Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210226876
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1210226876.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkýň: 1./ S.. O.
Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N. XXXX, L., Č. V., 2./ K.. O.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, E. X, Q.,
Česká republika, proti žalovanému: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, G., zastúpený: MAKARA
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Alžbety Gwerkovej 22, Bratislava, IČO: 47 236 795, o vylúčenie

veci z exekúcie, na odvolanie žalobkyne 2./ proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava II č.
k. 17C/232/2010-300 zo dňa 3. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania (výrok
II.) p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobkyni 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie zastavuje. II.
Žalovanému priznáva proti žalobkyniam 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III.
Súd, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného do 30.06.2016, právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1. C.s.p. Predmetom konania bola žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 27.10.2010, ktorou sa
žalobkyne domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd vylúčil z exekúcie predajom nehnuteľnosti,
vedenej pod č. Ex 618/2018, vykonávanej v prospech oprávneného Y. E. proti povinnému Ľ. K., pozemky
parc. č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 1.49.635 m2, parc. č. XXXX ostatné plochy o výmere
1.619 m2, parc. č. XXXX ostatné plochy o výmere 5.207 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty

o výmere 100.373 m2, parcely registra “C“ evidované na LV č. XXXX, vedené v KN pre k. ú. O.
J. I., Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2022
vzali žalobkyne žalobu späť v celom rozsahu dôvodiac, že súd prvej inštancie prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/135/2018,
ktoré bolo právoplatne skončené, a to na prospech žalobkýň, na základe čoho Okresný úrad Bratislava,
katastrálny odbor zapísal žalobkyne ako vlastníčky sporných pozemkov, ktoré sú predmetom tohto

konania, a ktoré boli predmetom exekučného konania vedeného pod č. Ex 618/2008 vykonávaného
vo veci oprávneného Y. E., t. j. žalovaného. Žalobkyne zároveň navrhli, aby súd nepriznal žiadnej zo
strán nárok na náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení súhlasil so späťvzatím žaloby a
zároveň žiadal, aby mu bolo voči žalobkyniam priznané právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poukazom na späťvzatie žaloby žalobkyňami v celom rozsahu a súhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie vo veci zastavil.1.2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 257 C.s.p.
Pri použití ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. treba skúmať otázku či strana zavinila zastavenie konania
posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade

by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral
svoju žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému
jeho trovy. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť
povinnosť nahradiť trovy konania len v prípade, ak pre jeho správanie bola žaloba, ktorá bola podaná
dôvodne vzatá späť. Vo všeobecnosti možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní späťvzatie žaloby

spravidla vtedy, keď sa po podaní žaloby rozhodne žalobcovi nárok uspokojiť. K uvedenému sa vyjadril
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení vydaným pod sp. zn. 3Obo/12/2018
uviedol, že „pri rozhodovaní o trovách konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila
zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby
úhradažalovanejsumy(alebosplnenieinéhožalobouuplatnenéhonároku)žalovanýmpopodanížaloby,
zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že

žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípad zavinil zastavenie konania žalobca
a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba
podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná. “ Tu je potrebné
uviesť, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi procesným zavinením žalovaného na potrebe podať
žalobu a jeho procesným zavinením na potrebe vziať žalobu späť a následnom zastavení konania. To, že

potrebu podať žalobu žalovaný svojím negatívnym postojom vo veci samej eventuálne procesne zavinil
nemá vplyv na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobkyne
vzali svoju žalobu späť z dôvodu, že boli úspešné v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 22C/135/2018, na základe čoho boli zapísané ako vlastníčky pozemkov, ktoré sú predmetom
tohto sporu a ktoré boli predmetom exekučného konania č. Ex 618/2008 vo veci oprávneného Y.

E., t. j. žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil začiatok predmetného konania, nakoľko
medzi žalovaným a žalobkyňami neexistuje žiadny právny vzťah. Exekučný poriadok stanovuje, že
spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje inak, pričom upovedomenie o začatí
exekúcie predajom sporných pozemkov ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom
sporných pozemkov vydal súdny exekútor. Z uvedeného mal súd za preukázané, že by k zastaveniu

konania došlo dôsledkom jeho správania po začatí súdneho konania. Súd prvej inštancie konštatoval,
že prišlo k procesnému zavineniu na zastavení konania na strane žalobkýň. Súd prvej inštancie
uviedol, že zastavenie konania, do právoplatnosti, ktorého bolo konanie prerušené a fakt, že po začatí
konania odpadol predmet sporu, pre ktorý bolo konanie vedené, nie je dôvodom, ktorý by žalobkyne
zbavovalprocesnéhozavinenianazastavenípredmetnéhokonania.Dôvodpodaniavznikolnezávisleod

žalovaného, ktorý len ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý je treťou
osobou, a nie je stranou tohto sporu. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 C.s.p.
ohľadne výnimočného nepriznania náhrady trov konania pri preukázaní existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa a preto žiadnu zo strán nevyzýval na vyjadrenie k aplikácii tohto ustanovenia.

