Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 16Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100574
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100574.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou BEDNÁŘOVÁ &
HODOŇOVÁ, so sídlom Žilina, Mariánske námestie 31, JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. februára 2020 číslo: 35022-2/2020-BA na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad vydala dňa 21.11.2019 rozhodnutie č. 11365/2019-PP-
DvN, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon
o sociálnom poistení) podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004

o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) rozhodla, že A. B. (ďalej
„žiadateľka, žalobkyňa“) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval ust. § 104 ods. 1, 6 zákona o sociálnom poistení, čl.
61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia a uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Kežmarok dňom 02.08.2019 zaradil žiadateľku do evidencie uchádzačov o zamestnanie
a dňa 08.11.2019 si žiadateľka uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni,
pobočka Poprad. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej

poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok potrebné na posúdenie nároku
na dávku v nezamestnanosti, vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov,
formulár U1 zo dňa 04.10.2019 z Írska a zápisnica zo dňa 20.11.2019. Prvostupňový správny orgán
konštatoval, že žiadateľka v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačova o
zamestnanie, t. j. v období od 02.08.2015 do 01.08.2019 na území Slovenskej republiky nepreukázala
doby poistenia v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu Európskej únie preukázala dobu
poisteniavnezamestnanostiod02.08.2015do19.11.2018,od20.11.2018do30.12.2018,od31.12.2018

do 29.06.2019, od 30.06.2019 do 27.07.2019 dokumentom U1 z Írska. Z vykonaného dokazovania
ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania
zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospela Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad k nasledovným záverom: Doby poistenia v nezamestnanosti získané na území inéhočlenského štátu neznamenajú automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti na území Slovenska, len
pri zachovaní pevných väzieb so Slovenskom počas výkonu činnosti zamestnanca v inom členskom
štáte. Na území Slovenska žiadateľka doposiaľ nepracovala, do Írska odchádzala hneď po skončení

školy v auguste 2005. Prvé zamestnanie si našla sama na kratšiu pracovnú dobu. Posledný pracovný
pomer uzavretý dňom 19.10.2008 na dobu neurčitú, ukončila na vlastnú žiadosť dňom 27.07.2019 z
dôvodu návratu na Slovensko. Počas pôsobenia v členskom štáte čerpala materské dávky (v rokoch
2011,2013,2019) a nemocenskú dávku z írskeho systému poistenia. Po skončení materskej dovolenky
sa do práce nevrátila, ale čerpala dovolenku. Na území daného štátu pôsobila s priateľom, s ktorým sa

zoznámila v auguste 2005 a teda terajším manželom (manželia od r. 2010), ktorý do Írska prišiel v máji
2005. Deti narodené v Írsku: E. nar. XX.XX.XXXX navštevovala základnú školu, robila rozdielové skúšky
pre uznanie školy na Slovensku, t. č. navštevuje 3. roč. ZŠ na Slovensku, F. nar. XX.XX.XXXX, taktiež
navštevovalškoluaG.nar.XX.XX.XXXX.Sdeťmiimvypomáhalamamažiadateľky,ktorásnimipôsobila
po narodení prvého dieťaťa cca od r. 2011. V členskom štáte bývali spočiatku v podnájme, neskôr bývali
sami. Nehnuteľnosť, ktorú spočiatku obývali v podnájme si z dôvodu riešenia bytovej otázky kúpili do

osobného vlastníctva, ktorú pred návratom predali. Na území Slovenska si zadovážili nehnuteľnosť- byt
v roku 2008. V roku 2016 kúpili rodinný dom, ktorý zbúrali a stavajú nový, t. č. hrubá stavba. Pri návratoch
jedenkrát ročne na 2 týždne bývali vo svojej nehnuteľnosti - v byte. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad
sa zaoberala aj inými skutočnosťami uvádzanými žiadateľkou v konaní a to: vlastníctvo osobného účtu,
využívanie služieb mobilného operátora na Slovensku, vlastníctvo osobného automobilu, existencia

hypotekárneho úveru, poistenia a sporenia, čo sú menej významné skutočnosti pri posudzovaní centra
jej záujmov. Na základe takto zisteného stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dospela k záveru, že
žiadateľka si nezachovala svoje centrum záujmu na Slovensku. Celková dĺžka pobytu od augusta 2005
do júla 2019 (14 rokov), stabilita zamestnania na území Írska (v poslednom zamestnaní viac ako 10
rokov),skutočnosť,žesavÍrskuzdržiavalmanžel,deti(narodenévÍrsku)amatka(ktorásaodetistarala)

boli vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré uviedla ako väzby na Slovensku. Návštevy
Slovenska jedenkrát do roka, vlastníctva nehnuteľnosti, hypotekárny úver a iné, nie sú v porovnaní s
celkovou dĺžkou pobytu a stabilitou zamestnania v Írsku prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní
centra záujmov. Zo spisového materiálu vyplynulo a bolo preukázané, že žiadateľka dlhodobo pracovala
mimo územia Slovenska, počas výkonu zamestnania v Írsku sa dlhodobo spolu s manželom a deťmi

zdržiavali, bývali a trávili pracovný aj mimopracovný čas, platili zákonné odvody i dane. Všetky tieto
skutočnostipreukazujúvytvoreniecentrazáujmovpočasposlednéhozamestnaniaprávenaúzemíÍrska.
Svojím podpisom osvedčila preukázanie všetkých skutočnosti k posúdeniu zachovania centra záujmov.
Na základe uvedených skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad dávku v nezamestnanosti
žiadateľke nepriznala. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že štátom bydliska žiadateľky na

účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu jej zárobkovej
činnosti. S poukazom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti
žiadateľkaneukončiladobupoisteniavnezamestnanostipodľaslovenskýchprávnychpredpisovapočas
posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo bydlisko žiadateľky na území
Slovenskej republiky, preto čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia, sa na žiadateľku nevzťahuje a nie

je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.

2. Proti rozhodnutiu pobočky Poprad podala žiadateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedla, že nesúhlasí s vyhlásením, že dlhodobý pobyt v zahraničí je prevažujúcou skutočnosťou
pri posudzovaní centra záujmov. Domnieva sa, že z dokladov predložených v konaní o nároku na

dávku v nezamestnanosti je preukázané budovanie jej zázemia na Slovensku a z tohto dôvodu žiadala
prehodnotiť napadnuté rozhodnutie.

3. Žalovaná ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 12.02.2020 číslo: 35022-2/2020-BA zamietla
odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 21.11.2019 vo veci

nepriznania nároku na dávku v nezamestnanosti a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Poprad zo dňa 21.11.2019. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že bydlisko navrhovateľky bolo posúdené
vsúladesčl.11ods.1 vykonávaciehonariadenia:dĺžkaprítomnostinaúzemíčlenskéhoštátuEurópskej
únie - čl. 11 ods. 1 písm. a/ vykonávacieho nariadenia (v prípade navrhovateľky 14 rokov) a situácia
dotknutej osoby - čl. 11 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia (v prípade navrhovateľky stabilná

pracovná situácia v Írsku, orientácia na írsky pracovný trh, prítomnosť najbližších osôb na území Írska,
vlastníctvo nehnuteľností v Írsku, plnenie daňových povinností a čerpanie dávok sociálneho poistenia
podľa írskych právnych predpisov) jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka si centrum záujmov na
Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v Írsku nezachovala.II.
Žalobné dôvody

4. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej zo dňa 12.02.2020
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa žiadala
vo veci nariadiť pojednávanie.

