Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202268
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723202268.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Š. O., L.. XX.X.XXXX, I. L. XXXX/XX, J.,
zastúpenému: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanej: B. G., L..
XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, W. G. K., zastúpenej advokátkou JUDr. Danou Fortuníkovou, Kráľová nad
Váhom 32, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na

odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 45C/39/2023-30, zo dňa 12.10.2023,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s
nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom Senec,

katastrálny odbor, okres: D., obec: W. G. K., k. ú. W. G. K., a to: pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XX, druh
pozemku: ostatná plocha, o výmere 433 m2, pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 114 m2, stavby so súpisným č. XXXX, druh stavby: rodinný dom a to vrátane
ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je výlučnou vlastníčkou, až
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 45C/39/2023 o

určenie neúčinnosti právneho úkonu - Dohody o vyporiadaní BSM zavkladovanej pod E.-XXXX/XXXX,
zo dňa 3.5.2023.

2. V odôvodení uviedol že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2023 domáha určenia, že
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zavkladovaná pod E.-XXXX/XXXX,
zo dňa 3.5.2023, uzatvorená medzi G. G., L.. X.X.XXXX, G. XXXX/XX, W. G. K. a žalovanou, na

základe ktorej G. G. stratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX,
okres: D., obec: W. G. K., k. ú. W. G. K., a to konkréte pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XX, druh pozemku:
ostatná plocha, o výmere 433 m2, pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 114 m2, stavby so súpisným č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavený na
parcele č. XXX/XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“), je voči žalobcovi právne neúčinný; zároveň žiada, aby
súd uložil žalovanej povinnosť strpieť na nehnuteľnostiach výkon exekúcie žalobcom podľa § 134 a nasl.

Exekučného poriadku.

3. Súčasne s podaním žaloby sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a to vrátane ich prevodu, zaťaženia
v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo
akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.4. Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.9.2022 s G. G. uzatvoril Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol
záväzok žalobcu poskytnúť dlžníkovi sumu 14.900 eur a záväzok dlžníka vrátiť pôžičku žalobcovi do
30.11.2022; dňa 14.9.2022 v notárskej zápisnici dlžník vyhlásil, že dňa 12.9.2022 uzatvoril so žalobcom

Zmluvu o pôžičke, a že ako povinná osoba sa zaviazal vrátiť žalobcovi pôžičku, čo do výšky a dôvodu
v lehote a za podmienok uvedených v zmluve. Medzi žalobcom v pozícií veriteľa a dlžníkom bolo
uzatvorených niekoľko ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobca poskytol dlžníkovi peniaze
v celkovej výške 18.400 eur. Dlžník si svoje povinnosti riadne a včas nesplnil, keď žalobcovi pôžičky
ku dňu podania žaloby riadne a včas nevrátil. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pričom

z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že dňa 3.5.2023 bola medzi dlžníkom a žalovanou uzatvorená
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej si dlžník spolu so
žalovanou spoločne vyporiadali majetkové vzťahy na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Dlžník po
splatnosti pôžičky a vedomý si, že žalobcovi nevrátil ani ďalšie pôžičky, uzatvoril Dohodu na základe
ktorej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú. Uzatvorením dohody medzi žalovanou
a dlžníkom, bol majetok dlžníka prevedený na žalovanú bez zodpovedajúceho plnenia žalobcovi, ktorý

mávočidlžníkovipohľadávky.Dohodauzatvorenámedzidlžníkomajehoblízkouosobou,t.j.žalovanou,
odporovateľný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie žalobcových pohľadávok, ktorý dlžník urobil
práve s týmto úmyslom.

