Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200144
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5020200144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820
174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929
691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Vysokoškolákov 8556/33B,
010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., so
sídlom Bôrická cesta 1960, 010 57 Žilina, IČO: 36 672 297, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008270-002 zo dňa 25. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 17.04.2019 navrhovateľ: Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. (v procesnom postavení
ďalší účastník konania) podal na prvostupňový orgán verejnej správy - Okresný úrad Žilina, odbor

starostlivosti o životné prostredie Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „SČOV ŽILINA - zariadenie
na likvidáciu bioplynu“, vypracované zhotoviteľom ENVICONSULT spol. s r. o., Obežná 7, 010 08 Žilina.
Podaním predmetného oznámenia začalo správne konanie vo veci zistenia, či zmena navrhovanej
činnosti podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
EIA“).

2. Zmena navrhovanej činnosti spočíva vo vybudovaní zariadenia na likvidáciu zostatkového bioplynu
v priestore čistiarne odpadových vôd v Hornom Hričove (ďalej len SČOV). Zariadenie - horák má
zaistiť spaľovanie prebytkov bioplynu predovšetkým v letnom období. Samotné zariadenie na likvidáciu
bioplynu bude situované v priestore medzi budovou odvodnenia kalov, plynojemom a hranicou pozemku
SČOV na A. B.
C. – XXX/X D. B. C. – XXX/XX v k. ú. E. E..

3. Listom zo dňa 29.04.2019 prvostupňový orgán verejnej správy zaslal oznámenie o začatí zisťovacieho
konania v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v zmysle§ 29 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortnému orgánu (Ministerstvo hospodárstva SR), povoľujúcemu
orgánu (Obec Horný Hričov), dotknutým orgánom a dotknutej obci a zároveň ich vyzval o doručenie
písomného stanoviska k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, najneskôr do 10 dní od jeho

doručenia. Prvostupňový orgán verejnej správy zverejnil Oznámenie na úradnej tabuli a na svojom
webovom sídle. Verejnosť bola o oznámení o zmene navrhovanej činnosti informovaná aj na webovom
sídle Ministerstva životného prostredia SR (§ 29 ods. 6 a § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.). Obec
Horný Hričov ako dotknutá obec v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. informovala o zmene
navrhovanej činnosti verejnosť zverejnením Oznámenia na úradnej tabuli od 06.05.2019 do 22.05.2019.

4. V zisťovacom konaní sa z oslovených orgánov vyjadrilo osem subjektov, ktoré vo svojich stanoviskách
nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti, resp. ďalšie konzultácie. Pokiaľ
oslovené orgány neuplatnili svoje pripomienky, tieto sa považujú za súhlasné stanoviská (§ 29 ods. 9
zákona EIA). Prvostupňový orgán verejnej správy listom zo dňa 30.07.2019 oboznámil účastníkov
konania s tým, že ako účastníci konania majú právo oboznámiť sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia

a následne sa k nim, ako aj spôsobu ich zistenia, vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť
ich doplnenie (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku). K uvedenému sa žiadny zo subjektov nevyjadril. V
zákonom stanovenej lehote určenej podľa § 29 ods. 9 zákona EIA nedoručil svoje písomné stanovisko
ani žalobca.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

5. Prvostupňový orgán verejnej správy - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako príslušný orgán štátnej správy,
rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP3-2019/021183-004/Hnl zo dňa 10.10.2019 rozhodol podľa § 29 ods. 2

zákona EIA v spojení s § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA a po vykonaní zisťovacieho konania podľa
§ 29 zákona EIA a Správneho poriadku, že predmetná zmena navrhovanej činnosti „SČOV ŽILINA -
zariadenie na likvidáciu bioplynu“ oznámená navrhovateľom Severoslovenské vodárne a kanalizácie,
a. s., sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň uložil podmienky eliminujúce a zmierňujúce
vplyvy na životné prostredie formou opatrenia - zabezpečiť zariadenie proti úniku znečisťujúcich látok

do povrchových alebo podzemných vôd.

6. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že komplexné výsledky
zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov
ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky

navrhovanej činnosti, preto nedospel k záveru, že posudzovanie vplyvov navrhovanej výstavby na
životné prostredie je opodstatnené. Prihliadal na kritéria stanovené zákonom EIA v zmysle § 29 ods. 3
a Prílohy č. 10 a stanoviská doručené k Oznámeniu zmeny navrhovanej činnosti. Konštatoval, že
niektoré pripomienky boli zahrnuté do opatrení určených vo výrokovej časti rozhodnutia, ďalšie sa
týkali povinností navrhovateľa vyplývajúce z ustanovení všeobecne záväzných predpisov, preto neboli

predmetom rozhodovania, ale budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre
príslušný povoľovací orgán. Účelom zákona EIA je získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o
povolení činnosti podľa osobitných predpisov, nevytvára však vecný ani časový priestor pre posúdenie
navrhovaného umiestnenia stavby v rozsahu kompetencií stavebného úradu.

