Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119345246
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6119345246.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: FENSTER HAUS a. s., so
sídlom Dvojkrížna 12227/49, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 36 445
550, zastúpeného: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnenec, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.,
proti žalovanému: AT spol. s r. o., so sídlom Kopčianska 3756/8,10, 851 01 Bratislava - mestská časť

Petržalka, IČO: 51 050 269, právne zastúpeného: Mgr. Peter Mešenec, advokát, Prievozská 1314/39,
821 09 Bratislava, o zaplatenie 2.313,89 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/92/2019 - 129 zo dňa 14.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cb/92/2019 - 129 zo dňa
14.09.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.313,89 eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy
1.247,64 eur od 21.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 72,00 eur od 04.05.2018 do zaplatenia, zo sumy
994,25 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom
II. priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, a to s poukazom na
ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) a § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
dňa 29.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.313,89 eur s príslušenstvom a náhrady
trov konania, a to z dôvodu, že žalovaný si u žalobcu objednal poskytovanie reklamných služieb

formou Google AdWords ako aj copywriting na propagáciu jeho podnikania spočívajúceho v prenájme
motorových vozidiel a v prepravných službách. Žalobca začal žalovanému poskytovať reklamné služby
v marci 2018 s tým, že samotnému začiatku poskytovania služieb (spusteniu reklamnej kampane)
predchádzala analýza kľúčových slov, s ktorou sa žalobca mal možnosť sa oboznámiť. Následne
prebiehala najmä emailová a telefonická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným za účelom
zapracovania požiadaviek žalovaného do prebiehajúcej reklamnej kampane. Žalovaný uhradil žalobcovi

len jednu (prvú) faktúru. Ďalej bol žalovaný emailom aj písomne vyzývaný na úhradu faktúr za dodané
služby, na ktoré zo začiatku reagoval tak, že prisľúbil neuhradené faktúry uhradiť. Neskôr namietal
výšku faktúr, odmietal ich uhradiť s tým, že mu dodaná reklamná kampaň nepriniesla želaný výsledok.
Žalobca žalovaného oboznámil s faktom, že v regióne, kde reklamná kampaň prebiehala je vysoká
konkurencia a štandardná Google AdWords reklamná kampaň si vyžaduje dlhšie časové obdobie
pôsobenia. Žalobca mal za to, že žalovanému poskytol reklamné služby na požadovanej profesionálnej

úrovni, intenzívne s ním komunikoval, zapracoval všetky jeho pripomienky a snažil sa mu vyjsť
maximálne v ústrety, pričom mu nemôže byť dávané za vinu, že žalovaný nemal požadovanú odozvuna jeho reklamnú kampaň a v dôsledku toho nezískal nových zákazníkov, čo bolo cieľom reklamnej
kampane. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žaloba je nedôvodná, nakoľko faktúry považuje v časti
za vymyslené, služby v nich neboli vykonané a zároveň žalovaný neobdržal podrobný rozpis služieb,

o ktoré žiadal a ktoré mali byť zaslané spolu s vystavenou faktúrou. Žalovaný v konaní namietal, že
faktúryneobsahujúšpecifikáciufakturovanýchsúm,žiadaloprehodnotenievýškyfakturovanýchsúmao
zaslanie špecifikácie fakturovaných súm, rovnako namietal, že zaslané faktúry neobsahovali podrobný
rozpis služieb, ktorý mal byť podľa ústnej dohody žalovaného so žalobcom pravidelne každý mesiac
zasielaný spolu s vystavenou faktúrou od žalobcu za poskytnuté služby. Zároveň faktúry, na základe

ktorých sa žalobca domáha svojho nároku, považoval žalovaný z časti za vymyslené. Žalobca si podľa
žalovaného v rámci faktúr fakturuje aj služby, ktoré reálne neboli vykonané. K danému podozreniu
žalovaný dospel aj na základe situácie autopožičovne CK plus, podnikajúcej v rovnakej oblasti ako
žalovaný, a síce, že žalobca si mesačne fakturoval za služby, ktoré reálne neposkytol v priemere 300,-
eur za mesiac, pričom poslal iba nejaký „Výstup Apríl Renter.xlsx“ a „Výstup Marec Renter.xlsx“ v tabuľke
Microsoft Excel, ktorá sa dá modifikovať. V oboch uvedených výstupoch je však uvedený časový interval

prehľadu kľúčových slov rovnaký, t.j. 01.03.2018 - 31.03.2018. K námietke žalovaného, že neobdržal
od žalobcu podrobný rozpis fakturovaných služieb s uvedením ceny uviedol, že cena za predmetné
služby bola určená dohodou strán nezávisle od ceny, ktorú platí žalobca spoločnosti Google za realizáciu
kampaní, a to najmä, nie však výlučne z dôvodu dodatočných analýz a prác na strane žalobcu pri
príprave, definovaní a zabezpečení kampane.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami, podnikateľmi,
bola uzavretá ústna inominátna zmluva podľa § 269 ods. 2 ObZ, keď žalovaný na základe objednávky
žiadal od žalobcu reklamné služby formou analýzy marketingových potrieb žalovaného, objednanie
zvýhodnených pozícií pre webové lokality žalovaného pri vyhľadávaní vo vyhľadávači Google ako aj

