Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Gizela Majerčák
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/66/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121202149
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121202149.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, zást. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, za ktorého ako
konateľ konajú advokáti A. A. B., JUDr. Marek Baraník a JUDr. Ján Dolejš, proti žalovanému: A. C., B.,
D. XX, nar. X.XX.XXXX, o 10 567,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Košice I č. k. 37Csp/72/2021 - 153 z 30. júna 2022
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Bývalý Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) I. výrokom rozsudku
označeného v záhlaví žalovaného zaviazal povinnosťou žalobcovi zaplatiť 2 148,07 € s úrokmi
omeškania 5 % p. a. z istiny 18,33 € od 16.3.2021 do zaplatenia a následne ešte celkom spolu 13-krát
z istiny 135,42 € s počiatkom omeškania vždy od splatnosti jednotlivých mesačných splátok zročných
v období od 16.4.2021 do 16.6.2022 vrátane, vždy do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a III. výrokom žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že 4.4.2014 CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ (dodávateľ) a žalovaný
ako dlžník (spotrebiteľ) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ žalovanému
poskytol úver 13 000 € a tento žalovaný sa zaviazal veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi v 96 mesačných
splátkach po 251,20 €; výška úrokovej sadzby bola 16,29 % p. a., RPMN 17,56 %, celková čiastka, ktorú
žalovaný mal zaplatiť 23 337,60 €, splatnosť každej splátky vždy v 15. deň v mesiaci s tým, že v prípade
nesplácania poskytnutého úveru riadne a včas veriteľ bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru; súčasťou zmluvy boli štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a osobný
dotazník, v ktorom je uvedený mesačný príjem žalovaného 650 € a výška jeho mesačných nákladov
(nájom, plyn, elektrina) 100 € + leasingové splátky spotrebného úveru 496 €. Veriteľ listom z 3.8.2018
žalovaného vyzval na úhradu dlhu vo výške 10 567,71 € a z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas,
a to ani po opakovaných výzvach na úhradu (žalovaný na poskytnutý úver veriteľovi zaplatil celkovo 10
851,93 €), k 2.8.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
3. Vec právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj len ako „ZoSÚ“), najmä podľa jeho §7 ods. 1 v spojení
s §11 ods. 2, v zmysle ktorého v prípade hrubého porušenia povinnosti veriteľa ustanovenej v §7 ods. 1
ZoSÚ o. i. pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľskýúver posúdiť s odbornou starostlivosťou, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti úver
splácať. Právny vzťah strán ďalej posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§52 a nasl.), o zániku záväzku splnením dlhu (§§559, 563 a 565) a tiež o omeškaní dlžníka
(§517 ods. 2 v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.). Stručne skonštatoval, že v posudzovanej
zmluve o spotrebiteľskom úvere nezistil žiadne nedostatky, ktoré by spôsobovali neplatnosť predmetnej
zmluvy buď ako celku alebo len jej jednotlivých častí, prípadne ktoré by mali za následok, že predmetný
úver by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. S odôvodnením, že žalobca nepreukázal
doručenie výzvy žalovanému na riadne plnenie splátok, resp. doručenie upozornenia, že je v omeškaní
a že veriteľ môže preto využiť právo predčasného splatenia úveru, dôvodil, že vyhlásenie predčasnej
(mimoriadnej) splatnosti úveru listom veriteľa z 3.8.2018 v rozpore s §53 ods. 9 o. z. bolo vykonané bez
predchádzajúcejvýzvyveriteľaatotovyhodnotilpretoakoneplatnýprávnyúkon(§39o.z.)akonštatoval,
že spotrebiteľovi zostalo preto zachované jeho právo dlh voči veriteľovi naďalej plniť v splátkach.
