Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-35Sa/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200632.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanému: 1/ Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností Žilina, Hurbanova 16, 010 01 Žilina, 2/ Slovenská republika v zast. Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina,
Hurbanova 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č. UPS/US7/SSVODPPKC1/SOC/2022/14405 zo dňa 16.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Súd správnu žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností
č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14405 zo dňa 16. novembra 2022 z a m i e t a.

IV. Vo zvyšnej časti žalobu o d m i e t a.

V. Žalobcovi proti žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania nepriznáva v časti o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14405 zo dňa 16.
novembra 2022

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bola žaloba
odmietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto (ďalej len
„orgán verejnej správy 1. stupňa“) č. ZA3/PKNM/SOC/2018/80482-21, č. záznamu: 2018/259835 zo dňa
31.08.2018 bol žalobcovi podľa § 40 ods. 1, 7, 12 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003

Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 601/2003 Z. z.“ alebo „zákon o životnom minime“) priznaný s účinnosťou od 01.07.2018
peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 369,36 eurmesačne, čím bolo vyhovené žiadosti žalobcu, ktorú podal dňa 31.07.2018. Výška peňažného príspevku
bola následne upravovaná.

2. Orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č. ZA3/PKNM/SOC/2022/49489-60 zo dňa 29.09.2022
rozhodol podľa § 18 ods. 8, 12, § 40 ods. 7 a 10, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a podľa § 26d
nariadenia Vlády SR č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v
súvislosti s ochorením COVID-19 v znení neskorších predpisov a § 23 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.

tak, že s účinnosťou od 01.09.2022 znižuje peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorou je B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D. E. F., ktorý
poberá žalobca, na sumu 499,57 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol,
že v zmysle § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. prehodnotil príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu za rok 2021. Poukázal na
rozhodujúcu právnu úpravu a ďalej na to, že v zmysle § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. v platnom

znení je peňažný príspevok na opatrovanie mesačne 525,65 eur pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej poukázal na to, že dňa 01.07.2022 nadobudlo účinnosť opatrenie
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2002 Z. z. o úprave súm životného minima, v
zmysle ktorého bola ustanovená v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. suma životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu 234,42 eur mesačne. Orgán verejnej správy 1. stupňa uviedol, že podľa

predložených dokladov priemerný mesačný príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za
rok 2021 je o 26,08 eur vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Peňažný príspevok na opatrovanie znížený v zmysle § 40 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. bude preto
poskytovaný mesačne v sume 499,57 eur s účinnosťou od 01.09.2022.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14405 zo dňa 16.11.2022 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny
poriadok“) a podľa § 18 ods. 8, 12, § 40 ods. 7, 10, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., § 26d
nariadenia Vlády SR č. 102/2020 Z. z. a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. odvolanie žalobcu

zamieta a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.09.2022 potvrdzuje. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že zo spisového materiálu a dokladov je preukázané, že žalobca je po splnení zákonných
podmienok poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie otca C. B., pričom do 31.08.2022 mu
bol poskytovaný peňažný príspevok vo výške 525,65 eur mesačne. Pripojený administratívny spis
prvostupňového správneho orgánu obsahuje doklady o príjme fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím a spoločne posudzovaných osôb za rok 2021. Konkrétne ide o potvrdenie o nároku na
dôchodkové dávky zo Sociálnej poisťovne - o výške invalidného dôchodku fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím v celkovej sume 4 745,43 eur a o potvrdenie o príjme manželky za rok 2021
ako spoločne posudzovanej osoby vo výške 1 391,89 (zamestnávateľ BELISS, s.r.o.), o potvrdenie o
jej príjme za rok 2021 vo výške 972 eur (zamestnávateľ ORIOLA SK, s.r.o.) a o potvrdenie o jej nároku

na dôchodkové dávky zo Sociálnej poisťovne - o výške starobného dôchodku v sume 4 768,80 eur.
Sumárny príjem na osobu za rok 2021 je 5 939,06 eur (4 745,43 + 1 391,89 + 972,00 + 4 768,80 : 2),
priemerný mesačný príjem za kalendárny rok 2021 predstavuje sumu vo výške 494,92 eur (5 939,06 :
12). Prehodnotením príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za rok 2021 prvostupňový
orgán zistil, že tento príjem (494,92 eur) presahuje dvojnásobok sumy životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (468,84 eur), z uvedeného dôvodu zákonom
stanovená výška peňažného príspevku na opatrovanie v sume 525,65 bola znížená o sumu prevyšujúcu
tento príjem t. j. o sumu 26,08 eur (494,92 - 468,84). So zreteľom na uvedené peňažný príspevok na
opatrovanie prináleží od 01.09.2022 vo výške 499,57 eur mesačne. Žalovaný ďalej uviedol, že právne
vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu, medzi ktoré patrí aj peňažný príspevok

na opatrovanie, upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. Poukázal ďalej na ustanovenie § 18 ods. 7 a 8 zákona
č. 447/2008 Z. z. o zisťovaní príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej poukázal na
ustanovenia § 18 ods. 9, 10 a 12 zákona č. 447/2008 Z. z., na § 26d nariadenia Vlády SR č. 102/2020
Z. z. a ďalej na to, že dňa 01.07.2022 nadobudlo účinnosť nariadenie Vlády SR č. 213/2002 Z. z. zo dňa
08.06.2022, ktorým sa upravila výška peňažného príspevku na opatrovanie a podľa § 40 ods. 7 zákona

č. 447/2008 Z. z. je peňažný príspevok na opatrovanie s platnosťou od 01.07.2022 mesačne 525,65
eur pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že od 01.07.2022 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
227/2002 Z. z., v zmysle ktorého bola ustanovená suma životného minima v zmysle § 2 písm. a) zákonač. 601/2003 Z. z. pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 234,32 eur mesačne. Žalovaný konštatoval, že po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a s rešpektovaním citovaných ustanovení právnych
predpisov má za to, že preskúmavané rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave. Podľa žalovaného nie je
možné konštatovať, že by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, t. j. že by prvostupňový
orgán nerozhodol v intenciách zákona č. 447/2008 Z. z. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobcovi
bola v máji 2022 poskytnutá inflačná dotácia vo výške 100,- eur a že zákon č. 447/2008 Z. z. nepozná
inštitút odstránenia tvrdosti zákona t. j. neumožňuje výnimku z tvrdosti zákona. Ďalej žalovaný ešte

uviedol, že peňažný príspevok na opatrovanie patrí medzi fakultatívne príspevky, čo znamená, že môže
byť poskytovaný len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok tak na strane opatrovateľa
ako aj opatrovanej osoby a v zákonom stanovenej výške.

Správna žaloba - žalobné body

4. Žalobca sa podanou správnu žalobu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny, ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto. Zároveň uviedol ako žalovaného aj Slovenskú republiku v
zastúpení Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností, Žilina. V správnej žalobe žalobca poukázal na ustanovenie § 9 zákona

č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Ďalej
poukázal na závery judikatúry Súdneho dvora EÚ. Konkrétne na závery uvedené v rozhodnutí:
C-411/20 - týkajúce sa „rodinných dávok“
C-192/18 - týkajúce sa určenia rozdielnych vekových hraníc odchodu do dôchodku pre mužov a ženy,

ktorí sú sudcami poľských všeobecných súdov alebo poľskými prokurátormi
C-398/18 a C-428/18 - týkajúce sa predčasného starobného dôchodku.

5. Žalobca ďalej uviedol, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze
diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti

alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho
pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej
protispoločenskej činnosti.

6. Žalobca uviedol, že v zmysle petitu z dôvodov podľa § 191 ods. 3 písm. a), 2, 1 písm. c),
d), e), f) a g) SSP žaluje a žiada zrušiť žalované napadnuté 2. stupňové rozhodnutie žalovanej
ako orgánu verejnej správy č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14405 z 16. 11. 2022 v spojení
so žalovaným napadnutým 1. stupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ZA3/PKNM/SOC/2022/49489-60 zo dňa 29. 09. 2022 vo veci

protiprávneho zníženia peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím v celom rozsahu; zároveň žaluje podľa § 191 ods. 3 písm. b), 2, 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP
žalované napadnuté opatrenie - protiprávne opomenutie žalovaných vo forme nezvyšovania príspevkov
na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania príspevkov na opatrovanie
do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy [písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2001 Z. z.] pre porušenie

medzinárodnej, ústavnej a zákonnej zásady rovnakého zaobchádzania a porušenie najmä čl. 1, 3, 5, 8,
15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu.

