Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/120/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201489
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1219201489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu JUDr. Peter Sopko, LL.M.,
Paulínska 24, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu Slovak Sport, s.r.o. „v konkurze", Piaristická
2, Nitra, IČO: 36 358 037, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35
763 469, o zaplatenie 117.438,90 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II, č.k. 58Cb/51/2019-180 zo dňa 17.3.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/51/2019-180 zo dňa
17.3.2022 v napadnutom výroku I. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 116.400,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 29.100,-
EUR od 1.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 29.100,- EUR od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 29.100,-
EUR od 31.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 29.100,-EUR od 29.6.2015 do zaplatenia, druhým výrokom
konanie v časti zaplatenia istiny 664,38EUR spolu s nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 9,05% ročne zo sumy 339,18EUR od 20.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 325,20EUR od 21.6.2015

do zaplatenia zastavil, tretím výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a štvrtým výrokom priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98,22%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
19.3.2018domáhalzaplateniažalovanejsumytitulomnezaplatenýchfaktúrzaobdobiešíreniaprogramu
a za vysielacie práva, úpadcovi. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže má za to, že uplatnené
pohľadávky sú premlčané. Žalovaný argumentoval tým, že základnou právnou úpravou upravujúcou

vzťahy medzi žalobcom a žalovaným bol zákon č. 618/2003 Z,z.. Nakoľko zákon č. 618/2003 Z.z.
neupravoval inštitút premlčania práv na plnenie vyplývajúce z licenčnej zmluvy, premlčanie sa má
podľa žalovaného spravovať Občianskym zákonníkom. Žalovaný uvedený záver odôvodňoval tým, že
úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku, nie je možné aplikovať z dôvodu, že Obchodný zákonník
neobsahuje úpravu premlčania vo vzťahu k právu duševného vlastníctva. Súd uviedol, že obsah
zmlúv, ktorých predmetom je udelenie licencie na šírenie televízneho vysielania sa nepochybne riadi
ustanoveniami zákona č. 618/2003 Z.z., ale právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv podliehajú

obchodnoprávnej úprave, lebo tieto otázky možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka riešiť
podľa Obchodného zákonníka.3. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že tak úpadca, ako aj žalovaný boli v čase
uzatvorenia zmluvy podnikateľmi a zmluva bola uzatvorená v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej
činnosti. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná a v súlade s §

391 ods. 1 Obchodného zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde.
Žalovaný odoslal žalobu na súd elektronicky dňa 18.3.2019, pričom v súlade s § 32 ods. 5 písm.
a) zákona č. 305/2013 Z.z., sa považuje dňom 18.3.2019 aj za doručenú. Za premlčané je tak
možno považovať iba také nároky žalobcu, ktoré žalobca (resp. úpadca) mohli uplatniť na súde pred
18.3.2015. Premlčaným je tak nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za licenciu pre 3.121,10 abonentov

televíznych programov SLOVAKSPORT.TV1 a SLOVAKSPORT.TV3 za mesiac december, ktorý žalobca
fakturoval žalovanému faktúrou č. 2014290. Lehota splatnosti tohto nároku podľa čl. V bod 2 písm.
b) Dohody o káblovej retransmisii a verejnom prenose prostredníctvom satelitu televíznej programovej
služby zo dňa 14.5.2014, bola 60 dní odo dňa je doručenia žalovanému. Faktúra bola vystavená dňa
31.12.2014, pričom žiadna zo strán sporu neuvádzala, že by k doručeniu faktúry došlo v iný deň.
Nárok žalobcu z faktúry č. 2014290 sa tak stal splatný dňa 2.3.2015 a premlčal sa dňa 2.3.2019, teda

pred podaním žaloby na súd. V uvedenej časti preto súd žalobu žalobcu z dôvodu úspešne vznesenej
námietky premlčania žalovaným zamietol. Pri ostatných nárokoch žalobcu súd naopak konštatoval,
že tieto boli na súde uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. Faktúra č. 2015025, ktorou žaloba
fakturoval žalovanému sumu 29.100,-EUR, ako odplatu za licenciu na šírenie televízneho programu
SLOVAKSPORT.TV2 v období mesiaca február bola vystavená dňa 28.2.2015, splatná mohla byť