4. Pre jednoznačný záver, že veriteľ svoju zákonnú povinnosť pred uzavretím predmetnej zmluvy
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver posudzovať s odbornou starostlivosťou
(§7 ods. 1 ZoSÚ) celkom zjavne porušil, bez ďalšieho mu postačovalo vychádzať zo zhora zmienených
údajov spotrebiteľom uvedených v osobnom dotazníku, podľa ktorého po uhradení jeho pravidelných
mesačných nákladov (596 €) z jeho čistého príjmu (650 €) tomuto mesačne zostane k dispozícii len
54 € a preto tento nemá dostatok prostriedkov na riadne splácanie ďalšieho pravidelného mesačného
výdavku 251,20 € v podobe splátky dojednanej posudzovanou zmluvou o úvere zo 4.4.2014, ale naopak,
že tento každomesačne by sa dostával do debetu 197,20 €. Mal preto za nepochybné, že finančná
situácia žalovaného tomuto neumožňuje riadne splácať veriteľom poskytovaný úver. Uzavrel preto,
že pre porušenie zhora uvedenej zákonnej povinnosti veriteľovi ustanovenej v §7 ods. 1 ZoSÚ o.
i. veriteľ v danom prípade nielen nebol oprávnený od spotrebiteľa požadovať jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, ale vzhľadom na to, že intenzitu porušenia tejto jeho zákonnej povinnosti
vyhodnotil ako značnú (veriteľ nepreukázal zisťovanie informácií o spotrebiteľovi z príslušnej databázy,
pričom existuje celkom zjavný a značný nepomer jeho mesačného príjmu a výšky jeho povinných
splátok vo výške každomesačného debetu 271,20 €), ale že zároveň ide aj o hrubé porušenie jeho
zákonnej povinnosti ustanovenej v §7 ods. 1 ZoSÚ, v dôsledku čoho poskytnutý spotrebiteľský úver
preto považoval za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho veriteľ nemá právo ani na zmluvné
úroky ani na poplatky s úverom podľa zmluvy spojené. Z toho dôvodu žalobe vyhovel len v rozsahu
rozdielu medzi dlžníkovi skutočne poskytnutou istinou úveru (13 000 €) a ním zaplatenou čiastkou (10
851,93), t. j. 2 148,07 € a vo zvyšku zamietol ako neopodstatnenú.
5. Úroky z omeškania žalobcovi priznal podľa §517 ods. 1 o. z. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995
Z. z., a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok úveru, ktorých výšku vzhľadom na to, že
251,20 € zahŕňa aj úroky a poplatky, ktoré žalobcovi nepatria, prepočítal (13 000 € : počet splátok 96)
a výšku splátky tak stanovil na výsledných 135,42 €, pričom k zisteniu, že žalovaný do omeškania sa
dostal počnúc zaplatením časti 81. splátky v poradí vo výške 18,33 € dňom 16.4.2021, z ktorej zaplatil
len 117,09 € a ďalej s každou ďalšou splátkou vo výške 135,42 € postupne narastajúcim spôsobom až
do splatnosti poslednej splátky 16.6.2022 dospel po vydelení uhradeného dlhu 10 851,93 € stanovenou
výškou splátok 135,42 € a vo zvyšku príslušenstva (5 % p. a. z istiny 10 567,71 € od 3.8.2018 do
zaplatenia) žalobu ako nedôvodnú preto zamietol.
6.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.2CSP,acontrarioakonštatujúc,žežalovanému,ktorému
v rozsahu jeho pomerného úspechu vo veci vznikol nárok na náhradu trov konania, s odôvodnením,
že tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli, pričom ich vynaloženie nemožno rozumne predpokladať ani
vychádzajúc z obsahu spisu, náhradu trov žalovanému nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho vyhovujúceho výroku, žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby
odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žiada, aby súd predmetnú zmluvu
podrobil súdnej kontrole z úradnej povinnosti, rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých
mal byť náležite poučený, nie sú pre neho záväzné a aby určil, ktoré zákonné náležitosti absentujú.