copywriting a žalobca si za vykonané služby vyfakturoval štyri faktúry spolu v sume 2.433,89 eur,
z ktorých žalovaný uhradil iba faktúru č. 180100029 na sumu 120,- eur. Medzi žalobcom a žalovaným
nebolo sporné uzavretie záväzku medzi nimi, rovnako ako nebolo sporné pred spustením kampane
zaslanie mesačného rozpočtu 900,- eur, nebola tiež sporná dohodnutá cena za služby 900,- eur
mesačne.Ďalejnebolosporné,ženazákladevzájomnejdohodysporovýchstrándošloknavýšeniuceny

na sumu 1.500,- eur mesačne. Podľa súdu prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu nevyplynulo,
že žalovaný v prípade úhrady prvej faktúry žiadal žalobcu o akýkoľvek rozpis vykonaných služieb, ani
že by počas trvania kampane, t.j. marec a apríl 2018, žiadal od žalobcu o akýkoľvek rozpis vykonaných
služieb, rovnako nebolo preukázané, že by žalovaný v lehote do splatnosti faktúr tieto vrátil a žiadal
doložiť rozpis služieb. Z dokazovania nebolo tiež zistené, že keď žalobca v máji a v júni 2018 urgoval

nezaplatené faktúry u žalovaného, že by žalovaný žiadal rozpis prác, alebo namietal nevykonanie
služieb, či rozsah vykonaných/nevykonaných prác. Po prvý raz žalovaný namietal tento rozsah až keď
mu žalobca v novembri 2018, t.j. po cca pol roku od splatnosti faktúr, zaslal predžalobnú výzvu. V
reakcii na túto výzvu žalovaný prvýkrát uviedol, že má pochybnosti o správnosti fakturovaných súm
a o výške poplatku za jednotlivé prekliknutia. Z tohto listu nebolo preukázané, že by bola akákoľvek

dohoda o špecifikácií fakturovaných súm, ani o dohode o preukazovaní rozsahu poskytnutých služieb,
ktoré by mali byť podkladom pre určenie výšky odmeny. Naviac zo zisteného skutkového stavu na
základe listinných dôkazov, ktoré doložil sám žalovaný do spisu bolo preukázané, že žalobca ako
prejav dobrej vôle, teda ako niečo, čo nebolo zmluvne dohodnuté medzi sporovými stranami, poslal
žalovanému výstupy za marec a apríl 2018, pričom žalovaný na ne žiadnym spôsobom pred začatím

konania nereagoval. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že cena
za služby poskytnuté žalobcom žalovanému bola dohodnutá najskôr vo výške 900,- eur a neskôr vo
výške 1.500,- eur, pričom táto výška sa neodvíjala od rozsahu poskytnutých služieb, ale od samotného
poskytnutia služby, t.j. od výsledku. Žalovaný v čase poskytovania služby so žalobcom intenzívne
komunikoval a žalobca v zmysle jeho pokynov rozsah služby upravoval, pričom nebolo zistené, že

žalovaný v čase poskytovania služby namietal nevykonanie týchto služieb, prípade nerealizáciu takýchto
služieb. Námietku žalovaného, že fakturovaná cena je vymyslená, považoval za účelovú, nakoľko cena
zodpovedala dohode medzi sporovými stranami o výške odmeny. Ďalej z vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie v súvislosti s námietkou žalovaného, že reklamná kampaň bola nefunkčná a jej
výsledky neboli viditeľné, nebolo preukázané, že by sa cena za poskytnuté služby odvíjala od funkčnosti

reklamnej kampane. Žalovaný bol upozornený na to, že v predmetnom odbore je v danom regióne
veľká konkurencia, pričom reklamné kampane trvajú dlhšie ako 2 mesiace. V súvislosti s návrhom
žalovaného na výsluch konateľa spoločnosti CK plus s. r. o. a na pojednávaní navrhnutým výsluchom
konateľa žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že tieto dôkazy nevykonal, keďže skutočnosti, ktorémienil žalovaný výsluchom konateľa spoločnosti CK plus s. r. o. preukázať, priamo s vecou nesúvisia
a zároveň výsluch konateľa žalovaného by bol nehospodárny, nakoľko skutkový stav bol dostatočne
zistený predloženými listinnými dôkazmi. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného

záväzku, súd prvej inštancie žalobcovi priznal tiež nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej
výške a tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu v zákonnej lehote
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žalovaný v úvode svojho odvolania poukázal na