najskôr dňa 1.4.2015, pričom v tento deň sa žalobca (resp. úpadca) mohol po prvýkrát domáhať
na súde jej úhrady. Premlčacia doba tohto nároku tak uplynula až dňa 1.4.2019, teda po podaní
žaloby. Predmetný nárok tak nebol v čase podania žaloby premlčaný. Záver o nedôvodnosti námietky
premlčania platí aj vo vzťahu k ostatným uplatneným nároky, nakoľko tieto boli všetky fakturované
neskôr.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že vysielanie televízneho programu
SLOVAKSPORT.TV2 prebiehalo aj v období mesiacov február až máj 2015. Spornou nebola ani
skutočnosť, že žalovaný v uvedenom čase tento program rozširoval. Napriek tomu žalovaný zastával
názor, že nie je povinný úpadca za šírenie ním vytváraného televízneho programu nič uhrádzať, a to

z dôvodu, že nebol dodržaný dohodnutý obsah vysielania, teda, že jeho súčasťou nebolo vysielanie
prenosov z komerčne najatraktívnejších športových podujatí, ktorých vysielanie bolo v dohode zo
dňa 26.6.2014 výslovne vymienené, pričom argumentoval ustanovením § 326 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Podľa súdu, uvedené ustanovenie nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Žalovaný
predovšetkým nebol povinný poskytnúť plnenie úpadcovi ako prvý. Naopak žalobca uhrádzal odplatu

za šírenie televízneho programu mesačne pozadu. Minimálna splatnosť faktúr bola navyše v zmluve
určená dobou 30 dní odo dňa ich doručenia. Žalovanému teda bola najskôr poskytnutá služba a
až následne ju uhrádzal, a teda nie je splnená základná podmienka pre uplatnenie § 326 ods. 1
Obchodného zákonníka žalovaným. Predmetom záväzku úpadcu vo vzťahu k žalovanému bolo vytvárať
televízny program SLOVAKSPORT.TV2 a umožniť žalovanému jeho šírenie. Pokiaľ úpadca tento

televízny program v období mesiacov február až máj 2015 vysielal, umožňoval žalovanému jeho šírenie
a žalovaný tento program aj skutočne šíril, žalovaný nebol oprávnený odoprieť žalobcovi úhradu za
už poskytnuté plnenia. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že programová skladba televízneho
vysielania nenapĺňala požiadavky vymedzené v dohode medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom
záväzku žalobcu nebolo poskytnúť žalovanému licenciu na šírenie prenosov z anglickej futbalovej ligy

alebo z iných konkrétnych športových podujatí, ale poskytnutie práv na šírenie televízneho programu
SLOVAKSPORT.TV2. Žalovaný úpadcovi neuhrádzal licenciu za šírenie uvedených športových podujatí,
ale licenciu za šírenie športového programu, ktorý úpadca aj vysielal. Pokiaľ žalovaný tento program
šíril, bol povinný uhradiť zmluvne dohodnutú odplatu. Pokiaľ televízne vysielanie obsahov nespĺňalo
požiadavky vymedzené v dohode medzi úpadcom a žalovaným, nezakladalo to právo žalovaného

odoprieť žalobcovi dohodnutú úhradu. Dôsledky porušenia žalobcovej povinnosti dodržať minimálnu
programovú štruktúru televízneho vysielania boli jasne a jednoznačne vymedzené v samotnej zmluve.
Žalovaný mal v takomto prípade právo odstúpiť od zmluvy. Odstúpením od zmluvy by zanikla jeho
povinnosť uhrádzať žalobcovi odplatu za šírenie ním vytváraného televízneho vysielania a na druhej
strane by mu samozrejme aj zaniklo aj jeho oprávnenie predmetný program šíriť. Pokiaľ toto svoje právo

nevyužil a televízne vysielanie ďalej rozširoval bol povinný úpadcovi naďalej poskytovať odplatu.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia
sumy 116.400,-EUR, ktorá zodpovedá odplate za šírenie televízneho programu SLOVAKSPORT.TV2žalovaným v mesiacoch február až máj 2015, dôvodná. Súd splatnosť jednotlivých faktúr ustálil lehotou
30 dní odo dňa ich vystavenia a od nasledujúceho dňa zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z
omeškania a v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania za obdobia do ich

splatnosti žalobu zamietol.

