Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-11T/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423010027
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Svetlana Filipová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423010027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

12.03.2024 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. 1D.,
trvale bytom C. XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

vobdobíodmesiacadecember2015aždoposia3,svýnimkoumesiacaaugust2016,mesiacadecember
2017, mesiacov apríl, máj, jún, júl, august, september, október 2018, august, september, október 2021,
kedy uhradil výživné v celkovej sume 1 032,43 eur, neprispieval na výživu svojej maloletej dcéry E.
B., narodená XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnos? vyplýva zo Zákona o rodine,
prieom v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku bolo v rámci riešenia predbežnej otázky ureené, že za
obdobie od mesiaca december 2015 až doposia3 mal a mohol prispieva? na výživu maloletej E. sumou
rovnajúcou sa sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené die?a v každom kalendárnom

mesiaci do rúk matky F. G., eím mu takto vznikol dlh na výživnom voei matke F. G. v sume najmenej
1.921,32 eur,

t e d a

najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnos? vyživova? iného a ein
spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší eas,

e í m s p á c h a l

preein zanedbania povinnej výživy pod3a § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Pod3a § 207 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek
2, odsek 3 Trestného zákona na trest odoatia slobody vo výmere 15 (pätnás?) mesiacov.

Pod3a § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v spojení s § 50 odsek 1 Trestného zákona súd
obžalovanému výkon trestu odoatia slobody podmieneene odkladá a ureuje skúšobnú dobu vo výmere
30 (tridsa?) mesiacov.

Pod3a § 50 odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnos?, aby v skúšobnej dobe
pod3a svojich schopností zaplatil zameškané výživné. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.01.2023 bola Okresnému súdu Kežmarok doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Kežmarok číslo Pv 425/22/7703-8 zo dňa 20.01.2023 na obvineného A. B. pre prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno b/ Trestného zákona, nakoľko bol odôvodnený záver, že najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas, pretože zistené skutočnosti podľa prokurátora nasvedčovali tomu, že v období
od mesiaca december 2015 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca august 2016, mesiaca december 2017,
mesiacov apríl, máj, jún, júl, august, september, október 2018, august, september, október 2021, kedy

uhradil výživné v celkovej sume 1 032,43 eur, neprispieval na výživu svojej maloletej dcéry E. B.,
narodená XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine, pričom
v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku bolo v rámci riešenia predbežnej otázky určené, že za obdobie
od mesiaca december 2015 až doposiaľ mal a mohol prispievať na výživu maloletej E. sumou rovnajúcou
sa sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa v každom kalendárnom mesiaci do rúk

matky F. G., čím mu takto vznikol dlh na výživnom voči matke F. G. v sume najmenej 1.921,32 eur.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2023, ktoré sa konalo podľa § 255 odsek 2 Trestného
poriadku v neprítomnosti osoby oprávnenej na prijímanie platieb výživného a v prítomnosti jej
splnomocnenca, opravil sumu úhrad výživného obžalovaným oproti obžalobe zo sumy 878,90 eur na

sumu 882,43 eur a vyčíslil sumu zameškaného výživného ku dňu 28.09.2023 v sume 3.135,00 eur, s
čím splnomocnenec súhlasil.

Obžalovaný neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 písmeno a/ až písmeno c/ Trestného
poriadku a po zákonnom poučení vrátane poučenia o účinnej ľútosti podľa § 86 odsek 1 Trestného

zákona na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2023 vypovedal, že nesúhlasí so žalovaným obdobím od
roku 2015, lebo s dieťaťom a matkou žil v Írsku v spoločnej domácnosti do roku 2017, kedy odišiel
do Anglicka, poslal jej 20,00 libier alebo 20,00 eur. V Írsku bol na sociálke, poberal
dávky 186,00 libier týždenne. Potom išiel do Čiech a posielal jej výživné. Pracoval pol roka až rok ako
lisár plechov do áut pre spoločnosť Tatra Kopřivnice a zarábal 26.000,00 Kč. Potom bol na sociálke