1.3. O trovách konania Ľ. K., vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do 30.06.2016, rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na ustanovenie
§ 93 ods. 4 O.s.p., keď žalovaný, na strane ktorého do konania vstúpil procesne nezavinil zastavenie
konania, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli do 30.06.2016, t. j. do
času, dokedy mal v zmysle platnej právnej úpravy O.s.p. účinnej do 30.06.2016 v konaní postavenie

vedľajšieho účastníka, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

2. Proti výroku II. tohto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa 2./, ktorá
sa domáhala zrušenia napadnutého výroku a aby súd zrušil priznanie nároku na náhradu trov konania
žalovaného voči žalobkyniam 1./ a 2./. Žalobkyňa 2./ sa domnieva, že malo byť aplikované ustanovenie

§ 257 C.s.p. Žaloba bola podaná z dôvodu, aby súd vylúčil z exekúcie nehnuteľnosti a tím znemožnil
pokračovať organizovanej skupine v trestnej činnosti skomplikovať vydanie nehnuteľnosti právoplatným
majiteľkám a spôsobil ďalšie škody. Účelom exekučného konania bolo zmariť vrátenie spoluvlastníckych
práv spolumajiteľkám k predmetným pozemkom. K. pri výsluchu neuviedol, že by si akékoľvek finančné
prostriedkypožičalodžalovaného.ŽalovanýnepreukázalposkytnutiefinančnýchprostriedkovK..Kúpna

zmluva zo dňa 21.11.2007 je absolútne neplatný právny úkon, taký právny úkon žalobkyne nevykonali
a nepredali Z. H. žiadne pozemky. Špecializovaný trestný súd rozsudkom zo dňa 19.02.2014, sp. zn.
PK-1T/56/2011 uznal obžalovaných z trestných činov súvisiacich s pozemkami a bolo preukázané, žeobžalovaní napomohli K., aby získal pozemky žalobkýň. Exekútor konal nemorálne a neeticky v rozpore
s dobrými mravmi.

2.1. Žalobkyňa 2./ uviedla, že hoci nebola vyzvaná na vyjadrenie k aplikácii § 257 C.s.p., aj tak
uvádza dôvody hodné osobitého zreteľa spočívajúce v tom, že žalobkyne sa stali obeťami pozemkovej
mafie. Falošnou kúpnou zmluvou boli pripravené o pozemky, ktoré boli prevedené na Z. H. a X. K..
Dňa 11.04.2008 podali žalobkyne trestné oznámenie, na základe ktorého sa začalo trestné stíhanie
pre obzvlášť závažný zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečiatky, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
boli pôvodne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, nadobudla podvodom Z. H., ktorej identita bola
zneužitá pre podvod, nakoľko ona v tej dobe žila v M., preto jej súd uznesením zo dňa 18.11.2008 č. k.
22C/135/2008-71 ustanovil opatrovníka. Aj X. K., ktorý je nezvestný bol uznesením zo dňa 12.11.2013,
č. k. 22C/135/2008-420 opatrovník. X. K. sa zúčastnil len jedného pojednávania na Okresnom súde
Bratislava IV, kde uviedol, že uzavrel s Z. H. kúpnu zmluvu a kúpna cena bola vyplatená v hotovosti, bez

dokladu, neznámej osobe. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.05.2008 na obchodnú spoločnosť MOSAP s.r.o.
Žalobkyne zaistili vydanie neodkladného opatrenia zákaz nakladať s pozemkami na LV č. XXXX, podľa
uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.07.2008, č. k. 22C/135/2008-59. Svedok, konateľ
vyššie uvedenej firmy, F.. K. G., uviedol, že sa stretol s odsúdením menom O. a stretol sa i s K.. Muselo
mu byť zrejmé, že cena pozemkov je podhodnotená. Týmito prevodmi zaťažili list vlastníctva exekúciou