6. Proti I. a IV. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého súd
nebol kauzálne príslušný na rozhodnutie v predmetnej veci, v dôsledku čoho neboli splnené procesné
podmienky pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) C.s.p. je na konanie v

autorskoprávnych veciach vzhľadom na sídlo žalovaného kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava
I. Taktiež súd nesprávne vyhodnotil právny režim plynutia premlčacej lehoty v predmetnej veci. Práva
vyplývajúce z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom sú upravené v osobitnom
právnom predpise (v rozhodnom čase zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom), ktorý je vo vzťahu špeciality tak k Občianskemu zákonníku, ako aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku. Vzhľadom na § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka je to Občiansky zákonník,

ktorý upravuje právne vzťahy z duševného vlastníctva, a preto nie je možné uplatnenie Obchodného
zákonníka na inštitút premlčania, a to bez ohľadu na to, či ide o právne vzťahy medzi podnikateľskými
subjektmi. Tým, že vzťah Občianskeho zákonníka a osobitnej úpravy v oblasti práv duševného
vlastníctva je vyjadrený osobitne v ods. 3 nezávisle od ods. 2, je zrejmý záujem zákonodarcu osobitné
vzťahy vyplývajúce z práva duševného vlastníctva regulovať nezávisle od ods. 2, a za každých okolností

a nezávisle od toho, či by prichádzal do úvahy postup podľa ods. 2, ich podriadiť úprave podľa
Občianskeho zákonníka.

7. Podľa žalovaného tým, že okresný súd odmietnutím obrany žalovaného pred povinnosťou platiť
(dokonca v plnom rozsahu) za produkt, ktorý ani náznakom nespĺňal parametre dohodnuté medzi

úpadcom a žalovaným a ktorý si vlastne u úpadcu ani neobjednal, nesprávne interpretoval a aplikoval
právo a vytvoril vrcholne nespravodlivú a čisto v prospech žalobcu/úpadcu svedčiacu situáciu. Dôkazy
vykonané počas súdneho konania pred okresným súdom a skutočnosti zistené počas súdneho konania
svedčili v prospech jednoznačného záveru, že dohodnutá licenčná odmena bola priamo, jednoznačne
a nerozlučne previazaná s povinnosťou úpadcu zabezpečiť špecifikovaný športový obsah v rámci

vysielania. Uvedené vylučuje možnosť akceptovať záver, že úpadca si svoju povinnosť splnil, a preto
bol povinný plniť aj žalovaný. Žalovaný odmieta záver, že úpadca žalovanému poskytol dohodnuté
plnenie. Úpadca žalovanému neposkytol dohodnuté plnenie a ani nebol pripravený ho poskytnúť,
nakoľko nedisponoval právami k súťažiam, ktoré sa v rámci minimálnych obsahových garancií zaviazal
do svojho vysielania zahrnúť. Ďalej je potrebné odmietnuť záver, že odplata bola dohodnutá za licenciu

na vysielanie a nie na jednotlivý športový obsah, a preto pre povinnosť jej úhrady nebolo rozhodujúce
dodržanie minimálnych obsahových garancií. Uvedeným prístupom okresný súd bez opory v právnej
úprave obmedzil zmluvnú slobodu úpadcu a žalovaného. Úpadca a žalovaný mali vôľu dohodnúť sa
na šírení nie akejkoľvek programovej služby s názvom SLOVAK ŠPORT TV.2, ale takej, ktorá spĺňala
minimálne obsahové garancie. Okresný súd tým, že možnosť reakcie žalovaného na neplnenie zo strany