7. Uviedol, že posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta vykonávania
navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych,
vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v
dotknutom území. Konštatoval, že navrhovaná činnosť sa nachádza v lokalite, kde už bolo vykonané
zisťovacie konanie, takže rozhodujúcemu orgánu sú známe vplyvy na životné prostredie uvedeného

územia. Zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné vplyvy, čo sa prejavilo aj v stanoviskách
od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny
navrhovanej činnosti. Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v platnom znení, ktorého sa zúčastňujú orgány ochrany životného

prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená
taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Pokiaľ z výsledkov zisťovacieho konania
a po zohľadnení stanovísk vyplynuli konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, tieto jepotrebné zohľadniť v procese konania o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Zo
zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za

následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území,
oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

Odvolanie žalobcu a stanovisko ďalšieho účastníka k odvolaniu

8. Združenie domových samospráv, o. z. (ďalej len "žalobca") podalo voči prvostupňovému rozhodnutiu
odvolanie zo dňa 09.11.2019, čím prejavilo záujem na oznámenej zmene navrhovanej činnosti.
Obsahom odvolania bolo stanovisko/pripomienky k Oznámeniu rozsiahleho obsahu (body 1, 2 a 3), v
ktorom odvolateľ žiadal, aby jeho pripomienky k zmene navrhovanej činnosti boli riadne vyhodnotené a
boli podkladom rozhodnutia o ďalšom posudzovaní podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, resp. na ich základe
uložené podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA. Uplatnil v odvolaní požiadavky na

informovanie verejnosti zákonným spôsobom, dodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
a na zvolanie ústneho pojednávania za účelom konzultácie podľa § 63 zákona EIA (body 4, 5).

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2019 k odvolaniu navrhovateľ Severoslovenské vodárne a
kanalizácie, a. s. nesúhlasil s požiadavkou, aby podmienky uvedené v odvolaní boli uvedené ako

záväzné podmienky rozhodnutia, a to z dôvodu, že pre danú stavbu sú absolútne nereálne a len
potvrdzujú, že ZDS nečíta environmentálne dokumentácie a píše rovnaké požiadavky na absolútne
odlišné stavby. ZDS do pripomienok uvádza požiadavky, ktoré sú v oznámení uvedené alebo také
požiadavky, ktoré absolútne nesúvisia s predmetnou stavbou. V prípade, ak by úrad zvolal konzultácie,
investor sa ich zúčastní. Z vlastného podnetu však nevidí dôvod na konzultácie, keďže všetky

známe informácie boli uvedené do Oznámenia o zmene. Je presvedčený, že pokiaľ by ZDS čítalo
Oznámenie o zmene, nevyžadovalo by konzultácie. ZDS svojím konaním predlžuje proces posúdenia
a následnej realizácie stavby. Napriek rozsiahlemu odvolaniu, z obsahového vyhodnotenia pripomienok
mu nevyplynula potreba ďalšieho doplnenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.
Navrhol, aby odvolací orgán rozhodol na základe údajov uvedených v Oznámení o zmene, stanovísk

dotknutých orgánov doručených k oznámeniu, aby postupoval v súlade so zásadami správneho konania
(hospodárnosť konania, bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania) a do rozhodnutia zapracoval
len relevantné požiadavky.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

10. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti a životné prostredie,
ako odvolací orgán (ďalej aj len „žalovaný“), rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2020/008270-002 zo dňa
25.02.2020 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného
úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek

životného prostredia č. OU-ZA-OSZP3-2019/021183-004/Hnl zo dňa 10.10.2019 potvrdil.

11. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný opísal priebeh prvostupňového konania a zistený stav veci, ďalej
uviedol stanovisko odvolateľa k Oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, jeho jednotlivé pripomienky
(body 1, 2, 3 odvolania) a požiadavky (body 4, 5), zároveň vyjadrenie navrhovateľa Severoslovenské

vodárne a kanalizácie, a. s. k jednotlivým pripomienkam a požiadavkám uplatneným v odvolaní.

12. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že v súlade s § 24 ods. 4 zákona EIA má verejnosť právo
podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať
podľa tohto zákona, teda proti rozhodnutiu vydanom v zisťovacom konaní, a to aj vtedy, ak nebola

účastníkom zisťovacieho konania. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej
činnosti a na konaní o jej povolení. Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňové ako aj odvolacie konanie
tvoria jeden celok, podaním odvolania odvolateľ nadobudol postavenie účastníka konania a námietku
o nevyhnutnosti zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodu vstupu verejnosti do procesu EIA,
žalovaný vyhodnotil z tohto dôvodu ako neopodstatnenú.