skutočnosť, že súčasťou dohody medzi žalobcom a ním bolo aj dojednanie, že žalobca bude predkladať
podrobný rozpis reálne poskytnutých služieb, čo uviedol už v odpore proti platobnému rozkazu, ako
aj vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2019. Žalobca toto dojednanie výslovne nepoprel, teda malo byť
považované za nesporné, pričom žalovaný na preukázanie tohto dojednania, ako aj k obsahu ústne
uzatvorenej dohody, navrhol na pojednávaní dňa 14.09.2021 vypočuť konateľa žalovaného p. C. F.. Súd
prvej inštancie výsluch odmietol vykonať s tým, že tento by bol nehospodárny, nakoľko skutkový stav bol

dostatočne zistený predloženými listinnými dôkazmi. S uvedeným tvrdením žalovaný nesúhlasí, keďže
aj podľa posúdenia samotného súdu išlo v prípade žalobcu a žalovaného o ústne uzatvorenú inominátnu
zmluvu, ktorú uzatvárali konatelia strán ústne a ktorej presný obsah preto zo žiadnych listín vyplývať
nemôže. Podstatný obsah dohody mohli poznať len osoby, ktoré túto dohodu medzi sebou uzatvárali
a len tieto osoby mohli objasniť kompletný obsah ústnej dohody, čo je možné len ich výsluchom, ktorý

súd prvej inštancie v prípade konateľa žalovaného odmietol vykonať a pri zisťovaní obsahu dohody sa
uspokojilstým,ževprípadežalobcuažalovanéhoideoústnuinominátnuzmluvunareklamnéslužby,pri
ktorých bol dojednaný nejaký mesačný rozpočet, čo však podľa žalovaného nemôže byť podkladom na
súdne rozhodnutie. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2019
navrhoval vypočuť konateľa spoločnosti CK Plus s.r.o. G. H., ktorý mal rovnaký problém so žalobcom

ako žalovaný, kedy mali taktiež strany uzatvorenú ústnu dohodu, žalobca tejto spoločnosti fakturoval
rovnaké služby ako žalovanému, pričom konateľ namietal, že neboli tieto služby riadne poskytnuté a
nakoniec žalobca na úhrade týchto faktúr ani netrval. Žalovaný predložil v súdnom konaní na podporu
svojho tvrdenia vyjadrenie riaditeľa reklamnej agentúry Ahoireklama, ktorý sa ohľadom poskytovania
služieb žalobcom spoločnosti CK plus s.r.o. vyjadril, že v google analytics neboli nastavené ciele, nebol

prepoj s Google AdWords a vyjadril pochybnosť, že služby boli zo strany žalobcu poskytnuté. Súd
prvej inštancie však skonštatoval, že toto „priamo s vecou nesúvisí“, pričom žalovaný mal za to, že aj
týmto výsluchom mohli byť objasnené podmienky spolupráce pri poskytovaní rovnakých služieb, ktoré
poskytoval žalobca inému podnikateľskému subjektu, ktorý taktiež ako žalovaný namietal, že žalobca
dohodnuté služby riadne neposkytol a tiež mohlo byť potvrdené, že žalobca vystavuje faktúry za služby,

ktoré reálne neposkytuje. Žalovaný ďalej zdôraznil, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že
by prikladanie rozpisov reálne vykonaných prác k faktúram žalobcu nebolo dojednané, čo žalobca nikdy
nepoprel, preto malo byť považované za nesporné. Podľa žalovaného to, že takáto dohoda existovala
prípadne neexistovala, mohlo byť v prípade ústne uzatvorenej dohody objasnené iba výsluchom osôb,
ktoré túto dohodu uzatvárali, pričom súd tieto výsluchy vykonať odmietol. Konštatovanie súdu, že

zaslanie rozpisov žalobcom žalovanému bolo len prejavom dobrej vôle žalobcu, je tak podľa názoru
žalovaného len fabuláciou súdu nezodpovedajúca zistenému skutkovému stavu. Rovnako by sa totiž
dalo interpretovať aj to, že žalovaný pri prvej faktúre žalobcu rozpis nežiadal a úhrada faktúry žalobcu
žalovaným aj bez rozpisu je prejavom dobrej vôle žalovaného, ktorý aj napriek ústnemu dojednaniu
medzi stranami faktúru uhradil bez rozpisu. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca

nejaké rozpisy žalovanému aj zaslal bez toho, že by namietal, že takúto povinnosť nemá, z nich však
nevyplýva, aké konkrétne služby žalobca poskytol žalovanému a v akom rozsahu. Žalovaný poukázal
na konštatáciu súdu, že „cena za služby poskytnuté žalobcom žalovanému bola dohodnutá najskôr
na 900,- eur a neskôr 1.500,- eur“, čo však opäť nezodpovedalo vykonaným dôkazom, pretože v
prípade uvedených súm malo ísť o rozpočet, t.j. odhad finančných nákladov. Sám žalobca vo svojom