na Slovensku a tak pracoval ako kontrolór televízorov v H.. Po prečítaní zamestnávateľov z lustrácie
Sociálnej poisťovne podľa § 269 Trestného poriadku vypovedal, že u zamestnávateľa MATA Automotive
Slovakia s.r.o. zarábal 500,00 až 600,00 eur mesačne, v ePersonal s.r.o. dostal menej, okolo 200,00
eur, v EDYMAX Personal Management a.s., Manuvia Jobliner, s.r.o., TANDEM personal partner s.r.o.,
AB-TECH s.r.o. súhlasil so mzdou podľa lustrácie, v STYBE s.r.o. nikdy nemal sumy 953,00 eur a

1.006,00 eur, so sumami 525,00 eur a 427,00 eur súhlasil, pričom počas práce pre agentúru STYBE si
musel privyrábať aj v reštaurácii MEDUSA RESTAURANTS, s.r.o., kde zarobil 200,00 eur a z toho platil
ubytovanie. Asi štyri mesiace je práceneschopný, mal infarkt. Je si vedomý vyživovacej povinnosti k
dcére. Matke, ktorá mu dcéru nechcela dávať ani k telefónu, povedal, že keď mu ju nedá k telefónu, aby
vedela, kto je jej otec, nebude platiť výživné. Ona sa rozhodla, že mu ju nedá. Pokiaľ mu dávala dcéru,

malsnahuplatiťvýživné.Neviepreukázať,kedyopustilspoločnúdomácnosťvÍrsku.Žiadaloposkytnutie
lehoty na zaplatenie zameškaného výživného. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.03.2024 vypovedal, že
nemá doklady dokedy žil v Írsku, nemal čas na ich zabezpečenie kvôli lekárom, odišiel z Írska v roku
2019. Od posledného pojednávania nezaplatil nič, dcére založil životné poistenie v Kooperatíve.

F.G.,matkamaloletéhodieťaťaaosobaoprávnenánaprijímanieplatiebvýživného,vprípravnomkonaní
vypovedala, že s obžalovaným sa spoznala v roku 2013, v decembri sa im v Írsku narodila
dcéra, rozišli sa v novembri 2015, on odišiel preč, nevie kam. Od odchodu výživné neplatil pravidelne,
zaplatil len raz alebo dvakrát do roka v rokoch 2016 a 2017, v roku 2018 päť alebo šesťkrát a potom
prestal platiť už úplne. Dožadoval sa telefonického kontaktu s dcérou, tá mu zakaždým pripomenula, že

jej má platiť výživné a potom záujem o dcéru stratil. Dňa 06.08.2021 u právnej zástupkyne podpísali ako
rodičia rodičovskú dohodu s tým, že dcéra bude v starostlivosti matky a otec má platiť výživné. Potom
hneď prvé dva mesiace v septembri a októbri 2021 zaplatil výživné po 50,00 eur a odvtedy nič. Dohodli
sa, že bude platiť prevodom na jej účet. O dcéru sa žiadnym spôsobom nestará, ani darčeky. Nie sú v
kontakte. Núdzou netrpí, pomáhajú jej rodičia, ktorí sú tiež v Írsku. Ku dňu 16.11.2022 vyčíslila sumu

zameškaného výživného vo výške 2.588,53 eur.Dokazovaním na hlavnom pojednávaní vykonanom na podklade vyšetrovacieho spisu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, odboru kriminálnej polície, číslo ORP-152/VYS-KK-2022,

listinných dôkazov zo súdneho spisu a výpovedí obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine a výroku o
treste súd zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný k svojej osobe vypovedal, že je rozvedený, má stredoškolské vzdelanie, je nezamestnaný,
práceneschopný a má jedno dieťa.

Otcovstvo obžalovaného k maloletej E. B., narodenej XX.XX.XXXX v meste I. v Írsku, okrem výpovedí
obžalovaného a osoby oprávnenej na prijímanie platieb výživného ako rodičov, preukazuje rodný list
dieťaťa.

