Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200163
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200163.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej
a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných

prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších
účastníkov: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest – Žilina, so sídlom M. Rázusa
104/A, 010 01 Žilina, a 2/ Mesto Čadca, Námestie slobody 30, 022 01 Čadca, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Návrhu žalobcu na položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ správnym súdom n e v y h

o v u j e.
III. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ – Slovenská správa ciest, IVSC Žilina, Ul. M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, IČO: 000 033
28 (ďalej aj ako „ďalší účastník 1/ “) doručil Okresnému úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné
prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) zámer navrhovanej činnosti „I/11 Čadca – Most 206“
vypracovaný v súlade s § 22 ods. 3 a prílohy č. 9 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„zákon EIA“ alebo „zákon č. 24/2006 Z. z.“) na vykonanie zisťovacieho konania. Účelom navrhovanej

činnosti je odstránenie veľmi zlého stavebno-technického stavu na existujúcom mostnom objekte,
a to demoláciou nevyhovujúcej nosnej konštrukcie mosta a jej nahradením novou nosnou mostnou
konštrukciou. Navrhovaná činnosť svojimi parametrami je zaradená podľa prílohy č. 8 zákona EIA,
kapitoly 13: Doprava a telekomunikácie, položka č. 8: Výstavba cestných mostov (na cestách I. a II.
triedy) a železničných mostov (zisťovacie konanie bez limitu).

2. Dňa 26. augusta 2021 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. OU-CA-OSZP-2021/008841-015,
ktorým ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k/ a § 56 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z. rozhodol podľa § 29
ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., že navrhovaná činnosť „I/11 Čadca – Most 206“ navrhovateľa Slovenská
správa ciest, IVSC Žilina, uvedená v predloženom zámere, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom
územímestaČadca,naparceláchreg.CKN1754/1,1750/1,1754/14,1750/17,984/3,1794/38,1794/40,
1795/2, 1793/1 a KN-E 13098/1, 2407/138 sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň podľa §

29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej
činnosti na životné prostredie, a to: 1. V prípade potreby udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu staveniska,dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpečené iným spôsobom. 2. V rámci projektovej
prípravy vykonať inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum. 3. V rámci projektovej prípravy
spracovať inventarizáciu a spoločenské ohodnotenie drevín, na základe ktorej bude určený rozsah

výrubov ako aj náhrady za výrub. Tiež doplnil, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti
sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na
zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými
v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal stavbu, uviedol základné údaje o predpokladaných
vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a možné opatrenia na ich
zmiernenie a zdôvodnil, prečo je zámer vypracovaný iba v jednom variante. Ďalej uviedol, že
v zisťovacom konaní podľa § 23 ods. 4 zákona EIA boli v zákonom stanovenej lehote doručené
písomnéstanoviskáorgánovSlovenskéhovodohospodárskehopodniku,š.p.,OdštepnýzávodPiešťany,
Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy ochrany

ovzdušia, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Okresného riaditeľstva
hasičského a záchranného zboru v Čadci, ktoré opísal, zobral na vedomie a vyhodnotil, pričom
konštatoval, že nikto nemal záujem o posudzovanie vplyvov na ŽP. Po zákonom stanovenej lehote
doručil písomné stanovisko Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry, ktoré prvostupňový orgán tiež zobral na vedomie a vyhodnotil

tiež ako stanovisko bez pripomienok. Svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote ani
do dňa vydania rozhodnutia subjekty: Mesto Čadca, Žilinský samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca,
odbor civilnej ochrany a krízového riadenia a Okresný úrad Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, Okresný úrad Čadca, odbor životného prostredia, úsek štátnej správy ochrany vôd a
úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a úsek odpadového hospodárstva, Ministerstvo obrany

Slovenskej republiky, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a preto
prvostupňový orgán uzavrel, že tieto sa podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov považujú za
súhlasné stanoviská.

4. Žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona o EIA doručila prvostupňovému orgánu svoje

stanovisko k navrhovanému zámeru listom (elektronické podanie) zo dňa 26.7. 2021. Prvostupňový
orgán listom č.j.: OU-CA-OSZP-2021/008841-006 zo dňa 27.7.2021 vyzval navrhovateľa zámeru
(tu ďalšieho účastníka 1/) o doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek
vyplývajúcich z tohto stanoviska podľa § 29 ods. 10 zákona o EIA. Navrhovateľ doručil listom
zn.: SSC/1461/2021/6451/26764, zo dňa 11.8.2021 písomné stanovisko k jednotlivým pripomienkam

stanoviska žalobcu. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol jednotlivé požiadavky žalobcu uvedené
v jeho stanovisku k navrhovanému zámeru, vyjadrenie navrhovateľa k týmto požiadavkám a vlastné
vyjadrenie ako sa s predmetnými požiadavkami žalobcu vysporiadal.

5. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) listom č. OU-
CA-OSZP-2021/008841-013, zo dňa 16.8. 2021 oboznámil účastníkov konania s tým, že v rámci
zisťovacieho konania k zámeru navrhovanej činnosti zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie
rozhodnutia a ako účastníci konania majú právo sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia oboznámiť a
následne sa k nim, ako aj k spôsobu ich zistenia, vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť

ich doplnenie. Súčasne im prvostupňový orgán zaslal aj kópie doručených stanovísk. Dňa 16.8. 2021
žalobca doručil príslušnému orgánu listom zo dňa 16.8. 2021 písomnú konzultáciu, ktorú prvostupňový
orgán opísal a vyhodnotil. Následne uviedol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je konaním
pred povoľovacou činnosťou a predmetom je posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Proces zisťovacieho konania má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým

povolením podľa osobitných predpisov. Vychádza teda z podrobnosti riešenia v prvej etape prípravy,
nepredstavuje žiadny druh povolenia a takéto povolenia nenahrádza. Všetky relevantné požiadavky
budú riešené v rámci následných povoľovacích konaní. Cieľom je získať odborný podklad na vydanie
rozhodnutia o povolení činností podľa osobitných predpisov, nevytvára však vecný ani časový priestor
na posúdenie navrhovaného umiestnenia činnosti.