vyjadrení k odporu uviedol, že v prípade tohto rozpočtu išlo o „predbežnú cenovú analýzu, z ktorej
vyplýva očakávaná cena“, ďalej, že táto cena „sa odvíja od počtu zobrazení reklamy (reklamných
odkazov) pri internetovom vyhľadávaní, a najmä od počtu kliknutí na takéto odkazy vyhľadávajúcimi
osobami („pay-per-click“)“, a taktiež uviedol, že ide o „najvyššiu mesačnú cenu“ (ods. 3 rozsudku). Z
uvedeného vyplýva, že v prípade odsúhlaseného rozpočtu nešlo o cenu pevnú, ani nešlo o nejaký

mesačný paušál bez ohľadu na to, či služby poskytnuté boli alebo nie, ale konečná cena závisela od
konkrétneho počtu kliknutí vyhľadávajúcimi osobami, pričom to, aby na web žalovaného vyhľadávajúce
osoby „klikali“, mal zabezpečiť práve žalobca svojou činnosťou a od počtu týchto kliknutí závisela aj
jeho výsledná odmena. Vzhľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že táto výška saneodvíjala od rozsahu poskytnutých služieb, ale samotného poskytnutia služby, t.j. od výsledku. Aj zo
samotných tvrdení žalobcu vyplýva, že celková výsledná odmena žalobcu sa odvíjala od počtu kliknutí,
t.j. od rozsahu poskytnutých služieb, ktorých poskytnutie a rozsah poskytnutia žalobca v súdnom konaní

žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, v akom
rozsahu boli žalobcom žalovanému služby poskytnuté a či nejaké služby žalovanému vôbec poskytnuté
boli. Zároveň žalovaný popieral, že by žalobca služby poskytol riadne, resp. že by ich vôbec poskytol,
a to pri každom úkone v súdnom konaní ako aj v reakcii na predžalobnú výzvu žalobcu, preto nie je
na mieste, aby súd toto tvrdenie žalovaného vôbec nevzal do úvahy a vyhodnotil ho ako účelové s

argumentom, že „cena zodpovedá dohode medzi sporovými stranami o výške odmeny.“ V prípade súm
900,- eur a neskôr 1.500,- eur išlo o rozpočet, t.j. odhad finančných nákladov na príslušný mesiac a
aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu išlo o „predbežnú cenovú analýzu“ a o „najvyššiu mesačnú
cenu“, pričom konečná výška mesačnej odmeny žalobcu závisela aj od počtu klikov od vyhľadávajúcich
osôb. To, že sumy fakturované žalobcom neprekročili odhadovanú cenu (rozpočet na mesiac) v žiadnom
prípade nepreukazuje poskytnutie konkrétnych služieb žalobcom žalovanému, ani rozsah poskytnutých

služieb. Uvedené sumy neboli podľa žalovaného dohodnuté ako mesačné paušálne odmeny bez ohľadu
na rozsah poskytnutých služieb a toto nevyplýva ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov.

5. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal zmätočnosť záveru súdu prvej inštancie, že zo zisteného
skutkového stavu nebolo preukázané, že v čase poskytovania služby namietal nevykonanie týchto

služieb, prípade nezrealizovanie takýchto služieb, nakoľko žalovaný v čase údajného poskytovania
služieb žalobcom nemal možnosť skontrolovať, či žalobca služby poskytuje a ich rozsah mal byť zrejmý
jednak z ceny uvedenej v samotnej faktúre a jednak zo samotného rozpisu poskytnutých služieb. K
tomuto mal mať však žalovaný prístup až po uplynutí príslušného mesiaca, po ktorom mal žalobca
vystaviť faktúru a pripojiť k nej rozpis reálne poskytnutých služieb. Bez ohľadu na to, žalovaný svoju

procesnú obranu uplatnil v súdnom konaní včas v súlade s CSP, a to už pri prvom úkone, ktorý u neho
prichádzal do úvahy (pri odpore) a súd bol povinný sa s touto obranou riadne vysporiadať, vyhodnotiť
túto skutočnosť ako spornú a na odstránenie tohto sporu prípadne vykonať dôkazy (a ak dôkazy na
odstránenie spornosti navrhnuté neboli, mal túto skutočnosť za spornú považovať), pričom odvolanie
sa na to, že po vystavení faktúr žalovaný nič nenamietal, nemôže podľa žalovaného obstáť. Pokiaľ ide

