu jeho priznania, teda k 01.08.2001, bola 17.816,- Sk mesačne, a to za 32 skončených
rokov služobného pomeru. Naproti tomu starobný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok podľa V.

časti zákona č. 100/1988 Zb., by mu mohol byť, v súlade s § 133 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.,
k 01.08.2001 priznaný v maximálne sume 7.740,- Sk mesačne. Žalobcovi nárok na starobný dôchodok
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nikdy nevznikol. Výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový
dôchodok, plní funkciu starobného dôchodku, a to vo vyššej sume, ako keby žalobca poberal odo dňa
skončenia služobného pomeru starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. Žalovaný

navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 11.12.2020, v ktorom uviedol, že žalobca
sa ocitol v ťažkej životnej situácii, kedy dve dôchodkové inštitúcie sa sústavne nevedia dohodnúť, ktorá

z nich mu bude poskytovať sociálnu dávku v príslušnej výške.

IV.

Pojednávanie

6. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,

vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa ust. § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) vo veci nariadil pojednávanie na 24.01.2024. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa vôbec
neprihliadlo na 15 rokov, ktoré odpracoval v civile, čo ho viditeľne poškodzuje a diskriminuje voči
ostatným poistencom. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť

a nedostatok dôvodov. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného
skutkového stavu, žalovaný sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a postupoval v zmysle zákona, preto
navrhol žalobu zamietnuť.V.
Právne posúdenie

7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

11. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa§202ods.2vetaprváSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

13. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

15. Podľa § 126 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pokiaľ tento zákon alebo zákony

národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od
všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

16. Podľa§20Správnehoporiadkuaksprávnyorgánniejepríslušnýnarozhodnutie,jepovinnýpodanie
bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je

nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej
škody.

17. Podľa § 105 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná

alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa
zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne
od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) neprávom odoprela alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.18. Podľa § 84 cit. zák. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-
PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-
VZ zo dňa 14.02.2020, ktorým mu bol zvýšený výsluhový dôchodok. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.08.2001, č. p.: SPC-35.279-1/6-2001 priznal
žalobcovi výsluhový príspevok od 01.08.2001. Žalovanému bola dňa 09.12.2019 postúpená zo Sociálnej

poisťovne žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 01.07.2008 a žiadosť žalobcu
o nové posúdenie nároku a výšky dôchodku tri roky spätne zo dňa 06.09.2013. Stalo sa tak na základe
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2019, č. k. 8Sa/117/2018-45, ktorým tento vyslovil,
že právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v
spojení s ust. § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. má príslušný orgán Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, a preto uložil žalovanému v súlade s ust. § 142 ods. 4 písm. b/ zákona

č. 100/1988 Zb., postúpiť vec na rozhodnutie, spolu so žiadosťou žalobcu o uplatnenom nároku na
starobný dôchodok, tomuto orgánu Ministerstva vnútra SR. Žalovaný listami zo dňa 17.12.2019 žiadal
od Sociálnej poisťovne zaslanie údajov o dobe trvania dôchodkového poistenia a o príjmoch za obdobie
dôchodkového poistenia žalobcu získané po 31.12.2003 a o prevedenie poistného na starobné poistenie
za toto obdobie. Sociálna poisťovňa listami zo dňa 23.12.2019 a 28.01.2020 oznámila žalovanému

požadované údaje a zaslala evidenčné listy dôchodkového poistenia žalobcu za obdobie zamestnania
od roku 2004 do roku 2008.

20. Žalobca v zásade vytýkal napadnutému rozhodnutiu najmä to, že je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to, že mu nebolo zohľadnených 15 rokov, ktorého odpracoval

v civilnom zamestnaní. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Uvedené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu platia aj pre rozhodnutie odvolacieho

orgánu. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal okrem iného to, že pri výpočte
jeho dôchodkovej dávky mali byť zohľadnené všetky doby poistenia, a to doba služby z osobitného
systému, ako aj doba poistenia zo všeobecného systému. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd
zistil, že žalovaný sa s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevyporiadal. Žalovaný
to síce naznačuje, avšak podľa názoru súdu mohol a mal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

podrobnejším a pre žalobcu zrozumiteľnejším spôsobom vysvetliť, či a ktoré obdobia (z celkového)
dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia mu pri výpočte dôchodkovej
dávky zohľadnené boli, resp. neboli, a ak neboli, tak z akého dôvodu. Odôvodnenie rozhodnutia slúži
na to, aby účastníkov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné. Odôvodnenie má byť dostatočne