5. Žalobkyňa s rozhodnutím žalovanej v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

6. V bode II. žaloby žalobkyňa poukázala na skutkový stav, pričom konštatovala, že bola zaradená do
evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 02.08.2019, žiadosť o dávku v nezamestnanosti si podala dňa
08.11.2019. Konštatovala, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov
do zamestnania pracovala na území Írska. Príslušná inštitúcia v Írsku osvedčila poistenie žalobkyne

v posledných štyroch rokoch pred 02.08.2019 a to v období od 02.08.2015 do 27.07.2019 s tým, že
žalobkyňavobdobíod20.11.2018do30.12.2019poberalanemocenskédávkyavobdobíod31.12.2018
do 29.06.2019 poberala materské. Rozhodným obdobím je teda obdobie od 02.08.2015 do 01.08.2019.
Príslušná írska inštitúcia rovnako potvrdila, že žalobkyňa nemá nárok na dávky v nezamestnanosti
v Írsku, pretože na základe vnútroštátnych predpisov neexistuje taký nárok. V rozhodnom období

žalobkyňa pracovala a bývala v Írsku spolu so svojím manželom H. B., s ktorým dňa 10.04.2010 v
Kežmarku uzatvorila manželstvo, a tromi maloletými deťmi E., F. a G.. V Írsku žalobkyňa bývala od roku
2011 do júna 2019 s rodinnou vo vlastnom rodinnom dome, na kúpu ktorého spolu s manželom získali
úver. Motiváciou na kúpu rodinného domu bolo ekonomicky výhodnejšie riešenie - namiesto platenia
vysokého nájmu cudzej osobe splácali úver banke, dom následne so ziskom predali a výťažok z predaja

obratom investovali do nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Nájom samotný prevyšoval splátky
hypotéky, v dôsledku čoho ešte aj ušetrili finančné prostriedky, ktoré potom investovali na Slovensku.
Maloleté deti sa narodili na území Írska, avšak bezprostredne potom, čo im boli vybavené cestovné
pasy, rodičia s deťmi vycestovali na územie Slovenskej republiky, kde boli deťom vybavené rodné listy
a boli pokrstené. Cestovanie žalobkyne za účelom pôrodu na území Slovenskej republiky bolo lekármi

vyhodnotené ako rizikové. V júli 2019 sa žalobkyňa definitívne vrátila na územie Slovenskej republiky.

7. Žalobkyňa zdôraznila, že jediným účelom odchodu na územie Írska bolo zarobiť finančné prostriedky
a tieto následne investovať na území Slovenskej republiky v podobe nadobudnutia nehnuteľnosti.
Skutočnosť, že si založila rodinu so slovenským štátnym občanom a narodili sa jej tri deti je podľa názoru

žalobkyne dôležitým kritériom.

8. Žalobkyňa dala do pozornosti nasledovné skutočnosti: Dňa 30.05.2006, teda ešte pred uzavretím
manželstva, uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s obchodnou spoločnosťou AXA
D.S.S. Zmluva bola akceptovaná dňa 21.06.2006. Ďalej dňa 23.10.2008 uzatvorila Zmluvu o poskytnutí

euroflexihypotéky s VÚB, a. s., na podklade ktorej čerpala sumu vo výške 33 100,- eur s mesačnou
splátkou 249,- eur určenou na vyplatenie odstupného na podklade zmluvy o prevode užívacích
práv k družstevnému bytu. V rovnaký deň žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o prevode užívacích práv k
družstevného bytu č. 32 v bytovom dome I. J. XXXX E. C. s pánom B. E., a to za odstupné vo
výške 1 410 000,- Sk, v prepočte k dňu prevodu 46 313,- eur a následne dňa 30.10.2008 Zmluvu o

rezervácii členských práv a povinností v bytovom družstve a poskytovaní služieb súvisiacich s kúpnu
nehnuteľnostisrealitnoukanceláriouM&MrealityholdingSK,s.r.o.Dňa01.11.2008žalobkyňauzatvorila
Nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu č. 32 v bytovom dome súpisné číslo XXXX E. C.
do užívania. Dňa 09.12.2008 manžel žalobkyne uzatvoril s K. L., F. zmluvu o doplnkovom dôchodkom
sporení. S ohľadom nato, že manželia chceli rekonštruovať bytové jadro, nechali si v apríli 2009

vyhotoviť stavebno-statické posúdenie autorizovaným stavebným inžinierom M. N. N.. Bytové družstvo
Kežmarok listom zo dňa 24.04.2009 s rekonštrukciou súhlasilo a stanovilo k nej záväzné podmienky.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 10.04.2010 uzatvorila s H. B. manželstvo v Kežmarku. Dňa 20.09.2010
sa žalobkyni narodila dcéra E. B. a dňa 27.09.2017 bol osobitnou matrikou vydaný rodný list. Dňa01.11.2010 žalobkyňa uzatvorila Nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu č. 32 v bytovom
dome I. J. XXXX E. C. do užívania, pričom vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Dňa 26.11.2010
žalobkyňa s manželom uzatvorili s bytovým družstvom Kežmarok zmluvu o prevode družstevného bytu

do vlastníctva. Vlastnícke právo k bytu je vedené na LV č. 3803 na meno žalobkyne a jej manžela v
podiele 1/1. Tento byt manželia vlastnia do dnešného dňa a jeho zaťažením získali finančné prostriedky
na kúpu ďalšej nehnuteľnosti. Byt v Kežmarku nikdy neprenajímali. Dňa 01.01.2011 bola maloletá
E. B. pokrstená v Gréckokatolíckom kostole v Kežmarku. Žalobkyňa dňa 03.01.2011 požiadala VÚB
Asset Management, správ. spol., a. s. o zriadenie VÚB AM Sporenia - klasik s cieľovou sumou 3 000,-

EUR na dobu sporenia 150 mesiacov (12 a pol roka), t. j. do júla 2023. V rovnaký deň bolo zriadené
dispozičné právo k podielovým listom v prospech jej manžela. V rovnaký deň žalobkyňa uzatvorila
zmluvu o životnom poistení s Generali poisťovňa, a. s. číslo zmluvy: 9204509091. Dňa 01.08.2012 bolo
žalobkyni vydané potvrdenie číslo 2012/OZP o poistnom vzťahu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,
a. s. od 01.01.2009 do 31.12.2011. Žalobkyňa uzatvorila dňa 02.08.2012 Zmluvu o stavebnom sporení
s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. na cieľovú sumu 20 000,- eur, s pravidelným vkladom 120,- eur, t.

j. s ohľadom na cieľovú sumu a výšku splátok zmluva predpokladala sporenie nasledujúcich 13 rokov. V
rovnakýdeňobsahovototožnúzmluvuostavebnomsporeníuzatvorilaajjejmanžel.Samostatnúzmluvu
rodičia uzatvorili dňa 10.08.2012 aj v prospech maloletej E. B. s tarifou JD Junior extra. Účelom týchto
zmlúv bolo získanie finančných prostriedkov na zabezpečenie bývania na území Slovenskej republiky,
či už rekonštrukciu bytu alebo výstavbu rodinného domu a v prípade maloletej úspora prostriedkov

na jej budúcnosť a na zabezpečenie jej vlastného bývania. Dňa 19.01.2013 sa žalobkyni narodil syn
F. B.. Rodný list mu bol vydaný dňa 22. septembra 2017. Je zapísaný v knihe narodení MV SR -
osobitná matrika Bratislava. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. listom zo dňa 17.04.2013 oznámila
manželovi žalobkyne započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré potvrdzuje, že v období od 01.01.2009
do 31.12.2011 bolo manželovi žalobkyne poskytnuté spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v sume