13. Tvrdenie odvolateľa, že podľa § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona EIA je v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania potrebné zohľadniť vyjadrenia vyplývajúce z tohto odvolania a rovnako na základe tohto
odvolania aj určiť podmienky pre ďalšie povoľovacie stupne, nemá podľa žalovaného oporu v platnomzákone. Účastník konania ZDS má nielen práva v zmysle platnej legislatívy, ale aj určité povinnosti
stanovené zákonom. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o
zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa

odseku 8 (§ 29 ods. 9 zákona EIA); písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v
určenej lehote doručené dotknutej obci. Obec zverejnila informáciu o začatí zisťovacieho konania v
predmetnej veci a zároveň informácie o tom, kde a kedy je možné do oznámenia nahliadnuť. Súčasťou
zverejnenia bola aj informácia o tom, že písomné stanoviská k oznámeniu je nevyhnutné doručiť
v lehote 10 pracovných dní od zverejnenia vyššie uvedených informácií príslušnému orgánu alebo

dotknutejobci.Obecinformáciezverejnilaod06.05.2019do22.05.2019.Zmeškanímuvedenejzákonnej
lehoty sa odvolateľ pripravil o možnosť podať pripomienky k predmetnej zmene navrhovanej činnosti
v rámci zisťovacieho konania. Na podanie pripomienok nie je zákonom určený ani inštitút odvolacieho
konania. Odvolanie účastníka pozostávajúce z pripomienok má charakter písomného stanoviska k
oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v zmysle § 29 ods. 9 zákona EIA, ktoré odvolateľ v zákonom
stanovenej lehote nepodal. Vyhodnocujú a odôvodňujú sa iba pripomienky, ktoré sú doručené v súlade

so zákonom, v zákonom stanovenej lehote a taktiež obsahujú zákonom predpísané náležitosti. Preto
žalovaný konštatoval, že nebude vyhodnocovať pripomienky (v bodoch č. 1, 2 a 3 odvolania) podané
odvolateľom k zmene navrhovanej činnosti až vo fáze odvolacieho konania, keďže boli doručené po
zákonom stanovenej lehote. Odvolanie sa podáva v prípade, že odvolateľ zistí hmotnoprávne alebo
procesnoprávne pochybenie v konaní prvostupňového správneho orgánu.

14. K požiadavke o zvolanie konzultácií žalovaný uviedol, že konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA
sú k dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy
zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť správneho
orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť

sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Žalovaný, vzhľadom na úroveň
spracovania Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, na doručené stanoviská dotknutých subjektov
nepovažoval vykonanie konzultácií za nevyhnutné. Navyše je neúčelné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti a rýchlosti konania, aby sa konzultácie konali v štádiu rozhodovania, keď už bolo
prvostupňovým orgánom rozhodnuté v merite veci a odvolací orgán má dostatok podkladov na vydanie

druhostupňového rozhodnutia.

15. Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením zmeny navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom
verejnej správy, nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné
odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť, preto odvolanie zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

16. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008270-002 zo dňa 25.02.2020, ktoré navrhoval podľa § 191 ods.
1 písm. d), písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru
starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2019/021183-004/Hnl zo dňa 10.10.2019 a vec vrátiť
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

17. Z hľadiska porušenia hmotného práva poukázal na Ústavu SR, a to články 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl.
51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4, ďalej na čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných
práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, o
príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na čl.

4 Aarhuského dohovoru upravujúceho, ako sa v Európskej únii možno domáhať práv na informácie o
životnom prostredí. Žalobca domáhaním sa uvedených práv mienil docieliť možnosť ovplyvniť výsledok
posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych
opatrení. Zákon EIA priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných
ostatných povoľovacích konaní. Žalobca definoval v procese EIA konkrétne environmentálnej záujmy,

ktoré mienil riešiť s preferenciou zmierneho vybavenia medzi účastníkmi konania navzájom. Tvrdil, že
úrad neakceptoval návrhy žalobcu a zvolil procesný postup, ktorý zásadne neviedol k naplneniu vyššie
uvedených práv verejnosti, čím konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s
následkom porušenia hmotných práv žalobcu.18. Z hľadiska porušenia procesného práva poukázal na § 24 ods. 2 zákona EIA, § 3 ods. 5 a § 47 ods.
3 Správneho poriadku, § 20a zákona EIA, § 29 ods. 13 zákona EIA, § 24 ods. 4 zákona EIA a tvrdil, že

žalovaný nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona EIA a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu
v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol.

19. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje žalobca za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce
podmienku vyjadrenú aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 So 115/2010, v zmysle

ktorého nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo
navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo
právomchránenýchzáujmochodopieramožnosťefektívnespochybniťtakétorozhodnutie,lebosamotný
účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje
subjektívne právo.

20. Žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že postup
prvostupňového orgánu v zisťovacom konaní bol správny a námietka ohľadom nevyhnutnosti zrušenia
prvostupňového rozhodnutia z dôvodu vstupu verejnosti do procesu EIA je neopodstatnená a že
argumentácia žalobcu nemá oporu v platnom práve. Namietal proti postupu a záveru, že odvolanie

žalobcu pozostávajúce z pripomienok má podľa žalovaného povahu písomného stanoviska k oznámeniu
o zmene navrhovanej činnosti v zmysle § 29 ods. 9 zákona EIA, ktoré žalobca v zákonom stanovenej
lehote nepodal a preto ich žalovaný vôbec nevyhodnocoval. Vôbec sa nevysporiadal s každou
pripomienkou jednotlivo, ale iba strohou argumentáciou paušálne vyhodnotil všetky ako nedôvodné a
ďalej sa nimi nezaoberal.

