Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417206611
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8417206611.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcov: Mgr. A. Y., so sídlom kancelárie
L. hrdinov XXX/XX, L., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: neb. Q. S., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, L. L. U., právnymi nástupcami ktorej sú: 1. Y. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, L. L. U., 2. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, L. L. U., 3.
H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, L., 4. N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad A. XXX, 5. R. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, L. L. U. a 6. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, L. L. U.,
proti žalovanému: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, L. L. U., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa
18.10.2022 č.k. 3C 27/2017-144, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zo dňa 24.06.2019.

Odmietaodvolanieprotivýrokuouloženípovinnostižalovanémuzaplatiťsúdnypoplatokzavyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a proti výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie zo dňa 24.06.2019.

Žalobcom sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom prikázal z patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov do výlučného vlastníctva žalobcov rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX a
pozemok s par. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 773 m2, zapísané na LV č. XXX kat.
úz. L. L. U. a do výlučného vlastníctva žalovaného zariadenie kuchyne - kuchynská linka, chladnička,

teplovzdušná rúra, umývačka riadu, digestor, rohová lavica, stôl a stoličky, zariadenie obývacej izby -
obývacia stena, sedacia súprava, komoda, TV a CD veža, zariadenie spálne - vstavaná skriňa, komoda
a manželská posteľ, automatickú práčku, botník a skriňu z chodby. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému titulom vyporiadania sumu vo výške 9.649,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 2.745 eur
a súdny poplatok za odvolanie zo dňa 24.06.2019 vo výške 66 eur.

2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 12.08.2016,
právoplatným dňa 19.08.2016, sp. zn. 1K 29/2016 bol na majetok pôvodnej žalobkyne vyhlásený
konkurz, pričom z dôvodu vyhlásenia konkurzu došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctvamanželov - pôvodnej žalobkyne a žalovaného. Rovnako nebola sporná masa majetku patriaceho do
tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom strany zhodne uviedli, že do ich spoločného
vlastníctva patria nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX a

pozemok s parcelným číslom XXXX/XX. Okrem nehnuteľností do spoločného majetku patrili aj hnuteľné
veci,atozariadeniekuchyne-kuchynskálinka,chladnička,teplovzdušnárúra,umývačkariadu,digestor,
rohová lavica, stôl a stoličky, zariadenie obývacej izby - obývacia stena, sedacia súprava, komoda, TV a
CD veža, zariadenie spálne - vstavaná skriňa, komoda a manželská posteľ, automatická práčka, botník
a skriňa z chodby, kde sa strany sporu v priebehu pojednávania dohodli na hodnote týchto vecí v sume

2.000 eur ako aj na tom, že tieto hnuteľné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Z
titulu vyporiadania uvedených hnuteľných vecí, ktorých celkovú hodnotu strany sporu zhodne určili na
sumu 2.000 eur, žalobcom prislúcha nárok na vyplatenie sumy 1.000 eur od žalovaného.

3. Na druhej strane bol sporný rozsah záväzkov, ktoré majú byť uspokojené z majetku patriaceho
manželom, ako aj spôsob vyporiadania spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnému majetku a hodnota

vyporiadavaných nehnuteľností.

4. V otázke záväzkov žalovaný nepopieral, že spoločnými záväzkami sú záväzky v T. F. a.s. titulom
zmluvy o osobnom účte zo dňa 07.03.2011 v sume 372,45 eur a v L. L. a.s. titulom zmluvy o splátkovom
úvere v sume 9.826,96 eur. Uvedené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok vedenom v

konkurze sp. zn. 1K/29/2016 a zistené v celom rozsahu. Hodnota spoločných záväzkov manželov tak
predstavovala sumu 10.199,41 eur.

