Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201544
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1218201544.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
sneátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : maloletá V. K.,
nar. X. X. XXXX, bytom Z. XX, D., zastúpená matkou K.. S. O., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XX, D.,
zastúpená : JUDr. Peter Harakály, advokát, Mlynská 28, Košice, proti žalovanej : Univerzitná nemocnica
Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, IČO : 31 813 861, za účasti intervenienta na strane žalovaného :

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO : 00 151 700, o náhradu
škody na zdraví a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 2. 2022 č.k. 29C/22/2018 - 819, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu maloletej žalobkyne,
ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady škody na zdraví, a síce zaplatenia sumy 19.956 € s
príslušenstvom titulom náhrady za bolesť, ako aj sumy 292.306 € s príslušenstvom titulom náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 146.153 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Po
skutkovej stránke žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že matka žalobkyne navštevovala prenatálnu

poradňu u K.. K. J., termín pôrodu mala stanovený na 04.02.2016. Počas pravidelných návštev
mala vykonané všetky potrebné klinické a laboratórne vyšetrenia, ktoré nevykazovali odchýlky od
normy. Zápis lekára v tehotenskom preukaze odporúčal pripraviť pacientku na cisársky rez. Pacientka
bola dňa 20.01.2016 vyšetrená N.. K.. J. H.Á., P.., ktorý odporučil rodiť vaginálnou cestou, a to aj
napriek upozorneniu pacientky, že jej predchádzajúci pôrod v roku 2009 bol ukončený cisárskym
rezom. V žalobe následne podrobne popisuje okolnosti samotného pôrodu od 02.02.2016, kedy bola

o 01:53 hod. prijatá na gynekologicko - pôrodníckej klinike s počínajúcou kontraktačnou činnosťou
až do 16:10 hod., kedy bol vybavený plod odovzdaný pediatrom - dieťa bledé, bez tonusu, nekričí.
Bola zahájená resuscitácia a nepriama masáž srdca dieťaťa, podaný adrenalín; prvý lapavý dych
v 17. minúte. Žalobkyňa hodnotí poskytnutie zdravotnej starostlivosti ako „non lege artis", k čomu
uvádza, že na kardiotokografických nálezoch zaznamenaných medzi 13:00 hod. - 14:00 hod. sú
prítomné pozdné decelerácie, pokles oziev plodu trvajúci aj po skončení kontrakcie, a je prítomný

zúžený typ oscilácií na zázname. Uvedené javy predstavujú známky hroziacej alebo už prítomnej
hypoxie plodu, čo je indikácia na ukončenie tehotenstva cisárskym rezom. Keď bol pôrod vykonaný
cisárskym rezom až o 16:10 hod., tak je možné konštatovať, že bol urobený až tri hodiny potom,
ako sa objavili opísané javy. Naviac, vykonanie cisárskeho rezu sa oneskorilo o ďalších 10 minút v
súvislostisoneskorenýmpríchodominštrumentárkyzdôvodunefunkčnostivýťahov.Taktiežvzdravotnej
dokumentácii pacientky chýba podpísaný informovaný súhlas pacientky, že súhlasí s vedením pôrodu

prirodzenou cestou, nakoľko žiadala pôrod cisárskym rezom. V nálezoch sa nespomína, že by pacientka
súhlasila s vaginálnym pôrodom po cisárskom reze alebo ho žiada. V lekárskych správach tiež nieje popis, ako hlavička naliehala a postupovala pôrodnými cestami svojím šípovým švom. Počas
1. doby pôrodnej počas výdatných maternicových kontrakcií došlo k poškodeniu hlavičky plodu, jej
deformácii podsunutím lebkových švov, čo spôsobilo výkyvy vnútrolebkového tlaku s prechodnou

zástavou krvného prietoku a s následným rozvojom kyslíkovej nedostatočnosti. Z toho vyplýva, že
vaginálne vyšetrenia boli nedostatočné. Išlo o poruchu mechanizmu 1. pôrodnej doby, patologické
naliehanie hlavičky, ktoré nebolo diagnostikované a hlavička plodu postupovala v pôrodných cestách
len na úkor jej deformácie, až sa jej postup zastavil pri kontrakciách, ktoré viedli k ruptúre maternice.
Podanie lieku Oxytocín slúži na posilnenie maternicových kontrakcií, čo prispelo k ruptúre maternice.

Tento stav viedol k rozvoju perinatálnej asfyxie - zástave prívodu kyslíka k organizmu plodu. Žalobkyňa
má za to, že v danom prípade došlo k naplneniu všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu
spôsobenú žalovanou v zmysle § 420 Obč. zák. K vzniku škody došlo v dôsledku porušenej právnej
povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasne dostupnými poznatkami lekárskej
vedy „non lege artis". U žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s pôrodom ku vzniku trvalého poškodenia
zdravia, ktoré pred pôrodom nebolo prítomné, a to ku deformácii hlavičky, hypoxicko-inchemickej

encefalopatie ťažkého st., resuscitácie srdca, zástavy dýchania, trombózy stehnovej žily a zavedenie
PEG. Uviedla, že k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti „non lege artis" došlo najmä v súvislosti s
nerešpektovaním požiadavky pacientky vykonať pôrod cisárskym rezom, nedostatočným vaginálnym
vyšetrením, nediagnostikovaním patologického naliehania a patologického postupu hlavičky plodu v
pôrodných cestách, aplikáciou lieku Oxytocín, neskorým zistením pozdných decelerácií, opozdenou

operáciou.

2/ Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja
alebo inej veci použitej pri plnení záväzku odvodzuje žalobkyňa od podania lieku Oxytocín v príčinne
súvislosti s čím došlo k ruptúre maternice - trhliny v mieste rezu po predchádzajúcom cisárskom reze

alebo už jestvujúcej ruptúry, ktorá sa vyvinula v priebehu pôrodu.

3/ Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou žalobkyňa odvodzuje od
oneskoreného príchodu inštrumetárky na operačnú sálu o 10 minút, nakoľko v nemocnici žalovaného
nefungoval výťah. O tento čas sa predĺžilo utrpenie žalobkyne a predĺžil sa čas nežiadúceho a

negatívne pôsobiaceho úrazového deja, ako jedna časová udalosť vedúca ku vzniku škody. Taktiež CTG
termopapier sa neposúval pre technickú poruchu, čo spôsobilo, že personál nemal informácie potrebné
k poskytnutiu správnej zdravotnej starostlivosti.

4/ U žalobkyne došlo počas asistovaného pôrodu k poškodeniu zdravia tým, že jej matke - pacientke

sa neposkytla správna zdravotná starostlivosť. Bol jej indikovaný liek oxytocín na urýchlenie pôrodu
bez potrebného informovania a upozornenia matky na možné a známe riziká o nedostatočnom prívode
kyslíka a krvi, o ktorých poverený lekár mal vedomosti. Zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
sa jedná o nevhodné rozhodnutie. Najzávažnejším pochybením je, že počas pôrodu nebol včas
diagnostikovaný patologický postup hlavičky v pôrodných cestách, čo viedlo k jej deformácii, podsunutiu

lebečných švov a vývoju pôrodnej asfyxii. Neopomenuteľným zavinením žalovaného je vznik situácie,
keď po rozpoznaní problémov s prebiehajúcim prirodzeným pôrodom bolo nutné prikročiť k cisárskemu
rezu. Operačný zákrok sa vzhľadom na nefunkčný výťah opozdil o 10 minút. K príčinnej súvislosti
žalobkyňa uviedla, že výsledkom nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti je, že má poškodenie
bazálnych ganglií a mozgovej kôry. Má centrálnu tonusovú poruchu, má problém s prehĺtaním, odmieta

prijímať ústami potravu a preto je vyživovaná NSG sondou s plánovaným zavedením PEG sondy
priamo do žalúdka, je prítomná porucha zraku. Jedná sa o ťažké poškodenia s prognózou ťažkej
psychomotorickej retardácie a detskej mozgovej obrny. Žalobkyňa je nevládna, pričom ide o stav trvalý
s nepriaznivou prognózou. Podľa lekárskej správy je stav žalobkyne taký, že v polohe na brušku hlavu
nevzpriamuje, hlava predilekčne rotovaná doľava, doprava sa rotácii bráni, oftalmológ stav uzavrel

ako centrálna porucha zraku. Záver - DMO- spastická kvadruparéza s axiálnou hypotóniou, závažná
psychomotorická retardácia - kineziologicky na úrovni I. trimenonu, stav po perinatálnej cerebrálnej
lézii - HIE s prejavmi v oblasti BG bilat. Žalobkyňa si uplatňuje bolestné na základe lekárskeho
posudku vypracovaného K.. N. Q.Š. v počte 1130 bodov, čo predstavuje sumu 19.956,00 € a tiež úrok
z omeškania. Žalobkyňa si uplatňuje aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe

lekárskeho posudku K.. N. Q. č. XX/XXXX v počte 15320 bodov, čo predstavuje sumu 292.306 € a tiež
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo predstavuje sumu 146.153 €
spolu s úrokom z omeškania.5/ Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že žalobkyňa si
listom zo dňa 03.08.2017 uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, na základe čoho žalovaná
začala vec interne šetriť. Uskutočnilo sa zasadnutie odbornej komisie, ktorá posudzovala správnosť

poskytnutia zdravotnej starostlivosti počas pôrodu žalobkyne. Táto odborná komisia zhodnotila postup
zamestnancov žalovanej pred, počas a po pôrode žalobkyne a zhodli sa na tom, že zamestnanci
žalovanej postupovali správne a že z ich strany nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by sa dalo považovať
za príčinu zdravotných následkov, od ktorých si žalobkyňa odvodzuje uplatnené nároky. Nesúhlasí ani
so závermi predloženého znaleckého posudku č. 21/2016 vyhotoveného spoločnosťou LEGE ARTIS,

v ktorom znalecká organizácia síce tvrdí, že postup zamestnancov žalovanej bol správny, ale zároveň
tvrdí, že k indikácii cisárskeho rezu malo dôjsť skôr. Následne uvádza diagnózy žalobkyne, ktoré boli
stanovené počas hospitalizácie. Znalecká organizácia však nekonštatuje existenciu príčinnej súvislosti
medzi konaním zamestnancov žalovanej a vznikom uvedených diagnóz žalobkyne. Znalecký posudok
nezodpovedal na otázku, či zamestnanci žalovanej sú zodpovední za zdravotné komplikácie, od ktorých
si žalobkyňa odvodzuje nároky uplatnené žalobou.