21. Uvádzal, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom
ich navrhuje riešiť. Vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov
pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v
tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne

opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného
prostredia identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať
prípadné nedostatoky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné
individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.

22. Žalobca poukázal na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku. Riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia, pričom citoval závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sža/15/2011. Namietal,
že žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu
a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je

vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžso/79/2015 vyplýva, že aj odvolací správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor na
prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody
prvostupňového rozhodnutia sú správne.

23. Povinnosťou prvostupňového ako aj žalovaného orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo
posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Princíp rovnosti účastníkov
konania je jedným zo základných pilierov moderného práva, porušenie ktorého je závažnou a
nezhojiteľnou vadou konania správneho orgánu. Podľa žalobcu nie je možné sa stotožniť s tým, že
žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania

a s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa náležitým spôsobom nevysporiadal. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/132/2015 ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi
účastníka konania - obmedzí sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu
prečo ich za také považuje, možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne
odôvodnené. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžo/29/2013, v ktorom Najvyšší

súd SR uviedol, že správny orgán pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať
jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného
oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť. Podľa žalobcu
v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bolvedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní
dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. V zmysle rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/11/2013 je osobitnú pozornosť potrebné v odôvodnení venovať tým
skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základne inštitútu voľnej úvahy.

24. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva účastníka konania efektívne hájiť záujmy podľa § 3 ods.
2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom tým, že žalovaný ani prvostupňový orgán

verejnej správy neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, čím došlo k porušeniu § 63 zákona EIA.

25.Žalobcatvrdil,žepostupsprávnehoorgánuvtejtovecijevpriamomrozporesčl.3ods.2Aarhuského
dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri
požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Uvedeným
postupom prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi odopreté procesné právo ako účastníkovi

konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR a právo
na spravodlivý proces. Žalobou napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu
žalovaný nezhojil, keď nezákonné prvostupňové rozhodnutie nezrušil, ani nezmenil.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

27. Uviedol, že žalobca na viacerých miestach v žalobe cituje znenia všeobecne záväzných právnych

predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním,
resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah
správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania.
Na viacerých miestach žalobca uvádza ustanovenie § 20a písm. b) zákona EIA, ktoré však upravuje
náležitosti týkajúce sa odôvodnenia záverečného stanoviska, nie rozhodnutia vydaného v zisťovacom

konaní, ktorého sa týka písm. a) predmetného ustanovenia. Žalobca cituje ustanovenie § 29 ods.
13 zákona EIA v znení účinnom do 14.06.2017 napriek tomu, že v predmetnej veci začalo konanie
predložením oznámenia o zmene na príslušný správny orgán dňa 17.04.2019.

28. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia k žalobnej námietke, že výrok

druhostupňového rozhodnutia bolo potrebné doplniť o záväzné podmienky vyplývajúce z podaného
odvolania, ako aj zmeniť odôvodnenie rozhodnutia v rozsahu vyhodnotenia pripomienok verejnosti.
Žalovaný je toho názoru, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s uvedenou otázkou dostatočne
zaoberal, pričom naďalej zotrval na závere, že zmeškaním zákonnej lehoty sa žalobca sám pripravil o
možnosť podať pripomienky k predmetnej zmene navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania a

k podaniu pripomienok nie je určený ani inštitút odvolacieho konania. Vyhodnocujú a odôvodňujú sa iba
pripomienky, ktoré sú doručené v súlade so zákonom EIA, žalobca preto nedôvodne namieta, že do
výroku druhostupňového rozhodnutia neboli zapracované. Navyše z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžo/89/2015 vyplýva, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru
nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam,

ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu
k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen
vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované
pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu.

29. Z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, nepovažoval za
opodstatnenúanižalobnúnámietkuotvrdenomneumožneníkonzultáciepodľaustanovenia§63zákona
EIA.

30. Odmietol tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, pretože
odvolací orgán sa jednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného odvolania. Odvolací správny
orgán síce preskúmava rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane predloženého
spisového materiálu, ale v prípade, že nezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosťprvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením
odvolacích námietok a tieto boli podľa názoru žalovaného v druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotené
dostatočne.

31. Konštatoval, že konanie žalobcu, spočívajúce v predkladaní námietok a pripomienok, ktoré s
navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou nesúvisia, spôsobuje prieťahy v konaniach a neúmerne
zaťažuje správne orgány v rámci celého územia Slovenskej republiky. Má za to, že žalobca zámerne
zneužíva svoje procesné postavenie k nastoleniu prieťahov v konaní a sťažovaniu postupu v rámci

procesov EIA bez toho, aby sledoval účel zákona. Konanie žalobcu v tomto smere by mohlo viesť k
odmietnutiu žaloby podľa § 5 ods. 12 v spojení s § 28 SSP, vzhľadom na jeho šikanózny charakter.

32. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

33. Zásadným nedostatkom rozhodnutia podľa zákona EIA je to, že správny orgán neuviedol vecné ani
právne vyhodnotenie pripomienok a doručených stanovísk, čo popiera účel a zmysel rozhodnutia podľa
§ 2 zákona EIA, ktorým je účinná ochrana životného prostredia dôsledným posúdením vecnej a právnej
roviny environmentálnych vplyvov a súčasne uložením primeraných ale efektívnych zmierňujúcich

opatrení, pričom takéto rozhodnutie musí byť presvedčivo a zrozumiteľne zdôvodnené. Keďže
rozhodnutie nemá tieto atribúty, je nutné ho vyhodnotiť ako arbitrárne a svojvoľné. Prvostupňové ako aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného je len formalistickým dokumentom, ktorým sa ipso facto umožňuje
získať povolenie na realizáciu navrhovanej činnosti ale bez toho, aby bola predmetom účinného
posudzovania vplyvov na životné prostredie ako spôsobu zabezpečenia vysokej ochrany životného

prostredia a bez toho, aby bola zabezpečená účinná participácia verejnosti na spolurozhodovaní o
otázkach týkajúcich sa životného prostredia.

34. Žalovaný po doručení repliky ďalšie vyjadrenie nepodal.

35. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 31S/46/2020-70 zo dňa 10.11.2020 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/46/2020-179 zo dňa 26.10.2022 odmietol žalobu podľa
§ 98 ods. 1 písm. f) SSP pre nesplnenie procesnej podmienky plynúcej z ustanovenia § 49 ods. 1
SSP. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Svk/65/2022 zo dňa 28.02.2023
uznesenie o odmietnutí žaloby v spojenení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v

Žiline na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že Krajský súd v Žiline v prejednávanej veci
postupoval príliš formalisticky, keď správnu žalobu odmietol z dôvodu, že bola podpísaná štatutárnym
orgánom,aniečlenomžalobcusvysokoškolskýmprávnickýmvzdelanímdruhéhostupňa,poverenýmna
jeho zastupovanie. Žalobca predložením dokladu o ukončení vysokoškolského právnického vzdelania
druhého stupňa a poverovacieho dekrétu pre svojho člena na konanie a spísanie správnej žaloby

dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienky obligatórneho zastúpenia v správnom súdnom
konaní. Pre ďalšie konanie zaviazal Krajský súd v Žiline úlohou správnu žalobu vecne prejednať. Krajský
súd v Žiline pokračoval v konaní pod novou sp. zn. 30S/35/2023.

36. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na

Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý vec vedie pod
sp. zn. ZA-30S/35/2023.

37. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. ZA-30S/35/2023-34 zo dňa 13.07.2023,
právoplatným dňa 30.07.2023, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podaný

spolu so žalobou zo dňa 24.04.2020 zamietol podľa § 188 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v
odôvodnení tohto uznesenia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

38. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj ich postup v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), rešpektujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného(§ 135 ods. 1 SSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol
podľa § 190 SSP.

39. Vo veci bolo nariadené na návrh žalobcu pojednávanie na 31.01.2024, ktorého sa nezúčastnil
žiaden z účastníkov konania, ani žiadna verejnosť, preto postupom podľa § 137 ods. 3 SSP správny
súd rozsudok vyhlásil zverejnením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa
31.01.2024.

40. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

43. Predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. OU-ZA-

OOP3-2020/008270-002 zo dňa 25.02.2020, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného
úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia č. OU-ZA-OSZP3-2019/021183-004/Hnl zo dňa 10.10.2019 vydané v zmysle §
29 ods. 2 zákona EIA o tom, že navrhovaná činnosť uvedená v predloženom oznámení o zmene
navrhovanej činnosti „SČOV ŽILINA - zariadenie na likvidáciu bioplynu“, sa nebude posudzovať podľa

zákona č. 24/2006 Z. z.

44. Vzhľadom na povahu predmetu súdneho prieskumu ide o správnu žalobu, v konaní o ktorej
je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, nakoľko sa
nejedná o žiadnu z výnimiek uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Keďže je predmetné konanie ovládané

dispozičnou zásadou, súdny prieskum nie je v tejto veci absolútny. Správny súd nie je oprávnený
a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho
spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad. Všeobecne
uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov
správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažúcej sa vecne k napadnutému

rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť
prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a
súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v žalobe v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť dôvody žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky rozhodnutia/opatrenia žalovaného za nezákonné. Správny súd teda posudzoval,

či žalovaný postupoval v súlade s hmotno a procesnoprávnymi predpismi, a to výlučne v rozsahu
namietaných tvrdení žalobcom v rámci uplatnených žalobných bodov v lehote na podanie žaloby,
keďže správne súdnictvo je ovládané koncentračnou zásadou vyjadrenou v § 62 ods. 1 a § 183 SSP,
a na neskôr uplatnené žalobné námietky prednesené nad rámec skutočností a argumentov uvedených
v správnej žalobe správny súd prihliadať nemôže.

