Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/159/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200622
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1318200622.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: HTI Real, s.r.o., Tuhovská
29, 831 06 Bratislava, IČO: 34 118 012, zastúpeného advokátom Mgr. Elenou Szabóovou, Komárňanská
100, 947 01 Hurbanovo proti žalovanému: SkyBau, s.r.o., Veľká Okružná 26A, 010 01 Žilina, IČO:
31 570 011 o žalobe na obnovu konania a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

III č. k. 23Cb/59/2018-396 zo dňa 27.4.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/59/2018-396 zo dňa
27.4.2022 v rozsahu výrokov I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Bratislava III
č. k. 23Cb/59/2018-396 zo dňa 27.4.2022 o d m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. odmietol žalobu

na obnovu konania Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/48/2010, výrokom II. nevyhovel návrhu
žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia meritórnych a procesných rozhodnutí č. k. 26Cb/48/2010
a č. k. 3Cob/299/2013 zo dňa 17.12.2014, výrokom III. rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania v plnej výške, a to s poukazom na ustanovenia § 397 písm. a), b), § 403 ods.
1, § 409, § 412 ods. 1, § 413 ods. 1 písm. a), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou na obnovu konania
zo dňa 23.1.2018 sa žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 26Cb/48/2010 a odložil vykonateľnosť rozhodnutia meritórnych a procesných rozhodnutí sp. zn.
26Cb/48/2010 a sp. zn. 3Cob/299/2013 zo dňa 17.12.2014 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o obnove
konania. V pôvodnom konaní sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 2.809.689,40 eura s príslušenstvom,

pričom Okresný súd Bratislava III vydal dňa 26.6.2013 rozsudok č. k. 26Cb/48/2010-2031, ktorým
návrh zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy v rozsahu 100%.
O odvolaní žalobcu voči predmetnému rozsudku rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil a zároveň sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Žalobca v žalobe na
obnovu konania uviedol, že v roku 2006 oslovil A. B. C. pána A. D. E. za účelom spolupráce pri výstavbe

administratívnej budovy na Tuhovskej ulici v Bratislave pre jeho spoločnosť HTI Real, s.r.o.. A. D. E.
sa bol na predmetnú stavbu pozrieť sám z vlastnej iniciatívy, pričom s A. B. C. na stretnutí dohodnutýnebol, a to dňa 3.10.2006, kedy sa na stavenisku nachádzal železobetónový skelet, na stavbe sa
pracovalo a boli zhotovené všetky podlažia, pričom stavebná spoločnosť SKYBAU, realizujúca výstavbu
konštrukcie, vykonávala zatieranie prasklín v betóne. A. E. sa pýtal pracovníkov, ktorí praskliny zatierali,

prečo im to popraskalo a jeden z nich povedal, že asi preto, lebo to nepolievali, keď sa to betónovalo. A.
E. do praskliny vložil kľúč, ktorý tam vošiel celý, čo znamená, že šírka praskliny bola viac ako 3 mm, t.j.
viac ako hrúbka kľúča a hĺbka viac ako 40 mm. Vzhľadom k tomu, že betón bol popraskaný celoplošne
a takýchto trhlín bolo veľké množstvo, A. E. upozornil robotníka, že by sa to malo staticky posúdiť, na
čo robotník odpovedal, že to bolo zabezpečené a vedúci im kázal praskliny pozatierať. Praskliny sa

nachádzali na dvoch vrchných podlažiach. Po obhliadke stavby sa A. E. vrátil domov do Nových Zámkov
a A. C. sa neozval, nakoľko dostal inú ponuku na trvalý pracovný pomer v spoločnosti Poľno SME s.r.o.
v Palárikove. Dňa 5.1.2018 sa A. C. a A. E. náhodne stretli na termálnom kúpalisku v Podhájskej a pri
rozhovore spomenul A. C. svoje peripetie so stavbou, na ktorú mu ponúkal spoluprácu a vtedy mu A. E.
povedal, čo sa stalo, keď si bol stavbu pozrieť, pričom na základe požiadavky A. C. napísal A. E. čestné
prehlásenie o vyššie uvedenej skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené svedectvo je podľa žalobcu

zrejmé, že v súlade s ustanovením § 397 písm. a), b) CSP sú tu skutočnosti týkajúce sa predmetu
pôvodného konania, ktoré A. C. bez zavinenia nemohol použiť v pôvodnom konaní, pričom je zrejmé, že
môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci a rovnako možno vykonať dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať v pôvodnom konaní, keďže o nich žalobca nemal vedomosť. Žalobca k svojej žalobe
na obnovu konania pripojil čestné prehlásenie A. D. E. zo dňa 10.1.2018, časť stavebného denníka

a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014.

3. Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že skutočnosti a vplyvy, ktoré žalobca uvádza v žalobe na
obnovu konania, sú nelogické a nijakým spôsobom nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci
pre žalobcu, ktorý sa opakovane snaží vyvolať dojem, že žalovaný pred ním zatajoval informácie

týkajúce sa trhlín a tým sa snaží dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom zistený
skutkový stav nemôže zmeniť ani žalobcom zabezpečené čestné prehlásenie, nakoľko v pôvodnom
konaní bolo preukázané, že zásadnou príčinou trhlín je nesprávny statický návrh (znalecký posudok č.
644/2010/100070 zo dňa 26.2.2010, ktorý vypracoval Kloknerov ústav pri ČVUT v Prahe) a zanedbanie
preventívnej povinnosti predchádzať škodám zo strany žalobcu. Žalovaný odmieta, že by sa dopustil

konania spočívajúceho v zatieraní celoplošne popraskaného betónu s tým, že pokiaľ by takéto úkony
boli na diele realizované počas jeho zhotovovania, musel by o tom byť záznam v stavebnom denníku.
Z výpovedí svedkov (F., G., H.) jednoznačne vyplynulo, že o existencii trhlín na stavbe vedeli všetky
osoby, ktoré sa zúčastňovali zhotovovania diela a kontrolných dní, t.j. stavbyvedúci, stavebný dozor,
projektant a investor. Nešlo však o vadu diela, nakoľko tieto trhliny nepresahovali medzné hodnoty

stanovené normou, pričom súdy správne konštatovali, že prenesenie zodpovednosti žalobcu na
žalovaného za nevhodné statické riešenie diela je neprijateľné. Žalovaný nepovažoval za pravdivú
skutočnosť, že by sa na stavbe dňa 3.10.2006 nachádzal A. E., nakoľko žalobca nepredložil žiaden
dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenie A. E., že sa tohto dňa bez vedomia a súhlasu žalobcu svojvoľne
pohyboval po stavbe.

4. Súd prvej inštancie zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/48/2010 zistil, že žalobca
podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014
dovolanie, pričom bol súd v konaní dňa 27.4.2015 informovaný Okresnou prokuratúrou Bratislava
III, že žalobca podal prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR podnet na podanie mimoriadneho

dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014
podľa v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
23Cb/59/2018-84 zo dňa 16.7.2018 žalobu na obnovu konania Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
26Cb/48/2010 odmietol s poukazom na ustanovenie § 413 ods. 1 písm. c) CSP. Proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie žalobca tvrdiac, že dovolanie žalobcu nesmeruje proti meritórnemu rozsudku, ale

výhradne proti rozhodnutiu o trovách konania. Odvolací súd uznesením č. k. 1Cob/38/2019-192 zo dňa
31.5.2019 uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 23Cb/59/2018-84 zo dňa 16.7.2018 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná o prípad predpokladaný ustanovením
§ 399 CSP, nakoľko dovolanie žalobcu podané proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014 smerovalo proti výroku o trovách konania, pričom na to, aby

bol splnený účel predpokladaný ustanovením § 399 CSP sa podľa názoru odvolacieho súdu minimálne
vyžaduje, aby predmet žaloby na obnovu konania a prípadného dovolania bol totožný s tým, že možno
konštatovať,ževposudzovanomprípadeniejemožnéprostredníctvomdovolaniapodanéhoprotivýroku
otrováchkonaniadosiahnuťzmenualebozrušenierozhodnutia,protiktorémusmeruježalobanaobnovukonania zo dňa 23.1.2018. Ďalej odvolací súd poukázal na skutočnosť, že procesnoprávna úprava
obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku neupravuje vzájomnú konkurenciu mimoriadnych opravných
prostriedkov, a teda nie je vylúčené, aby jeden právoplatný rozsudok bol napadnutý tak žalobou na

obnovu konania, ako aj dovolaním, a to aj s ohľadom na zachovanie lehôt stanovených k ich uplatneniu.
Podmienkami prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a), b) CSP sa odvolací súd nezaoberal,
keďže ich splnenie, príp. nesplnenie nebolo predmetom (v tomto štádiu) konania na súde prvej inštancie.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie s tým, že úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne posúdiť žalobu na obnovu
konania, pričom v prípade, ak nebudú dané dôvody na odmietnutie žaloby podľa ustanovenia § 413
CSP, rozhodne rozsudkom o tom, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne.

5. Súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu posudzoval žalobu na obnovu
konania, konkrétne preukázanie všetkých jej náležitostí podľa § 397 a nasl. CSP, pričom vo veci rozhodol

uznesením sp. zn. 23Cb/59/2018 zo dňa 26.8.2019 tak, že obnovu konania Okresného súdu Bratislava
III č. k. 26Cb/48/2010 nepovolil. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca na jednu stranu oslovil A.
D. E. s ponukou na vzájomnú spoluprácu, čo táto osoba zjavne považovala za návrh na uzavretie
zmluvy o vzájomnej spolupráci podľa § 43a Občianskeho zákonníka, pričom zároveň žalobca uvádzal,
že ďalej už A. D. E. nekontaktoval, ani keď tento vykonal obhliadku predmetnej stavby. Podľa súdu

prvej inštancie je uvedená časová linka zo strany žalobcu vykonštruovaná, nakoľko súd prvej inštancie
nepovažoval za reálne a dôveryhodné, aby na jednu stranu bola oslovená nejaká osoba s ponukou na
spoluprácu a táto osoba navyše vykoná minimálne jeden úkon (obhliadku stavby), pri ktorej údajne zistí
nejaké vady a poškodenia, aby zároveň nebola táto osoba kontaktovaná ohľadom samotného uzavretia
zmluvy o spolupráci. Rovnako tak súdu prvej inštancie neprišlo dôveryhodné tvrdenie A. D. E., že po

zistení údajných vád už nekontaktoval žalobcu, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie v zmysle
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody mal svojím konaním predchádzať
vzniknutým škodám a v danom prípade mal existenciu ním zistených vád oznámiť žalobcovi. Žalobca
mohol mať preto podľa názoru súdu prvej inštancie logickú vedomosť o tom, že A. D. E. po ponuke
na vzájomnú spoluprácu vykonal obhliadku predmetného diela, resp. žalobca neuviedol žiaden logický

argument, ktorým by vysvetlil dôvod, pre ktorý nekontaktoval A. D. E. v roku 2006 na uzavretie zmluvy,
inými slovami, prečo sa A. E. nespýtal, či tento návrh na vzájomnú spoluprácu akceptuje, pretože
počas prvého kontaktovania ohľadom vzájomnej spolupráce A. E. vzájomnú spoluprácu neodmietol,
výsledkom čoho bola jeho návšteva na predmetnej stavbe. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej
inštancie za to, že v zmysle ustanovenia § 403 ods. 1 CSP sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode

obnovy konania už od roku 2006, pričom žalobu na obnovu konania podal až dňa 23.1.2018, teda
zhruba až o 12 rokov, čo znamená, že ešte počas konania pred Okresným súdom Bratislava III sp.
zn. 26Cb/48/2010 mal možnosť ako svedka v konaní žiadať vypočuť A. D. E., čo však neurobil.
Navyše súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že v pôvodnom konaní bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie a predmetné vady, ktoré pri svojej obhliadke zistil A. D. E., boli síce jednoznačne

preukázané, avšak žalovaný nebol príslušnými znalcami označený za vinníka týchto vád. Z uvedeného
dôvodu súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 403 ods. 1 CSP mal za to, že žalobca nesplnil
subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania a preto uznesením túto žalobu na obnovu
konania odmietol podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie poukázal ďalej
na to, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že odvolaním žalobcu dotknuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, čo urobil uznesením č. k. 1Cob/22/2020-297 zo dňa 13.1.2021. Odvolací súd
v predmetnom rozhodnutí poukázal na to, že v súčasnosti platný a účinný procesnoprávny predpis
veľmi jasne a striktne upravuje spôsoby a formy konania a následného rozhodnutia súdu o žalobe na
obnovu konania, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie nezodpovedá ani jednému zo zákonom predpokladaných spôsobov rozhodnutia.
Súd prvej inštancie prvým výrokom napadnutého uznesenia nepovolil obnovu konania, čo v žiadnom
prípade nemožno stotožniť s výlučne procesným rozhodnutím súdu o odmietnutí žaloby na obnovu
konania. Samotný výrok (i keď formulovaný absolútne nesúladne s dikciou zákona) aj s prihliadnutím
na znenie ustanovenia § 414 CSP, ktoré upravuje rozhodnutie súdu o tom, či obnovu konania povolí

alebo zamietne, dôvodne navodzuje dojem meritórneho rozhodnutia o žalobe na obnovu konania,
čomu však nezodpovedá forma rozhodnutia súdu uznesením, ktorá je v zásadnom rozpore s dikciou
ustanovenia § 414 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že výrok rozhodnutia súdu je záväznou
časťou rozhodnutia, ktorá musí byť vždy formulovaná určitým a zrozumiteľným spôsobom súladnýmso zákonom, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o obsahu súdneho rozhodnutia. V právnom štáte je
neprípustné, aby obsah rozhodnutia súdu bol vyvodzovaný výlučne z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
je nekompatibilné s výrokovou časťou formulovanou spôsobom nezodpovedajúcim zákonnej úprave,

nakoľkovtakomprípadebyrozhodnutiesúdumohlobyťopodstatnenevykladanérôznymiprotichodnými
spôsobmi. Výrok a odôvodnenie súdneho rozhodnutia musia tvoriť kompaktný a zrozumiteľný celok
dávajúci jasné odpovede vo vzťahu k predmetu sporu, pričom právna terminológia použitá vo výroku
rozhodnutia musí byť súladná so slovami a vetami zákona aplikovaného na danú vec. Odvolací súd
tiež uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa v ňom

zaoberá dôvodom odmietnutia žaloby na obnovu konania podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. a)
CSP, čo však nezodpovedá výroku rozhodnutia, ktorým súd nepochybne nerozhodol o odmietnutí
žaloby na obnovu konania. Odvolací súd vytýkal súdu prvej inštancie, že svoj záver o tom, že žalobca
sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania už od roku 2006, ustálil len na základe vyhodnotení
tvrdení A. E. v čestnom prehlásení ako nedôveryhodných bez toho, aby vykonaním žalobcom v žalobe
na obnovu konania navrhnutého dôkazu výsluchom svedka A. D. E. zistil doplňujúce informácie vo

vzťahu ku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie o predmetnej žalobe na obnovu konania, či už
vo vzťahu k dodržaniu zákonom stanovenej subjektívnej lehoty alebo vo vzťahu k samotnému dôvodu
obnovy konania. Odvolací súd v uznesení č. k. 1Cob/22/2020-297 zo dňa 13.1.2021 ustálil záver, že
vecnémuposúdeniuskutkovejaprávnejopodstatnenostipredmetuodvolaciehokonaniabránineurčitosť
a nejednoznačná formulácia výroku napadnutého uznesenia, ktorý použitou terminológiou nezodpovedá

žiadnemu zo spôsobov rozhodnutia o žalobe na obnovu konania predpokladaných zákonnou normou,
v dôsledku čoho nie je možné ani jednoznačne posúdiť správnosť rozhodnutia súdu formou uznesenia
a tiež nesúladnosť jeho odôvodnenia s výrokom, čo zakladá dôvodnosť odvolania žalobcu v časti, ktorou
namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a čo viedlo ku zrušeniu uznesenia
súdu prvej inštancie č. k. 23Cb/59/2018-198 zo dňa 26.8.2019 a k vráteniu veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že jeho úlohou malo byť opätovne sa dôsledne zaoberať
predmetnou žalobou na obnovu konania spôsobom súladným s príslušnými ustanoveniami CSP s tým,
že za účelom náležitého posúdenia dodržania subjektívnej lehoty na podanie predmetnej žaloby na
obnovu konania a následne jej skutkovej a právnej opodstatnenosti je potrebné vykonanie žalobcom
navrhnutého dôkazu výsluchom svedka A. D. E..

6. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rešpektujúc
záväzný pokyn odvolacieho súdu na pojednávaní dňa 14.2.2022 vypočul svedka A. D. E., z výsluchu
ktorého mal za preukázané, že svedkovi zavolal v roku 2006 substitučný zástupca žalobcu I. I. J.,
s ktorým sa už vtedy poznali, pretože sa dozvedel, že si hľadá prácu, ktorú by mu mohol dať konateľ

žalobcu p. C., takže sa dohodli, že príde za ním do Bratislavy a aby kontaktoval p. C. s tým, že na stavbu
prišiel. Svedok uviedol, že je stavebný inžinier s kvalifikáciou zdravotne-vodohospodárske stavby, je
zapísaný v Slovenskej komore stavebných inžinierov a disponuje aj okrúhlou pečiatkou. Dňa 3.10.2006
svedok prišiel na stavbu. Na danom priestore bola predmetná stavba jediná železobetónová stavba
v okolí a keď prišiel k nej, nikto tam nebol, iba počul hlasy z horných poschodí, za ktorými išiel, dokonca

musel použiť aj rebrík. Prešiel tak až na horné poschodie, kde robotníci zatierali betónovú dosku, kde boli
praskliny. Prasklín bolo viac, nepočítal ich. Na svedkove upozornenie mu pracovníci povedali, že ráno
dostali príkaz zatierať tieto praskliny tuhou hmotou. Nie je to bežnou praxou, pretože pri prasklinách musí
statik uvážiť ich rozsah a stanoviť riešenie. Svedok však uviedol, že nemal dosť informácií na to, aby
vedel povedať, či pracovníci zatierali praskliny správnym spôsobom. Poter robili pracovníci celoplošne,

zatierali jednotlivé praskliny na celej ploche. Svedok odmeral praskliny tak, že do praskliny spustil bežný
kľúč do zámky dverí, ktorý sa do praskliny zmestil celý a dalo sa ním hýbať zo strany na stranu. Šírka
praskliny nebola rovnaká po celej jej dĺžke, niekde bola menej ako 3 mm, niekde aj viac. Daný kľúč mohol
mať hrúbku 1,3 až 1,5 mm a keďže sa ním dalo hýbať, tak odhadol, že daná prasklina mohla byť široká
cca 3 mm. Pod kozmetikou betónu sa rozumie to, že keď mrzne, tak sa na betón nanesie 2-3 mm poter,

aby sa tento betón nedrolil. Keď nemrzne, takéto niečo nie je potrebné robiť. Keďže na stavbe p. C.
nebol, svedok zo stavby následne odišiel. Nemal pri sebe mobil, takže konateľa žalobcu nekontaktoval,
pretože stavba sa mu nepáčila a najmä medzičasom si našiel prácu v Nových Zámkoch a dlhé roky ani
nevedel, ako to na stavbe dopadlo. F. J. informoval o jeho návšteve danej stavby v Bratislave nejakých
15 dní po 3.10.2006. V zime 5.1.2018 na kúpalisku v Podhájskej videl prvýkrát naživo konateľa žalobcu

p. C., na ktorom ho substitučný zástupca žalobcu p. J. oslovil a predstavil ho p. C., s ktorým boli spolu
na kúpalisku, pričom mu povedali, že už by stavbu teraz nespoznal a že či by prišiel na súd svedčiť
o tom, ako boli zatierané praskliny. Na tomto pojednávaní ešte substitučný zástupca žalobcu I. I. J. na
margo svedeckej výpovede A. D. E. uviedol, že sú s konateľom žalobcu p. C. spolužiaci zo základnejškoly. Je pravdou, že svedkovi A. E. dával kontakt na p. C., aby sa mu ozval, ale s odstupom času si
detaily nepamätal, pričom k stretnutiu so svedkom A. E. na kúpalisku prišlo náhodne, pretože sám si
dané súvislosti neuvedomil, nakoľko žalobcu dovtedy zastupoval iný právny zástupca.