6/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že matka žalobkyne navštevovala prenatálnu
poradňu u K.. K. J., termín pôrodu mala stanovený na 04.02.2016. Zápis lekára v tehotenskom preukaze
odporúča pripraviť pacientku na cisársky rez. Pacientka bola po žiadosti o vyjadrenie ohľadom vedenia
pôrodu z prenatálnej poradne žalovanej dňa 20.01.2016 vyšetrená N.. K.. J. H., P.., ktorý odporučil rodiť

vaginálne.Dňa02.02.2016bolao01:53hod.prijatánagynekologicko-pôrodníckejklinikespočínajúcou
kontraktačnou činnosťou až do 16:10 hod., kedy bol vybavený plod odovzdaný pediatrom- dieťa bledé,
bez tonusu, nekričí. Bola zahájená resuscitácia a nepriama masáž srdca dieťaťa, podaný adrenalín;
prvý lapavý dych v 17. minúte.

7/Zdekurzuprepôrodnúsáluvyplýva,ževčaseo15:50hod.ozvyplodukleslinazákladeCTGzáznamu
- bradykardia 80-90 bpm, Oxytocín tečie 5 minút, ihneď je vypnutý; 15:53 privolaný pohotovostný lekár
K.. V., indikuje okamžité ukončenie cisárskym rezom, ihneď volaná inštrumentárka; 15:58 tesne pred
prekladom na pôrodnú sálu bolo zistené, že CTG termopapier sa neposúva, je zaseknutý pre technickú
poruchu, 16:04 príchod inštrumentárky (vzhľadom k nefunkčným výťahom v UNB Ružinov), 16:08

začiatok operácie SC, 16:10 vybavený plod odovzdaný pediatrom - dieťa bledé, bez tonusu, nekričí.

8/ Z lekárskych správ dekurzov a ostatných listín založených v spise je zrejmý zdravotný stav žalobkyne,
má poškodenie bazálnych ganglií a mozgovej kôry. Má centrálnu tonusovú poruchu, má problém
s prehĺtaním, odmieta prijímať ústami potravu a preto je vyživovaná NSG sondou s plánovaným

zavedením PEG sondy priamo do žalúdka, je prítomná porucha zraku. Jedná sa o ťažké poškodenia
s prognózou ťažkej psychomotorickej retardácie a detskej mozgovej obrny. Žalobkyňa je nevládna,
pričom ide o stav trvalý s nepriaznivou prognózou. Podľa lekárskej správy je stav žalobkyne taký,
že v polohe na brušku hlavu nevzpriamuje, hlava predilekčne rotovaná doľava, doprava sa rotácii
bráni, oftalmológ stav uzavrel ako centrálna porucha zraku. Záver - DMO - spastická kvadruparéza s

axiálnou hypotóniou, závažná psychomotorická retardácia - kineziologicky na úrovni I. trimenonu, stav
po perinatálnej cerebrálnej lézii - HIE s prejavmi v oblasti BG bilat.

9/ U novorodenca boli stanovené počas hospitalizácie na neonatologickej klinike nasledovné diagnózy :
ťažká pôrodná asfyxia, poškodenie plodu novorodenca abnormálnymi maternicovými kontrakciami, iná

porucha svalového tonusu u novorodenca - centrálny hypotonický syndróm, hypoxicko - ischemická
encephalopatia novorodenca I. II. stupňa - poškodenie mozgu pri nedostatočnom prekrvení a okysličení,
embólia a trombóza iných bližšie určených žíl.

10/ Lekárskym posudkom K.. Q. zo dňa 24.05.2017 bolo hodnotené bolestné žalobkyne, v počte

1130 bodov, a to za diagnózy: deformácia hlavičky, podsunutie lebeč. švov, hypoxicko - ischemická
encefalopatia ťažkého st., resuscitácia srdca, zástava dýchania, trombóza stehnovej žily vpravo,
zavedenie PEG 6.12.2016.

11/ Znaleckým lekárskym posudkom č. XX/XXXX vypracovaným K.. Q. bolo hodnotené sťaženie

spoločenského uplatnenia žalobkyne v počte 15320 bodov, a to za diagnózy: vážne mozgové
alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, poúrazová kvadruplégia, strata zraku, strata reči
centrálneho pôvodu, porušená funkcia tráviaceho orgánu podľa stupňa poruchy výživy.12/ Zo záverov znaleckého posudku LEGE ARTIS znaleckej organizácie č. 21/2016 vyplýva, že počas
prenatálnej starostlivosti mala matka žalobkyne urobené všetky potrebné vyšetrenia, ktoré nevykazovali
odchýlky od normy. Nebola zistená kontraindikácia k spontánnemu pôrodu, predchádzajúci cisársky rez

z dôvodu nedostatočne otvoreného krčku maternice a vysokého priameho stavu nie je kontraindikáciou
k vaginálnemu pôrodu. Podanie Oxytocínu v konkrétnom prípade bolo nevhodné. Komplikácia, ktorá
nastala v priebehu I. doby pôrodnej, a to patologický postup hlavičky v pôrodných cestách, nebola včas
a správne rozpoznaná, podanie Oxytocínu bolo v takejto situácii nevhodné a znalecká organizácia to
považovala za nesprávny postup v poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Pri včasnom rozpoznaní tejto

komplikácie by bola s vysokou pravdepodobnosťou prehodnotená indikácia počas I. doby pôrodnej a
pôrod by bol ukončený cisárskym rezom skôr ako o 16:10 hod. dňa 02.02.2016. Postup lekára pri pôrode
cisárskym rezom bol správny. Novorodenec bol správne operačne porodený a poranenia maternice a
jej okolia boli správne ošetrené tak, že nemuselo dôjsť k operačnému odstráneniu maternice. Správny
bol aj postup nemocnice po pôrode a po operácii pri poskytovaní následnej lekárskej a ošetrovateľskej
starostlivosti matke a jej novorodencovi.

13/ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade na mieste vydal Protokol
č.580/2016. Z jeho obsahu je zrejmé, že dohľad bol vykonaný na základe podnetu rodičom žalobkyne,
ktorí žiadali o prešetrenie zdravotnej starostlivosti poskytnutej matke žalobkyne počas pôrodu u
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, u žalovaného. V závere protokolu sa konštatuje, že spôsob

pôrodu bol správny. Nie je možné potvrdiť, kedy presne došlo k ruptúre zadnej strany maternice a dávať
ju do súvislosti s augmentáciou pôrodnej činnosti s oxytocínom, keďže k ruptúre maternice v intaktnom
myometriu môže dôjsť raritne aj pri prirodzenej kontrakčnej činnosti maternice, pričom mnohokrát
prebieha táto ruptúra bez výraznejších bolestí. Podanie oxytocínu bolo hodnotené ako správne zvolený
postup. Časové obdobie od indikácie cisárskeho rezu k jeho vykonaniu považovali za primerané a

štandardné, a preto zvolený postup hodnotili ako správny. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege
artis, v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, podnet bol vyhodnotený ako
neopodstatnený.

14/ Zo záverov lekárskeho posudku Institutu postgraduálního vzdělávaní ve zdravotnictví č. XXX/

XX/XXXX zo dňa 07.05.2020 vyplýva, že vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze je
možný, po vylúčení popísaných kontraindikácií. V danom prípade však absentuje klinická rozvaha o
posúdení všetkých relevantných faktorov a postup bol hodnotený ako formálne nesprávny. Vedenie
I. doby pôrodnej nebolo vedené lege artis, monitorovanie plodu nebolo vykonávané systematicky a
dostatočne. Dokumentácia je vedená formálne nesprávne, obsahuje zápisy nečitateľné, preškrtané a

prekrývajúce sa. Použitie lieku oxytocínu nebolo indikované správne. Konštatovali, že podanie oxytocínu
k posilneniu kontrakcií po predchádzajúcom cisárskom reze zvyšuje riziko ruptúry maternice, všeobecne
je možné konštatovať, že relatívne riziko ruptúry sa podaním oxytocínu zvýšilo. Porucha mechanizmu
pôrodu hlavičky nebola v priebehu pôrodu rozpoznaná a cisársky rez bol vykonaný až na základe
patologických oziev plodu ako prejavu fetálnej hypoxie. Vaginálne vyšetrenia rodičky boli vykonávané v

neobvykle dlhých intervaloch. Medzi vaginálnym vyšetrením pri príjme a druhým vyšetrením bol interval
dlhší ako 4 hodiny, ktorý je doporučený v literatúre. Kvalitatívne hodnotili vyšetrenia ako nedostatočné,
nakoľko neobsahovalo informáciu o vedúcom bodu hlavičky plodu, miere jej rotácie pri priechode
pôrodnými cestami. Cisársky rez bol indikovaný bezodkladne privolaným vedúcim lekárom o 15:53 hod.
Omeškanie však nastalo jeho neskorým privolaním, ktoré malo podľa ich názoru nastať už o 15:32

hod. Samotná indikácia cisárskeho rezu bola stanovená správne a technicky bola operácia vykonaná
správne. Oneskorenie inštrumentárky vzhľadom k stavu novorodenca bezprostredne po pôrode nebola
významná. Vzhľadom k hodnoteniu kardiotokogramov, ktoré ani v jednom prípade nenasvedčovali
akútne závažné ohrozenie plodu hypoxiou a sú v kontradikcii s výsledným stavom novorodenca,
domnievajú sa, že k rozvoju hypoxie muselo dôjsť v období, ktoré nebolo monitorované a tento rozvoj

musel byť veľmi rýchly, pravdepodobne v súvislosti s popísanou ruptúrou maternice.