Relevantná právna úprava

45. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. (vždy v znení platnom ku dňu 17.04.2019); príslušný
orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie

o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a
rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.46. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.; ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

47. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z.; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a
dotknutáobecmôžudoručiťpríslušnémuorgánupísomnéstanoviskákoznámeniuozmenenavrhovanej
činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej
lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné

stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia
uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v
určenej lehote doručené dotknutej obci.

48. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,

či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

49. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13.

50. Podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z; verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti

alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

51. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z.; verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len

"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola
účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.
Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska
príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na

navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

52. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou

obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

53. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,

f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

54. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

55. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR; každý má právo na priaznivé životné prostredie.56. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR; každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne
dedičstvo.

57. Podľa čl. 45 Ústavy SR; každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

58. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR; domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

59. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR; Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.

120 ods. 2.

60. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006
Z. z. ); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní

prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

61. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu
tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie

aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií:
a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem;
b) v požadovanej forme s výnimkou, ak
i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený
dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme, alebo

ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

62. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru;
3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana
zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia

verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a
opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia.
4. Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3
zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné,

a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku
budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných
orgánov budú verejne prístupné.
5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí, aby bola verejnosť
informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných

mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.

63. Podľa čl. 6 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011
o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len
"smernica o EIA") podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom

okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými
podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme
aspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej
správnej úrovni.

64. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č.
24/2006 Z. z., t. j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah výroku
a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil žalobcom tvrdenéporušenie zákona, najmä ním tvrdenú absenciu správnej úvahy a určenia opatrení a podmienok vo
vzťahu k ochrane životného prostredia vo výroku rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s
odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, keďže orgán verejnej správy uviedol k otázke aké opatrenie

a z akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného prostredia uložil vo výroku rozhodnutia a aké naopak
nie. Vychádzal zo stanovísk k zmene navrhovanej činnosti, ktoré v zákonom stanovenom termíne
doručili oslovené subjekty. Stanoviská podrobne uviedol na strane 8, 9 a 10 rozhodnutia. Odôvodnil,
že pokiaľ z výsledkov zisťovacieho konania vyplynuli konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej
činnosti, je to potrebné zohľadniť v procese konania o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných

predpisov. Do výroku rozhodnutia nezahrnul také v stanoviskách uvedené pripomienky, ktoré ako
povinnosť navrhovateľovi vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných predpisov. Písomné stanoviská
oslovených subjektov, ktoré ich dali, boli všetky kladné a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny
navrhovanej činnosti. Niektoré sa nevyjadrili, u nich sa má za to, že ich stanoviská sú súhlasné v
zmysle § 29 ods. 9 zákona EIA. Svoju úvahu o neuložení žiadnych ďalších podmienok do výroku
rozhodnutia odôvodnil tiež tým, že navrhovaná činnosť podlieha procesu povoľovania podľa stavebného

zákona, pričom tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a
miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť,
ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti
ochrany životného prostredia. Niet pochýb o tom, že žalobca nedoručil prvostupňovému orgánu písomné
stanoviskokoznámeniuaozmenenavrhovanejčinnostivzákonomstanovenejlehotevzmysle§29ods.

9 zákona EIA, teda v priebehu prvostupňového konania, preto do výroku rozhodnutia prvostupňového
orgánuverejnejsprávyvpodobeznehovyplývajúcicheventuálnychpodmienok,ktorébymalieliminovať
alebo zmierňovať vplyv na životné prostredie sa nemohli premietnuť.

65. Námietka absencie správnej úvahy a riadneho odôvodnenia rozhodnutia je nedôvodná aj vo vzťahu

k rozhodnutiu žalovaného vydanom v odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, zároveň preskúmal prvostupňové
rozhodnutie v úplnom rozsahu, tak ako mu to ukladá Správny poriadok, na subsidiárne použitie,
ktoré ho odkazuje ustanovenie § 64 ods. 1 zákona EIA. Odôvodnil v dostatočnom rozsahu nezistenie
žiadnych pochybení prvostupňového orgánu v rozhodovacom procese, teda tak v konaní, ako aj

v samotnom prvostupňovom rozhodnutí. Zaujal stanovisko o nedôvodnosti námietky o nevyhnutnosti
zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodu vstupu verejnosti do procesu EIA v odvolacom konaní.
Žalovaný objasnil spôsob vysporiadania sa s odvolaním vzhľadom na jeho obsah, prečo neposudzoval
stanovisko k oznámeniu zmeny navrhovanej činnosti žalobcu ako verejnosti po uplynutí zákonom
určeného termínu, vyjadril sa k požiadavke na informovanie verejnosti zákonným spôsobom, keď

konkrétne, dostatočne zrozumiteľne a podrobne objasnil realizovaný spôsob zverejnenia oznámenia
zmeny navrhovanej činnosti, ako aj výsledkov zisťovacieho konania s možnosťou oboznámenia sa
s podkladmi pred vydaním rozhodnutia (listy z 29.04.2019 a 30.07.2019), aj k nevykonaniu konzultácie.

