Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 24P/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623220334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2623220334.1

Uznesenie

Okresný súd Senica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. A., nar. X.XX.XXXX, bytom ako
matka, dieťa zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka E. A., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, U., otec X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, GB., o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého F. A., nar. 5.XX.XXXX dočasne zveruje do starostlivosti matky E. A., Z.. X.X.XXXX.

II. Súd ukladá otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého F. A., nar. X.XX.XXXX sumou 250 eur,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Súd určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenom na Okresnom

súde Senica pod sp. zn. 24P/68/2023.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 19.12.2023 na Okresný súd Senica návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zveril maloletého F. A., nar. X.XX.XXXX L. osobnej starostlivosti

matky a aby otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne vopred vždy do 15.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky.

2. Návrh bol odôvodnený tým, že matka spolu so synom opustili spoločnú domácnosť vedenú s otcom
maloletého z dôvodu, že syn a taktiež matka majú strach z otca maloletého. Strach majú preto, že otec
syna veľmi zbil, synovi aj matke maloletého otec vulgárne nadáva a uráža ich, matke sa vyhrážal zabitím

a maloletému sa vyhrážal ublížením na zdraví. Maloletý je dyslektik, dysgrafik a dysfortik a pri vzdelávaní
potrebuje trpezlivosť, trpí nespavosťou, čo otec neakceptuje.

3. Navrhovateľka k návrhu nepripojila všetky potrebné dôkazy, z uvedeného dôvodu súd požiadal
ustanoveného kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov týkajúcich sa výchovného prostredia
maloletého dieťaťa. Správa z prešetrenia pomerov a príslušné dôkazy boli do spisu doplnené dňa

22.12.2023.

4. Z rodného listu (č.l. 7) súd zistil, že rodičmi maloletého sú E. A., nar. X.X.XXXX T. X. A.Í., nar.
XX.X.XXXX.

5. Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 21.12.2023 (č.l. 16) súd zistil, že otec maloletého sa

správa k maloletému neprimerane a dopustil sa voči nemu fyzického násilia a neprimeraného hrubého a
vulgárneho správania. Tieto skutočnosti boli riešené aj v základnej škole, ktorú maloletý navštevuje (č.l.18) a tiež pohovorom s rodičmi a maloletým na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny na Gorkého 2 v
Skalici (č.l. 20 až 26). V dôsledku správania sa otca maloletého k synovi a tiež k matke maloletého, bolo
matke navrhnuté odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti a bolo jej zabezpečené núdzové ubytovanie

dňa 16.12.2023, kde sa matka so synom od vtedy aj zdržuje.

6. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom

navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo
pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

7. Podľa § 2 ods. l zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa článku 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné,
informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je
účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti

na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

9. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svojeschopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení
v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť
neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či
je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda

naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Pre rozhodnutie súdu o
neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd sa pritom
opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je konečné
rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa.
Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov,

by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na
rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii
skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa bude vždy jeho

ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

19. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu
a so skutočnosťami zistenými Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd dospel z záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keď bola osvedčená naliehavá potreba

bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletého
nežijú v spoločnej domácnosti od 16.12.2023. Spoločnú domácnosť maloletý spolu s matkou opustili z
dôvodu neprimeraného správania sa otca k maloletému synovi a taktiež k matke maloletého. Osobnú
starostlivosť o maloletého toho času zabezpečuje výhradne matka. Na základe uvedeného, kdeže v
súčasnej dobe starostlivosť o dieťa zo strany otca je vylúčená pre jeho nevhodné správanie sa, ktoré

môže napĺňať aj znaky trestného činu, starostlivosť o dieťa môže zabezpečovať len matka maloletého.
Preto súd rozhodol o dočasnej úprave pomerov maloletého tak, že tohoto dočasne zveril do osobnej
starostlivosti matke.

20. Taktiež bolo potrebné zabezpečiť aj výživné pre maloletého zo strany otca. Z lustrácie v Sociálnej

poisťovni bolo zistené, že otec pracuje vo V. Q., T..Q.. a jeho priemerný vymeriavací základ je okolo
2.200 eur a odvody poistného do Sociálnej poisťovne okolo 200 eur mesačne. Zárobok matky u
zamestnávateľa J. Q., Q..J..H.. je okolo 850 eur, odvody poistného do Sociálnej poisťovne okolo 80
eur mesačne. Podľa názoru súdu je v najlepšom záujme maloletého, aby otec ako povinný rodič plnil
vyživovaciu povinnosť, a to v pravidelných intervaloch, pričom je nutná bezodkladná úprava pomerov

aj v časti určenia výživného, bez ktorého by mohlo dôjsť k ohrozeniu zabezpečovania nevyhnutných
potrieb maloletého.

21. Pokiaľ ide o mieru, v akej sa má otec podieľať na plnení vyživovacej povinnosti k maloletému, súd
považuje návrh matky na dočasné určenie výživného vo výške 250 eur mesačne za primeraný potrebám

dieťaťa. S poukazom na ustanovenie § 366 CMP zákon nedefinuje, čo znamená pojem „nevyhnutná
miera“ ani objektívne kritériá, z ktorých je potrebné vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti
neodkladným opatrením. Súd má za to, že musí ísť o takú výšku výživného, ktorá dočasne (t.j. dovtedy,
kýmovýživnomnebuderozhodnutévkonanívovecisamejponáležitomskúmaníodôvodnenýchpotrieb
dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov) pokryje všetky nevyhnutné výdavky

spojené s uspokojení základných potrieb maloletého dieťaťa (zabezpečenie bývania, stravovania,
zdravotnej starostlivosti, hygienických potrieb, ošatenia).
Zárobok otca bol zistený okolo 2.200 eur a odvody poistného do Sociálnej poisťovne okolo 200 eur
mesačne. Zárobok matky je okolo 850 eur, odvody poistného do Sociálnej poisťovne okolo 80 eurmesačne. Na základe takto osvedčeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že na zabezpečenie
základných potrieb maloletého je primerané uložiť otcovi maloletého povinnosť platiť výživné v
nevyhnutnej miere, a to vo výške 250 eur mesačne, prihliadnuc aj na skutočnosť, že matka s maloletým

museli opustiť spoločnú domácnosť v dôsledku správania sa otca k nim. Súd však zdôrazňuje, že výrok
neodkladného opatrenia o rozsahu výživného nijako neprejudikuje obsah meritórneho rozhodnutia,
pretože výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb
oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa).

22. Súd v zmysle § 330 ods. 1 CSP trvanie neodkladného opatrenia vymedzil časovo do právoplatného
skončeniakonaniavovecisamejonávrhunarozvodmanželstvíaúpravurodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu, ktoré je vedené na okresním súde Senica pod sp. zn. 24P/67/2023.

23. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku)
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).