Dňa 06.08.2021 v Starej Ľubovni rodičia maloletého dieťaťa podpísali dohodu o úprave

rodičovských práv, podľa ktorej sa maloletá E. zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaväzuje
prispievať na jej výživu sumou 50,00 eur mesačne, ktoré bude posielať na účet matky vždy do 15.teho
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po podpísaní dohody. Rodičia
styk otca s maloletou si neupravujú. Z predloženej písomnej rodičovskej dohody vyplýva, že mala slúžiť
akopodkladkschváleniurodičovskejdohodysúdom.Súdnerozhodnutieoschválenírodičovskejdohody

ale predložené v trestnom konaní nebolo.

LustráciaSociálnejpoisťovnevyžiadanásúdompreukazujezamestnávateľov avymeriavacie
základy obžalovaného od júna 2019 do septembra 2022. Obžalovaný na území Slovenskej republiky
teda pracoval od 17.06.2019 do 06.12.2019 pre Mata Automotive Slovakia s.r.o., IČO: 50875574, s

vymeriavacím základom za jún 2019 v sume 312,00 eur, júl 2019 v sume 517,52 eur, august 2019 v
sume 685,35 eur, september 2019 v sume 698,80 eur, október 2019 v sume 680,44 eur, november 2019
v sume 625,28 eur a december 2019 v sume 249,05 eur. Od 21.09.2020 do 25.11.2020 pree Personal
s.r.o., IČO: 36867136, s vymeriavacím základom za september
2020 v sume 321,06 eur, október 2020 v sume 872,66 eur a november 2020 v sume 685,72 eur. Od

23.03.2021 do 28.10.2021 pre EDYMAX Personal Management a.s., IČO: 36265403, s vymeriavacím
základom za marec 2021 v sume 186,36 eur, apríl 2021 v sume 686,01 eur, máj 2021 v sume 678,31 eur,
jún 2021 v sume 1.049,71 eur, júl 2021 v sume 787,70 eur, august 2021 v sume 472,43 eur, september
2021 v sume 758,95 eur a október 2021 v sume 719,60 eur. Od 21.04.2022 do 28.04.2022 pre
Manuvia Jobliner, s.r.o., IČO: 47592761, vymeriavací základ za apríl 2022 v sume 280,41

eur. Od 12.05.2022 do 17.05.2022 pre TANDEM personal partner s.r.o.,
IČO: 36292842, vymeriavací základ za máj 2022 v sume 31,03 eur. Od 15.06.2022 do 14.09.2022 pre
STYBE s.r.o., IČO: 50234161, vymeriavací základ za jún 2022 v sume 525,00 eur, júl 2022 v sume
953,45 eur, august 2022 v sume 1.006,25 eur a september 2022 v sume 437,50 eur. Od 06.08.2022
do 14.09.2022 pre MEDUSA RESTAURANTS, s.r.o., IČO: 35849592, bez vymeriavacieho základu

(dohoda o pracovnej činnosti). Od 25.08.2022 do 19.09.2022 pre AB-TECH s.r.o., IČO: 45400717, bez
vymeriavacieho základu za august 2022 a za september 2022 v sume 267,00 eur (dohoda o vykonaní
práce).

Od 01.12.2015 obžalovaný nepoberal dôchodkovú, nemocenskú, úrazovú dávku ani dávku

v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, čo potvrdila Sociálna poisťovňa.

Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš preukazujú, že obžalovaný
poberal dávku v hmotnej núdzi od 01.03.2020 do 30.09.2020 (spolu v sume 742,40 eur), od 01.01.2021
do 31.03.2021 (spolu v sume 203,40 eur) a od 01.01.2022 do 30.04.2022 (v sume