66. Ak žalobca v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne požiadavky zo stanoviska neboli zohľadnené, nie je

zrejmé z akého dôvodu by malo byť rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Pokiaľ by totiž správny
súdajčistohypotetickypripustildôvodnosťžalobnejnámietky,ohľadomtvrdenéhonesprávnehopostupu
žalovaného,tedažeodvolacíorgánbolpovinnývysporiadaťsaspripomienkamižalobcukzverejnenému
oznámeniu o zmene o navrhovanej činnosti uplatnenými až v rámci odvolania, teda vo fáze odvolacieho
konania, ktoré svojou povahou je písomným stanoviskom k oznámeniu, bolo povinnosťou žalobcu

v žalobe tvrdiť v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP, že došlo k podstatnej vade v konaní orgánu
verejnej správy, v dôsledku čoho bolo vydané nezákonné rozhodnutie a hlavne zároveň preukázať, ktorá
konkrétna, žalobcom uvedená požiadavka, s ktorou sa podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mal zaoberať,
hoci bola podaná po lehote, bola takej povahy, takej intenzity, že mala potenciál výrazne zasiahnuť do
práva na životné prostredie, teda mať naň negatívne vplyvy. Žalobca je účastníkom konania v pozícii

zainteresovanej verejnosti, ktorá v zmysle § 178 ods. 3 SSP je oprávnená podať správnu žalobu, avšak
musí tvrdiť a preukázať porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Pokiaľ teda žalobca
nenamietal, ktoré konkrétne požiadavky z jeho odvolania/stanoviska neboli zohľadnené, nie je zrejmé,
z akého dôvodu by mali byť prvostupňové a napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.
Dispozičná zásada, ktorou je ovládané správne súdnictvo (§ 134 ods. 1 SSP) nedovoľuje správnemu

súdu nezákonnosť samému vyhľadávať, teda porovnávať obsah podaní účastníkov konania a úkonov
konania s jeho výsledkom, a tým na základe vlastných skutkových zistení hodnotiť, či došlo k dostatočnej
reakcii na jednotlivé stanoviská žalobcu vo vydaných rozhodnutiach, a tým nahrádzať tak absentujúcu
aktivitu žalobcu.67. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú,

alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť
sa nebude posudzovať podľa zákona EIA a zároveň uložil formou opatrenia zabezpečiť zariadenia
proti úniku znečisťujúcich látok do povrchových alebo do podzemných vôd. Tvrdenie žalobcu, že
výrok neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pretože neobsahuje opatrenia vo vzťahu k ochrane
životného prostredia, ak sa žalovaný nezaoberal jeho stanoviskom k oznámenej zmene navrhovanej

činnosti a že bolo potrebné zo strany žalovaného zrušiť prvostupňové rozhodnutie, nepovažuje správny
súd za právne udržateľné. Žalobca realizoval svoje právo vstúpiť do zisťovacieho konania, čo je možné
aj podaním odvolania, čím prejavil záujem na navrhovanej činnosti, ako to vyplýva z ustanovenia § 24
ods. 4 zákona EIA. Primárne však verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene
podaním odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9, ako to vyplýva
z ustanovenia § 24 ods. 3 písm. d) zákona EIA. Ustanovenie § 24 ods. 4 rozširuje možnosť pre verejnosť

prejaviť záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene aj podaním odvolania, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania. Neznamená to však, že by verejnosti mali byť prinavrátené lehoty na uplatnenie
práv, ktoré v tomto štádiu konania už nie je možné uplatniť. Žalobca musí rešpektovať stav konania,
teda jeho fázu, do ktorého vstúpil a zvoliť mu prislúchajúci spôsob účinnej ochrany životného prostredia.
V odvolacom konaní mohol brojiť proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, vrátane

prípadných pochybení v konaní prvostupňového orgánu verejnej správy, avšak podanie písomného
stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti už zmeškal vzhľadom na márne uplynutie lehoty
vyplývajúcej z ustanovenia § 29 ods. 9 zákona EIA. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní nezistil
zmenu skutkového stavu, nesprávnosť právneho posúdenia veci prvostupňovým orgánom, resp. iné
vadyvkonanípredprvostupňovýmorgánom,tedanezistilopodstatnenosťodvolania,nemaldôvodvydať

iné, ako potvrdzujúce rozhodnutie.

68. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší
správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa 29.03.2023, z ktorého vyplýva, že ustanovenie
§ 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona neurčujú, o aké podmienky má ísť,

ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu. Ide teda o jeden z prípadov, kedy
zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP môžu
preskúmať len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom. Správny súd teda
nemôže hodnotiť samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu
nevybočuje zo zákonných medzí. V tu posudzovanej veci prvostupňový orgán v rozhodnutí vysvetlil

prečo do výrokovej časti zapracoval opatrenie a prečo nezapracoval iné, pričom na jeho správnej úvahe
nevzhliadol správny súd žiadne pochybenie. Za udržateľnú považuje správny súd aj úvahu žalovaného,
ako odôvodnil nevyústenie podania odvolania do zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu. Za
podstatné považuje správny súd to, že žalobca mal v predmetnej veci predniesť konkrétne skutkové
a právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia a prečo ich

neuložením prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne takéto konkrétne dôvody neuviedol.
Podľa správneho súdu nestačí len tvrdiť, že žalovaný pochybil ak sa v odvolacom konaní nezaoberal
jeho stanoviskom, pripomienkami a požiadavkami k oznámenej zmene navrhovanej činnosti, ak zároveň
netvrdil, že pokiaľ by bol takto postupoval, mal v napadnutom rozhodnutí, resp. po zrušení prvostupňový
orgán v rozhodnutí uložiť určité, konkrétne opatrenia. Žalobca však žiadne neuviedol.