o žalobcom predložené faktúry spoločnosti Google, ktorá fakturovala služby žalobcovi, sám žalobca
potvrdil, že v týchto faktúrach nie sú zahrnuté len služby poskytnuté žalovanému. K tomuto zároveň
žalovaný dodal, že ani z týchto faktúr nevyplýva, v akom rozsahu boli žalovanému služby poskytnuté
a či mu vôbec poskytnuté boli. Žalovaný mal za to, že v rámci svojej procesnej obrany postupoval
v súlade s CSP a teda nie je žiaden dôvod na to, aby súd na túto obranu žalovaného účelovo neprihliadal

a automaticky prevzal len ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že služby žalovanému poskytnuté
boli. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal aj
výkazy dodatočne zaslané žalobcom žalovanému s tým, že je to tabuľka Microsoft Excel, ktorá sa dá
modifikovať. V oboch uvedených výstupoch je však uvedený časový interval prehľadu kľúčových slov
rovnaký,t.j.01.03.2018–31.03.2018,pričomsúdsaanistoutopodstatnounámietkoužalovanéhovôbec

nezaoberal. Žalovaný ohľadne uvedeného zdôraznil, že uvedené súbory boli vyhotovené samotným
žalobcom (t.j. nejde o výstupy od spoločnosti Google a pod.) a takýto súbor by vedel pripraviť ktokoľvek
a s akýmikoľvek údajmi, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať. Súd pritom ani neuviedol,
prečo aj napriek námietke žalovaného považuje takéto súbory za dôveryhodné. Žalovaný záverom
skonštatoval, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie

neuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,žebynímvyfakturovanéslužbyžalovanémuriadneposkytol
alebo že by ich poskytol v rozsahu zodpovedajúcom vystavenej faktúre, preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu

ceny za poskytovanie reklamných služieb na propagáciu svojho podnikania, a to prenájmu motorových
vozidiel a prepravných služieb formou analýzy marketingových potrieb žalovaného žalobcom a
objednanie zvýhodnených pozícií pre webové lokality žalovaného pri vyhľadávaní vo vyhľadávači
Google (Google AdWords) od spoločnosti Google Ireland Limited. Svoj nárok žalobca preukazoval
faktúrami č. 180 100 029 zo dňa 15.03.2018 na sumu 120,- eur, splatnou dňa 29.03.2018, ktorú
žalovaný uhradil vo výške 120,- eur po lehote splatnosti dňa 10.04.2018 (čl. 101-102 spisu), č. 180

100 038 zo dňa 06.04.2018 na sumu 1.247,64 eur splatnou dňa 20.04.2018, ktorú žalovaný vykázal vo
svojom účtovníctve aj v kontrolnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom následnú opravu
účtovníctva, či kontrolného výkazu netvrdil (čl. 9 spisu), č. 180 100 050 zo dňa 19.04.2018 na sumu
72,- eur splatnou dňa 03.05.2018 (čl. 9 spisu-zadná strana) a č. 180 100 062 zo dňa 11.05.2018 na
sumu 994,25 eur splatnou dňa 25.05.2018 (čl. 8 spisu). Zo správy Finančného riaditeľstva SR vyplýva,

že faktúry č. 180100050 a č. 180100062 žalovaný nevykázal v kontrolnom výkaze DPH (čl. 40 spisu).
Žalobca ďalej predložil graf kampaní pre žalovaného za obdobie od 01.-31.03.2018, kde je uvedené
počet kliknutí 24 (čl. 5 spisu), snímku obrazovky mobilu (bez dátumu), kde vo vyhľadávači Google je
zadané „preprava osôb“ a pod tým zoznam dvoch autopožičovní, pričom tou druhou je žalovaný (čl.
6 spisu), knihu pohľadávok (čl. 7 spisu), kde je zoznam neuhradených faktúr žalovaného a kontrolný

výkaz DPH (čl. 10 spisu). Ďalej žalobca predložil mailovú komunikáciu, z ktorej je zrejmá komunikácia so
žalovaným dňa 29.03.2018, kde sa žalovaný pýtal na možnosť zmeniť vyhľadávanie s anglickým textom
a vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.03.2018 ohľadne cien jednotlivých kliknutí (čl. 11-12 spisu) a mailovú
komunikáciu v súvislosti s urgenciou neuhradených faktúr, z ktorej tiež vyplýva, že žalovaný nebol
spokojný s reklamou (čl. 14-16 spisu). Žalobca predložil tiež mailovú správu zo dňa 07.03.2018, kde

uvádza, že na začiatok by mohol stačiť kredit 900,- eur a časom sa uvidí, keď budú mať reálne výsledky
(čl. 53 spisu). Súčasťou tejto správy je aj príloha – Súhrnná denná prognóza pre Bratislavský kraj, kde
je uvedený aj zoznam kľúčových slov a o. i. tiež cena za klik u konkurencie a žalobcom navrhovaná
cena, či odhadované náklady na deň (čl. 53-55 spisu). Z mailovej správy zo dňa 16.3.2018 je zrejmé, že
žalobcanavrholžalovanémuzdvihnúťrozpočetz900,-eurna1.500,-eur(čl.56spisu).Napokonžalobca