275,20 eur). V žalovanom období bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
10.12.2018 do 11.03.2019 (vyradený dňom 12.03.2019 pre nespoluprácu s úradom), od 02.03.2020 do
20.09.2020(vyradenýdňom21.09.2020prevznikpracovnéhopomeruvePersonals.r.o.),od26.11.2020
do 22.03.2021 (vyradený dňom 23.03.2021 pre vznik pracovného pomeru v EDYMAX
Personal Management a.s.), od 29.10.2021 do 20.04.2022 (vyradený dňom 21.04.2022 pre

vznik pracovného pomeru v Manuvia Jobliner, s.r.o.), od 29.04.2022 do 11.05.2022 (vyradený
dňom 12.05.2022 pre vznik pracovného pomeru v TANDEM personal partner s.r.o.) a od 08.06.2022 do
14.06.2022 (vyradený dňom 15.06.2022 pre vznik pracovného pomeru v STYBE s.r.o.).Z dokladov predložených obžalovaným (platby cez Western Union a prevod na bankový účet v
prospech matky maloletého dieťaťa) súd zistil čiastočné úhrady výživného v žalovanom období, a to dňa
19.08.2016 v sume 32,92 eur, dňa 27.08.2016 v sume 49,47 eur, dňa 22.12.2017 v sume 50,00 eur, dňa

24.04.2018 v sume 100,00 eur, dňa 22.05.2018 v sume 100,00 eur, dňa 25.06.2018 v sume 150,00 eur,
dňa 23.07.2018 v sume 100,00 eur, dňa 21.08.2018 v sume 100,00 eur, dňa
21.09.2018 v sume 100,02 eur, dňa 25.10.2018 v sume 100,02 eur, dňa 19.08.2021 v sume 50,00 eur,
dňa 18.09.2021 v sume 50,00 eur a dňa 19.10.2021 v sume 50,00 eur, t.j. čiastkové úhrady výživného
v sume spolu 1.032,43 eur.

Katastrálny odbor Okresného úradu Veľký Krtíš potvrdil, že obžalovaný nie je evidovaným vlastníkom
ani spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na tamojšom úrade.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva priestupok
obžalovaného z novembra 2021 na úseku dopravy - reflexné prvky chodca (pokuta 10,00 eur).

Z odpisu Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný bol len raz súdne trestaný v roku 1997, ide o zahladené odsúdenie, na ktoré sa
vzťahovala amnestia z marca 1998.

Podľa správy o povesti od Obce C. v okrese Veľký Krtíš, obžalovaný žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, sťažnosti na jeho osobu neevidujú.

V záverečnej reči prokurátor trval na uznaní viny obžalovaného s úpravou dlhu na výživnom ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia podľa minimálneho zákonného výživného a navrhoval obžalovanému

uložiť podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou
dobou a súčasne uložiť povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť dlžné výživné.

Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne.

Súd obhajobu obžalovaného neakceptoval a vyhodnotil ako účelovú. Obžalovaný najprv tvrdil, že
žil s matkou dieťaťa do roku 2017, neskôr vypovedal, že spolu žili do roku 2019. Matka dieťaťa
vypovedala, že odišiel po ich rozchode v novembri 2015, čo súd považuje za vierohodné, pretože

tomu zodpovedajú i obžalovaným predložené listinné doklady o úhradách výživného, ktoré poukazoval
matke dieťaťa na diaľku cez platobné služby od leta 2016, pričom obžalovaný vo výpovedi tvrdil i skôr
poukazované platby po odluke, ktoré neboli preukázané listinne. Nerealizovanie styku s dieťaťom
nie je zákonom prípustným dôvodom pre neplatenie výživného povinným rodičom, išlo o svojvôľu
obžalovaného. Súd pri výške dosahovaných príjmov obžalovaného z pracovnej činnosti v rozhodnom

období vychádzal z vymeriavacích základov jeho zamestnávateľov na území Slovenskej republiky podľa
potvrdenia Sociálnej poisťovne, ktoré považuje za vierohodné a neprihliadal na tvrdenia obžalovaného,
že u niektorých dosiahol nižší príjem ako v potvrdení.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je

obsahom vyživovacej povinnosti. Súd v trestnom konaní nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto
povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného (R 11/1984).