69. Logickým predpokladom, aby mohli byť uložené opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie
vplyvov podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, je to, že navrhovaná činnosť vôbec takéto vplyvy má,
alebo môže mať. Orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového zistenia, ktoré je založené na
oznámení zmeny navrhovanej činnosti ďalším účastníkom konania, že nevyvolá nové významné vplyvy

na životné prostredie, a to aj kumulatívne, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom zohľadnili
aj súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Dôkazom toho, že zmena navrhovanej
činnosti nevyvolá nové významné vplyvy sú aj stanoviská od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné
stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Pokiaľ teda žalobca
namietanedostatočnosťuloženýchopatrení,niejezrejmé,akobysaďalšímiopatreniamimalieliminovať

alebo zmierňovať zistené, zanedbateľné vplyvy na životné prostredie. Zo zhodnotenia predpokladaných
vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za
následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území
v porovnaní s existujúcim stavom.70. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že došlo k porušeniu princípu
rovnosti účastníkov konania, ak žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené

v priebehu zisťovacieho konania a s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa náležitým
spôsobom nevysporiadal. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa neobmedzil
iba na konštatovanie neopodstatnenosti stanoviska, pripomienok k oznámeniu zmeny navrhovanej
činnosti bez uvedenia dôvodu, prečo ich za také považuje, ak jednoznačne konštatoval, že stanovisko
k oznámeniu zmeny navrhovanej činnosti bolo žalobcom podané po zákonom určenom termíne, až vo

fáze odvolacieho konania, čo v zásade nemôže mať dopad na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia,
ako aj na zákonnosť konania prvostupňového orgánu. Žalovaný sa teda vysporiadal s pripomienkami
žalobcu, ak prijal záver, že nie sú relevantné, nakoľko boli podané po lehote. To, že žalobca takéto
vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie
sa s námietkami neobsahuje. Žalobcovi, ako zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského dohovoru,
ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v procese

posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené.

71. Žalobca tiež namietal porušenie práva na konzultácie podľa § 63 zákona EIA. K tejto otázke
sa vyjadril kasačný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/40/2022
zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.20232Svk/5/2022 zo dňa 22.08.2023 a sp.

zn. 7Svk/11/2022 zo dňa 26.10.2023. Najvyšší správny súd SR uviedol, že z obsahu § 63 zákona
č. 24/2006 Z. z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli realizovať výslovne
ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k realizácii konzultácií nie
je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho pojednávania, pričom
toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie nariadil, ak to

povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií Najvyšší správny súd SR potom nevidel
porušenie zákona EIA ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať na skutočnosť, že
samotný článok 6. ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na rozhodovaniach
o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne konzultácie),
ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: „spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti

predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní, alebo preskúmaní so žiadateľom
akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu
k navrhovanej činnosti“. Nárok na ústne konzultácie žalobcovi neprináleží ani z článku 6. ods. 5 smernice
EIA, podľa ktorého: podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napr. vyvesením oznamov v určitom
okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napr. písomnými

podaniami, alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Z bodu 29 preambuly Smernice
Európskeho parlamentu a rady č. 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorou sa mení Smernica EIA
a z ktorého znenia taktiež vyplýva, že sa nevyžadujú žiadne formálne konzultácie v štádiu zisťovacieho
konania. Osvojac si právny názor na uvedenú otázku súdu vyššej autority, správny súd konštatuje,
že ani táto žalobná námietka nebola dôvodná. Správny súd pritom poznamenáva, že je neadekvátne

vytýkať nesprávny postup prvostupňovému orgánu verejnej správy, že neumožnil žalobcovi zúčastniť
sa konzultácie, čím malo dôjsť k porušeniu § 63 zákona EIA, ak žalobca nebol vôbec účastníkom
prvostupňového konania.

72. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, najmä pokiaľ ide o spôsob

posudzovania obsahu odvolania a v ňom zakomponovaného stanoviska žalobcu k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 (použiteľné aj na administratívne konanie), podľa ktorého: „Obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných

orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).“

73. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcu, t. j. v rozsahu žalobných
bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na
podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny
súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v

zmysle § 191 ods. 1 písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich
nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k
takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do
vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

74. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Preto správny
súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

75. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario.

76. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli
trovy a zároveň si ani iné trovy konania neuplatnil, priznanie ktorých by prichádzalo do úvahy len z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

77. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.