Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Lucia Tóth

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100647
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100647.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. D. XX, XXX XX
E., IČO: 35 175 664, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého
33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101632727/2023 zo dňa 29.06.2023, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15.08.2023 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.08.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101632727/2023 zo dňa 29.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 100391345/2023 zo dňa 24.01.2023
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2020 v sume vo výške X.XXX,XX eur.

2. V žalobe žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku žalobe, a to s odkazom na § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len

„SSP“). Konštatoval, že výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia znamená pre žalobcu
ohrozenie celkovej existencie, a teda (i) poškodzuje dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho
podnikateľskej činnosti, (ii) poškodzuje výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože ho ohrozuje na
dôveryhodnosti, (iii) dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty
obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd,
odvodov a daní, (iv) znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami – možnosť žiadať o úvery

a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti, (v) v neposlednom rade ohrozuje tiež
reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz a (vi) spôsobuje
žalobcovi nevyčísliteľnú škodu – v prípade výkonu daňovej exekúcie na webovom portáli F. je žalobca
vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu podstatne sťažuje výkon podnikateľskej činnosti.
Obchodní partneri a zákazníci strácajú z tohto dôvodu voči nemu dôveru a hrozia žalobcovi odstúpením
od doteraz zabehnutých, začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít.

3. Následok uvedených skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu
ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto
konania. Vzniknutá situácia značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu vo
vzťahu k iným subjektom, poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si dlhodobo buduje a žalobca sa
nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Pre odloženie výkonu rozhodnutia sú naplnené
všetkyzákonnépožiadavky,keďžalobcovihrozízávažnáujma,tiežznačnáhospodárskaškoda,zároveň

nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia ako je suma, ktorá je predmetom konania)
a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosťzamestnávať), pričom odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným právom. Žalobca
tak navrhol, aby správny súd odložil výkon napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo
dňa 23.11.2023 a navrhol nepriznať odkladný účinok žalobe, pretože žalobu považuje za nedôvodnú
v celom rozsahu.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie
v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle §
185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:

1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3.
hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi
následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej

žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v
rozpore s verejným záujmom.

9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže

byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia
byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod
pre priznanie odkladného účinku. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, aké

skutočnosti mu hrozia, avšak bez preukázania toho, či niektoré z tvrdených skutočnosti skutočne aj
nastali - z podaného návrhu súdu nebolo je zrejmé (i) ako je poškodený denný chod žalobcu, (ii) ako
je poškodený výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, (iii) či je žalobca v druhotnej neplatnosti, (iv) či je
znemožnená spolupráca s bankami alebo (v) či je ohrozená reálna možnosť plnenia povinností voči
štátu. Na podporu uvedených skutočností nepredložil ani neoznačil žalobca žiaden relevantný dôkaz,

ktorého obsah by správny súd mohol posúdiť. Naviac sám žalobca poukázal na to, že k výkonu
daňovej exekúcie ešte ani nedošlo. Jeho argumentácia je tak súhrnom všeobecných a hypotetických
fráz, z ktorých pre správny súd nevyplýva, či vo vzťahu k žalobcovi skutočne dochádza k reálnej hrozbe
závažnej ujmy.

11. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu
dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou
a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že
poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali (a možno ani nenastanú),
nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. To, že žalobca

nevie dostatočne preukázať vznik priamej hrozby podľa správneho súdu preukazuje aj to, že samotný
žalobca uviedol, že následok ním tvrdených skutočností nevie vyčísliť.12. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 30.05.2017, sp zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018,
sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť
preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z

konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho
súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku
správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou,
prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia
§ 185 SSP.

13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ
výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita
preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie

z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného
predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval
otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené

základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny
súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol.

15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť /§ 439 ods. 2 písm. e) SSP/.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.