predložil tiež faktúry od spoločnosti Google, z ktorých vyplýva, že spoločnosť Google Ireland Limited
žalobcovi fakturovala dňa 31.03.2018 sumu 2.000,- eur (faktúra č. 747648090148-41) a dňa 30.04.2018
sumu 1.500,- eur (faktúra č. 747648090148-42), obe za službu Google AdWords (čl. 57-58 spisu).
Žalovaný predložil mail od žalobcu zo dňa 02.01.2019, kde mu žalobca zasiela výstup Apríl Renter
a Marec Renter, čo predstavuje žalobcom vypracovaný zoznam s prehľadom kľúčových slov, počtom

kliknutí, zobrazení, CTR, ceny a priemernej pozície, a to za obdobie od 01.03.2018 do 31.03.2018 (čl.
33-35spisu).Zuvedenéhozoznamuvyplýva,žeprekaždékľúčovéslovojeuvedenáinácenavzávislosti
od počtu kliknutí. Zároveň predložil mailovú komunikáciu medzi žalobcom a autopožičovňou CK.SK,
ktoroupoukazujenanejasnostiohľadneposkytovaniaslužiebžalobcompreinéhoklienta(CKpluss.r.o.),
vrátane ich SMS komunikácie (čl. 77-83 spisu).

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, keď z vykonaného dokazovania
nie je dostatočne zrejmý obsah zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Záver súdu prvej inštancie,
že došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy na základe objednávky žalovaného, ktorej predmetom
bolo poskytovanie reklamných služieb s dohodnutou cenou 900,- mesačne, resp. neskôr 1.500,- eur

mesačne, bol predčasný. Aj z vyjadrenia samotného žalobcu (vyjadrenie k odporu – čl. 51 spisu)
vyplýva, že uvedené sumy predstavujú mesačný limit a že presnú cenu nie je možné vopred stanoviť.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov a konkrétneho
spôsobu ich hodnotenia súd prvej inštancie odvodil svoj záver o preukázaní skutočnosti, že cena za
služby poskytnuté žalobcom žalovanému bola dohodnutá najskôr vo výške 900,- eur a neskôr vo

výške 1.500,- eur, pričom táto výška sa neodvíjala od rozsahu poskytnutých služieb, ale od samotného
poskytnutia služby, t.j. od výsledku. Nie je možné stotožniť sa ani so záverom, že ak fakturované
odmeny v jednotlivých mesiacoch nepresiahli dohodnutý limit, je to v súlade s dohodou zmluvných
strán. Napriek tomu, že žalobca predložil súhrnnú dennú prognózu (čl. 53-55 spisu), ktorú žalovanémuposielal v rámci predzmluvných rokovaní a z ktorej je zrejmé, že cena bude tvorená napr. od počtu
klikov, pričom žalobca v tejto prognóze uvádza na porovnanie aj cenu iných poskytovateľov tejto služby
(cenu konkurencie) a cenu, ktorú žalobca navrhuje žalovanému za kliknutia na jednotlivé kľúčové slová,

odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že to samo osebe neznamená, že taká bola aj konečná
dohoda zmluvných strán o spôsobe tvorby ceny, keďže ide o dokumenty z predzmluvných rokovaní.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné zistiť, či listina – súhrnná denná prognóza preukazuje
dohodu zmluvných strán o cene, alebo či touto prognózou žalobca v rámci predzmluvných rokovaní
len zdôvodňoval opodstatnenosť nejakej ním navrhovanej sumy. Práve to sú skutočnosti, ktoré súd

prvej inštancie vzhľadom na predčasnosť svojich záverov nemal ustálené a ktoré vzhľadom na ústnu
formu zmluvy odôvodňujú potrebu vykonania žalovaným navrhovaného dôkazu výsluchom konateľa
žalovaného. Odvolací súd považuje za dôležité ďalej uviesť, že nepomenovaná, teda inominátna zmluva
je taká zmluva, ktorá nie je upravená ako osobitný zmluvný typ v zákone. Ide teda o atypickú zmluvu.
Obchodný zákonník v § 269 ods. 2 ObZ ustanovuje, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá
nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,

zmluva nie je uzavretá. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že z doposiaľ súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu nevyplýva existencia jednoznačnej dohody o cene, resp. o spôsobe jej
určenia, a teda jednoznačnej dohody o predmete záväzku žalovaného ako prijímateľa poskytovanej
služby. Zároveň je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že právna kvalifikácia je vždy vecou
súdu a preto v prípade nepreukázania určenia predmetu záväzkov zmluvných strán dostatočným

