Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520206161
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1520206161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a

členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: U.. Z..
R. Ď., Q.. XX. XX. XXXX, U. F. I.. Č.. XX, U., proti žalovanému: UPC BROADBAND SLOVAKIA,
s.r.o., IČO: 35 971 967, so sídlom Ševčenkova ul. č. 36, Bratislava, o zaplatenie istiny 734, 86 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. mája
2023, č. k. 6Csp/180/2020 - 181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 734, 86 eur s príslušenstvom. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právneust.§40ods.1,§107ods.1,2,§451ods.1,2,§456Občianskehozákonníka,§132ods.1,2,32,
§ 151 ods. 1, čl. 15 ods. 1 C. s. p. a vecne dôvodnosťou námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v
častiistiny370,52euravozvyšnejčastiuplatnenejistiny(364,34eur)neunesenímdôkaznéhobremena

žalobcom. Poukázal na to, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že so žalovaným uzatvorila jeho právna
predchodkyňa (Z.. J. Ď.) Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Č.. XXXXXXX, na základe ktorej mu
mala byť poskytovaná od 03. 11. 2016 služba digitálnej televízie, mal mu byť odovzdaný Y.-W.-U. F.
X,XX s príslušenstvom a smart karta U. XXXXXXXBXXXXXX, avšak k odovzdaniu technických zariadení
nedošlo s tým, že služba mala byť využívaná v U. Č.. X na X. R. T. U. D. na J. I.. XX T. U., ktorý bol až
do septembra 2020 v užívaní nájomcu, ktorý využíval len internetové služby a cez internet sledoval aj
zahraničné TV programy. Uviedol, že žalobca tvrdil, že jeho právna predchodkyňa zistila, že žalovaný jej

neposkytuje služby digitálnej TV až po ukončení nájmu a uvoľnení bytu. Poukázal na skutočnosť, že mal
vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný dňa 07. 11. 2007 podpísal s právnou predchodkyňou
žalobcu Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bol prístup do siete internet chello easy, rozšírený súbor,
UPC telefón flex v U. Č.. XX na J. XX, X. R., pričom dňa 02. 11. 2016 žalovaný ako poskytovateľ a
právna predchodkyňa žalobcu ako príjemca služby podpísali žiadosť o zmenu v Zmluve o poskytovaní
verejných služieb, ktorej predmetom bola zmena typu výpisu, v ten istý deň 02. 11. 2016 bol zároveň
podpísaný odovzdávací protokol k predmetnej zmluve medzi žalovaným ako poskytovateľom a právnou

predchodkyňou žalobcu ako príjemcom služby, ktorého predmetom bolo odovzdanie zariadenia k službe
Digitálny set-top-box HD, s F. D. F. X,XX spolu s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalovaný na základe
takto poskytovanej služby a riadne odovzdaného technického zariadenia vystavil právnej predchodkyni
žalobcu faktúry č. 116999563, splatnej dňa 23. 11. 2016, č. 117807973, splatnej dňa 23. 12. 2016, č.118618394 splatnej dňa 23. 01. 2017, č. 119431604 splatnej 23. 02. 2017, č. 120246379 splatnej dňa 23.
03.2017,č.121063354splatnejdňa23.04.2017,č.121889955splatnejdňa23.05.2017,č.122710091
splatnej dňa 23. 06. 2017, č. 123531198 splatnej dňa 23. 07. 2017, č. 124353733 splatnej dňa 23. 08.

2017, č. 125176962 splatnej dňa 23. 09. 2017, č. 126001340 splatnej dňa 23. 10. 2017, č. 126827604
splatnej dňa 23. 11. 2017, č. 127655380 splatnej dňa 23. 12. 2017, č. 128484995 splatnej dňa 23. 01.
2018, č. 129315702 splatnej dňa 23. 02. 2018, č. 130147938 splatnej dňa 23. 03. 2018, č. 130981181
splatnej dňa 23. 04. 2018, č. 131816179 splatnej dňa 23. 05. 2018, č. 132652056 splatnej dňa 23. 06.
2018, č. 133488900 splatnej dňa 23. 07. 2018, č. 134327152 splatnej dňa 23. 08. 2018, č. 135166896