7. Žalobca tvrdil, že napadnutým rozhodnutiam predchádzal abstraktný i fakticky útok žalovaných
subjektov v administratívnom konaní formou protiprávneho opomenutia vo forme nezvyšovania

príspevkov na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a obchádzanie zásady rovnakého
zaobchádzania, vrátane obchádzania a porušovanie minimálnej mzdy, preto namietal, že žalované
subjekty porušili a porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania a najmä čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21,
25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu z dôvodu štátnej príslušnosti, z dôvodu
dlhodobej zjavnej diskriminácie slovenských opatrovateľov a mizerných ponižujúcich príspevkov, ako

aj negatívnu diskrimináciu opatrovateľov suplujúcich ústavné a zákonné povinnosti štátu a žalovaných
subjektov k ZŤP osobám (opatrovancom) a opatrovateľov, ktorých príjem nielen že nezodpovedá
spravodlivému posudzovaniu, čo do výdavkov opatrovaných osôb, ani spravodlivému odmeňovaniu
čo do minimálnej výšky mzdy, ani kvalifikačným znakom stupňa triedy práce opatrovateľov a tomuadekvátnej výšky minimálnej mzdy za kvázi pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti
práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné
zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác;

riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené
so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb
alebo za ťažko odstrániteľné škody, čo je jednak zásahom do ústavou chránenej dôstojnosti ľudí,
vykorisťovanie občanov a negatívna diskriminácia zo strany žalovaných.

8. Žalobca tvrdil, že aj žalované subjekty sú účastníkom hospodárskej súťaže, že opatrovatelia sú kvázi
zamestnanci a zároveň (aj) súťažitelia v zmysle § 41 Obchodného zákonníka, a preto ani štát nemôže
legislatívne vykorisťovať a poškodzovať občanov v naznačenom smere a vec sa týka práva EÚ, ktorého
základom je európska hospodárska súťaž v právomoci EÚ. Žalobca tvrdil porušenie svojich práv najmä
podľa čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ a analogických práv zakotvených v ústave,
listine a EDĽP v zmysle petitu žaloby.

9. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 29.11.2011, č. k. II.ÚS 1658/11:
Nepredloženie prejudiciálnej otázky = svojvôľa - porušenie ústavného práva na zákonného sudcu.
Český ústavný súd vyslovil, že v prípade, ak vnútroštátny súd poslednej inštancie nepoložil predbežnú
otázku Európskemu súdnemu dvoru (ESD) a nezaoberal sa aplikáciou práva EÚ, hoci v prejednávanej

veci nebolo možné vylúčiť aplikáciu únijného práva na daný prípad, výklad noriem práva EÚ nebol
jednoznačný a ESD ho doteraz neriešil, dopustil sa porušenia práva na zákonného sudcu podľa článku
38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 2 odsek 3 Ústavy ČR v spojení s článkom 4 odsek
4 Listiny. Keďže nebolo možné vylúčiť aplikáciu únijného práva na daný prípad a výklad noriem práva
EÚ nie je jednoznačný a nebol ESD doteraz riešený, nezostáva Ústavnému súdu iné ako konštatovať,

že mestský súd pochybil, ak sa únijnou dimenziou prejednávaného prípadu nezaoberal, hoci je zjavné,
že vzhľadom na judikatúru ESD a literatúru možno vyvodzovať, že predbežná (prejudiciálna) otázka
mala byť položená. Pretože má sťažovateľ právo na vyčerpanie všetkých prostriedkov, ktoré právny
poriadok na ochranu jeho práva predpokladá, dopustil sa mestský súd ako súd poslednej inštancie
porušenia jeho práva na zákonného sudcu, ktoré mu garantuje článok 38 odsek 1 Listiny, keď sa

svojvoľne (t.j. v rozpore s článkom 2 odsek 3 Ústavy ČR v spojení s článkom 4 odsek 4 Listiny) neobrátil
na ESD s predbežnou otázkou. Svojvôľu pritom vykazuje také rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré na
skutočnosť, že k danému problému neexistuje ustálená judikatúra ESD či daná judikatúra nepokrýva
celú problematiku, nijako nereaguje, vrátane posúdenia výnimiek, ktoré vo svojej judikatúre vypracoval
ESD. Súdy poslednej inštancie musia odôvodniť, prečo odmietli položiť prejudiciálnu otázku a svoje

rozhodnutie založiť na výnimkách uvedených v judikatúre ESD. To vyplýva zo samotného účelu konania
o predbežnej otázke, ktorým je predovšetkým zabezpečiť jednotnú aplikáciu noriem Únie vnútroštátnymi
súdmi členských štátov a účelom tretieho odseku článku 267 je "zabrániť vzniku väčšieho množstva
vnútroštátnej judikatúry, ktorá by bola v rozpore s komunitárnym právom" (107/76 Hoffmann-La Roche
v Centrafarm, [1977]). Tak je naplnené vyššie uvedené maximum rovnosti pred zákonom (bod 14).

O porušenie práva na zákonného sudcu pôjde v prípade aplikácie únijného práva vtedy, keď český
súd (ktorého rozhodnutie už nemožno napadnúť ďalšími opravnými prostriedkami, ktoré poskytuje
podústavné právo) nepoloží predbežnú otázku ESD svojvoľne, teda v rozpore s princípom právneho
štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR). Ako Ústavný súd uviedol v bode 22 Nálezu sp. zn II. ÚZ 1009/08, za
výkon svojvôle sa považuje aj také konanie súdu poslednej inštancie aplikujúceho normy komunitárneho

práva (tj. dnes práva EÚ), pri ktorom si súd úplne zabudne položiť otázku, či by nemal vzniesť
predbežnú otázku na ESD, pričom jej opomenutie riadne neodôvodní vrátane posúdenia výnimiek,
ktoré vypracoval vo svojej judikatúre ESD. Pokiaľ všeobecný súd opomenul, hoci bol na to upozornený
účastníkmi konania, vyložiť kogentnú normu obsiahnutú v článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, odopiera
im právo na zákonného sudcu garantované v článku 38 odsek 1 Listiny. Ústavný súd sa ďalej odvolal

na vymedzenie svojvôle (vedúce k porušeniu práva na zákonného sudcu) v judikatúre nemeckého
Spolkového ústavného súdu: "Ide o svojvôľu, ak: (1) Došlo k zásadnému porušeniu povinnosti predložiť
predbežnú otázku. O zásadnom porušení sa dá hovoriť vtedy, keď rozhodujúci súd posledného stupňa
mal sám pochybnosti ohľadom správneho výkladu komunitárneho práva, napriek tomu sa však neobrátil
na ESD, (2) rozhodujúci súd sa úmyselne odchýlil od ustáleného výkladu danej otázky ESD, ale

napriek tomu nezačal konanie o predbežnej otázke a (3) Neexistovala (alebo zatiaľ neexistuje) ustálená
judikatúra ESD k danej otázke alebo táto judikatúra nepokrýva celú problematiku. Absenciu ustálenej
judikatúry Spolkový ústavný súd vyvodzuje zo skutočnosti, že danú otázku možno vyložiť odlišne, nežako to urobil súd aplikujúci komunitárne právo v danom prípade "(Bobek, M .: Porušenie povinnosti začať
konanie o predbežnej otázke podľa článku 234 (3) ZES. Praha, CH Beck, 2004, s 49).