7. Na základe uvedenej výpovede svedka A. D. E. súd prvej inštancie ustálil nasledovnú časovú os:
- svedkovi A. D. E. zavolal v roku 2006 substitučný zástupca žalobcu I. I. J. s ponukou práce pre konateľa
žalobcu p. C.,
- dohodli sa, že svedok príde do Bratislavy a bude kontaktovať p. C.,

- dňa 3.10.2006 svedok prišiel na stavbu, kde p. C. nestretol,
- na stavbe si všimol robotníkov, ktorí zatierali betónovú dosku tuhou hmotou, ale boli na podlahe
praskliny, takže ich upozornil, že to robia podľa neho nesprávnym spôsobom, ale nemal dosť informácií
na to, aby vedel povedať, či pracovníci zatierali praskliny správnym spôsobom,
- týchto prasklín bolo viac, boli na celej ploche,
- svedok odmeral jednu prasklinu tak, že do praskliny spustil bežný kľúč do zámky dverí, ktorý sa do

praskliny zmestil celý a dalo sa ním hýbať zo strany na stranu,
- keďže na stavbe p. C. nebol, svedok zo stavby následne odišiel a nakoľko nemal pri sebe mobil, takže
konateľa žalobcu nekontaktoval, pretože sa mu stavba nepáčila a najmä medzičasom si našiel prácu
v Nových Zámkoch,
- svedok p. J. informoval o jeho návšteve danej stavby v Bratislave nejakých 15 dní po 3.10.2006,

- v zime 5.1.2018 na kúpalisku v Podhájskej videl prvýkrát naživo konateľa žalobcu p. C., na ktorom ho
substitučný zástupca žalobcu p. J. oslovil a predstavil ho p. C., s ktorým boli spolu na kúpalisku a ktorých
v rozhovore informoval o svojej návšteve danej stavby.

8. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosti vyplynuvšie zo

svedeckejvýpovedeA.D.E.podporujúkonštatovaniesúduprvejinštanciezjehozrušenéhorozhodnutia
č. k. 23Cb/59/2018-198 zo dňa 26.8.2019, podľa ktorého žalobca mohol mať logickú vedomosť o tom,
že A. D. E. po ponuke na vzájomnú spoluprácu vykonal obhliadku predmetného diela, pričom novou
skutočnosťou zistenou zo svedeckej výpovede bolo to, že ponuku pracovať pre žalobcu svedok obdržal
nie od konateľa žalobcu p. C., ale od aktuálneho substitučného právneho zástupcu žalobcu I. I. J.,

ktorý tak urobil nielen preto, že sa poznal so svedkom a ako odborníka ho odporúčal žalobcovi,
ale že s konateľom žalobcu boli spolužiakmi zo základnej školy, a teda sa dlhodobo poznali. Novou
skutočnosťou zistenou zo svedeckej výpovede bolo, že A. D. E. informoval o ním zistených vadách diela
aktuálneho substitučného právneho zástupcu žalobcu I. I. J. zhruba 15 dní po návšteve stavby, teda
niekedy okolo 18.10.2006. Práve tu považuje súd prvej inštancie dôvody podania žaloby na obnovu

konania za vykonštruované, pretože ak súčasný právny zástupca žalobcu I. I. J. ako kamarát z detstva
konateľa žalobcu p. C. považoval za potrebné zabezpečenie kvalitného odborníka pre žalobcu v osobe
svedka A. D. E., ktorého oslovil s ponukou práce pre žalobcu a poslal ho na obhliadku predmetnej
stavby, tak nie je logické a súd prvej inštancie odmieta tomuto tvrdeniu uveriť, že keď sa 15 dní po takejto
návšteveodsvedkaA.D.E.,ktoréhopovažujezaodborníka,dozvieovadáchnastavbesvojhokamaráta

zdetstvavosobekonateľažalobcup.C.,žeotomtokonateľažalobcuneinformujeauvedenúskutočnosť
mu zamlčí. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie opätovne aj po výsluchu svedka A. D.
E. za to, že v zmysle § 403 ods. 1 CSP sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania už od
roku 2006 (a pravdepodobne sa aj dozvedel), pričom žalobu na obnovu konania podal až dňa 23.1.2018,
teda zhruba až o 12 rokov, čo znamená, že ešte počas konania na Okresnom súde Bratislava III pod sp.

zn. 26Cb/48/2010 mal možnosť ako svedka v konaní žiadať vypočuť A. D. E., čo však neurobil. Navyše,
stále platí názor súdu prvej inštancie vyslovený v jeho zrušenom rozhodnutí č. k. 23Cb/59/2018-198 zo
dňa 26.8.2019, že v napadnutom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a predmetné vady, ktoré
pri svojej obhliadke zistil A. D. E., boli síce jednoznačne preukázané, avšak žalovaný nebol príslušnými
znalcami označený za vinníka týchto vád, keď navyše svedok A. D. E. uviedol, že nemal dosť informácií

na to, aby vedel povedať, či pracovníci zatierali praskliny (odstraňovali vady diela) správnym spôsobom.
Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie s odkazom na § 403 ods. 1 CSP za to, že žalobca nesplnil
subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania a preto napadnutým uznesením žalobu na
obnovu konania odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP.

9. Nad rámec uvedeného procesného rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj nebola
žaloba na obnovu konania podaná oneskorene, nebola by výpoveď svedka A. D. E. spôsobilá privodiť
povolenieobnovykonaniaztohodôvodu,žesámsvedokuviedol,ženemaldosťinformáciínaposúdenie
správnostialebonesprávnostiodstraňovaniaprasklínakováddiela,takistonevedel,ktoprasklinyzavinil,kto za ne zodpovedá a podobne, takže by bol súd prvej inštancie nútený žalobu na obnovu konania
zamietnuť. Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz predstavujúci premeranie kľúča,
ktorým svedok A. E. premeriaval hĺbku a šírku prasklín v podlahe na predmetnej stavbe, pretože podľa

súdu prvej inštancie nejde o dôkaz spôsobilý privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe
sporu, ktorým bol fakt, že žalobca nesplnil subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania.

10. Návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia meritórnych a procesných rozhodnutí č. k.
26Cb/48/2010 a č. k. 3Cob/299/2013 zo dňa 17.12.2014 súd prvej inštancie s poukazom na § 412 ods.

1 CSP nevyhovel z dôvodu, že žalobca si uplatnil žalobu na obnovu konania oneskorene a nie je možné
docieliť zmenu meritórnych a procesných rozhodnutí č. k. 26Cb/48/2010 a č. k. 3Cob/299/2013, navyše
žalobca nepreukázal súdu prvej inštancie existenciu akýchkoľvek dôvodov hodných osobitného zreteľa
na odklad vykonateľnosti. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP
atrovykonaniavplnejvýškepriznalžalovanémuakoúspešnémuúčastníkovikonaniapodľa§255ods.1
CSP, nakoľko odmietnutie žaloby na obnovu konania uznesením mu privodilo de facto úspech v konaní.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie proti všetkým jeho výrokom bez špecifikovania konkrétnych odvolacích dôvodov v zmysle
§ 365 ods. 1 CSP, pričom dôvody odvolania formuloval slovne tak, že napadnuté rozhodnutie nemá
podklad v obsahu súdneho spisu; je nepreskúmateľné pre rozpornosť súdom uvádzaných dôvodov;

je založené na domnienke súdu, že informáciou o vadách železobetónovej dosky disponovala tretia
osoba odlišná od svedka a žalobcu a táto domnienka nemá podklad vo vykonanom dokazovaní –
a pokiaľ by aj mala, nezakladá vedomosť tretej osoby o akejkoľvek skutočnosti začiatok plynutia lehôt
dôležitých pre obnovu konania u žalobcu samotného; je založené na domnienke súdu, že žalobca
disponoval informáciou, ktorá je rozhodujúca pre rozhodnutie o žalobe na obnovu konania (vedomosť

oexistenciiceloplošnýchprasklínželezobetónovejdosky,rozmereprasklínaichzatieraní)včasetrvania
konania, ktoré sa žiada obnoviť – bez akejkoľvek argumentácie v odôvodnení, prečo – ak by takouto
informáciou disponoval – ju žalobca nepoužil v pôvodnom konaní a ani o nej neinformoval znalcov ani
nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka A. E.; je dôsledkom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov
a nevykonania navrhovaného dôkazu; je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Odvolacím

návrhom sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobe žalobcu na
obnovu konania vyhovie. Žalobca v úvode odvolania citoval z napadnutého uznesenia a ďalej uviedol,
že z výpovede svedka A. E. vyplýva, že s A. C. nehovoril, nevolal mu, nenavštívil ho, dokonca ho
do stretnutia v Podhájskej ani osobne nepoznal; informoval I. J. o tom, že bol na predmetnej stavbe
s odstupom cca dvoch týždňov po návšteve stavby; A. C. o návšteve stavby ani o prijatí či neprijatí