15/ Súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie aplikáciou ust. § 420 ods. 1, §
420a ods. 1, ods. 2,ods. 3, § 421a ods. 1, ods. 2, Obč. zák., ako aj o ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

tiež § 194 ods. 1, ods. 2 CSP.

16/ Medzi stranami nebol sporným zdravotný stav žalobkyne, diagnózy vyplývajúce z lekárskych správ a
posudkov. Bolo však potrebné posúdiť či konanie žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivostibolo v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, teda či bola zdravotná
starostlivosť poskytnutá správne, lege artis. Rovnako či existuje príčinná súvislosť medzi nesprávne
poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a poškodením zdravia na strane žalobkyne.

17/ Na základ vykonaného dokazovania možno ustáliť, že u žalobkyne boli stanovaná diagnóza
„ťažká pôrodná asfyxia" - zástava transportu kyslíka k plodu vnútromaternocovo, a ďalšie diagnózy,
poškodenie plodu novorodenca abnormálnymi maternicovými kontrakciami, iná porucha svalového
tonusu u novorodenca - centrálny hypotonický syndróm, hypoxicko - ischemická encephalopatia

novorodenca I. II. stupňa - poškodenie mozgu pri nedostatočnom prekrvení a okysličení, embólia
a trombóza iných bližšie určených žíl. Ako vyplýva z obsahu spisu asfyxia je prerušenie dodávky
kyslíka do organizmu a pokiaľ nie je v krátkej dobe obnovená dodávka kyslíka k plodu, hrozí zlyhanie
centrálnych orgánov, ako je mozog, pečeň, obličky. Pokiaľ štádium zástavy transportu kyslíka trvá,
dostavujú sa obranné mechanizmy plodu do svojho konečného štádia a celý systém rýchlo kolabuje.
V tomto štádiu je potrebné plod porodiť v priebehu niekoľkých minút. Zo záveru znaleckého posudku

Institutu postgraduálního vzdělávaní ve zdravotnictví č. 366/48/2018 zo dňa 07.05.2020, rovnako ako
aj z výpovede znalca, vyplýva, že dostupných údajov vyplýva, že hlavnou príčinou poškodenia plodu je
ruptúru maternice, kedy dochádza k poruche oxygenácie, okysličovania, plodu, ktorá sa zhoršuje aj pri
iných stavoch. Ruptúra je však jedna z najťažších foriem. najťažším inzultom k hypoxii bola v danom
prípade ruptúra maternice.

18/ Všetci znalci ruptúru maternice na jej zadnej strane, resp. inde ako v jazve po predchádzajúcom
cisárskom reze hodnotili a popisovali ako veľmi raritnú a výnimočnú. Aj privolaný pohotovostný lekár
K.. V. vo výpovedi uviedol, že vo svojej praxi sa s takouto komplikáciou stretol prvýkrát a je to
komplikácia, ktorá sa nedá očakávať a predvídať, ničím sa neprejavuje. Ak je pacientka v epidurálnej

analgéze, tak sa môže prejaviť teoreticky jedine kolapsom z dôvodu straty krvi. Skutočnosť, že po
cisárskom reze bola na zadnej strane maternice rodičky, matky žalobkyne uistená ruptúra maternice
na jej zadnej strane, v konaní spornou nebola a vyplýva z lekárskych správ. Znalec MUDr. Poch vo
výpovedi konštatoval, že lekár nemohol očakávať ani pred pôrodom diagnostikovať, že došlo alebo
dochádza k roztrhnutiu maternice na zadnej strane. Bol to až nález počas samotnej operácie, cisárskom

reze. Navyše poznamenal, že k roztrhnutiu maternice došlo v tomto prípade aj v oblasti jazvy po
predchádzajúcomcisárskomreze,atátokomplikáciapredvídateľnábola. ZnalecMUDr.Křepelkaktomu
uviedol, že u každého vaginálneho pôrodu po predchádzajúcej operácii maternice musí lekár počítať
so zvýšeným rizikom ruptúry maternice v mieste jazvy, čo je častejšou komplikáciou ako ruptúra mimo
jazvy. Lekár takúto ruptúru obvykle takúto vzácnu ruptúru mimo jazvy nepredpokladá.

19/ Samotné vedenie pôrodu vaginálne po predchádzajúcom cisárskom reze bolo podľa znaleckých
posudkov hodnotené ako správne, nie non lege artis, nejde o kontraindikáciu k vaginálnemu pôrodu.
Za vedenie pôrodu zodpovedá lekár pôrodník, ktorý má prihliadať na všetky rozhodujúce faktory, ale
s odporúčaním ošetrujúceho lekára nemusí byť konsenzuálny. Institutu postgraduálního vzdělávaní ve

zdravotnictvívposudkuč.366/48/2018zodňa07.05.2020vtejtosúvislostižalovanému,poskytovateľovi
vytkol formálne nedostatky.

20/ Z protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, rovnako ako z predložených
znaleckých posudkov a výpovedí znalcov vyplýva, že nie je možné potvrdiť, kedy presne došlo k ruptúre

zadne strane maternice a dávať ju do súvislosti s podporou pôrodnej činnosti oxytocínom, keďže takejto
ruptúre môže dôjsť raritne aj pri prirodzenej kontrakčnej činnosti maternice. Rovnako znalec MUDr. Poch
uviedol,žepočaskontrakciídošlokroztrhnutiumaternicenaviacerýchmiestachapodanieliekuoxytocín
mohlo spôsobiť to, že pri jeho podaní došlo k tomu roztrhnutiu alebo mohla byť maternica roztrhnutá už aj
predjehopodaním.To,žebolpodanýanastalaďalšiastimuláciakontrakcií,mohloprispieťkzväčšovaniu

trhlín na maternici. Krátke podanie oxytocínu hodnotil len ako poslednú kvapku, ktorá situáciu určite
nezlepšila, skôr zhoršila, k ruptúre však pravdepodobne došlo pri nadmerných sťahoch maternice počas
prvej doby pôrodnej. MUDr. Křepelka uviedol, že je obtiažne sa vyjadriť, či tak malá dávka oxytocínu
(7,5 ml) mala nejaký vplyv na rozvoj ruptúry; neexistuje však popísaná bezpečná dávka.

21/ K samotnému vykonaniu cisárskeho rezu a jeho včasnosti je možné viesť, že časové obdobie od
jeho indikácie k vykonaniu bolo primerané. Postup lekára pri cisárskom reze bol správny, operácia bola
vykonaná technicky správne. Meškanie inštrumentárky bolo hodnotené ako bezvýznamné vzhľadom k
stavu novorodenca bezprostredne po pôrode. Institutu postgraduálního vzdělávaní ve zdravotnictví akooneskorené hodnotí obdobie od 15:35 do 15:50, k omeškaniu teda došlo neskorým privolaním vedúceho
lekára.

22/ Na základe uvedených skutočností súd má za to, že v danom prípade nemožno konštatovať
porušenie právnej povinnosti žalovaného, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré mu vyplýva
z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovať zdravotnú starostlivosť správne,
lege artis. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, lege artis. Súd pri konštatovaní tohto záveru
prihliadol aj na Protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 580/2016, ktorý dospel k

takýmto záverom a podnet rodičov hodnotil ako neopodstatnený.

23/ Súd prvej inštancie mal teda za to, že v danom prípade neexistoval hneď prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu u žalovanej, a to porušenie právnej povinnosti, a ani príčinnej súvislosti
s poškodením zdravia žalobkyne, a preto sa súd ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu
nezaoberal.

