Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4221010201
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4221010201.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,

PhD. a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 05. 2023
sp. zn. 2T/36/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom D.
E. F., prechodne bez prihlásenia C.,
G. H. XX/XX,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa XX. XXXXXXXXX XXXX v čase okolo XX.XX hod. v C., G. H. I. XX G. J. I. XXX po
predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol svoju družku B. B., narodenú XX. XXXXXXX XXXX, tým,
spôsobom, že schmatol drevenú stoličku, ktorou poškodenú najmenej štyrikrát udrel do oblasti chrbta,
útoku ktorému sa poškodená bránila zodvihnutím oboch svojich rúk, do ktorých ju ďalej touto stoličku
udieral, čím poškodenej spôsobil trieštivú zlomeninu dolnej tretiny lakťovej kosti vpravo s posunutím
úlomkov, odreniny oboch rúk a pomliaždenie chrbta v oblasti hrudníka vľavo v lopatkovej čiare s dobou
liečenia najmenej osem týždňov, pričom závažne bol ovplyvnený jej obvyklý spôsob života v dĺžke tri

týždne, počas ktorých musela nosiť sadrovú fixáciu na pravej hornej končatine,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.

Za to sa mu u k l a d á

podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného

zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek2 Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 Trestného zákona sa mu
výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa§51odsek2,odsek3písmenof/,odsek4písmenoa/Trestnéhozákonasamuukladajúpovinnosti
spočívajúce:
- v zákaze kontaktu s poškodenou B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. H. XX, v akejkoľvek
forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami,

- v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. H. XX, na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia,
- v povinnosti v lehote a v čase určenom probačným a mediačným úradníkom sa k tomuto dostavovať
a oznamovať každú zmenu svojho pobytu.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným
rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/37/2021 zo dňa 20. mája 2021, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa XX. XXXXXXXXX XXXX G. I. K. XX.XX hod. v C., G. H. I. XX v byte číslo XXX po predchádzajúcej
slovnej hádke fyzicky napadol svoju družku B. B., narodenú XX. XXXXXXX XXXX, tým, spôsobom, že

schmatol drevenú stoličku, ktorou poškodenú najmenej štyrikrát udrel do oblasti chrbta, útoku ktorému
sa poškodená bránila zodvihnutím oboch svojich rúk, do ktorých ju ďalej touto stoličku udieral, čím
poškodenej spôsobil trieštivú zlomeninu dolnej tretiny lakťovej kosti vpravo s posunutím úlomkov,
odreniny oboch rúk a pomliaždenie chrbta v oblasti hrudníka vľavo v lopatkovej čiare s dobou liečenia
najmenej osem týždňov.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 42
ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 4 mesiace, na výkon ktorého o podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/37/2021 zo dňa 20. 05. 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce a k vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, ktorý do zápisnice

o hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojej obhajkyne, vyjadril nesúhlas
s rozsudkom súdu I. stupňa. Vyslovil názor, že boli dané dôvody uvedené v § 321 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por.

Nestotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu I. stupňa v tom smere, že by bola dokázaná jeho
vina. Podľa jeho názoru, zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné
a neúplné a súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Na základe vykonaného dokazovania, výsluchmi poškodenej, svedkov a oboznámením všetkých
dôkazných prostriedkov, považoval za jednoznačne preukázané, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený

v napadnutom rozsudku a že ho spáchal on. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,že jeho vina bola preukázaná v súlade s obžalobou. Uvedené tvrdenie však nevyplýva z vykonaného
dokazovania. Síce súd I. stupňa poukázal na jeho výpoveď z prípravného konania, a to pred vznesením
obvinenia, ako aj po vznesení obvinenia, avšak vtedy vypovedal bez prítomnosti obhajcu a policajti robili

na neho nátlak. Nevedel, že môže žiadať obhajcu, o tom nebol poučený, navyše nevie čítať, nerozumie
po slovensky, tak ani nevedel, čo mu dali podpísať.
Poškodená na hlavnom pojednávaní povedala pravdu, keď uviedla, že spadla a udrela sa, a nie jeho
vinou si zlomila ruku. To isté mal vypovedať aj on na hlavnom pojednávaní a toho sa aj držal. Výpoveď
poškodenej z obdobia pred vznesením obvinenia považoval za neprípustný dôkaz, rovnako aj svoju

výpoveď pred vznesením obvinenia. Po vznesení obvinenia poškodená uviedla pred súdom I. stupňa
pravdu, teda žiadna jej usvedčujúca výpoveď, ktorá by bola prípustná ako dôkaz v trestnom konaní,
nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako ani zo strany súdu I. stupňa vyprodukovaná.
Čo sa týkalo vzniku zranení poškodenej, bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. Štefanom
Kovácsom,ktorývychádzalzvýpovedípoškodenej,ktorúučinilapredvznesenímobvinenia.Jehozávery
tak trpia takou právnou vadou, ktorá má za následok nepoužiteľnosť takéhoto dôkazu. Uvedený znalec