17,10 eur, primárna ambulantná starostlivosť v sume 69,05 eur, lekárne, výdajne, optiky, distribútori v
sume 11,75 eur, spolu s nákladmi konania 99,30 eur. Žalobkyni bola doručená výzva KOOPERATIVA
poisťovne zo dňa 06.08.2014 na zaplatenie poistného na podklade poistnej zmluvy v sume 36,45 eur.
Dňa 21.07.2016 bol maloletý F. B. vyšetrený v ambulancii klinickej imunológie a alergológie MUDr.
Márie Rímskej. V januári 2017 začala žalobkyňa a jej manžel komunikovať vo veci kúpy rekreačného

objektu s územnou riaditeľkou Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. v hodnote 60 000,- eur. E-mailom zo dňa
30.01.2017 oznámili, že majú v tejto sporiteľni 3 samostatné sporenia, majú dostatočný príjem a súčasne
úver na nehnuteľnosť v Írsku vo výške 147 000,- eur, ktorý splácajú sumou vo výške 700,- eur mesačne.
E-mailom zo dňa 02.02.2017 dostali ponuku alternatív úveru s vysvetlením. E-mailom zo dňa 13.02.2017
žalobkyňa s manželom informovali územnú riaditeľku o tom, že ich požiadavka nie je aktuálna, avšak

v lete prídu na Slovensko a budú hľadať pozemok na výstavbu rodinného domu. Súčasne požiadali
o informácie o postupe pri financovaní tejto výstavby. V marci 2017 začala žalobkyňa s manželom
komunikovať s realitným maklérom vo veci kúpy rodinného domu v k .ú. C., ktorý už mali predtým
rezervovaný. S ohľadom, na to že rodinný dom bol neustále predmetom dedičstva, manželia čakali na
zápis prechodu vlastníckeho práva k rodinnému domu do katastra nehnuteľností. Následne čakali na to,

abynapríslušnomlistevlastníctvanebolonaďalejzapísanévecnébremeno.Realitnýmakléremailomzo
dňa 15.01.2018 oznámil žalobkyni a jej manželovi, že pojednávanie vo veci výmazu vecného bremena je
nariadené na 19.01.2018 a o jeho výsledku ich bude informovať. Dňa 14.12.2017 žalobkyňa s manželom
uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka na financovanie bývania“ na sumu 122
000,- eur. V rovnaký deň uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ na sumu

20 000,- eur, ktorú sa zaviazali splácať v 96 mesačných splátkach po 295,10 eur. Dňa 19.01.2018
vydalo Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní rozhodnutie č. 2018/275:2- 803RP-15C0 o uznaní
dokladu o vzdelaní žalobkyne vyžadovaného na výkon regulovaného povolania - viazanej živnosti-
vyučovanie v odbore cudzích jazykov alebo prekladateľské a tlmočnícke služby v Slovenskej republike.
Dňa 23.03.2018 bola po zápise vlastníckeho práva v prospech dedičov a po výmaze vecného bremena

uzatvorená kúpna zmluva na rodinný dom súpisné číslo XXX na CKN parcele č. 1239/1 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 121 m2 a pozemky CKN parcela č. 1239/2 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 309 m2 a CKN parcela č. 1240 záhrada o výmere 364 m2, nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. C., obec C., okres C. na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kežmarok katastrálny
odbor. Dňa 06.04.2018 žalobkyňa s manželom uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva v prospech

VÚB, a. s., vklad povolený 15.06.2018. Dňa 08.06.2018 vydala Základná škola, Dr. Daniela Fischera 2,
Kežmarok rozhodnutie, ktorým maloletej E. B. povolila plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia
Slovenskej republiky. Dňa 24.06.2018, t. j. viac ako rok pred pricestovaním na územie Slovenskej
republiky, uzatvorila žalobkyňa s Podtatranskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a. s. zmluvuododávkevodyverejnýmvodovodomaoodvádzaníodpadovýchvôdverejnoukanalizáciou.V súvislosti
s prestavbou rodinného domu súpisné číslo XXX E. C. žalobkyňa s manželom začali komunikovať s
projektantom, ktorý im začiatkom septembra 2018 zaslal pôdorysy skutkového stavu a architektonickú

štúdiu navrhovanej prestavby. Dňa 19.01.2019 sa manželom narodila dcéra G. B., narodenie zapísané v
knihe narodení MV SR - osobitná matrika Bratislava a rodný list bol vydaný 28.08.2019. Dňa 05.03.2019
Základnáškola,Dr.DanielaFischera2,KežmarokumožnilamaloletejE.B.vykonaťkomisionálnuskúšku
v Škole pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v Bratislave, Teplická 7, 831 02 Bratislava, ktorú
maloletá E. B. urobila veľmi dobre. V lete 2019 si manželia nechali vyhotoviť prekládku HUP. Rovnako v

lete 2019 zabezpečovali odstránenie poruchy v kanalizačnom vedení - prípojke, v dôsledku čoho Mesto
Kežmarokvydalonamenomanželažalobkynedňa10.09.2019rozhodnutie,ktorýmmuuložilopovinnosť
uviesť narušené miesto do pôvodného stavu. Dňa 24.09.2019 manželia uzatvorili životné poistenie
TrendLife s MetLife Europe d.a.c., Bratislava. Žalobkyňa podávala na Slovensku daňové priznanie v
rokoch 2014, 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019. Jej manžel podával daňové priznanie v roku 2019.
Rodina lietala na Slovensko v nasledovných termínoch: 20.07.2019, 31.05.2019, 14.- 20.04.2019, 11.02.

- 22.03.2019, 14.08. - 01.09.2018, 21.07.- 04.08.2018, 31.03. - 14.04.2018, 05.03. - 23.03.2018, 13.12.
- 15.12.2017, 09.09. - 12.09.2017, 18.07. - 22.07.2017.

9. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo vydané na
základe jej žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 08.11.2019. Citovala § 104 ods. 1, 6, § 196 ods.

1, § 209 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 1, 2 a ods. 5 písm. a/, čl. 1 písm. j/ základného
nariadenia, čl. 11 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia. Poukázala, že nesprávne právne posúdenie
veci môže spočívať v použití nesprávneho predpisu, jeho nesprávnej aplikácii a nesprávnej interpretácii.
V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemá žalobkyňa nárok na dávku v nezamestnanosti
z dôvodu, že jej bydlisko nie je na území Slovenskej republiky, ale na území Írska a nemožno tak v

jej prípade doby poistenia v nezamestnanosti zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky. Vzhľadom
na to, že žalobkyňa v relevantnom období od 02.08.2015 do 25.07.2019 pracovala na území iného
členského štátu Európskej únie, je nevyhnutné v jej prípade postupovať v zmysle ustanovení základného
nariadenia. Žalovaná vyhodnotila, že bydlisko žalobkyne nie je území Slovenskej republiky, pričom
zdôvodnenie tohto svojho záveru oprela o znenie čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ktoré však

aplikovala a interpretovala v rozpore s jeho úplným znením bez jeho odseku 2 v záujme odôvodnenia
negatívneho rozhodnutia pre žalobkyňu. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel
v stanoviskách inštitúcii dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa
uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej
osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými

skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať v čl. 11 ods. 1 bližšie špecifikované kritériá.

10. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej aplikácii čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia, keď žalovaná opomenula aplikovať časť hypotézy a časť dispozície tohto ustanovenia s
nasledovným znením: „Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o

určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode
určia ....“ a aplikoval iba časť dispozície s nasledovným znením „... sa určuje centrum záujmov dotknutej
osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými
skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:...“ Nesprávne právne posúdenie veci žalovanou spočíva v
nepoužití ods. 2 čl. 11 nariadenia, v dôsledku čoho došlo k nesprávnej aplikácii a interpretácii čl. 11 ako

celku. V zmysle hypotézy čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia podmienkou použitia tohto ustanovenia
je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov - Slovenská republika a Írsko
- a dispozíciou vzájomná dohoda o centre záujmov dotknutej osoby na základe posúdenia dostupných
informácií a skutočností, ktoré môžu obsahovať v ustanovení vymedzené kritériá. V prípade absencie
vzájomnej dohody na podklade kritérií nastupuje aplikácia čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia,

možno určiť centrum záujmov, avšak už nie na základe kritérií, ale na základe úmyslu takejto osoby, t.
j. žalobkyne. Žalovaná mala správne právne posúdiť vec tak, že čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia
nemožno použiť bez pokusu o vzájomnú dohodu s inštitúciami Írska v prípade rozdielu v stanoviskách a
ažvprípadenedosiahnutiadohodyjepotrebnépostupovaťpodľačl.11ods.2vykonávaciehonariadenia,
v zmysle ktorého sa za rozhodujúci považuje úmysel žalobkyne.

11. Rovnako je nesprávny záver žalovanej o tom, že žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávky
v nezamestnanosti v Írsku a následne podľa čl. 64 základného nariadenia o ich export na Slovensko, ak
z vyjadrenia írskej inštitúcie je zjavné (a žalovaná to ani nespochybňuje), že taký nárok žalobkyňa nemá.Nie je tak zjavné, ako a ktoré ustanovenie vlastne žalovaná interpretovala pri formulovaní uvedených
záverov. Žalobkyňa nepozná žiadne také ustanovenie írskych právnych predpisov, ktoré by jej túto
zákonnú možnosť dávali. Následne je celkom vylúčená aplikácia čl. 64 základného nariadenia.

12. Ďalej žalobkyňa namietala, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.

13. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná mala povinnosť komunikovať s inštitúciami Írska a v prípade
rozdielneho stanoviska sa pokúsiť o vzájomnú dohodu vo veci určenia centra záujmov žalobkyne podľa
v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vymedzených kritérií. Žalovaná s príslušnými inštitúciami Írska
nekonala, hoci z formuláru U1 bolo zrejmé jej rozdielne stanovisko. Táto informácia nevyplynula ani
z obsahu spisového materiálu, ani z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa. Naopak, žalovaná potvrdila, že vychádzala výlučne zo všeobecného stanoviska írskej

inštitúcie bez pokusu o komunikáciu o konkrétnom prípade žalobkyne.

14.Žalobkyňajetohonázoru,žežalovanánebolaoprávnenásamaurčovaťcentrumzáujmovžalobkyne.
VzáujmetohtourčeniabolapovinnákomunikovaťspríslušnouinštitúciouvÍrsku.Žalovanávtejtootázke
nekomunikovala s írskymi inštitúciami, čím z jej strany došlo k porušeniu základného nariadenia ako

aj vykonávacieho nariadenia. Žalovaná je oprávnená určiť bydlisko osoby, v danom prípade žalobkyne
iba v prípade, ak nedôjde k dohode s príslušnou inštitúciou iného dotknutého štátu, a to iba za využitia
kritériá úmyslu osoby, najmä jej dôvodu, ktorý ju viedol k presťahovaniu.

15. Ďalšou žalobnou námietkou je nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov. Žalovaná formálne vyhodnotila skutkové okolnosti, ktoré mala k dispozícii z
formuláru U1 bez toho, aby skúmala skutočné dôvody odchodu žalobkyne z Írska, dôvody práce v
zahraničí, charakter pobytu v zahraničí a tieto okolnosti ani nevyhodnotila v dôvodoch rozhodnutia.
Všetky listinné dôkazy predložené žalobkyňou žalovaná vyhodnotila v 2. odseku na 5. strane
napadnutého rozhodnutia, kedy ich označila iba za ostatné skutočnosti, ktoré nie sú hodnotené silnejšie

ako celková dĺžka pobytu, stabilná pracovná situácia na území Írska, rodinná situácia žalobkyne a
jej bytová situácia. Podrobnejšie sa týmito okolnosťami na strane žalovaná nezaoberala. Skutočnosti,
ktoré považovala za „silnejšie“ popísala niekoľkými slovami bez snahy aspoň ich zdôvodniť v kontexte
ostatných zistených skutočností. Žalovaná nebola oprávnená sama posudzovať kritériá čl. 11 ods.
1 vykonávacieho nariadenia. Súčasne všetky listinné dôkazy predložené žalobkyňou priamo určujú

centrum jej záujmov. Kritériá vymedzené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia zahŕňajú množstvo
konkrétnych životných situácií dotknutej osoby z pohľadu oboch, či viacerých členských štátov, ktoré na
ich podklade určujú centrum záujmov dotknutej osoby. Konkrétne životné situácie žalobkyne spadajúce
pod kritériá tak nie sú iba menej silnými pre posúdenie centra záujmov. Iba samotná dĺžka pobytu,
zamestnanie na území Írska a s ním súvisiace plnenie daňových a odvodových povinností na určenie

centra záujmov nepostačujú.

16. Žalobkyňa zdôraznila, že nemá a v zásade ani nemala žiadne bližšie väzby s Írskom. Do Írska odišla
kvôli práci a kvôli práci tam aj zotrvala. Od začiatku jej pobytu na území Írska boli všetky jej aktivity
nasmerované na územie Slovenskej republiky. Jej manželom je štátny občan Slovenskej republiky. Ešte

pred uzatvorením manželstva v rokoch 2006 - 2010 podnikali kroky smerujúce k nadobudnutiu bytu na
území Slovenskej republiky, ktorý si nekúpili preto, aby ho prenajímali, ale aby mali kde bývať, keď sa
budú zdržiavať na území Slovenskej republiky. Už vtedy hodnotu tejto nehnuteľnosti mienili premeniť do
ďalších investícií na území Slovenskej republiky. Maloleté deti sa síce narodili na území Írska, ale po ich
narodení im rodičia vybavili cestovné pasy a následne s nimi vycestovali na územie Slovenskej republiky,

kde boli deti pokrstené. Následne im na Slovensku boli vybavené aj rodné listy, ktoré by nepotrebovali,
ak by sa s nimi rodičia už v čase ich narodenia nechceli vrátiť. Manželia na území Slovenskej republiky
uzatvorili viacero dlhodobých sporení a poistení vo svojom mene ako aj na mená maloletých detí,
čím si snažili vytvoriť úspory, ktoré následne chceli investovať a aj investovali na území Slovenskej
republikyasúčasnetýmajpodporovalipodnikateľskésubjektypôsobiacenaslovenskomtrhu.Najstaršia

dcéra na území Slovenskej republiky robila rozdielové skúšky, čo by bolo zbytočné, ak by sa žalobkyňa
nechcela vrátiť na územie Slovenskej republiky. Jej úmysel nikdy nesmeroval k trvalému odsťahovaniu
sa na územie Írska. Od januára 2017 žalobkyňa s manželom intenzívne komunikovali vo veci kúpy
rodinného domu na území Slovenskej republiky, ktorý mienili následne prestavať. Od tohto zámeru všakmuseli upustiť a začať s výstavbou celkom novej nehnuteľnosti. Komunikovali so stavebnou sporiteľňou,
realitným maklérom, vybavovali si úver. Uzatvorili ďalšie poistné zmluvy, informovali sa o stave svojich
investičných účtov a v decembri 2017 uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie. Po nadobudnutí

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvorili zmluvy na plnenia spojené s užívaním nehnuteľnosti.
Žalobkyňa získala potvrdenie o uznaní jej dokladu o vzdelaní, aby mohla bez ďalšieho začať pracovať
na území Slovenskej republiky. Od septembra 2018 manželia komunikovali s projektantom vo veci
prestavby kúpenej nehnuteľnosti. Na územie Slovenskej republiky cestovali tak často ako to bolo možné.
Prekážkou častejšieho cestovania bola náročnosť zosúladiť termíny ich dovoleniek tak, aby mohli

cestovať spoločne celá rodina.

