Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121503583
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121503583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobkyne: F.. O. T., nar.
XX.XX.XXXX,bytom:S.XX,XXXXXW.,zastúpená:AdvokátskakanceláriaJUDr.MiroslavRepka,s.r.o.,
so sídlom: Leškova 3A, 811 04 Bratislava proti žalovanému: F.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. 9,
XXX XX W., zastúpený: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková s.r.o., so sídlom: Záhradnícka 41,
821 08 Bratislava, o zaplatenie 13.747,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči rozsudku
býv. Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20. apríla 2023, č.k. 9C/89/2021-179, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20. apríla 2023, č.k. 9C/89/2021-179

p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 20. apríla 2023, č.k. 9C/89/2021-179 rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výše 13.747,20 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 13.747,20 eur od 01.06.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní) a
postúpenou dňa 25.11.2021 súdu prvej inštancie sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia
sumy 13.747,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým,
že žalovaný čestným prehlásením podľa príloh k podaniu uznal voči žalobkyni svoj dlh, čo do dôvodu
a výšky, ktorý mu vznikol titulom pôžičky na kúpu motorového vozidla, a súčasne titulom pôžičky bez

bližšieho určenia, spolu v sume 13.747,20 eur. Žalobkyňa žalovaného písomne vyzvala v zmysle ust.
§ 563 Občianskeho zákonníka na splnenie dlhu. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 14.05.2021.
Dlh sa stal splatným dňom 01.06.2021 podľa výzvy žalobkyne. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa
26.10.2021 pod sp. zn. 43Up/1675/2021 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal dňa 8.11.2021
odpor s odôvodnením, že podpísal uznanie dlhu v čase, keď boli so žalobkyňou v rozchodovom konaní.
Žalobkyňa odišla z domu žalovaného aj s maloletým synom žalobkyne a žalovaného (H. P. nar. 2017),
pričom odcudzila rôzne veci a pod prísľubom vrátenia vecí žalovaného, žalobkyňa psychickým nátlakom

vymámila uznanie dlhu. Žalovaný uviedol, že uznáva aj časť dlhu, ale nie v celom rozsahu. Ďalej uviedol,
že v máji 2021 prostredníctvom emailu žiadal o vrátenie motorového vozidla Škoda Superb, ktoré dal
do užívania žalobkyni a tak isto jej chcel vrátiť finančné prostriedky. V júli žiadal o možnosť vrátenia
finančných prostriedkov a rovnako aj dňa 04.08.2021, pričom sa dohodli so žalobkyňou, že odstránipoškodenia, ktoré spôsobila na danom motorovom vozidle. Uviedol, že na účet žalobkyne zaslal 6.900,-
eur dňa 10. novembra 2020, platbu označil ako black truck a táto bola čiastočnou splátkou jeho dlžoby,
pričom žalobkyňa túto splátku nikde nezaevidovala. Krádežou mu bola spôsobená škoda cca 5.200,-

eur a poškodením vozidla cca 8.500,- eur, pričom podal trestné oznámenie na žalobkyňu, nakoľko
vymontovala GPS alarm z vozidla v hodnote 280,- eur a nevrátila kľúč od Š-Superb v hodnote 270,- eur.
Záverom uviedol, že sa ústne dohodli, že pôžičku na VW Multivan bude žalobkyni splácať 8 rokov.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 657, § 558, § 563, §
517 ods. 1 prvej vety a ods. 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky

zákonník“), § 137 písm. a) zákona č. 160/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne
tým, že žalovaným vlastnoručne podpísané čestné vyhlásenie zo dňa 14.03.2021 je uznaním dlhu
v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsahuje vyčíslenie výšku dlhu žalovaného voči
žalobkynivovýške13.747,20euraprávnydôvoddlhu,ktorýmjeposkytnutiepôžičky.Súdprvejinštancie
skonštatoval, že je presne špecifikované, že žalovaný si od žalobkyni požičal finančnú hotovosť na kúpu
vozidla VW Multivan a ku dňu uznania bol zostatok dlhu vo výške 9.447, 20 eur a čiastka 4.300,- eur