10. Žalobca ďalej poukázal na záver v rozhodnutí IV. ÚS 206/08 94/2008 K POVINNOSTI
VŠEOBECNÉHO SÚDU PREDLOŽIŤ PREJUDICIÁLNU OTÁZKU SÚDNEMU DVORU EURÓPSKYCH
SPOLOČENSTIEV PODĽA ČL. 234 ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA.
Vnútroštátny súd je podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Súd dosahuje tento základný a aj ústavne vymedzený

cieľ (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v postupe pred ním využívajúc pritom rôzne procesné
prostriedky. Takýmto procesným prostriedkom vnútroštátneho súdu je aj prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (najmä
podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Z uvedeného ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku je zrejmé, že zákonná úprava predpokladá, že súd bude na poskytnutie spravodlivej

ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov niekedy potrebovať na rozhodnutie vo veci samej
výklad práva Európskeho spoločenstva podávaný Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní
o prejudiciálnej otázke. Účastník konania podľa zákonnej úpravy nemá nárok na to, aby vnútroštátny
súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev. Takýto
postup však môže navrhnúť a môže ho ovplyvniť prípadným odvolaním sa proti uzneseniu, ktorým sa

o návrhu na prerušenie konania z dôvodu predloženia/nepredloženia prejudiciálnej otázky vyhovelo/
nevyhovelo.

11. Účastník konania má právo na to, aby sa každý spor alebo iná právna vec pred vnútroštátnym
súdomrozhodovalanazákladesprávnehoaadekvátnehoprávnehozákladu.Súčasťoutakéhoprávneho

základu však po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je aj výklad práva spoločenstva podľa
čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v
konaní o prejudiciálnej otázke. V takom prípade je však výklad práva spoločenstva v rozsudku Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej. Povinnosť
predložiťprejudiciálnuotázkuSúdnemudvoruEurópskychspoločenstievpodľačl.234zmluvyozaložení

Európskeho spoločenstva platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v
konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden
opravný prostriedok (výnimkou z povahy veci je návrh na obnovu konania). V rozsahu výkladu práva
Európskeho spoločenstva je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca
určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť

rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno
zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi. Ak sa v spore v konaní pred
vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento
výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania
prednímnesprávneobsadený.Takátoprocesnásituáciajezákonomustanovenýmdôvodomnapodanie

dovolania podľa § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku a prípustnosť tohto mimoriadneho
opravného prostriedku vylučuje právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy. (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 206/08 z 3. júla 2008) Žalobca navrhol súdu konanie
prerušiť v zmysle čl. 267 3. vety ZFEÚ a predložiť súdnemu dvoru relevantné otázky:
1. Má sa relevantné právo EÚ najmä čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ vykladať v

tom zmysle, že protiprávne opomenutie žalovaných vo forme nezvyšovania príspevkov na opatrovanie
opatrovateľom o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie predstavujú porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania a najmä čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech
(slovenských) opatrovateľov, ak iným subjektom (občanom) štát automaticky valorizuje príjem?
2.MásarelevantnéprávoEÚnajmäčl.1,3,5,8,15,20,21,25,26,31,34,a47ChartyEÚvykladaťvtom

zmysle, že protiprávne opomenutie žalovaných v neprospech opatrovateľov, ktorých príjem nedosahuje
ani základnú výšku minimálnej mzdy, ani kvalifikovanú minimálnu 3. triedu minimálnej výšky mzdy (3.
stupeň = koeficient 1,4) predstavuje porušenie namietaných článkov?
3. Má sa relevantné právo EÚ najmä čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ vykladať v
tom zmysle, že mu vnútroštátna právna úprava (zákon) odporuje, pokiaľ narúša

hospodársku súťaž v prospech žalovaných a neprospech žalobcu vo forme nezvyšovania príspevkov
na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania príspevkov na opatrovanie
do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy [písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2001 Z. z.] pre porušeniemedzinárodnej a vnútroštátnej zásady rovnakého zaobchádzania a pre porušenie najmä čl. 1, 3, 5, 8,
15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu?

12. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 18 Civilného sporového poriadku a § 25
Správneho súdneho poriadku s tým, že podáva žalobu spoločne voči obom tvrdeným (potenciálnym)
porušovateľom, pretože je hospodárne a racionálne vec prejednať spolu.

13. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 191 Správneho súdneho poriadku a ďalej poukázal

na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010 s tým, že
požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety 2 O.s.p., aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha,
neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca
označilvžalobepresne,určiteazrozumiteľnepovinnosť,ktorámábyťžalovanémuuloženározhodnutím
súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnych skutočností, súd nepostupuje v
rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a

povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri
formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa
žalobca žalobou skutočne domáhal.

14. V rámci petitu správnej žaloby žalobca navrhol:
I. SÚD podľa § 191 ods. 3 písm. a), 2, 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP ruší žalované napadnuté 2. stupňové
rozhodnutie žalovanej ako orgánu verejnej správy č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14405 z 16.
11. 2022 v spojení so žalovaným napadnutým 1. stupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ZA3/PKNM/SOC/2022/49489-60 zo dňa 29. 09. 2022

vo veci neoprávneného a protiprávneho zníženia peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím v celom rozsahu.
SÚD určuje, že žalované subjekty protiprávnym opomenutím vo forme nezvyšovania príspevkov na
opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevkov na
opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy [písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2001 Z. z.] pre

porušenie medzinárodnej, ústavnej a zákonnej zásady rovnakého zaobchádzania a porušenie najmä čl.
1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu porušili a porušujú zásadou
rovnakého zaobchádzania v neprospech žalobcu.
SÚD podľa § 191 ods. 3 písm. b), 2, 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP ruší žalované napadnuté protiprávne
opatrenie - protiprávne opomenutie žalovaných vo forme nezvyšovania príspevkov na opatrovanie o

valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevkov na opatrovanie
do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy [písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2001 Z. z.] pre porušenie
medzinárodnej, ústavnej a zákonnej zásady rovnakého zaobchádzania a porušenie najmä čl. 1, 3, 5, 8,
15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu.
SÚD žalovaným subjektom ZAKAZUJE NEGATÍVNE DISKRIMINOVAŤ, vykorisťovať a poškodzovať

ľudskú dôstojnosť žalobcu (všeobecne slovenských opatrovateľov) protiprávnym opomenutím
žalovaných vo forme nezvyšovania príspevkov na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie
a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevkov na opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy
[písm.c)prílohykzákonuč.311/2001Z.z.]preporušeniezásadyrovnakéhozaobchádzaniaaporušenie
najmä čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu.

II. SÚD vec v celom rozsahu, inak v dôvodne napadnutej časti, vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie
žalovaným, prípadne prvostupňovému orgánu verejnej správy.

15. Žalobu doručenú 12.12. 2022 žalobca v rámci jej prvej strany opravil v podaní doručenom
13.12.2022. Následne žalobca doručil list zaslaný Komorou opatrovateliek Slovenska prezidentke SR

a predsedovi vlády SR, Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2019
vypracovanú Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

16. Uznesením sp. zn. 35Sa/1/2022 zo dňa 12.01.2023 Krajský súd v Žiline ako súd správny žalobcu
vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnil a opravil svoju žalobu tak, že uvedie

nasledujúce náležitosti:
- presné označenie, kedy nastalo opomenutie žalovaným orgánom, ktorým vo forme opatrenia -
nezvyšovaním príspevku na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania
(nevalorizácie) príspevku na opatrovanie do výšky kvalifikované minimálnej mzdy [písm. c) prílohyk zákon č. 311/2001 Z. z.] pre porušenie medzinárodnej, ústavnej a zákonnej zásady rovnakého
zaobchádzania a porušenia najmä článku 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34 a 47 Charty EÚ v
neprospech žalobcu porušil a porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania v neprospech žalobcu,

-predložiťopomenutie,ktoréhopreskúmaniasadomáhažalobcapodľapredchádzajúcehoodsekualebo
uviesť označenie rozhodnutia,
- označiť orgán, ktorý rozhodnutie vydal, prípadne sa opomenutia dopustil,
- presne určiť orgán, ktorému sa zakazuje negatívne diskriminovať žalobcu.

17. Žalobca bol zároveň súdom poučený, že ak v stanovenej lehote žalobu nedoplní, tak ju súd môže
v tejto časti odmietnuť.

18. Následne žalobca doplnil správnu žalobu podaním doručeným 20.01.2023, v ktorom uviedol,
že žalovaný napadnuté protiprávne opatrenie - protiprávne opomenutie žalovaných vo forme
(protiprávneho) nezvyšovania príspevku na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie

a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevku na opatrovanie do výšky kvalifikovane minimálnej mzdy
[písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2011 Z. z.] pre porušenie medzinárodnej, ústavnej a zákonnej zásady
rovnakého zaobchádzania a porušenia najmä článku 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34 a 47 Charty EÚ
v neprospech žalobcu prebieha ako opakujúci, pokračujúci trvajúci protiprávny zásah v neprospech práv
žalobcu v podstate na dennej báze, minimálne od začiatku prvostupňového konania o znížení príspevku

a nemajú jeden konkrétny dátum ako si súd (mylne) predstavuje. Žalované subjekty protiprávnym
opomenutímvoformenezvyšovaniapríspevkunaopatrovanieovalorizáciuonárastmedziročnejinflácie
a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevku na opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy
[písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2001 Z. z.] toto opatrenie - opomenutie uplatnili voči žalobcovi v rámci
aj tohto žalovaného konania o znížení príspevku, preto namietané a potenciálne škodlivé účinky sa

právne negatívne dotkli žalobcu v rámci napadnutých konaní a rozhodnutí, že ich samostatne nebolo
možné žalovať, iba v spojení so žalovanými rozhodnutiami, ktoré toto protiprávne opomenutie kvázi/
skonzumovali.

19. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. s tým, že ak správny

orgán v rozpore s týmto hmotnoprávnym ustanovením protiprávne nekoná, napríklad nezákonne v
neprospech niektorého poberateľa nezvýši rozhodnutím sumu opakovaného peňažného príspevku na
kompenzáciu formou protiprávneho opomenutia alebo naopak neoprávnene túto sumu znížiť, hoci ju
mal a má zvýšiť, pácha protiprávny čin a protiprávny útok na práva poškodenej osoby nezákonným
postupom v premietnutom nezákonnom a vecne nesprávnom rozhodnutí, ak vzniklo.

20. Ďalej žalobca uviedol, že napadnuté opatrenie vo forme protiprávneho opomenutia (opatrenia) z
povahy veci protiprávneho útoku nemožno formálne predložiť, predložiť možno len existujúce formálne
rozhodnutia alebo opatrenia alebo iné akty, napríklad pokyn, príkaz alebo iné opatrenia vrátane
faktického protiprávneho konania alebo protiprávneho opomenutia k protiprávnej diskriminácii v zásade

vždy útočník - porušovateľ skrýva za/alebo popiera, aby negeneroval usvedčujúci dôkaz proti sebe,
to však neznamená, že takýto akt alebo faktický čin aj neformálnej povahy neexistuje alebo že by ho
súd nemohol riadne v materiálnom zmysle preskúmavať a pojať do súdneho výroku tak ako to žalobca
navrhuje.

21. Žalobca ďalej uviedol, že vecne správne označil (potenciálnych) hmotnoprávnych a procesných
porušovateľov (rušiteľov ) práva, a to tak Slovenskú republiku - štát ako aj žalovaný druhostupňový
orgán, ktorý preberá na seba zodpovednosť napadnutého základného prvostupňového rozhodnutia a
rozhodovania aj za prvostupňový orgán aj za štát. Žalobca uviedol, že ide o „neštandardné“ formulovanie
a spojenie žaloby tak proti štátu ako aj proti správnemu orgánu, ale v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy

SR sa domnieva, že to zákon dovoľuje; na účely tejto žaloby sa porušovateľom v jednotlivých fázach
napadnutého konania a rozhodovania rozumejú fakticky konajúce a rozhodujúce „žalované subjekty“
SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a
posudkových činností Žilina, Hurbanova 16, 010 01 Žilina, a prvostupňový správny orgán - Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ktorý je nepriamo cez odvolací orgán

žalovaný. Ak súd môže zrušiť nezákonné formálne rozhodnutia alebo nezákonné formálne opatrenie
alebo iný akt, môže hoci aj len prípade symbolicky zrušiť protiprávne opomenutie alebo protiprávny
postup a vrátiť vec do konania (štádia) pred týmto protiprávnym činom v materiálnom zmysle ako
restitutio in integrum a premietnúť to do záväzného výroku (enunciátu) súdneho aktu. Žalobca zopakovalzávery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28.09.2010, ktoré podľa neho
analogicky platia aj na aktuálne relevantné ustanovenia SSP.

22. Žalobca uviedol, že rešpektuje aj upozornenie na postup súdu na odmietnutie časti žaloby, voči
ktorej má oprávnenie a povinnosť sa brániť kasačnou sťažnosťou. Ďalej žalobca poukázal na závery , :
"Dovolací súd podporne poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn.
4 Cdo35/2019. Súd v ňom argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je
tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na

ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať
spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by
sa vždy mal v prvom rade zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na
súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve. Aj Európsky súd pre ľudské práva zo zásady iura novit curia
vyvodzuje, že táto zásada neslúži na odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci, ale
oprávnenie prekvalifikovať predloženú sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho

úzkoprsé a formalistické ponímanie sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre
nedostatky sťažnosti; označuje sa totiž za pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám
od seba rozhodnúť tak, že meritórne preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (Solomakhin
c. Ukrajina z 15. marca 2012, sťažnosť č. 24429/03).
Všeobecný súd mal vychádzať zo Základných princípov CSP vyjadrených v čl. 2 a 3, a teda dbať najmä

na to, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Tieto princípy nadviazali na doterajšiu úpravu OSP,
v zmysle ktorých súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( § 1 OSP
účinného do 30. júna 2016). Občianske súdne konanie sa preto musí v každom jednotlivom prípade

stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( § 3 OSP účinného do 30. júna 2016).
Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný
(neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré
idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s
ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R 46/2000)."

23. V rámci petitu žalobca uviedol : I. SÚD podľa § 191 ods. 3 písm. a), 2, 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP
ruší žalované napadnuté 2. stupňové (odvolacie) rozhodnutie 1. žalovanej ako orgánu verejnej správy
č. UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14405 z 16. 11. 2022 v spojení so žalovaným napadnutým 1.
stupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto č.

ZA3/PKNM/SOC/2022/49489-60 zo dňa 29. 09. 2022 vo veci neoprávneného a protiprávneho zníženia
peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v celom rozsahu.
SÚD určuje, že žalované subjekty protiprávnym opomenutím vo forme nezvyšovania príspevkov na
opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevkov na
opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy [písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2001 Z. z.] pre

porušenie medzinárodnej, ústavnej a zákonnej zásady rovnakého zaobchádzania a porušenie najmä
čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu porušili a porušujú o. i.
zásadou rovnakého zaobchádzania v neprospech žalobcu.
SÚD podľa § 27 ods. 1 a § 191 ods. 3 písm. b), 2, 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP ruší žalované napadnuté
protiprávne opatrenie - protiprávne opomenutie žalovaných vo forme nezvyšovania príspevkov na

opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevkov na
opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy [písm. c) prílohy k zákonu č. 311/2001 Z. z.] pre
porušenie medzinárodnej, ústavnej a zákonnej zásady rovnakého zaobchádzania a porušenie najmä čl.
1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu.
SÚD žalovaným subjektom ZAKAZUJE NEGATÍVNE DISKRIMINOVAŤ, vykorisťovať a poškodzovať

ľudskú dôstojnosť žalobcu (všeobecne slovenských opatrovateľov) protiprávnym opomenutím
žalovaných vo forme nezvyšovania príspevkov na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie
a nedorovnávania (nevalorizácie) príspevkov na opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy
[písm.c)prílohykzákonuč.311/2001Z.z.]preporušeniezásadyrovnakéhozaobchádzaniaaporušenie
najmä čl. 1, 3, 5, 8, 15, 20, 21, 25, 26, 31, 34, a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu.

II. SÚD vec v celom rozsahu, inak v dôvodne napadnutej časti, vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie
žalovaným, prípadne prvostupňovému orgánu verejnej správy.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe24. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zreprodukoval obsah správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia a ďalej uviedol, že zákon č. 447/2008 Z. z. taxatívne vymedzuje nielen podmienky,

ktoré na účely peňažného príspevku na opatrovanie musia byť splnené, ale aj spôsob výpočtu výšky
tohto príspevku. Ďalej žalovaný uviedol, že za mesiac máj roku 2022 bola žalobcovi poskytnutá
jednorazová inflačná pomoc (dotácia) vo výške 100 eur k pôvodnej výške peňažného príspevku na
opatrovanie. Ďalej uviedol, že na základe prijatého nariadenia Vlády SR č. 159/2002 Z. z. zo dňa
11.05.2022, ktoré nadobudlo účinnosť 20.05.2022, patrí vybraným skupinám obyvateľov jednorazový

príspevok vo výške 100 eur. Tento príspevok má pomôcť zmierniť následky stúpajúcej inflácie u
najviac ohrozených skupín a rodín s deťmi. Inflačný balík jednorazovej pomoci predstavuje pomoc
vo výške spolu 105 miliónov eur. Osobám vykonávajúcim opatrovanie, ktorým sa poskytuje peňažný
príspevoknaopatrovanie,bolavzmyslevyššiecitovanéhonariadeniaposkytnutáinflačnápomocformou
jednorazového navýšenia ich peňažného príspevku na opatrovanie za mesiac máj 2022 o 100 eur.
Inflačná pomoc bola poskytnutá všetkým poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie (bez ohľadu

na výšku príjmu opatrovanej osoby, poberanie dôchodkovej dávky, vykonávanie zárobkovej činnosti a
podobne). Písomné rozhodnutie o zvýšení sumy peňažného príspevku na opatrovanie sa v zmysle § 17
a vyššie označeného nariadenia nevyhotovuje. Peňažný príspevok na opatrovanie sa vypláca mesačne
pozadu, to znamená, že peňažný príspevok za mesiac máj bol poberateľom vyplatený v mesiaci jún.
Inflačná pomoc bola poskytnutá automaticky t. j. bez žiadosti fyzickej osoby, ktorá má na základe

právoplatného rozhodnutia nárok na peňažný príspevok na opatrovanie za máj 2022.

25. Podľa žalovaného rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Žilina bolo vydané v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a nenašiel sa dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Peňažný príspevok na

opatrovanie patrí medzi fakultatívne príspevky, to znamená, že môže byť poskytovaný len za splnenia
všetkých zákonom stanovených podmienok tak na strane opatrovateľa ako aj opatrovanej osoby.

26. Žalovaný uviedol, že žalobca v správnej žalobe namieta, že napadnutými rozhodnutiami došlo
k protiprávnemu zníženiu peňažného príspevku na opatrovanie ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom

neodôvodnil t. j. jedná sa o všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie. Orgány verejnej správy
oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach riadne odôvodnili zníženie predmetného peňažného príspevku.
V rozhodnutiach je zrejmý zistený skutkový stav, právne predpisy, z ktorých sa vychádzalo a záver, ktorý
orgány prijali. Tieto skutočnosti sú podrobne popísané po vyjadrení.

27. K namietanému opomenutiu nezvyšovania príspevku na opatrovanie o valorizáciu o nárast
medziročnej inflácie a k obchádzaniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovaný uviedol, že
medziročne v zmysle platnej legislatívy dochádza k zvyšovaniu peňažného príspevku na opatrovanie.
Ako už bolo uvedené podľa § 42 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. Vláda SR môže ustanoviť nariadením
Vlády SR výšku peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 40 ods. 7 a 8. Výška peňažného príspevku

na opatrovanie sa ustanovuje vždy k 1. júlu. Nakoľko si žalobca pôvodne podal dňa 31.07.2018 žiadosť
o poskytnutie peňažného príspevku, ako dôkaz uviedol žalovaný nasledujúce legislatívne zmeny, ktoré
sa týkali predmetného obdobia:
- k 01.07.2018 v zmysle § 40 ods. 7 zákona č. 447 2008 Z. z. výška peňažného príspevku na opatrovanie
predstavovala sumu 369,36 eur mesačne pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím
- dňa 01.07.2019 nadobudlo účinnosť nariadenie Vlády SR č. 172/2019 Z. z. zo dňa 29.05.2019, ktorým
saustanovujevýškapeňažnéhopríspevkunaopatrovanie,vzmyslektoréhovýškapeňažnéhopríspevku
na opatrovanie podľa § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím bola v danom období mesačne 430,35 eur

- v zmysle nariadenia Vlády SR č. 170/2020 Z. z. zo dňa 17.06.2020 účinného od 01.07.2020 peňažný
príspevok na opatrovanie podľa § 30 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. pri opatrovaní jednej fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím je mesačne 476,74 eur
-dňa01.07.2021nadobudloúčinnosťnariadenieVládySRč.255/2021Z.z.zodňa30.06.2021,vzmysle
ktorého podľa § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie pri opatrovaní

jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bol s platnosťou od 01.07.2021 mesačne 508,44
eur
- dňa 01.07.2022 nadobudlo účinnosť nariadenie Vlády SR č. 213/2022 Z. z. zo dňa 08.06.2022,
ktorým sa ustanovuje výška peňažného príspevku na opatrovanie. Týmto nariadením sa zmenila výškapeňažného príspevku na opatrovanie podľa § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od
01.07.2022 na sumu 525,65 eur mesačne pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím.

28. Žalovanýďalejuviedol,žežalobcovibolazamesiacmáj2022vyplatenájednorazováinflačnápomoc
vo výške 100 eur podľa nariadenia Vlády SR č. 159/2022 Z. z. zo dňa 11.05.2022, ktoré nadobudlo
účinnosť 20.05.2022 a iné zvyšovanie príspevku na opatrovanie z titulu inflácie nebolo legislatívne
upravené.

29. Žalovaný uviedol, že mu nie je známe, že by so žalobcom nebolo rovnako zaobchádzané, a to
z dôvodu jeho štátnej príslušnosti, respektíve z iného dôvodu. Pokiaľ žalobca namietal, že považuje
odmeňovanie slovenských opatrovateľov za nedostatočné a diskriminačné, tak žalovaný uviedol, že o
výške peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím rozhoduje
na základe zákona. Posudzovanie primeranosti výšky príspevku pre opatrovateľa nepatrí do jeho

zákonných oprávnení. V prípade vyplácania peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím nevzniká pracovný pomer medzi Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny a opatrovateľom.

30. Podľa žalovaného v danej veci sa vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu, postupovalo sa

v zmysle platných právnych predpisov a žalobca nebol v nijakom smere obmedzený ani diskriminovaný.
Pokiaľ má žalobca iný názor na posúdenie veci ako to uviedli orgán verejnej správy 1. stupňa a žalovaný,
ešte to neznamená, že žalobca bol ukrátený na svojich právach alebo že predmetné rozhodnutia
sú nespravodlivé. Žalovaný má zato, že postupoval v intenciách platných vnútroštátnych zákonných
predpisov, ktoré uvedenú problematiku upravujú. Podľa žalovaného v rozhodnutí dôsledne, logicky a

zrozumiteľne odôvodnil svoj záver, prečo sa znižuje peňažný príspevok na opatrovanie za obdobie,
ktorého sa zmena týka.

31. Žalovaný k námietkam žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu a o nepreskúmateľnosti
napadnutých rozhodnutí uviedol, že tieto sú neopodstatnené, bolo naplnené právo žalobcu na

spravodlivé odvolacie konanie a závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené, majú oporu vo
vykonanom dokazovaní a vychádzali zo skutočností známych žalovanému v čase jeho rozhodovania.

32. Na základe uvedenej argumentácie považoval žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne
a navrhoval, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

33. V replike žalobca uviedol, že žalovaný nereflektoval na všetky v žalobe vznesené námietky
a že v zásade žalovaný ani nemá oprávnenie posudzovať námietky smerujúce proti (potenciálne)

protiústavnému (zneniu a uplatneniu) aplikácií sporného a namietaného protiústavného zákona, čo je
právomoc súdov a povinnosť súdov v konkrétnom spore preskúmavať, pretože právomoc súdov je
širšia ako právomoc správneho orgánu. Ak vnútroštátny zákon bol a je protiústavný alebo protieurópsky
(rozumej v rozpore s právom EÚ), je na mieste toto riešiť len v konaní pred súdom, preto žalobca
trvá na žalobe a jej dôvodoch. Namieta, že je to zjavne diskriminačné, ak jedna skupina pracovníkov

dostáva zo zákona iné (vyššie) odmeny ako rovnaká iná skupina reálne za tú istú prácu, len z titulu,
že je to prešpekulovaný štát, opakovane a hromadne porušujúci práva občanov SR. Pochopiteľne,
ak neprávny štát neoprávnene zvýhodňuje seba (SR) a znevýhodňuje osoby (štátnych opatrovateľov)
odplatne pracujúce pre štát za služby, ktoré má zabezpečovať štát pre občanov (opatrovanej osoby),
resp. v trojstrannom právnom vzťahu v neprospech štátnych opatrovateľov, je to podľa žalobcu

zjavne protiprávne a dotýka sa to negatívne tak subjektívnych práv opatrovateľov v protiprávne
ex lege zníženej výške odmeny (príspevku), ako aj ostatných účastníkov hospodárskej súťaže ako
sú poskytovatelia a konzumenti (fakticky spotrebitelia, respektíve kvázi spotrebitelia) súkromných a
verejných opatrovníckych služieb, najmä umelým vytvorením dvoch kategórií osôb s rovnakou prácu ale
nerovnakou odmenou, čo odporuje právu.

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia34. Dňa 16.11.2023 bolo doručené správnemu súdu podanie žalobcu - návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca uviedol, že si dovolí navrhnúť stručné neodkladné opatrenie na
vyriešenieotázky,čijealebonievsprávnomsúdnictveprávomdovolenésubsidiárnepoužitieustanovení

Civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení. Podľa žalobcu je potrebné bezodkladne upraviť
pomery a je obava, že exekúcia na sporné práva zrušenej časti žalobcovho príspevku bude ohrozená,
vzhľadom na nehospodárne nakladanie štátu a veľký deficit popri hrozbe platobnej neschopnosti štátu.
Podľa žalobcu iné opatrenia alebo zabezpečovacie opatrenia nie sú účinné a dostupné v prospech
práv žalobcu a sledovaný účel neodkladného opatrenia nemôže dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je výslovne upravená len vo
vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru Ústavného súdu je aplikovateľná
aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Jej
aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené
záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené (uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 22.01.2020 sp. zn. IV. ÚS 13/2020). Žalobca navrhol predbežnú povinnosť žalovaného zdržať

sa akéhokoľvek nakladania s majetkom žalovanej a SR do výšky 500 eur alebo sumu 500 eur zložiť do
úschovy na konajúcom súde do právoplatného skončenia veci. Žalobca poukázal na ustanovenie § 25
Správneho súdneho poriadku s tým, že navrhuje, aby správny súd vydal uznesenie, v ktorom rozhodne:
Správny súd podľa § 25 SSP v spojení s § 325 a § 328 CSP nariaďuje v správnom súdnictve neodkladné
opatrenie žalovanej a ukladá jej predbežnú povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom

žalovanej a SR do výšky 500 eur alebo aby sumu 500 eur založila žalovaná do úschovy na konajúcom
súde, podľa platobných pokynov súdu, do právoplatného skončenia tejto veci.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

35. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v
Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Preto je vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 35Sa/1/2022 vedená na Správnom

súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-35Sa/1/2022.

36. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Správna
žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci. V prípade týchto správnych žalôb

správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s
§ 6 ods. 2 písm. c) SSP, ako aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP). Správny súd preto postupoval v konaní
so zreteľom na druh správnej žaloby, vyhodnocoval podania žalobcu podľa ich obsahu a preskúmaval
zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí aj nad rámec žalobných bodov.

37. V prvom rade správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa s návrhom žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Tento návrh správny súd zamietol pre jeho neprípustnosť. V zmysle § 25
Správneho súdneho poriadku platí, že ak tento zákon (Správny súdny poriadok) neustanovuje inak,
použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného
sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom

sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby
sa naplnil účel správneho súdnictva. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený v Civilnom
sporovom poriadku a jeho účelom je zabezpečiť bezodkladnú úpravu pomerov súvisiacich s určitou
vecou alebo zamedziť neúspešnosti hroziacej exekúcie. Ide ale o procesný inštitút, ktorý je viazaný
na súdne konania prebiehajúce podľa Civilného sporového poriadku. Charakter správneho súdneho

konania, predmetom ktorého je v zmysle § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku prieskum zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytovanie ochrany pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovanie v ďalších
veciach výslovne vymedzených v Správnom súdnom poriadku, vylučuje možnosť primeranej aplikácie
ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení. Správny súdny poriadok obsahuje

vlastnú právnu úpravu osobitného inštitútu, prostredníctvom ktorého je možné paralyzovať účinky
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, prípadne zamedziť pokračovaniu v inom
zásahu orgánu verejnej správy, ktorým je odkladný účinok správnej žaloby. Právna úprava je sústredená
v § 184 až § 189, prípadne § 258 Správneho súdneho poriadku.38. Podľa § 184 Správneho súdneho poriadku; Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak
tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

39. Podľa § 185 Správneho súdneho poriadku; Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje
inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

40. Podľa § 186 Správneho súdneho poriadku; (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo
jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo
opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy

alebo opatrení orgánov verejnej správy.
(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

41. Podľa § 258 Správneho súdneho poriadku; Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252

ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na
rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.

42. Podľa § 25 Správneho súdneho poriadku; Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie
pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem

ustanoveníointervencii.AkniektoráotázkaniejeriešenáanivCivilnomsporovomporiadku,správnysúd
postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

43. Podľa § 324 Civilného sporového poriadku; (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

44. Podľa § 325 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku; Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak

je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.45. Správny súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho obsahu aj v tom
zmysle, či by nemohlo ísť o návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Z obsahu
návrhu ale nie je možné vyvodiť, že by sa žalobca domáhal zamedzenia určitého hroziaceho následku

správnou žalobou napadnutého rozhodnutia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 185 Správneho
súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov správny súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020
zo dňa 0.01.2020, z týchto nemožno vyvodiť, že by v správnom súdnictve bolo možné domáhať sa
nariadenia neodkladného opatrenia.

46. Ďalej sa správny súd zaoberal návrhom na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

47. Podľa § 100 ods. 1 a 3 Správneho súdneho poriadku; Správny súd konanie uznesením preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti,

d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo
medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste,
e) vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto
konania,

f) žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho
súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
(3) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len
čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,

predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,
začínajú lehoty plynúť znova.

48. Správny súd nedospel k záveru, že by bolo potrebné konanie prerušiť a predložiť Súdnemu
dvoru EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento záver súvisí aj s tým, že správny súd

dospel k záveru, že v časti správnej žaloby, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že nezvyšovaním
príspevku na opatrovanie došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, že sa ruší protiprávne
opomenutie vo forme nezvyšovania príspevku na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie
a nedorovnávania (valorizácie) príspevku na opatrovanie a v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia
zákazu negatívne diskriminovať, nejde o také opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný zásah orgánu

verejnej správy, ktoré by boli preskúmateľné v rámci správneho súdneho konania pred správnym
súdom. Podľa správneho súdu rozhodnutia orgánov verejnej správy nevychádzali z takej právnej úpravy,
ktorá by bola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo s právom Európskej únie. Správny súd
nedospel k záveru, že by bolo potrebné podať Súdnemu dvoru EÚ návrh na začatie prejudiciálneho
konania. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania je úzko spojené s odmietnutím správnej žaloby a

so zamietnutím správnej žaloby v časti, ktorou sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti správnou
žalobou napadnutých rozhodnutí, čo bude odôvodnené v nasledujúcich častiach tohto rozsudku.

49. Správny súd sa ďalej zaoberal prieskumom zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny.

50. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku; V správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.51. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a

iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

52. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku; Správne súdy rozhodujú v konaniach o
správnych žalobách v sociálnych veciach

53. Podľa § 134 Správneho súdneho poriadku; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

54. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku; Sociálnymi vecami sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

55. Podľa § 203 ods. 2 Správneho súdneho poriadku; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny

súd viazaný žalobnými bodmi.

56. Podľa§1ods.1a2zákonač.447/2008Z.z.;(1)Tentozákonupravujeprávnevzťahypriposkytovaní
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne
vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho
preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy
na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu
(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej

dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

57. Podľa § 18 ods. 7, 8, 9, 10, 11, 15 zákona č. 447/2008 Z. z.; (7) Pri rozhodovaní o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy

a) u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem a príjem jej manžela alebo
manželky,
b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho
s nimi v domácnosti,
c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjmy a príjmy, ktoré na nich poberá iná fyzická

osoba a príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti,
d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti, ak toto dieťa
žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem
rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,
e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

(8) Príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný
mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba
požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných
peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho
roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.
(9) Na účely prehodnocovania príjmu podľa odseku 8 príslušný orgán vyzve fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, aby predložila doklady o výške príjmu.(10) Pri zisťovaní príjmu za kalendárny rok podľa odseku 8 sa započítavajú príjmy, ktoré fyzickej osobe
patrili za obdobie január až december kalendárneho roka podľa odseku 8 bez ohľadu na to, kedy boli
vyplatené.

(11)Prizisťovanípríjmufyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímnaúčelypeňažnýchpríspevkov
na kompenzáciu sa započítavajú príjmy osôb uvedených v odseku 7, ak tieto osoby patria do okruhu
osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s príjmom fyzickej osoby, v kalendárnom roku, za ktorý sa
zisťuje príjem podľa odseku 8. Príslušný orgán môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z okruhu
osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, vylúčiť osobu, o ktorej fyzická osoba s ťažkým zdravotným

postihnutím preukáže, že s ňou v kalendárnom roku, za ktorý sa zisťuje príjem, alebo v jeho časti,
spoločne nezdieľala domácnosť a spoločne sa nepodieľala na úhrade spoločných potrieb.
(15) Príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely peňažných príspevkov na
kompenzáciu sa určí tak, že súčet príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a príjmov
osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a započítavajú podľa odseku 7, sa vydelí počtom osôb,
ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a započítavajú.

58. Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri

úkonochsebaobsluhy,priúkonochstarostlivostiodomácnosťaprirealizovanísociálnychavzdelávacích
aktivít.

59. Podľa § 40 ods. 3, 4, 5 a 10 zákona č. 447/2008 Z. z.; (3) Fyzickou osobou na účely poskytovania
peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala

dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická
osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý
rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za
nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený
muž po dcére svokry alebo svokra.

(4) Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj inej fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a býva s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak má fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má prechodný

pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje a s ktorou býva.
(5) Peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť len jednej fyzickej osobe uvedenej v odsekoch
3 a 4, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
(10)Akjepríjemfyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímvyššíakodvojnásoboksumyživotného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, výška peňažného

príspevku na opatrovanie podľa odseku 7 sa zníži o sumu prevyšujúcu tento príjem; ak je fyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím nezaopatrené dieťa, peňažný príspevok na opatrovanie sa
znížiosumu,ktoroupríjemfyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímprevyšujetrojnásoboksumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

60. Podľa § 42 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.; Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť nariadením
vlády Slovenskej republiky výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie podľa § 22 ods. 9 a výšku
peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 40 ods. 7 a 8. Výška sadzby na jednu hodinu osobnej
asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie sa ustanovuje vždy k 1. júlu.

61. Podľa § 26d nariadenia Vlády SR č. 102/2020 Z. z.; Prehodnotenie príjmu pri opakovaných
peňažných príspevkoch na kompenzáciu podľa osobitného predpisu za rok 2021 sa vykoná v septembri
2022. Takto zistený príjem platí do konca júna 2023. Na účel poskytovania opakovaných peňažných
príspevkov na kompenzáciu sa do uplatnenia prehodnoteného príjmu podľa prvej vety uplatňuje príjem
platný na základe posledného prehodnotenia alebo zisťovania. Prehodnotenie príjmu pri opakovaných

peňažných príspevkoch na kompenzáciu podľa osobitného predpisu za rok 2019 a 2020 sa nevykoná.

62. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na vymedzenie systému sociálneho
zabezpečenia, ktorého súčasťou je aj systém štátnej sociálnej pomoci a na vymedzenie povahyjednotlivých prostriedkov kompenzácie. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/31/2021 zo dňa 02.07.2021, v ktorom najvyšší správny
súd vymedzil podstatu systému sociálneho zabezpečenia. Ide o pomerne rozsiahlu časť z odôvodnenia

uvedeného rozhodnutia, avšak správny súd ju považuje za podstatnú, nakoľko ide o východiskové
hľadiská, z ktorých je potrebné pri prieskume správnou žalobou napadnutých rozhodnutí vychádzať.
Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú
poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém
je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe

byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku
sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného
vzťahu teda nárok na dávku má za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné
štát – napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje princíp zásluhovosti. Na
rozdiel od uvedeného systém štátnej sociálnej podpory je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá
a štátom uznaná sociálna situácia, poskytnú sa štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa

tu nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na
sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada
rovnakého zabezpečenia pre všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým princíp rovnakosti. Systém štátnej
sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o takzvané testované dávky
poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú.

V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp potrebnosti. Účel tohto systému spočíva v sociálnej
pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali
k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type sociálneho
systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si
nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných

zdrojov a je založený na preukázaní nielen jeho opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na
preukázaníchýbajúcejschopnostizabezpečiťsavlastnýmpričinením.Sociálnapomocjefinancovanázo
štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného
minima,ktoréjeupravenévzákoneč.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby

predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie
dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z.z.
Z ústavného hľadiska možno túto problematiku subsumovať pod kategóriu základných práv a slobôd
druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej

hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú
skôr intervenciu štátu, než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej),
a to za účelom zabezpečenia (v kontexte tam prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej
stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky
uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti

od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa
potom zásadne prejavuje v obsahu a rozsahu týchto práv. Z článku 51 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že
domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, 38 až 42 a 44 až 46 tejto ústavy sa možno len
v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s článkom 39 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri

nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi,
má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok
(ods. 4), Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie
upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Medzi tieto zákony je potrebné zaradiť aj zákon č.
447/2008 Z. z., cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok
a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. V rámci tejto právnej úpravy sa kompenzujú sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa zmierňujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008
Z. z. alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého

zdravotného postihnutia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je znevýhodnenie, ktoré má fyzická
osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.63. V konaní nie je sporné, že otec žalobcu je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
a že žalobcovi patrí peňažný príspevok na opatrovanie. V správnej žalobe žalobca vyjadruje nesúhlas

s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ktorými bola znížená výška peňažného príspevku na
opatrovanie, ktorého poberateľom je žalobca. Keďže ide o správnu žalobu v sociálnej veci, správny súd
preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v celom rozsahu.

64. Z ust. § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že príjem na účely poskytovania

peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny
rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na
kompenzáciu. Pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa tento príjem prehodnocuje
vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka, pričom za obdobie, za ktoré sa
príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom
sa prehodnocovanie vykonáva. Podľa § 18 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. sa pri zisťovaní tohto

príjmu za kalendárny rok započítajú príjmy, ktoré fyzickej osobe patrili za obdobie január až december
kalendárneho roka (za ktorý sa príjem zisťuje) bez ohľadu na to, kedy boli vyplatené. Zároveň sa podľa
§ 18 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. započítavajú aj príjmy osôb, ktoré sú vymedzené v § 18 ods. 7
zákona č. 447/2008 Z. z., ak tieto osoby patria do okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú
s príjmom fyzickej osoby v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje. V zmysle § 18 ods. 12 zákona

č. 447/2008 Z. z. sa pri prehodnocovaní príjmu použije ust. § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.
platné v čase prehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu, ak §
45 ods. 9 až 11 neustanovujú inak. Podľa § 18 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. sa príjem fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely peňažného príspevku na kompenzáciu určí tak, že
súčet príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a príjmu osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú a započítavajú podľa ods. 7, sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú
a započítavajú.

65. V prejednávanej veci boli brané do úvahy príjmy osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – otca
žalobcu,ktorýjeopatrovanýajehomanželkyvzmysle§18ods.7písm.a)zákonač.447/2008Z.z.Ďalej

bolo pre prehodnocovanie príjmov podstatné nariadenie Vlády SR č. 102/2020 Z. z., v zmysle ktorého
(v znení platnom a účinnom od 20.05.2022) bolo stanovené prehodnotenie príjmov pri opakovaných
peňažných príspevkoch na kompenzáciu za rok 2021 na september 2022 s tým, že takto zistený
príjem patrí do konca júna 2023. Toto nariadenie Vlády SR ustanovilo niektoré opatrenia v období
trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (krízová situácia) vyhláseného

v súvislosti s ochorením COVID-19 a na ďalšie obdobie bezprostredne nasledujúce po skončení krízovej
situácie, a to aj v oblasti sociálnych vecí a rodiny na úseku kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia (§ 1 písm. a) bod 4 tohto nariadenia). V dôsledku týchto opatrení nebol potom
príjem pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu prehodnocovaný v júli bežného roka
podľa § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z., ale v septembri 2022.

66. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval žalobcu na predloženie potrebných dokladov, ktoré
žalobca aj predložil. Pri prehodnocovaní výšky peňažného príjmu na účely peňažného príspevku na
opatrovanie vychádzali orgány verejnej správy z nesledujúcich dôkazov: potvrdenia o príjme manželky
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zo dňa 05.09.2022, z ktorých vyplýva čistá mzda 4

475,56 Eur a 916,33 eur, potvrdenie o príjme manželky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
zo dňa 06.09.2022, z ktorého vyplýva príjem za rok 2021 vo výške 972,- eur, potvrdenie Sociálnej
poisťovne o príjme v podobe dôchodkových dávok manželky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím vo výške 4 768,80 eur a potvrdenie Sociálnej poisťovne o príjme v podobe dôchodkových
dávok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 4 745,43 eur. Spolu tieto príjmy

predstavujú 11 878,12 eur a podľa § 18 ods. 16 zákona č. 447/2008 Z. z. je potom príjem fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím 5 939,06 eur. Priemerný mesačný príjem fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím potom predstavuje 494,92 eur (5 939,06 : 12).

67. Suma životného minima bola v čase prehodnocovania príjmu (september 2022) stanovená v zmysle

§2písm.a)zákonač.601/2003Z.z.apríslušnéhoopatreniaMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodiny
na sumu 234,42 eur mesačne.XX. Orgány verejnej správy ďalej postupovali podľa § 40 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a vypočítali
dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo predstavuje 468,84 eur.
Výška príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím predstavuje 494,92 eur, teda prevyšuje

dvojnásoboksumyživotnéhominima.Pretovzmysle§40ods.10zákonač.447/2008Z.z.bolopotrebné
znížiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie o rozdiel medzi príjmom fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím v sume 494,92 eur a dvojnásobkom sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickúosobu,čoje468,84eur,pričomtakýtorozdielpredstavuje26,08eur.Výškapeňažnéhopríspevku
na opatrovanie bola v septembri 2022 v zmysle § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. a v zmysle § 42

ods. 7 tohto zákona a nariadenia Vlády SR č. 213/2002 Z. z. vo výške 525,65 eur. Preto orgány verejnej
správy správne od sumy peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 525,65 eur odpočítali vyššie
uvedený rozdiel 26,08 eur a peňažný príspevok znížili na sumu 499,57 eur. Takýto postup orgánov
verejnej správy zodpovedal ustanoveniam príslušných právnych predpisov.

69. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. sa na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie

o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami, ktoré sú uvedené v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide o zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom v zmysle § 53 ods. 2
sa na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukazuje
nevzťahujú ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60 a § 61 až § 68 Správneho poriadku.

70. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

71. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku; Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke

72. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán, na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

73. Podľa § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie

obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať
úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie
vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej

moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie
náležitosti rozhodnutia.

74. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupu, ktorý ich vydaniu

predchádzal, správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový
stav, zaobstarali si potrebné podklady pre rozhodnutie (konkrétne podklady o príjmoch fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím a spoluposudzovanej osoby), z vykonaných dôkazov vyvodili
správne skutkové zistenia a vec správne právne posúdili podľa relevantnej platnej a účinnej právnejúpravy. Zároveň podľa správneho súdu rozhodnutia orgánov verejnej správy spĺňajú náležitosti, ktoré
stanovuje Správny poriadok. Z rozhodnutí je zrejmé podľa ustanovení akého právneho predpisu bolo
rozhodované, je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené

orgány verejnej správy pri hodnotení dôkazov, ako vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je
zrejmé, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu prednesenými v odvolaní.

75. Pokiaľ ide o zvyšnú časť správnej žaloby, túto správny súd posudzoval v zmysle toho, či ide o
opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej správy, ktoré by boli spôsobilým predmetom prieskumu v

správnom súdnictve.

76. Podľa § 4 SSP; Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,

c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

77. Podľa § 3 písm. c) a e) SSP; Na účely tohto zákona sa rozumie
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté,
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly

alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

78. Správny súd nezistil, že by sa v zvyšnej časti správnej žaloby mohlo jednať o taký predmet, ktorý
by bol spôsobilý súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom v zmysle Správneho súdneho

poriadku, preto správnu žalobu v tejto časti podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku
ako neprípustnú odmietol. Nešlo o vydanie individuálneho správneho aktu odlišného od rozhodnutia –
ovydanieopatrenia,ktorébysprávnysúdmoholpreskúmať.Zároveňsprávnysúdnedospelaniktakému
záveru, že by išlo o iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bol faktickým postupom vykonaným pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým by boli alebo mohli byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Samotný postup orgánov verejnej správy bol preskúmaný v
rámci prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, pričom správny súd nedospel
k takému záveru, že by boli porušené procesné práva žalobcu, podľa správneho súdu orgány verejnej
správy dostatočne zistili skutkový stav a zároveň svoje rozhodnutia aj vyčerpávajúco odôvodnili. Na
základe obsahu správnej žaloby a jej doplnenia žalobcom správny súd nedospel k záveru, že by išlo

v uvedenej časti o vec patriacu do právomoci civilného súdu a že by bol dôvod na postúpenie veci v
zmysle § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ak súd postupom § 40 až § 41 zistí, že nie je príslušný,
bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu) v spojení s
§ 25 Správneho súdneho poriadku. Správny súd ani nezistil, že by tu bol dôvod na zastavenie konania
a postúpenie veci inému orgánu, do právomoci ktorého by patrilo riešenie veci v zmysle § 18 ods. 1

Správneho súdneho poriadku (ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania
uznesením postúpi).

79. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je

dôvodná, preto ju v časti podľa § 190 SSP zamietol. V časti, v ktorej správy súd dospel k záveru o
neprípustnosti správnej žaloby, túto odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.80. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

81. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto správny súd rozhodol o trovách
konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že žalobca nemá právo na náhradu
trov konania. O náhrade trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správny súd
rozhodol v tej časti, kde sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu

predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa.

82. V časti, v ktorej došlo k odmietnutiu správnej žaloby, správny súd rozhodol o trovách konania podľa
§ 170 písm. a) Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).