Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-5Csp/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620202032
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8620202032.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, Sov. Hrdinov 200/35, 089
01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému F. E. E., B. XX, XXX XX G. – B. H. E. B., IČO: XX XXX
XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927
795, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 657,20 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o ktorých výške bude

rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2020 domáhala proti
žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 657,20 eura.

2. Žalobu odôvodnila dôvodmi, ktoré sú uvedené nižšie tohto odôvodnenia a s ktorými sa súd stotožnil
okrem výšky nároku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.03.2011 uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
3 657,20 eura z dôvodu porušenia jej spotrebiteľských práv, pričom výšku svojho uplatneného

nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia v tejto sume nijako nešpecifikovala ani
nekonkretizovala. Výška žalobkyňou požadovaného primeraného zadosťučinenia okrem toho, že nie je
nijako odôvodnená nespĺňa ani podmienku primeranosti. Žalobkyňa svoj nárok uplatnený v tomto konaní
odvodzuje od ust. § 3 ods. 5 tretia veta z. č. 250/2007 Z. z.: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného
zadosťučinenia voči žalovanému nie je splnená ani jedna zákonná podmienka. Žalobkyňa v žalobe
odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu Svidník pod sp.zn. 6Er/163/2013 zo dňa 3.8.2020, ktorým
exekučný súd zastavil exekúciu. Žalobkyňa v tomto spore nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie
nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania finančného
zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Pod úspešným

uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 tretia veta z. č. 250/2007 Z.
z. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušeniapráv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. septembra 2016). Žalobkyňa žiadnu procesnú obranu neprodukovala,
nevykonala žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k zastaveniu exekúcie vedenej pod sp.zn. 6Er/163/2013.
K zastaveniu exekúcie došlo ex offo vykonanou kontrolou exekučného titulu, zmenkového platobného
rozkazu zo strany exekučného súdu. V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti žalobkyňou nie je splnená, keďže žalobkyňa úspešne neuplatnila žiaden

konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na
náhradu škody, príp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedeného dôvodu tak nie
je naplnená zákonná podmienka „úspešného uplatnenia porušenia spotrebiteľských práv spotrebiteľom“
pre priznanie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia tak, ako to má na mysli ust. § 3
ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z., čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
4. Zároveň žalovaný poukázal na to, že nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie nároku

titulom primeraného finančného zadosťučinenia voči žalovanému podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta
z. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorej má spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho
práv nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Úverová zmluva, z ktorej nároky boli
predmetom výkonu exekúcie vedenej na podklade zmenkového platobného rozkazu bola uzavretá

medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou ČSOB Stavebná sporiteľňa,
a.s. ako veriteľom. Žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu, zmluvné podmienky úverovej
zmluvy nekreoval, úver žalobkyni neposkytoval, bonitu žalobkyne nepreveroval, nemohol sa tak dopustiť
porušenia práv žalobkyne. Porušením práv spotrebiteľa by mohlo byť len také konanie, ktoré vykazuje
znaky nekalosti, agresívnej obchodnej praktiky, klamania spotrebiteľa, pričom žiadneho takého konania

sa žalovaný ani jeho právny predchodca nedopustili. S názorom žalobkyne, že inštitút primeraného
zadosťučinenia má plniť sankčnú funkciu nesúhlasil a to z dôvodu občianskoprávneho charakteru tohto
súkromnoprávneho inštitútu, ktorý nemôže plniť funkciu sankcie. Týmto podporne odkázal na právny
záver vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 9Co/50/2018 zo dňa 26.06.2018.
Rovnako je nesprávny názor o reparačnej funkcii daného inštitútu, ktorá je typická pre iný právny inštitút

a to náhradu škody. Inštitút primeraného zadosťučinenia nemá slúžiť ako prostriedok náhrady škody
a nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa. Týmto podporne odkázal na právny
záver vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 17Co/17/2018 zo dňa 10.04.2018.
Nakoľko: a) žalobkyni nesvedčí aktívna legitimácia na uplatnenie nároku titulu primeraného finančného
zadosťučinenia z dôvodu absencie aktívneho konania spotrebiteľa z titulu úspešného uplatnenia nároku

z porušenia jeho spotrebiteľských práv, b) žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi
nedopustil porušenia žiadneho z jej spotrebiteľských práv a žalobkyni tak voči žalovanému nevznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z. č. 250/2007 Z. z.
5. Vzhľadom na jeho procesnú obranu žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako
nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom

rozsahu.
6. Súd vykonal dokazovanie uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er/163/2013 zo dňa
03.08.2020, poverením č. k. 6Er/163/2013-8 zo dňa 28.06.2013, zmenkovým platobným rozkazom
Okresného súdu Prešov č. k. 21Zm/27/2009-43 zo dňa 06.04.2010 a výpismi z listov vlastníctva XXX,
XXX, XXX, katastrálne územie C. D., obec Vyšná Jedľová, okres Svidník.

7. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa
§ 3.

9. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd rozhodne

na základe zisteného skutkového stavu.

10. Okresný súd Svidník uznesením sp. zn. 6Er/163/2013 zo dňa 03.08.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 09.10.2020 takto rozhodol: „I. Exekúciu zastavuje. II. Súdny exekútor má nárok protioprávnenému na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % o výške ktorých bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto uznesenia.“ Ako oprávnený vystupoval v tomto konaní súčasný žalovaný a ako
povinní vystupovali súčasná žalobkyňa spolu s A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX J. a B. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom I. K. X, J.. Z bodu 1. odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že poverením
zo dňa 28.06.2013 poveril súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie –
zmenkový platobný rozkaz č. k. 21Zm/27/2009-43 zo dňa 06.04.2010. Z poverenia č. k. 6Er/163/2013-8
zo dňa 28.06.2013 vyplynulo, že oprávnený vymáhal proti povinným istinu v sume 7 314,40 eura s prísl.

11. V uvedenom exekučnom konaní žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľky úspešná.

12. V odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia súd uviedol: 31. „Z vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňuje nárok so zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu

Prešov sp.zn. 21 Zm/27/2009. Zo spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu
nemal pri rozhodovaní ani k dispozícií, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného, na
podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu,
z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní

prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade,
ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na

prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na
zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z
pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až

tretí Exekučného poriadku. 32. Na podklade vyššie uvedenej argumentácie súd uzatvára, že vymáhaný
nárok, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky a na rozpor plnenia s dobrými mravmi, preto súd exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm.
m) EP zastavil, výrok I. tohto uznesenia.“

13. K námietke o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne v súdenej veci súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo/31/2020 z 25.05.2022: „Eurokonformným a k slabšej strane
spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým sa preto javí len taký výklad úpravy urobenej aj predmetom
sporu v prejednávanej veci, pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, zakladajúcej

právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona,
je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania porušenia len v
odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej).“

14. Žalobkyňa ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje
práva si musela brániť v pôvodnom konaní. Žalovaný zasiahol do jej práv neprimeraným spôsobom a
spôsobil jej značnú nemajetkovú ujmu. Tým, že exekútor zriadil na majetok, ktorý má v spoluvlastníctve
exekučné záložné právo, narušil jej rodinné vzťahy s jej bratom, s ktorým je spoluvlastníčka rodinného
domu s. č. 8 vo Svidníku. Brat jej kládol za vinu, že svojim konaním príde v exekúcií o rodinný dom v

ktorom býva. Na jeho stranu sa postavila celá rodina. Týmto sa celkom narušili ich rodinné vzťahy, ktoré
dovtedy boli veľmi dobré.

15.Toistéajmanželovarodinajejmalazazlé,žeexekútorzriadilexekučnézáložnéprávonanehnuteľný
majetok, ktorý na ňu previedol manžel. Príbuzní manžela jej začali vyčítať, že svojim konaním majetok,

ktorý bol v minulosti vo vlastníctve jej rodičov exekútor predá. Na ich stanu sa pridal aj manžel a tým sa
úplne narušili ich vzťahy. Hrozil im rozvod manželstva najmä keď exekútor chcel predať majetok, ktorý
bol v bezpodielovom spoluvlastníctve.16. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase poskytnutia úveru,
„V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.“

17. Aj napriek zákazu splniť dlh zmenkou, žalovaný ako veriteľ použil zmenku na uspokojenie svojho
práva, čím žalobkyni spôsobil rozvrat v jej rodine a vystavil ju hnevu jej najbližších. Žalobkyňa sa
snaží obnoviť tieto rodinné vzťahy. Aj keď zákon nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné
zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola spôsobená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na

strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností hrozil. V exekučnom konaní sa oprávnený (v súčasnosti
žalovaný)domáhalprotipovinným(vsúčasnostižalobkyňaspolusA.G.aB.G.)vymoženiaistinyvsume
7314,40eurasprísl.Primeranéfinančnézadosťučineniemámaťsankčnúaodradzujúcufunkciu,abysa
dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Z uvedených dôvodov súd priznal
žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume

300 eur, ktorú považoval za primeranú a vo zvyšku žalobu zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa
bola úspešná čo do preukázania základu svojho nároku, pričom výška priznanej nemajetkovej ujmy
závisela od úvahy súdu. V takomto prípade má úspešná strana sporu nárok na plnú náhradu trov
konania. O ich výške súd rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákonač. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.