spôsobom, čo je nevyhnutným predpokladom prijatia záveru o platnom uzavretí inominátnej zmluvy, je
nevyhnutné posudzovať žalobcom uplatňovaný nárok aj z pohľadu ďalších do úvahy prichádzajúcich
právnych titulov, napr. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže medzi stranami nebolo
sporné, že žalobca plnenia žalovanému reálne poskytol s tým, že v takom prípade bude nutné ustáliť
presný rozsah reálne poskytnutých plnení. Záväzok žalobcu mal spočívať v poskytovaní dohodnutých

služieb a záväzok žalovaného v úhrade ceny/odmeny za takto vykonané služby. Ak žalobca sám tvrdil,
že konečná výška mesačnej odmeny žalobcu závisela aj od počtu klikov od vyhľadávajúcich osôb
(vyjadrenie k odporu – čl. 51 spisu), potom bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na výšku
ním uplatnenej odmeny je dôvodný. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že súd prvej inštancie
nemal bezpečne preukázané, či medzi stranami došlo platne k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy

a ak došlo k jej uzavretiu, tak s akým obsahom, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva,
či strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Právne posúdenie uplatneného nároku zo strany
súdu prvej inštancie tak bolo minimálne predčasné. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým,
ako bola stranami dohodnutá cena za poskytnuté služby, resp. čo malo vplyv na jej výšku. Odvolací
súd preto ako dôvodnú vyhodnotil tiež odvolaciu námietku žalovaného ohľadne nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci, keď súd prvej inštancie odmietol vykonať výsluch konateľa žalovaného p. C. F.
s tým, že by bol nehospodárny a že skutkový stav dostatočne zistil predloženými listinnými dôkazmi.
Súd prvej inštancie v danom prípade opomenul požiadavku dostatočne a logicky odôvodneného
záveru svojich skutkových zistení, keď z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nepochybne vyplýva, že obsah ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným nebol súdom prvej inštancie

dostatočne objasnený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/100/2018 a sp. zn. 5Cdo/202/2018, v zmysle ktorých procesnému právu účastníka
navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu odôvodniť vo svojom rozhodnutí (pokiaľ im nevyhovie),
prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Existujú tri argumenty, ktorými možno odôvodniť nevyhovenie
vykonať dôkazný návrh strany sporu. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej

overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším
je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou
potenciou v súvislosti s týmto tvrdením a posledným je nadbytočnosť dôkazu, teda keď určité tvrdenie,
ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných
pochybností overené alebo vyvrátené. Záver súdu prvej inštancie nemožno podľa názoru odvolacieho

súdu subsumovať ani pod jeden z vyššie uvedených argumentov, preto táto dôkazná vada takmer vždy
založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho
vecnú nesprávnosť. Odvolací súd uvádza, že v prípade ak malo dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy, bol
to práve navrhovaný výsluch konateľa žalovaného ako štatutárneho zástupcu zmluvnej strany, ktorý
by mohol prispieť k objasneniu obsahu uzatváranej zmluvy a preto postup súdu prvej inštancie, ktorý

predmetný návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného zamietol, nebol správny. Pri uzatváraní
ústnej zmluvy je vždy riziko, že v prípade ak nedôjde k splneniu záväzkov, bude oslabená dôkazná
pozícia strán. Avšak výsluch zmluvných strán je v danom prípade jedným z primárnych spôsobov
ako obsah ústne uzatváranej zmluvy zistiť, preto dôvod nehospodárnosti, na ktorý poukazoval súdprvej inštancie, nie je relevantným dôvodom pre zamietnutie tohto dôkazu, navyše za situácie, že
z vykonaných listinných dôkazov nebol obsah zmluvy kvalifikovane preukázaný.

12. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tiež odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca v konaní
nepreukázal rozsah poskytovaných služieb. V konaní predložené faktúry nie sú dôkazom, ktorý by
relevantným spôsobom preukazoval rozsah skutočne poskytnutých dohodnutých služieb. Aj v tomto
prípade došlo zo strany súdu prvej inštancie k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, pretože bolo
potrebné identifikovať, čo konkrétne bolo fakturované, keďže faktúry obsahujú len všeobecný popis

„fakturujeme Vám Google AdWords“, či „fakturujeme Vám copywriting-texty na web a analýzu web
stránky“ a či tieto činnosti boli žalovanému poskytnuté. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval aj
v prípade, ak rezignoval na zistenie, či obsahom ústnej dohody bola aj skutočnosť, že súčasťou faktúr
mali byť aj rozpisy poskytnutých služieb, nakoľko uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporná.
Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je zrejmé, či táto povinnosť žalobcu bola medzi stranami
dohodnutá, alebo nie. Aj v tomto prípade by žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom žalovaného

bol tým dôkazom, ktorý mohol prispieť k riadnemu objasneniu skutočností podstatných pre meritórne
rozhodnutie. Napokon je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že ak by aj neexistovala dohoda o poskytnutí
rozpisov k faktúram, bolo na žalobcovi, aby v konaní predložil dôkaz, z ktorého by bolo jednoznačne
zrejmé, že dohodnuté služby žalovanému poskytoval, nakoľko ide o skutočnosť, ktorá dôkazne zaťažuje
žalobcu. Len samotná faktúra ako účtovný doklad, nie je dôkazom o reálnom poskytnutí služieb