úpadcu obmedzil na odstúpenie od Dohody o retransmisii, urobil žalovaného rukojemníkom zmluvného
vzťahu s úpadcom s povinnosťou platiť v plnom rozsahu napriek neplneniu zo strany úpadcu. Z
uvedeného je zrejmé, že úpadca neposkytol dohodnuté plnenie, dohodnutú službu, a preto ani nemohol
očakávať a požadovať, aby došlo k plneniu zo strany žalovaného a žalovaný nemohol byť povinný
plniť dohodnuté plnenie, nakoľko mu nebola poskytnutá dohodnutá služba. Žalovaný poukázal na

nezohľadnenie dôkazu - výpovede konateľa úpadcu, čo mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný počas celých štyroch rokov
trvania konania otázku kauzálnej príslušnosti nikdy nenamietol, a preto jeho argumentáciu vykonanú

až v štádiu po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie považuje za účelovú. K právnemu posúdeniu
veci k premlčaniu, sa žalobca stotožňuje s právnym posúdením veci obsiahnutým v rozsudku. K
odopretiu plnenia žalobca uviedol, že predmetom konania je nárok na zaplatenie odplaty za šírenie
programovej služby SLOVAK SPORT.TV2 žalovaným, ktorá bola produkovaná úpadcom. Predmetom
odmeny definovanej v zmluve nie je licencia na konkrétne obsahové zložky programovej služby SLOVAK

SPORT.TV2. Predmetom odmeny definovanej v zmluve je odplata za možnosť žalovaného programovú
službu SLOVAK SPORT.TV2 šíriť, pričom túto možnosť mal žalovaný de facto a de iure až do zániku
zmluvu. Ak mal žalovaný za to, že programová služba nemá dohodnutý obsah, mal možnosť od zmluvy
včas odstúpiť a vyvolať tým zánik jeho povinnosti za šírenie programovej služby platiť dohodnutúodmenu. Nemožno súhlasiť s argumentom žalovaného, že ak súd vyslovil záver o nemožnosti odopretia
plnenia na momente vzniku nároku na zaplatenie odplaty, že by týmto (súd) vytvoril nevyváženú alebo
nespravodlivú situáciu. Výklad súdu je súladný s textáciou zmluvy a zákonnou právnou úpravou.

9. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu s tým, že Obchodný zákonník nie je lex specialis v
zmysle § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko neupravuje autorské práva ani práva súvisiace s
autorským právom. K odopretiu plnenia zopakoval, že úpadca sa zaviazal na poskytnutie licencie na
šírenie programovej služby SLOVAK SPORT.TV2 s presne špecifikovanými minimálnymi obsahovými

garanciami. Úpadca svoju časť dohody nedodržal, nie je preto zrejmé, ako môže byť požiadavka, aby
žalovaný bol povinný plniť v plnom rozsahu, spravodlivá. Ak právna úprava stanoví právo domáhať sa
plnenia len pre toho, kto už splnil alebo je pripravený splniť, potom min. analogicky je potrebné dospieť k
záveru, že pri synalagmatickom vzťahu absencia riadneho plnenia záväzku dáva druhej strane priestor
primerane reagovať, teda odoprieť svoje plnenie.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa24.1.2024.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutých výrokov I. a IV. rozsudku a uvádza, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to,
že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a
preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol

žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s

otázkou, že nárok na zaplatenie sumy 116.400,- EUR, ktorý zodpovedá odplate za šírenie televízneho
programu SLOVAKSPORT.TV2 žalovaným, je dôvodný.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nebol
vo veci kauzálne príslušný na rozhodnutie a obsah zmluvného vzťahu sa riadil autorským zákonom.

Súd prvej inštancie správne posúdil, keď uviedol, že obsah zmlúv, ktorých predmetom je udelenie
licencie na šírenie televízneho vysielania sa riadi ustanoveniami autorského zákona, avšak právne
vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv podliehajú obchodnoprávnej úprave, pričom žalobca si v
konaní uplatňoval nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ako zmluvne dohodnutej odplaty. Dohodou o
káblovej retransmisii a verejnom prenose prostredníctvom satelitu televíznej programovej služba sa

strany dohodli na šírení programu poskytovateľa (žalobcu) prostredníctvom distribútora (žalovaného) a
to za dohodnutých podmienok a za odplatu. Predmetom dohody bolo poskytnutie neexkluzívnej licencie
žalovanému pre územie SR na šírenie programov žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami
nebolo dohodnuté užívanie a nakladanie s autorským právom v súvislosti s výrobou diela (televízneho
programu zostaveného žalobcom). Tieto autorské práva musel mať žalobca vysporiadané s jednotlivými

