Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010380
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823010380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/,
písm. c/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2024 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A., D. XXX/XXX, nezamestnaný, slobodný, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/57/2022 zo dňa
08.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2022, mu bol uložený, okrem iného, aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu dvoch rokov, v spojení s trestným
rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/83/2022 zo dňa 30.11.2022, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 30.12.2022, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, okrem iného, aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu troch rokov a šiestich mesiacov, dňa
28.10.2022 v čase o 20:52 hod., kedy zákaz viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu trval, viedol pod
vplyvom alkoholu a psychoaktívnych látok osobné motorové vozidlo značky Škoda Superb, ev. č. E.
po hlavnej ceste č. I/78 v obci Rabča v smere na obec Zubrohlava, pričom pri prejazde pravotočivou
zákrutou cesty I. triedy, v km 31,67 v blízkosti rodinného domu č. súpisné 225 v Obci Rabča, v dôsledku

ovplyvnenia alkoholom nezvládol jazdu na danom úseku neprimeranou rýchlosťou 112 km/hod., prešiel
s vozidlom do protismeru a ľavou časťou vozidla narazil do ľavej časti oproti idúceho vozidla značky
Škoda Fabia, ev. č. E., ktoré viedol F. G., nar. XX.XX.XXXX, a ktoré v dôsledku nárazu odhodilo
vpravo k obrubníku chodníka, po náraze prešiel s vozidlom späť do svojho jazdného pruhu, následne
zišiel mimo komunikáciu a narazil do oplotenia rodinného domu č. súpisné 223 v obci Rabča, ktorého
vlastníčkou je H. I., nar. XX.XX.XXXX, po náraze sa prevrátil s vozidlom na ľavý bok, v dôsledku
vzniknutých zranení bol prevezený do Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, kde mu bol

dňa 28.10.2022 o 23:00 hod. odobratý biologický materiál a metódou plynovej chromatografie bola v
krvi obvineného zistená prítomnosť etanolu 0,80 g/kg (promile) a toxikologicko-chemickou analýzou
zistená prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 23 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 17 ng/ml,
pričom skutočná koncentrácia alkoholu v krvi obvineného dňa 28.10.2022 v čase o 20:52 hod. po
vykonaní spätného prepočtu sa pohybovala v rozmedzí 1,056 až 1,226 promile, ktorá v kombinácii so
psychoaktívnymi látkami vylučovala u obvineného bezpečné a spoľahlivé ovládanie motorového vozidla,

čím svojím konaním spôsobil poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, škodu na zdraví spočívajúcu v
pohmoždení ľavej strany hrudníka s dĺžkou liečenia a obmedzenia na obvyklom spôsobe života v trvaní
5 - 6 dní a škodu na motorovom vozidle vo výške 2.792,- eur, a poškodenej H. I., nar. XX.XX.XXXX,
škodu na oplotení rodinného domu vo výške 2.448,- eur,

t e d a- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a spôsobil, čo aj z nedbanlivosti inému

ublíženie na zdraví a väčšiu škodu na cudzom majetku,

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona,

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.
§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
F. G., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom A., D. XXX/XXX, škodu vo výške 737,76 eur
a poškodenej H. I., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom A., D. XXX/XXX, škodu vo výške 337,52
eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súdu odkazuje poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX
v Námestove, trvale bytom A., D. XXX/XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody, na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 13.10.2023 na A. B. obžalobu pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol , že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť

o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol – áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,

ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/,
písm. c/ Trestného zákona, a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Trestného zákona. Obžalovaný uviedol – uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky k prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania

skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 12.10.2023 č. Pv 165/23/5507,
ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/,
písm. c/ Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom

o treste, ochrannom opatrení a náhradou škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať.

Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 11 Trestného

poriadku prečítal časť zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že je
slobodný, má ukončené stredné odborné vzdelanie a je nezamestnaný.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal znalecký posudok č. 059/2023 znalkyne MUDr.
Zuzany Kašparovej, zo záverov ktorého vyplynulo, že znalec skonštatoval u obžalovaného závislosť od

viacerých psychoaktívnych látok - závislosť od alkoholu 3-4 vývojová fáza alkoholizmu podľa Jellinka
a závislosť od pervitínu a v súvislosti s uvedenými skutočnosťami mu navrhla absolvovanie ochrannej
protitoxikomanickej liečby ústavnou formou, má za to, že ambulantná liečba by vzhľadom k absencii
náhľadu na problém neplnila u obžalovaného účel. Alkoholové opojenie, resp. dlhodobé požívanie
alkoholu obžalovaným, sa nepodieľalo na spáchaní trestného činu forenzne významným spôsobom.

U obžalovaného nedošlo k takému stupňu závislosti na alkohole, resp. drogách, alebo k takej degradácii
osobnosti, ktoré by znižovali, alebo celkom potláčali jeho schopnosť zdržať sa ich požívania.

Súd v rámci dokazovania prečítal podľa § 269 Trestného zákona listinné dôkazy a to EKV, rozhodnutie
o priestupku č. ORPZ-DK-ODI4-157/2022-P zo dňa 27.09.2022, správu obce Rabča, výpis z ústrednej

evidencie priestupkov MV SR, odpis RT, trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo č.k. 0T/57/2022-57
zo dňa 08.09.2022, trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo č.k. 6T/83/2022-100 zo dňa 30.11.2022,
register priestupkov, aktuálny odpis RT a spisový materiál Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/83/2022.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a, písm. c/ Trestného zákona,
sa dopustí ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a spôsobil čo
aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví a väčšiu škodu na majetku.

Prečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákona,sadopustí
ten, kto maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
o zákaze činnosti.

Vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/
Trestného zákona, sa súd otázkou viny bližšie nezaoberal a uznal ho za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou

a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak
na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania

sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona – priznal

sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37
písm. m/ Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho
odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Z odpisu RT mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doteraz dvakrát súdom trestaný a to trestným

rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/57/2022 zo dňa 08.09.2022, ktorým bol uznaný za
vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 24 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 14.09.2022.

Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/83/2022 zo dňa 30.11.2022 bol obžalovaný
uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným
odkladom a určením skúšobnej doby na 2 roky a 6 mesiacov. Súčasne mu súd uložil aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky a 6 mesiacov. Trest uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/57/2022 zo dňa 08.09.2022, bol zrušený. Uvedený
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 30.12.2022.Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keďže obžalovaný sa aj napriek uloženým trestom
opakovane dopúšťa identickej trestnej činnosti, uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere vo výmere 11 mesiacov.

Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, vzhľadom na to, že svojim

konaním naplnil zákonné znaky skutkových podstát prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody

spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

S poukazom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. c/ alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný
čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 059/2023 znalkyne MUDr. Zuzany Kašparovej, súd uložil
obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Súd uložil obžalovanému povinnosť podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť poškodenému F.
G. škodu vo výške 737,76 eur a poškodenej H. I., škodu vo výške 337,52 eur.

Keďže poškodený F. G. žiadal vyššiu škodu, než aká bola preukázaná, súd ho so zvyškom nároku
odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.