5. Žalobca zastával názor, že konaním dlžníka zrejme došlo k odporovateľným právnym úkonom podľa

§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka, a preto je tu dôvodná obava, že nimi mohlo dôjsť k ukráteniu
uspokojenia jeho pohľadávok a na ich základe hrozí ich nevymožiteľnosť. Účelom neodkladného
opatrenia v tomto prípade, je teda zabezpečiť predmet konania tak, aby sa neohrozilo vymáhanie
pohľadávok vo veci samej tým, že žalovaná sa zbaví nehnuteľností, pričom tento účel nie je možné
dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa môže zriadiť len sudcovské záložné

právo. Doterajšie konanie dlžníka žiadnym spôsobom neosvedčilo jeho spoľahlivosť, že si riadne, včas
a hlavne dobrovoľne splní svoje záväzky. S poukazom na vykonanie viacerých zabezpečovacích a
prevodových úkonov dlžníka a s poukazom na blízku osobu žalovanej mal žalobca za to, že existuje
dôvodná obava, že ak by nebolo predbežné opatrenie podľa tejto žaloby nariadené, žalovaná by
sa mohla po nadobudnutí vedomosti o tejto žalobe pokúsiť o prevedenie nadobudnutého majetku

alebo o iné dispozície s ním v takej miere, že by tým bolo zmarené riadne uhradenie pohľadávok.
Uloženie povinnosti žalovanej nenakladať s prevedeným majetkom zároveň nezasahuje do jeho práv
nad nevyhnutnú mieru, nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovanej a ani nebude obmedzená vo
výkone jej vlastníckeho práva, ale len v úkonoch ukracujúcich žalobcu, pretože navrhovaná povinnosť
priamo súvisí so zabránením ukráteniu žalobcu.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v
dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na

včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre
krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí
potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie

uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

7. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným
neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi

stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila
ťažko napraviteľná ujma. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je
povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúcezáver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé,
že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Ďalším
z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom

opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide
predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní.

8. Zo Zmluvy o pôžičke súdu prvej inštancie vyplynulo, že bola dňa 12.9.2022 uzatvorená medzi

žalobcom ako veriteľom a G. G. ako dlžníkom, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 14.900 eur a záväzok dlžníka peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť
do 30.11.2022. Z Notárskej zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX napísanej a
podpísanej na Notárskom úrade I.. O. J. v Bratislave dňa 14.9.2022 vyplýva, že dlžník vyhlásil, že
súhlasí s exekúciou (vykonateľnosťou) notárskej zápisnice. Dlžník vyhlásil, že uzatvoril dňa 12.9.2022
so žalobcom Zmluvu o pôžičke, pričom sa ako dlžník zaviazal žalobcovi vrátiť pôžičku v celkovej výške

14.900 eur najneskôr do 30.11.2022; záväzok uznal čo do dôvodu a výšky; dlžník výslovne súhlasil s
tým, aby sa stala táto notárska zápisnica exekučným titulom. Z výpisov Všeobecnej úverovej banky, a.s.
vyplýva, že žalobca poskytol dlžníkovi (G. G.) dňa 30.6.2021 sumu 2.000 eur, dňa 1.7.2021 sumu 5.000
eur, dňa 23.11.2021 sumu 3.500 eur, dňa 2.5.2022 sumu 2.600 eur, dňa 30.9.2022 sumu 1.300 eur,
dňa 28.11.2022 sumu 3.000 eur a dňa 27.3.2023 sumu 1.000 eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX,

okres D., obec W. G. K., T.. Ú.. W. G. K. vyplýva, že vlastníčkou nehnuteľností (spoluvlastnícky podiel
1/1): pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 433 m2, pozemok T.-Q. G.
Č.. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 114 m2 a stavby so súpisným č.
XXXX, druh stavby: rodinný dom je žalovaná; titulom nadobudnutia vlastníctva je Dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov E.-XXXX/XXXX zo dňa 3.5.2023.

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaná, nie je dlžníkom žalobcu.

10. Za splnenú považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia

(osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami), keďže vo veci samej sa žalobca
domáha určenia neúčinnosti voči nemu Dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalovanou a jej
bývalým manželom G. G., ktorý nárok odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči G. G. v
celkovej výške 33.300 eur s príslušenstvom, pričom žalovaná a žalobcov dlžník previedli majetok z BSM
do výlučného vlastníctva žalovanej; uvedeným právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia

vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.