bol vypočutý pred súdom I. stupňa, pričom v rámci svojej výpovedi uviedol, že zranenia poškodenej sa
mohli stať aj inak, ako uvádzala poškodená. Po výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní žiadal,
aby bol do konania pribratý znalec z odboru chirurgie a aby bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok
na spôsob vzniku zranení poškodenej, a to aj s poukazom na výpoveď uvedeného znalca, ktorý pripustil
možnosť, že sa zranenia poškodenej mohli stať inak, než prvotne uviedla. Tento návrh súd I. stupňa

odmietol vykonať.
Na základe výsledkov z doteraz vykonaného dokazovania mal obžalovaný za to, že jeho vina sa nielenže
nepotvrdila, ale z mnohých dôkazov bola aj vyvrátená. Poukázal na základnú zásadu trestného konania,
že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu a vymýšľať scenáre možných iných priebehov,
dejov, vrátane motívu a účasti iných osôb. Výrok o vine môže byť vždy založený len na takých dôkazoch,

ktoré úplne vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a spáchal
ho obžalovaný.
Zamietnutie dôkazov obžalovaným navrhovaných, rozpory v dokazovaní, pochybnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi vyvrátené, ako aj nezaoberanie sa súdu I. stupňa s výpoveďou znalca, považoval
za zásadné porušenie práva na obhajobu.

Opakovane trval na tom, že skutok, za ktorý bol uznaný vinným, sa nestal a trval na svojej nevine.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa v celom rozsahu a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom poukázala na písomné dôvody

podaného odvolania, ktoré nechcela žiadnym spôsobom zmeniť, ani doplniť. V konečnom návrhu
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení pred odvolacím súdom poukázal na skutočnosti vyplývajúce zo spisu,

na základe ktorých on sám dospel k záveru, že skutok nespáchal. Zároveň uviedol, že s poškodenou
už nežije a býva u sestry D. B..
V konečnom návrhu žiadal, aby bol oslobodený, lebo je nevinný.

Zástupca krajského prokurátora pred odvolacím súdom uviedol, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa

považoval vo svojej podstate za zákonný, odôvodnený a správny. Konštatoval, že jediné, čo bolo možné
vytknúť súdu I. stupňa, bolo vo výroku o treste, kde podľa jeho názoru súd I. stupňa neuviedol, či súhrnný
trest ukladal podľa zásad uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2 § 41 Trestného zákona. Mal však za
to, že z dôvodu absencie odvolania prokurátora uvedené pochybenie nebolo možné napraviť.
Odvolanie obžalovaného tak nepovažoval za dôvodné a navrhol ho ako nedôvodné podľa § 319

Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa vykonal
v trestnej veci obžalovaného rozsiahle dokazovanie a dospel k skutkovým záverom, že obžalovaný

v inkriminovaný deň dňa XX. XX. XXXX v čase okolo XX:XX hodine vo G. H. I. XX G. J. XXX, po
predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol svoju družku B. B. tak, že schmatol drevenú stoličku,
ktorou poškodenú najmenej 4x udrel do oblasti chrbta, pričom útoku sa poškodená bránila a svojím
konaním tak spôsobil poškodenej trieštivú zlomeninu dolnej tretiny ľavej kosti vpravo s posunutím
úlomkov, odreniny oboch rúk a pomliaždenie chrbta v oblasti hrudníka vľavo v lopatkovej čiare.

Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku tak,
ako mu bolo kladené, uviedol, že s družkou sa síce pohádali, ona sa zľakla a na základe paniky,
že ju zbije, vbehla do izby, kde do niečoho narazila alebo spadla a pri tomto utrpela zlomeninu ľavej
ruky. Policajnú hliadku mala privolať len preto, že sa zľakla. Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní
odstraňoval aj rozpory vo výpovedi obžalovaného. Súd I. stupňa vypočul na hlavnom pojednávaní

poškodenú B. B., pričom poukázal na jej tvrdenie, že sa s obžalovaným hádala, kričal na ňu, ona
sa zľakla, išla do izby a spadla pri skrini na ruku, ktorá sa jej zlomila. Sama poškodená uviedla, že
políciu zavolala preto, lebo sa s obžalovaným pohádali. Súd I. stupňa, vzhľadom na rozpory vo výpovedi
poškodenej z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní prečítal jej výpoveď z prípravného
konania, kde podrobne opísala, ako sa skutok stal a akým spôsobom jej mal obžalovaný spôsobiť