zodpovedá hotovosti, ktorú si od žalobkyni v rôznych čiastkach prevzal v období od septembra 2020 do
februára 2021. Obsahom čestného vyhlásenia nie je uvedenie dátumu, dokedy žalovaný dlh uhradí, jeho
obsahom však je, že na dobu, kým žalovaný finančnú čiastku nevráti, dáva žalobkyni do bezplatného
užívania motorové vozidlo Škoda Super. Súd prvej inštancie uviedol, že výzvou na splnenie dlhu zo dňa
12.05.2021, doručenou podľa priloženej doručenky zo dňa 14.05.2021, žalobkyňa vyzvala žalovaného

na úhradu dlhu v lehote do 31.05.2021. Súd prvej inštancie mal za to, že v súlade s ustanovením §
563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako prostriedok
procesnej obrany použil skutkové tvrdenia spočívajúce v tom, že predmetné čestné vyhlásenie zo dňa
14.03.2021 podpísal pod nátlakom, žalobkyňa jeho skutkové tvrdenia poprela a predložila e-mailovú

komunikáciu zo dňa 14.03.2021, ktorou jej žalovaný zaslal video týkajúce sa stavu odovzdaného
vozidla v závere uvádzajúc „spolu to zvládneme“ doplnené o emotikon symbolizujúci bozk. Uviedol, že
žalovaná rovnako predložila sms komunikáciu zo dňa 14.03.2021, ktorá okrem iného obsahuje správu
s obsahom: „O., milujem Ťa“. Súd prvej inštancie uvedené vyhodnotil tak, že sa nestotožnil s obranou
žalovaného spočívajúceho v tvrdení, že čestné vyhlásenie podpísal pod nátlakom. Podľa súdu prvej

inštancie, žalovaný neoznačil na preukázanie svojich tvrdení žiadny návrh na vykonanie dokazovania,
kým žalobkyňou predložené dôkazy, sms komunikácia i e-mailová komunikácia preukazujú, že žalovaný
konal dobrovoľne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný časť dlhu uznáva a
časť uhradil (čo bližšie nešpecifikoval), pričom predložil výpisy z bankového účtu preukazujúce platby

na účet žalobkyni vo výške 6.900,- eur dňa 10.11.2020, 1.000,- eur dňa 04.11.2020, platby vo výške
2 x 225,- eur dňa 15.01.2021 a 2x 225,- eur dňa 15.02.2021, pričom žalovaná vo svojom vyjadrení
uviedla, že tieto sumy jej boli pripísané na účet, avšak sa netýkajú dlhu, keďže čiastka 6.900 eur,
ako aj z popisu platby vyplýva sa týka vozidla Fiat Ducato- pojazdná predajňa- food truck, čiastka
1.000,- eur bola sprostredkovaním pôžičky pre spoločného známeho s prezývkou T.. Súd prvej inštancie

uviedol, že žalovaný sa k popretiu skutkových žalobkyňou nevyjadril. Súd prvej inštancie vzhľadom na
uvedené konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o splatení časti dlhu,
nakoľko platby, ktoré uhradil na účet žalobkyni, časovo predchádzali dňu, ktorým uznal svoj dlh vo výške
13.747,20 eur t.j. dňu 14.03.2021. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že výzva na splnenie dlhu zo dňa
12.05.2021 mu nebola doručená uviedol, že žalobkyňa jej doručenie preukázala, a to podacími lístkami

zo dňa 12.05.2021, z ktorých vyplýva označenia odosielateľa - žalobkyne a zároveň označenie adresáta
- žalovaného, pričom písomnosť bola odoslaná na adresu trvalého pobytu žalovaného, ako aj na adresu
M. Podľa súdu prvej inštancie, doručenie písomností na obe adresy nepochybne preukazujú potvrdenia
o doručení, obe zo dňa 14.05.2021. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu za
dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj

uplatnený úrok z omeškania vo výške súladnej s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (vo
výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku
dňom omeškania s úhradou bola vo výške 0,00 %, teda úrok z omeškania je vo výške 5,00 % ročne),
odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy zo dňa 12.05.2021, v ktorej bola

