Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 10C/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201173
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1418201173.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu:

S. V., R.. XX.XX.XXXX, I. T. N. T. XXXX/X, XXX XX D., v zastúpení: JUDr. Adam Šovčík, advokát so
sídlom ul. G. Švéniho 6, Prievidza, proti žalovanému: X.. O. V., R.. XX.XX.XXXX, I. T. N. I. XX, XXX
XX D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o zaplatenie sumy 4
857,70 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.857,70 € zastavuje.

II.SúdzrušujepodielovéspoluvlastníctvostránsporuknehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXX,bytč.XX

na XX. poschodí, vchod č. XX, na ul. I., v bytovom dome súp. č.: XXXX, podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve: XXXX/XXXXXX, postavený na P. J. par.
č. XXXX o veľkosti 355 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese: D.
X., obec: D.-A., katastrálne územie: A., kde veľkosť podielu žalobcu k tejto nehnuteľnosti je 1 a veľkosť
podielu žalovaného k tejto nehnuteľnosti je 1.

III. Súd zaniknuté spoluvlastníctvo vyporiadáva tak, že nehnuteľnosť špecifikovanú v bode II. tohto

rozhodnutia, prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

IV. Súd zriaďuje k nehnuteľnosti špecifikovanej v bode II. tohto rozhodnutia, vecné bremeno doživotného
bývania v prospech žalovaného.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právna predchodkyňa žalobcu (K.. Ľ. V., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX) sa návrhom zo dňa
07.03.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.03.2018, domáhala, aby súd rozhodol o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú nadobudli účastníci sporu za trvania
manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 4 857,70 € titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa uviedla, že za trvania
manželstva s manželom (žalovaným) nadobudli nehnuteľnosť - dvojizbový byt č. XX. vchod I. XX,
na XX. p., v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. „P.“, č. XXXX o výmere
355 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. A., okres D. X., v podiele 1/1, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo

veľkosti 5053/300683 (ďalej len „Nehnuteľnosť“ alebo „Byt“). Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV,
č.k.: 6C/42/00-56, ktorým bolo manželstvo sporových strán rozvedené, nadobudol právoplatnosť dňa
28.12.2004, čím došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo v zákonnej lehote troch rokov vyporiadané, v zmysle § 149 ods. 4Občianskeho zákonníka platí, že nehnuteľné veci, patria do podielového spoluvlastníctva strán sporu.
Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva, avšak
bezúspešne. Po rozvode manželstva vznikli účastníkom sporu záväzky voči správcovi bytového domu

D., I..W..V.., ktoré až doposiaľ platí žalobkyňa. Žalovaný sa na platbách za služby spojené s užívaním
bytu, v ktorom býva odmieta podieľať. Výška týchto záväzkov bola ku dňu podania žaloby 5 508,53 €
(t.j. 1 = 2 754,30 €), a túto sumu si žalobkyňa od žalovaného uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie.
Neskôr túto sumu zvýšila na 4 857,70 €.

2. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že po odkúpení predmetného bytu sa žalobkyňa nikdy
nepodieľalanaplatbáchdofonduprevádzky,údržbyaoprávanatýchtoplatbáchsaodmietapodieľaťajv
súčasnosti, pretože v byte nebýva. Žalovaný ďalej uviedol, že má záujem na zachovaní spoluvlastníctva,
pretože tento byt pre neho predstavuje jedinú možnosť bývania, nakoľko v súčasnej finančnej situácii
nie je v jeho možnostiach zabezpečiť si adekvátne a primerané náhradné bývanie. Zároveň poukázal
na svoj vek (vyše 70 rokov), zdravotný stav (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

na 75 %), ako aj na skutočnosť, že nie je vlastníkom žiadnej väčšej hodnoty a v tejto situácii je pre
žalovaného prakticky nereálne, aby po strate spoluvlastníckeho podielu s prihliadnutím na trhové ceny
nehnuteľnosti, si mohol zabezpečiť v krátkom čase primeranú bytovú náhradu. Na základe uvedeného
navrhol, aby súd s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa, predmetnú žalobu zamietol s tým,
že ponechá spoluvlastnícky vzťah nezmenený.

3. Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2020 súd ustálil, že v konaní nie je sporná skutočnosť, že
manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom OS BA IV zo dňa 20.01.2004, č.k.: 6C/42/00-56,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2004, čím došlo k zániku spoločného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - strán sporu. BSM nebolo v zákonnej lehote troch rokov od jeho zániku,

vyporiadané. Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je dvojizbový byt č. XX na XX.
p. bytového domu so súp. č. XXXX na I. XX, k.ú. A.D., zapísaný na LV č. XXXX, ktorá má podľa
zistenia žalobkyne hodnotu 105.000,- eur. Súd súčasne určil, že spornými sú tvrdenia týkajúce sa formy
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko žalovaný chce v predmetnej nehnuteľnosti zostať
naďalej žiť a žalobkyňa trvá na predaji nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené súd určil stranám sporu

