Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 18Saz/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100607
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu: E. F. G.
F. H. I., J. XX, XXX XX I., I. D., zastúpená zákonným zástupcom, otcom: K. K. B., nar. XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu: E. F. G. F. H. I., J. XX,
XXX XX I., I. D., právne zastúpená Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01
Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8,
940 01 Nové Zámky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-8768-015/2023-AV zo dňa
26. októbra 2023 o zaistení a o prepustenie zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-8768-015/2023-AV zo dňa 26. októbra
2023 týkajúce sa žalobkyne - maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu
totožnosti, toho času s miestom pobytu: E. F. G. F. H. I., J. XX, XXX XX I., I. D..

II. N a r i a ď u j e, aby bola žalobkyňa - maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez
dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu: E. F. G. F. H. I., J. XX, XXX XX I., Slovenská republika,
bezodkladne prepustená zo zaistenia.

III. Žalobkyni p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 25.10.2023 v čase o 20.15 hod bola hliadkou
ObvodnéhooddeleniaPZŠahyvobciL.kontrolovanáskupina22osôbmedzinimiajmaloletážalobkyňa,
ktorá bola následne 26.10.2023 o 8:40 hod predvedená k žalovanému. Totožnosť žalobkyne a jej
štátna príslušnosť boli žalovaným zistené zo spísanej zápisnice o podaní vyjadrenia za prítomnosti
tlmočníka z jazyka tureckého, vyjadrenie podával zákonný zástupca maloletej. Potom ako žalovaný
lustráciou zistil, že žalobkyňa sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene začal konanie o

jej administratívnom vyhostení.

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-8768-010/2023-AV zo dňa 26.10.2023
rozhodol o administratívnom vyhostení žalobkyne (ďalej aj „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“),
a to podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“), t. j. z dôvodu,
že žalobkyňa ako štátny príslušník tretej krajiny má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

V rozhodnutí neurčil lehotu na vycestovanie ani krajinu do ktorej má vycestovať, v rozhodnutí uložil
žalobkyni zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov únie na dobu
3 rokov. Rozhodnutie bolo doručené žalobkyni, jej zákonnému zástupcovi 26.10.2023 a stalo sa
vykonateľným.3. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-2545-020/2023-AV zo dňa 26.10.2023
rozhodol o zaistení žalobkyne (ďalej aj „rozhodnutie o zaistení“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), a to

podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t. j. na účel výkonu administratívneho vyhostenia,
zároveň podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne
potrebný, najviac do 26.01.2024 a žalobkyňu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov
(ďalej aj „ÚPZC“).

4. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení konštatoval danosť zákonného základu pre zaistenie žalobkyne,
ktorým je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o jej administratívnom vyhostení a
výkon tohto rozhodnutia, pričom k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia.
Na odôvodnenie záveru o nesplnení zákonných podmienok pre uloženie alternatív zaistenia žalovaný
uviedol, že povinnosť hlásenia pobytu či zloženia peňažnej záruky, ako alternatív zaistenia, by žalobkyňa
nevedela splniť.

5. Žalovaný na odôvodnenie určenej maximálnej doby zaistenia žalobkyne (počnúc od 26.10.2023)
najviac do 26.01.2023 uviedol, že táto doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých úkonov smerujúcich
k jej vyhosteniu, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých
neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný zdôraznil, že dôležitým faktorom, od ktorého sa bude odvíjať

dĺžka zaistenia je spolupráca žalobkyne pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného
dokladu. V ďalšom žalovaný označil úkony, ktoré je potrebné vykonať k vyhosteniu žalobkyne, ktorá je
štátnou príslušníčkou Tureckej republiky, nedisponuje cestovným dokladom.

6. Podľa žalovaného zaistenie žalobkyni je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a plne rešpektuje právo žalobkyne na súkromný a rodinný život v
zmysle článku 8 ods. 1 tohto dohovoru, zdôraznil, že konal v záujme žalobkyne a nebola jej spôsobená
ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jej živote, zdraví a sociálnej existencii.

7. Žalovaný zdôraznil, že pri umiestnení maloletej žalobkyne do Útvaru policajného zaistenia v

Sečovciach sa zaoberal aj Dohovorom o právach dieťaťa a uviedol, že tým, že maloleté deti umiestnil
spoločne s ich rodičmi v jednom zariadení, chránil najlepšie záujmy maloletých detí a nepretrhol tak
rodinné väzby členov rodiny, nerozdelil rodinu a dodržal tak základnú zásadu zachovania rodiny a právo
dieťaťa byť v opatere svojho rodiča, právo na rodinný život. Pripustil, že umiestnenie maloletých detí
do zariadenia je zásahom do práv dieťaťa avšak je v záujme dieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom a

nebolo od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately, čo by podľa názoru žalovaného
bolo horším zásahom do jeho práv. Zdôraznil a opísal vhodnosť podmienok konkrétneho zariadenia v
Sečovciach, do ktorého bola maloletá žalobkyňa umiestnená, pre rodiny s deťmi.