Súd v rámci posudzovania predbežnej otázky podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v žalovanom období bol obžalovaný preukázateľne

povinný plniť vyživovaciu povinnosť len v minimálnej zákonnej výmere, nakoľko súdu predložená
písomná dohoda rodičov nebola schválená súdom a teda nie je vykonateľná v zmysle § 65 odsek 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o rodine“). Teda ani v
prípade obžalovaného, ktorý bol opakovane v evidencii uchádzačov o zamestnanie (štyri mesiace v roku
2019, deväť mesiacov v roku 2020, šesť mesiacov v roku 2021 a necelých šesť mesiacov v roku 2022) a

bol aj poberateľom dávky v hmotnej núdzi (sedem mesiacov v roku 2020, tri mesiace v roku 2021 a štyri
mesiace v roku 2022), rovnako tak s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, že mal v roku 2023 prekonať
infarkt, jeho sociálne, zárobkové, zdravotné problémy v celosti ho nezbavovali vyživovacej povinnosti
rodiča k maloletej dcére v minimálnej zákonnej výmere.Súd ureil sumy minimálneho zákonného výživného od decembra 2015 doposia3 v súlade s § 62 odsek 3
Zákona o rodine ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté die?a ureenej pod3a

§ 2 písmeno c/ bod 2. bod zákona e. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov („Zákon o životnom minime“) v spojení s § 5 odsek 1 Zákona o životnom minime, pod3a
ktorého sa sumy životného minima upravia k 1. júlu bežného kalendárneho roka za tam definovaných
splnených podmienok a to formou opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky o úprave súm životného minima (ialej len „Opatrenie“), a to s poukazom na § 3 odsek 1 prvá

veta po eiarku zákona e. 600/2003 Z. z. o prídavku na die?a a o zmene a doplnení zákona e. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení, nako3ko maloletá dcéra obžalovaného je neplnoletým nezaopatreným die?
a?om.

Sumy minimálneho zákonného výživného pre maloletú dcéru obžalovaného ako neplnoleté
nezaopatrené dieťa boli od 01.07.2013 do 30.06.2017 vo výške 27,13 eur mesačne (Opatrenie č.

183/2013 Z. z.), od 01.07.2017 do 30.06.2018 vo výške 27,32 eur (Opatrenie
číslo 173/2017), od 01.07.2018 do 30.06.2019 vo výške 28,08 eur mesačne (Opatrenie číslo
196/2018), od 01.07.2019 do 30.06.2020 v sume 28,79 eur mesačne (Opatrenie číslo 183/2019), od
01.07.2020 do 30.06.2021 v sume 29,42 eur mesačne (Opatrenie číslo 174/2020), od 01.07.2021 do
30.06.2022 v sume 29,87 eur mesačne (Opatrenie číslo 244/2021), od 01.07.2022 do 30.06.2023

v sume 32,11 eur mesačne (Opatrenie číslo 227/2022) a od 01.07.2023 v sume 36,80 eur mesačne
(Opatrenie č. 220/2023).

Súd vyčíslil výživné v minimálnej zákonnej výške za jednotlivé roky v celkovej sume 2.953,75 eur
nasledovne. Za december 2015 v sume 27,13 eur, za rok 2016 v sume 325,56 eur (dvanásť mesiacov

po 27,13 eur), za rok 2017 v sume 326,70 eur (šesť mesiacov po 27,13 eur, šesť mesiacov po 27,32
eur), za rok 2018 v sume 332,40 eur (šesť mesiacov po 27,32 eur, šesť mesiacov po 28,08 eur), za
rok 2019 v sume 341,22 eur (šesť mesiacov po 28,08 eur, šesť mesiacov po 28,79 eur), za rok 2020
v sume 349,26 eur (šesť mesiacov po 28,79 eur, šesť mesiacov po 29,42 eur), za rok 2021 v sume
355,74 eur (šesť mesiacov po 29,42 eur, šesť mesiacov po 29,87 eur), za rok 2022 v sume 371,88

eur (šesť mesiacov po 29,87 eur, šesť mesiacov po 32,11 eur), za rok 2023 v sume 413,46 eur (šesť
mesiacov po 32,11 eur, šesť mesiacov po 36,80 eur), za január až marec 2024 v sume 110,40 eur (tri
mesiace po 36,80 eur).