dodatočnú lehotu v trvaní 30 dní na oznámenie, či na základe skutočností uvedených na dnešnom
pojednávaní, ako aj na základe predložených listinných dôkazov nie je možné medzi nimi uzatvoriť zmier
resp. či predmetnú otázku nevyporiadajú vo forme mimosúdnej dohody. Súd zároveň uložil žalovanému
povinnosť, aby v lehote 5 dní doručil súdu číslo účtu, ktorý má vedený v N. D.. Súd zároveň uviedol, že
vykoná dopyt na D. I..W..V.. za účelom zistenia platobnej disciplíny nákladov spojených s predmetným

bytom.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
a to: rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.: 6C/42/00-56 zo dňa 20.01.2004, Listom vlastníctva
č. XXXX, k.ú. A., výsluchom pôvodnej žalobkyne, výsluchom žalovaného.

5. Súd z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k.: 6C/42/00-56 zo dňa 20.01.2004 zistil, že
manželstvo strán sporu bolo rozvedené, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6. Z listu vlastníctva č. XXXX, súd zistil, že strany sporu sú spoluvlastníkmi bytu č. XX. vchod I. XX, na

XX. p., v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. „P.“, č. XXXX o výmere 355 m2,
nachádzajúci sa v k.ú. A., okres D. X., v podiele 1/1, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX.

7. Z vyjadrení strán sporu, ako aj z predložených dokumentov (rozsudok špecifikovaný v bode 5

a list vlastníctva č. XXXX špecifikovaný v bode 6 tohto rozhodnutia) mal súd za preukázané, že v
zákonnej trojročnej lehote nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého BSM a nedošlo ani k podaniu návrhu na
vyporiadanie BSM na súd, preto sa uplatnila zákonná domnienka uvedená v § 149 ods. 4 OZ, podľa
ktorej je predmetný byt v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom podiely účastníkov sporu sú
vo veľkosti 1. Na základe uznesenia Okresného súdu Prievidza, sp. zn.: 11D/85/2022, Dnot 176/2022

zo dňa 09.03.2023 súd zistil, že jediným dedičom po poručiteľke sa stal jej syn S. V. (súčasný žalobca),
na ktorého prešiel spoluvlastnícky podiel pôvodnej žalobkyne.8. Z výsluchu pôvodnej žalobkyne súd zistil, že po rozvode sa odsťahovala z bytu, nejaké platby platila,
ale nevie presne aké. Z bytovej správy jej prišiel platobný rozkaz, ktorým jej a žalovanému súd uložil
povinnosť, aby spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 1 303,75 €. Z originálu potvrdenia C. D. zo dňa

16.06.2016, ktorý žalobkyňa predložila súdu na nahliadnutie, súd zistil, že túto sumu v celosti zaplatila
žalobkyňa. Následne, od roku 2016 až doposiaľ, hradila všetky platby žalobkyňa. Žalobkyňa žila v 60
ročnom obytnom dome v D., ktorý jej daroval otec a nemá finančné prostriedky na zaplatenie podielu
bývalému manželovi, preto navrhla predaj nehnuteľnosti s tým, že takto získanú sumu si rozdelia.

9. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že nesúhlasí s tým, aby bol predmetný byt predaný. Jeho dôchodok
je nízky (hoci nevie aká je výška jeho dôchodku a ani nevie aká je výška jeho úspor) a nemá peniaze na
vyplatenie podielu žalobkyne. Platby správcovi prestal platiť, keď s ním správca prestal komunikovať.
Žalovaný taktiež nesúhlasil ani s cenou nehnuteľnosti vo výške 105 000 €, ale nemal iný dôkaz, ktorým
by preukázal, že cena bytu je odlišná. Žalovaný ďalej tvrdil, že jeho dedičský podiel a dedičský podiel
žalobkyne nadobudne ich syn po ich smrti, preto chce zostať v predmetnom byte bývať. Uviedol, že

bude platiť všetky úhrady ako doteraz. Odhadovanú hodnotu Bytu stanovenú spoločnosťou C. I..W..V..
považujezanadhodnotenú,pretožebytjevpôvodnomstave.Ďalejuviedol,žepôvodnýnávrhžalobkyne
akceptoval, odpovedal naň listom, že ho akceptuje a žalobkyňa má pripraviť podklady k vyporiadaniu.
Keďže má však žalobca 75 rokov a nemá kam ísť, má za to, že sú splnené dôvody hodné osobitného
zreteľa. V súvislosti so žalovanou sumou žalovaný uviedol, že pôvodným správcom bol X. O..I.., preto sú

platby žalobkyne aktuálnemu správcovi platbami bez právneho dôvodu. Následne žalovaný uviedol, že
existuje ešte jedna možnosť, že predmetnú nehnuteľnosť daruje synovi s tým, že bude zriadené vecné
bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech žalovaného.