24/ K namietaným prípadom osobitnej zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie uviedol, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotné podanie lieku oxytocín v podanej dávke nie je možné
jednoznačne hodnotiť ako porušenie právnej povinnosti a nie je jednoznačne preukázaná ani príčinná
súvislosť s podaním lieku a vzniku trhlín na maternici rodičky. To isté platí aj o meškaní inštrumentárky

v rozsahu 10 minút a tým oddialenie vykonania cisárskeho rezu. Toto meškanie bolo považované za
nevýznamné. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutočností súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

25/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej

žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila.
26/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie jej žalobe v plnom rozsahu a prizná jej tiež nárok na plnú
náhradutrovceléhokonania.Svojeodvolanieodôvodnilatým,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), ďalej že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP) a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobkyňa poukazovala na to, že sa žalobou domáha voči žalovanej

náhrady škody na zdraví, a to náhrady za bolesť v sume 19.956 € s príslušenstvom, ďalej náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 292.306 € s príslušenstvom ako aj zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 146.153 €. Súd prvej inštancie jej žalobu zamietol, keď
svoje rozhodnutie založil na tom, v danom prípade nemožno konštatovať porušenie právnej povinnosti
zo strany žalovanej ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nakoľko zdravotná starostlivosť bola

poskytnutá správne. Neexistuje tak hneď prvý predpoklad subjektívnej zodpovednosti za škodu a
zároveň nemožno založiť ani objektívnu zodpovednosť žalovanej. Svoj záver prijal súd prvej inštancie
napriek tomu, že dva znalecké posudky podané v konaní konštatovali presný opak, čim popreli povrchný
záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS); súd vzal do úvahy len nepodstatné
a všeobecné skutočnosti, že roztrhnutie maternice matky žalobkyne na zadnej strane, resp. na inom

mieste ako v jazve po predchádzajúcom cisárskom reze, je raritné, že pôvod možno viesť vaginálne
aj po predchádzajúcom cisárskom reze a že čas od indikácie cisárskeho rezu po jeho vykonanie bol
primeraný. V odôvodnení svojho záveru však súd neuvádza a ignoruje jednoznačné závery znaleckých
posudkov, že za konkrétnych okolností pôrodu žalobkyne personál žalovanej nepostupoval správne a
znalci skonštatovali viaceré skutočnosti znamenajúce postup non lege artis, ktoré v konečnom dôsledku

vyústili a boli priamou príčinou drastického poškodenia zdravia žalobkyne pri jej pôrode. Svojvôľa
konajúceho súdu pri účelovom selektívnom výbere dôvodov, ktoré zohľadnil a naopak ignoroval, je
zjavným porušením práva na spravodlivý proces žalobkyne. Tento postup súdu zároveň spôsobil
ustálenie nesprávnych skutkových zistení a následne aj nesprávne právne posúdenie.
27/ Predovšetkým z dvoch znaleckých posudkov plynie, že ťažké poškodenie zdravia žalobkyne bolo

spôsobené rozvojom hypoxie (nedostatku kyslíka) počas jej pôrodu vedeného vaginálnou cestou s
následnou perinatálnou asfyxiou (zástavou prírodu kyslíka). Tento stav plodu bol vyvolaný patologickým
naliehaním hlavičky plodu, ktoré nebolo diagnostikované, čo bránilo riadnemu postupu plodu v
pôrodných cestách, viedlo k deformácii hlavičky plodu a tiež ruptúre maternice. Tieto skutočnostipotvrdzujú oba znalecké posudky podané v konaní. Znalecký posudok č. 21/2016 spoločnosti LEGE
ARTIS Znaleckej organizácie, s.r.o. túto príčinu poškodenia zdravia žalobkyne pri pôrode konštatuje
na str. 13 a 14, keď uvádza : „Počas I. doby pôrodnej pri výdatných maternicových kontrakciách

došlo k poškodeniu hlavičky plodu, jej deformácii podsunutím lebkových švov, čo spôsobilo výkyvy
vnútrolebkového tlaku s prechodnou zástavou krvného prietoku s následným rozvojom kyslíkovej
nedostatočnosti. Podľa názoru znaleckej organizácie išlo o poruchu mechanizmu I. pôrodnej doby,
patologické naliehanie hlavičky, ktoré nebolo diagnostikované a hlavička plodu postupovala v pôrodných
stenách len na úkor jej deformácie, až sa jej postup zastavil, pri výdatných kontrakciách, ktoré

viedli k ruptúre maternice...Tento stav viedol k rozvoju perinatálnej asfyxie (zástave prívodu kyslíka k
organizmu plodu).“ Tieto závery potvrdil aj zástupca znaleckej organizácie znalec MUDr. Jozef Poch na
pojednávaní dňa 20. 11. 2020. K podobnému záveru ohľadne príčiny závažného poškodenia zdravia
dospel aj znalecký posudok Institutu postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví, keď na str. 29 uvádza :
„...Porucha mechanismu porodu hlavičky nebyla v prubehu porodu rozpoznána...“ Na str. 35 zase
uvádza : „...domníváme se, že k rozvoji hypoxie muselo dojít v období, ktoré monitorováno nebylo a

tento rozvoj musel být velmi rychlý, pravděpodobně v souvislosti s popsanou děložní rupturou...“
28/ Pre posúdenie zodpovednosti žalovanej je následne potrebné zodpovedať otázku, ako ju definoval
znalecký posudok Institutu na str. 25, či bol rozvoj ruptúry maternice s následnou ťažkou hypoxiou
plodu preventabilný, či boli aplikované všetky dostupné vyšetrovacie metódy v potrebnom rozsahu a
kvalite,čibolivpriebehupôroduvytvorenépodmienkypresprávnemonitorovaniestavuploduvpriebehu

pôroduasprávnareakcianaprípadnésignálysvedčiaceprehypoxiuploduvpriebehupôrodu.Jednotlivé
závery znaleckého dokazovania vo vzťahu k zodpovedaniu uvedených podstatných otázok je potrebné
hodnotiť so zreteľom na § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý okrem zakotvenia právnej povinnosti pre
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, definuje aj samotný

obsah povinnosti správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôraznila,
že obsahom správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti je o.i. zabezpečenie včasnej a účinnej
liečby v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie a štandardnými diagnostickými postupmi.
29/ Pri zohľadnení vyššie uvedených požiadaviek na správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti,
ako jednoznačné pochybenie žalovanej pri pôrode žalobkyne vyplýva zo záverov znaleckých posudkov

skutočnosť, že u rodičky žalobkyne neboli správne a dostatočne vykonané vaginálne vyšetrenia s
priamym dôsledkom na nediagnostikovanie patologického naliehania hlavičky plodu, čo samo osebe
spôsobilo deformáciu hlavičky plodu, zastavenie postupu plodu v pôrodných cestách, čo priamo viedlo
pri súbežných výdatných kontrakciách maternice k jej ruptúre. Nesprávnosť postupu žalovanej v tejto
časti poskytovania zdravotnej starostlivosti jednoznačne konštatuje Znalecký posudok LEGE ARTIS na

str. 14, ako aj Znalecký posudok Institutu na str. 27 Uvedené závery prijali znalci na základe absencie
rozhodných údajov v zdravotnej dokumentácii týkajúcej sa pôrodu žalobkyne, kde tieto základné údaje,
ktoré sú o.i. rozhodné i pre ďalší postup pri vedené pôrodu, chýbajú. Táto skutočnosť má rozhodujúci
vplyv, a je rozhodujúcou príčinou vzniku závažného poškodenia zdravia u žalobkyne, pretože práve
včasné nerozpoznanie patologického postupu pôrodu hlavičky žalobkyne spôsobilo to, že pôrod nebol

ukončený cisárskym rezom skôr, kedy ešte nedošlo k ruptúre maternice a závažnej hypoxii plodu. Túto
príčinnú súvislosť a oneskorenie ukončenia pôrodu cisárskym rezom jednoznačne konštatuje Znalecký
posudok Institutu v odpovedi na otázku č. 4 na stra. 29 : „Porucha mechanismu porodu hlavičky nebyla
v pruběhu porodu rozpoznána a císařský řez byl proveden až na základě patologických ozev plodu jako
projevu fetální hypoxie.“ Obdobne MUDr. Jozef Poch na pojednávaní dňa 20. 11. 2020 uviedol, že pokiaľ

by sa zistil patologický postup hlavičky, indikoval by sa hneď cisársky rez. Takýto postup bolo možné v
danom prípade konštatovať približne od 13.00 hod., kedy bolo potrebné prehodnotiť vedenie pôrodu
a ukončiť ho cisárskym rezom. Obdobný záver urobil aj znalec MUDr. Petr Křepelka na pojednávaní
dňa 30. 6. 2021, podľa ktorého ak sa v priebehu prvej doby pôrodnej nezistí proces vnútornej rotácie
alebo je táto rotácia neúplná, nie je možné vaginálny pôrod realizovať a je daná indikácia na cisársky

rez. Tedanerozpoznaniepatologickéhopostupuhlavičkyplodupočaspôrodubolojednoznačnepríčinou
oneskoreného výkonu cisárskeho rezu a tiež podstatnou príčinou samotného roztrhnutia maternice pri
jej výdatných kontrakciách a zvýšenom odpore postupu plodu v pôrodných cestách. Tieto skutočnosti
potom priamo spôsobili závažné poškodenie zdravia žalobkyne.
30/ Už toto samotné preukázané a konštatované porušenie právnej povinnosti poskytovať zdravotnú

starostlivosť správne a preukázaná priama príčinná súvislosť s následným poškodením plodu, je
dostatočná na založenie zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví v zmysle § 420 ods. 1 a ods.
2 Obč. zák. Na tom nič nemení skutočnosť, že k ruptúre maternice došlo aj na mieste, kde sa
nenachádzala jazva po predchádzajúcom cisárskom reze, čo je pomerne výnimočný jav. Ruptúrumaternice spôsobil totiž práve nadmerný tlak vyvolaný patologickým postupom plodu, ktorý ostal non
lege artis nerozpoznaný a včas nediagnostikovaný, za spolupôsobenia výdatných kontrakcií maternice
rodičky. Ak by bol včas rozpoznaný patologický postup a následne hneď vykonaný cisársky rez, k žiadnej