Namieta, že platobný rozkaz vo veci bol vydaný v rozpore so zákonom, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvnépodmienky,pretožechýbavýška,početatermínsplátokistiny,úrokov,RPMNainýchpoplatkov.Hoci súd po posúdení obsahových náležitostí zmluvy nezistil žiadne nedostatky, ktoré by spôsobovali
jej neplatnosť ako celku, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorému danú zmluvu žalovaný predložil na
posúdenie, zistilo, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa §9 ods. 2 ZoSÚ a že obsahuje
aj neprijateľné zmluvné podmienky (poplatky, poistenie, rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach
zo mzdy, spoplatnenie úveru, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP, úverovými
podmienkami, sadzobníkom podmienkami určenými zverejnením, z ktorých vyplýva, že banka počíta
so zmenou zmluvných podmienok bez akéhokoľvek dôvodu). Ako na novú skutočnosť poukazuje na to,
že od 4.1.2022 je prehlásený za živého človeka, suverénnu ľudskú bytosť a medzi ním a súdom nie je
žiaden obchodný vzťah, pričom sudca ako úradník korporácie zastupujúcej Slovenskú republiku nemá
právo súdiť, riešiť živú ľudskú bytosť. Žalovaný nie je občanom „firmy, ktorou je Slovenská republika“,
pretože k jeho zaradeniu medzi občanov SR došlo bez prejavu jeho vôle.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu, ktorý navrhuje preto potvrdiť ako vecne správny. Má zato, že námietkami
žalovaného, ktorými tento odôvodňuje podané odvolanie, súd prvej inštancie súd v konaní sa vecne
zaoberal, stanovisko ministerstva z 31.10.2017, ktoré je len odporúčaním, nemá všeobecne záväzný
charakter, žalovanému bolo známe už počas konania pred súdom prvej inštancie, podľa §366 CSP
nespĺňa preto zákonné predpoklady, aby bolo použité v odvolacom konaní a svetonázor žalovaného na
priebeh súdneho konania je irelevantný. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny postupom podľa §387 CSP potvrdil.
9. Žalovaný, ktorému vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu bolo doručené 4.11.2022, nevyužil svoje
zákonné právo a odvolaciu repliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho náležite
zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, skutkový stav vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods.
1 CSP a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok ako vecne správny preto potvrdil vrátane závisiaceho, správneho a zákonného
výrokuotrováchkonaniazaloženéhonazásadepomernéhoúspechustranyvkonaní(§255ods.2CSP).
12. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 24.1.2024 o 10.35
hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudkuod16.1.2024bolizverejnenénaúradnejtabuliodvolaciehosúduatiežnajehowebovejstránke
(§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).
13. Rozsudok v zamietavom výroku odvolaním dotknutý nie je, tento jeho výrok nadobudol preto
právoplatnosťaztohodôvodunemoholbyťpredmetomodvolaciehoprieskumu;predmetomodvolacieho
prieskumu bol preto len vyhovujúci výrok rozsudku a závisiaci výrok o trovách konania (§367 ods. 1
a 3 CSP).
14. Rozsudok v napadnutom rozsahu z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal
odpovede na všetky otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení
s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby
od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie ako tieto zhora sú
odvolacím súdom reprodukované v celom rozsahu sa stotožnil a odôvodnenie rozsudku v súlade s §387
ods. 2 CSP sa preto obmedzil len na konštatovanie správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení nadbytočne
preto už neopakuje.15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa
odvolací súd dopĺňa.
16.Platobnýrozkaz(vspisenač.l.60),ktorývovecibolvydaný,uznesenímsúduz11.6.2021(vspisena
č. l. 76) bol aj zrušený, žalovaný nie je povinný na základe neho plniť a tento ani žalobcovi už nepriznáva
žiadne práva voči žalovanému, tento viac už nemá žiadne právne účinky, je preto ďalej už nehospodárne
a zbytočné zaoberať sa tým, či (ne)bol vydaný na základe porušenia procesnoprávnych predpisov.