(I. J.) avizovanej ponuky na prácu nekontaktoval. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania, naopak,
nevyplývajú skutočnosti tvrdené súdom prvej inštancie, a to že svedok A. E. informoval kohokoľvek – I.
J., A. C. – o svojich zisteniach na stavbe. O tom, že by referoval o svojich zisteniach na stavbe, pokiaľ ide
o existenciu trhlín v železobetónovej doske (nie v podlahe, ako uvádza súd prvej inštancie) nevypovedal
ani A. E. (ani to nebolo obsahom jeho čestného vyhlásenia) ani žalobca a ani I. J.. V súvislosti s obnovou

konania a dôvodmi obnovy sa vedomosť o zisteniach A. E. vyžaduje (aj vo vzťahu k včasnosti uplatnenia
dôvodu obnovy) priamo u žalobcu, a nie u ktorejkoľvek inej osoby s tým, že vzhľadom na vyjadrenie I. J.,
že má elektrotechnické vzdelanie a nie stavebné vzdelanie, čo v konaní ani nikto netvrdil, nemal svedok
ani odborný dôvod oboznamovať ho so svojimi zisteniami na stavbe. Pri obnove konania ide o dôkaz,
ktorý nebol bez viny žalobcu vykonaný v pôvodnom konaní napriek tomu, že objektívne existoval. Ak

mal súd prvej inštancie pochybnosti v smere, či svedok referoval komukoľvek o zistených trhlinách
na stavbe, mal možnosť tieto pochybnosti odstrániť pri výsluchu svedka. Svedok sám vypovedal, že
robotníci prítomní na stavbe ho informovali o príkaze na zatieranie trhlín a pretože v tom čase nebol
svedok zodpovedný za stavbu, nemal dôvod spochybňovať rozhodnutie osoby vykonávajúcej odborný
dohľad nad realizáciou stavby a jednotlivých prác. Podľa žalobcu ide v tejto časti o tvrdenie súdu

prvej inštancie, ktoré nemá podklad vo vykonanom dokazovaní, a teda je rozhodnutím arbitrárnym,
založeným na predpokladoch súdu prvej inštancie. Rovnako tvrdenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého
žalobca mohol mať logickú vedomosť o tom, že A. D. E. vykonal obhliadku predmetného diela a žalobca
neuviedol žiaden logický argument, ktorým by vysvetlil dôvod, pre ktorý nekontaktoval A. D. E. v roku
2006, je podľa názoru žalobcu bez opory v obsahu súdneho spisu a vykonanom dokazovaní. Svedok

A. E. nedisponoval pri svojej ohliadke projektom stavby, stavebným denníkom, zložením zmesi, ktorou
sa trhliny zatierali, nariadeným technologickým postupom, rozhodnutím stavbyvedúceho, statika alebo
stavebného dozoru ani ďalšími potrebnými informáciami, ktoré by zakladali úplnosť jeho informácií
pre posúdenie správnosti odstraňovania vád diela, avšak takéto vyjadrenie svedka podľa žalobcunezakladá„zjavnúbezúspešnosť“,resp.bezdôvodnosťkonaniaoobnove,keďžezisteniasvedkabybolo
potrebné posúdiť osobou odborne spôsobilou – znalcom v kontexte obsahu celého súdneho spisu. Preto
nemožno záver o nedostatku potenciality zmeny rozhodnutia založiť na tomto účelovo extrahovanom

vyjadrení svedka. Žalobca v odvolaní tiež dodal, že dosiaľ všetky rozhodnutia súdu prvej inštancie boli
odvolacímsúdomzrušené,atozrušenéakocelok–vrátaneodôvodnenia,naktorésasúdprvejinštancie
v aktuálnom rozhodnutí odvoláva. Je však signifikantné, že súd prvej inštancie aktuálne rozhodnutie
zakladá pri zmene dôkaznej situácie na rovnakých argumentoch, na akých založil svoje prvšie dve
rozhodnutia. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa dostal do logického rozporu aj v ďalších

tvrdeniach, keď na jednej strane tvrdí, že „žalobca sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania už od
roku 2006 (a pravdepodobne sa aj dozvedel)“ a na druhej strane tvrdí, že ponuku pracovať pre žalobcu
svedok obdržal nie od konateľa žalobcu p. C., ale od aktuálneho substitučného právneho zástupcu
žalobcu I. I. J., teda od tretej osoby, ktorá nemala žiaden vzťah ani k sporovému konaniu 26Cb/48/2010
ani k samotnej stavbe, a teda aj prípadná vedomosť tretej osoby (I. J.) nie je vedomosťou žalobcu,
a teda nezakladá začiatok plynutia akejkoľvek lehoty dôležitej pre obnovu konania. Žalobca v odvolaní

tiež namietal, že žalobca, resp. za neho konajúci A. C. ani svedok A. E. ani I. J. nikdy netvrdili, že by
„svedok informoval I. J. o zistených vadách diela“, ale z jeho výpovede vyplýva len to, že ho s odstupom
cca dvoch týždňov informoval, že možnosť pracovať pre žalobcu nie je pre neho zaujímavá. Nikto –
ani žalobca, resp. A. C. ani svedok A. E. ani I. J. netvrdili a ani to z ich tvrdení nie je možné logickým
postupom alebo zákonnou interpretačnou metódou vyvodiť, že by I. J. informoval A. C. o vadách diela

– a ani nemohol, keďže sám o nich vedomosť nemal. Preto odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré je
priamym a ničím nepodloženým obvinením, že buď I. J. zamlčal dôležité informácie a neposkytol ich
žalobcovi, alebo že žalobca informáciu mal a bez akéhokoľvek pochopiteľného dôvodu ju neposkytol ani
znalcom ani svojmu vtedajšiemu právnemu zástupcovi ani súdu, je podľa žalobcu výrazne nelogickejšie
než prostý fakt, že A. E. I. J. oznámil, že nereflektuje na ponuku spolupráce. Vo vzťahu k návrhu na

odklad vykonateľnosti žalobca v odvolaní poukázal na to, že konanie bez zavinenia žalobcu trvá ku dňu
spísania odvolania viac ako 4 roky a preto, ak sa domáhal odkladu vykonateľnosti začiatkom roka 2018,
vzhľadom na časový odstup od predmetných rozhodnutí, najmä od rozhodnutia o výške trov konania,
bol jeho návrh dôvodný aj ako napr. prevencia vykonania exekúcie na trovy konania. Nerozhodnutím ani
o tejto procesnej otázke po dobu viac než 4 rokov, došlo k tomu, čo ESĽP označuje „neskoré rozhodnutie

rovná sa nerozhodnutiu“. V odvolaní žalobca namietal tiež nevykonanie ním navrhovaného dôkazu
spočívajúceho v meraní kľúča, ktorý svedok podľa svojej výpovede zasunul do trhliny. V znaleckom
dokazovaní v konaní, ktoré sa žiada obnoviť, bolo ustálené, že trhliny nad 0,4 mm sú neakceptovateľné
a predstavujú vadu diela. So skutočnosťou, že v takomto rozsahu trhliny existovali v čase odovzdania
diela (aj keď zatreté) sa počas konania, ktorého obnova sa žiada žalobou, neuvažovalo, a teda ani

znalecké posudky nemohli tento fakt vyhodnotiť a na základe nich dospieť ku korektnému záveru, pričom
svedectvom A. E. sa preukazuje, že trhliny (praskliny) v betóne boli nadnormatívne; nadnormatívne
trhliny v betóne existovali v čase odovzdania diela; trhliny boli zamaskované žalovaným v čase, kedy
za stavbu zodpovedal žalovaný; neboli dôsledkom opomenutia povinnosti žalobcu ani ako dôsledok
nereklamovania vady zjavnej, pretože zatretím trhlín sa z vady zjavnej stala vada skrytá a práve táto

vada mala za následok nutnosť odstrániť vadné dosky. Žalobca v odvolaní prezentoval názor, že pod
zákonným pojmom „dôkaz, ktorý nemohla strana bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní“, je potrebné
rozumieť dôkaz, ktorý objektívne existoval v čase pôvodného konania (judikát R 19/1975 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 6Obo/57/2009). Zároveň tento dôkaz musí byť pre stranu sporu, ktorá sa
žalobou domáha obnovy konania, nový, t.j. že strana o existencii tohto dôkazu nemala vedomosť

počas pôvodného konania, pričom dôkaz predkladaný žalobcom ako dôvod na obnovu konania jednak
existoval v čase pôvodného konania a jednak žalobca o ňom nevedel a preto ho bez vlastnej viny
nemohol uplatniť.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 15.8.2022, v ktorom uviedol, že naďalej

v celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených v jeho doterajších ústnych a písomných
podaniach a stotožňuje sa s napadnutým uznesením s tým, že podľa jeho názoru prvostupňový
súd určitým a zrozumiteľným spôsobom súladným so zákonom, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti
o obsahu súdneho rozhodnutia, formuloval výrok rozhodnutia a rozhodol v súlade s dikciou rozhodnutia
podľa § 413 CSP. Súd prvej inštancie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave vykonal žalobcom

navrhnutý dôkaz výsluchom svedka A. E., pričom nové rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru
žalovaného zodpovedá príslušnej právnej úprave a jeho výrok a odôvodnenie dáva stranám sporu
jednoznačné odpovede, ktoré nevzbudzujú žiadne pochybnosti o predmete rozhodovania, spôsobe
rozhodovania a jeho dôvodoch. Prvostupňový súd sa rovnako vysporiadal s rozhodnutím o návrhuna odklad vykonateľnosti. Podľa žalovaného odvolanie žalobcu sa na prvý pohľad síce môže javiť
ako hutné, plné zvratov a argumentov, ktoré však nie sú spôsobilé zmeniť nič na tom, že svedecká
výpoveď svedka žalobcu je v rozpore s písomným čestným prehlásením svedka, nakoľko v čestnom

prehlásení svedok tvrdí, že o údajnej návšteve stavby nikoho neinformoval, čo následne svojou
svedeckou výpoveďou vyvrátil; svedecká výpoveď A. E. nie je objektívne spôsobilá spochybniť výsledky
znaleckého dokazovania a ako taká nie je spôsobilá privodiť povolenie obnovy konania; svedok
sám potvrdil, že „nemal dosť informácií na posúdenie správnosti alebo nesprávnosti odstraňovania
prasklín a takisto nevedel, kto praskliny zavinil, kto za ne zodpovedá a pod.“. Žalobca aj napriek tomu

v odvolaní rozporuje jednoznačné závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a snaží sa spochybniť
jeho odôvodnenie opierajúc sa o svoje teoretické úvahy a hodnotenia. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením
žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí –
najmä v bode 23 rozhodnutia logicky, jasne a zrozumiteľne zdôvodňuje svoje závery a poukazuje
na tvrdenia uvádzané svedkom A. E. pri jeho vypočutí dňa 14.2.2022, a to na skutočnosti, ktoré
logicky vyplývajú zo svedeckej výpovede A. E., ktorý sa prostredníctvom nej odchýlil od predtým

súdu poskytnutého čestného prehlásenia a potvrdil súdu dôležitú skutočnosť, že po údajnej obhliadke
diela dňa 3.10.2006 kontaktoval I. J., ktorý bol v kontakte s A. C.. Žalobca poukazuje na skutočnosti
vyplývajúce zo svedeckej výpovede, avšak pri existujúcich pochybnostiach o celej svedeckej výpovedi,
ktorou sa A. E. odchýlil od svojich pôvodných tvrdení, nie je možné prihliadať ani na tieto závery žalobcu
ako pravdivé. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že sa vyžaduje vedomosť o zisteniach A. E.