ruptúreaaniknáslednémupoškodeniuplodubynedošlo.Správnymdiagnostickýmpostupomavčasnou
reakciou na zistenia by sa predišlo obom skutočnostiam. Ak teda znalec MUDr. Petr Křepelka, vypočutý
na pojednávaní dňa 30. 6. 2021 postavil otázku tak, či mohli byť urobené opatrenia, ktoré by komplikácii
zabránili a minimalizovali by účinky na rodičku a novorodenca, je odpoveď pomerne jednoznačná.
Takéto opatrenia vykonané byť mohli pri včasnom rozpoznaní patologického postupu hlavičky plodu

a okamžitom vykonaní cisárskeho rezu. Uvedený znalec zároveň pri svojom výsluchu k tomu dodal,
že v danom prípade nebolo reagované na niektoré symptómy, ako je pálčivá bolesť v oblasti brucha
rodičky a výskyt sporadických neskorších decelerácií. Túto časť jeho výpovede treba dať do súvisu aj s
výpoveďou K.. S. O. a X.. O. K. na pojednávaní dňa 16. 10. 2019, ktorí potvrdili, že rodička žalobkyne sa
u žalovanej sťažovala pri pôrode na bolesť priamo v jazve po cisárskom reze pri prvom pôrode. Práve
za týchto okolností, ktoré sú príznakmi hroziacej maternicovej ruptúry (náhla bolesť brucha a alterácie

oziev plodulô), je zrejmá indikácia na cisársky rez. Znalec MUDr. Petr Křepelka výslovne uviedol, že
cisársky rez mal byť urobený práve pri manifestácii tejto hroziacej ruptúry. K malej pravdepodobnosti
úspešného vaginálneho pôrodu mala viesť žalovanú aj predĺžená doba pôrodu.
31/ Nemenej podstatnou je aj skutočnosť, že rodička žalobkyne chcela rodiť cisárskym rezom a
o tento niekoľkokrát požiadala aj v priebehu pôrodu, keď tento neprebiehal štandardne. Pokiaľ by

bolo prihliadnuté na slobodné rozhodnutie samotnej rodičky, predišlo by sa všetkým komplikáciám a
žalobkyňa by sa narodila zdravá. Aj keď svedok K.. K. Z. tvrdil, že rodička chcela rodiť vaginálnou cestou,
žalovaná nepredložila relevantný informovaný súhlas rodičky, ktorý bol povinný vykonať, a preto toto
jeho svedectvo nemožno považovať za dôveryhodné.
32/ Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukazovala na to, že už v žalobe namietala nesprávne podanie lieku

Oxytocín, na základe čoho zakladala zodpovednosť za škodu aj v zmysle ust. § 421a
Obč. zák. Zo znaleckého dokazovania plynie, že podanie tohto lieku bolo nesprávne. Potvrdili to oba
znalecké posudky; podanie tohto lieku v pomerne krátkej dobe a malej dávke a jeho príčinný vzťah k
ruptúre maternice rodičky žalobkyne nebol v znaleckých posudkoch úplne jednoznačne konštatovaný.
Vo všeobecnosti však aj táto dávka mohla mať vplyv na zosilnenie činnosti maternice s dôsledkom rizika

jej ruptúry. Znalec MUDr. Jozef Poch pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 20. 11. 2020 uviedol, že
podanie tohto lieku bolo poslednou kvapkou, ktorá už vtedy komplikovanú situáciu ešte zhoršila.
33/ Žalobkyňa napokon v odvolaní uviedla, že pre preukázanie príčinnej súvislosti v medicínskych
otázkach postačuje aj miera jej preukázania s vysokou pravdepodobnosťou, potom je nutné vziať do
úvahyajobjektívnuzodpovednosťžalovanejvsúvislostispodanímliekuOxytocín,ktorýsvojimiúčinkami

priebeh pôrodu ešte viac zhoršil. Preto je podľa žalobkyne daná aj zodpovednosť žalovanej v zmysle
§ 421a Obč. zák. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 716/2016 zo dňa 24. 10. 2017, podľa ktorého v sporových konaniach, ktoré majú svoj pôvod
vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je aplikácia štandardného dôkazného
sylogizmu nepostačujúca, ak zároveň narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že

nezohľadňujetypickyvtýchtoprípadochsavyskytujúcudôkaznúnúdzunastranepoškodenéhopacienta
danú objektívnymi limitmi vyplývajúcimi z jeho postavenia, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu aj
jedného z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť strán. Všeobecný súd je v
takomto prípade povinný proporcionálne vyvážiť vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov,
pretože ináč sú na žalobcu ako slabšiu stranu v spore v ich vzájomnom vzťahu kladené neúmerné

nároky, čím sa mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje presadenie jeho hmotnoprávnych nárokov.
Spravodlivé usporiadanie procesných vzťahov medzi stranami sporu v týchto typových situáciách preto
vyžaduje, aby slabšie postavenie poškodeného pacienta bolo kompenzované napr. odklonom od tejto
základnejkonštrukciedeleniabremenatvrdeniaalebodôkaznéhobremena,atonapr.jehosekundárnym
prenesením na žalovaného. Žalobkyňa má preto za to, že v konaní uniesla dôkazné bremeno na

preukázanie skutočností, že postup žalobcu bol za daných okolností pôrodu non lege artis, t.-j. došlo
k porušeniu právnej povinnosti žalovanej. Rovnako bolo zo strany žalobkyne preukázané, že došlo k
závažnémupoškodeniujejzdraviaažemedzinesprávnympostupomžalovanejavznikomškodyjedaný
vzťah príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť je daná práve skutkovým zistením, že ak by bola žalovaná
včas rozpoznala a správne zdiagnostikovala patologický postup žalobkyne v pôrodných cestách, ktorý

je zjavnou kontraindikáciou na vaginálny pôrod, nebol by podal liek Oxytocín spôsobujúci ešte väčší
nadmerný protitlak stien maternice voči patologicky zaseknutému plodu, bol by urobil včas cisársky rez
ešte pred ruptúrou maternice rodičky, pred prerušením prívodu kyslíka žalobkyni a pred jej pridusením,
nebolo by k následnému poškodeniu zdravia žalobkyne došlo.34/ Pokiaľ mal súd za to, že aj napriek vyššie uvedenému chýba ešte niečo pre dostatočné unesenie
dôkazného bremena zo strany žalobkyne, malo byť v tejto chýbajúcej časti prenesené dôkazné bremeno
na žalovanú. Tá ostala počas celého konania pasívna a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala,

že by jej zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobkyne za konkrétnych okolností pôrodu nebola daná,
dodala záverom žalobkyňa v odvolaní.
35/ Na odvolanie žalobkyne sa žalovaná v celom rozsahu stotožnila s rozsudkom súdu prvej
inštancie; súd na základe rozsiahleho dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec po
právnej stránke správne posúdil. Žalovaná nesúhlasila s tým, že súd odignoroval jednoznačné závery

znaleckých posudkov vyhotovených v danom konaní, naopak tieto posudky správne vyhodnotil. Súd vo
svojom rozsudku uviedol, že hlavnou príčinou poškodenia plodu v zmysle záveru znaleckého posudku
Institutu postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví č. 366/48/2018 ako aj z výpovede znalca bola
ruptúra maternice, kedy dochádza k poruche oxygenácie, okysličovania plodu, ktorá sa zhoršuje aj
pri iných stavoch. Ruptúra je však jedna z najťažších foriem. Najťažším inzultom k hypoxii bola v
danom prípade ruptúra maternice. Institu vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na

hodnotenie kardiotokogramov, ktoré ani v jednom prípade nenasvedčovali akútne závažné ohrozenie
plodu hypoxiou a sú v kontraindikácii s výsledným stavom novorodenca sa domnievajú, že k rozvoji
hypoxie muselo dôjsť v období, ktoré monitorované nebolo a tento rozvoj musel byť veľmi rýchly,
pravdepodobne v súvislosti s popísanou ruptúrou maternice. Žalovaná zdôraznila, že monitorovanie
plodu neprebiehalo maximálne 2 - 3 minúty a ihneď po opätovnom začatí monitorovania boli vykonané

všetky požadované úkony na poskytnutie správnej zdravotnej starostlivosti. Institut tiež konštatuje, že
samotnáindikáciacisárskehorezubolastanovenásprávneatechnickybolaoperáciavykonanásprávne.
Správny postup lekára pri pôrode cisárskym rezom je potvrdený aj v znaleckom posudku LEGE ARTIS
ako aj v protokole Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
36/ Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s otázkou podania oxytocínu (bod 20 rozsudku), keď

uviedol, že nie je možné potvrdiť kedy došlo k ruptúre na zadnej strane maternice a dávať ju do súvisu s
podporou pôrodnej činnosti oxytocínu. UNB má za to, že podaná minimálna dávka oxytocínu nemohla
spôsobiť žiadne komplikácie, v žiadnom prípade nemohla spôsobiť ruptúru maternice. Žalovaná
navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
37/ Na vyjadrenie žalovanej podala žalobkyňa odvolaciu repliku (č.l. 856, 857 spisu), v ktorej uviedla,