zranenia. Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne namietal, že na prvotnú výpoveď poškodenej
nie je možné prihliadnuť, vzhľadom na skutočnosť, že bola vykonaná síce po začatí konania vo veci,
avšak pred vznesením obvinenia a nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom. Ak by súd I. stupňa
aj neprihliadal na túto výpoveď poškodenej, v konaní boli zadovážené dôkazy, na základe ktorých
bolo možné konštatovať, že obžalovaný konal voči poškodenej takým spôsobom, ako bolo uvedené

v skutku napadnutého rozsudku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na lekársku správu zo dňa
13. 09. 2020, kde sama poškodená ako pacientka uviedla, že bola napadnutá inou osobou, a nie že
by spadla a tak utrpela zranenie. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na závery znaleckého
posudku znalca MUDr. Štefana Kovácsa, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, chirurgia, ktorý
v záveroch svojho znaleckého posudku konštatoval, že poškodená utrpela poranenia, ktoré vznikli

pôsobením tupého násilia s väčšou kinetickou energiou na jej pravé predlaktie, pôsobením tupého
násilia na obe jej ruky a chrbát v oblasti hrudníka v lopatkovej čiare vľavo so strednou kinetickou
energiou. Znalec ďalej konštatoval, že poranenia poškodenej s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli
pri napadnutí a zbití poškodenej inou osobou, a to opakovanými údermi (aspoň 4 údermi) s tupým
predmetom, pričom ako možný predmet útoku znalec uviedol aj stoličku. Pokiaľ obžalovaný namietal,

že zranenia poškodenej mohli vzniknúť aj iným spôsobom, je potrebné upriamiť pozornosť na výpoveď
znalca MUDr.ŠtefanaKovácsanahlavnompojednávanípredsúdomI.stupňa,kdenaotázkuobhajkyne
obžalovaného uviedol, že zranenie mohlo byť spôsobené aj iným spôsobom, ako vypovedala poškodená
pri podaní trestného oznámenia, ale 90 percent tých zranení vzniklo tak, ako ustálil, pretože zlomenina
bola takou zlomeninou, keď si človek bráni svoje telo. Poukázal aj na literatúru, z ktorej čerpal. Na

hlavnom pojednávaní aj názorne ukázal mechanizmus vzniku zlomeniny a pomenoval takúto zlomeninu
ako rapier fraktúra.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na ďalšie vo veci vykonané dôkazy,
a to aj na závery znaleckého posudku MUDr. Darie Strhanovej, ktorá konštatovala, že obžalovaný
v čase spáchania skutku trpel duševnou chorobou, a to zmiešanou poruchou osobnosti a abusom

psychostimulancií (vzhľadom na užitie pervitínu), ktoré nemali žiadny vplyv na jeho rozpoznávacie
schopnosti. Jeho ovládacie schopnosti v dôsledku užitého pervitínu však mohli byť znížené, avšak len
v nepatrnej miere.Na základe vykonaného dokazovania súd I. stupňa konštatujúc v skutku napadnutého rozsudku,
že poškodená sa liečila na vzniknuté zranenia najmenej 8 týždňov, dospel k právnym záverom, že
obžalovaný tak svojím konaním naplnil zákonné znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keďže poškodenej
mal úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchať na chránenej osobe – blízkej osobe, keďže
v danom čase žil s poškodenou ako druh a družka.
SúdI.stupňavšakpriustálenídobyliečeniapoškodenejsícevychádzalzozáverovznaleckéhoposudku,
kde znalec MUDr. Štefan Kovács konštatoval, že poškodená musela byť práceneschopná pre utrpené

zranenia zo dňa 13. 09. 2020 a doba liečenia a práceneschopnosti mala trvať u nej najmenej 8 týždňov.
Pre naplnenie zákonného znaku ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. sa rozumie
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorým je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely trestného zákona rozumie
porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej 42
kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Ako vyplýva zo spisového materiálu, predovšetkým zo záverov znaleckého posudku MUDr. Štefana
Kovácsa,následkomporanenia,ktorépoškodenáutrpela,tátomalabyťobmedzenávobvyklomspôsobe
života,bolesťamivmiesteporanení,pričomprepomliaždeniechrbtavoblastihrudníkavľavovlopatkovej
čiare a pre odreniny oboch rúk, musela užívať lieky zmierňujúce bolesti a musela si aplikovať na
postihnuté miesta lokálne prostriedky, ktoré tlmili bolesť postihnutých miest. Pre trieštivú zlomeninu