5. Žalovaný nesúhlasil s tým, že zo spoločného majetku manželov, konkrétne z výťažku z
predaja nehnuteľností, by mala byť uspokojená aj pohľadávka tretej osoby, ktorá je zabezpečená

nehnuteľnosťami patriacimi manželom. Konkrétne ide o záväzok voči L. L. a.s. v sume 58.000,69
eur, ktorý je záväzkom syna R. S., nar. XX.XX.XXXX na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
14.09.2011. Takáto námietka žalovaného je bez právnej relevancie, keďže veriteľ - L. L. a.s. si takúto
pohľadávku tretej osoby riadne prihlásil do konkurzného konania, táto pohľadávka bola správkyňou
konkurznej podstaty riadne zistená a tak isto nebolo sporné, že tento záväzok bol zabezpečený

zabezpečovacímprávomvzťahujúcimsanamajetokúpadcu,ktorýmjepôvodnážalobkyňa.Spoukazom
na ust. § 28 ods. 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, takýto veriteľ zapísaný do oddelenej
podstaty majetku môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý
zabezpečujejehopohľadávku.Vtomtoprípadejetakýmtomajetkomprávespoločnýnehnuteľnýmajetok
manželov, ktorý sa vyporiadava.

6. Vzhľadom na uvedené ustanovenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pri vyporiadaní bolo
potrebné nehnuteľný majetok prikázať do výlučného vlastníctva žalobcov, keďže len z tohto majetku
môže byť v prebiehajúcom konkurznom konaní uspokojený zabezpečený veriteľ L. L. a.s. Tak isto aj
spoločné záväzky manželov budú uspokojované v konkurznom konaní, pričom jediným majetkom ktorý

môže slúžiť na uspokojenie veriteľov je práve tento nehnuteľný majetok.

7. Ako neúčinná bola vyhodnotená procesná obrana žalovaného spočívajúca v tvrdeniach, že
speňažením nehnuteľného majetku by prišiel o svoje obydlie a vzhľadom na svoje zárobkové a
majetkové pomery by si už nebol schopný zabezpečiť iné bývanie. Na preukázanie týchto tvrdení

žalovaný v priebehu konania nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a preto nepriaznivé majetkové pomery
žalovaného v spore preukázané neboli. Prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného
by bolo v priamom rozpore s ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže všetky
spoločné záväzky ako aj záväzok tretej osoby zabezpečený spoločným majetkom manželov, budú
uspokojované v prebiehajúcom konkurznom konaní. Neunesenie dôkazného bremena stranou sporu

má za následok, že táto tvrdená skutočnosť zostala v konaní nepreukázaná.

8. Hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností správkyňa konkurznej podstaty určila v sume 89.500 eur.
Žalovaný tvrdil, že hodnota týchto nehnuteľností je v sume 120.012,21 eur, pričom poukázal na znalecký
posudok č. XX/XXXX vyhotovený Ing. R. M.. V procese dokazovania žalovaný z uvedeného súkromného

znaleckého posudku predložil len jednu stranu s uvedenou hodnotou nehnuteľností. Žalovaný súkromný
znalecký posudok ani po výzve súdu nepredložil, čím sa jeho skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty
nehnuteľností považovali za nepreukázané. Na strane druhej správkyňa konkurznej podstaty v spore
predložila súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný Ing. H. H., ktorý cenu nehnuteľnostíurčil na sumu 89.500 eur, pričom spomínaný znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. R. M.
bol jedným z podkladov pre vypracovanie aktuálnejšieho znaleckého posudku č. XX/XXXX. Nakoľko
správkyňa konkurznej podstaty v spore preukázala, že hodnota nehnuteľností je v sume 89.500 eur,

súd prvej inštancie vychádzal z tejto sumy pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva sporových
strán.

9. S poukazom na uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcova hnuteľné
veci do výlučného vlastníctva žalovaného.

10. Pri vyporiadaní sa vychádzalo zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké. Vzhľadom na závery
vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že žalobcovia majú voči žalovanému v rámci vyporiadania
nárok na 1/2 -vicu hodnoty hnuteľných vecí, ktorých hodnota bola ustálená na sumu 2.000 eur, teda
majú nárok na vyplatenie sumy 1.000 eur ako náhradu za hnuteľné veci, ktoré boli prikázané do
výlučného vlastníctva žalovaného. Keďže všetky spoločné záväzky budú uhrádzané v konkurznom

konaní, žalobcom vznikol nárok, aby im žalovaný uhradil v zmysle zásady parity a teda rovnakého
rozdelenia podielov 1/2 -vicu zo súm potrebných na úhradu záväzkov, sumu 186,23 eur zo záväzku
voči T., sumu 4.913,48 eur zo spoločného záväzku voči L.. a sumu 29.000,35 eur na úhradu záväzku
tretej osoby, ktorý je zabezpečený majetkom manželov. Celkovo tak žalovaný má z titulu vyporiadania
povinnosť voči žalobcom na vyplatenie sumy 35.100,06 eur.

