Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 29, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-4Csp/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122480954
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:6122480954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 zastúpeného JUDr. Oskarom
Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D. o zaplatenie XXX,XX eur a zmluvnej pokuty vo výške
74,63 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 26.11.2022 návrh na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní začatom podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení
niektorých zákonov ( ďalej len „žaloba“) v ktorom žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
mu sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,88 eur od 26.05.2020

do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,-eur od 24.06.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,-eur od
24.07.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 38,-eur od 25.08.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy
112,-eur od 24.09.2020 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 128,10 eur od 25.05.2021 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 74,63 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu
o poskytovaní verejných služieb „v znení Dodatku ( v prípade, ak bol uzavretý)“ na základe ktorej bol mu

aktivovaný program služieb s tým, že zaviazal sa riadne a včas platiť cenu služieb. Tvrdil, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. podľa uzavretej zmluvy poskytla mu služby a cenu poskytnutých služieb vyúčtovala
žalovanému faktúrami, ktoré žalovaný neuhradil, a hoci bol touto spoločnosťou opakovane vyzvaný k ich
úhrade, k ich úhrade
2 SK-4Csp/13/2023
doposiaľ nedošlo. Ďalej žalobca uviedol už len to, že nakoľko je žalovaný v omeškaní, uplatňuje si
zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V závere

uviedol, cit.“ V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne :
zmluvná pokuta ( ZP ) = základ ZP – ( počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní
viazanosti x základ ZP). Uplatňovaný nárok na úhradu zmluvnej pokuty je dohodnutý v súlade s §
544 Občianskeho zákonníka v písomnej forme, jasne a zrozumiteľne, pri splnení všetkých formálnych
podmienok vyžadujúcich zákonom, je dohodnutý spôsob, akým bude určená jej výška v prípade, ak by
došlokporušeniuzmluvy.Zároveňjepotrebnéuviesť,žesanejednáozakázanézabezpečeniezáväzku.

Vo vzťahu k spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu, či poskytovateľa služieb zdržať sa
používania zabezpečenia záväzku zmluvnou pokutou pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia nie je
neprimeranevysokávovzťahuknárokomzozáväzku,ktorésplnenienímbolozabezpečené.Maximálnevýška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby, resp. poskytnuté elektronické
zariadenie. Rozsah sankcie zmluvnej pokuty bol dohodnutý pomerným denným znižovaním zmluvnej
pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku,

riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná
pokuta zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľné
zmluvnépodmienkypodľa§53ods.4písm.k)resp.písm.s)Občianskehozákonníka“.Vovzťahuksvojej
aktívnej vecnej legitimácii uviedol to, že dňa 08.07.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu s tým, že

vprílohekzmluveopostúpenípohľadávokježalovanýuvedenýpodreferenčnýmčíslomXXXXXXXXXX.
3. Z obsahu spisu vyplýva, že ako prílohy žalobcom k návrhu ( žalobe ) pripojené boli faktúry, Zmluva
o poskytovaní verejných služieb a Zmluva o predaji Zariadenia zo dňa 06.11.2019 s prílohami, ďalej
žalovanému adresované listy označené ako Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 26.05.2021 a Upozornenie na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny KZ zo dňa 14.08.2020,
Osvedčenie o registrácii DPH, Predžalobná výzva zo dňa 31.10.2022, Zmluva o postúpení pohľadávok

zo dňa 28.06.2022, Oznámenie žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2022 a upomienky
zo dňa 06.03.2020 a 07.04.2020.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.12.2022 vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému
nepodarilo doručiť do vlastných rúk a nakoľko žalobca po výzve súdu navrhol v súlade s § 10 zákona
o upomínacom konaní pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku,

Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods.3 uvedeného zákona na prejednanie
tunajšiemu súdu a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona ( § 10 ods.3 zák. o upomínacom konaní)
zrušil. Na tunajšom súde konanie je vedené pod spisovou značkou SK-4Csp/13/2023.
5. Žalovaný, ktorý je k trvalému pobytu prihlásený na adrese C. XX/XX, D. sa k žalobe, ktorá mu
vzhľadom na nemožnosť zistiť jeho skutočný pobyt bola v súlade s § 116

3 SK-4Csp/13/2023
ods.2 CSP doručovaná oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu písomne
nevyjadril.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust.§ 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 29.12.2023, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§
219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením a súčasne na webovej stránke súdu na
webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých
listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani
súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom po vykonanom dokazovaní žalobu mal za
nedôvodnú v celom rozsahu a preto ju zamietol.
8. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a tiež

neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcom. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, uvedenou otázkou sa súd musel zaoberať ex offo, nakoľko uplatňovaná bola pohľadávka zo
záväzkového vzťahu, ktorý mal byť žalovaným uzavretý s telekomunikačným podnikom, spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s., pričom nemožno opomenúť, že priamo zákon o elektronických komunikáciách
nad rámec všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku upravuje osobitné zákonné podmienky

postupiteľnosti pohľadávky podniku, ktorých splnenie tu žalobca nesúci dôkazné bremeno nepreukázal.
9. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok
postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku v § 43 ods.13 zákona č.351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách ( v súčasnosti v § 86 ods.5 Zákona č.452/2021 Z.z. o elektronických
komunikáciách) je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov postúpených

mu telekomunikačným podnikom preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti pohľadávky už pri
podaní žaloby. Teda už pri podaní žaloby označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia týchto
zákonných podmienok. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia
musí byť nezávislý a nestranný vyzývať žalobcu ( tu zastúpeného advokátom) na predloženie takýchto
dôkazov, keďže by tým zasiahol do procesnej rovnováhy a išlo by o neprípustné preferenčné

zaobchádzanie, zvýhodňovanie jednej ( v prípade spotrebiteľského sporu dokonca silnejšej) strany
v spore. Nepredloženie týchto dôkazov a nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu totiž nie je
procesným nedostatkom žaloby, ale neunesením dôkazného bremena potrebného pre úspech žalobcu
v spore. V kontradiktórnom sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremenamá pre žalobcu za následok stratu sporu či jeho časti nie je povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu
týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady
žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe. V opačnom prípade by súd zásadu nestrannosti a rovnosti strán

porušil, nakoľko by tým jednej
4 SK-4Csp/13/2023
strane pomáhal k úspechu v spore, keďže nejedná sa o odstraňovanie vád podania na ktoré
dopadá § 129 CSP. Preto bolo na žalobcovi aby už spolu so žalobou predložil všetky zákonom
predpokladané dôkazy na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie a splnenia zákonných

podmienok postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku čo sa nestalo. Keďže ani v priebehu
konania, do vyhlásenia rozsudku žalobca dôkazy na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie
nepredložil, ani neoznačil, už z tohto dôvodu musel súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že subjektom s ktorým mal žalovaný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejných služieb a jej dodatok, na základe ktorých mala podľa tvrdení žalobcu vzniknúť žalovaná
pohľadávka nebol žalobca ale telekomunikačný podnik- obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s.

a vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanému bola mu postúpená zmluvou
o postúpení pohľadávok, základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nevyhnutné vyriešiť skôr než by
súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti bolo vyriešiť si otázku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zodpovedanie uvedenej otázky súdom je nevyhnutné vždy, a to ex
offo, teda aj bez námietky a bez ohľadu na postoj žalovaného, teda bez ohľadu na to, či sám žalovaný

nárok voči nemu uplatnený sporí alebo nie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010
sp.zn.2Cdo/205/2009 „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“

11. Podľa názoru súdu nebola v spore preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, teda platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému, či čo i len jej časti na žalobcu, čo bol prvý dôvod, pre
ktorý súdu neostávalo iné, než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Bolo na žalobcovi ako
tvrdenému postupníkovi pohľadávky ( v čase podania žaloby bol navyše žalobca zastúpený advokátom)
aby spolu so žalobou predložil dôkazy na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore,

čo sa nestalo. Žalobca tu uplatnené nároky vyvodzuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb
uzavretej medzi Podnikom – Slovak Telekom, a.s. a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom
zákonníku, upravená bola v čase uzavretia v osobitnom zákone č.351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, pričom svojím charakterom ide o zmluvu spotrebiteľskú ( § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Niet tak pochýb, že medzi žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom a spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s. jednalo sa o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.

12. Ako je uvedené aj v zmluve, ktorú žalobca predložil, táto uzavretá bola podľa v tom čase účinného
zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom spoločnosť Slovak Telekom, a.s.

označená je v nej ako „Podnik“, ktorým sa podľa § 5 ods.1 uvedeného zákona rozumie každá osoba,
ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15 s tým, že poskytovanie siete alebo služby v oblasti
elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Žalovaný tam označený bol ako účastník,
ktorým sa podľa § 5 ods.4 uvedeného
5 SK-4Csp/13/2023

zákona rozumie koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o
poskytovaní verejných služieb.

13. V § 43 zákona č.351/2011 Z.z. označenom ako „práva a povinnosti podniku a užívateľa“ bol
obsiahnutýodsek13,podľaktoréhoakjenapriekpísomnejvýzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako

90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého

základe vznikla postúpená pohľadávka.

14. Rovnakú úpravu má aj zákon č.452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách účinný v čase
postúpenia pohľadávky ( 08.07.2022) ktorý v § 86 ods.5 rovnako normuje, že „Ak je napriekpísomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho
peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo

podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka.“
15. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky telekomunikačného podniku obsiahnutá v zákone

o elektronických komunikáciách je teda osobitnou úpravou ( lex specialis) vo vzťahu k všeobecnej
úpravou ( lex generalis) o postupovaní pohľadávok v §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Jedná sa
o podobnú situáciu a právnu úpravu, ako v prípade postúpenia bankových pohľadávok, kde § 92 ods.8
Zákona o bankách veľmi podobne normuje zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky.
Ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách uvedené hore predstavujú teda k ustanoveniu
§ 524 a násl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky osobitné zákonné ustanovenie

(lex specialis), ktorého cieľom ratio legis je sprísnenie postúpenia pohľadávky podniku a vytvorenie
priestoru na strane spotrebiteľa zabrániť postúpeniu pohľadávky . Porušenie týchto zákonných pravidiel
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom.
16. Vzhľadom na uvedené nemôžu byť podľa názoru súdu žiadne pochybnosti, že zákonom
o elektronických komunikáciách sú odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení pohľadávky

v Občianskom zákonníku sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z telekomunikačných podnikov
na iné subjekty. Pre platné postúpenie pohľadávky podniku tak musia byť kumulatívne splnené všetky
podmienky upravené v § 86 ods.5 ( predtým § 43 ods.13) zákona o elektronických komunikáciách, teda
podnik môže svoju pohľadávku postúpiť až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku, a ak účastník
je napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči

Podniku.
6 SK-4Csp/13/2023
17. Podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 08.07.2022 nemožno postúpiť
pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Súd je toho názoru,
že postúpenie pohľadávky Podniku, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 86 ods.5

zákona o elektronických komunikáciách ( predtým § 43 ods.13 pôvodného zákona o elektronických
komunikáciách) je právnym úkonom odporujúcim zákonu, a tým absolútne neplatným právnym úkonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Ako už súd uviedol, ide o analogickú úpravu, ako je úprava § 92 ods.8 zákona o bankách vo vzťahu
ku ktorej Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí zo dňa 28.3.2018 sp.zn.7Cdo/26/2017 už uzavrel, že
podmienky podľa § 92 ods.8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť
svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu
prísť nesmie ( je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( § 39 OZ).

19. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia pohľadávky telekomunikačného podniku
v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym
dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov

pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Vzhľadom na uvedené je pritom podľa názoru súdu
neprípustné, aby v spotrebiteľskom vzťahu aj vzhľadom na vnútroštátnu normatívnu právnu úpravu
ochrany spotrebiteľa ( okrem iného pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, § 53 ods.1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka) ako aj európsky systém ochrany spotrebiteľov
boli tieto záväzné pravidlá a zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podniku akokoľvek

obchádzané, napríklad prostredníctvom podnikmi predformulovaných zmluvných ustanovení vrátane
Všeobecných podmienok, ktoré by im umožňovali aby ich pohľadávky, ktoré majú voči účastníkom
postupovali na iné subjekty ( postupníkov ) v rozpore so zákonnými pravidlami podľa uvedeného
osobitného zákona.