v prospech žalovaného. Listom zo dňa 23.12.2008 doručili F.. S.. F. V.H., výzvu na upustenie od výkonu
exekúcie predajom nehnuteľnosti, na ktorú nereagoval. Dňa 23.11.2010 bola doručená na Ministerstvo
spravodlivosti sťažnosť na predmetného exekútora. O vydaní exekučného príkazu sa dozvedeli z
informatívneho výpisu na liste vlastníctva LV č. XXXX. Po dvoch rokoch prišla odpoveď, s tým, že sa
podáva návrh na disciplinárne stíhanie. Žalovaný vypovedal ako svedok na Prezídiu policajného zboru,

kde uviedol, že K. požičal finančný obnos, ktorý bol z väčšej časti vrátený, žiadne potvrdenie nedoložil.
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 05.05.2014, č. k. 22C/135/2008-465 určil, že sa stali opäť
vlastníkmi. Rozsudok nebol právoplatný, pretože proti nemu podala odvolanie vedľajší účastník na stane
žalovaných MOSAP, a.s. 22.06.2016 bol LV č. XXXX opäť napadnutý exekúciou, č. Ex938/13. Výmaz
sa podaril až v roku 2021.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby súd prvej inštancie potvrdil napadnutý
výrok uznesenia. Žalovaný s dôvodmi uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Nárok na priznanie trov konania
žalovanému vznikol z dôvodu, že žalobcovia vzali žalobu späť, t. j. zavinili zastavenie konania. Súd
prvej inštancie sa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal s dôvodmi zavinenia zastavenia konania.

Skutočnosti uvádzané žalobkyňou 2/ nie sú v zmysle § 257 C.s.p. dôvodmi hodnými osobitého zreteľa.
Žalovaný má za to, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo od počiatku právne nadbytočné, pretože
v čase začatia konania žalobcovia disponovali predbežným opatrením vydaným Okresným súdom
Bratislava IV, č. k. 22C/135/2008-59, ktorým bolo vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý
bol povinný v exekučnom konaní zakázané nakladať s nehnuteľnosťami, ku ktorým si žalobkyňa 2/

uplatňovala v konaní na Okresnom súde Bratislava IV, č. k. 22C/135/2008 vlastnícke právo. Predbežné
opatrenie predstavuje procesnú prekážku, počas existencie nie je možné vykonať tie úkony exekučnej
činnosti, ktoré bezprostredne smerujú k vydraženiu exekvovanej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu
podania žaloby o vylúčenie veci bolo v čase podľa názoru žalovaného predčasné a skutočnosť, že
bolo súdom rozhodnuté o prerušení konania a to do času právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava IV, č. k. 22C/135/2008. Dôvod podania žaloby vznikol nezávisle od
žalovaného, ktorý si len uplatňoval svoje práva proti povinnému v exekučnom konaní návrhom na
vykonanie exekúcie voči povinnému Ľ.W. K..

4. Žalobkyňa 2./,vo svojej replike uviedla, že súd by mal prihliadnuť z akého dôvodu prišlo k späťvzatiu

žaloby. Z celého prípadu podvodného konania jednoznačne na základe priložených dokumentov k
odvolaniu vyplýva, že zo strany Mosap a žalovaného sa jedná o účelové konanie. Z výsluchov týchto
osôb nikdy nebolo zistené, že by za pozemky niekto zaplatil. Orgány činné v trestnom konaní zaistili
hlavných páchateľov a pozemky boli zablokované na liste vlastníctva na katastre nehnuteľností a pán K.
nezvestný, sa týmito ďalšími zúčastnenými a ich konaním v trestne právnej rovine nezaoberali a odkázali

ich na občianskoprávne konanie. Konanie nebolo nadbytočné ako tvrdí žalovaný.

5. Žalobkyňa 1./ sa k odvolaniu žalobkyne 2./, k vyjadreniu žalovaného a replike žalobkyne 2./ písomne
nevyjadrila.6. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, t.j. pokiaľ išlo o rozhodnutie
o náhrade trov konania strán sporu (výrok II. uznesenia), v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez

nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne 2./ nie je dôvodné.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.1. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

9.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne sa žalobou domáhali vylúčenia nehnuteľných vecí z
exekúcie predajom nehnuteľností vykonávanej súdnym exekútorom Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom, so
sídlom Trnava, Horné Bašty 12, pod č. k. Ex 618/2008 na vymoženie pohľadávky 6.600.000,- Sk s
príslušenstvom v prospech oprávneného žalovaného proti povinnému Ľ. K., bytom G., Ž. XX. Žalobkyne
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.02.2022 vzali svoju žalobu späť. Svoje späťvzatie

bolo odôvodnené tým, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.05.2013, č. k. 17C/232/2010-169
rozhodol o prerušení konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 22C/135/2008. Súdne konanie č. k. 22C/135/2008 bolo právoplatne ukončené,
keďže vo veci rozhodol aj dovolací súd uznesením sp. zn. 7Cdo/160/2021 z 30.11.2021. Žalobkyne boli
v konaní úspešné preto Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor už zapísal žalobkyne ako vlastníčky

pozemkov, ktoré sú predmetom excindečnej žaloby, a ktoré boli predmetom exekučného konania č.
Ex 618/2008 vykonávaného súdnym exekútorom Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom vo veci oprávneného
žalovaného.