že žalovaná síce za príčinu hypoxie plodu považuje ruptúru maternice, zároveň však zamlčiava fakt, že
ruptúre maternice sa správnym postupom dalo zabrániť a predísť. Žalovaná vytrháva niektoré zistenia
z celkového komplexu skutočností zistených v priebehu dokazovania, ktoré potom pôsobia tak, že
celý pôrod prebehol bez akýchkoľvek pochybení a výsledný stav žalobkyne s ťažkým poškodením
zdravia je len výsledkom zhody nešťastných náhod. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Institutu

postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví a z následného výsluchu jej zástupcu na pojednávaní, pre
posúdenie zodpovednosti žalovanej je podstatné, či bol rozvoj ruptúry maternice s následnou ťažkou
hypoxiou plodu preventabilný, či boli aplikované všetky dostupné vyšetrovacie metódy v potrebnom
rozsahu a kvalite, či boli v priebehu pôrodu vytvorené podmienky pre správne monitorovanie stavu
plodu v priebehu pôrodu. Opätovne v tejto súvislosti poukázala na ust. § 4 ods. 3

zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, keď zdôraznila, že obsahom správneho poskytnutia
zdravotnejstarostlivostijeo.i.zabezpečenievčasnejaúčinnejliečbyvsúladesoštandardnýmipostupmi
na výkon prevencie a štandardnými diagnostickými postupmi. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
rozvoj hypoxie (nedostatku kyslíka) s následnou perinatálnou asfyxiou (zástavou prívodu kyslíka) bol
vyvolaný prvotnou príčinou, a to patologickým naliehaním hlavičky plodu, ktoré nebolo diagnostikované,

čo bránilo riadnemu postupu plodu v pôrodných cestách, viedlo k deformácii hlavičky plodu a tiež ruptúre
maternice. Tieto skutočnosti potvrdili oba znalecké posudky podané v konaní. Zo znaleckých posudkov
plynie, že u rodičky žalobkyne neboli správne a dostatočne vykonané vaginálne vyšetrenia s priamym
dôsledkom na nediagnostikovanie patologického naliehania hlavičky plodu, čo samo osebe spôsobilo
deformáciu hlavičky plodu, zastavenie plodu v pôrodných cestách, či priamo viedlo pri súbežných

výdatných kontrakciách maternice k jej ruptúre. Ak by bol patologický postup plodu v pôrodných cestách
včas rozpoznaný, muselo by sa pristúpiť k cisárskemu rezu ešte pred tým, než výdatné kontrakcie v
spojitosti so zastavením plodu v pôrodných cestách spôsobili u rodičky roztrhnutie maternice.
38/ Znalec MUDr. Jozef Poch na pojednávaní dňa 20. 11. 2020 uviedol, že pokiaľ by sa zistil patologický
postup hlavičky, indikoval by sa hneď cisársky rez; takýto postup bolo možné v danom prípade

konštatovať približne o 13.00 hod., kedy bolo potrebné prehodnotiť vedenie pôrodu a ukončiť ho
cisárskym rezom. Obdobný záver urobil aj znalec MUDr. Petr Křepelka na pojednávaní dňa 30.
6. 2021, podľa ktorého ak sa v priebehu prvej doby pôrodnej nezistí proces vnútornej rotácie alebo
je táto rotácia neúplná, nie je možné vaginálny pôrod realizovať a je daná indikácia na cisárskyrez. Teda nerozpoznanie patologického postupu hlavičky plodu počas pôrodu bolo jednoznačne
príčinou oneskoreného výkonu cisárskeho rezu a tiež podstatnou príčinou samotného roztrhnutia
maternice pri jej výdatných kontrakciách a zvýšenom odpore postupu plodu v pôrodných cestách.

Tieto skutočnosti potom priamo spôsobili závažné poškodenie zdravia žalobkyne. Uvedené skutočnosti
žalovanáneuvádza,pretožesvedčiajednoznačneojejzodpovednostizapoškodeniezdraviažalobkyne.
Vo zvyšku odkázala žalobkyňa na obsah jej odvolania, na ktorom zotrvala. Žiadala rozhodnúť v zmysle
jej odvolacieho návrhu.
39/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu neučinili.

40/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, a to v celom rozsahu, t.j.
vrátane výroku o trovách konania, nakoľko tento predstavuje tzv. závislý výrok, v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie; napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je nutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
41/ Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.
42/ Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri nich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

43/ Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
44/ Ustanovenie § 420 Obč. zák. upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za
spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek
právnej povinnosti; ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon.
45/ Podľa § 420a ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou

činnosťou.

46/ Podľa § 420a ods. 2 Obč. zák., škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

47/ Podľa § 420a ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak
preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo

vlastným konaním poškodeného.

48/ Podľa § 421a ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú
pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa
nemôže zbaviť.

49/ Podľa § 421a ods. 2 Obč. zák., zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie
zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

50/ Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými

postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

51/ Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu : a/ porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Protiprávny úkon (čin) je konanie
subjektu, ktoré je v rozpore s právom, pričom protiprávnosť konania sa môže prejaviť buď aktívnym
konaním alebo opomenutím konania, na ktoré je osoba povinná. Porušením právnej povinnosti mázákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba konala (prípadne
opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo
inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť podobne ako vznik škody a príčinná súvislosť

(kauzálny nexus) preukázané poškodeným. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych
predpisov(Občianskyzákonník,inývšeobecnezáväznýpredpis),inýchnoriem(technickénormy,interné
smernice, bezpečnostné predpisy), zo zmluvy, či z iných právnych úkonov alebo z iných právnych
skutočností).
52/ Na rozdiel od zodpovednosti podľa ust. § 420 Obč. zák., je zodpovednosť v zmysle ust. § 421a

Obč. zák. budovaná na princípe objektívnej zodpovednosti, kedy sa zodpovedný subjekt zodpovednosti
nemôže zbaviť ani vtedy, ak prístroj alebo inú látku použil v súlade s pravidlami.
53/ V posudzovanej právnej veci je predmetom konania uplatnený nárok maloletej žalobkyne na náhradu
škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), keď škoda na zdraví maloletej má
povahu fatálnych následkov pre jej ďalší život, keďže žalobkyňa je úplne nesebestačná. Následky
poškodenia zdravia žalobkyne ju budú totálne obmedzovať počas celého jej budúceho života, bez

perspektívy zlepšenia.
54/ Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že sa žalovaná ako poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti nedopustila porušenia právnej povinnosti, ktorá jej vyplývala z ust. § 4 ods. 3
zákona o zdravotnej starostlivosti, t.j. poskytovať zdravotnú starostlivosť lege artis; podľa jeho záveru
tedanebolsplnenýhneďprvý zozákonnýchpredpokladovvzniku(všeobecnej)zodpovednostizaškodu,

potom nebol splnený ani predpoklad existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, z ktorého dôvodu sa súd následne už splnením ďalších zákonných predpokladov vzniku tejto
zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zák.) nezaoberal. V prípade osobitnej zodpovednosti za škodu v
zmysle ust. § 421a Obč. zák. podľa názoru súdu rovnako nebol preukázaný jej vznik,
nakoľko v zmysle záverov znaleckého dokazovania podanie lieku Oxytocín v použitej dávke nemožno

jednoznačne posúdiť ako porušenie právnej povinnosti a rovnako nebolo preukázané, že podanie tohto
liekuviedlokuvznikutrhlínnamaternicirodičky.Obdobneanimeškanieinštrumentárkyvtrvaní10minút,
ktoré oddialilo výkon cisárskeho rezu, nebolo znalcami vyhodnotené ako významné.
55/ Súd prvej inštancie ku svojim záverom týkajúcich sa vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu podľa
§ 420 Obč. zák. dospel napriek záverom, ktoré zistili v znaleckých posudkoch znalecké organizácie

- t.j. organizácia LEGE ARTIS v znal. posudku č. 21/2016 ako aj organizácia Institut postgraduálního
vzdělávání ve zdravotnictví č. 366/48/2018. Z oboch znaleckých posudkov plynie, že problematickým
bol ešte počas priebehu I. doby pôrodnej patologický postup hlavičky v pôrodných cestách, čo nebolo
včas a správne rozpoznané.
56/ Uvedené konštatuje znalecký posudok znaleckej organizácie LEGE ARTIS na str. 17 svojho

posudku č. 21/2016 (č.l. 23 spisu), ako aj v popise vedenia pôrodu na str. 13 posudku (č.l. 19
spisu), kde konštatuje, že pacientka bola počas pôrodu opakovane vaginálne vyšetrovaná, avšak
znaleckáorganizáciapovažujevaginálnevyšetreniatakakosúpopísanévpôrodopise,zanedostatočné.
Na vaginálnych nálezoch chýba podľa tohto znaleckého posudku popis, ako hlavička naliehala a
postupovala pôrodnými cestami svojím šípovým švom, ktorý slúži na základnú orientáciu naliehania

a postupu hlavičky. Podľa názoru tejto znaleckej organizácie išlo v danom prípade o poruchu
mechanizmu I. pôrodnej doby, patologické naliehanie hlavičky, ktoré nebolo diagnostikované a hlavička
plodupostupovalavpôrodnýchcestáchlennaúkorjejdeformácie,ažsajejpostupzastavil,privýdatných
kontrakciách, ktoré viedli k ruptúre (trhline) maternice. Nedostatočné vaginálne vyšetrenie rodičky,
nediagnostikovanie patologického naliehania a patologického postupu hlavičky plodu v pôrodných

cestách počas I. doby pôrodnej, ako aj aplikáciu lieku Oxytocín (ktorý potencuje maternicovú činnosť)
pri výdatných kontrakciách, považuje znalecká organizácia LEGE ARTIS za nesprávny postup pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti v danom prípade (str. 14 znaleckého posudku, zároveň str. 20
spisu).
57/ Znalecká organizácia Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví vo svojom znaleckom