11. Na strane druhej žalovaný má od žalobcov nárok na vyplatenie 1/2 -vice hodnoty nehnuteľného
majetku, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcov. Hodnota nehnuteľností bola zistená v
sume 89.500 eur, pričom 1/2 -vicu z tejto sumy tvorí suma 44.750 eur.

12. Titulom vyporiadania, po zohľadnení vzájomných nárokov strán sporu, má žalovaný od žalobcov
nárok na vyplatenie sumy 9.649,95 eur.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 C.s.p.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové
prejednanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že k vyhláseniu rozsudku došlo na pojednávaní v
jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že dňa 14.10.2022
telefonickysvojhoprávnehozástupcupožiadaloodročeniepojednávaniavytýčenéhonadeň18.10.2022
z dôvodu, že dňa 17.10.2022 mal byť prijatý do M. nemocnice, n.o., L. M. na kolonoskopické vyšetrenie,

kde bol hospitalizovaný aj dňa 18.10.2022 a teda sa nemohol objektívne zúčastniť pojednávania.
Zároveň svojmu právnemu zástupcovi na jeho e-mail zaslal lekársku správu potvrdzujúcu vyššie
uvedené skutočnosti o hospitalizácii, ktorá bola doručená súdu spolu so žiadosťou o odročenie
pojednávania. Napriek tejto skutočnosti mu bolo oznámené, že súd túto žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptuje, nakoľko ju nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa

§ 183 C.s.p. V konaní pred súdom chcel ozrejmiť dôležité skutočnosti, na ktoré by mal súd prihliadať
skôr ako vo veci vyhlási rozhodnutie.

15. Rozsudkom bolo uložené žalobcom zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu vo výške
9.649,95 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Suma vo výške necelých 10.000 eur nepostačuje

ani na kúpu obyčajnej garáže pre auto. Hodnota rodinného domu s príslušenstvom, vrátane pozemku,
pri súčasných cenách je v rozmedzí medzi 150.000 až 200.000 eur. Z vecí patriacich do BSM bolo do
jeho výlučného vlastníctva prikázané zariadenie kuchyne, napriek tomu, že bol pripravený o vlastnícke
právo k rodinnému domu. Na základe rozhodnutia súdu má byť na ulici, no napriek tomu bude vlastniť
zariadenie kuchyne.

16. Správkyňa konkurznej podstaty navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolaniežalovanéhosmerujúceprotivýrokom,ktorýmibolovyporiadanébezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov, nie je opodstatnené.18. Vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil

náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

19. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie, s týmito sa
nie je možné stotožniť.

20. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

21. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra

2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

22. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

23. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

24. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.26. V prejednávanom spore pojednávanie nariadené na deň 18.10.2022, na ktorom došlo k vyhláseniu
napadnutého rozsudku, bolo vykonané v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Právny
zástupca žalovaného dňa 14.10.2022 v piatok v poobedňajších hodinách zaslal prvoinštančnému

súdu žiadosť o odročenie pojednávania, a to z dôvodu plánovanej hospitalizácie žalovaného, pričom
žalovaný sa chcel osobne zúčastniť na tomto pojednávaní. K žiadosti o odročenie pojednávania bola
pripojená aj lekárska správa. Prvoinštančný súd bez odkladu po tom, čo sa dozvedel o žiadosti o
odročenie pojednávania dňa 17.10.2022 v pondelok právnemu zástupcovi žalovaného zaslal informáciu,
že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania, nakoľko dôvod uvádzaný právnym zástupcom

žalovaného sa nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania podľa ust. § 183 C.s.p.
Žalovaný sa o dôvode, ktorý uvádza ako dôvod pre odročenie pojednávania, ktorým bol lekársky zákrok,
dozvedel už skôr, ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 27.09.2022 a tento dôvod súdu neoznámil po
tom, čo sa o ňom dozvedel. Žalovaný sa pritom doposiaľ nezúčastnil žiadneho pojednávania, ktoré bolo
voveciuskutočnené.Navyšežalovanýbolvkonanízastúpenýprávnymzástupcom,pričomvžiadostinie
je uvedený žiaden dôvod, pre ktorý by sa pojednávania nemohol právny zástupca žalovaného zúčastniť.