6. Prvostupňový orgán v závere rozhodnutia zhrnul dôvody vydania rozhodnutia a úvahy, ktoré použil
pri hodnotení kritérií pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 zákona o EIA. Uviedol, že dôvodom
navrhovaných stavebných prác je veľmi zlý stavebný stav existujúceho mosta na ceste I/11 Čadcaev.č. 206. Jedná sa o premostenie rieky Kysuca. Na mostnom objekte sa vyskytuje celý rad závažných
porúch, ktoré sa týkajú najmä nosnej konštrukcie, ktorá je vo veľmi zlom stave, mostného zvršku a
príslušenstva mosta. Vplyvom týchto porúch je most zatriedený do stupňa stavebno-technického stavu

VI., čo predstavuje veľmi zlý stav. Dôvodom porúch je najmä zlá kvalita použitých materiálov, vysoký
vek konštrukcií, ktoré neboli dlhodobo opravované ako aj preťažovanie mosta, ktorý nebol dimenzovaný
na zaťaženie akému je vystavovaný. Preto je nevyhnutá rekonštrukcia daného mosta. S ohľadom na
stav mosta, jeho vek a rozsah a závažnosť porúch nie je možné efektívne opraviť nosnú konštrukciu. Z
dôvodu poruchy sa rozhodlo o demolácií nosnej konštrukcie mosta a jej nahradením novou mostovkou.

Spodná stavba ostáva v pôvodnom mieste a v rámci stavby prebehne jej rekonštrukcia s ponechaním
opôr a pilierov. Uviedol, v čom sa prejavia pozitívne vplyvy navrhovanej činnosti, a to najmä v bezpečnej
a plynulej premávke po ceste I/11, zvýšenej bezpečnosti cestujúcich a lepšej plynulosti cestnej dopravy.
Sprievodné negatívne vplyvy budú súvisieť najmä s obdobím odstránenia častí starého mostu a
stavebných prác pri budovaní nového mostu. V tomto období bude úplne obmedzená doprava a tiež
budú vznikať negatívne vplyvy na životné prostredie. Tieto negatívne vplyvy však budú len dočasného

charakteru a po skončení prác sa životné prostredie aj doprava vrátia do súčasného stavu a z pohľadu
kvality života bude mať navrhovaná činnosť výrazne pozitívny prínos na dlhšie obdobie počas životnosti
nového mostu.

7. Tiež uviedol, že posúdenie zámeru bolo vykonané s ohľadom na jeho umiestnenie, charakter,

kapacitu, rozsah vo vzťahu k predpokladaným vplyvom na jednotlivé zložky životného prostredia a
zdravia obyvateľstva. Po preverení skutkového stavu prvostupňový orgán konštatoval, že v zámere boli
uvedené všetky podstatné predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného
prostredia a zdravia obyvateľov. Dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané
zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia. Z vyhodnotenia

neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili realizácii navrhovanej činnosti po akceptovaní a zapracovaní
pripomienok a realizácii navrhovaných opatrení. V procese neboli identifikované také nedostatky alebo
neurčitosti, ktoré by bránili v definovaní vplyvov. Informácie použité v zámere sú dostatočné na to,
aby bolo možné rozhodnúť podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Uzavrel, že na základe komplexných
výsledkov zisťovacieho konania t. j. kritérií, uvedených v prílohe č. 10 zákona o EIA, prihliadnuc na

doručené stanoviská a informácie zo zámeru, rozhodol, že predmet zisťovacieho konania (navrhovaný
zámer) sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA.

8. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných
prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára

2022 tak, že odvolanie podané žalobcom zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán, preskúmal odvolaním
napadnuté rozhodnutie, predložený spisový materiál vrátane podaného odvolania, zopakoval priebeh
konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a vyjadril sa k jednotlivým bodom odvolania
žalobcu samostatne, pričom následne skonštatoval, že odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako

neopodstatnené.Konštatoval,ževzhľadomnaskutočnosť,ževrámciodvolaciehokonanianeprebiehalo
žiadne nové a ani doplňujúce konanie a do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady
a odvolací správny orgán v rámci odvolacieho konania pracoval s predloženým spisovým materiálom,
odvolací správny orgán opätovne vo vzťahu k odvolateľovi neuplatnil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, nakoľko to považuje za duplicitné. Na zisťovacie konanie bol predložený zámer navrhovanej

činnosti, ktorý podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave
životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej
častirozhodnutiasúuvedenéopatrenianazmiernenievplyvunavrhovanejčinnostinaživotnéprostredie.
Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené,
neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania

platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. Ku podaným pripomienkam
odvolateľa prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Žalovaný
sa s uvedeným plne stotožnil.