splatnej dňa 23. 09. 2018, č. 136008307 splatnej dňa 23. 10. 2018, č. 136851212 splatnej dňa 23. 11.
2018, č. 137706649 splatnej dňa 23. 12. 2018, č. 138552646 splatnej dňa 23. 01. 2019, č. 139399883
splatnej dňa 23. 02. 2019, č. 140253945 splatnej dňa 23. 03. 2019, č. 141104346 splatnej dňa 23. 04.
2019, č. 141956435 splatnej dňa 23. 05. 2019, č. 142809863 splatnej dňa 23. 06. 2019, č. 143664166
splatnej dňa 23. 07. 2019, č. 144520010 splatnej dňa 23. 08. 2019, č. 145377140 splatnej dňa 23. 09.
2019, č. 146236001 splatnej dňa 23. 10. 2019, č. 147096547 splatnej dňa 23. 11. 2019, č. 147964629

splatnej dňa 23. 12. 2019, č. 148828198 splatnej dňa 23. 01. 2020, č. 149693037 splatnej dňa 23. 02.
2020, č. 150559094 splatnej dňa 23. 03. 2020, č. 151426667 splatnej dňa 23. 04. 2020, č. 152295536
splatnej dňa 23. 05. 2020, č. 153165701 splatnej dňa 23. 06. 2020, č. 154037422 splatnej dňa 23. 07.
2020, č. 154910566 splatnej dňa 23. 08. 2020, č. 155784844 splatnej dňa 23. 09. 2020, keď predmetom
uvedených faktúr boli služby digitálnej televízie internet, nájomné za set-top-box a nájomné za wifi

modem mercury. Poukázal na skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu v období od 21. 11. 2016
do 21. 09. 2020 uhradila žalovanému sumu vo výške 1. 322, 44 eur na základe pravidelných mesačných
platieb (1 x 30,70 eur, 4 x 26,70 eur, 41 x 28,07 eur, 1 x 34,07 eur). Zamietnutie žaloby v časti nároku v
sume 370, 52 eur odôvodnil dôvodne vznesenou námietkou premlčania žalovaným, nakoľko subjektívna
premlčacia doba začala žalobcovi plynúť od momentu, kedy sa dozvedel, resp. mohol dozvedieť o

bezdôvodnom obohatení sa na strane žalovaného a o tom, kto za túto škodu zodpovedá s tým, že týmto
momentom je deň po splatnosti faktúry/faktúr vystavenej/vystavených na žalobcu, z čoho vyplýva, že
námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná len v časti sumy vo výške 370, 52 eur, a teda
faktúr č. 116999563 splatnej dňa 23. 11. 2016, č. 117807973 splatnej dňa 23. 12. 2016, č. 118618394
splatnej dňa 23. 01. 2017, č. 119431604 splatnej dňa 23. 02. 2017, č. 120246379 splatnej dňa 23. 03.

2017, č. 121063354 splatnej dňa 23. 04. 2017, č. 121889955 splatnej dňa 23. 05. 2017, č. 122710091
splatnej dňa 23. 06. 2017, č. 123531198 splatnej dňa 23. 07. 2017, č. 124353733 splatnej dňa 23. 08.
2017, č. 125176962 splatnej dňa 23. 09. 2017, č. 126001340 splatnej dňa 23. 10. 2017, č. 126827604
splatnej dňa 23. 11. 2017, č. 127655380 splatnej dňa 23. 12. 2017, č. 128484995 splatnej dňa 23. 01.
2018, č. 129315702 splatnej dňa 23. 02. 2018, č. 130147938 splatnej dňa 23. 03. 2018, č. 130981181

splatnej dňa 23. 04. 2018, č. 131816179 splatnej dňa 23. 05. 2018, č. 132652056 splatnej dňa 23. 06.
2018, č. 133488900 splatnej dňa 23. 07. 2018, č. 134327152 splatnej dňa 23. 08. 2018, č. 135166896
splatnej dňa 23. 09. 2018, č. 136008307 splatnej dňa 23. 10. 2018, nakoľko žalobca podal žalobu na
súd dňa 12. 11. 2020. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil vecne tým, že bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že podpis jeho bývalej manželky resp. právnej predchodkyne nie je na inkriminovaných