jasné, zrozumiteľné a určité. Musí z neho byť zrejmé, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania. Súd netvrdí, že rozhodnutie žalovaného je v tomto smere nesprávne,
avšak nie je dostatočne odôvodnené (a teda je v tejto časti nepreskúmateľné). V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 1So/113/2014, podľa ktorého: „Odvolací
súd ďalej dodáva, že v prípade, ak navrhovateľovi nebudú zohľadnené pri výpočte starobného dôchodku

iné odpracované roky (najmä po 01.01.2004), rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného
dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania pred vznikom nároku na starobný dôchodok a za dobu
zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je daná právomoc Odboru sociálneho zabezpečenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená
požiadavka navrhovateľa uložiť odporkyni povinnosť priznať a vyčísliť jeho starobný dôchodok, keďže

odporkyňa mu ho priznávať nebude, a zvyšné odpracované roky, ktoré nebudú zohľadnené pri výpočte
starobného dôchodku, mu budú zhodnotené jeho zvýšením, o ktorom rozhodne Odbor sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave.“

21. Najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý súd zrušil napadnuté rozhodnutie, je však skutočnosť, že

toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tu súd pripomína, že podľa § 203
ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Žalovaný
tak v prvostupňovom, ako aj v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zvýšenie výsluhového dôchodku
žalobcovi priznal tri roky spätne od uplatnenia nároku. Za deň uplatnenia nároku pritom považoval deň,keby mu bola doručená zo Sociálnej poisťovne žiadosť žalobcu, teda 09.12.2019. Z administratívneho
spisu pritom vyplýva, že žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 01.07.2008, a žiadosť o
nové posúdenie nároku na starobný dôchodok dňa 06.09.2013, aj keď na nepríslušný orgán (Sociálna

poisťovňa). Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2019, č. k. 8Sa/117/2018-45
právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení
s ust. § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. má príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky. Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom k 01.01.2004, v konaniach o
nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na

úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali
z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré
vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní,
odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolaniaalebopodporyvnezamestnanostizaobdobiepred1.januárom2004,ajkeďouvedenejdávke,

náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa
§ 126 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o
pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov
o správnom konaní, platia tieto predpisy. Podľa § 20 veta prvá Správneho poriadku ak správny orgán nie

je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu
a upovedomiť o tom účastníka konania. Keďže Sociálna poisťovňa nebola príslušná (nemala právomoc)
na rozhodnutie o nároku žalobcu na starobný dôchodok, mala jeho žiadosť bez meškania postúpiť
príslušnému správnemu orgánu, teda žalovanému. Za postúpenie „bez meškania“ v žiadnom prípade
nie je možné považovať postúpenie podania po jedenástich, resp. šiestich rokoch od ich podania. Je

síce pravdou, že túto situáciu nezavinil žalovaný, avšak to nemôže byť na ujmu práv žalobcu. Správny
súd k tomu dáva do pozornosti názor Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého štát, ktorého
orgány nedodržali svoje vlastné vnútorné pravidlá a postupy, nemôže profitovať z tohto protiprávneho
konania a vyhnúť sa svojim záväzkom. Riziká plynúce z pochybení štátnych orgánov musí niesť štát a
tieto omyly nemožno napravovať na úkor dotknutých jednotlivcov, najmä pokiaľ nie je v stávke žiadny

iný protichodný súkromný záujem (rozsudok ESĽP vo veci Lelas proti Chorvátsku č. 55555/08). Aj
keď podľa zák. č. 461/2003 Z. z. sa na konanie Sociálnej poisťovne nevzťahuje Správny poriadok a
zák. č. 461/2003 Z. z. nemá obdobné ustanovenie ako je § 20 Správneho poriadku, Najvyšší súd SR
už v minulosti judikoval, že ak Sociálna poisťovňa nemá právomoc vo veci rozhodnúť má možnosť,
resp. povinnosť postupovať podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ak zistí, že nie je správnym

orgánom príslušným na konanie (viď. rozsudok NS SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 9Sžsk/120/2019
– v uvedenej veci sa jednalo o prípad, keď Sociálna poisťovňa nemala právomoc rozhodnúť vo veci,
keďže vo veci už rozhodla inštitúcia sociálneho zabezpečenia iného členského štátu EÚ, pričom
súd skonštatoval, že aj keď jej zák. č. 461/2003 Z. z. taký postup neumožňuje, mala zastaviť konanie
podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku pre neodstrániteľnú prekážku, ktorou je nedostatok