17.VÍrskusižalobkyňaaanijejrodinanevybudovalibližšiepriateľskévzťahy,pravidelnejšiesastretávali
iba s inými slovenskými rodinami. V Írsku bola žalobkyňa výlučne kvôli práci a nevenovala sa žiadnym
nezárobkovým aktivitám. Na území Slovenskej republiky mala po celý čas zachovaný trvalý pobyt.

18. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom nariadenia je predovšetkým predísť situácii, aby osoba, ktorá
v súlade so zásadou voľného pohybu osôb pracuje na území spoločenstva a je riadne poistená
v nezamestnanosti nezostala v prípade nezamestnanosti bez finančných prostriedkov, na ktoré má
nárok. Tento účel žalovaná obchádza. Poukázala na dôvody prijatia základného nariadenia, na dôvody
existencie vykonávacieho nariadenia a zdôraznila, že je nevyhnutné vysporiadať sa so skutočnosťou, či

žalobkyňa tým, že odišla za prácou do iného členského štátu a tým si uplatňovala svoje práva občana
Slovenskej republiky na voľný pohyb a zdržiavanie sa v rámci územia iného členského štátu a teda
realizovala základnú zásadu vnútorného trhu Európskej únie, a to voľný pohyb osôb, posudzovanie
bydliska v zmysle argumentov, ktoré vymedzila žalovaná, nie je v rozpore s uplatňovaním základného
práva občana Európskej únie na slobodný pohyb v rámci Európskej únie. Aj pre rozhodnutie podľa

zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné, aby žalovaná uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom
pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodovala. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je pri absencii odôvodnenia v zmysle
základného nariadenia, vykonávacieho nariadenia, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/
ES zo dňa 29.04.2004 nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre zhodnotenie listinných dôkazov

predložených žalobkyňou len ako menej „silných“ aj pre nedostatok dôvodov.

19. Žalobkyňa ďalej namietala, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaná pri hodnotení skutkovej situácie prihliadla iba
na informácie plynúce z U1 a všetky informácie poskytnuté žalobkyňou a preukázané listinným

dôkazmi vyhodnotila len ako menej „silné“ ostatné skutočnosti. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, v ktorých konštatoval nesprávne posúdenie väzieb k Slovenskej republike.
Žalobkyňa k uvedeným rozsudkom špecifikovaným spisovými značkami zdôraznila, že ani jeden z
popísanýchprípadovsaskutkovonepribližujekprípadu.Vniektorýchprípadochbolaexistenciaväzbyso
Slovenskou republikou preukazovaná iba existenciou rodiny na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa

sa predovšetkým vrátila so svojim manželom a maloletými a tento návrat pripravovala preukázateľne
už od roku 2006, kedy uskutočňovala prvé kroky smerujúce k nadobudnutiu nehnuteľnosti na území
Slovenskej republiky. Od narodenia maloletých detí s týmito cestovala na územie Slovenskej republiky,
zabezpečila im na území Slovenskej republiky krst, bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.
Aj manželstvo uzatvárala na území Slovenskej republiky. Jej úmysel smeroval k územiu Slovenskej

republiky a za jej bydlisko je z tohto dôvodu potrebné považovať Slovenskú republiku.

III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe

20. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.06.2020 k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a vo veci nariadiť
pojednávanie.

21. K námietke žalobkyne, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci žalovaná s poukazom

na § 121 Správneho súdneho poriadku argumentovala, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, na
základe ktorých považuje vykonané dokazovanie za nedostatočné a ktoré skutočnosti by mali byť podľa
jej názoru v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané. Žalobkyňa
v prvostupňovom konaní ani v druhostupňovom konaní, ani v žalobe nenavrhla na dôkladnejšie zistenieskutkového stavu veci vykonanie žiadnych ďalších dôkazov v súlade s § 196 ods. 6 zákona č.
461/2003 Z. z.. Počas výsluchu zo dňa 20.11.2019 bolo žalobkyni umožnené uviesť všetky skutočnosti,
o ktorých sa domnieva, že môžu byť významné pri posudzovaní jej centra záujmu počas pobytu v

Írsku. Žalobkyňa žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli byť relevantné pri posudzovaní jej väzieb na
území Slovenska počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku neuviedla. Vykonané dokazovanie vo veci
bydliska žalobkyne žalovaná považuje za presné a úplné. Následne žalovaná poukázala na najnovšie
rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veci posúdenia bydliska. V roku 2018, 2019 a 2020 rozhodli viacerými
rozsudkami obdobne aj krajské súdy, ktorých rozsudky špecifikovala spisovými značkami a dátumom

vyhlásenia rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené žalovaná poukázala, že o každom uplatnenom nároku
na dávku v nezamestnanosti rozhoduje príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne individuálne,
v samostatnom konaní a vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi konania. Tento postup nie je možné
zovšeobecniť, pretože v každom konaní je dôkazná situácia iná. V prípade žalobkyne skutkový stav
svedčí jednoznačne o nezachovaní bydliska na Slovensku počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku.
Žalobkyňa dlhodobo (14 rokov) žila v Írsku, a to spolu s najbližšími osobami, na tomto území mala

stabilné zamestnanie, vlastnila nehnuteľnosť, platila odvody a dane a čerpala sociálne dávky podľa
írskych právnych predpisov. Z vyššie uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR a viacerých krajských
súdov je zrejmé, že príslušné súdy sa aj v prípade preukázania slabších väzieb účastníka konania so
štátom jeho zamestnania, stotožnili s názorom žalovanej vo veci posúdenia bydliska dotknutej osoby.

22. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané
všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území
dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Írska, jej
rodinná aj bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové účely.
Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v Írsku zachované bydlisko na území

Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola
poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v
nezamestnanosti získané na území Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti
v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

IV.
Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej (replika)

23. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej zaslala repliku doručenú správnemu súdu dňa 05.08.2020.
Žalobkyňa s obsahom vyjadrenia žalovanej a jeho závermi nesúhlasila. Rozumie dôvodom žalovanej

pre nepriznávanie nároku na dávky v nezamestnanosti osobám vracajúcim sa zo zahraničia v snahe
chrániť verejné financie, žalovaná však nesmie poskytovať nesprávne a svojvoľné výklady dotknutých
právnych predpisov, vo svojich vyjadreniach si vzájomne protirečiť a popierať zjavné fakty a následne o
nich konštatovať, že sú bezpredmetné. Žalobkyňa zdôraznila, že občan SR je oprávnený prijať pracovnú
ponuku, voľne sa pohybovať v rámci štátov Európskej únie a zotrvať v nej z dôvodu svojho zamestnania.