stanovená lehota na plnenie do 31.05.2021. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na úhradu
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.06.2021 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní
plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súdprvej inštancie uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil

tým,žepodľanehosúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nesprávne a má za to, že dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Žalovaný uviedol, že súd
prvej inštancie na základe predloženého dôkazu, výpisu z bankového účtu, nevysporiadal s platbami vo

výške spolu 900,- Eur, a to v januári 2021 a februári 2021. Zároveň podľa neho nemôže obstáť skutkové
tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že sa uvedené platby nemôžu považovať za čiastkové platby dlhu,
nakoľko boli vykonané pred uznaním dlhu. Uviedol, že dlh sa de facto aj de iure považuje za dlh odo
dňa podpisu zmluvy o pôžičke (bez ohľadu na osobu dlžníka) a v prípade, pokiaľ určité platby súvisia s
predmetomdlhujeirelevantné,kedysútietoplatbyuhradenéveriteľovi,tedačipredalebopouznanídlhu
zo strany dlžníka. Žalovaný teda nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že tieto splátky nemožno

považovať za splátky dlhu, a preto namieta výšku sumy vo výrokovej časti rozsudku, ktorú je povinný
splatiťžalobkyni,akoajodtohosaodvíjajúciúrokzomeškania.Súduprvejinštancievytýkal,žesataktiež
nevysporiadal s jeho námietkou v súvislosti s finančnými nárokmi, ktoré žalovaný má voči žalobkyni
súvisiacimi so samotným vozidlom a na ňom vzniknutou škodou, ako aj demontážou zariadenia z auta.
Žalovaný má za to, že na tieto skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadal a nezohľadnil ich pri určovaní

výšky dlžnej sumy žalovaného, pričom sa s nimi ani argumentačne ani právne nevysporiadal. Žalovaný
opakovane uviedol, že čas splnenia bol dohodnutý, a to ústne tak, že splatí úver žalobkyne do ôsmich
rokov odo dňa poskytnutia úveru žalobkyni, čo žalobkyňa nerozporovala, preto ani nebol v čestnom
vyhlásení uvedený dátum splnenia dlhu, ale moment splatenia dlhu zo strany žalovaného naviazaný
iba na dočasné užívanie automobilu žalobkyňou, až kým žalovaný dlh nesplní. Uviedol, že nakoľko je

možné zmluvu uzavrieť ústnou dohodou (s výnimkou, ak sa vyžaduje písomná forma na jej platnosť),
tak aj splnenie dlhu vyplývajúce z určitej zmluvy je možné dohodnúť ústne. Podľa žalovaného na danú
situáciu tak nie je možné aplikovať právnu normu § 563 OZ tak, ako to uviedol súd prvej inštancie a
došlo tak k nesprávnej interpretácii právnej normy z jeho strany. Žalovaný má za to, že zákon musí v
určitom rozsahu chrániť aj dlžníka pred svojvôľou veriteľa požadovať okamžité splatenie úveru, najmä

ak by dlh spočíval vo vyššej čiastke, čo môže spôsobiť likvidačný efekt voči dlžníkovi, preto je možné sa
na vrátení dlhu dohodnúť, k čomu aj došlo. Žalovaný uznal dlh v určitej výške a o záujme žalovaného
splácať úver svedčí aj ten fakt, že zostatok úveru ku dňu 14.03.2021 bol vo výške 9.447,20,- eur, a teda
žalovaný čiastočne splácal úver, ktorého pôvodná výška bola v sume 16.000,- eur, nerozporuje ho, ale
má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada,

aby súd prvej inštancie zamietol rozsudok v rozsahu výroku o výške dlžnej sumy a vo veci sám rozhodol,
alternatívne vrátil vec prvoinštančnému súdu na nové konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný nijako nepreukázal a teda
neuniesoldôkaznébremenootom,žeplatbyvsume900,-eurmalibyťčiastkovýmiplatbaminasplatenie