posudku č. 366/48/2018 obdobne uvádza, že po prijatí na pôrodný sál bola rodička štandardne
pôrodnícky vyšetrená, bol vyhotovený kardiotokogram v trvaní 30 minút, boli kontrolované ozvy plodu.
Od 4.30 hod. je v záznamoch uvedené, že kontrakcie nastávajú každých 5 minút, ďalšie vaginálne
vyšetrenie je vykonané o 7.00 hod. a následne o 9.54 hod.. a ďalšie o 13.35 hod. pri vyšetrení o 13.35
hod. nie je v zázname uvedený popis vnútornej rotácie, nález šípového švu a fontanel. Vaginálne

vyšetrenia tak boli vykonané v dlhých intervaloch, a to 4 hod.56 min., potom s odstupom 2 hod. 54 min.
a 3 hod. 41 min. Obdobne ani kontrola ozven plodu auskultáciou nebola vykonávaná v priebehu I. doby
pôrodnej v obvyklých intervaloch 15 minút. Znalecká organizácia v tejto súvislosti poznamenáva, že
vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom pôrode (čo bol prípad rodičky) by mal byť monitorovanýkontinuálne v aktívnej fáze I. doby pôrodnej, v priebehu II. doby pôrodnej a v priebehu peridurálnej
analgézie (str. 25, 26 znaleckého posudku, zároveň str. 648, 648 spisu). Znalecká organizácia
hodnotila vedenie pôrodu v zmysle rozsahu a kvality klinického vyšetrenia rodičky a monitorovania stavu

plodu pomocou auskultácie, kardiotokografie ako nesystematické a nedostatočné. Klinické vyšetrenia
vyhodnotila táto znalecká organizácia ako nedostatočné vzhľadom k absencii údajov o progresii hlavičky
plodu v priebehu I. a II. doby pôrodnej. Ako nesprávnu hodnotila aj pokus o augmentáciu maternicovej
činnosti Oxytocínom pri vysokej frekvencii maternicových kontrakcií a neznalosti miery rotácie hlavičky v
pôrodných cestách (str. 27 znaleckého posudku, zároveň str. 650 spisu). V zhode so záverom znaleckej

organizácie LEGE ARTIS aj znalecká organizácia Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví
konštatovala, že porucha mechanizmu pôrodu hlavičky plodu nebola v priebehu pôrodu rozpoznaná a
cisársky rez tak bol vykonaný až na základe patologických oziev plodu ako prejavu fetálnej hypoxie.
(str. 29 posudku, zároveň str. 652 spisu). Aj táto znalecká organizácia tiež zhodne skonštatovala,
že vaginálne vyšetrenie rodičky bolo vykonávané v neobvykle dlhých intervaloch (str. 30 znaleckého
posudku, tiež str. 653 spisu), keď medzi vaginálnym vyšetrením pri príjme a druhým vyšetrením

bol interval dlhší než 4 hodiny; navyše vaginálne vyšetrenia vyhodnotila ako nedostatočné, pretože
neobsahovalo informáciu o vedúcom bode hlavičky plodu a miere jeho rotácie pri postupe pôrodnými
cestami identifikáciou šípového švu a malej a veľkej fontanely (spojenie na hlave novorodenca v
miestach, kde sa stretávajú kosti utvárajúce lebku). Aj tento posudok zdôrazňuje, že vaginálny pôrod
po predchádzajúcom cisárskom pôrode by mal byť monitorovaný kontinuálne, v aktívnej fáze prvej doby

pôrodnej, v priebehu druhej doby pôrodnej a v priebehu aplikácie peridurálnej analgézie. Znalecký
posudok tiež konštatuje, že relatívne riziko ruptúry maternice sa zvýšilo podaním lieku Oxytocín.
58/ Hoci teda oba znalecké posudky zhodne v prípade vedenia pôrodu vytýkali nedostatočné
vaginálne vyšetrenia rodičky, ako aj chýbajúce informácie postupe hlavičky plodu v I. aj II. pôrodnej
dobe (s ohľadom na šípový šev hlavičky plodu a jej rotáciu v pôrodných cestách), pričom v nich videli

postup non lege artis, súd prvej inštancie na tieto (zhodné) zistenia znalcov vo svojom rozhodnutí
nijako nereagoval. Pritom práve zistenie, že nedochádza k procesu vnútornej rotácie hlavičky plodu,
prípadne je táto rotácia neúplná, je indikáciou na cisársky rez, a teda nepokračovanie vo vaginálnom
pôrode, upozorňovali znalecké posudky. Spomínané znalecké posudky teda konštatujú postup non
lege artis, t.j. nesprávny postup zdravotníckeho zariadenia, s ktorým záverom sa ale súd nijako

nevyrovnal. Súd prvej inštancie do obsahu odôvodnenia rozsudku prevzal síce obsah týchto znaleckých
posudkov, pričom ich správnosť (ani po formálnej ani po odbornej stránke) nijako nespochybnil,
napriek tomu pri rozhodovaní z ich záverov, týkajúcich sa zisteného nesprávneho postupu žalovanej,
nevychádzal, pričom zároveň nevysvetlil prečo. Súd prvej inštancie sa v podstate len obmedzil na
konštatovanie, že zdravotná starostlivosť bola žalovanou poskytnutá lege artis, s odvolaním sa na

Protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 580/2016, ktorý posúdil podnet rodičov
ako neopodstatnený. Závažnosťou zistení, vyplývajúcich z oboch znaleckých posudkov v súvislosti s
vytýkanými nedostatkami vedenia pôrodu, sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal, pritom vykonal
v zásade rozsiahle dokazovanie, v rámci neho aj výsluchy znalcov na ústnom pojednávaní k obom
spomínaným znaleckým posudkom; ako MUDr. Jozef Poch (za znaleckú organizáciu LEGE ARTIS), tak

aj MUDr. Petr Křepelka (za znaleckú organizáciu Institut postgraduálního vzdělávání ve zdravotnictví)
pritomzotrvalinazáverochpredmetnýchznaleckýchposudkov.Výsledkyvykonanéhodokazovaniavšak
súd nepodrobil vyhodnoteniu, prípadné rozdiely v záveroch znalcov a závermi protokolu Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navzájom nekonfrontoval, ale pri svojom rozhodovaní priorizoval
závery, ku ktorým dospel v Protokole č. 580/2016 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bez

bližšieho vysvetlenia, resp. s poukazom na ust. § 194 CSP.
59/ V porovnaní s Protokolom č. 580/2016 Úradu pre dohľad (č.l. 205 a nasl. spisu) sa oba spomínané
znalecké posudky zaoberali priebehom pôrodu a podmienkami a kvalitou poskytnutej zdravotnej
starostlivosti hlbšie, ich zistenia boli detailnejšie. Je pravdou, že ako oba znalecké posudky, tak
aj Protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neoznačujú predchádzajúci cisársky

pôrod rodičky ako prekážku, ktorá by bránila vykonaniu ďalšieho pôrodu vaginálnou cestou; samotné
rozhodnutie lekára o tom, že pôrod bude vedený vaginálnou cestou po predchádzajúcom cisárskom
pôrode v minulosti teda samé o sebe nebolo nesprávnym rozhodnutím. Sporným bolo, či rozhodnutie
o vykonaní pôrodu cisárskym rezom vzhľadom na priebeh vaginálneho pôrodu nemalo byť urobené
oveľa skôr, a teda, či boli za týmto účelom počas pôrodu urobené všetky potrebné opatrenia (vyšetrenia)

správne a včas, na ktorú otázku súd vo svojom rozhodnutí nedal dostatočnú odpoveď. Znalecké
dokazovanie v danom prípade dospelo k záveru, že v prípade rodičky K.. S. O. počas vaginálneho
pôrodu (I. a II. doby pôrodnej) neboli klinické vyšetrenia vykonané dostatočne (Institut postgraduálního
vzdělávání mal za to, že vaginálne vyšetrenia rodičky mali byť vykonané častejšie, oba znalecképosudky vytýkali v dokumentácii chýbajúce informácie o šípovom šve a rotácii hlavičky plodu pri postupe
pôrodnými cestami), čo malo za následok neskoré rozpoznanie patologického postupu hlavičky plodu
v pôrodných cestách, dôsledkom čoho bolo oddialenie výkonu cisárskeho rezu. Samotný cisársky rez

bol následne vykonaný správne, čo však už nemalo vplyv na skutočnosť, že sa dieťa narodilo s trvale
a závažne poškodeným zdravím.
60/ Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zameralo svoju pozornosť na zistenú dvojnásobnú
ruptúru maternice rodičky, jednak v mieste jazvy po predchádzajúcom cisárskom pôrode a ďalej aj
ruptúru (neobvykle) na zadnej stene maternice, ktorú lekár nemôže predpokladať. Ruptúra maternice

v danom prípade spôsobila poruchu oxygenácie (okysličovania) plodu. Bez ohľadu na zistenú
(dvojnásobnú) ruptúru maternice, však výsledky znaleckého dokazovania v danom prípade poukazovali
na viaceré nedostatky ešte vo fáze vedenia vaginálneho pôrodu, s ktorými sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, v podstate k nim nezaujal žiadne stanovisko (hoci ich v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza). Potom záver súdu, že v danom prípade žalovaná postupovala lege artis, a teda že z jej strany
nedošlo k porušeniu právnej povinnosti (ako prvému z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti

za škodu na zdraví, § 420 Obč. zák.), nie je dostatočne argumentačne podložený dôvodmi, ktoré súd
k takémuto záveru viedli. Pokiaľ sa súd rozhodol pri svojom rozhodovaní odchýliť od tých záverov
znaleckých posudkov, kde oba konštatovali v poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalovanej postup non
legeartis,bolojehopovinnosťou dôvodsvojhopostupuarozhodovaniavysvetliť.Žalobkyňapritomsvoju
argumentáciu v konaní postavila o. i. aj na vyššie uvedených odborných zisteniach znalcov (znaleckých

organizácií), na ktoré však súd vo svojom rozhodnutí buď vôbec alebo len nedostatočne reagoval. K
samotnému Protokolu č. 580/2016 nutno podotknúť, že tento predstavuje jeden z viacerých listinných
dôkazov, z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal; nebránil však súdu vyriešiť
si otázku, či v danom prípade žalovaná konala lege artis samostatne, prípadne aj s iným záverom -
napokon, aj z tohto dôvodu bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie a vypočutí znalci, ako aj

lekári, ktorí vykonali posudzovaný zdravotný zákrok.
61/ V súvislosti so žalobkyňou tvrdeným vznikom zodpovednosti žalovanej v zmysle ust. §
420a, § 421a Obč. zák. súd obdobne svoj závery odôvodnil nedostatočne.
62/ Dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva účastníka na spravodlivý proces,
keď jeho účelom je vysvetliť dôvody rozhodnutia súdu ako aj jeho postup. Odôvodnenie súdu musí

byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní; pokiaľ odôvodnenie
rozhodnutia súdu neobsahuje náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP, je takéto rozhodnutie
nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať, prečo rozhodol tak, ako rozhodol, t.j.
akým spôsobom a na základe akých dôvodov dospel k svojmu rozhodnutiu. Odôvodnenie rozhodnutia
nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu, ale má obsahovať jasné a logické argumenty,

ktoré nie sú vo vzájomnom rozpore. Povinnosťou súdu je vyrovnať sa s argumentami sporových
strán, ktoré sú pre rozhodnutie významné. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie týmto zákonným požiadavkám nezodpovedalo, pretože na viaceré výsledky
vykonaného dokazovania - osobitne závery znaleckého dokazovania - vôbec nereagovalo, pritom tieto
tvorili argumentačný základ žalobkyne v konaní. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal

s rozdielnymi závermi medzi znaleckými posudkami na jednej strane a Protokolom č. 580/2016
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na strane druhej; jeho rozhodnutie, založené na
závere, že zo strany žalovanej v prípade pôrodu maloletej žalobkyne nedošlo k porušeniu právnej
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti tak nie je dostatočne
logické a presvedčivé a nedalo adekvátnu odpoveď na relevantné argumenty žalobkyne. Obsah

spisu nedáva podklad pre záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Súd tak svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže odôvodnenie jeho rozhodnutia nezodpovedalo
požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP.
63/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389

ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bude
povinnosťou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s výsledkami vykonaného dokazovania tak, že ich vo
svojom novom rozhodnutí vyhodnotí, a to osobitne tie, v prípade ktorých dospeli znalci k rozdielnym
záverom (že žalovaná postupovala v prípade rodičky žalobkyne non lege artis), ako Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. bude potrebné ich konfrontovať. Rozhodnutie súdu o tom, ktoré

závery - či znalcov alebo Úradu - považuje za presvedčivejšie, bude nutné podložiť argumentami; pokiaľ
sa súd rozhodne nevychádzať zo záverov znaleckého dokazovania, bude musieť tieto svoje úvahy
a postupy náležite vysvetliť a zdôvodniť. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá lege artis v prípade,
keď je poskytnutá štandardnými, všeobecne zaužívanými postupmi v súlade s dostupnými poznatkamilekárskej vedy, a pri ktorej (zároveň) bol dôsledne zohľadnený individuálny stav pacienta, t.j. jeho
vek, vlastnosti organizmu a pod. V rozhodnutí bude teda potrebné zaoberať sa všetkými relevantnými
okolnosťami prípadu, a nanovo posúdiť dôvodnosť uplatnených nárokov žalobkyne.

64/ Osobitne k otázke existencie príčinnej súvislosti v tzv. medicínskoprávnych sporoch žalobkyňa vo
svojom odvolaní poukazovala na ich osobitnosti, ktoré bude nutné zohľadňovať (v prípade, že súd
bude vychádzať z výsledkov znaleckého dokazovania). Súdna prax aj teória opakovane skonštatovala,
že tieto spory sú skutkovo mimoriadne zložité, keď daný následok môže byť dôsledkom viacerých
príčin, alebo medzi následkom a príčinou môžu ubehnúť výrazné časové obdobia, čo významne

sťažujedôkaznúsituáciu,prípadneúroveňaktuálnehostavupoznaniavdanomčasenemusíumožňovať
spoľahlivo objasniť tvrdený kauzálny priebeh, nedokonalosťou postupov pri poskytovaní zdravotníckej
starostlivosti alebo samotnou povahou biologických procesov. Navyše charakteristickým znakom týchto
vzťahov je aj rozdielna úroveň poznania zdravotníckeho zariadenia a pacienta, t.j. výrazná informačná
asymetria v neprospech pacienta. Práve informačná nerovnomernosť stavia zdravotnícke zariadenie v
porovnaní s pacientom do oveľa výhodnejšieho procesného postavenia. V prípade, ak má za takejto

situácie poškodený pacient, ako slabšia strana v priebehu súdneho konania dokázať príčinnú súvislosť
medzi určitými právne relevantnými javmi, má v priebehu dokazovania pred sebou pomerne náročnú
úlohu, ktorá hraničí v mnohých prípadoch s jej faktickou realizovateľnosťou, kedy sa náročnosť unesenia
dôkazného bremena pre pacienta stáva až neúnosnou. Takýto stav sa javí byť nespravodlivý najmä v
prípadoch, keď pre pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu hovorí vysoká miera ich pravdepodobnosti.

V medicínskoprávnych sporoch nie je v mnohých prípadoch možné jednoznačne určiť skutočnú príčinu
vzniku škodlivého následku, ale túto možno stanoviť len s určitou mierou jej pravdepodobnosti. V týchto
prípadoch je nutné vziať do úvahy aj ďalšie prvky, na ktorých je vybudovaný systém zodpovednostného
práva, a zohľadniť ich v kontexte objektívnej kauzálnej neistoty a vzájomnom nerovnocennom postavení
tak, aby výsledok zodpovedal princípom, na ktorých je zodpovednosť za ujmu/škodu postavená. V tejto

situácii ide v zásade o vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich záujmov, a to práva poškodeného na jeho
odškodnenie a na druhej strane záujem na tom, aby povinnosť na náhradu škody zaťažovala iba toho,
kto škodu skutočne spôsobil alebo ju mohol svojím konaním odvrátiť. Neistota vo vzťahu k príčinnej
súvislosti musí byť preto spravodlivo rozdelená, pričom, ako uvádza F. Štajgr, požiadavka spravodlivého
vyváženia faktickej nerovnosti sporových strán je v zásade naplnená v prípade, ak je v pochybnostiach

rozhodnuté v prospech toho, komu vznikla ujma (porovnaj Dr. František Štajgr. Dukazní bremeno v
civilním soudním sporu, Praha, 1931. s. 114).
65/ Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatuje, že zásada rovnosti
účastníkov konania je súčasťou práva na spravodlivé konanie. Pod pojmom rovnosti účastníkov konania
je potrebné rozumieť rovnosť ich príležitostí. To znamená, že každej procesnej strane by mala byť

daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej protistrana. Podľa ESĽP sa rovnosťou zbraní rozumie
požiadavka, aby každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu
konania ako celku vzhľadom na protistranu podstatným spôsobom neznevýhodňujú. Cieľom zásady
rovnosti zbraní je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu. Pod takto definovanú

rovnosťstránspadánielenrealizáciaichoprávnení,aleajotázkydôkaznéhobremena.Vústavnoprávnej
rovine potom platí, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj zásada rovnosti zbraní, čo v
civilnom súdnom konaní zahŕňa tiež rovnosť dôkazných bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a
ktoré nesmú byť neprimerané, pretože v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za
spravodlivé. Obdobne aj ESĽP v rozsudku č. 34976/05 vydanom vo veci Metalco B t. proti Maďarsku z

1. 2. 2011 dospel k záveru, že uloženie nesplniteľného dôkazného bremena na jednu stranu civilného
sporu je porušením zásady rovnosti zbraní. Právo na rovnosť účastníkov konania teda vyžaduje,
aby dôkazné bremeno kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané, čo vychádza zo
všeobecnej požiadavky na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu. Vzhľadom k
tomu, že otázka rozloženia dôkazného bremena ohľadom príčinnej súvislosti nie je právnymi predpismi

striktne vymedzená, nič nebráni tomu, aby slabšie postavenie sťažovateľov bolo v okolnostiach danej
veci kompenzované modifikáciou základnej konštrukcie bremena tvrdenia alebo dôkazného bremena, a
to napríklad jeho sekundárnym prenesením na žalovaného, teda odklonom od štandardného konceptu
preukazovania príčinnej súvislosti, ak si takýto prístup bude vyžadovať spravodlivé posúdenie okolností
danej veci. (porovnaj napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 716/2016). Z uvedenej osobitosti skúmania

naplnenia existencie príčinnej súvislosti medzi (zisteným) porušením právnej povinnosti a škodou bude
nutné vychádzať aj pri posudzovaní uplatnených nárokov žalobkyne, nakoľko aj tento prípad je tzv.
medicinskoprávnym sporom.66/ V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).
67/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).