11. Súd prvej inštancie považoval za splnenú aj druhú zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, t. j. osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená že v prípade

úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (dohoda o vyporiadaní BSM) voči žalobcovi
ako veriteľovi neúčinná, čo znamená, že žalobca, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu, teda z nehnuteľností
špecifikovaných vo výroku neodkladného opatrenia. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž
vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej, ktorá sa nestáva povinnou v

exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej tak, že v rámci exekučného
konaniaprotidlžníkovijepovinnástrpieťvedenieexekúcienapredmetplneniazodporovanéhoprávneho
úkonu, ktorého bola účastníkom. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte
pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti
na tretiu osobu, kedy by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe

právoplatnéhorozsudkuvydanéhovtomtokonanínebolomožné.Exekúciubyvtomprípadebolomožné
viesť na iný majetok žalovanej, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne
odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýtopostup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Súd prvej inštancie
prihliadol aj na žalobcom tvrdenú pravdepodobnú nemajetnosť dlžníka, keď z verejne dostupných
zdrojov zistil, že dňa 24.5.2023 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného

United Industries a.s. voči dlžníkovi G. G. na peňažné plnenie. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby
vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, nakoľko v takom prípade
by došlo k možnému zhoršeniu realizácie súdneho rozhodnutia vo veci, pokiaľ by nehnuteľnosť bola
prevedená a jej vlastníkom by sa stala tretia nezúčastnená osoba.

12. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná, keď
nariadeným neodkladným opatrením pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej
stabilizácii pomerov a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde
ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko
žalovaná nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Na druhej strane nariadením
neodkladného opatrenia žalobcovi nevznikne neprimeraná výhoda. Súdna prax vyžaduje i naplnenie

podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia považoval
súd prvej inštancie za primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanej žiadna ujma, pretože súčasný
právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení a obmedzenie dispozície
s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru do skončenia konania vo veci samej. Nariadením

neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom dôsledku ochrana
strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej opatrnosti v danom
právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov.

13. Na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), § 329 ods. 1,

ods. 2 C. s. p.; dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
sporu, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom o nároku na náhradu trov
neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí.

14. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zmeniť tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala zato, že
žalobca nesplnil povinnosť osvedčiť nárok, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana,

ani neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán spolu, alebo obavy, že exekúcia
bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca totiž nepredložil
úplné a pravdivé znenie Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola
podkladom na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Keďže túto dohodu nepredložil,
je zrejmé (a vyplýva to aj zo skutočnosti, že nikde v podaní neuvádza, v ktorý deň bola dohoda o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená, ale len deň, v ktorý bolo vlastnícke
právo na základe tejto dohody zapísané do katastra nehnuteľností), že nemá o jej skutočnom obsahu
vedomosť. Nemôže teda ani vedieť ani preukázať, či týmto právnym úkonom došlo alebo nedošlo
k odporovateľným právnym úkonom podľa § 42a a 42b Občianskeho zákonníka teda k ukráteniu
veriteľa, t. j. či prevzala na seba okrem vlastníctva nehnuteľnosti aj záväzky manželov a záväzky

dlžníka navrhovateľa, na ktorých nebola povinná, a ktorých hodnota zodpovedá hodnote prevzatej
nehnuteľnosti. Okrem toho je na preukázanie, že skutočne došlo k ukráteniu veriteľa kvantifikovať
aj výšku prevzatých záväzkov a nespochybniteľne určiť hodnotu prevzatých aktív. Bez toho je totiž
reálne možné, že napadnutým právnym úkonom nielenže nedošlo k ukráteniu veriteľa, ale dokonca, že
žalovaná na seba prevzala viac záväzkov, ako aktív. Ak by tomu tak bolo, nie je vôbec možné viesť

konanie o odporovateľnosť právneho úkonu tak, ako ho podal žalobca a teda nie je ani možné navrhnúť
nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to navrhovateľ učinil, čiže nie je ani možné takémuto návrhu
vyhovieť. Keďže žaloba, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca, znáša aj
dôkazné bremeno a teda je povinný na vlastné náklady uvedené skutočnosti preukázať bez akejkoľvek
aktívnej účasti žalovanej.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na jej tvrdenia v predsúdnom konaní,
že žalovaná v pozícií predávajúceho uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorých predmetom majú byť práve
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Ďalej dal do pozornosti, s poukazom na deň 14.9.2022, kedybola spísaná Notárska zápisnica, ako aj deň 29.12.2022, keby bol vydaný rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1807/2022, či pohľadávky žalobcu, ktoré eviduje voči dlžníkovi; že
existuje odôvodnený predpoklad hraničiaci s istotou, že dlžník sa svojimi úkonmi zbavoval majetku za