20. S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade prvým dôvodom, pre ktorý žalobe žalobcu nemohlo
byť vyhovené je to, že žalobca vôbec nepreukázal zákonné podmienky postupiteľnosti pohľadávky
podniku v zmysle zákona o elektronických komunikáciách.21. Žalobca nepredložil dôkaz, že bol dodržaný daný zákonný postup, a že teda postúpeniu pohľadávky
predchádzala písomná výzva podniku po ktorej účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní bol v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku. Na splnenie dôkaznej povinnosti a unesenie dôkazného bremena

žalobcu v tomto smere bolo potrebné predložiť písomnú výzvu podniku s dôkazom o jej doručení, či
aspoň odoslaní žalovanému viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky, čo sa nestalo. Žalobca žiadnu
takú výzvu súdu nepredložil. Predložená bola len zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá ale zákonné
podmienky postupiteľnosti pohľadávky nepreukazuje. Jediná výzva, ktorú žalobca súdu predložil
7 SK-4Csp/13/2023

s dokladom o jej doručovaní je až jeho vlastná predžalobná výzva zo dňa 31.10.2022, teda až z času po
postúpenípohľadávky.Žalobcapredložilsúdusícedveupomienky,atozodňa06.03.2020a07.04.2020,
ale ani tu nemôže ísť o výzvu v zmysle § 43 ods.13, resp. § 86 ods.5 uvedeného zákona už len preto, že
tieto upomienky vyzývali k úhrade úplne iných faktúr ako sú tie, ktoré podľa žaloby sú predmetom tohto
konania. Upomienky vyzývali k úhrade faktúr zo dňa 07.02.2020 a 07.03.2020 číslo XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX, no tu podľa žaloby žalobca domáha sa úhrady faktúr vystavených až od mája v roku

2020 pod číslami XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX. Tieto upomienky, vyhotovené viac ako 2 roky pred postúpením pohľadávky nie sú
výzvou v zmysle § 86 ods.5 ( predtým § 43 ods.13) uvedeného zákona, lebo netýkali sa vôbec tu
žalovaných faktúr a nebol označený ani predložený ani žiaden dôkaz o ich skutočnom doručení,
či doručovaní žalovanému. Keďže žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, či vôbec, a ak áno

kedy a ako mala byť výzva v zmysle § 86 ods.5 resp.§ 43 ods.13 uvedeného zákona doručovaná
( v žalobe žiadne výzvy ani nespomenul ), nemožno vychádzať ani z nepopretia skutkových tvrdení
žalovaným, nakoľko nemožno poprieť, či nepoprieť neexistujúce tvrdenie. Za takú výzvu nemožno
považovať ani odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.05.2021, ktoré takisto datované bolo viac ako rok
pred postúpením pohľadávky a ani „Upozornenie na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny KZ“ zo

dňa 14.08.2020 datované 2 roky pred postúpením pohľadávky ku ktorým žalobca taktiež nepredložil,
ani neoznačil žiaden dôkaz o doručovaní žalovanému. Nakoľko žalobca ani neuviedol, či, kedy a ako
toto odstúpenie a upozornenie ( ktoré v žalobe ani nespomenul) malo byť žalovanému doručené ( či
aspoň doručované) do sféry jeho dispozície, pre úplnú absenciu skutkového tvrdenia nebolo možné
vychádzať ani z jeho nepopretia žalovaným ( nemožno popierať to, čo chýba). V súvislosti s výzvou

podniku a jej náležitosťami súd navyše uvádza, že účelu a zmyslu zákona by nezodpovedalo, ak by táto
výzva bola „ukrytá“ do iného úkonu sledujúceho úplne iné právne následky, pričom podporne poukazuje
na závery, ktoré už boli judikované vo vzťahu k obdobným výzvam ako podmienkam postupiteľnosti
pohľadávok bánk ( § 92 ods.8 zákona o bankách), nakoľko ide o analogickú úpravu. Za súčasť ustálenej
judikatúry považuje sa názor opakovane vyjadrený Najvyšším súdom Slovenskej republiky ( viac

k tomu v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky- sp.zn. 3Cdo/88/2017 zo dňa 19.03.2018
publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
65/2018), pričom Najvyšší súd v dvoch aktuálnych rozhodnutiach – v rozsudku sp.zn. 2Cdo/266/2020
zo dňa 31.3.2022 a v uznesení sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 – vyslovil, že ustanovenie
§ 92 ods.8 zákona o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky“. Preto by

súd analogicky ani v súvislosti s výzvou podniku v zmysle § 43 ods.13 alebo § 86 ods.5 zákona
o elektronických komunikáciách nemohol za takú výzvu akceptovať veriteľom realizované odstúpenie
od zmluvy či upozornenie na jednorazové vyúčtovanie kúpnej ceny KZ, a to ani keby žalobca preukázal
ich doručenie ( čo sa nestalo) a ak by tieto obsahovali všeobecné konštatovanie o možnosti postúpenia
pohľadávky. Nejedná sa totiž o výlučnú a samostatnú písomnú výzvu podniku.

22. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok
postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku a skutočnosť, že aktívnu vecnú legitimáciu súd
musí skúmať vždy, a to ex offo je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov
postúpených mu takým podnikom preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti pohľadávky už pri
podaní žaloby. Je logické, že ak sa niečo, čo je základnou podmienkou pre vyhovenie žalobe skúma

ex offo a vždy, musí sa to tvrdiť
8 SK-4Csp/13/2023
a preukázať už pri podaní žaloby. Teda už pri podaní žaloby žalobca bol povinný označiť a pripojiť
dôkazy na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok. Táto skutočnosť je samozrejmá, jasná
a všeobecne známa, nejde o žiadne prekvapivé právne posúdenie, postup, či prekvapivý názor súdu

( podporne viď napr. rozsudky Krajského súdu Prešove sp.zn.3CoCsp/11/2021 alebo 7CoCsp/38/2020).
Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.7CoCsp/38/2020 totiž otázka „či na základe tejto
zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní nažalobcu, už nie je otázka skutkových tvrdení strán, ale otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci„.