žalobcom. Uvedené navyše nedokazujú ani faktúry od spoločnosti Google Ireland Limited, ktorými daná
spoločnosť fakturovala služby žalobcovi, nakoľko aj sám žalobca potvrdil, že v nich nie sú zahrnuté iba
služby pre žalovaného. Súd prvej inštancie tak nemal relevantným spôsobom preukázané vykonanie
služieb žalobcom a bez toho, aby mu bol známy obsah ústnej dohody, považoval za preukázanú nielen
dohodu o odmene za poskytnuté služby, ale aj ich rozsah a samotné poskytnutie, pričom primárne

neskúmal, či predmetná ústna zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola vôbec uzavretá platne, a teda
či jej obsahom bolo dostatočné určenie záväzkov zmluvných strán. Svoje závery odvodil bez toho, aby
dostatočne a nespochybniteľne zistil predmet ústnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným,
rozsah poskytnutých služieb ako aj cenu za poskytnuté služby, a to aj s ohľadom na spôsob, akým
mala byť cena za poskytnuté služby určená, t.j. či mala reflektovať na počet jednotlivých kliknutí od

vyhľadávajúcich osôb, či sa mala cena odvíjať od výsledku alebo od rozsahu poskytovaných služieb
alebo bola dohodnutá pevnou sumou.

13. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nevyhoveniu návrhu na výsluch svedka konateľa
spoločnosti CK Plus s.r.o. G. H., ktorý podľa žalovaného riešil totožnú záležitosť so žalobcom ako

žalovaný,kedymalitaktiežstranyuzatvorenúústnudohodu,žalobcatejtospoločnostifakturovalrovnaké
služby ako žalovanému, pričom konateľ namietal, že neboli tieto služby riadne poskytnuté a nakoniec
žalobca na úhrade týchto faktúr ani netrval, odvolací súd prisvedčil záveru súdu prvej inštancie, že
navrhovaný dôkaz nedisponuje vypovedacou hodnotou pre objasnenie skutočností zásadných pre
toto rozhodnutie. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých

dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. V tomto prípade súd prvej
inštancie nevylúčil dôkaz, ktorý by mal potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil, prečo navrhovaný dôkaz
nevykonal, a teda že skutočnosti, ktoré mienil žalovaný týmto výsluchom preukázať, priamo s vecou
nesúvisia. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný

výsluch nemá význam pre toto konanie, keď nemôže prispieť k objasneniu obsahu ústnej dohody medzi
žalobcom a žalovaným a rovnako sa nejedná o dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať, či žalobca
skutočne vykonal fakturované služby konkrétne pre žalovaného a preto uvedenú odvolaciu námietku
žalovaného považoval za nedôvodnú.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej
inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v rozsahu odsekov 11 - 13
tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie navrhovaným výsluchom
žalovaného (konateľa C. F.) a v závislosti od ďalších prípadných procesných návrhov sporových strán

aj inými dôkaznými prostriedkami v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania,
a to aj za využitia aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 CSP vyžiadaním ďalších skutkových tvrdení strán
sporu za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo možné kvalifikovaným
spôsobom ustáliť, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy a ak áno, s akým obsahom, t.j. aby boljednoznačne ustálený samotný predmet zmluvy, dojednaný rozsah poskytovaných služieb a spôsob,
akýmmalabyťurčenáodmenazaposkytnutéslužbyatiežčidošlokreálnemuposkytnutiufakturovaných
služieb a v akom rozsahu. Zároveň súd prvej inštancie s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti určí,

ktoré z ďalších navrhnutých dôkazov v konaní vykoná, či sú to dôkazy, ktoré je potrebné vykonať
pre meritórne rozhodnutie a ak jednotlivé navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykoná, bude jeho
úlohou riadne a presvedčivo zdôvodniť, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Svoje nové rozhodnutie vo
veci je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa
vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami postupom podľa § 220 CSP. Úlohou súdu prvej

inštancie bude tiež vysporiadať sa so skutočnosťou, či zástupca žalobcu, ktorý zastupuje žalobcu na
základe plnomocenstva zo dňa 04.03.2020, doručeného súdu prvej inštancie dňa 09.03.2020 v listinnej
podobe (čl. 91 spisu), zastupuje žalobcu ako právny zástupca – advokát, keďže v zozname advokátov na
stránke Slovenskej advokátskej komory je vedený ako advokát aj A. A. B., alebo či menovaný zastupuje
žalobcu v konaní ako zvolený zástupca podľa § 89 CSP.

15. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).