priamo u žalobcu, a nie u ktorejkoľvek inej osoby, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ide
len o hypotetické nepreukázané tvrdenie, že žalobca o údajných dôvodoch obnovy konania nevedel.
Ak si už svedok A. E. údajne dal námahu pricestovať z Nových Zámkov do Bratislavy, obhliadať dielo,
liezť po rebríku, merať šírku a hĺbku kľúčom a rozprávať sa s pracovníkmi na diele, nemohol popri tom
kontaktovať I. J. a čo i len v skratke uviesť, čoho bol na diele svedkom? Žalovaný považuje úvahu

žalobcu, ktorou poukazuje na nevykonanie znaleckého dokazovania na základe svedeckej výpovede,
za nezmyselnú, nakoľko dôsledné znalecké dokazovanie bolo vykonané už v pôvodnom konaní, pričom
bolo ustálené a preukázané (bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu trhlín, ktorú žalovaný dôrazne
popiera – čo bolo preukázané aj v pôvodnom konaní), že dotknuté stropné dosky D401 a D402
s projektovanou výstužou nevyhovujú na zaťaženie od zmrašťovania a vady statického návrhu boli

potvrdené znaleckým posudkom č. 644/2010/100070 zo dňa 26.2.2010 vypracovaným Kloknerovým
ústavom pri ČVUT v Prahe a vadu statického riešenia potvrdil aj znalecký posudok č. 687/2011/110203
zo dňa 29.9.2011 a v tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.
k. 3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014. Žalovaný má za to, že ak by v predmetnej veci v dôsledku
predmetnejsvedeckejvýpovedeA.E.bolovykonanéďalšieznaleckédokazovanie(nadielezhotovenom

v roku 2006), nemalo by ako privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci v prospech žalobcu, nehovoriac
o účelnosti takéhoto dokazovania. Záver o nedostatku potenciality pozitívnej zmeny rozhodnutia nemá
byť podľa žalovaného založený na údajnom posúdení skutočností svedkom A. E., ale na dôveryhodnosti
svedka a celého predmetného dôkazu (výsluchu a čestného prehlásenia svedka), ktorý žalobca
považuje za dôvod na obnovu konania. Žalobca v odvolaní hovorí o predchádzajúcich zrušených

rozhodnutiach prvostupňového súdu, avšak opomína skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia súdu prvej
inštancie netrpeli procesnými chybami, ale chybami formálneho charakteru. Bez ohľadu na uvedené
žalovanývosvojomvyjadreníkodvolaniuopätovnepoukázalnanezmyselnosťceléhonávrhunaobnovu
konania z dôvodu vykonaného rozsiahleho dokazovania v celej veci, v ktorom bolo preukázané, že teória
žalobcu o údajnom „zamaskovaní“ trhlín bola už prvostupňovým súdom v pôvodnom konaní vyvrátená

(str.46a47č.k.26Cb/48/2010-2031zodňa26.6.2013),pričomsodôvodnenímprvostupňovéhosúdusa
stotožnil aj súd odvolací. Pokiaľ by žalobcom opisované úkony na diele realizoval žalovaný „svojvoľne“
počaszhotovovaniadiela,malbybyťotomvstavebnomdenníkuzáznamzostranyosobyvykonávajúcej
stavebný dozor žalobcu – p. F. G.. Táto skutočnosť bola preverená aj pri výpovedi svedka p. F. G.,
ktorý sa vyjadril, že nevie o tom, že by trhliny boli zatreté (str. 20 zápisnice o pojednávaní zo dňa

14.5.2012). Svedok p. F. (stavbyvedúci žalovaného) výslovne uviedol, že nemal dôvod niečo skrývať,
keďže na existenciu trhlín sám upozornil a na stavbe bol prítomný projektant, preto sa sanácia trhlín
nerobila (str. 15 zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.5.2012, str. 46 rozsudku súdu prvého stupňa).
Žalobca nevedel túto svedeckú výpoveď spochybniť. Okrem toho žalovaný poukázal aj na jednotlivé
zápisy v stavebnom denníku. Dňa 2.10.2006, t.j. deň pred údajnou tvrdenou prítomnosťou svedka A.

E. na stavbe vykonal zápis do stavebného denníka samotný stavebný dozor žalobcu A. G., pričom
v uvedenom zápise nie je žiadna zmienka o trhlinách s nadlimitným a tak závažným charakterom, ako
uvádza A. E. (celoplošne popraskaný betón, veľké množstvo takých trhlín, kde A. E. popisoval praskliny
s viac ako 3 mm šírkou a hĺbkou viac ako 40 mm). Podľa názoru žalovaného žalobca postupuje vočižalovanému spôsobom, ktorý je možné označiť za zneužívanie práva, keď sa prostredníctvom žaloby
o obnovu konania snaží o oddialenie výkonu právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30.9.2016 (č. k. 3Cob/38/2016-2448) o úhrade trov konania vo výške 160.756,94 eura, a to

aj napriek odmietnutiu dovolania žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20.6.2019 pod sp. zn. 1Obdo/54/2018. Žalobca doposiaľ napriek prebiehajúcemu exekučnému konaniu
povinnosť uloženú Krajským súdom v Bratislave ani sčasti nesplnil. V súvislosti s námietkou žalobcu
o nepripustení dôkazu meraním kľúča, ktorý podľa výpovede svedok A. E. použil pri meraní trhlín,
žalovaný opäť poukázal na irelevantnosť uvedeného dôkazu, keďže svedok A. E. ani žalobca nevie

žiadnym spôsobom preukázať, že konkrétny kľúč mal byť pri údajnom meraní trhlín použitý a preto je
aj vykonanie dôkazu o meraní konkrétneho kľúča pre meritum veci absolútne nepodstatné. Navyše,
ak malo ísť o milimetrové meranie vykonané bežným dverovým kľúčom, išlo by len o hodnotiaci
úsudok svedka, z ktorého nemôžu byť odvodzované akékoľvek kvalifikované závery. Žalovaný zastáva
názor, že prostredníctvom výpovede svedka A. E. sa potvrdila aj súdom prvej inštancie konštatovaná
vykonštruovanosť dôvodov podania žaloby na obnovu konania žalobcom, pričom žalovaný s odkazom

na svoje predchádzajúce podania poukázal vo vyjadrení na skutočnosť, že predmetnou výpoveďou
a čestným prehlásením A. E. nebola preukázaná jeho prítomnosť na diele; nebola preukázaná jeho
prítomnosť na diele v konkrétny deň 3.10.2006; nebola preukázaná existencia nadnormových trhlín
na diele; nebola preukázaná tvrdená skutočnosť zatierania trhlín; naopak, ak by tvrdenia uvádzané
vo výpovedi svedka a v čestnom prehlásení boli pravdivé, musel by o týchto skutočnostiach vedieť

žalobca, stavebný dozor žalobcu, žalovaný, stavbyvedúci žalovaného a projektant počas realizácie
diela, najneskôr pri odovzdaní diela. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, keďže ide o rozhodnutie vecne správne.

13. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 20.10.2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,

že svedecká výpoveď svedka nie je v rozpore s jeho čestným vyhlásením, ale jeho doplnením
odpoveďami na otázky súdu a strán sporu. Jeho svedecká výpoveď potvrdila zásadnú skutočnosť,
a to existenciu trhlín v betóne v čase, kedy za stavbu zodpovedal žalovaný ako zhotoviteľ a rovnako
potvrdzuje skutočnosť, že nadrozmerné trhliny v betóne boli zatierané práve v čase, keď sa na
diele svedok osobne nachádzal. Táto skutočnosť je podľa žalobcu bezosporu skutočnosťou novou,

ktorá nebola z hľadiska časového ani z hľadiska intenzity vady predmetom dokazovania v pôvodnom
konaní. Nie je úlohou svedka posudzovať, kto za trhliny zodpovedá ani správnosť odstraňovania trhlín,
ale predmetom svedectva je výpoveď o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami. Svedok
vypovedal, že kontaktoval I. J. (nie žalobcu) s oznámením, že na prácu nereflektuje a v tejto časti
jeho výpoveď podľa žalobcu žiadnym spôsobom nepopiera ani nerozporuje jeho čestné vyhlásenie.