dokumentoch, teda na Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02. 11. 2016
a na Odovzdávacom protokole zo dňa 02. 11. 2016 pravý, resp. je sfalšovaný. Uviedol, že po posúdení
listinných dôkazov ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia sfalšovaného podpisu jeho
právnej predchodkyne, nakoľko z obsahu listín, na ktorých sa nachádza podpis právnej predchodkyne
žalobcu, ako je odovzdávací protokol, žiadosť o zmenu v zmluve, zmluva o pripojení, žiadosť o zmenu v

zmluve o pripojení a po vypočutí zvukového záznamu dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobcu
bola uzrozumená a vedomá, že je jej poskytovaná služba prostredníctvom technického zariadenia od
03. 11. 2016, resp. služba digitálnej televízie, na základe čoho bol odovzdaný set-top-box F. X,XX s
príslušenstvom a smart karta U. XXXXXXXBXXXXXX a následne počas telefonického rozhovoru bolo
odsúhlasené, že sa jej toto zariadenie vymení za nový typ, t. j. právna predchodkyňa žalobcu si bola

vedomá skutočnosti, že jej je poskytovaná služba digitálnej TV na základe technického zariadenia, ktoré
musela mať fyzicky k dispozícii a následne odsúhlasila jeho výmenu. Súd prvej inštancie zároveň
upriamil pozornosť aj na samotný podpis právnej predchodkyne žalobcu, ktorý už na vyššie uvedených
dokumentoch sa z vizuálneho hľadiska súdu javí byť rovnakým. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na
náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že žalovaný úspešný

v konaní mal síce právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne nevznikli, nárok mu
nepriznal.

2.Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365
ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) a písm. h) C. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, nakoľko spor posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bez toho, aby takúto
subsumáciu primeraným a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, nakoľko v odôvodnení jeho rozhodnutia
neustálil, primerane a presvedčivo nezdôvodnil, či v predmetnej veci ide o plnenie bez právneho dôvodu
alebo o plnenie z neplatného právneho úkonu, či o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo o

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, a preto je rozsudok neurčitý a nepreskúmateľný pre
nedostatok odôvodnenia. Uviedol, že predmetnú vec nemožno subsumovať ani pod jednu z uvedených
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, nakoľko šlo o plnenie zo Zmluvy o pripojení zo dňa 07.
11. 2007 v zmysle jej dodatkov; a je nepochybné a v konaní bolo správne ustálené, že medzi jeho
právnou predchodkyňou a žalovaným bolo dohodnuté poskytovanie služby digitálnej televízie už od r.
2015,rovnakoboloustálené,žejehoprávnapredchodkyňaažalovanýsavr.2016telefonickydohodlina

pokračovaní poskytovania služby digitálnej televízie a na výmene pôvodného set-top boxu za kvalitnejší
HD set-top box, čo dokazuje aj zvuková nahrávka predložená ako dôkaz žalovaným (a to napriek
tomu, že takýto dôkaz je neprípustný, nakoľko nebol vyhotovený v súlade so zákonom, keďže právna
predchodkyňa podľa zvukového záznamu nebola upozornená na skutočnosť, že hovor je nahrávaný).
Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami je sporné, či dňa 02. 11. 2016 jeho právna predchodkyňa

prevzala HD set-top box a pôvodný odovzdala alebo iná tretia osoba s tým, že v konaní čestným
vyhlásením jeho právnej predchodkyne preukázal, že podpis na odovzdávacom protokole zo dňa 02.
11. 2016 nie je jej podpisom, keď z tohto protokolu je rovnako zrejmé, že tento odovzdávací protokol
nepodpísala žiadna iná osoba s jej splnomocnením, nakoľko v takomto prípade by to na odovzdávacom
protokole bolo uvedené. Uviedol, že má za to, že žalovaný prostredníctvom jeho zamestnanca prípadne

povereného kuriéra prevzal pôvodný set-top box a odovzdal nový HD set-top box inej osobe, odlišnej
od osoby jeho právnej predchodkyne, bez jej splnomocnenia, t. j. žalovaný si nesplnil povinnosť náležite
si overiť totožnosť osoby, od ktorej prevzal a ktorej odovzdal doručované zariadenie a porušením tejto
povinnosti došlo ku vzniku škody, spočívajúcej v tom, že na danom odbernom mieste nebolo možné
využívať fakturovanú službu digitálnej televízie. Namietol, že z uvedených dôvodov nejde o bezdôvodné