23. Za výzvu podľa § 86 ods.5 zákona o elektronických komunikáciách v žiadnom prípade nemožno
považovať samotné faktúry ( odhliadnuc od toho, že ani ich doručenie účastníkovi nebolo preukázané),
vystavením ktorých si Podnik plnil inú zákonnú povinnosť, a to podľa § 86 ods.4 zákona o elektronických
komunikáciách, keďže podľa tohto zákonného ustanovenia účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje,

až na základe predloženej faktúry. V danom prípade žalobca spolu s podanou žalobou a ani do
vyhlásenia rozsudku nepredložil písomnú výzvu podľa § 86 ods.5 ( resp.§ 43 ods.13 ) zákona
o elektronických komunikáciách, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti
pohľadávky telekomunikačného podniku. Nepreukázanie postupiteľnosti pohľadávky je samostatným
dôvodom pre nevyhovenie žaloby.

24. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie súdu ako dôkazy označil a predložil
len Zmluvu o postúpení pohľadávky a Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Tie nepreukazujú zákonné podmienky postupiteľnosti pohľadávky. Súdu je
dobre známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu

postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Avšak toto rozhodnutie je tu nepoužiteľné, lebo
týkalo sa postúpenia pohľadávky pri zmluve o dielo v obchodnom záväzkovom vzťahu a nie postúpenia
pohľadávky telekomunikačného podniku v spotrebiteľskom vzťahu v nadväznosti na posudzovanie
dodržania zákonných podmienok § 86 ods.5 zák. o elektronických komunikáciách.

25. Koniec koncov, rovnaký názor k uvedenej otázke zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp.zn.1Cdo/147/2017 v ktorom vo vzťahu k uvedenému judikátu uviedol, že jeho závery v súčasnosti
nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných ( až
protichodných) princípoch ako právo obchodné. Podľa Najvyššieho súdu uvedený judikát primárne
rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna

skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom
spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho
prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava
postúpenia pohľadávky
9 SK-4Csp/13/2023

podľa OZ obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená
pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením
o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

26. Ani prípadné neplnenie povinnosti účastníka platiť cenu telekomunikačných služieb nič nemení

na tom, že súd musel z úradnej povinnosti prihliadnuť na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, nakoľko vymáhanie pohľadávky a uplatnenie práv v právnom štáte musí mať a má svoj
právny rámec, zákonný postup a ani prípadná, čo by i nesporná existencia dlhu dlžníka nemôže
ospravedlniť jeho nedodržanie. V danom prípade sa navyše plnenia domáha profesionál znalý práva
proti neprofesionálovi- spotrebiteľovi, preto nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky

v zmysle osobitných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách tu ide na ťarchu veriteľa
a nemôže ho zhojiť ani neplnenie povinnosti dlžníka, keďže dlžník na neplatnosti postúpenia pohľadávky
žiadnu vinu nenesie a nijako túto neplatnosť nezavinil. Navyše nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcom nemá žiaden súvis a vplyv na to, či existuje ( a trvá) alebo neexistuje záväzok z pôvodnej
zmluvy, keďže postúpenie pohľadávky týka sa len zmeny v osobe veriteľa a nie pohľadávky ako takej.

27. Koniec koncov, právny názor súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k jeho
aktívnej vecnej legitimácii v nadväznosti na osobitné zákonné podmienky postúpenia pohľadávky v
§ 43 ods.13 Zákona o elektronických komunikáciách ( v súčasnosti § 86 ods.5 aktuálneho zákona
o elektronických komunikáciách) už pre žalobcu, ale ani jeho právneho zástupcu nemôže byť nijako
nový či prekvapivý. Žalobca tak už z množstva iných, skorších súdnych rozhodnutí mal a mohol vedieť,

že základnou podmienkou pre vyhovenie jeho žalobe je práve predloženie riadnej písomnej výzvy
v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia spolu s dokladom o jej doručení/ doručovaní.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na množstvo obdobných sporov, kde žalobcu zastupoval
rovnaký zástupca a kde súd pre neunesenie dôkazného bremena a nepreukázanie aktívnej vecnejlegitimácie žalobcu zamietol obdobné žaloby, viď napr. právoplatný rozsudok Okresného súdu Nitra
sp.zn.7Csp/20/2020. Rovnako súd vo vzťahu k žalobcovi poukazuje na rozsudok Okresného súdu
Prievidza sp.zn.18Csp/40/2020 kde obdobná žaloba žalobcu pre nepreukázanie aktívnej vecnej

legitimácie bola takisto zamietnutá. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právoplatný rozsudok
Okresného súdu Kežmarok sp.zn.10Csp/76/2020 alebo 10Csp/175/2020 a tiež na právoplatné rozsudky
Okresného súdu Levice sp.zn.5Csp/58/2021, Okresného súdu Kežmarok sp.zn.6Csp/148/2022 alebo
10Csp/112/2021 alebo Okresného súdu Svidník sp.zn.4Csp/108/2022.

28. Už len z uvedených dôvodov súdu neostávalo iné, než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
29. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca neuniesol v spore bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ani
pokiaľ ide o podstatnú časť samotného ním uplatneného nároku, ktorú podľa faktúr má predstavovať
„Dotácia za koncové zariadenie“ vo výške 128,11 eur, či „Splátka“ vo výške 112,-eur, ku ktorým neuviedol
absolútne žiadne skutkové tvrdenia, vysvetlenie, odôvodnenie či špecifikáciu, čo by samo osebe bolo
ďalším dôvodom na zamietnutie jeho žaloby v danej časti. Skutočnosť, že žalobca pôvodne inicioval

upomínacie konanie ako
10 SK-4Csp/13/2023
alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku nič
nemení na tom, že bol povinný tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, čo sa nestalo.
30. Podľa ust.§ 215 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného

skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
31. Podľa § 3 ods.3 a 4 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na podanie návrhu je oprávnený
ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný
nárok“) možno odôvodnene predpokladať. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak
vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný

účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo
splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok
žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

32. Podľa § 4 ods.6 uvedeného zákona ak sa návrhom uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy

alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, k návrhu sa musí pripojiť
spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje.