časti žalovaného dlhu. Platby, ktoré žalovaný uhradil na účet žalobkyni, časovo predchádzali dňu, ktorým
uznal svoj dlh vo výške 13.747,20 eur, t.j. dňu 14.03.2021, a teda ich ani logicky a ani z právneho
pohľadu nemožno považovať za splátky žalovaného dlhu. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou v súvislosti s finančnými nárokmi, ktoré má žalovaný voči
žalobkyni v súvislosti s motorovým vozidlom a na ňom vzniknutou škodou, ako aj demontážou zariadenia

z auta, ako aj toho, že čas plnenia bol dohodnutý, a to ústne tak, že splatí úver žalobkyni do 8 rokov
odo dňa poskytnutia úveru žalobkyni, žalobkyňa uviedla, že žalovaný v predmetnom konaní nevykonal
žiaden právny úkon, ktorým by si svoje domnelé nároky voči žalobkyni uplatnil napr. kompenzačnou
námietkou, alebo hmotnoprávnym zápočtom jeho potenciálneho (aj keď nijak nepreukázaného) nároku
na náhradu škody (vzniknutej v príčinnej súvislosti s konaním žalobkyne). Rovnako tak podľa žalobkyne,

žalovaný neuniesol žiadne dôkazné bremeno v ústnom tvrdení a preukázaní, že mal splácať žalovaný
dlh žalobkyni 8 rokov. Žalovaný ďalej argumentuje tým, že na danú situáciu nie je možné aplikovať § 563
OZ, pričom k uvedenému tvrdeniu žalobkyňa uviedla, že výzvou na splnenie dlhu zo dňa 12.05.2021,
doručenou podľa doručenky zo dňa 14.05.2021, žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu v lehote
do 31.05.2021. Žalobkyňa poukázala na to, že v prípade, ak sa súd prvej inštancie v odôvodnení

nezaoberal konkrétnou námietkou žalovaného, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď
naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2547/2011, ktorý uviedol, že celkom zrejmý obsah zmluvných
dojednaní účastníkov zmluvy o pôžičke nemôže byť vyvrátený na základe prostého popretia zo stranyúčastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu. Žalobkyňa má za
to, že odvolanie neobsahuje právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, zamietnutie žaloby
v rozsahu výroku o výške dlžnej sumy alebo zrušenie napadnutého výroku a vrátenie veci súdu prvej

inštancienaďalšiekonaniearozhodnutie.Odvolanímnapadnutýrozsudokpovažuježalobkyňazavecne
správny, náležite odôvodnený na základe náležite úplne a pravdivo zisteného skutkového stavu veci. V
súlade s vyššie uvedeným žalovaným podané odvolanie navrhuje žalobkyňa v celom rozsahu zamietnuť
a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

7. Bez ohľadu na námietky odvolateľa vznesené v rámci podaného odvolania odvolací súd uvádza, že
uznanie dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranné vyhlásenie, resp.
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje,
že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a výšky. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je

vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej
rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Zároveň však uznanie dlhu zakladá aj iné
procesnoprávne a hmotnoprávne účinky. V danom prípade dokument označený ako „Čestné vyhlásenie“
zo dňa 14.03.2021 obsahuje vyhlásenie dlžníka o výške dlhu a súčasne aj právny dôvod vzniku dlhu.
Pokiaľ ide o vyhlásenie dlžníka respektíve jeho sľub, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a to výšky

tento sa prejavil vo vyhlásení dlžníka, v ktorom uviedol, že na dobu, kým zmienenú finančnú čiastku
nevráti (žalobkyni), jej dáva do bezplatného užívania osobné motorové vozidlo.... Na základe uvedeného
možno uzavrieť, že Čestné vyhlásenie“ zo dňa 14.03.2021 obsahuje všetky náležitosti uznania dlhu
v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na námietky odvolateľa uvedené v
rámci podaného odvolania odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie

riadne preukázala, že žalovaný má voči žalobkyni dlh, titulom pôžičky v celkovej výške 13.747,20 eur
(suma vo výške 9.447,20 eur za kúpu motorového vozidla zn. VW Multivan a časť sumy vo výške vo
4.300,- eur pôžička poskytovaná žalobkyňou žalovanému v období od 09/2020 do 02/2021) a to nielen
listinnými dokladmi, výsluchom strán sporu, ako aj sms komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným,
ale hlavne s ohľadom na čestné vyhlásenie, ktoré má podľa názoru odvolacieho súdu všetky účinky

uznania dlhu, čo v podstate znamená, že žalobkyňa existenciu a výšku dlhu v konaní pred súdom už
nemusí preukazovať, nakoľko platí, právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania trval. To znamená,
že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh vo výške uvedenej v písomnom uznaní
dlhu v čase uznania existoval. Ak žalovaný namieta, že dlh v čase uznania v danej výške neexistoval,
musel by to preukázať. Preto námietka žalovaného, že v januári a vo februári uhradil žalobkyni spolu

sumu vo výške 900,- eur, ktorá mala byť započítaná na úhradu jeho dlhu nie je možné považovať za
relevantnú z dôvodu, že uznanie dlhu bolo medzi stranami sporu spísané dňa 14.03.2021, a teda platí
domnienka, že dlh ku dňu 14.03.2021 bol vo výške 13.747,20 eur. Inak povedané, žalovaný úhradu
časti dlhu po tomto dni v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnymi dokladmi nepreukázal, pričom
v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného v

tejto námietke nepovažuje za dôvodné. Žalovaný taktiež v rámci podaného odvolania namietal, že súd
prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami, že má voči žalobkyni finančné
nároky, ktoré vznikli a súvisia so samotným vozidlom a na ňom vzniknutou škodou, ako aj s demontážou
zariadenia z auta. Na tieto námietky odvolateľa uvedené v rámci podaného odvolania odvolací súd
uvádza, že žalovaný tieto tvrdenia iba ústne namietol, bez toho aby k nim predložil akýkoľvek dôkaz

preukazujúci jeho tvrdenia. Rovnako tak, žalovaný nevzniesol v rámci konania kompenzačnú námietku,
ani vzájomný návrh voči žalobkyni a z obsahu spisu nevyplýva, že by bol urobil voči žalobkyni započítací
prejav. S poukazom na tieto skutočnosti možno uzavrieť, že tvrdenia žalovaného ohľadom škody na
motorovom vozidle a jej výšky zostali iba v rovine tvrdení, bez ich preukázania zo strany žalovaného a
to až do momentu vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené.

Keďže došlo ku koncentrácii konania, a v rámci prvoinštančného konania žalovaný svoje tvrdenia ničím
nepreukázal, v rámci odvolacieho konania na tieto námietky odvolací súd už nemôže prihliadať, a preto
ich taktiež považuje za bezpredmetné. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že čas plnenia
medzi stranami sporu bol dohodnutý ústne tak, že žalovaný splatí úver žalobkyni do ôsmich rokov ododňa poskytnutia úveru. Odvolací súd musí zopakovať, že aj tieto tvrdenia týkajúce sa splatnosti dlhu
žalovaný žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, a preto možno uzavrieť,
že neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho ústneho tvrdenia, že mal splácať dlh žalobkyni 8 rokov.

Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danej veci žalobkyňa mohla postupovať iba v zmysle ustanovenie
§ 563 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplýva, že výzva na
splnenie dlhu zo dňa 12.5.2021 bola doručená žalovanému dňa 14. 5. 2021 (aj keď žalovaný rozporuje

toto doručenie), pričom žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu a to v lehote do 31.5.2021.
Pokiaľ ide o doručenie výzvy na plnenie tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, ktorý sa podrobne predmetným doručením zaoberá, pričom
s týmto odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe uvedeného odvolací
všetky námietky žalovaného, ktoré vzniesol v rámci odvolacieho konania nepovažuje za také, ktoré by
boli schopné zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8.Obsahomprávanaspravodlivýsúdnyproces(čl.46ods.1ústavy)jeumožniťkaždémubezakejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav,

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

9. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1
C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalobkyni priznal v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).