9. Ďalej konštatoval, že navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „stavebný zákon“) a procesu povolenia orgánmi špecializovanej správy. Navrhovaná činnosť môže
byť realizovaná len na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný
stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia amiestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť,
ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v
oblasti ochrany životného prostredia. Uzavrel, že prvostupňový orgán posúdil navrhovanú činnosť z

hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu
očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie
obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní
použil primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Posudzovanie
vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci

zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy
navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti – posudzovaniu vplyvov na
životné prostredie podľa zákona EIA. Navrhovaná činnosť sa má uskutočniť v katastrálnom území
Čadca. Uvedené územie bolo posúdené podľa zákona a sú známe vplyvy na životné prostredie.
Navrhovaná činnosť nevyvolá nové významné vplyvy. Opatrenia pre túto navrhovanú činnosť boli
uložené z dôvodu požiadaviek pripomienkujúcich subjektov a budú vyhodnotené v rámci povoľovacieho

konania. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať
podľa zákona EIA, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručené k predmetnému zámeru k
navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA.

10. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru k navrhovanej činnosti, vyjadrení
subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta
vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa
osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva,
súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru k navrhovanej činnosti

prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje
práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Žalovaný
sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom, v konaní prvostupňového
orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné odvolaním
napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov

navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo
ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné
ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

11. Žalovaný uzavrel, že na základe odvolateľom podaného odvolania, ako príslušný odvolací orgán
preskúmal zákonnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia ako aj celý spisový materiál v súlade s
§ 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k
záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi
ako aj v súlade s ustanovením § 46 správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so

zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Napadnuté rozhodnutie je
v súlade s hmotným ako aj procesným právom. Ďalej poukázal na relevantné zákonné ustanovenia
a uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení
námietok žalobcu (odvolateľa) žalovaný nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní

princípu právnej istoty odchýlil od právneho názoru prvostupňového orgánu, preto bolo rozhodnuté tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

13. V bode 1. správnej žaloby žalobca uviedol základné náležitosti správnej žaloby a stručne opísal

priebeh konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným.

14. V bode 2. „Preambula“ žalobca opísal právny vývoj na Slovensku najmä vo vzťahu k životnému
prostrediu, podrobil kritike činnosť správnych orgánov ako aj súdov a definoval svoje postaveniea úlohu ako ekologického spolku pri ochrane životného prostredia a presadzovaní zelenej transformácie
spoločnosti.

15. V rámci bodu 3. „Všeobecná časť – základné východiská“ žalobca popísal svoju činnosť ako
ekologickej organizácie, ktorá chráni a presadzuje verejné záujmy životného prostredia. Konštatoval, že
správneorgánypristupujúkaplikáciiprávachybneanepristupujúkžalobcoviakokadvokátoviverejného
záujmu v oblasti životného prostredia, naopak, snažia sa cez inštitút zneužitia práva vytvoriť zdanie,
že žalobcovi nejde o enviromentálne záujmy, čo je podľa žalobcu v rozpore s čl. 3 a čl. 9 Aarhuského

dohovoru. Poukázal pritom tiež na na čl. 29 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sú občianske združenia
určené aj na presadzovanie politických názorov; a tiež na čl. 30 ods. 1 Ústavy SR.

16. Žalobca tiež poukázal na čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a čl.
152 ods. 4 Ústavy SR a na ustanovenia čl. 37 a čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej
únie. Žalobca má za to, že žalovaný nechce uznať ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali

ovplyvňovať ich prácu a činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti správnych orgánov
v administratívnych konaniach. Takýto prístup k aplikácii práva žalobca považuje za šikanózny výkon
práva zo strany správnych orgánov a správne orgány v určitých situáciách pristúpili k neoprávnenému
odopieraniu účastníctva žalobcu.

17. Žalobca uviedol kritiku orgánov verejnej správy tiež v tom, že nesprávne a nedôsledne aplikujú
právne predpisy na úseku účasti verejnosti vo veciach ochrany životného prostredia, a tieto práva sú
aj reálne odopreté. Uviedol, že vykonáva svoju činnosť v súlade so zásadami, na ktorých je postavené
správne právo ako európske správne právo, a to so zásadou právnej istoty vyplývajúcej z § 3 ods.
4 Správneho poriadku a zásadou legitímnych očakávaní, avšak správne orgány v konaniach, kde

vystupuje žalobca ako zástupca verejnosti, postupujú v rozpore s týmito zásadami. Poukázal pritom tiež
na nález Ústaveného súdu SR sp. zn. I.ÚS 306/2010 z 08.12.2010. Uviedol, že žalovaný prvostupňový
aj druhostupňový orgán sú kontrolované subjekty a žalobca je subjektom kontrolujúcim, ktorý má v
dôsledku§19zákonač.17/1992Zb.oživotnomprostredívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákon
o životnom prostredí“ alebo „zákon č. 17/1992 Zb.“) povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie

na poškodzovanie životného prostredia, pričom v zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR tak môže robiť len
v zmysle príslušných vykonávacích predpisov. Poukázal tiež na povinnosť eurokonformného výkladu
práva, ktorý vychádza aj z nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 666/2016 z 11.10.2016.

18. Žalobca v bode 4. správnej žaloby – „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ uviedol, že napadnuté

rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP),
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň
aj k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

19. V bode 5. „Odôvodnenie“ žalobca uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o
životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý
hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho

postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor
povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA zadefinoval
konkrétneenvironmentálnezáujmy,ktoréžiadalriešiťvpríslušnomkonanítak,abyúradsvyužitímnajmä
ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu vecí. Poukázal
na § 3 ods. 1,4 a 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj na § 19 zákona o životnom

prostredí.

20. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/115/2010 týkajúce sa
požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Namietal, že v odvolaní zadefinoval
svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Svojimi návrhmi naznačil

konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu environmentálnych záujmov.
Vo výrokovej časti mal prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky,
ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce
zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže uviesť aj podmienky, ktoré súvýsledkom samostatnej a odôvodnenej úvahy orgánu, prijatej na základe jeho vlastnej odbornej činnosti.
Pri formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3 zákona
oEIA).Vzmysle§20apísm.a)zákonaEIAmározhodnutieobsahovaťzdôvodnenieuvedeniauložených

podmienok a/alebo súčasne zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. V tejto súvislosti žalobca
namietal, že nerozumie, prečo ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, sa nepremietlo priamo do výroku
prvostupňového rozhodnutia, alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok
v zmysle jeho zákonných povinností. Je pravdou, že žalobca nemá právny nárok na implementáciu
jednotlivých svojich pripomienok alebo námietok, ale má nárok na určitú kvalitu rozhodnutia, kde sa

príslušný správny orgán musí náležite vysporiadať so všetkými pripomienkami a námietkami, pričom
konštatovanie, že námietka je nedôvodná nemožno považovať za riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti
poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/21/2021 týkajúce sa prístupu
verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

21. Žalobca tiež argumentoval, že ak prvostupňový orgán neakceptuje návrhy odvolateľa, musí určiť iné

– vo výsledku porovnateľné alebo účinnejšie environmentálne opatrenia a svoj výber opatrení náležite
zdôvodniť. Prvostupňový orgán aj žalovaný majú dostatočné množstvo hmotnoprávnych predpisov
určujúcich jednotlivé opatrenia na zabránenie poškodzovania životného prostredia, ale napriek tomu
žiadne z týchto konkrétnych opatrení nie je priamo uvedené v rozhodnutí, čo považuje za nenaplnenie
účelu zákona EIA. Žalobca je toho názoru, že príslušný orgán mal ako zmierňujúce opatrenia podľa §

29 ods. 13 zákona EIA v žalovanom rozhodnutí uviesť zmierňujúce opatrenia minimálne v rozsahu tzv.
cestnej zelene podľa § 14 cestného zákona, a to tak, že na základe technických podmienok SSC by
v odbornej diskusii medzi navrhovateľom a žalobcom našli vhodný a primeraný rozsah a formu týchto
opatrení. Neurčením ani minimálneho opatrenia žalovaný nesprávne právne vec posúdil. Dôvodil, že
v predmetnej veci síce ide o rekonštrukciu už existujúceho mosta, táto rekonštrukcia zasiahne brehy

rieky Kysuce ako aj priľahlú zeleň. Podľa žalobcu obnova biodiverzity územia je primeraným a správnym
opatrením, avšak orgány verejnej správy sa touto možnosťou nezaoberali, žiadnym spôsobom sa
s ňou nevysporiadali a len konštatovali, že sa nepredpokladá vplyv na ekosystémy, čo považuje
žalobca za nezákonné, kedy si prvostupňový orgán ani žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav
a jeho rozhodnutie nemohlo byť vydané v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Podľa žalobcu

v zmysle § 17 ods. 1 zákona o životnom prostredí je priamou povinnosťou navrhovateľa aplikovať
zmierňujúce a preventívne ekologické opatrenia priamo pri zdroji a je povinnosťou orgánov verejnej
správy zabezpečiť dodržiavanie týchto zákonných povinností navrhovateľom, pričom tieto povinnosti
majú byť premietnuté do rozhodnutia, čo sa v tomto prípade podľa žalobcu nestalo. Žalobca konštatoval,
že sa najmä v správnom konaní snaží nielen o zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutí vydaných

správnymi orgánmi a k súdnemu konaniu sa uchyľuje, len ak vidí zrejmú nezákonnosť, neodstránenú
aj druhostupňovým orgánom verejnej správy.

22. Žalobca ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z
podkladov pre ďalšie povoľovacie konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť

vtejtofázekonaniadefinovalsvojzáujemnaochraneživotnéhoprostrediaanavrholkonkrétneopatrenia
na ochranu týchto záujmov. Žalobca zdôrazňoval nevyhnutnosť riadneho, náležitého odôvodnenia
rozhodnutia, ktoré je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 10Sža/15/2011, z ktorého vyplývajú závery vo vzťahu k požiadavkám na odôvodnenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil

kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie
spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Žalobca
považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol
a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa
v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal.

Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov,
najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry.
V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu
a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

23. Ďalej žalobca poukázal na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/132/2015 a sp. zn.
5Sžo/29/2013 o postupe správnych orgánov pri vysporiadaní sa s návrhmi účastníkov
konania a o ich voľnom uvážení. Podľa žalobcu v rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek
úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Z napadnutých rozhodnutí nie jezrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiadúce z dôvodu absencie ostatných
náležitostí odôvodnenia rozhodnutia.

24. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/11/2013 vo vzťahu
k požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, konkrétne k aplikácii inštitútu
voľnej úvahy. Ďalej poukázal na to, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne a
dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá ale musí vychádzať

z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v
rozhodnutísprávnehoorgánu,inaksasprávnyorgándopúšťasvojvôle.Napadnutérozhodnutiejeztohto
dôvodu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu
relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. V zmysle judikatúry ÚSSR
samotný účastník konania má mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je vyjadrenie právne významné,
či obsahuje také skutkové tvrdenia a právne dôvody, na ktoré je z jeho strany potrebné reagovať alebo

inakjevhodnésaknemuvyjadriť.Relevantnosťinformáciívdanomprípadenemáposudzovaťžalovaný,
ale verejnosť, ktorá zváži, či sa k týmto informáciám chce vyjadriť.