účelom znemožnenia uspokojenia žalobcových pohľadávok. Žalovaná v odvolaní nepredložila Dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pričom mu nebolo zrejmé a ani túto skutočnosť nevie
overiť, akým spôsobom došlo medzi žalovanou a dlžníkom k vyporiadaniu ich spoločného majetku na
základe tejto Dohody, teda v akej výške dostala žalovaná od dlžníka protiplnenie. Tvrdenia žalovanej
o tom, že na základe Dohody prevzala okrem vlastníctva nehnuteľností aj záväzky dlžníka, nie sú pre

toto súdne konanie rozhodujúce. Potreba bezodkladnej úpravy pomer je totiž daná, keď nariadením
neodkladného opatrenia pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácií
pomerov a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Aj s poukazom na tvrdenia žalovanej,
že uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom sú sporné nehnuteľnosti, je daná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

17. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,

ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no
je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť

presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

21. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť

upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.
j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že
z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia
má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich

navrhované neodkladné opatrenie.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu
žalovanej, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohtoprocesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý
(bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti
fyzickýchaleboprávnickýchosôbzaistiťokamžitúprocesnúochranu,ktorúbynebolomožnésozreteľom

na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie
neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by
sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon,
ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd
teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie

reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa
jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

23.Odvolacísúdďalejpripomína,žepojem„potrebabezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“
je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná
alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu

oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený
skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu,
aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

24.Jetrebavychádzaťznaliehavostianutnejpotrebybezodkladnejúpravy,ktorájeosvedčenáibavtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane,

prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdenížalobcu;tietotvrdeniasamusiaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodnenadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

25. Tomu zodpovedá povinnosť žalobcu osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá
mu hrozí. Predpokladom toho je, že žalobca preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov strany
sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko

napraviteľnej ujmy na jej strane.

26. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalobca osvedčil predpoklady
naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami tým, že nielen tvrdil, ale aj osvedčil dôkaznými
prostriedkami pripojenými k návrhu (žalobe) podstatné skutkové okolnosti nevyhnutné na jeho

nariadenie; najmä skutkové okolnosti týkajúce sa žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu
založených tvrdení o existencii vymáhateľných pohľadávok žalobcu proti dlžníkovi, po ktorých bol v
časovej následnosti s vecnoprávnymi účinkami v katastri nehnuteľností vykonaný zápis Dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka a žalovanej.

27. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tieto predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňovala
iba tým, že žalobca nepredložil Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorenú
medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť; hodno zdôrazniť, že verejnosť
zbierky listín, ktorá obsahuje o. i. aj písomné vyhotovenia dohôd [§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995
Z. z. katastrálny zákon], je obmedzená a prístup k listinám v nej uložených je umožnený len vlastníkovi,

resp. inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom, ale napr. aj súdu
(§ 68 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon), a preto, ak v aktuálnom štádiu konania
nebola na návrh žalobcu predmetná Dohoda doposiaľ zabezpečená súdom prvej inštancie (čo je z
pozície odvolacieho súdu pochopiteľné, keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je s poukazom na § 328 ods. 2 C. s. p. časovo limitované), tak bolo výlučne na žalovanej v odvolaní

Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva predložiť, čím by preukázala vecnú relevantnosť
vlastnej procesnej obrany prezentovanej popretím skutkových tvrdení žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.28. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného odvolania žalovanej nevyvrátili
právny záver súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Na uvedenom
základe odvolací súd preto uzatvára, že odvolanie žalovanej nebolo spôsobilé svojou odvolacou

argumentáciou privodiť zmenu uznesenia súdu prvej inštancie; odvolací súd preto uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).