Po zohľadnení úhrad výživného obžalovaným v celkovej sume 1.032,43 eur súd dospel k sume

zameškaného výživného 1.921,32 eur.

Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok opísaný v skutkovej vete
vyhlásenej vo výroku tohto odsudzujúceho rozsudku sa v celom rozsahu stal, spáchal ho obžalovaný a
došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty úmyselného prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, teda obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov si neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – po dlhší čas, pričom v skutkovej vete výroku o vine došlo oproti obžalobe k určeniu
vyživovacej povinnosti len v minimálnej zákonnej výmere počas celého rozhodného obdobia a súd

navýšil sumu čiastočných úhrad výživného podľa predložených listinných dokladov a podľa toho určil
sumu zameškaného výživného od decembra 2015 do ukončenia dokazovania a rozhodnutia súdu tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Objektom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je nárok na výživu medzi

príbuznými (nárok dieťaťa voči rodičovi) založený na ustanoveniach Zákona o rodine, teda alimentačný
nárok. Trestný zákon tu chráni záujem oprávnených osôb a ich alimentačných nárokov, keďže zákonná
úprava vzájomných vyživovacích povinností vyjadruje záujem spoločnosti chrániť osoby, ktoré vzhľadom
na svoj vek, možnosti a schopnosti sú odkázané výživou v rozhodnom období na povinnú osobu.

Predmetom útoku je maloleté dieťa obžalovaného, toho času vo veku desať rokov, teda v čase páchania
skutku od decembra 2015 doposiaľ, išlo o dieťa - batoľa, dieťa v predškolskom veku a toho času
ide o žiačku základnej školy, ktorá si plní povinnú školskú dochádzku. Ide preukázateľne o maloleté
nezaopatrené dieťa, ktoré je v celom rozsahu z objektívnych dôvodov, vzhľadom na jeho nízky veka plnenie si povinnej školskej dochádzky, odkázané na výživu zo strany oboch povinných rodičov, pričom
osobnú starostlivosť dieťaťu zabezpečuje len matka.

Súd preto vyvodil voči obžalovanému trestnoprávnu zodpovednosť, nakoľko obžalovaný je spôsobilým
špeciálnym subjektom vo vzťahu k prečinu podľa § 207 Trestného zákona s plnou trestnoprávnou
zodpovednosťou bez zistenia akýchkoľvek okolností vylučujúcich jeho trestnoprávnu zodpovednosť
v zmysle § 22 Trestného zákona (vek), rovnako a contrario k § 23 Trestného zákona (príčetnosť).
Obžalovaný je biologickým rodičom maloletého dieťaťa, ktorému výška mesačného výživného vyplýva

zo Zákona o rodine.

Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je pokračovací trestný čin s prvkami
trestného činu hromadného. O pokračovanie konania ide až do doby vyhlásenia rozsudku súdu prvého
stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodoberie na záverečnú poradu (§ 122 odsek 13 Trestného
zákona). Je to zároveň omisívny trestný čin. Obžalovaný naplnil objektívnu stránku kvalifikovanej

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy svojím pokračujúcim omisívnym konaním tým,
že v rozhodnom období opomínal, teda riadne a včas neplnil, svoju zákonnú povinnosť rodiča vyživovať
svoje maloleté nezaopatrené dieťa a súčasne naplnil osobitný kvalifikačný znak podmieňujúci použitie
vyššej trestnej sadzby tým, že nekonal riadne a včas po dlhší čas.