Ďalej žalobca uviedol, že vo svojom písomnom podaní poukázal na zjavné rozpory medzi protokoláciou
a zvukovým záznamom, ktoré podľa neho deformujú reálne znenie výpovede svedka a žiadal o opravu
zápisnice podľa zvukového záznamu. Toto podanie je podľa žalobcu dôležité aj vo vzťahu k žalovaným
namietaným „rozporom“, ktoré vyznievajú inak podľa zápisnice a inak podľa zvukového záznamu.
Keď žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal náhodnosť stretnutia a ani, že sa A. C. a A. E. do tohto

stretnutia nepoznali a nekontaktovali, tak ak žalovaný popiera jednoznačne vyznievajúce tvrdenia
svedka a žalobcu podložené aj vstupenkami, je na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
Podľa žalobcu nie je prekvapujúce, ako tvrdí žalovaný, že svedok si ohliadol dielo v snahe získať
prehľad o tom, čo by obnášala jeho následná pracovná činnosť pre žalobcu. Keďže však na pracovnú
ponuku nereflektoval, nemal dôvod akokoľvek inak ingerovať do procesu vyhotovenia diela. Otázka

prítomnosti svedka na stavbe nebola doposiaľ vyvrátená ani popretá. Svedok sám opísal, ako sa po
diele pohyboval, ako vyšiel na najvyššie podlažia, ako videl nadrozmerné trhliny, ktoré sa vyskytovali
celoplošne,odmeralichkľúčomavidelzatieranietrhlín.Otázka„prečosaúdajneA.E.pokúšalomeranie
šírky a hĺbky trhlín kľúčom“ je podľa žalobcu chybná v samotnej premise. Svedok sa „nepokúšal“, svedok
sa výslovne vyjadril, že tieto trhliny na stavbe reálne meral. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného

ohľadom logického preukázania, a to z dôvodov, ktoré žalobca podrobne opísal v odvolaní. Existencia
trhlín bola preukázaná v pôvodnom konaní, otázne zostalo, či trhliny vznikli počas doby, kedy bol za
dielo zodpovedný žalovaný a preto podľa názoru žalobcu nemožno neexistenciu trhlín vyvodzovať zo
stavebného denníka, ktorý naviac v tomto konaní nebol predložený a vykonaný ako dôkaz. Žalovaný
poukazuje na výšku trov pôvodného konania, pominúc ich nepomer k výške škody, ktorá vadným

vykonaním diela vznikla žalobcovi a ktorá niekoľkonásobne prevyšuje výšku trov pôvodného konania.
Z uvedených dôvodov žalobca, aj po doručení vyjadrenia žalovaného, plne zotrváva na svojom odvolaní,
aj na jeho dôvodoch a návrhu na zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.14. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 28.10.2022 uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolacej
replike sú opäť len ďalšími zavádzajúcimi informáciami spochybňujúcimi už preukázané tvrdenia
žalovaného ako v pôvodnom konaní, tak aj napadnutým rozhodnutím. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu,

že svedecká výpoveď svedka A. E. je doplnením čestného vyhlásenia a nie je s ním rozpore, žalovaný
poukázal na samotné čestné vyhlásenie, v ktorom je uvedené, že na stavbu prišiel, nakoľko ho
telefonicky kontaktoval A. B. C., konateľ a majiteľ spoločnosti žalobcu ohľadne možnej spolupráce
a následne vo svojej rozporuplnej svedeckej výpovedi svedok uvedený výrok neguje, keď uvádza, že ho
kontaktoval p. J.. Uvedená svedecká výpoveď by podľa žalovaného ani v najlepšom prípade nemohla

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej a z toho dôvodu je akékoľvek posudzovanie údajného
nepreukázaného svedectva A. E. bezpredmetným, nehovoriac o časovom odstupe v dĺžke 16-tich
rokov, ktorý od tejto údajnej udalosti uplynul. Žalobca poukazuje na údajné rozpory medzi protokoláciou
a zvukovým záznamom, ktoré však mohol žalobca predniesť aj v deň výsluchu svedka 14.2.2022,
avšak žalobca tak spravil až podaním zo dňa 6.4.2022, skoro dva mesiace po dni konania výsluchu
svedka. žalovaný tiež uviedol, že žalobcom predložené vstupenky z pokladne termálneho kúpaliska

Podhájska mohli patriť komukoľvek, nakoľko sa na nich nenachádza žiadny osobný údaj, na základe
ktorého by mohla byť identifikovaná ktorákoľvek z uvedených osôb. Žalovaný opakovane poukázal na
skutočnosťjednoznačnepreukázanúvpôvodnomkonaní,atoženezodpovedázanadnormatívnetrhliny
na diele. Prítomnosť svedka na stavbe nebola žalobcom doposiaľ nijakým spôsobom jasne preukázaná,
práve naopak, samotná svedecká výpoveď podľa žalovaného len potvrdila nesúlad s predloženým

čestným vyhlásením, čo v konečnom dôsledku navodzuje vykonštruovanosť celého žalobcovho návrhu.
Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí postupoval a rozhodol v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a odstránil aj stav o nevypočutí svedka A. E., prostredníctvom čoho podľa názoru žalovaného
len potvrdil už predtým konštatovanú neopodstatnenosť žalobcovho návrhu. Žalobca v odvolacej replike
opätovne zavádza vo veci zodpovednosti za vznik trhlín a v tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal

napôvodnékonanie,vktorombolorozsiahlymdokazovanímpreukázané,žežalovanýniejezodpovedný
za vznik trhlín, teda poukazovanie na čas vzniku trhlín a s tým spojenú zodpovednosť žalovaného je
z tohto pohľadu bezpredmetné. Stavebný denník, ako aj ostatné dôkazy boli vykonané v pôvodnom
konaní a sú súčasťou spisov pôvodného konania. Nakoľko súd pre obnovu konania nerozhoduje o už
preukázaných skutočnostiach, s ktorými sa vysporiadali súdy v pôvodnom konaní, ale zisťuje, či došlo

k dôvodu na obnovu konania, nie je potrebné predkladať súdu už preukázané a ustálené závery
z pôvodného konania. Žalovaný tiež v odvolacej duplike poukázal na to, že trovy pôvodného konania boli
žalovanému priznané právoplatným rozhodnutím súdu, zatiaľ čo škoda, ktorá vznikla žalobcovi, nebola
spôsobená žalovaným, čo rovnako preukazujú právoplatné rozhodnutia v pôvodnom konaní a preto nie
je relevantné porovnávať výšky oboch súm.

15. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výroku I. o odmietnutí žaloby na obnovu konania a v súvisiacom výroku III. o nároku na

náhradu trov prvoinštančného konania vecne správne. V rozsahu napadnutého výroku II. o nevyhovení
návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti odvolací súd ustálil záver o potrebe odmietnutia odvolania
žalobcu z dôvodu jeho neprípustnosti.

16. Podľa § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17. Podľa § 397 písm. b) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

18. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

19. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.20. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

21. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.

22.Podľa§409CSPnakonanieožalobenaobnovukonaniasaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní

pred súdom prvej inštancie.

23. Podľa § 413 ods. 1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Zobsahupredmetnéhospisuodvolacísúdzistil,žežalobounaobnovukonaniadoručenousúduprvej
inštancie dňa 22.1.2018 v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a následne
dodatočne podanou osobne dňa 26.1.2018 v listinnej podobe sa žalobca voči žalovanému domáha, aby
súdpovolilobnovukonania26Cb/48/2010aodložilvykonateľnosťrozhodnutiameritórnychaprocesných
rozhodnutí sp. zn. 26Cb/48/2010 a 3Cob/299/2013 zo dňa 17.12.2014 do právoplatnosti rozhodnutia

súdu o obnove konania, pričom dôvod obnovy odvíja od ním tvrdených zistení A. D. E. nadobudnutých
dňa 3.10.2006 na stavenisku administratívnej budovy spoločnosti žalobcu na Tuhovskej ulici, o ktorých
sa žalobca podľa svojho tvrdenia mal dozvedieť dňa 5.1.2018 pri náhodnom stretnutí konateľa žalobcu
a A. D. E. v areáli termálneho kúpaliska v Podhájskej. Žalobca v predmetnej žalobe neuvádza žiadne
konkrétne zdôvodnenie dodržania zákonom stanovených lehôt pre podanie žaloby na obnovu konania,

pričom ako dôkazy predložil čestné prehlásenie A. D. E. zo dňa 10.1.2018, osvedčenia zo dňa 2.4.2002
vydané na meno A. D. E. o vykonaní odborných skúšok pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného
dozoru, záznam zo stavebného denníka vzťahujúci sa ku dňom 2.10.2006 a 3.10.2006, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/299/2013-2178 len v rozsahu jeho prvej strany a bez doložky
právoplatnosti, pokladničné doklady o zakúpení dvoch hodinových lístkov pre dospelých na Termálne

kúpalisko Podhájska dňa 5.1.2018 o 11:13 hod a o 11:23 hod..

26. Napriek tomu, že v prípade žaloby na obnovu konania ide o mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý môže smerovať len proti právoplatnému rozsudku, žalobca v predmetnej žalobe bez predloženia
dotknutého rozsudku opatreného doložkou právoplatnosti len v úvode uvádza, že rozhodnutie

odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť doručením žalobcovi dňa 26.1.2015. Otázkou dodržania
objektívnej trojročnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 403 ods. 2 CSP sa súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení nezaoberal, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že mal dočasne
pripojený súdny spis zo základného pôvodného konania, avšak tak zo spisu týkajúceho sa žaloby na
obnovu konania predloženého odvolaciemu súdu, ako ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie

sú zistiteľné žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali prijatie objektívneho záveru o dodržaní alebo
nedodržaní zákonnej lehoty podľa § 403 ods. 2 CSP. Z dôvodu potreby rozhodnutia vo veci odvolacím
súdom s poukazom na § 390 CSP odvolací súd pred samotným prejednaním odvolania požiadal
Mestský súd Bratislava III ako nástupnícky súd o predloženie rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č. k. 26Cb/48/2010-2031 zo dňa 26.6.2013 spolu s doložkou právoplatnosti a rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. 3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014 spolu s doložkou právoplatnosti. Tieto
rozsudky spolu s doložkami právoplatnosti boli odvolaciemu súdu predložené dňa 19.10.2023, pričom
je nutné uviesť, že ide o rozhodnutia obom stranám sporu známe, keďže žalobca i žalovaný boli
procesnými stranami v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/48/2010,
vktoromboloodvolaciekonanievedenépodsp.zn.3Cob/299/2013.Zpredloženýchrozhodnutíodvolací

súd zistil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/48/2010-2031 zo dňa 26.6.2013
nadobudol právoplatnosť dňom 26.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.
k. 3Cob/299/2013-2178 zo dňa 17.12.2014. Trojročná objektívna lehota začala teda plynúť dňom
27.1.2015 a v nadväznosti na ustanovenie § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka jej posledným dňombol deň 26.1.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná žaloba na obnovu bola súdu prvej inštancie
doručená dňa 22.1.2018 v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a následne
v zákonnej lehote podľa § 125 ods. 2 CSP doplnená v listinnej podobe dňa 26.1.2018, je nutné v danom

prípade konštatovať včasné podanie žaloby na obnovu konania v lehote predpokladanej ustanovením
§ 403 ods. 2 CSP.

27. Odvolací súd však po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého
uznesenia a s obsahom odvolania žalobcu, ako aj s obsahom následnej odvolacej argumentácie oboch

strán sporu konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní subjektívnej lehoty na
podanie žaloby na obnovu konania vyplývajúcej z ustanovenia § 403 ods. 1 CSP a v nadväznosti na to
aj vecnú správnosť rozhodnutia realizovaného formou uznesenia, ktorým súd prvej inštancie odmietol
žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP. V tomto smere odvolací súd vyhodnotil
ako irelevantnú tú časť odvolacej argumentácie žalobcu, ktorou poukazuje na to, že dosiaľ všetky
rozhodnutia súdu prvej inštancie boli odvolacím súdom zrušené. Irelevantnosť tejto argumentácie je

daná tým, že prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 16.7.2018 pod č. k. 23Cb/59/2018-84 bolo
odvolacím súdom zrušené z dôvodu, že dovolanie, pre existenciu ktorého súd prvej inštancie žalobu
na obnovu konania odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. c) CSP, smerovalo len proti výroku o trovách
konania. V poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to uznesenie č. k. 23Cb/59/2018-198 zo
dňa 26.8.2019 bolo odvolacím súdom primárne zrušené z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nesúladu

jeho výrokovej časti s odôvodnením, keď o nepovolení obnovy konania je potrebné rozhodovať
formou rozsudku, pričom ale v odôvodnení tohto uznesenia sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodom
odmietnutia žaloby na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP a zároveň odvolací súd
konštatoval predčasnosť záveru súdu prvej inštancie nedôveryhodnosti tvrdení A. D. E. v čestnom
prehlásení zo dňa 10.1.2018 bez vykonania navrhovaného dokazovania jeho výsluchom. Súd prvej

inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie doplnil dokazovanie
v intenciách pokynov odvolacieho súdu a svoje nové závery obsiahnuté v napadnutom uznesení č.
k. 23Cb/59/2018-396 zo dňa 27.4.2022 formuloval aj s odkazom na zistenia vyplynuvšie z výpovede
svedkaA.D.E.,pričomsúdprvejinštanciesvojezáveryvodôvodnenínapadnutéhouznesenianáležitým
a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, keď poukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých svoje závery

vyvodil; uviedol, ktoré dôkazy vykonal a s akými zisteniami a ktoré dôkazy nevykonal a z akých dôvodov;
z rozhodnutia sú jednoznačne zrejmé myšlienkové úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k záveru
o oneskorenom podaní predmetnej žaloby na obnovu konania premietnutému procesne správnym
spôsobom do výroku I. napadnutého uznesenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú aj odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť

napadnutého rozhodnutia.

28. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol konkrétne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, avšak
zo slovnej formulácie dôvodov odvolania zhrnutých v jeho závere je zrejmé, že žalobca svoje odvolanie
postavil na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. V danom štádiu konania

o žalobe na obnovu konania, kedy je posudzované splnenie zákonných lehôt na jej podanie, nie je
daný dôvod podrobne sa zaoberať materiálnym obsahom žalobcom tvrdeného nového dôkazu, ktorým
má byť svedecká výpoveď A. D. E. vo vzťahu k jeho zisteniam na stavbe, avšak je dôvodné zaoberať
sa jeho obsahom a s ním súvisiacimi okolnosťami vo vzťahu k dôslednému posúdeniu skutočnosti,
kedy sa žalobca mohol dozvedieť o ním tvrdenom dôvode obnovy. V tomto smere súd prvej inštancie

v napadnutom uznesení správne poukazoval na rozpory jednak medzi čestným prehlásením A. D. E. zo
dňa 10.1.2018 a jeho osobnou svedeckou výpoveďou uskutočnenou na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie konanom dňa 14.2.2022, ako aj na rozpory badateľné v samotnej svedeckej výpovedi A. D. E..
Na tomto mieste odvolací súd aj vo vzťahu k nosnej odvolacej argumentácii žalobcu, ktorý v odvolaní
opakovane uvádzal potrebu priamej a reálnej vedomosti žalobcu o informáciách opodstatňujúcich

podanie žaloby na obnovu konania, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že pre posudzovanie splnenia
subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je určujúce znenie ustanovenia
§ 403 ods. 1 CSP, ktoré vo vzťahu k subjektu podávajúcemu žalobu na obnovu konania používa
formuláciu „mohol dozvedieť o dôvode obnovy“, a nie formuláciu „dozvedel o dôvode obnovy“. V tomto
kontexte je potom potrebné posudzovať tvrdenia žalobcu v nadväznosti na skutočnosti vyplývajúce

jednak z čestného prehlásenia A. D. E. zo dňa 10.1.2018 a jednak z jeho svedeckej výpovede učinenej
pred súdom prvej inštancie. Aj keď sa žalobca v predmetnej žalobe na obnovu konania explicitne
nevenuje zdôvodneniu dodržania zákonnej subjektívnej lehoty, je zrejmé, že jej dodržanie odvodzuje od
skutočnosti, že o zisteniach A. D. E. sa mal dozvedieť až pri tvrdenom náhodnom stretnutí na termálnomkúpalisku v Podhájskej dňa 5.1.2018. I keď nemožno opomenúť fakt, že okrem tvrdení žalobcu a svedka
žiaden iný dôkaz objektívnej povahy toto stretnutie týchto dvoch osôb v danom čase a na danom mieste
nepotvrdzuje, keďže predložené dva pokladničné doklady nemožno stotožniť s konkrétnymi osobami,

smerodajné je v zásade posúdenie toho, či a kedy sa žalobca mohol dozvedieť o zisteniach A. D. E.,
ktoré mal tento zistiť pri ním tvrdenej návšteve stavby dňa 3.10.2006. Ani tvrdenie o pobyte A. D. E. na
stavbe dňa 3.10.2006 nie je možné verifikovať žiadnym iným objektívnym spôsobom, keďže zo strany
žalobcu neboli predložené alebo označené žiadne iné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali
(napr. záznam v stavebnom denníku, identifikácia osôb, s ktorými A. E. na stavbe hovoril a pod.)

a ani A. E. neuvádzal žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho tvrdenie o návšteve
predmetnej stavby práve dňa 3.10.2006 overiť. Nakoľko určujúcimi pre posudzovanie naplnenia lehoty
v zmysle § 403 ods. 1 CSP môžu byť len tie tvrdenia a skutočnosti, ktoré boli stranami (v tomto
prípade predovšetkým stranou žalobcu ako iniciátorom žaloby na obnovu konania) tvrdené, alebo ktoré
vyšli v konaní najavo, možno v danom prípade vychádzať len z toho, že podľa neverifikovateľného
tvrdenia A. D. E. sa jeho návšteva stavby uskutočnila dňa 3.10.2006, a to za účelom jej ohliadky, ktorá

mala prispieť k rozhodnutiu A. D. E. o ponuke práce pre žalobcu. Tu nastupuje prvý zásadný rozpor
v tvrdeniach A. D. E., ktorý v čestnom prehlásení zo dňa 10.1.2018 (spísaného 5 dní po tvrdenom
stretnutí A. E. s konateľom žalobcu A. C. v Podhájskej) uviedol, že ho telefonicky kontaktoval A. B. C.,
konateľ a majiteľ spoločnosti žalobcu ohľadne možnej spolupráce na predmetnej stavbe, pričom rovnaké
tvrdenie o kontaktovaní priamo konateľom žalobcu A. C. uviedol A. E. aj v úvode svojej svedeckej

výpovede zo dňa 14.2.2022, kde uviedol, že p. C. mu zavolal v roku 2006, pretože sa dozvedel, že si
hľadá prácu a tak sa dohodli, že A. E. za ním príde do Bratislavy. Až v ďalšej časti svojej svedeckej
výpovede dňa 14.2.2022, kedy svedok A. E. odpovedal na otázky konajúceho súdu prvej inštancie, toto
svoje tvrdenie výrazným spôsobom korigoval, keď uviedol, že prvotný kontakt bol medzi ním a p. J.,
ktorý mu povedal, aby prišiel do Bratislavy na stavbu a aby kontaktoval p. C.. Aj keď nie je zrejmé,

ktorá verzia tvrdenia A. E. je pravdivá, platí, že buď obdržal pracovnú ponuku priamo od konateľa
žalobcu, t.j. žalobca od počiatku mal vedomosť o angažovaní A. E. a boli spolu dohodnutí na návšteve
stavby, alebo pracovnú ponuku obdržal od I. J. (ktorý v súčasnosti v predmetnom spore vystupuje
ako substitučný právny zástupca žalobcu), ktorý však nepochybne v inkriminovanom čase nebol ani
štatutárnym zástupcom žalobcu a ani nebol so žalobcom v žiadnom pracovnoprávnom alebo obdobnom

vzťahu, a teda akúkoľvek možnosť pracovného pomeru alebo inej formy spolupráce nemohol tretej
osobe ponúkať sám bez vedomia a súhlasu konateľa žalobcu. Svedok A. D. E. zároveň pri svojej
osobnej svedeckej výpovedi uviedol aj novú informáciu oproti skutočnostiam uvádzaným v čestnom
prehlásení zo dňa 10.1.2018, a to že po návšteve stavby bol v kontakte s I. J.. Aj s ohľadom na
tvrdenie žalobcu v odvolacej replike, ktorým namietal protokoláciu svedeckej výpovede A. D. E., si

odvolací súd vypočul zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 14.2.2022, z ktorého vyplýva, že
svedok na otázku súdu prvej inštancie, ako A. C. a I. J. pri stretnutí v Podhájskej vedeli, že svedok
bol na stavbe, odpovedal, že povedal I. J., ktorého pozná 20-30 rokov, že bol na tej stavbe, ale ho
to nezaujíma, lebo v Nových Zámkoch si našiel celkom dobré zamestnanie; informoval ho 10-15 dní
za tým, čo toho 3.10.2006 bol v Bratislave. Vyššie uvedená skutočnosť vyvracia dôvodnosť odvolacej

námietky žalobcu, podľa ktorej má z výpovede svedka vyplývať len to, že I. J. svedok s odstupom cca
dvoch týždňov informoval, že možnosť pracovať pre žalobcu nie je pre neho zaujímavá, resp. že svedok
nereflektuje na ponuku spolupráce, keďže z výpovede svedka jednoznačne vyplýva, že v čase 10-15
dní po 3.10.2006 informoval I. J. nie len o nereflektovaní na ponuku spolupráce so žalobcom, ale aj
o svojej návšteve predmetnej stavby. V tomto smere je úplne bezpredmetné, aké vzdelanie má I. J.