prevádzkovateľmi športových podujatí. Predmetom zmluvy medzi stranami bolo teda vysielanie už
vyhotoveného diela (televízneho programu) prostredníctvom siete žalovaného. Predmet zmluvy medzi
stranami z pohľadu autorských práv teda absentuje. V posudzovanej veci je teda obchodnoprávny
záväzkový vzťah na základe ktorého sa žalobca zaviazal žalovanému dodať vyhotovený televíznyprogram a žalovaný sa zaviazal takéto dielo šíriť prostredníctvom svojej siete koncovým užívateľom. V
súlade s čl. XI. ods. 2, zmluvy bolo medzi stranami dohodnuté, že „ práva a povinnosti, ktoré nie sú v
Dohodevýslovneupravené,saspravujúustanoveniamizák.č.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvznení

neskorších predpisov.“ Vzhľadom na tú skutočnosť, že v Dohode nie je osobitne upravené premlčanie
nároku strán je nesporné, že žalovaným namietané premlčanie sa (na základe dohody strán) v súlade
s cit. ust. Dohody spravuje Obchodným zákonníkom. Nie je preto dôvodná námietka žalovaného, že
neboli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Na základe
uvedeného bolo aj správne vyhodnotené plynutie premlčacej doby v zmysle ust. § 391 ods. 1 a § 397

Obchodného zákonníka, ktorá je štvorročná.

15. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, podľa ktorej žalovaný
nebol oprávnený odoprieť plnenie odmeny vyplývajúcej z dohody o retransmisii v reakcii na úpadcovu
neschopnosť plniť riadne časť jeho povinností vyplývajúcich z dohody o retransmisii. Podľa odvolacieho
súdusúdprvejinštanciesprávneposúdilrozsahprávapovinnostívyplývajúcichzporušenia.Predmetom

konania je nárok na zaplatenie odplaty za šírenie programovej služby SLOVAKSPORT.TV2 žalovaným,
ktorá bola produkovaná úpadcom, predmetom odmeny definovanej v zmluve nie je licencia na konkrétne
obsahové zložky programovej služby SLOVAKSPORT.TV2 a predmetom odmeny je odplata za možnosť
žalovaného programovú službu SLOVAKSPORT.TV2 šíriť. Žalovaný úpadcovi neuhrádzal licenciu za
šírenie športových podujatí, ale licenciu za šírenie športového programu, ktorý úpadca vysielal. Pokiaľ

žalovaný tento program šíril, bol povinný uhradiť zmluvne dohodnutú odplatu. Nemožno súhlasiť s
argumentom žalovaného, že ak súd vyslovil záver o nemožnosti odopretia plnenia na momente vzniku
nároku na zaplatenie odplaty, že by týmto súd vytvoril nespravodlivú situáciu. V prípade, ak žalobca
dodal žalovanému dielo, ktoré nebolo vyhotovené v súlade s Dohodou, tak takéto dielo malo vady a
žalovaný mal postupovať v súlade s príslušnými ust. Obchodného zákonníka, na základe ktorého mal

žalovaný viaceré možnosti na ochranu svojich zmluvných nárokov. Súd prvej inštancie správne posúdil
výklad textu zmluvy so zákonnou úpravou, pričom ak sa chcel žalovaný od nej odchýliť, mal možnosť s
poukazom na Obchodný zákonník upraviť si vzájomné práva a povinnosti inak, čo však neurobil.

16. Žalovaný dôvodil svoje odvolanie tým, že súd nezohľadnil vo veci dokazovanie výsluchom svedka

- konateľa úpadcu. K tomuto tvrdeniu odvolací súd konštatuje, že v sporovom konaní platí dispozičná a
prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Súd prvej
inštancie jasne a stručne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán
sporu, ktoré skutočnosti považuje preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil, a preto nie je možné napadnutý rozsudok
považovať za arbitrárny. Odvolací súd dodáva, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

17. Po dôkladnom oboznámení sa s argumentáciou strán odvolací súd konštatuje, že žalovaný
nepreukázal skutočnosti, ktorými odôvodňoval zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, a preto odvolací súd
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch za dostatočne odôvodnené v súlade

s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania neboli zo strany žalovaného osvedčené
také skutočnosti, na ktoré by bol odvolací súd povinný prihliadať a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
voveci.Aniodvolacienámietkyžalovanéhonemalivplyvnavecnúsprávnosťrozsudkuaniesúspôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a IV. výroku
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).