10. Na základe vykonaného dokazovania, resp. na základe zhodných tvrdení sporových strán súd

vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo a dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa sa domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva. Nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu žalovaného, navrhla predaj bytu a následné rozdelenie finančných prostriedkov z predaja.
Žalovaný taktiež nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov na odkúpenie spoluvlastníckeho

podielu žalobkyne, avšak aj napriek tomu nechce, aby sa ich podielové spoluvlastníctvo zrušilo.
Žalovaný svoj postoj odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne a tým, že v prípade predaja bytu by podľa jeho tvrdení nemal kam ísť. Žalovaný
taktiež apeloval na svoj vek a zdravotný stav. Následne, počas konania, žalovaný navrhol, že žalobcovi
daruje svoj spoluvlastnícky podiel k Bytu s tým, že žalobca zriadi v prospech žalovaného vecné bremeno

spočívajúce v práve doživotného bývania v predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca s týmto riešením na
pojednávaní konanom dňa 25.01.2024 súhlasil a súčasne zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 4 857,70
€ späť.

11. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

12. Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa ust. § 137 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

14. Podľa ust. § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

15. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

16. Podľa ust. § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie

písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.17. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Podľa § 144 C.s.p. „Žalobca môže vziať žalobu späť.“.

19. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. „Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.“.

20. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“.

21. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. „Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.“.

22. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že

nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode
spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd
svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri
vyporiadanímusíriadiť,súuvedenév§142ods.1Občianskehozákonníka.Privyporiadanísúdprihliada

na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho
vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec
za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov (tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

23. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením
veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových

spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec
(nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo
spoluvlastníkov. Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k nej nemá žiaden vzťah, hoci by aj bola

osobou blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka). Tento
spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem. Zmyslom vyporiadania spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti nie je len poskytnutie
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale najmä vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili
medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. „Primeranú

náhradu“ je potrebné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníkov,
ktorýbolprisúdenýostatnýmspoluvlastníkom(Stanoviskoobčiansko-právnehokolégiaNSSRCpj30/97
z 20.10.1997).

24. Súd mal v priebehu konania jednoznačne preukázané, že pôvodná žalobkyňa nechcela byť ďalej
v spoluvlastníckom pomere so žalovaným, nakoľko žalovaný, aj napriek tomu, že v predmetnom byte
býval, neuhrádzal náklady súvisiace s užívaním bytu, čím sporovým stranám vznikli dlhy, ktoré následne
v plnom rozsahu zaplatila pôvodná žalobkyňa. Právny nástupca žalobkyne však na pojednávaní
konanom dňa 25.01.2024 uviedol, že súhlasí so spôsobom vyporiadania, ktorý navrhol žalovaný, že

do vlastníctva žalobcu bude prikázaná celá nehnuteľnosť a žalovaný bude mať v tejto nehnuteľnosti
zriadené právo doživotného bývania.25. Nakoľko sa jedná o dvojizbový byt, súd má za preukázané, že rozdelenie veci nie je dobre možné
(súd má teda preukázanú nemožnosť prvého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Súd
má rovnako za preukázané, že žalobca chce nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovaného do svojho

výlučného vlastníctva s tým, že súhlasí, že namiesto primeranej náhrady vyplatenej v peniazoch bude
v predmetnej nehnuteľnosti zriadené právo doživotného bývania v prospech žalovaného.

26. Aj napriek tomu, že zákon takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva výslovne
neupravuje, nakoľko nejde ani o častý spôsob jeho vyporiadania, súd má za to, že vzhľadom na náročnú

komunikáciu so žalovaným, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa sa snažila udržať
spoločnú nehnuteľnosť tým, že v plnom rozsahu uhrádzala náklady súvisiace s jej prevádzkou a to
v plnom rozsahu, pričom žalobca uviedol, že chce nadobudnúť spoluvlastnícky podiel žalovaného aj
za cenu zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného, súd návrhu sporových strán vyhovel a
pristúpil k takémuto spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (t.j., že spoluvlastnícky podiel
žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a ako náhradu zriadil v predmetnej nehnuteľnosti

právodoživotnéhobývaniavprospechžalovaného).Súdtotorozhodnutiepovažujezarozhodnutie,ktoré
napĺňa požiadavku ekvity ako atribútu súdneho rozhodnutia, ktorý je výsledkom rozhodovacej činnosti
súdu v rámci riadneho výkonu spravodlivosti.

27. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 4 857,70 € späť, v tejto časti súd konanie

zastavil.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov právo. Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním iudicium
duplex, teda strany sporu majú zároveň postavenie žalobcu aj žalovaného. V prípade vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ide o konanie, ktoré je v záujme oboch (resp. všetkých) spoluvlastníkov,
preto nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán. Vzhľadom na uvedené súd žiadnej
zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).