33. Civilný proces sporový sa riadi ( okrem iného) princípmi dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a ( s ním spojeným) princípom formálnej pravdy. Procesná
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 CSP pre rozhodnutie vo
veci je teda na stranách sporu. V spore s ochranou slabšej strany, čo je aj prípad tohto spotrebiteľského
sporu síce súd môže výnimočne vyvinúť aj vlastnú dôkaznú iniciatívu, avšak len a výlučne na ochranu
slabšej strany- spotrebiteľa, ktorým tu je žalovaný, nie dodávateľa, ktorým tu je žalobca ( viď §

295, § 296 CSP). Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje
dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych
skutočnostiach. Primárne by všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť
uvedené v žalobe. Unesenie dôkazného bremena, ako predpoklad úspechu strany sporu v konaní, je
dôležitým definičným znakom civilného sporového konania. Za „svoj“ výsledok konania je takto plne

zodpovedná sporová strana. Rovnako dôležitým znakom sporového procesu, ktorý ho diferencuje od
procesu mimosporového, je uplatnenie prejednacieho princípu, podľa ktorého súd ( až na výnimky
uvedené v § 185 a v sporoch s ochranou slabšej strany, ktoré ale slúžia na ochranu slabšej strany, ktorou
tu žalobca nie je) nemôže vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Práve tento aspekt výrazne
ovplyvňuje rozsah skutkového základu rozhodnutia vo veci samej. V klasickom spore je uvedenie

a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej
procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné
skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala ( resp. premeškala
príležitosť)„posúvať“sporkďalšímskutkovýmzisteniam.Vklasickomsporovomkonanísúdnevystupuje
v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré

do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne
11 SK-4Csp/13/2023
vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť
skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súdv zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne
rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav
javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania

ukončené ako dôsledok ( procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu ( k tomu
bližšie pozri Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, z ktorého súd citoval,
strana 798, výklad k § 215 CSP).
34. Strana civilného sporového konania má teda povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, medzi

ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie
sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní. Nejde
totiž o nedostatky pre ktoré o žalobe žalobcu nemožno konať. Konať o nej možno, nemožno jej však
vyhovieť. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie
tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech
stranysporu,ktorátietosvojeprocesnépovinnostinesplnila.Nastranesporovéhocivilnéhokonaniateda

je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce
pre konanie vo veci ( vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sama strana sporu je povinná
starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označila dôkazy.
35. Uvedené princípy pritom nie sú nové, platili už za účinnosti pôvodnej procesnej úpravy v Občianskom
súdnom poriadku. Nový Civilný sporový poriadok príklonom k formálnej pravde a prenesením

zodpovednosti za výsledok sporu výlučne na strany sporu tieto princípy len posilnil a zvýraznil.
36.Žalobcatuneuniesolvkonanídôkaznébremenoaniozákladnejskutočnostiktorúsúdmuselskúmať-
aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na uplatnenie pohľadávky zo zmluvy uzavretej medzi žalovaným
a telekomunikačným podnikom, keď nepreukázal splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti
pohľadávky, odhliadnuc od toho, že neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ani k časti

samotnému nároku ktorú podľa faktúr má predstavovať akási „Dotácia za koncové zariadenie“ vo výške
128,11 eur, či „Splátka“ vo výške 112,-eur.
37. Keďže žalobca k uvedeným nárokom neuviedol v žalobe vôbec žiadne rozhodujúce skutočnosti
a skutkové tvrdenia, nijako ich neodôvodnil ani nešpecifikoval, nie je zrejmé, aký vlastne nárok sa
titulom daných súm uplatňuje, kde má mať základ, čo, teda aké správanie, či porušenie povinností

má byť dôvodom pre jeho uplatnenie, pričom nie je úlohou súdu z množstva žalobcom predložených
dokumentov domýšľať si, čo nimi žalobca chcel povedať alebo preukázať a hľadať ten dokument, ktorý
by zapadol do ostatných dôkazov, či najlepšie by na nich „pasoval“, aby mohol priznať nárok, keďže
povinnosť tvrdenia má žalobca, ktorý mal v žalobe jasne uviesť, aký nárok, z akého titulu a dôkazu
uplatňuje a úlohou súdu potom

12 SK-4Csp/13/2023
bolo len posúdiť, či tvrdenia žalobcu sú ním predloženými dôkazmi preukázané. Túto povinnosť má
žalobca preto, lebo inak by to bol sám žalovaný spotrebiteľ a nakoniec až súd, ktorý by mal ex offo
vykonať audit stavu skutkového a právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a vyhľadávať dôvod
oprávnenosti žalobou uplatneného nároku, pričom by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré žalobca ani

nepomyslel, čo je neprípustné. Žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nielen
k aktívnej vecnej legitimácii, ale ani k samotnému nároku na zaplatenie podstatnej časti žalovanej sumy
– 128,11 eur a 112,-eur.
38. Odhliadnuc od skutočnosti, že v čase podania žaloby žalobca bol zastúpený advokátom a tak
poučovacia povinnosť súdu podľa § 160 ods.1 a 2 CSP preň neplatila súd pre úplnosť uvádza, že

ani poučovaciu povinnosť súdu, teraz obsiahnutú v § 160 CSP nemožno zamieňať s povinnosťou
strany sporu upravenou v ust.§ 132 ods.1 CSP ( podporne k tomu pozri napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 19Co/253/2016). Odvolací súd sa tam stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v žalobe s tým, že uvedené nie je možné vykladať
tak ako to robí odvolateľ, že súd ho nevyzval na doplnenie jeho podania. Podľa krajského súdu, cit.“

žalobažalobcunebolanesprávna,neúplnáaninezrozumiteľná,pretonebolnamiestepostuppodľavtedy
platného a účinného § 43 ods.1 O.s.p. tak, ako to tvrdí žalobca. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy
o svojich tvrdeniach, čo žalobca neurobil. V žiadnom prípade nebolo úlohou súdu vyzývať žalobcu na
preukázanie svojich tvrdení, lebo táto povinnosť žalobcovi vyplývala vtedy z ust.§ 120 ods.1 O.s.p., lebo
povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou

účastníkov konania, ktorá im bola všeobecne uložená v citovanom ust.§120 ods.1 O.s.p. účinnom v čase
podania žaloby a rozhodovania súdu prvej inštancie. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť účastník
konania, teraz strana sporu splní platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti
podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania, teraz strany sporuoznačiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú
náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ust. § 79 ods. 1 O.s.p., teraz § 131 až § 135 C.s.p. Obidve uvedené
procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania, teraz stranám sporu aj z iných ustanovení a ich

nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď
predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným
povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíval v zodpovednosti strany
sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žaloby; ak ho neunesie,

je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby. Z uvedeného je jednoznačne
možné ustáliť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na doplnenie alebo opravu
jeho žaloby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Práve naopak, bolo povinnosťou žalobcu preukázať
oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy. Keďže uvedené procesné
podmienky zo strany žalobcu neboli dodržané, správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol“.
39. Súd už uviedol, že neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena nie je vadou, ktorá by

odôvodňovala odstraňovanie vád žaloby a postup podľa § 129 CSP, čo potvrdil vo vyššie uvedenom
rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove. Žaloba žalobcu, v ktorej nedostatočne opíše rozhodujúce
skutočnosti a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ani ich k nej nepripojí nie je procesne
nesprávna, neúplná ani nezrozumiteľná. Súd postupom podľa § 129
13 SK-4Csp/13/2023

CSP nemá a ani nesmie žalobcovi pomáhať k úspechu v spore, má ním len odstraňovať vady žaloby
v prípade, že napr. žaloba obsahuje nesprávne označenie strán sporu, vady spôsobujúce neurčitosť,
nevykonateľnosť žalobného návrhu a podobne. Tu ale nejde o taký prípad. Ak by tu súd žalobcu vyzval
na doplnenie žaloby predložením dôkazov za účelom unesenia dôkazného bremena potrebného pre
úspech žalobcu v spore, neodstraňoval by tým vady žaloby, ale nedostatky brániace jej vyhoveniu, čím

by absolútne zásadným spôsobom porušil nielen všetky vyššie uvedené procesné princípy a zásady,
ale aj svoju nestrannosť a rovnosť strán, čo je neprípustné.
40. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti napr. aj rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.10.2017
vo veci sp.zn.10Co/109/2017. Krajský súd tam uviedol, cit „Odvolateľ si pomerne účelovo zamieňa
neúplnosť návrhu/žaloby s neunesením dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného

výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na
predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup je však v
zásadnom rozpore so základnými (ústavnými) princípmi civilného sporového konania, a to s princípom
rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore
úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové

tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy.“
41.VinejveciKrajskýsúdvTrenčínevrozsudkuzodňa25.3.2014sp.zn.6Co/405/2013uviedol,cit.„Súd
nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za navrhovateľa a vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie je
povinný po nich pátrať ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti,
ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi účastníkmi. Tie mu nie sú pravidelne známe a

vôbec dostupné“.
42. Skutočnosť, že žalobca uplatňuje pohľadávky hromadne, formulárovými žalobami ho nijako
nezbavuje vyššie uvedených procesných povinností. Povinnosťou žalobcu je tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti z ktorých vyvodzuje svoj nárok a predložiť, či aspoň označiť dôkazy na ich preukázanie ( §
132 ods.1,3 CSP). Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom v žiadnom prípade nemožno nahradiť

odkazom na označené dôkazy ( § 132 ods.2 CSP). Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené
skutočnosti sú označenými dôkazmi preukázané. Nie je ale povinnosťou, no ani právom súdu, ktorý
z podstaty svojho poslania musí byť nezávislý a nestranný si skutočnosti rozhodujúce pre ten ktorý
uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať ktorým z predložených dôkazov by asi takýto nezdôvodnený
nárok mohol byť preukázaný, aby mohol nárok priznať. Žalobca v celej žalobe nič konkrétne na

zdôvodnenie svojho nároku na zaplatenie „Dotácie za koncové zariadenie“ vo výške 128,11 eur a
„Splátky“ vo výške 112,-eur neuviedol, čo je v rozpore s § 132 ods.2 CSP. Úplne nepochopiteľne
v súvislosti s koncipovaním žaloby žalobcu tiež vyznieva, ak žalobca, uplatňujúci zmluvnú pokutu uvedie
( viď žaloba), že „v prípade ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná následovne...“
43. Len pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj žalobca preukázal doručenie výzvy podľa zákona

o elektronických komunikáciách a doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému, i tak by bola žaloba
nedôvodná. S odstúpením od zmluvy je totiž spojený zánik práv a povinností zo zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a jej dodatku vrátane práv a povinností zo zmluvnej pokuty.
14 SK-4Csp/13/2023Podľa Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku
(ex tunc; § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od
zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).

Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú práva z nej aj napriek jej zrušeniu s účinkami
od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa (§ 54 ods.1
Občianskeho zákonníka), pretože spotrebiteľa zaväzuje nad rámec povinností vzniknutých podľa
Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa

popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi
účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Preto ak pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy, odstúpením od zmluvy túto zrušil s účinkami od začiatku
(ex tunc; § 48 ods. 2), čím zanikli práva a povinnosti zo zmluvy a momentom odstúpenia od zmluvy
vznikliprávaapovinnostizporušeniapráva(bezdôvodnéobohatenie).Účastnícizrušenejzmluvysimajú

navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Keďže v prípade žalovanému
poskytnutých telekomunikačných služieb takáto reštitúcia in natura nebola možná, keďže tieto ich
poskytnutím boli spotrebované, bolo treba zo strany žalovaného poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá
znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura, tu ňou bola cena poskytnutých
služieb. V prípade žalovaného to teda znamenalo povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu poskytnutých

služieb, nie však už pôvodne dojednanú zmluvnú pokutu.

44. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že ak by aj žalobca preukázal podmienky postupiteľnosti
pohľadávkyariadne(doručené)aplatnéodstúpenieodzmluvy,potomododňaodstúpeniaodzmluvysa
táto od začiatku zrušila, každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej

dostal. Pre právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (vysporiadanie a včasné uplatnenie
nárokov z bezdôvodného obohatenia), pritom zákon v ust. § 107 ods. 1 OZ určil ako primeranú dvojročnú
premlčaciu dobu, uplynutie ktorej tu v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 05.12.2018
znamená zákonnú prekážku pre vymáhanie daného práva, na čo by súd musel prihliadnuť ex offo.
Teda aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy by v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka došlo k

zrušeniu predmetnej zmluvy v dôsledku čoho by vzniklo žalobcovi len právo na bezdôvodné obohatenie
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že súd by bol povinný prihliadať na premlčanie
podľa § 54a Občianskeho zákonníka. Keďže ide o bezdôvodné obohatenie tak nárok žalobcu by sa
premlčoval v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
tým, že bezdôvodné obohatenie by tu vzniklo poskytnutím služieb žalovanému v období od 08.04.2020

do 07.08.2020, cena služieb bola žalovanému vyúčtovaná faktúrami, ktoré všetky boli splatné v období
od 25.05.2020 do 24.08.2020 a žaloba bola podaná na upomínací súd až po uplynutí subjektívnej
premlčacej doby a to dňa 26.11.2022. Aj dohoda o zmluvnej pokute je závislá na existencii záväzku. V
danom prípade záväzok zanikol a je preto vylúčené, aby zo strany účastníkov zmluvy došlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti a vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z už neexistujúcej zmluvy žiadne

práva ani povinnosti nevznikajú. Tunajší súd by preto ani v časti žaloby žalobcu o zaplatenie zmluvnej
pokuty 74,63 eur nemohol vyhovieť a žalobu by tu tak či tak musel celú zamietnuť.
15 SK-4Csp/13/2023
45. Ani tieto závery súdu pre žalobcu nemôžu byť nijako nové či prekvapivé, k čomu súd poukazuje na
už právoplatné rozhodnutia súdov vo veciach žalobcu zamietajúce jeho žaloby z týchto dôvodov ( viď

napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.17Csp/78/2021 alebo Okresného súdu Levice
sp.zn.5Csp/58/2021). Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/52/2016
kde ten preskúmavajúc správnosť záveru súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku telekomunikačného
podniku na cenu služieb a zmluvných pokút v obdobnom prípade v súvislosti s odstúpením od zmluvy
uviedol : „Nemožno však súhlasiť s argumentom žalobcu o tom, že je potrebné preto počítať lehotu 3

ročnú ako lehotu premlčaciu, keďže odstúpením od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka sa zmluva
ruší od počiatku a nároky dodávateľa služby sa rovnajú nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia,
teda zaplatenia toho, čo dovtedy žalobca v prospech žalovaného plnil. Preto neobstojí obrana žalobcu
tykajúca sa počítania nároku s prihliadnutím na 3 ročnú premlčaciu lehotu, a vec súd prvej inštancie
správne právne posúdil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014)“.

46. Priznať zmluvnú pokutu by žalobcovi naviac nebolo možné aj preto, že súd by musel rešpektovať
zákonný zákaz vyplývajúci z ust.§ 53a Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod
na zamietnutie žaloby v uvedenej časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorúzmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti

zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

XX. V súvislosti s nárokom na zmluvnú pokutu preto súd dáva do pozornosti, že vo výroku rozsudku
OkresnéhosúduPrešovsp.zn.9Csp/152/2022bolazmluvnápodmienkaspoločnostiSlovakTelekoma.s.
týkajúca sa obdobného dojednania o zmluvnej pokute vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,

ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany

súduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Bol by to teda ďalší dôvod pre nevyhovenie žalobe v tejto časti.

48. Zhrnúc všetko vyššie uvedené teda žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, lebo jednak žalobca
vôbec nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku, čo bolo samo osebe dôvodom

na zamietnutie celej žaloby bez ďalšieho a navyše, i keby ju preukázal a keby preukázal doručenie
odstúpenia od zmluvy žalovanému, i tak by mu ním uplatnený nárok nebolo možné priznať, a to v časti
“ceny služieb“ pre uplynutie dvojročnej premlčacej doby pre jeho súdne vymáhanie v zmysle § 107 a §
54a Občianskeho zákonníka, v časti „Dotácie za
16 SK-4Csp/13/2023

koncovézariadenie“vovýške128,11eura„Splátky“vovýške112,-eurpreneuneseniebremenatvrdenia
a dôkazného bremena a vo zvyšku pre samotnú nedôvodnosť nároku na zmluvnú pokutu.

49. Pokiaľ ide o posúdenie veci upomínacím súdom a vydaný platobný rozkaz, uvedené nič nemenilo
na povinnosti tunajšieho súdu preskúmať ex offo zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky.

Rozhodnutie upomínacieho súdu nie je pre tunajší súd nijako záväzné a absolútne ho nezbavuje
povinnosti preskúmať vo vzťahu k nároku voči žalovanému aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pre
naplnenie princípu právnej istoty v právnom štáte je v článku 2 ods.2 základných princípov CSP
poukázané na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pričom aktuálne najvyššia súdna
autorita všeobecného súdnictva v Slovenskej republike ( Najvyšší súd SR) zaujala k danej otázke

v rozsudkoch 7Cdo/26/2017 a 1Cdo/147/2017 ( viď už spomínaný judikát R 60/2018) a 2Cdo/266/2020
a v uznesení sp.zn. 4Cdo/75/2020 jednoznačné a rovnaké stanovisko, z akého vychádzal aj súd v tu
prejednávanom spore.
50. V danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, išlo iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci ( k tomu viď už spomínané aktuálne rozsudky Krajského súdu

Prešove sp.zn.3CoCsp/11/2021 alebo 7CoCsp/38/2020) a skutkové tvrdenia ( t.j. tie ktoré boli uvedené
v žalobe, čo logicky neplatí pre skutkové tvrdenia, ktoré v nej žalobca vôbec neuviedol, hoci ich uviesť
moholamal)nebolisporné,nebolopotrebnénariaďovaťpojednávanie(§297písm.b/CSP).Nariadenie
pojednávania by tu bolo úplne nehospodárne a nič by nemohlo zmeniť na závere súdu o nedôvodnosti
žaloby ( vzhľadom na vyššie uvedené dôvody), keďže účelom pojednávania ani postupu podľa § 181

ods.2 CSP v žiadnom prípade nie je nahrádzať pasivitu žalobcu a nesplnenie jeho povinností ( uniesť
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), a už vôbec nie oznámiť mu aké tvrdenia alebo dôkazy má ešte
uviesť, alebo predložiť, aby bol v spore úspešný.
51. Aj podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku „Jedným z hlavných
cieľov predkladateľa bolo zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou,

ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie požiadaviek na procesnú
aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch
procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon urobiť
neskôr ( tzv. procesná preklúzia)“. Civilný sporový poriadok teda v porovnaní s predošlým procesnýmpredpisom zásadným zvýraznením kontradiktórnosti konania a zásady formálnej pravdy ( viď napr.
článok 8 a 9 základných princípov), výslovným zakotvením princípu koncentrácie konania, zákazom
pre súd vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, či výslovnou úpravou, že opísanie rozhodujúcich

skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( § 132 ods.2 ), ako aj výslovným
normatívnym zakotvením, že aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe je zmenou žaloby ( § 140 ods.2 ) jasne zvýšil nároky na „kvalitu žaloby“ a jej náležitého
odôvodnenia.
XX. Preto ak priamo zákon o elektronických komunikáciách stanovuje zákonné podmienky

postupiteľnosti pohľadávky podniku, potom pre žalobcu ako tvrdeného postupníka pohľadávky nemôže
byť prekvapivé, že má preukázať splnenie zákonných podmienok postupiteľnosti
17 SK-4Csp/13/2023
pohľadávky, keďže mu má a môže byť známe, že túto otázku súd musí skúmať vždy a ex offo a preto sa
v žiadnom prípade nemôže spoliehať až na námietky žalovanej strany alebo na akési dodatočné výzvy
súdu v tomto smere.

53. Skutkové tvrdenia upravuje ustanovenie § 150 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“)
ktoré zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu
sporu zaťažuje bremeno tvrdenia ( onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia
spolu s dôkazným bremenom ( onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie
povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť ( uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality

pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia
má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť
má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. V sporovom konaní
je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej
pravdy a rozsudok súdu v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Posúdenie

otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia
má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré
sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Povinnosť tvrdiť podstatné
a rozhodujúce skutočnosti ( § 132 CSP o náležitostiach žaloby) tak znamená, že je potrebné uviesť
všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy ( skutočnosti spôsobilé na základe

hmotného práva privodiť úspech strany v spore), Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné
a rozhodujúce.
54. K uvedenému bližšie pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck.,
2016, z ktorého súd citoval, kde na strane 571, vo výklade k § 150 CSP okrem iného je uvedené,

cit.“ Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia...Substancované tvrdenie je také
skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné
vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie
žaloby bez dokazovania...Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované

tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.“
55. Ak teda žalobca tu v žalobe vôbec netvrdil výzvu podniku v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách, ani netvrdil, ako a kedy mala byť taká prípadná výzva žalovanému doručená, potom sa
nemôže odvolávať na nepopretie skutkových tvrdení žalovaným, lebo popierať, či nepopierať možno len
to, čo je uvedené a nie niečo, na čo strana nemohla ani pomyslieť, lebo to uvedené nikde ani náznakom

nie je. Domnienka v zmysle § 151 ods.1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení platí len pre
uvedené skutkové tvrdenia. Nemôže tak žalobca úspešne tvrdiť ani nesplnenie zákonných podmienok
pre rozhodnutie sporu bez pojednávania ( § 297 písm. b/ CSP) lebo tam obsiahnutá podmienka, že
„skutkové tvrdenia strán nie sú sporné“, sa logicky viaže len k skutkovým tvrdeniam, ktoré
18 SK-4Csp/13/2023

v žalobe obsiahnuté sú, a nie k tým, ktoré v nej obsiahnuté nie sú, hoci v nej obsiahnuté bezpodmienečne
mali byť a ktorých neuvedenie má za následok zamietnutie žaloby pre neunesenie bremena tvrdenia.
56.Vzmysle§149CSPsúskutkovétvrdeniaprostriedkamiprocesnéhoútokuaprostriedkamiprocesnej
obrany a strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu ( § 150 ods.1 CSP).

57. Vzhľadom na § 149, § 150 ods.1 a § 153 CSP bolo preto základnou povinnosťou žalobcu v žalobe
uviesť skutkové tvrdenia ohľadom splnenia zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky a nie
očakávať, či ho súd k ich doplneniu nevyzve, keďže cieľom daných ustanovení je práve chrániť slabšiuzmluvnústranu(spotrebiteľa)amotivovaťveriteľa.Keďžeaktívnuvecnúlegitimáciusúdskúmaťmusíex
offo, vzhľadom na vyššie uvedené nie je ničím ospravedlniteľné a nie je legitímne „očakávanie“ žalobcu,
že v prípade pochybností o jeho nároku súd mu dá ďalší priestor ich odstrániť, nakoľko pochybnosti

v takom prípade vzhľadom na jasnú zákonnú úpravu majú byť žalobcovi zrejmé už v momente podania
takej žaloby. Keďže skutkové tvrdenia sú prostriedky procesného útoku o ktorých platí, že majú byť
uplatnené včas / § 153 ods.1 CSP/ , na ich dodatočné uplatnenie by súd v zmysle § 153 ods.2
CSP aj tak neprihliadol, keďže by neboli uplatnené včas a vyžadovali by ďalší úkon ( výzvu) súdu.
Nebol dôvod vyzývať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie dôkazov, lebo súd by

tým v spore s ochranou slabšej strany vykonával úkony smerujúce k náprave pasivity a flagrantného
porušenia procesných povinností silnejšej strany ( tu žalobcu) tvrdiť a dokazovať, čo by odporovalo
zásade koncentrácie a hospodárnosti konania, vigilantibus iura...a podobne.
58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd o žalobe žalobcu rozhodol tak, že ju zamietol.
59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 a 2 CSP. V danom
prípade plný úspech v spore mal žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods.1 CSP

mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania
neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle
§ 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by
v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
19 SK-4Csp/13/2023

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.