8. Žalobkyňa 02.11.2023 požiadala Centrum právnej pomoci (ďalej aj „zástupca žalobkyne“ alebo

„centrum) o poskytnutie právnej pomoci vo veci jej zaistenia v rámci 7 dňovej lehoty na podanie
správnej žaloby proti rozhodnutiu o zaistení, a rozhodnutím centra zo dňa 07.11.2023, právoplatným
09.11.2023jejbolpriznanýnároknaposkytnutieprávnejpomoci,čimdošlokspočívaniuodvolacejlehoty
a jej posledným dňom bol deň 09.11.2023, v zmysle § 71 ods. 2 a § 225 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

9. Žalobkyňa sa v čas podanou správnou žalobou zo dňa 09.11.2023 domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného o jej zaistení, zároveň žiadala nariadiť jej bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať
plnú náhrada trov konania.

10. V žalobe poukázala na to, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj jej rodičia -
Zinab KAMAR, nar. XX.XX.XXXX a K. K. B., nar. XX.XX.XXXX, a súrodenci - Zelfinaz MOHAMMAD, nar.
XX.XX.XXXX, K. K. B., nar. XX.XX.XXXX a K. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci tureckej štátnej príslušnosti,
ktorí sa rovnako ako žalobkyňa obrátili so žalobou na súd. Žalobkyňa zdôraznila, že zaistenia všetkých
členov rodiny bolo a je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti.

11. Žalobkyňa namietala, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.Poukázala na to, že limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť, a
teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, t. j. výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
Žalovaný podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie založil iba na dôvodoch poukazujúcich na

formálny súlad príslušného rozhodnutia so zákonom o pobyte cudzincov, pričom absentuje odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia z pohľadu efektivity a účelnosti zaistenia. V tejto súvislosti zdôraznila
aj skutočnosť uvedenú jej rodičmi zástupcovi, a to, že sú kurdi a v krajine pôvodu čelia utláčaniu a
diskrimináciizostranytureckýchštátnychorgánovatiežsabojakrvnejpomstyzostranyznepriateleného
klanu. A namietala, že z napadnutého rozhodnutia, ani z rozhodnutia o administratívnom vyhostení nie

je zrejmé ako konkrétne skúmal žalovaný z toho plynúce prekážky vyhostenia.

12. Podľa žalobkyne je rozhodnutie žalovaného tiež v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
správnych súdov a kasačného súdu aj Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach obmedzenia
osobnej slobody rodín s maloletými deťmi. Žalobkyňa namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nezaujal žiadnu právnu úvahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletej osoby ako

zraniteľnej osoby.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2023 uviedol, že napadnuté rozhodnutie
považuje za súladné s právnymi predpismi a navrhol žalobu zamietnuť.

14.VecbolapredloženáSprávnemusúduvKošiciach(ďalejajsprávnysúd“)dňa20.11.2023vsúlades§
227ods.1SSPdopiatichpracovnýchdníodpodaniažalobyžalovanémuspolusvyjadrenímžalovaného
zo dňa 13.11.2023.

15. Správnym súdom bolo 20.11.2023 vo veci nariadené pojednávanie na deň 24.11.2023, zároveň bolo

vyjadrenie žalovaného k žalobe zaslané zástupcovi žalobkyne na vedomie.

16. Správny súd v Košiciach ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný v konaní o správnej žalobe
vo veciach zaistenia podľa § 221 ods. 1 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný
jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia o zaistení,

a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) dospel k
záveru o dôvodnosti žaloby a potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia a bezodkladného prepustenia
žalobkyne zo zaistenia podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP.

17. Správny súd o žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní dňa 24.11.2023 uskutočnenom do

siedmich pracovných dní od predloženia žaloby, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca
ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Súd vzhľadom na neprítomnosť
účastníkov konania, ich zástupcov a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP veta
druhá, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli.

18. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

19. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

20. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
o zaistení žalobkyne a posúdenie, či v prípade žalobkyne, ktorá je maloletou osobou, je jej ďalšie
zotrvanie v zaistení realizované v E. F. G. F. H. I. naďalej zákonné.

21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa (ďalej aj „Dohovor o právach
dieťaťa“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nechuž uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady
na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú

oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

25. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že limit formálnej zákonnosti zaistenia bol
v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) naplnený existenciou vykonateľného rozhodnutia o administratívnom
vyhostení žalobkyne, preto sa správny v súd v ďalšom sústredil v intenciách relevantných žalobných
bodov na posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia, primeranosti a nevyhnutnosti zásahu do osobnej

slobody žalobkyne, do jej práva na rodičovskú opateru a rodinný život a zachovanie najlepších záujmov
maloletej žalobkyne.