obohatenie žalovaného, ale o škodu spôsobenú jeho právnej predchodkyni v priamej príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti žalovaného. Namietol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré navrhol,
keď si nevyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby a nenariadil prípadne znalecké
dokazovanie a neustanovil znalca, ktorý by dal odpoveď na otázku, či podpis na preberacom protokole
zo dňa 02. 11. 2016 a podpis v žiadosti o zmenu v zmluve zo dňa 02. 11. 2016 sú podpismi jeho právnej

predchodkyne. Uviedol, že nakoľko je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, nebolo a nie je v jeho
možnostiach zabezpečiť odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok na jeho náklady. Vytkol súdu prvej
inštancie, že nevykonanie navrhnutých dôkazov žiadnym spôsobom neodôvodnil, a to napriek tomu, že
ustálenie skutočnosti, či jeho právna predchodkyňa podpísala alebo nepodpísala uvedené dokumenty je
pre toto konanie rozhodujúcou skutočnosťou. Namietol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky

premlčania konal nad rámec žalovaným uplatnenej námietky premlčania, nakoľko žalovaný v podaní
zo dňa 06. 03. 2023 uviedol, že žalobcom uplatnené nároky počnúc faktúrou č. 126827604, splatnou
23. 11. 2017, nie sú premlčané s tým, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s
jeho námietkou, že pri posudzovaní námietky premlčania je potrebné aplikovať ust. § 8 písm. a) zák. č.
62/2020Z.z.,vzmyslektoréholehotyustanovenéprávnymipredpismivsúkromnoprávnychvzťahochna

uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva
v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (dňom vyhlásenia 27. 03. 2020) do 28. februára 2021 neplynuli.
Vytkol súdu prvej inštancie, že si prisvojil pozíciu odborne spôsobilej osoby v odbore písmnoznalectva a
prišiel k záveru „súd upriamuje pozornosť aj na samotný podpis právnej predchodkyne žalobcu, ktorý už
navyššieuvedenýchdokumentochsazvizuálnehohľadiskasúdujavíbyťrovnakým“,keďžetakýtozáver

je neprimeraným a predovšetkým z neho nie je zrejmé, ktoré dokumenty súd prvej inštancie porovnáva.
Vytkol súdu prvej inštancie, že spor nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 C. s. p.
napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky pre takéto rozhodnutie, nakoľko sa žalovaný nedostavil
na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol
žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, avšak prvoinštančný súd sa
žiadnym a už vôbec nie primeraným a presvedčivým spôsobom nevysporiadal ani s týmto jeho návrhom.
Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, nakoľko si
nesplnil poučovaciu povinnosť podľa ust. § 160 ods. 1, 2 C. s. p. a ani osobitnú poučovaciu povinnosťpodľa ust. § 292 C. s. p. vo vzťahu k nemu ako spotrebiteľovi, čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

3.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď nárok žalobcu subsumoval pod ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné

obohatenie, nakoľko považuje právne posúdenie sporu za správne s tým, že právna kvalifikácia veci je
výhradne vecou súdu a to, že sa žalovaný (zrejme žalobca, pozn. odvolacieho súdu) s touto kvalifikáciou
nestotožňuje, samo o sebe nezakladá nesprávnosť rozsudku. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
v bodoch 12 a 14 napadnutého rozsudku jasne vyslovil názor, podľa ktorého vo veci išlo o plnenie
bez právneho dôvodu, a preto názor žalobcu o neurčitosti a nepreskúmateľnosti rozsudku neobstojí. K
námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie, žalovaný zdôraznil,

že žalobcov návrh a nároky v ňom uplatnené boli založené výlučne na tvrdení o tom, že žalobcov
právny predchodca nemohol využívať službu digitálnej retransmisie s tým, že spor o platnosti podpisov
na dokumentoch bol následne iba jedným zo subsidiárnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa
žalobca pokúšal preukázať svoje tvrdenia ohľadom právneho základu svojho údajného nároku (t. j.
nemožnosti využívania služby digitálnej retransmisie), avšak v konaní pred súdom prvej inštancie