27. Možnosť odročenia pojednávania je právne upravená v ust. § 183 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany
odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávanínechalizastúpiť.Od

advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát
súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom,
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať,
aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu
jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie na deň 18.10.2022 o 9:30 hodine vzal
právny zástupca žalovaného na vedomie na pojednávaní konanom dňa 20.09.2022. Už z lekárskej
správy zo dňa 27.09.2022 (č.l. 136 spisu) bolo žalovanému známe, že lekársky zákrok - kolonoskopia,
bude vykonaný dňa 17.10.2022 o 10.30 hodine. Napriek uvedenému žalovaný prostredníctvom svojho

právneho zástupcu požiadal o odročenie pojednávania až krátko pred uskutočnením nariadeného
pojednávania na deň 18.10.2022 a to v piatok v poobedňajších hodinách dňa 14.10.2022. Takéto
ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania podanú prostredníctvom právneho zástupcu
žalovaného, nemožno hodnotiť ako včasné ospravedlnenie odôvodňujúce odročenie pojednávania.
Žalovaný teda nesplnil svoju povinnosť predpokladanú ust. § 183 ods. 3 C.s.p. bezodkladne oznámiť

súdu dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie.

29. Vážny dôvod v zmysle ust. § 183 ods. 1, 3 C.s.p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti,
ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na
všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane Civilného sporového konania za

rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
sporovej strane prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca sporovej strane uskutočniť kroky vedúce k jej účasti na pojednávaní).

30. V prípade žalovaného nemožno hovoriť o neočakávanosti, resp. nepredvídateľnosti ním uvádzanej
prekážky týkajúcej sa jeho zdravotného stavu, nakoľko už z lekárskej správy zo dňa 27.09.2022
mu bola známa skutočnosť, podľa ktorej dňa 17.10.2022, teda deň pred nariadeným termínom
pojednávania mal absolvovať kolonoskopiu. Napriek tomu o odročenie pojednávania požiadal len krátko
pred termínom pojednávania, čo rozhodne nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod umožňujúci

prvoinštančnému súdu odročenie pojednávania.

31. Čo sa týka žalovaným spochybňovanej hodnoty nehnuteľnosti, v tomto smere žalovaný svoje
tvrdenia ničím právne významným nepreukázal. Do spisu predložil len neúplný znalecký posudokvypracovaný Ing. R. M., pozostávajúci z jednej strany, ktorý nemožno považovať za dôkaz o žalovaným
uvádzanej hodnote nehnuteľných vecí.

32. Podľa článku 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

33.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

34. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

35. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo

nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

36. V prejednávanej veci správkyňa konkurznej podstaty predložením znaleckého posudku č. XX/
XXXX dostatočným spôsobom preukázala hodnotu nehnuteľných vecí tvoriacich predmet vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom žalovaný ničím právne významným obsah tohto
dôkazu nespochybnil.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p.
rozsudok, s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie zo dňa 24.06.2019, ako vecne správny potvrdil.

38. Pokiaľ ide o výroky, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súdny poplatok za odvolanie zo dňa
24.06.2019, odvolanie žalovaného proti týmto výrokom bolo potrebné odmietnuť ako odvolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c) C.s.p). Konanie

o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01. júla 2017, vrátane vydania uznesenia o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku, je jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie.
Proti rozhodnutiu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súdny poplatok za odvolanie zo dňa 24.06.2019, ktoré bolo
vydané po 01.07.2019, odvolanie nie je prípustné. Uvedené priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.07.2018 sp. zn. 3Obo 14/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 9/2018 pod č. 82.39. Čo sa týka trov odvolacieho konania, o týchto sa rozhodlo v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom
konaní žalovaný úspech nemal a žalobcom žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).