(žalobca v odvolaní poukazoval na to, že I. J. má elektrotechnické vzdelanie, a nie stavebné vzdelanie).
V súvislosti s otázkou možnosti žalobcu nadobudnúť vedomosť o dôvode obnovy, posudzovanie ktorej
musí byť do najvyššej možnej miery objektivizované a nemôže byť založené len na subjektívnom
tvrdení žalobcu, je podstatná tá skutočnosť, že I. J. nesporne bol v kontakte tak s A. E., ako aj so
žalobcom, keďže žiadnu prácu nemohol A. E. ponúkať bez vedomia žalobcu, pričom pre posudzovanie

možnosti žalobcu nadobudnúť vedomosť o dôvode obnovy konania – v danom prípade o návšteve A.
E. na predmetnej stavbe a o jeho zisteniach – je v tomto kontexte v zásade irelevantné, ako tieto tri
subjekty spolu v danom čase komunikovali, resp. nekomunikovali a čo bolo alebo nebolo konkrétnym
obsahomichrozhovorov,pretožerelevantnájelentáskutočnosť,žežalobca,ktorýbuďpriamorealizoval
pracovnú ponuku vo vzťahu k A. E. a dohodol sa s ním na návšteve stavby (ak je pravdivá verzia

o prvotnom kontaktovaní svedka A. C.), alebo možnosť takejto pracovnej ponuky musel odsúhlasiť (ak je
pravdivá verzia o prvotnom kontaktovaní svedka I. J.), mal v danom čase reálnu možnosť sa minimálne
prostredníctvom kontaktnej osoby I. J. dozvedieť o konkrétnej návšteve A. E. na stavbe a o jeho
zisteniach, a teda mal aj reálnu možnosť sa v danom čase dozvedieť o ním tvrdenom dôvode obnovykonania. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor o správnosti záveru súdu prvej
inštancie, podľa ktorého žalobca mohol mať logickú vedomosť o tom, že A. D. E. po ponuke na vzájomnú
spoluprácu vykonal obhliadku predmetného diela. Odhliadnuc od skutočnosti, že nie je vôbec zrejmé,

ako sa mohla cudzia osoba voľne pohybovať po stavbe, liezť po rebríku a realizovať akékoľvek merania,
pričom je nutné podotknúť, že v prípade A. D. E. ide podľa k žalobe pripojených osvedčení o osobu,
ktorá si musela byť vedomá svojich obmedzení v tomto smere, je možné objektívne ustáliť, že svedok
A. D. E. sa na predmetnej stavbe mohol pohybovať a pohyboval sa z podnetu strany žalobcu, keďže ani
v prípade, ak prvotný kontakt bol vedený zo strany I. J., tento nemohol A. E. prácu ponúkať bez vedomia

žalobcu, a teda je plne s elementárnou logikou súladný predpoklad súdu prvej inštancie, že žalobca už
v roku 2006 mal možnosť nadobudnúť vedomosť o ním tvrdenom dôvode obnovy. Naproti tomu je nutné
konštatovať, že práve žalobca žiadnym logickým a racionálne akceptovateľným spôsobom nemožnosť
danosti tejto vedomosti už v roku 2006 nevysvetlil a nezdôvodnil, keďže ním opísaný priebeh udalostí
je z rôznych pohľadov nedôveryhodný. Ak sa teda žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
mohol dozvedieť o dôvode obnovy v čase cca 10-15 dní po 3.10.2006 alebo v krátkom nasledujúcom

období, je jeho žaloba na obnovu konania, podaná na súd dňa 22.1.2018, zjavne podaná oneskorene
po uplynutí zákonnej lehoty tri mesiace vyplývajúcej z ustanovenia § 403 ods. 1 CSP. V nadväznosti
na odvolacím súdom konštatovanú správnosť záveru súdu prvej inštancie s kľúčovým významom pre
rozhodnutie o odmietnutí predmetnej žaloby na obnovu konania je bez relevancie odvolacia námietka
žalobcu týkajúca sa nevykonania ním navrhovaného dôkazu predstavujúceho premeranie konkrétneho

kľúča,oktoromA.E.tvrdí,ženímzisťovalhĺbkuašírkuprasklinyaktorýpodľasvojhovyjadreniamástále
doma k dispozícii. Odhliadnuc od skutočnosti, že ide opäť len o neverifikovateľné tvrdenie spočívajúce
v označení konkrétneho kľúča, odvolací súd s prihliadnutím na oneskorené podanie žaloby na obnovu
konania pre nedodržanie subjektívnej trojmesačnej lehoty na jej podanie zastáva zhodne so súdom
prvej inštancie názor o absencii potreby vykonania tohto navrhovaného dôkazu. Pre úplnosť odvolací

súd osobitne poukazuje na znenie § 405 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva neprípustnosť odpustenia
zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátilpodstatnézáverysúduprvejinštanciepremietnutédovýrokovejčastinapadnutéhouznesenia,

odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku I. o odmietnutí žaloby na obnovu konania a v súvisiacom výroku III. o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III.
v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

30. Podľa § 412 ods. 1 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

32. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

33. Podľa § 357 písm. j) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia.

34. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

35. Zákonodarca v citovanom ustanovení § 357 písm. j) CSP vymedzil prípustnosť odvolania proti

uzneseniu súdu prvej inštancie iba v prípade, ak súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodnutia.

36. Prípustnosť odvolania sa zakotvuje len proti uzneseniu súdu o odklade vykonateľnosti. Nezakotvuje
sa teda všeobecne proti uzneseniu súdu, ktorým súd rozhodol o návrhu na odklad vykonateľnosti. Z toho
vyplýva, že odvolanie bude prípustné len v prípade, ak súd návrhu na odklad vykonateľnosti vyhovel (ak

odklad vykonateľnosti povolil), teda nie aj vtedy, ak návrh zamietol. (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, 1201-1202 s.).37. V súvislosti s neprípustnosťou odvolania proti negatívnemu rozhodnutiu o návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia odvolací súd podporne poukazuje na nižšie uvádzané rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa síce zaoberajú otázkou prípustnosti odvolania

v súvislosti s nevyhovením návrhu na prerušenie konania, avšak odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že právna úprava prípustnosti odvolania je v oboch prípadoch rovnaká, keďže v prípade odkladu
vykonateľnosti ustanovenie § 357 písm. j) CSP upravuje, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia a v prípade prerušenia konania ustanovenie §
357 písm. n) CSP upravuje, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení

konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
8Cdo/288/2019 zo dňa 26.8.2020 v bode 36 odôvodnenia uviedol, že „Napokon v intenciách inštitútu
prerušeniakonaniabyvprípadezamietnutianávrhunaprerušeniekonaniasúdomprvejinštancienebolo
voči takémuto rozhodnutiu prípustné ani odvolanie. V prípadoch prerušenia konania je totiž odvolanie
prípustné podľa § 357 písm. n) CSP len proti uzneseniu, ktorým bolo prerušené konanie podľa § 162
ods. 1 písm. a) alebo § 164 CSP, či už na návrh alebo bez návrhu. Ak by súd návrhu na prerušenie

konania nevyhovel, nešlo by o prerušenie konania, a teda odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu
by prípustné ani nebolo (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. decembra 2018, sp.
zn. 1Obo/15/2018).“. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Obo/11/2018 zo dňa 20.6.2019, ktorým najvyšší súd ako súd odvolací odmietol odvolanie
žalobkyne proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania obsiahnutého v rozsudku a v odôvodnení

výslovne uviedol, že „Zo znenia citovaného ustanovenia § 357 písm. n) CSP vyplýva, že zákon pripúšťa
podať odvolanie proti uzneseniu o prerušení. V danom prípade však súd prvej inštancie žalobkyňou
podanému návrhu na prerušenie konania nevyhovel, pričom proti zamietajúcemu uzneseniu odvolanie
nie je prípustné. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie nesprávne strany sporu poučil o možnosti podať
opravný prostriedok v časti rozhodnutia, ktorým návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Mylné

poučenie o tom, že je prípustný opravný prostriedok však nezakladá právo na jeho uplatnenie (Z IV, s.
768). Skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti
napadnutému uzneseniu zo strany súdu nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho
prípustnosť je ex lege vylúčená (Najvyšší súd SR sp. zn. 5Sžf/47/2010). Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na prerušenie konania,

hoci tak ako už bolo vyššie uvedené, voči takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, odvolací súd
z uvedeného dôvodu aj napriek nesprávnemu poučeniu súdom prvej inštancie podané odvolanie podľa §
386 písm. c) CSP odmietol (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 4.12.2018 sp. zn. 1Obo/15/2018).“.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že proti rozhodnutiu, ktorým súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu

na odklad vykonateľnosti rozhodnutia meritórnych a procesných rozhodnutí č. k. 26Cb/48/2010 a č. k.
3Cob/299/2013 zo dňa 17.12.2014, t.j. návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutí zamietol,
(výrok II. napadnutého uznesenia), odvolanie nie je prípustné, odvolací súd s poukazom na § 386 písm.
c) CSP odvolanie žalobcu proti výroku II. napadnutého uznesenia odmietol.

39.PodľaustálenejjudikatúrysúdovSlovenskejrepubliky,vrátaneÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v predmetnom odvolacom konaní plne úspešný.

43. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).