bolo jednoznačne preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu mohla službu digitálnej retransmisie
využívať, a to prostredníctvom pôvodného set-top-boxu, ktorý jej bol odovzdaný ešte v roku 2015,
keď sám žalobca vo svojom odvolaní označil skutočnosti podľa predošlej vety za „ustálené“ a dané
skutočnosti tým pádom medzi stranami sporu nie sú sporné, a preto sa akékoľvek ďalšie dokazovanie
ohľadom žalobcom uplatneného nároku, vrátane dokazovania pravosti žalobcom spochybňovaných

podpisov stalo nadbytočným, a to aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 262/2009). K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie posudzoval námietku
premlčania nad rámec námietky premlčania, ktorú si uplatnil, žalovaný uviedol, že je možnosťou
strany sporu v konaní vzniesť námietku premlčania, pričom určenie rozsahu premlčania ako následku
kvalifikovaného uplynutia času následne závisí výlučne od právneho posúdenia konajúceho súdu, a

preto nie je možné považovať za vadu konania, ak súd dospeje k inému právnemu záveru ohľadom
rozsahu premlčania ako strana sporu vznášajúca námietku premlčania, nakoľko právna kvalifikácia veci
prináleží výhradne konajúcemu súdu. Dodal, že nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku považuje
za preukázanú najmä na základe toho, že jeho právna predchodkyňa mala objektívne zabezpečenú
možnosť využívať službu digitálnej retransmisie prostredníctvom pôvodného set-top-boxu s tým, že

námietku premlčania vzniesol ako subsidiárnu námietku pre prípad, ak by sa súd prvej inštancie s
argumentáciou podľa predošlej vety nestotožnil a pristúpil by k rozhodovaniu o výške časti nároku
žalobcu, ktorej by vyhovel. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nerozhodol spor na pojednávaní
dňa 30. 05. 2023 rozsudkom pre zmeškanie, uviedol, že z povahy inštitútu rozsudku pre zmeškanie,
ako aj judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie iba na prvom

pojednávaní vo veci, a to výlučne v prípade úplnej nečinnosti strany sporu, pričom zároveň platí, že
konajúci súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo, nakoľko ak už žalovaný
v konaní podal svoje písomné vyjadrenia alebo sa zúčastnil na predchádzajúcom pojednávaní, vo
svetle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a práva žalovaného na spravodlivý proces, by súd
mal vziať tvrdenia žalovaného do úvahy a kontumačný rozsudok nevydať, ak žalovaný účinne poprel

tvrdenia žalobcu (viď napríklad I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020, III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS
354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021). Zdôraznil, že uvedené podmienky vydania rozsudku
pre zmeškanie pritom v prejednávanej veci preukázateľne neboli splnené, nakoľko sa konania pred
súdom prvej inštancie od jeho začiatku aktívne zúčastňoval, bol prítomný na viacerých pojednávaniach
a včas reagoval na všetky výzvy súdu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS

288/2021, podľa ktorého: „Viac ako na nepriaznivých okolnostiach protistrany by sťažovateľka mala
zakladať úspech v konaní na presvedčivosti a dôvodnosti vlastných argumentov a v prípade rozsudku
pre zmeškanie počítať s tým, že tento inštitút je určený na prípady úplnej pasivity protistrany, čo zjavne
nie je tento prípad. “

4.

Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu doručené dňa 06. 10. 2023, sa k nemu
nevyjadril.5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. januára 2024
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu

upovedomené zákonným spôsobom.

6.

Odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, ako vecne
správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a
na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

7.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.

Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu domáhajúceho sa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu

žalovanú istinu, ktorá predstavuje náhradu za neposkytnutie služby digitálnej televízie a do nájmu
neodovzdaný HD set-top-box vo výške 728, 86 eur a sumu 6 eur za neoprávnene vystavenú upomienku
v rámci Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 1720739.

9.

Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že právna predchodkyňa žalobcu Z.. J. Ď. uzavrela dňa
07. 03. 2007 so žalovaným Zmluvu o pripojení a dňa 02. 11. 2016 podala Žiadosť o zmenu v Zmluve
o poskytovaní verejných služieb (Č. M.: XXXXXXX), v súlade s ktorou jej bola poskytovaná služba
digitálnej televízie od 02. 11. 2016, sporným skutkovým tvrdením bola argumentácia žalobcu, že za

služby žalovanému platil v súlade s vystavenými faktúrami, napriek tomu, že mu služba dodaná nebola,
nakoľkomužalovanýneodovzdalHDset-top-box,bezktoréhosledovanietelevízieniejemožnéapodpis
na Odovzdávacom protokole k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02. 11. 2016, nie je jeho
právnej predchodkyne, rovnako ani na Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb.