25. Napadnuté rozhodnutia sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je

v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový ani odvolací orgán
sa s argumentmi žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal
ani s vadami odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným

odôvodnením.

26. V bode 6. „Prejudiciálne konanie“ žalobca uviedol, že aplikácia zákona EIA má viaceré aspekty
výkladu práva, ktoré sú priamo späté s eurokonformným výkladom práva. Bol toho názoru, že súčasná
aplikačná prax v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je nesúladná s platným slovenským

právnym poriadkom ako aj právom európskej únie. Mal za to, že krajský súd v prípade nejasnosti pri
aplikácii práva Európskej únie má možnosť v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať
Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv.
Vzhľadom na vyššie uvedené požiadal súd o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti
posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 ZFEÚ.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti ako aj v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa neho je predmetné rozhodnutie vydané v súlade so

zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke správne. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v
súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade
s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky a skutočnosti uvádzané v žalobe považuje žalovaný za
nedôvodné a účelové. Prvostupňový orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu
navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na

životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy
súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane kritériá pre
zisťovacie konanie podľa Prílohy č. 10 k zákonu EIA. Podľa žalovaného je rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a jeho odôvodnenie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z
dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný následne

na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom ako príslušný odvolací orgán
preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj celý spisový materiál v súlade s ustanovením §
59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k
záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi
ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so

zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Následne žalovaný zopakoval
priebeh konania. Podľa žalovaného prvostupňový orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistilpresne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si aj zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie.
Vydané rozhodnutie aj náležite odôvodnil, s čím sa taktiež v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný.

28. K správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby
uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich
porušovanie bez toho, aby uviedol akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal
prvostupňový resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby
je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania, čo je

možné pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručených tunajšiemu úradu
(konania pred správnym súdom sp. zn. 31S/46/2020, 31S/47/2020, 31S/35/2020, 31S/60/2020,
30S/91/2020, 30S/81/2020, 31S/100/2020, 31S/140/2020, 31S/73/2020, 30S/149/2020, 30S/154/2020,
30S/172/2020, 30S/175/2020, 30S/114/2021, 30S/213/2021, 30S/9/2022, 30S/12/2022).

29. Žalovaný tiež uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu. Žalobca tiež uviedol, že sa prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne
vysporiadal s pripomienkami, pričom opäť iba konštatuje túto skutočnosť bez toho, aby tieto pripomienky
bližšie rozviedol vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého
rozhodnutia tak podľa žalovaného žalobca vo svojej žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh

navrhovanej činnosti. Všetky citácie rozsudkov, ktoré uvádza vo svojej žalobe sú vytrhnuté z kontextu
a vzťahujú sa vždy na konkrétnu posudzovanú vec, pričom žalobca opäť neuviedol, ako by mohli
byť v nich prijaté závery aplikovateľné aj na toto konkrétne konanie. Žalobca použil takmer identickú
správnu žalobu aj voči rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy bez toho, aby upravil jej obsah
vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. Rovnakým spôsobom žalobca zasiela stanoviská ku

konaniam vedeným v zmysle zákona EIA. Takéto konanie žalobcu potom uberá na vážnosti ním
zaslaných pripomienok, keďže z jeho stanovísk je vždy evidentné, že nedostatočne oboznámil s
navrhovanou činnosťou (zmenou navrhovanej činnosti) a jeho pripomienky sú tak vo vzťahu ku
konkrétnej navrhovanej činnosti buď absurdné alebo často neadekvátne posudzovanej činnosti. Žalobca
si na podklade takéhoto stanoviska uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa z hľadiska nedôvodných

pripomienok javí ako nezmyselné a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Potom
najpodstatnejšou otázkou vo vzťahu ku konzultáciám je posúdenie, či koncepcia príslušných ustanovení
zákona EIA zavádza povinnosť alebo možnosť správnemu orgánu vykonať konzultácie. Ak je posúdenie
nevyhnutnosti vykonania konzultácií na správnej úvahe konajúceho správneho orgánu, správny orgán
pochopiteľne nenariadi ich vykonanie na podklade nedôvodných a často absurdných pripomienok

žalobcu. Z ustanovenia § 29 ods. 3 vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať
primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23
ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti
dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu,
príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené

stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a
relevantnosti pre konkrétny prípad.

30. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami
a návrhmi dotknutých orgánov. Výstupom zisťovacieho konania je rozhodnutie o tom, či sa zámer

alebo zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré správny orgán prvého
stupňa na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri tom na kritériá stanovené
zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru navrhovanej činnosti. Žalovaný považuje za
dostatočne preukázané, že si prvostupňový orgán splnil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, a teda umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom pre

rozhodnutie, pričom poukázal na obsah Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/286/2013 zo
dňa 18.09.2014.

31. Žalobca tiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, pritom
žalovaný sa vysporiadal s celým obsahom podaného odvolania. Žalovaný síce preskúma rozhodnutie

prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane predloženého spisového materiálu, ale v prípade,
že nezistí pochybenia majúce za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa primárne zaoberá vyhodnotením odvolacích námietok a tieto boli podľa názoružalovaného v druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotené dostatočne. V odôvodnení prvostupňového a
ani druhostupňového rozhodnutia neabsentuje správna úvaha príslušného správneho orgánu.