26.Správnysúdkladúcdôraznaochranuprávaprávomchránenýchzáujmovmaloletýchdetísavprvom
rade zaoberal otázkou, či žalovaný pri vydávaní rozhodnutia o zaistení zohľadnil záujem maloletého

dieťaťa tak, ako to vyžadujú všeobecne záväzné právne predpisy ako aj ustálená rozhodovacia prax.

27. Rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) ako aj kasačného súdu bolo opakovane
judikované, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú
zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu, správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem

dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa) postupovať obozretne pri
umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia, deti by nemali byť postihované
za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp.
s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je
vyhodnocované ako riziko úteku. (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sza/12/2016

zo dňa 14. júna 2016, rozhodnutia ESĽP - rozsudok zo dňa 19. januára 2012, vo veci Popov proti
Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudok zo dňa 12. októbra 2006 vo veci B. B. a M.
B. v. Belgicko, sťažnosť č. 13178/03, rozsudok zo dňa 19. januára 2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v.
Belgicko,č. 41442/07).

28. Správny súd aj s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku
žalobkyne týkajúcu sa tej skutočnosti, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaujal žiadnu právnu
úvahu k skutočnosti, že žalobkyňa je maloletá osoba, a teda neposúdil prípustnosť zásahu do osobnej
slobody maloletej osoby ako zraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 v spojení s § 2 ods. 7 zákona
o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na článok 3 bod 1 Dohovoru

o právach dieťaťa, v zmysle ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí.

29. Správny súd konštatuje, že za takúto úvahu nie je možné považovať tú časť odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia (viď zhrnutú vyššie), že v prípade zaistenia rodičov maloletého sa zaistením

dieťaťa spolu s rodičom v podstate realizuje záujem dieťaťa spočívajúci v jeho zotrvaní s rodičmi. Inak
povedané podľa žalovaného dôsledky zásahu do osobnej slobody dieťaťa jeho zaistením sú menej
závažné, ako by boli dôsledky zásahu do práva dieťaťa byť v opatere svojich rodičov pri jeho odňatí z
opatery rodičov a odovzdaní do starostlivosti pracovníkom sociálnej kurately z dôvodu zaistenia rodičov
bez zaistenia dieťaťa.

30. Správny súd zdôrazňuje, že favorizácia práva dieťa byť v opatere svojich rodičov pred jeho právom
na osobnú slobodu nemôže pri sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa zakladať dôvodnosť jeho zaistenia
spolu s rodičom. Naopak súčasné rešpektovanie oboch označených práv dieťaťa pri sledovaní jeho
najlepšiehozáujmujenamiestedôslednezohľadniťpriposudzovanídôvodnostizaisťovaniajehorodičov

a sledovaní zachovania práva na rodinný život tak u detí ako aj rodičov.

31. Ani samotné podmienky v zariadení, do ktorého je zaistený maloletý umiestnený nie sú
skutočnosťami spôsobilými odôvodniť naplnenie najlepšieho záujmu dieťaťa pri tak závažnom zásahudo jeho práv ako je zásah do osobnej slobody zaistením. A preto ani podrobný opis týchto podmienok
v napadnutom rozhodnutí nie je možné hodnotiť ako dostatočné odôvodnenie naplnenie najlepšieho
záujmu maloletého zaisteného.

32. Preskúmavané rozhodnutie, ani administratívny spis žalovaného neposkytujú žiadne podklady, na
základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, a dôvodnosť tohto
zásadného zásahu do osobnej slobody žalobcu.

33. Správnemu súdu predložený administratívny spis a vyjadrenie žalovaného nesvedčia o tom, že by
žalovaný min. v období po vydaní rozhodnutia o zaistení do predloženia veci správnemu súdu pristúpil
k vykonaniu akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácii výkonu administratívneho vyhostenia. Táto
okolnosť sama osebe zadáva pochybnosť o účelnosti a efektivite zaistenia žalobkyne.

34. Žalovaný opomenul aj skúmanie a vyhodnotenie reálnej vyhostiteľnosti žalobkyne do Tureckej

republiky, ktorú ustálil ako krajinu pôvodu a do ktorej podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má v
úmysle žalobkyňu vyhostiť, a to čo i len v minimálnom rozsahu preverením všeobecnej situácie v krajine.

35. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v
preskúmavanom rozhodnutí v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou opomenul potrebu posúdenia

zaistenia v kontexte ochrany záujmov maloletého dieťaťa ako aj potrebu vysporiadania sa s otázkou
efektívnosti a účelnosti zaistenia, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil bezodkladné
prepustenie žalobkyne zo zaistenia.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola

v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.