10.

K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej odvolací súd považuje skutkové zistenia
súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

11.K námietke žalobcu, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie spor právne posúdiť podľa zákonných
ustanovení o náhrade škody, nakoľko jeho právnej predchodkyni bola škoda spôsobená v priamej
príčinnej súvislosti s nesplnením si povinnosti žalovaným, ktorý si náležite neoveril totožnosť osoby,

od ktorej prevzal a ktorej odovzdal doručované zariadenie HD set-top-box, odvolací súd uvádza, že
právnu kvalifikáciu v žalobe opísaných skutočností vykonáva súd, avšak je nutné dodať, že súčasťou
žaloby má byť okrem opisu skutkového deja, teda pravdivého opisu rozhodujúcich skutočností, z ktorého
žalobcavyvodzuježalobnýnárok,ajprávnydôvoduplatnenéhonároku,ktorývšakžalobcaniejepovinný
uvádzať a v posudzovanej veci ani neuviedol, a preto musí súd vykonať právnu kvalifikáciu sporu, čo

však neznamená, že uvedenie právneho dôvodu by nemal význam. Právna kvalifikácia uskutočňovaná
súdomjevšaknatoľkozávisláodprávnehodôvoduuvádzanéhovžalobe,žeakžalobcatrvánavyhovení
žaloby iba z právneho dôvodu, ktorý uvádza, a súd z toho dôvodu žalobe nemôže vyhovieť, hoci iný
právny dôvod by v danej veci obstál, súd v takom prípade nemôže proti vôli účastníka vyhovieť, v takom
prípade žalobu zamietne.

12.

V prejednávanej veci však žalobca svoj nárok právne nevymedzil ani v žalobe a ani v priebehu konania,
a nakoľko je iba vecou úvahy súdu, na základe akého právneho dôvodu posúdi vzťah medzi stranami
v zmysle zásady iura novit curia a prizná alebo neprizná žalobcovi žiadanú finančnú náhradu, bolo

povinnosťou súdu skúmať, či žalobcom tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie
rozhodujúceskutočnosti,zktorýchvyvodzujetvrdenýnárok,alestýmitoskutočnosťamispájanesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný

právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu
(súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.

13.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniká na
základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného, pričom
sa nevyžaduje, aby takéto obohatenie bolo získané zavineným protiprávnym úkonom. Základným
predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového

prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými
dôvodmi s tým, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, musí ponúknuť
postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve jeho peňažnú
náhradu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje objektívnu skutočnosť,
a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov, keďže je

irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby.

14.

Pravidlom pre určenie, či ide o bezdôvodné obohatenie alebo nie, je posúdenie toho, či sa plnilo na

základe platného záväzkového vzťahu alebo či sa inak dosiahol sledovaný účel. V posudzovanej veci
žalobca odvodil svoj nárok od záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe platne uzavretej Zmluvy
medzi jeho právnou predchodkyňou Z.. J. Ď. a žalovaným tvrdiac, že žalovanému poskytol plnenie
(úhrada faktúr za služby poskytované žalovaným), na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny
právny dôvod, nakoľko žalobcovi služba, za ktorú zaplatil poskytnutá nebola (nebol mu odovzdaný set-

top-box F. X,XX s príslušenstvom a smart karta U. XXXXXXXBXXXXXX), z čoho vyplýva správne
právne posúdenie nároku uplatneného v konaní prvoinštančným súdom, ktorý správne zhodnotil, prečo
považoval vzťah vzniknutý medzi stranami sporu za vzťah z bezdôvodného obohatenia a zároveň
uviedol, pod ktorý z prípadov uvedených v ustanoveniach § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
posudzovaný prípad zahrnul.

15.Strana sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych

záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby u strán nevznikali pochybnosti o
zákonnosti rozhodnutia, ktorým je takéto rozhodnutie určené.

16.

Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom
nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych
vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle
požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej
zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nielen
vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k

aplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak strana sporu vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa
iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi a uviesť, prečo posúdenie veci v zmysle
návrhov strany sporu nie je po právnej stránke správne.

17.

Súd prvej inštancie dospel nielen k absolútne správnemu právnemu záveru, keď nárok žalobcu právne
posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol konkrétne a zrozumiteľné úvahy, ktorého ho viedli k vyslovenému právnemu záveru, t. j. stranám
sporu poskytol odpovede na rozhodujúce právne argumenty týkajúce sa posudzovanej veci, čím naplnil

kvalitatívne kritériá predpokladané ust. § 220 ods. 2 C. s. p., a preto sa odvolací súd nestotožnil
s tvrdením žalobcu, ktorý svoj nárok v priebehu konania ani právne nekvalifikoval, že je napadnutý
rozsudok nepreskúmateľný.

18.

Odvolací súd ako právne nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa spôsobu vyhodnotenia
vykonanýchdôkazovsúdomprvejinštancie,azároveňpoznamenáva,žedoprávanaspravodlivýproces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
dôkazov.

19.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické,
presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z

hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričomsporovýmstranámnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkyniminastolené,alelennatie,ktorémajú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohto

aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Obsahom základného
práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej
strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd opätovne konštatuje, že
prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä
presvedčivo odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so

všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalobcu,
ktoré v konaní prezentoval.

20.K tvrdeniu žalobcu, že v konaní Čestným vyhlásením jeho právnej predchodkyne Z.. J. Ď., ktorá
naňho Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavreli dňa 12. 11. 2020 postúpila pohľadávku, ktorá je

predmetom sporu, preukázal, že nepodpísala ani Žiadosť o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných
služieb, Č. M.: XXXXXXX a ani Odovzdávací protokol k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
Č.. XXXXXXX a podpis na týchto dokumentoch jej nie je, odvolací súd uvádza, že na v spise sa
nachádzajúcom čestnom vyhlásení zo dňa 07. 07. 2021 (č. l. 71 spisu) sa podpis vyhlasovateľky vôbec
nenachádza, takže dôkazná sila tohto čestného vyhlásenia nie je žiadna.

21.

Skutočnosť, že súd prvej inštancie nereflektoval na návrh žalobcu nariadiť znalecké dokazovanie
znalcom z odboru písmoznalectvo za účelom zistenia, či podpis na uvedených listinách identifikuje jeho

právnu predchodkyňu, neznamená, ako sa mylne domnieva žalobca, že išlo o zistenie rozhodujúcej
skutočnosti v tomto spore, nakoľko odhliadnuc od toho, že súd hodnotí aj znalecký posudok ako
každý iný dôkaz, tak v posudzovanej veci bolo podstatné, že žalobca už v žalobe tvrdil, že od 03. 11.
2016 mal žalovaný jeho právnej predchodkyni poskytovať služby digitálnej televízie v rámci Zmluvy o
poskytovaní verejných služieb Č.. XXXXXXX a za týmto účelom jej mal odovzdať set-top-box F. XXX

X,XX s príslušenstvom a smart kartu, čo však neurobil a zjavne odovzdal uvedené zariadenie inej osobe,
čo mala jeho právna predchodkyňa zistiť až po ukončení nájmu podnájomníka v byte, avšak žalobca v
konaní žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal tvrdenie, že jeho právna predchodkyňa byt prenajímala
a ani to, že k ukončeniu nájmu bytu došlo v septembri 2020, kedy začal u žalovaného reklamovať
nedodanie služby, za ktorú platil. V priebehu konania začal žalobca tvrdiť, že jeho právna predchodkyňa

Žiadosť o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb, číslo Zmluvy: XXXXXXX a ani Odovzdávací
protokolkZmluveoposkytovaníverejnýchslužiebČ..XXXXXXXnepodpísala,apretojepotomvrozpore
so zásadou formálnej logiky na jednej strane namietať nedodanie služby a na druhej strane tvrdiť, že
listiny, na základe ktorých mala byť služba dodaná, zmluvnou stranou ani podpísané neboli.