32. Žalovaný uzavrel, že sa plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, v konaní
prvostupňového orgánu nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by
bolo potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Zároveň žalovaný uviedol, že
považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhuje správnemu súdu zamietnuť žalobu žalobcu ako
nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 SSP.

33. Ďalší účastník 2/ - Mesto Čadca k správnej žalobe uviedol, že zotrváva na písomnom podaní
zo dňa 13.09.2021, v ktorom sa vyjadrilo k odvolaniu žalobcu. K správnej žalobe uviedol, že v bode
2. Preambula a v bode 3. Všeobecná časť – základné východiská žaloba opisuje a konštatuje vývoj
dejín slovenskej spoločnosti a tento vývoj negatívne komparuje so súčasným hodnotovým stavom
spoločnosti. Podľa ďalšieho účastníka 2/ sa žalobca správnou žalobou zaoberá dejinnými faktami,

ktoré sa správnou žalobou podanou v 21. storočí nedajú meniť, rušiť alebo vrátiť na nové konanie
a nesúvisia s meritom veci. Žalobca sa ďalej podľa neho venuje teoretickým tvrdeniam, ktoré opisujú
komentované znenia právneho poriadku. Žalobca podľa neho neuvádza právne a skutkové argumenty
s uvedením rozhodujúcich skutočností, ktoré by posilnil dôveryhodnými dôkaznými prostriedkami tak,
aby tieto spochybnili zákonnosť vydaných rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej

správy. Ďalší účastník 2/ považuje rozhodnutie žalovaného za vecne a právne správne. Uviedol, že
podľa žalovaného nie je potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie meniť a určovať ďalšie revitalizačné
opatrenia,nakoľkostanoveniepodmienoknaeliminovaniealebozmiernenievplyvunavrhovanejčinnosti
na životné prostredie je súčasťou výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Tiež konštatoval, že
prvostupňový orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva

a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Priamo do lokality
navrhovanej činnosti nezasahuje žiadne chránené územie alebo jeho ochranné pásmo. Navrhol preto
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

34. Ďalší účastník konania 1/ – Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest – Žilina

(navrhovateľ) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s rozhodnutím žalovaného. Uviedol tiež, že
má za to, že účelom stavby je odstránenie veľmi zlého stavebno-technického stavu existujúceho
mostného objektu umiestneného ponad rieku Kysuca. Navrhnuté je odstránenie nosnej konštrukcie
apoškodenejčastispodnejstavby.Počasstavbybudemostúplneuzatvorenýadopravabudevedenápo
obchádzkových trasách, hlavne po „malom obchvate“ po ceste I a pre pešiu dopravu bude vybudovaná

dočasná lávka. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k replike žalovaného a k vyjadreniam ďalších účastníkov

35. Žalobca v písomne podanej replike k vyjadreniu žalovaného a rovnako k vyjadreniam ďalších
účastníkov 1/ a 2/ uviedol, že žalobca sa vo svojej žalobe v časti „Preambula“ snaží poukázať na
potrebu úpravy rozhodovacej činnosti ako aj na samotné historické dopady, ktoré môžu nastať v prípade
neodstránenie tejto rozhodovacej praxe. Konštatoval, že výkladové hľadiská samotných právnych
noriem sa nezameriavajú len na gramatický výklad, ale je ich potrebné vnímať aj cez ich históriu,

pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013 z 23.05.2013. Zopakoval, že vo
výrokovej časti mal prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky,
ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie. Nemusí uviesť len podmienky vyplývajúce
zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti, ale môže uviesť aj podmienky, ktoré sú
výsledkom samostatnej a odôvodnenej úvahy orgánu, prijatej na základe jeho vlastnej odbornej činnosti.

Pri formulovaní podmienok však má vychádzať aj zo stanovísk doručených k zámeru (§ 29 ods. 3
zákona o EIA) a súčasne platí, že v zmysle § 20a písm. a) zákona EIA má rozhodnutie obsahovať
zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasne zdôvodnenie absencie navrhovaných
podmienok. Podľa žalobcu v predmetnom rozhodnutí absentuje akékoľvek zdôvodnenie uvedenia alebo
v danom prípade skôr neuvedenia opatrení, ktoré navrhol. Žiadal preto súd, aby vyhovel predmetnej

žalobe tak ako bola doručená súdu a zotrval na všetkých v nej uvedených tvrdeniach v celom rozsahu.

36. Ďalšie vyjadrenia neboli podané žiadnym účastníkom konania.37. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde
v Žiline pod spisovou značkou 31S/56/2022, prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho
súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: ZA-31S/56/2022.

Posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 06.12.2023, nakoľko o jeho nariadenie požiadal
žalobca. Keďže na nariadené pojednávanie sa žiadny z účastníkov konania ani verejnosť nedostavili,

správny súd podľa § 137 ods. 3 SSP verejne vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného
vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu.

39. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania,

ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

45. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný

chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

46. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k
integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so

zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného

prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona EIA na účely tohto zákona

a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane
vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,

určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov

presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej
zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného
prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť

alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,
k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na
životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení
činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie

je v zákone uvedené inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne
dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že
mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené
v tomto zákone má záujem na takom konaní.

48. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené
v písmene b),
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel

rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti,
c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,

d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8
časti A ustanovená,
e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)
a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už

posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré
je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,
realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,

g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá
podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

49. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem
všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje
a. odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b. odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s

jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s
odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej
činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a
c. ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

50. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá

obec doručia písomné stanoviská23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia;
ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť
môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru
na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko
sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na

stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať
pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

51. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na
svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o

a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b)svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v
zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,

c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,

f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie
pripomienok alebo otázok,

h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

52. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky
podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v

povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

53. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

54. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom

zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

55. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu
písomne a elektronicky
a. zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo

b. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

56. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru

alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

57. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v

prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

58. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane §
22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

59. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je
v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu,
dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle.

60. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom

konaní.

61. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,
okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v

ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

62. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických

dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov. Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými
subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o

strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných
vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo
upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. Príslušný orgán uvedievýsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom
stanovisku podľa § 14 a 37.

63. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

64. Podľa § 65g ods. 1 zákona EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného

stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie
prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci
orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán,
dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné

podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

65. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

66. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a

zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak
to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány
dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a
iných osôb.

67. Podľa § 19 od. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v
elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny
orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na
podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

68. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

69. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre
ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.70. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

71. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa o tom, že navrhovateľom (ďalším účastníkom konania 1/) oznámená
navrhovanáčinnosť,ktorejúčelomjeodvrátenieveľmizléhostavebno-technickéhostavunaexistujúcom
mostnom objekte situovaného na pozemkoch mesta Čadca, a to demoláciou nevyhovujúcej nosnej

konštrukcie mosta a jej nahradením novou nosnou mostnou konštrukciou, sa nebude posudzovať podľa
zákona EIA.

72. V rámci bodov správnej žaloby 2. „Preambula“ a 3. „Všeobecná časť – základné východiská“ žalobca
len opísal právny vývoj a situáciu na Slovensku, kritizoval činnosť a aplikáciu práva správnymi orgánmi
a súdmi a definoval svoje postavenie a úlohu ako ekologického spolku pri ochrane životného prostredia,

pričom v týchto bodoch predniesol len všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na
vybrané ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ bez priliehajúcej skutkovej a právnej
argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec.

73. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti
(§ 18 - § 39) zákona o EIA preto musí spĺňať náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho
orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na
zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, a tiež náležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Z uvedeného

vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí obsahovať také odôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej
správy vysporiada aj s podstatnými námietkami účastníka vo veci. V tejto súvislosti správny súd
zdôrazňuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednou zo záruk spravodlivého
procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti
správneho rozhodnutia je pritom potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní

preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR)
a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

74. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa

prvostupňový orgán a žalovaný riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Správny súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, má za to, že
tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia
sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania
bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania

a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení
navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti
na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto
navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. Správny súd ďalej
uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi

nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca
tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán
verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej
argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto
prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je

potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu
SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka
veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom).

75. K odvolacím námietkam uplatneným žalobcom, podľa ktorých odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia neobsahuje skutkové a právne posúdenie veci, správny súd uvádza, že odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného reaguje na jednotlivé námietky uvedené žalobcom v odvolaní, ktoré vyhodnotil
a svoju úvahu pri ich vyhodnocovaní dostatočne zdôvodnil. Žalobca v žalobe iba všeobecne uviedol,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým,že je nedostatočne odôvodnené a absentuje v ňom správna úvaha ako sa žalovaný vysporiadal
s pripomienkami žalobcu k navrhovanej činnosti, pričom však žalobca neuviedol akým spôsobom došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť právneho
posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Je potrebné uviesť, že správny súd
prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v
§ 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby
je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá

oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené
všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať
len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením
veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

76. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok

so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.
všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.

77. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov
a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil
vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov,

či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia

alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza
zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo
vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v
zásade nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia,t.j.jehorozsahjeobmedzenýúčelomsprávnehosúdnictva(§119ods.1SSP).Úlohousúdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené
zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval, v čom
sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického

uvažovaniavrámcipreskúmanianapadnutéhorozhodnutiavrozsahuazdôvodovuvedenýchvsprávnej
žalobe tak, ako boli žalobcom formulované, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.78. Podľa správneho súdu neobstoja ani žalobné námietky žalobcu, podľa ktorých prvostupňové
rozhodnutie neobsahuje ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval žalobca v rámci pripomienok (vrátane
zmierňujúceho opatrenia v rozsahu tzv. cestnej zelene podľa § 14 cestného zákona), keď tieto

zaslal na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi 1/, ktorý sa k nim vyjadril a prvostupňový orgán sa nimi
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal a jednotlivé pripomienky riadne vyhodnotil. Žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí taktiež zaoberal jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zaslal najprv na vyjadrenie a následne sa nimi v napadnutom
rozhodnutívysporiadal.Správnysúdpretonámietkužalobcu,ženapadnutérozhodnutiejenedostatočne

odôvodnené, nakoľko neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods. 13 zákona EIA vyhodnotil
ako neopodstatnenú. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie
kritériá, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na
stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona. Správny súd tiež poukazuje na
skutočnosť, že prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol aj podmienky na eliminovanie

alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktorými sa musí navrhovateľ
riadiť. Skutočnosť, že nejde o opatrenia, ktoré navrhoval práve žalobca, nie je dôvodom na zrušenie
napadnutých rozhodnutí. Prvostupňový orgán vychádzal pri rozhodovaní z komplexných výsledkov
zisťovacieho konania, t. j. nielen z vyjadrenia a pripomienok žalobcu, a na základe vyhodnotenia
všetkých skutočností a vyjadrení dotknutých orgánov a verejnosti stanovili podmienky na eliminovanie

alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie tak ako je uvedené vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia.