Neexistuje žiadna zrejmá základná zásada vyžadujúca, aby slovenská doba poistenia bola posledná s
ohľadom na slobodu pohybu našich občanov nemožno tvrdiť, že zohľadniť doby poistenia dosiahnuté
na území iného členského štátu je možné iba výnimočne. Nejedná sa o žiaden výnimočný potup, ale o
tzv. výnimku z pravidla podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, čo je významovo podstatný
rozdiel.Žalobkyňavpodanejžalobenamietalapostupžalovanej,resp.správnehoorgánuprvéhostupňa,

ktorýmsamostatnebezdohovorusÍrskomaplikovaličl.11ods.1vykonávaciehonariadenia.Hocipostup
podľa tohto ustanovenia si vyžaduje spoluprácu oboch dotknutých krajín a v prípade jej absencie je
potrebné postupovať podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Je nemožné, aby podľa čl. 11 ods. 1
vykonávacieho nariadenia postupovala iba jedna inštitúcia. Uvedené vyplýva zo samotného jazykového
výkladu pojmu „vzájomná dohoda“. Argumentácia žalovanej k aplikácii čl. 11 vykonávacieho nariadenia

je pre žalobkyňu nezrozumiteľná, vyplýva z nej však, že s ohľadom na stanovisko írskej inštitúcie v iných
prípadoch má za to, že v danej veci nedošlo k sporu dvoch inštitúcií. Keďže nedošlo k sporu medzi
dvomainštitúciami,jepodľanázoružalobkynevylúčenáaplikáciačl.11ods.1vykonávaciehonariadenia.
Na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa tak za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak
ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V tejto

súvislostižalobkyňapoukázalaajnarozhodnutieVeľkéhosenátuNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018, ktorým bolo odpovedané na otázku nastolenú uznesením súdu
sp.zn.9Sžsk/22/2017vovzťahukčlánku16ods.4vykonávaciehonariadeniaatotak,že„Dohodamedzi
inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávaciehonariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má
určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte
(napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne.“ a „Definitívne

určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16
ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“),
ktorým sa vykonáva základné nariadenie alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho
nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného
nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Hoci odpoveď Veľkého senátu sa vzťahuje na

iný článok vykonávacieho nariadenia (článok 16 ods. 4), rovnako ako článok 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia používa slovné spojenie „vzájomná dohoda“. Je zjavné, že v prejednávanej veci k dohode
nedošlo. Ak Írsko zaujalo postoj v tom zmysle, že k otázkam ohľadom určenia bydliska sa žiadnym
spôsobom nevyjadruje a toto generálne vyhlásenie sa následne stáva súčasťou spisových materiálov
všetkých účastníkov konania v obdobnej skutkovej situácii, je žalovanému ako aj správnemu orgánu
prvého stupňa zrejmé, že nedôjde k vzájomnej dohode a aplikácia článku 11 ods. 1 vykonávacieho

nariadenia je vylúčená. Keďže na vyjadrenia žalovanej Írsko nereaguje pri riešení týchto otázok, je
potrebné dospieť k záveru, že nedôjde k dohode a preto je potrebné posudzovať skutočný úmysel
osoby, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. Žalobkyňa sa opätovne vyjadrila, že žalovaná, ani
prvostupňový správny orgán nevenovali pozornosť skutočnostiam s dôrazom na obdobie štyroch rokov
pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie v rozhodnom období od 02.08.2015 do

01.08.2019. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom nariadenia je predovšetkým predísť situácii, aby osoba,
ktorá v súlade so zásadou voľného pohybu osôb pracuje na území spoločenstva je riadne poistená v
nezamestnanosti, nezostala v prípade nezamestnanosti bez finančných prostriedkov, na ktoré má nárok.
Tento účel žalovaná obchádza. Žalobkyňa si nemohla požiadať o dávku v nezamestnanosti v Írsku,
pretože k ukončeniu jej pracovného pomeru došlo dohodou. Zo strany žalobkyne nešlo o žiadne účelové

konanie, ukončila pracovný pomer dohodou, pretože sa chcela vrátiť na územie Slovenskej republiky,
teda realizovať dlhodobo plánovaný návrat domov. Na to, aby mohla žiadať o dávku v nezamestnanosti
v Írsku by musela dostať výpoveď od svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ jej však výpoveď nedal. Z
logiky žalovanej vyplýva, že by žalobkyňa urobila lepšie, ak by vyprovokovala svojho zamestnávateľa,
aby s ňou jednostranným adresovaným právnym úkonom ukončil pracovný pomer. Také konanie však

žalobkyňa nemala v úmysle, jej záujmom bolo iba vrátiť sa na územie Slovenskej republiky, ktorá je
jej bydliskom a z dôvodu, že pre jej vnútorné presvedčenie bolo už neznesiteľné ďalej zotrvať mimo
územia Slovenskej republiky. Hoci žalovaná presvedčivo tvrdí, že žalobkyňa si mala požiadať o dávky
v nezamestnanosti v Írsku a požiadať o ich export, neskúmala, či je to právne možné, a neoznačila
ani ustanovenia relevantných írskych právnych predpisov. Za týchto okolností je tvrdenie o zákonnej

povinnosti žalobkyne len neodôvodneným názorom žalovanej, najmä ak ho vylučuje samotné vyjadrenie
írskej inštitúcie. Žalobkyňa v závere repliky trvá na podanej žalobe.

V.
Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobkyne (duplika)

24. K replike žalobkyne sa písomnou duplikou zo dňa 29.09.2020 vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne
citovala čl. 61 ods. 1, 2 Základného nariadenia a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia. Zdôraznila,
že iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného
členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná, a to ak si žiadateľ zachová

počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a
bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v
nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, čo je aj prípade žalobkyne
zásadná. Na základe dlhodobého 14 ročného pobytu žalobkyne v Írsku sa najbližšími osobami,

stabilné zamestnanie, vlastníctvo nehnuteľnosti, platenie odvodov a daní a čerpanie sociálnych dávok
podľa írskych právnych predpisov mala žalovaná za preukázané, že počas výkonu zamestnania v
Írsku si žalobkyňa nezachovala bydlisko na Slovensku. A keďže žalobkyňa v posudzovanom období
nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť, na účely
vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nesplnila

základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.

25. Žalovaná ďalej zastáva názor, že nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska
žalobkyne medzi príslušnou írskou inštitúciou a žalovanou. Írska inštitúcia nemala dôvod posudzovaťbydlisko žalobkyne, a preto k tejto otázke ani nezaujala žiadne stanovisko. Tento postoj írskej inštitúcie
vo veciach žiadosti o spoluprácu ohľadom miesta bydliska je žalovanej známy z viacerých iných
konaní, kedy príslušná írska inštitúcia na žiadosti žalovanej reagovala totožne - nakoľko nejde o

spor inštitúcií v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, je posúdenie bydliska podľa názoru írskej
inštitúcie výlučnou právomocou tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti, teda
Sociálnej poisťovne. V súlade s uvedeným bolo bydlisko žalobkyne posúdené kompetentnou inštitúciou
- Sociálnou poisťovňou, pobočka Poprad s posúdením, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku si
žalobkyňa nezachovala bydlisko na Slovensku sa žalovaná plne stotožnila.

26.Knámietkežalobkyneženedošlokdohodežalovanejspríslušnouírskouinštitúciou,atedanemožno
čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v jej prípade aplikovať, žalovaná považovala za nutné zdôrazniť,
že zákonné nariadenie definuje pojem bydlisko jednoznačne. Podľa názoru žalovanej je nepochybné,
že počas výkonu zárobkovej činnosti v Írsku žalobkyňa zvyčajne bývala v Írsku. Podľa uvedených
ustanovenízákladnéhonariadeniamalatedažalobkyňapočaspobytuvÍrskunepochybnesvojebydlisko

na území Írska. Uvedený výklad čl. 1 písm. j/ a čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia však žalovaná
považuje za príliš striktný a reštriktívny. V záujme objektívneho a presného určenia miesta bydliska pri
posudzovaní centra záujmov dotknutej osoby prihliada per analogiam na kritériá stanovené v čl. 11 ods.
1 vykonávacieho nariadenia. V súlade s týmto ustanovením bolo určené aj miesto bydliska žalobkyne
ako je podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí, aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2020.