22.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie za nesporné skutkové tvrdenie medzi stranami
označil skutočnosť, že od roku 2015 je prijímateľom služieb digitálnej televízie, z čoho vyplýva, že služba
mu dodávaná bola, a preto bol povinný za ňu naďalej platiť. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva,

že zvukový záznam potvrdzuje, že právna predchodkyňa žalobcu sa telefonicky so žalovaným dohodla
na pokračovaní dodávania tejto služby a na výmene set-top-boxu za nový, z čoho vyplýva ďalší rozpor
so zásadou formálnologického uvažovania, nakoľko pokiaľ právna predchodkyňa žalobcu v roku 2016
telefonicky potvrdila žalovanému záujem o dodanie služby digitálnej televízie a dohodla sa na výmene
set-top-boxu za nový a až po štyroch rokoch začala reklamovať jeho nedodanie, tak je zrejmé, že svoju

povinnosť chrániť svoje práva absolútne zanedbala. Argumentácia, že z dôvodu prenájmu bytu, avšak
v konaní nepreukázaného, sa žalobca o nedodaní technických zariadení v zmysle Žiadosti o zmenu v
Zmluve o poskytovaní verejných služieb (Č. M.: XXXXXXX) zo dňa 02. 11. 2016 dozvedel až v septembri
2020, sa preto javí ako účelová a nedôveryhodná.

23.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila
už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv

a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o
ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

24.

K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný nad rozsah, v akom bola žalovaným uplatnená je nutne uviesť, že pokiaľ strana sporu
vznesie námietku premlčania, je súd povinný na ňu prihliadať, pričom ako vyplýva z odporu, ktorý dňa14. 04. 2021 žalovaný podal proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie zo dňa 24. marca 2021, č.
k. 6Csp/180/2020 - 39 (viď č. l. 47 spisu), namietol premlčanie nároku uplatneného v konaní v celom
rozsahu a až na pojednávaní dňa 19. 01. 2023 uviedol, že namieta premlčanie za cca 1 rok poskytovania

digitálnej televízie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je však nutné dodať, že žiadne
zákonné ustanovenie neukladá súdu posudzovať premlčanie nároku iba v namietanom rozsahu, ale
pokiaľ je námietka premlčania uplatnená, posudzuje ju súd v celosti.

25.

Právne irelevantnou je aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný pri posudzovaní námietky
premlčania aplikovať ust. § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z. z., nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, prvoinštančný súd vzhliadol dôvodnosť námietky premlčania v časti istiny
370, 52 eur, ktorá predstavuje súčet súm z faktúr vystavených žalovaným v období od 23. 11. 2016 do
23. 10. 2018, pričom je všeobecne známe, že až 25. marca 2020 bol Národnou radou SR schválený

zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol v Zbierke zákonov
publikovaný pod číslom 62/2020
Z. z. dňa 27. marca 2020, ktorý je zároveň dňom jeho účinnosti.

26.

Právne bezvýznamnou je aj odvolacia argumentácia žalobcu o povinnosti prvoinštančného súdu
rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko v posudzovanej neboli podmienky
na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného splnené, keďže žalovaný

riadne a včas písomne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 30. 05. 2023 (na ktorom
žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie) a zároveň súhlasil s rozhodnutím veci v jeho
neprítomnosti s tým, že sa pridržiava svojich vyjadrení, a to najmä vyjadrenia zo dňa 20. 04. 2023 (viď
č. l. 176 spisu).

27.

K odvolacej námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom,
spočívajúcom v tom, že ho ako spotrebiteľa nepoučil podľa § 160 ods. 1, 2 a § 292 C. s. p. znemožnil
uskutočňovaťjemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivý

proces odvolací súd uvádza, že uniklo zrejme pozornosti žalobcu, že dňa 15. 04. 2021 mu bola doručená
súdna zásielka, obsahom ktorej bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 24.
marca 2021 a zároveň Poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a
povinnostiach podľa § 292 C. s. p., z dôvodu ktorého aj túto argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako
alogickú a absolútne neopodstatnenú.

28.

Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalobcu v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že podľa
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces z čoho
vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku

strany sporu, ktorá ju nastolila, a preto považoval odvolací súd za nadbytočné reagovať na zostávajúcu
odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorá nebola pre posúdenie veci podstatná.

29.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď obsah odvolania
žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť týchto záverov z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy,ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

30.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 2 a Čl. 17 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil.

31.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).