11. S uznesením o zastavení konania, ako s rozhodnutím ktorým sa konanie končí, je súd povinný

rozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). O nároku na náhradu trov konania
súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., tak že tento nárok priznal
žalovanému v celom rozsahu. V prípade zastavenia konania, ktoré predstavuje procesné nemeritórne
rozhodnutie, súd spravidla aplikuje § 256 ods. 1 C.s.p. a zaviaže na náhradu trov konania stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania (teda prizná nárok na náhradu trov konania protistrane).

Aplikáciu predmetného ustanovenia súd prvej inštancie náležite a rozsiahlo odôvodnil. Odvolací súd sa
s uvedenými závermi stotožňuje a nakoľko žalobkyňa 2./ v odvolaní nenamietala nesprávne použitie
ustanovenia § 256 C.s.p., preto sa viac odvolací súd nebude zaoberať aplikáciou ustanovenia §
256 C.s.p.

12.Výnimkouzozásadyzodpovednostizavýsledokkonaniajeustanovenie§257C.s.p.,ktoréumožňuje
súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný
prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu, ktoré musia mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným
a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k
postoju strán pred začatím a v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií
postupu v zmysle § 257 C.s.p.. Zmyslom tohto stanovenia je odstrániť nadmernú tvrdosť zákona, ak
by rozhodnutie o trovách konania v obvyklom režime § 255 alebo § 256 ods. 1 C.s.p. bolo výnimočne

neprimerané či nespravodlivé.

13. Odvolací súd v posudzovanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočnú aplikáciu § 257 C.s.p. nevzhliadol. Žalobkyne sa v konaní domáhali vylúčenie predmetnýchnehnuteľností z exekúcie. Zároveň však prebiehalo konanie vedené na bývalom Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 22C/135/2008 o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalobkyňa 2./ sa domáhala v odvolaní uplatnenia § 257 C.s.p., kde majú dôvody

hodné osobitého zreteľa spočívať v osobitostiach konania, a to v tom, že k prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam malo nastať z dôvodu podvodu. Odvolací súd má za to, že nie je možné
brať na zreteľ osobitosti prípadu, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný konal podvodným spôsobom,
teda žeby voči žalobkyniam konal nečestne a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol v exekučnom
konaní sp. zn. Ex 618/2008 v postavení oprávneného, ktorý sa domáhal svojej pohľadávky.

O spôsobe výkonu exekúcie rozhodol súdny exekútor a to formou predaja nehnuteľnosti, ktoré v danej
dobe boli zapísané vo vlastníctve povinného Ľ. K.. Odvolací súd má za to, že toto súdne konanie o
vylúčenie veci z exekúcie bolo nadbytočné, tak ako uvádza žalovaný, nakoľko už v čase podania žaloby
medzi sporovými stranami prebiehalo súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
O nadbytočnosti svedčí aj skutočnosť, že toto konanie bol prerušené do právoplatného skončenia
konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na bývalom Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.

22C/135/2008, po ktorého skončení, kde bolo určené, že vlastníčkami predmetných nehnuteľností sú
žalobkyne, prišlo k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom na to, že celé konanie iniciovali žalobkyne a žalobkyne
vzali aj žalobu späť, a žalovaný bol ich konaním nútený sa brániť aj v tomto konaní, je odvolací súd
názoru, žeby nebolo spravodlivé, ak by mu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Ako už
bolo spomenuté, u žalovaného neboli preukázané žiadne konanie v rozpore s dobrými mravmi voči

žalobkyniam. Odvolací súd má teda za to, že tak ako odôvodnil súd prvej inštancie, zastavenie konania
zavinili žalobkyňa 1/ a 2/, čo ani žalobkyňa 2/ v odvolaní nerozporovala, avšak v konaní neboli dôvody
hodnéosobitéhozreteľa,ktorébyoprávňovalisúdnepriznaťnároknanáhradutrovkonaniažalovanému.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súd prvej inštancie v napadnutej časti

týkajúcej sa náhrady trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný
úspech, preto mu vzniklo voči žalobkyni 2./ právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).