lakťovej kosti vpravo v dolnej tretine predlaktia s posunutím úlomkov musela byť poškodená operovaná
v celkovej anestézii, zlomené časti lakťovej kosti boli spojené kovovou dlahou, pričom tri týždne musela
nosiť sadrovú fixáciu na pravej hornej končatiny a po odstránení sadry musela chodiť na rehabilitáciu.
Na to, aby bolo možné konštatovať záver, že obžalovaný spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na zdraví,
musela mať táto závažne ovplyvnený obvyklý spôsob života. Takéto závažnejšie ovplyvnenie bolo

možné konštatovať len do doby sňatia sadrovej fixácie, pričom rehabilitáciu nebolo možné brať ako
závažné ovplyvňovanie obvyklého spôsobu života poškodenej. Táto skutočnosť viedla odvolací súd
k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu, keďže súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie, keď nevyhodnotil skutočnosti ohľadne naplnenia zákonných
znakov ťažkej ujmy na zdraví. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd upravil skutok tak, že

poškodená konaním obžalovaného utrpela zranenia popísané už v skutku napadnutého rozsudku súdu
I. stupňa s dobou liečenia najmenej 8 týždňov, pričom doplnil, že závažne bol ovplyvnený jej obvyklý
spôsob života v dĺžke 3 týždňov, počas ktorých musela nosiť sadrovú fixáciu na pravej hornej končatine.
Takto dospel k miernejšej právnej kvalifikácii konania obžalovaného, keď konštatoval, že obžalovaný
poškodenej úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe a tak naplnil

zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keďže poškodená bola v čase spáchania skutku družkou obžalovaného.

Pri ukladaní druhu a výmeru trestu odvolací súd vychádzal z kritérií uvedených § 34 Tr.
zák., pričom prihliadal nielen na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na

osobu páchateľa, ale aj na možnosť jeho nápravy. V prvom rade vzhľadom na odsúdenie obžalovaného
trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/37/2021 zo dňa 20. 05. 2021 pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. (pričom tohto konania sa mal opätovne
dopustiť voči poškodenej B. B. dňa XX. XX XXXX), si musel odvolací súd vyriešiť predbežnú

otázku, či je možné prihliadať na uvedené odsúdenie, pričom dospel k záveru, že na toto odsúdenie je
možné prihliadnuť. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné obžalovanému ukladať trest súhrnný,
keďže uvedeného konania sa dopustil skôr, ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok
za iný jeho trestný čin. Pri osobe obžalovaného rovnako ako súd I. stupňa, aj odvolací súd zisťoval
existenciu poľahčujúcich okolností uvedených § 36 Tr. zák., ako aj priťažujúcich okolností uvedených

v § 37 Tr. zák. Pri osobe obžalovaného však nezistil žiadnu z nich. Pokiaľ súd I. stupňa pri osobe
obžalovaného za súčasného ukladania súhrnného trestu zistil existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej
v § 37 písm. h/ Tr. zák., je potrebné uviesť, že na túto nebolo možné prihliadnuť, pretože by tak došlo
k porušeniu zásady zákazu dvojitého pričítania. Tak následne odvolací súd ukladal obžalovanému trest
odňatia slobody základnej zákonom stanovenej trestnej sadzbe pri § 156 ods. 2 Tr. zák., čo je rozpätie 1

rok až 3 roky. V prípade obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že je postačujúce na neho pôsobiť
trestom výchovným, a preto mu ukladal trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Tento trest mu ukladal,
ako už bolo vyššie uvedené, ako súhrnný podľa § 42 ods. 1. V zmysle zásada ukladania súhrnného
trestu pri ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. sa súhrnný trest vždy ukladá podľa zásad na uloženie úhrnnéhotrestu, preto pokiaľ prokurátor poukazoval na pochybenie súdu I. stupňa, že vo svojom výroku neuviedol
aj ustanovenie § 41 Tr. zák., toto nebolo pochybením, pokiaľ by nebol ukladaný trest za použitia § 41 ods.
2 Tr. zák., teda tzv. aspiračná zásada, čo v prípade obžalovaného neprichádzalo do úvahy, keďže mu bol

ukladaný trest za dva prečiny. Obžalovanému výkon uloženého trestu odvolací súd podmienečne odložil
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe v trvaní 3 rokov,
za súčasného uloženia povinností vyplývajúcich z § 51 ods. 2, ods. 3 písm. f/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., a to
zákazu kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na

vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, v povinnosti v lehote a v čase
určenomprobačnýmamediačnýmúradníkomsaktomutodostavovaťaoznamovaťkaždúzmenusvojho
pobytu.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest, zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. odvolací súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným rozkazom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 1T/37/2021 zo dňa 25. 05. 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce a k vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.