Žalobkyňapriamovžalobeuviedla,žepríslušnáinštitúciaÍrskavyjadrilarozdielnestanoviskonabydlisko
žalobkyne,atovoformuláriU1,čojevšakpodľažalovanejnesprávnetvrdenie.VoformuláriU1príslušná
írskainštitúcianevyjadrujesvojpostojkmiestubydliskadotknutejosoby.Vuvedenomformuláripríslušná
írska inštitúcia osvedčila doby poistenia v nezamestnanosti, prípadne doby zamestnania. Údaje o príjme
zo zamestnania, dôvody skončenia zamestnania, nároky na iné vyplatené sumy, obdobia poberania

dávky v nezamestnanosti v danom štáte a prípadný nárok na dávku v nezamestnanosti.

27. Žalovaná zastáva názor, že z koordinačných predpisov nevyplýva, že v prípade, ak dotknutej osobe
nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov štátu zamestnania, môže si o
tútodávkupožiadaťvinomčlenskomštáte,napr.vštátepôvoduapožadovaťbezpodmienečnépriznanie

nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa o priznanie dávky v nezamestnanosti príslušnú
írsku inštitúciu nepožiadala a podľa slovenských právnych predpisov nesplnila stanovené podmienky
priznania nároku na dávku v nezamestnanosti a preto jej žalovaná nárok na túto dávku nepriznala.

28. Žalovaná opätovne navrhla, aby Správny súd v Košiciach žalobu podľa § 190 Správneho súdneho

poriadku zamietol.

VI.
Rozhodnutie správneho súdu a kasačného súdu

29. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k. 4Sa/10/2020-135 zo dňa 16.2.2022 zrušil rozhodnutie
žalovanej zo dňa 12.2.2020, číslo 35022-2/2020-BA a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni
zároveň priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. Krajský súd po preskúmaní veci
dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

30. Voči predmetného rozsudku podala žalovaná v lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že podľa názoru
žalovanej rozhodol správny súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa odklonil
od rozhodovacej praxe kasačného súdu.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 7Ssk/88/2022 zrušil rozsudok

Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Sa/10/2020-135 zo dňa 16.2.2022 a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie.

32. Žalobkyňa sa ku konaniu vyjadrila tak, že poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý
rozsudkom sp. zn. 2Sa/11/2022 (vo veci manžela žalobkyne v rovnakej veci) rozhodnutie žalovanej opäť

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V konaní bola podaná kasačná sťažnosť, kasačný súd v konaní pod
sp .zn. 6Ssk/37/2023 vo veci zatiaľ nerozhodol. Podľa žalobkyne, pokiaľ v prípade manžela žalobkyne
došlo k opakovanému zrušeniu rozhodnutia žalovanej, žalobkyňa legitímne očakáva, že obdobným
spôsobom bude rozhodnuté aj v jej veci. Opakovane poukazovala na prípad pána I. a rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/73/2020 zo dňa 2. júna 2021, ako aj ďalšiu judikatúru najmä vo
vzťahu k otázke vlastníctva nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Podľa žalobkyne kasačný súd
rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil na nové konanie s tým, že je viazaný právnym názorom ale

v žiadnom prípade neuložil žalobu zamietnuť.

VII.
Relevantná právna úprava, právny názor správneho súdu

33. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

34. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu, vypočul prítomných účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba je

nedôvodná.

35. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodol, že žalobkyňa
podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 základného nariadenia, nemá
nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie

uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej
legislatívy, a doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Írska do celkovej doby poistenia
v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 Základného nariadenia nebolo možné zohľadniť,
lebo nebolo preukázané zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR žalobkyne počas výkonu
posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

36. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.

37. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak

v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v
nezamestnanosti najmenej dva roky.

38. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (základné
nariadenie), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie,

zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania
alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania
alebo samostatne zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského
štátu ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné
právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania

alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu
sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s
uplatniteľnými právnymi predpismi.

39. Podľa čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a/

sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade
s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby

samostatnej zárobkovej činnosti.

40. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej
činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba mala bydlisko v členskom štáte
inom ako je príslušný štát, a ktorá ma naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa vráti do tohto štátu, má byť

k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý čl. 64 úplne
nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v
ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.41. Podľa čl. 65 ods. 5 Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete
odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne

zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

42. Podľa čl. 11 ods. 1, ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (vykonávacie
nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení
bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia

centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií
súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby, vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,
predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania

každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek
nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho,
či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové
účely (1).

Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1,
nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä
dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu (2).

43. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, na účely tohto nariadenia„bydlisko“ znamená miesto,
kde osoba zvyčajne býva.

44. Správne orgány obidvoch stupňov konštatovali, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti, lebo zo všetkých dostupných a preukázaných údajov získaných správnymi orgánmi

vyplýva, že za štát jej bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 Základného nariadenia je potrebné
považovať štát, kde vykonávala zárobkovú činnosť, t. j. Írsko.

45. Súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so

skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobkyňa
nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaný
uviedol, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba
viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu
Európskej únie a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského

štátu Európskej únie môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v
prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá
osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je
možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ
je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová

počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a
bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v
nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci
bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v

zahraničí si žalobkyňa bydlisko na Slovensku nezachovala.

46. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom žalovanej, že žalobkyňa si bydlisko (v zmysle
čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia) a centrum záujmov nezachovala na území Slovenska. Pokiaľ
by v takomto prípade bola priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by

nezodpovedal účelu, ktorý sleduje Základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie
finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi
dávky. Správne žalovaný tiež poukázal na čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia, ktorého cieľom je
podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platilapríspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok
v nezamestnanosti. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti
by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili

zamestnanie. Žiadosť sa potom posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Nesplnenie
podmienoknavzniknárokunadávkuvnezamestnanostivjednomštátenezakladáautomatickynárokna
priznanie dávky v inom členskom štáte EÚ. Postup Sociálnej poisťovne, ktorá automaticky bez ďalšieho
postupu nezohľadnila doby poistenia získané na území Írska, ktoré by bolo možné zohľadniť len podľa
čl. 65 Základného nariadenia, teda v prípade zachovania bydliska a pevných väzieb so Slovenskom a ak

pristúpila k posudzovaniu otázky ich zachovania u žalobkyne, resp. či došlo, alebo nedošlo k preneseniu
centra záujmov žalobkyne v tomto období do Írska, bol správny.

47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe
vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím zákonným, vydaným v
súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové

náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z.. Rozhodnutie žalovanej
vychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaná vec správne právne posúdila, pričom sa náležite
vysporiadala s odvolacími námietkami žalobkyne, svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnila a

súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil. Súd preto jednotlivé žalobné námietky
žalobkyne považuje za nedôvodné zastávajúc názor, že zistenie skutkového stavu žalovanou, ako
aj prvostupňovým správnym orgánom, bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci žalovaným, na
ktorý zistený skutkový stav žalovaný správne aplikovali príslušné právne predpisy, čo vyústilo do
vydania zákonného rozhodnutia žalovaného. Žalovaný správny orgán v dostatočnom rozsahu posúdil

kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotil a dostatočným a
zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil.

48. Správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu. Od právneho názoru kasačného súdu sa
smie odkloniť len vtedy, ak by došlo k zmene právnej úpravy, zmene skutkového stavu či k judikatórnemu

posunu. V danom prípade nič z uvedeného nenastalo a súd nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť.
Tvrdenie žalobkyne, že kasačný súd nenariadil žalobu zamietnuť je pravdivé, avšak pokiaľ kasačný súd
sa úplne jasne a celkom zrejme vyjadril k základnej otázke tohto konania, t. j. kde (ne)bolo centrum
záujmovžalobkyne,potomsprávnemusúduniejezrejmé,akoinakbymalvtomtokonanírozhodnúť,ako
žalobu zamietnuť. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení poukazuje na svoje legitímne očakávania v tom zmysle,

že v prípade jej manžela bolo rozhodnutie žalovanej opakovane správnym súdom zrušené, potom je
na mieste jej pripomenúť, že správny súd nie je viazaný právnym názorom súdu rovnakého stupňa, ale
názoromvyššejinštancie,ktorýmjesúdkasačný.Práveakbysprávnysúdprávnynázorkasačnéhosúdu
vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, postupoval by v príkrom rozpore s princípom legitímnych očakávaní.
Ak by správne súdy bez vyššie uvedených výnimiek nerešpektovali právne závery kasačného súdu,

nastal by justičný chaos. Pokiaľ by v prípade manžela žalobkyne dospel kasačný súd k iným záverom,
aj na tento prípad správny súdny poriadok pozná inštitúty, ktoré je možné v ďalšom slede aplikovať.
Nateraz správny súd plne odkazuje na právne závery kasačného súdu a nielen to, aby podporil jeho
rozhodnutie dodáva, že sa s ním aj sám v plnom rozsahu stotožnil.

49. Vo vyššie uvedených intenciách, správny súd opakujúc závery kasačného súdu, ktorými je viazaný
uvádza, že vzhľadom na skutočnosti zistené z obsahu administratívneho spisu, bolo potrebné stotožniť
sa záverom správnych orgánov, že centrum záujmov žalobkyne sa v čase podania žiadosti o dávku
v nezamestnanosti nachádzalo práve v Írsku. Žalobkyňa sa v rozhodnom období pre posudzovanie
bydliska,t.j.vobdobíod02.08.2015do01.08.2019,zdržiavalazvyčajnenaúzemíÍrska,vkonanínebolo

preukázané a s ohľadom na vzdialenosť ani nie je reálne, aby bola cezhraničným pracovníkom. Za
podstatné bolo potrebné vyhodnotiť skutočnosť, že žalobkyňa sa v Írsku zdržiavala dlhodobo (14 rokov)
a to so svojim manželom a tromi deťmi, t. j. osobami, ktoré možno považovať za najbližších príbuzných
žalobkyne a teda najbližšie rodinné väzby možno považovať za udržiavané na území Írska. Všetky deti
žalobkyne sa narodili v Írsku, žalobkyňa v Írsku (okrem sporadických návštev Slovenska) prežila s deťmi

celý ich doterajší život a spolu s ňou aj jej manžel a jej matka. Na uvedenej skutočnosti nič nemení
ani to, že deti majú aj slovenské rodné listy, po návrate z Írska budú navštevovať slovenskú školu a
jedno z detí robilo rozdielovú skúšku zo slovenského jazyka. Je potrebné si uvedomiť, že posudzovaným
obdobím je obdobie činnosti žalobkyne ako zamestnanca pred jej zaradením do evidencie uchádzačovo zamestnanie, teda obdobie pred 02.08.2019. V danom čase žalobkyňa žila svoj každodenný bežný
život v Írsku, založila si tam rodinu a dlhodobo sa tam so svojou najbližšou rodinou zdržiavala.
Kritérium rodinného stavu a rodinných väzieb sa týka len rodinných príslušníkov, t. j. manžela/manželky,

neplnoletých detí a nezaopatrených detí, ktoré dosiahli vek plnoletosti (čl. 1 písm. i/ bod 2 základného
nariadenia). Žalobkyňa jednoznačne rodinné väzby takejto kvality nemala na Slovensku. Vo vzťahu k
rodičom žalobkyne treba uviesť, že pre účely posúdenia zachovania rodinných väzieb rodičia nie sú
blízkymi osobami, zároveň však v prípade žalobkyne sa jej matka presťahovala za žalobkyňou do Írska
cca pol roka po narodení prvého dieťaťa a zotrvala tam s ňou až do spoločného návratu na Slovensko.

Rodinnú situáciu tak nemožno vyhodnotiť inak ako v prospech vytvoreného centra záujmov žalobkyne
v Írsku v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti.

50. Pojem „bydlisko“ je definovaný v článku 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 ako miesto, kde osoba
zvyčajne býva. Článok 11 vykonávacieho nariadenia bydlisko prirovnáva k centru záujmov dotknutej
osoby. Tento článok taktiež kodifikuje kritériá vypracované judikatúrou Súdneho dvora, ktoré možno

zohľadniť pri určovaní uvedeného centra záujmov, napr. dĺžku a nepretržitosť zdržiavania sa na území
dotknutých členských štátov alebo rodinnú situáciu a rodinné väzby (pozri rozsudok Súdneho dvora
z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13, B., ods. 34, ). Kritériá uvedené v tomto ustanovení sa tak
aplikujú vo všetkých prípadoch, v ktorých je potrebné, aby príslušná inštitúcia určila bydlisko (centrum
záujmov) osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, teda nielen, ak je rozdiel v stanoviskách

inštitúcií členských štátov o určení bydliska. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne právne
posúdený. Z článkov 61, 62 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba
viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu,
a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu (tu na území

Írska) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade, ak bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v
nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu
poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná.
Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej

činnosti na území iného členského štátu centrum záujmov (bydlisko) na území Slovenskej republiky. V
predmetnej veci nebolo zo strany žalobkyne preukázané, že by táto výnimočná situácia nastala, t. j. že
si počas výkonu zamestnania v Írsku bydlisko na Slovensku zachovala.

51. Žalobkyňa mala 4 pracovné pomery a pracovala len na území Írska, posledný pracovný pomer

trval viac ako 10 rokov, čo jasne nasvedčuje stabilite zamestnaní žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa
nadobudla nehnuteľnosť na území Slovenska automaticky neznamená, že centrum záujmov zostáva
zachované, opak by znamenal absurdnú situáciou, že každý, kto tu má nehnuteľnosť, má zachované
aj centrum záujmov. K ďalším skutočnostiam ako odbore energií, vlastníctvo mobilu, plnenie daňových
a odvodových povinností, hypotekárny úver a pod. súd uvádza, že výdavky obdobného charakteru mala

aj v mieste jej zvyčajného pobytu, teda v Írsku. Aj z uvedených dôvodov nemal súd preukázané, že
by centrum záujmov žalobkyne bolo na Slovensku zachované. Na komunikáciu žalovanej s jej írskym
náprotivkom nebol žiadny dôvod. Posúdenie bydliska je výlučnou právomocou tej inštitúcie, kde bol
uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti, a to aj s ohľadom na vyhlásenie žalobkyne, že dávku
v nezamestnanosti v Írsku nežiadala, lebo by jej nárok nevznikol. Írska strana teda nemala dôvod

vyjadrovať sa k bydlisku žalobkyne, a teda nejde o spor inštitúcii.

52. Skutková situácia summa summarum, všetky skutočnosti ktoré žalobkyňa produkovala v tomto
konaní osvedčujú nanajvýš úmysel žalobkyne založiť si nové centrum záujmov na Slovensku, a to po
predchádzajúcom pretrhnutí väzieb so Slovenskom a prenesení centra záujmov do Írska. V konaní

nebolo preukázané také penzum skutočností, ktoré by naklonili misky váh na stranu žalobkyne v jej
tvrdení o zachovaní centra záujmov na Slovensku.

53. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov považuje rozhodnutie žalovanej za vecne správne, ktoré
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, lebo je jednak preskúmateľné pre zrozumiteľnosť,

ako aj pre dostatok dôvodov, a pretože zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým
správnym orgánom, bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Na základe uvedených skutkových
zistení súd dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a podľa §
190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.54. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 (a contrario) a § 168 SSP, v
zmyslektorýchúčastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobkyňanemalavkonaní

úspech celkom ani sčasti, a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania,
ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, a to vrátane trov kasačného konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostnýnávrh).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti
(§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnostialeboj/podaniebolonezákonneodmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1
písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod
kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským

súdom.