právomoci vo veci konať; v prejednávanej veci však nebol dôvod konanie zastaviť, keďže bola možnosť
postúpiť vec príslušnému orgánu - žalovanému). Ak je podanie doručené na nepríslušný správny orgán,
bremenozabezpečenianápravysapresúvanasprávneorgány,keďževtakomtoprípademánepríslušný
správny orgán povinnosť bez zbytočného odkladu postúpiť podanie na príslušný správny orgán. Takéto
postúpenie sa pritom deje ex offo a nie je potrebný žiadny návrh zo strany účastníka konania. Naopak,

zákon chráni účastníka konania, keďže tento nemusí byť (právne) vzdelaný, a vychádza z toho, že
správne orgány sú odborne erudované a vedia jednoznačne špecifikovať príslušný správny orgán (ak ho
účastník konania identifikoval nesprávne). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa
mala bez zbytočného odkladu postúpiť žiadosti žalobcu žalovanému.

22. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný síce nezavinil situáciu, že mu Sociálna poisťovňa bez
meškania nepostúpila podania žalobcu, avšak toto nemôže byť na ujmu žalobcu. Pokiaľ potom žalovaný
vychádzal z toho, že žalobca si nárok uplatnil dňom, kedy mu Sociálna poisťovňa postúpila podania
žalobcu (09.12.2019), a teda rozhodol o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu iba za tri roky spätne (k
09.12.2016), vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený
skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu.
O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpisalebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym
právnym záverom. V danom prípade teda žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 105 ods. 4 písm.
b) zák. č. 328/2002 Z. z. na skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu. Bude teda povinnosťou

žalovaného opätovne posúdiť dátum uplatnenia nároku žalobcu a následne teda aj dátum spätného
priznania zvýšenia výsluhového dôchodku, s prihliadnutím na to, kedy žalobca podal svoje žiadosti na
nepríslušný orgán. Zákon neurčuje (nepríslušnému) správnemu orgánu konkrétnu lehotu, v ktorej musí
podanie postúpiť príslušnému správnemu orgánu (uvádza iba, že to má byť bez meškania), bude to teda
závisieť od povahy konkrétneho podania, príp. náročnosti posúdenia, ktorý orgán je na rozhodnutie vo

veci príslušný. V danom prípade samozrejme nie je možné spätne určiť, kedy (v akej lehote) mala (resp.
mohla) Sociálna poisťovňa postúpiť vec žalovanému, aby bola naplnená litera zákona (§ 20 Správneho
poriadku), avšak určitou pomôckou môže byť to, v akej lehote postúpila vec žalovanému po doručení
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2019, č. k. 8Sa/117/2018-45 (09.10.2019), teda
v lehote dvoch mesiacov.

23. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v spojení s § 199 ods. 3
SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, nakoľko trpí rovnakými
vadami.

24. Súd ešte nad rámec prieskumu (keďže žalobca nenamietal v konaní pred súdom, že by sa v jeho
prípade nemal aplikovať čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach,
ale urobil tak v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) dáva do pozornosti žalobcu, že ustanovenie
čl. 2 Dohovoru č. 128 zaväzuje každý členský štát bezvýnimočne vykonávať časti I a VII, ďalej mu

dovoľuje voľbu niektorej z častí II, III a IV, ale časti V a VI ho zaväzuje vykonávať s ohľadom na to, ktorú
spomedzi častí II, III a IV si zvolil. Predmetom úpravy časti II sú invalidné dôchodky, časti III sú starobné
dôchodky a časti IV sú pozostalostné dôchodky. Ako vyplýva z oznámenia Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 416/1991 Zb., Československá socialistická republika prijala záväzky z uvedeného
Dohovoru, len pokiaľ ide o jeho časť III. Inak povedané, Československá socialistická republika neprijala

a Slovenská republiky tak ako nástupnícky štát nevstúpila do záväzkov vyplývajúcich z častí II ani IV
uvedeného Dohovoru, teda záväzkov týkajúcich sa invalidných alebo pozostalostných dôchodkov. Aj
ustanovenie čl. 33, ktoré je súčasťou časti VI, Slovenská republika podľa citovaného čl. 2 Dohovoru č.
128 vykonáva len v rozsahu, v akom vykonáva časť III tohto Dohovoru. Z uvedeného teda vyplýva, že
čl. 33 Dohovoru je v Slovenskej republike použiteľný pokiaľ ide o nároky na starobné dôchodky (čo je

aj prípad žalobcu).

25. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy opätovne posúdiť dátum uplatnenia nároku
žalobcu a následne teda aj dátum spätného priznania zvýšenia výsluhového dôchodku (viď ods. 23
odôvodnenia rozsudku) a znovu vo veci rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami

kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť vo vyššie naznačenom
smere (viď ods. 21. až 23. odôvodnenia rozsudku). Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom,
ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,

ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).