79. Správny súd má tiež za to, že prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
pripomienkami, ktoré mu boli doručené zo strany dotknutých orgánov. Z obsahu administratívneho

spisu jednoznačne vyplynulo, že prvostupňový orgán ako príslušný orgán vychádzal z komplexných
výsledkov zisťovacieho konania. Dotknuté orgány – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný
závod Piešťany, Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy
ochrany ovzdušia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Okresné riaditeľstvo
hasičského a záchranného zboru v Čadci a Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy

a pozemných komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry – nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality
zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, vyslovili vo svojich stanoviskách
názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Z administratívneho spisu
tiež vyplynulo, že svoje pripomienky neuplatnili v zákonom stanovenej lehote Mesto Čadca, Žilinský
samosprávny kraj, Okresný úrad Čadca, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia a Okresný úrad

Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresný úrad Čadca, odbor životného
prostredia, úsek štátnej správy ochrany vôd a úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a úsek
odpadového hospodárstva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, a preto sa tieto podľa § 23 ods. 4 zákona EIA považujú za súhlasné
stanoviská. Žalobca podal pripomienky listom (elektronické podanie) zo dňa 26.7. 2021. Prvostupňový

orgán listom zo dňa 27.7. 2021 vyzval navrhovateľa (ďalší účastník 1/) o doplňujúce informácie na
objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z tohto stanoviska podľa § 29 ods. 10 zákona
EIA. Navrhovateľ následne listom zn.: SSC/1461/2021/6451/26764 zo dňa 11.8. 2021 doručil písomné
stanovisko k jednotlivým pripomienkam stanoviska žalobcu a prvostupňový orgán následne všetky
pripomienky žalobcu zobral na vedomie a vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí. Zo zhodnotenia

predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy,
ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v
záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona
EIA. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán sa starostlivo zaoberal všetkými pripomienkami,
ktoré mu boli kvalifikovaným spôsobom doručené, tieto vecne posúdil a navrhnuté opatrenia dotknutých

orgánov na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie prevzal do výrokovej časti
svojho rozhodnutia.

80. Správny súd tiež poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol žalobca v
rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne

vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri rekonštrukcii mosta, a teda žalobca v
konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce
uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite.81. Námietka žalobcu o tom, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej,tiežniejedôvodná.Správnysúdpreskúmalpostupprvostupňovéhoorgánuažalovaného,pričom

sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že tak
prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Správny súd má za to, že
prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona EIA,
pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť,
ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, pričom vo

výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie
a v ďalšom procese konania je navrhovateľ povinný rešpektovať. Správny súd poukazuje na to,
že na základe výsledkov zisťovacieho konania a doručených stanovísk prvostupňový orgán dospel
k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude posudzovaná podľa zákona EIA, pretože jednotlivé
dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti vyjadrili buď v tom zmysle, že určili, ktoré z podmienok
musí navrhovateľ v ďalšom konaní dodržiavať resp. boli bez pripomienok.

82. Podľa názoru správneho súdu zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona č.
43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom
prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý
je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového

orgánu resp. Ministerstva životného prostredia SR. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého
rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení
zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku), o
podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na

konkrétny dopad na práva žalobcu resp. na verejný záujem v oblasti životného prostredia, len na základe
vlastnýchúvahazáverovžalobcu,navecnýprieskumsprávnymsúdomnepostačuje.Išloonekonkrétne,
všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového orgánu.
Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti.

83. Námietka žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, je tiež len
všeobecná a nie je dôvodná. Naopak, ako už správny súd uviedol, zistenie skutkového stavu považuje
správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným
ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

84. Ďalšie body správnej žaloby, poukazy na vnútroštátnu a medzinárodnú právnu úpravu, na judikatúru
Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, sú bez priliehajúcej argumentácie, ktorá by prepájala
túto právnu úpravu a závery judikatúry s prejednávanou vecou. Žalobca v správnej žalobe uvádza aj
konštatovania týkajúce sa transpozície Aarhuského dohovoru, popisuje svoje zámery a svoju činnosť,

uvádza skutočnosti o svojom pôsobení v administratívnych konaniach vo veciach životného prostredia
a o zdôvodňovaní potreby iniciovať konanie pred správnymi súdmi na základe podanej správnej
žaloby, prednáša všeobecnú kritiku aplikačnej praxe orgánov verejnej správy či súdov, avšak v týchto
bodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči
preskúmavaným rozhodnutiam, a preto takéto žalobné námietky nie sú dôvodné.

85. Žalobca v žalobe v bode 6. „Prejudiciálne konanie“ požiadal súd o položenie otázky o súladnosti
aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ. Správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa
zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi

relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16.12.2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod
91, a z 09.11.2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29). Správny súd v prejednávanej
veci nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom EÚ, preto tomuto návrhu žalobcu nevyhovel.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutiežalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190
SSP žalobu zamietol.

87. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

88. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Keďže žalobca nebol

v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

89.Náhradutrovkonanianepriznalsúdaniďalšímúčastníkomkonaniavzmysle§169SSP(acontrario),
pretože im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil správny
súd. O priznanie iných trov ďalší účastníci konania nepožiadali.

90. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.

3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2

písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.