Následkom omisívneho konania obžalovaného bolo narušenie Trestným zákonom chráneného objektu.
Neplatenie výživného obžalovaným sťažovalo sociálnu situáciu matky, pomáhali jej rodičia. Medzi
opomenutím obžalovaného konať a plniť si vyživovaciu povinnosť a následkom je daný príčinný vzťah.
Ak by obžalovaný výživné platil, peňažné prostriedky z alimentačného nároku by boli v dispozičnej moci
matky dieťaťa a tá by ich v rámci osobnej starostlivosti mohla použiť pre potreby dieťaťa.

Subjektívna stránka trestného činu bola naplnená vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno
a/ Trestného zákona. Cielene a vedome výživné prestal platiť a úhradu výživného v rámci obhajoby
podmieňoval realizovaním styku (telefonického kontaktu) s dieťaťom, ktorý mu mala matka dieťaťa
odopierať.

Pri prečine je súd obligatórne povinný skúmať tzv. materiálny korektív podľa § 10 odsek 2 Trestného
zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Súd nezistil dôvody na aplikáciu materiálneho korektívu, pretože závažnosť prečinu spáchaného

obžalovaným, ktorý svojím konaním naplnil materiálne i formálne všetky zákonné znaky kvalifikovanej
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy, súd nepovažuje len za nepatrnú, ale závažnú.
Konanie obžalovaného súd hodnotí ako nezodpovedné, svojvoľné a v rozpore s jeho zákonnou
povinnosťou rodiča.

Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd bol pri ukladaní trestu obžalovanému viazaný zákonom ustanovenou trestnou sadzbou trestu
odňatia slobody podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona na jeden rok až päť rokov. Súd obžalovanému
priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona za vedenie riadneho života
pred spáchaním skutku a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Aplikovaním
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami v

pomere 1 : 0, došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. o 16 mesiacov, z piatich
rokov na úroveň tri roky a osem mesiacov.

Súd obžalovanému v rámci určenej sadzby jeden rok až tri roky a osem mesiacov uložil podľa § 207
odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ide o trest uložený mierne
nad dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby. Súd pri určení výšky trestu prihliadal na doterajší spôsob
života obžalovaného, ktorý sa nedopúšťal inej protispoločenskej činnosti.Výmera uloženého pätnásťmesačného podmienečného trestu odňatia slobody má zodpovedať
účelu trestu vzhľadom na osobu obžalovaného. Obžalovaný dlhodobo napriek svojim možnostiam
a schopnostiam úmyselne výživné na svoje dieťa v minimálnej zákonnej výmere k rukám matky neplatil

a obhajoval sa účelovo.

Súd týmto odsudzujúcim rozsudkom vyhovel obžalobe pri čiastočnej úprave skutkovej vety v dôsledku
posúdenia predbežnej otázky podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku, keďže dokazovaním vykonaným
na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov žalovanej

kvalifikovanej skutkovej podstaty úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy, ale pri vyživovacej
povinnosti obžalovaného za obdobie od decembra 2015 až doposiaľ nie v žalovanej výmere 50,00
eur mesačne podľa rodičovskej dohody, ktorá nebola schválená súdom, ale len v minimálnej zákonnej
výmere, pri zohľadnení čiastočných úhrad, a to nie v žalovanej sume 882,43 eur ale v sume 1.032,43
eur a pri celkovej sume zameškaného výživného za rozhodné obdobie vo výške minimálne 1.921,32
eur, za čo súd uložil obžalovanému pätnásťmesačný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou

doboutridsaťmesiacovapovinnosť,abyvskúšobnejdobepod3asvojichschopnostízaplatilzameškané
výživné.

Súd záverom odôvodnenia rozsudku opätovne poučuje obžalovaného o možnosti dosiahnutia právnych
účinkov účinnej ľútosti zaplatením zameškaného výživného k rukám matky maloletého dieťaťa. V zmysle

§ 86 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu zanikne aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splní skôr, než sa súd druhého stupňa odoberie na záverečnú poradu. Matka dieťaťa
vypovedala, že dieťa v dôsledku neplatenia výživného netrpelo núdzou, teda doposiaľ nemalo ísť o trvalo
nepriaznivé následky trestného činu.

najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov neplní si úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok