Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-24Cpr/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120205807
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:4120205807.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobcu: L. G., B. XX.XX.XXXX, X. X. XXX/XX,

B. - W., proti žalovanému: Schavemaker Slovakia s.r.o., IČO: 35 978 406, so sídlom Seredská 247/4012,
Trnava, právne zastúpený JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, Nitra, o určenie, že úraz
je pracovným úrazom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že mozgová príhoda zo dňa 16.09.2017

je pracovným úrazom, ďalej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.745,-Eur titulom náhrady
za bolesť, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.214,- Eur titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že u žalovaného bol
zamestnaný ako vodič. V dňoch 11.09.2017 až 14.09.2017 bol nútený naložený kamión sám vyložiť - cca
3000 častí nábytku, a to napriek pracovnému zaradeniu ako vodič kamióna. Po tejto práci mal intenzívne
bolesti pliec, a najmä bolesti hlavy. Dňa 16.09.2017 mu ešte vo firme v Holandsku zostalo zle a odpadol.
Odviezli ho do nemocnice, mal mozgovú príhodu. Uvedené zhoršenie zdravotného stavu ako vyplýva z

predložených lekárskych správ spoločne zo žalobou, bolo v dôsledku fyzického preťaženia pri vykladaní
nábytku a teda úloh, ktoré dostal od zamestnávateľa nad rámec jeho pracovných úloh.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že mozgová príhoda sa žalobcovi stala dňa 16.09.2017
po odstavení kamióna v spoločnosti Schavemaker v Holandsku. Žalobca bol hospitalizovaný v miestnej
nemocnici a boli za neho uhradené všetky liečebné náklady, nakoľko žalovaný má uzatvorené poistenie
liečebných nákladov svojich zamestnancov. Nad rámec bola umožnená cesta rodinných príslušníkov k

hospitalizovanému do Holandska plne hradená zamestnávateľom. Z predložených lekárskych správ nie
je možné považovať za preukázanú príčinnú súvislosť mozgovej príhody a výkonu povolania vodiča a
jeho sporného tvrdenia o realizovaní vykládky tovaru. V tomto smere žalovaný poukázal na skutočnosť,
že samotná vykládka tovaru je v rozpore s pracovnou zmluvou a tvrdeným pokynom dispečera.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie pričítaním listín nachádzajúcich
sa v spise, výsluchom žalovanej a navrhnutého svedka.

4. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že žalobca predložil PN-ku tak, ako ju vystavil ošetrujúci
lekár a zamestnávateľ nie je odborníkom na to, aby mohol meniť jeho rozhodnutie. Žalovaná pokryla
žalobcovi všetky náklady týkajúce sa liečenia cez poistné plnenie a zároveň uhradila cestu rodinnýchpríslušníkov do nemocnice do zahraničia, ako aj ďalšie náklady s jeho hospitalizáciou. Žalovaná sa
tiež vyjadrila k povinnostiam vodičov pri nakládke a vykládke tovaru, keď uviedla, že vodič musí tovar
spočítať, či sedí počet kusov alebo množstvo paliet, musí tovar riadne zabezpečiť a následne aj po

nakládke, resp. vyložení byť súčinný a dbať na administratívu spojenú s celkovým vykonaním prepravy.
Nepatrí medzi povinnosti vodiča, aby fyzicky manuálne vykladal tovar. Tak isto pri vykládke tovaru všetci
vodiči dostávajú bezpečnostnú výbavu, t. z. okuliare, prilbu a bezpečnostné vysoké topánky s oceľovou
špičkou. Zároveň na otázku, či sa zamestnanci žalovaného zúčastňujú kvôli bezpečnosti pri nakládke
a vykládke aj nejakých školení uviedla, že zamestnanci majú každoročné školenie a žalovaný robí aj

dodatočné školenia čo sa týka zabezpečenia tovaru.

5. Svedok N. X. pri svojom výsluchu uviedol, že u žalovaného začínal vo firme pracovať na nízkom
poste s tým, že jeho vtedajšou pracovnou náplňou bolo posielať informácie vodičom kam majú ísť, kadiaľ
majú ísť, aký tovar majú vyzdvihnúť. Čo sa týka predmetného sporu, je mu ľúto, že to došlo až pred
súd, nakoľko do veľkej miery sa podieľal na tom, aby bolo možné vyslať rodinných príslušníkoch do

zahraničia za žalobcom. Zároveň tlmočil z cudzieho jazyka v nemocnici, kde bol žalobca. Prekladal mu
inštrukcie po telefóne, keď sa robili rôzne vyšetrenia. K povinnostiam vodiča uviedol, že vychádzajú z
každoročných školení, ktoré majú vodiči z BOZP. Vodič je povinný byť súčinný na nakládke a vykládke,
čo však neznamená, že má nakladať a vykladať tovar samostatne. Jeho povinnosťou je usmernenie
obslužného personálu, najmä na rozloženie nákladu tak, aby spĺňal limity stanovené zákonom, aby

nedošlo k preťaženiu, či už celej súpravy alebo jednotlivých náprav. Tak isto je povinný kontrolovať
nakladaný, resp. vykladaný tovar, tovar zabezpečiť a pred jeho nákladom, resp. výkladom sprístupniť
nakladaciu plochu a skontrolovať dokumenty. Na otázku, či patrí k povinnostiam vodiča nakladať alebo
vykladať tovar, svedok uviedol, nie, vodiči majú zakázané manipulovať s tovarom. Na otázku, či má
vedomosť, že v minulosti dochádzalo pri vykládke, resp. nakládke tovaru k tomu, že by vodiči mali naložiť

alebo vyložiť daný tovar uviedol, že ak k tomu došlo, komunikoval žalovaný priamo so zákazníkom,
ktorý zadal prepravu, aby predmetnú nakládku alebo vykládku tovaru zabezpečil. V opačnom prípade
odstavili vodiči kamión a účtovali státie.

6. Žalobca po výsluchu žalovanej a svedka zotrvával na svojom tvrdení, že musel vyložiť zásielku

nábytku. Zároveň uviedol, že túto skutočnosť zapísal do CMR (nákladný list).

7. Vzhľadom na tvrdené skutočnosti žalobcom súd zabezpečil CMR, na ktorých sa však žiadna
poznámka, resp. výhrada vodiča, že musí daný tovar vykladať sám, nenachádza. Zároveň z
predložených listín vyplýva, že boli vykonané dve vykládky. Prvá v celkovej váhe 2.879 kg a druhá 2.029

kg. Jednotlivé sedačky a kreslá mali váhu 150, 170 a 90 kg, čiže sa jednalo o obsahovo veľké a ťažké
veci.

8. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákonník práce“), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa
pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

10. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

11. Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

12. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty.13. Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony
potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po
jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie

v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané
na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh.

14. Podľa § 220 ods. 3 Zákonníka práce, ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec

utrpel pre plnenie pracovných úloh.

15. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko
nemal preukázanú jej dôvodnosť. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že mozgovú príhodu,
ktorú utrpel dňa 16. 09. 2017, je pracovným úrazom, za ktorý v plnom rozsahu zodpovedá žalovaný ako
jeho zamestnávateľ.

16. Poškodenie zdravia diagnostikované ako infarkt (mozgová príhoda) je v podstate chorobou, nepatrí
však medzi choroby z povolania a nie je ani úrazom. Preto sa na takéto prípady nevzťahuje ustanovenie
§195Zák.č.311/2001Z.z.Zákonníkapráceaozodpovednostizamestnávateľazaškodupripracovnom
úraze a pri chorobe z povolania a ani ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o

úrazových dávkach.

17. Pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od
vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s nimi. Pri infarktoch (mozgových príhodách) ale vonkajší faktor úrazového

deja očividný nie je, avšak podľa platnej judikatúry by sa toto poškodenia zdravia výnimočne, za určitých
okolností, mohlo dať na úroveň úrazu.

18. V týchto prípadoch, kde zdanlivo chýba vonkajší úrazový dej, treba vychádzať z výraznejšieho
prejavu náhleho a násilného pôsobenia vonkajších vplyvov na organizmus poškodeného (napríklad,

podľa rozhodnutia NS SR č. 28/1980 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk „...o pracovný úraz ide aj
vtedy, ak zamestnanec pri práci, na ktorú nebol zvyknutý a ktorá bola neprimeraná jeho možnostiam,
bol nútený okamžitým náhlym vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a zvýšiť tak náhle, neobvykle a
nadmerne svoju námahu...“. Súdna prax teda dospela k záveru, že za pracovný úraz sa výnimočne
uznáva aj infarkt (mozgová príhoda) pracovníka za predpokladu, že došlo k poškodeniu zdravia, ktoré

nastalo pri náhlom vypätí, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, keď pracovný výkon presahoval hranice
obvyklej každodenne vykonávanej práce alebo ak práca bola vykonávaná v hraniciach obvyklej ťažkej
práce, ale za nepriaznivých okolností alebo šlo síce o obvykle namáhavú prácu, pre ktorú však
organizmus nebol prispôsobený, alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačil. Bezprostrednou príčinou
vyvolávajúcou infarkt myokardu môže byť aj psychická trauma, jednorazové preťaženie pri plnení

osobitne ťažkých úloh.

19. Aby bolo možné kvalifikovať infarkt (mozgovú príhodu) ako pracovný úraz, je treba skúmať, za akých
okolností došlo k tomuto poškodeniu zdravia a preukázať príčinnú súvislosť medzi poškodením zdravia
a úrazovým dejom, t. z. preukázať, že príčinou následku (infarktu, mozgovej príhody) bola zvýšená

námaha (fyzická alebo duševná) spojená s výkonom prác. V nejednoznačných prípadoch rozhodovanie
závisí od znaleckého posudku odborníka z oblasti medicíny. Ak v konkrétnom prípade poškodenie
zdravia nebolo odborným lekárskym posudkom kvalifikované ako úrazová udalosť, zamestnávateľ nemá
právny dôvod považovať toto poškodenie zdravia za pracovný úraz a nie je dôvod riešiť úrazové dávky
podľa Zákona o sociálnom poistení.

20. Nakoľko predmetom konania bolo rozhodovanie o určení právnej skutočnosti, nebolo potrebné
preukázať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že
žalobca bol zamestnaný v pracovnom pomere u žalovaného ako zamestnávateľa v rozhodnom období.
Plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,

iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V
priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce
zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Ako pracovný úraz sa posudzuje
aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.21. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je základnou povinnosťou zamestnanca v pracovnom
pomere vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase podľa pokynov
zamestnávateľa a dodržiavať pracovnú disciplínu. Výkon práce v pracovnom pomere predstavuje výkon

závislej práce fyzickej osoby ako zamestnanca, práca je teda vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (§ 1 Zákonníka práce). Zamestnanec je preto povinný
vykonávať prácu na základe pokynov zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov súd v konaní skúmal,
či žalobca v dňoch 11.09.2017-14.09.2017 plnil pracovné úlohy na základe pokynu žalovaného ako
jeho zamestnávateľa alebo vykonával činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh na

základe pokynu žalovaného. Žalobca tvrdil, že musel vyložiť zásielku nábytku. Zároveň uviedol, že
túto skutočnosť zapísal do CMR (náklady list). Uvedené tvrdenie však žalobca v konaní nepreukázal.
Výsluchom žalovanej ako aj svedka, ako aj vykonanými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané,
že uvedenú činnosť majú vodiči zakázanú. Žalovaný, ako aj svedok, logicky odôvodnili svoje tvrdenia
tým, že vodič poskytuje len súčinnosť pri nakládke a vykládke tovaru, zároveň z predložených listín
vyplynulo, že žalovaný účtuje stojné v prípade že nedôjde k vyloženiu tovaru zadávateľovi objednávky.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a skutočnosť, že žalobca ako vodič nemá povinnosť zabezpečovať
nakládku a vykládku tovaru, ba práve naopak, uvedenú skutočnosť má zakázanú zo strany žalovaného
(zamestnávateľa), súd predmetnú žalobu zamietol z dôvodu, že nezistil príčinnú súvislosť medzi
poškodením zdravia, úrazovým dejom a tvrdenou skutočnosťou žalobcom (vykládka tovaru), nakoľko i
v situácii, že by skutočne došlo zo strany žalobcu k vyloženiu uvedenej zásielky (čo v danom prípade

však preukázané nie je), došlo by zo strany žalobcu k porušeniu pracovnej disciplíny, ako i záverov
školení BOZP, ktorých sa žalobca rovnako zúčastnil. Súd považoval vykonané dôkazy za dostatočné
pre rozhodnutie bez potreby nariaďovania znaleckého dokazovania. Úraz (mozgovú príhodu), ktorý
žalobca utrpel dňa 16. 09. 2017, preto nebolo možné posúdiť ako pracovný úraz. Nakoľko žaloba
bola nedôvodná v časti určenia, že úraz žalobcu je pracovným úrazom, neprichádzalo do úvahy ani

rozhodnutie o zvyšku žaloby t. j. o uložení povinnosti zaplatiť žalobcovi zo strany žalovaného náhradu
za bolesť, ako i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu zodpovednosti žalovaného
za škodu spôsobenú pracovným úrazom.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

23. Keďže v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania,
ktoré mu súd priznal v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Exekúciuvykonáexekútor,ktoréhonavykonanieexekúciepoverísúd(§55ods.1Exekučnéhoporiadku.