17.Neprijateľnouzmluvnoupodmienkouvspotrebiteľskejúverovejzmluvenieje,pokiaľvtejtoabsentujú
niektoré jej obligatórne náležitosti ustanovené v §9 ods. 2 ZoSÚ, napr. ako odvolateľ namieta, že
v danom prípade z posudzovanej úverovej zmluvy absentuje výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov, RPMN a iných poplatkov. Pokiaľ tieto jeho námietky o nedostatkoch posudzovanej zmluvy by
aj obstáli, dôsledkom porušenia týchto ustanovení §9 ods. 2 ZoSÚ nie je neplatnosť zmluvy, ale to, že
v zmysle §11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ spotrebiteľský úver poskytnutý na základe takejto spotrebiteľskej
úverovej zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, t. j. aj v tom prípade ich dôsledkom by bolo
len to isté, ako o tom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom napokon aj rozhodol, hoci k tomu
v danom prípade došlo z iného, než odvolateľom namietaného dôvodu, pre hrubé porušenie povinnosti
veriteľa podľa §7 ods. 1 ZoSÚ (§11 ods. 2 ZoSÚ).
18.Pokiaľodvolateľnamieta,žeposudzovanáspotrebiteľskáúverovázmluvaobsahujetakéneprijateľné
zmluvné podmienky, ktorých existencia spôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku bez toho, aby v konaní
čo i len tvrdil, žeby uzavretie posudzovanej zmluvy zo 4.4.2014 s veriteľom bolo dosiahnuté za použitia
nekalej obchodnej praktiky alebo úžery (§53d o. z., účinný od 1.6.2014), pričom takéto konanie nezistil
ani odvolací súd, márne odvolateľ sa domáha zamietnutia žaloby proti nemu aj vo zvyšku, nakoľko
vzhľadom na zistené skutkové okolnosti v tejto veci (poskytnutý úver vo výške 13 000 €, žalovaným
vrátených 10 851,93 €) zamietnutie čo i len v časti zvyšku žaloby by totiž neprichádzalo do úvahy ani
pokiaľ neplatnou by bola celá zmluva; žaloba proti žalovanému o vrátenie 2 148,07 € ako pretrvávajúcej
nesplnenej povinnosti žalovaného voči žalobcovi do výšky poskytnutej istiny poskytnutého úveru (§457
o. z.) aj v tom prípade by bola dôvodnou. Z toho dôvodu v danej veci by nebolo preto možné rozhodnúť
o žalobe v prospech žalovaného, keďže ten proti skutkovým tvrdeniam žalobcu o výške žalovaným
splatného dlhu účinne iným spôsobom v konaní sa nebránil.
19. Vzhľadom na uvedené zo strany súdu tým, že v konaní uzavrel, že z dôvodu hrubého porušenia
povinnosti veriteľa ustanovenej v §7 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, žalovanému spotrebiteľovi, ktorý preto žalobcovi je povinný vrátiť len to,
čo protistranou na základe posudzovanej zmluvy mu reálne bolo poskytnuté, t. j. nie je mu povinný
platiť ani zmluvné úroky a ani žiadne poplatky, napadnutým rozsudkom spotrebiteľovi ako slabšej strane
mu už bola poskytnutá súdna ochrana, akej by sa mu dostalo aj v prípade existencie neprijateľných
zmluvných podmienok v posudzovanej úverovej zmluve zo 4.4.2014, kedy žalovaný rovnako by bol
povinný žalobcovi vrátiť celé poskytnuté plnenie, ktorého sa mu od veriteľa dostalo, resp. jeho dosiaľ
ešte nevrátenú časť. Z toho dôvodu ani prípadný pozitívny výsledok súdneho prieskumu existencie
neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej úverovej zmluve by pre žalovaného spotrebiteľa
nemohol byť priaznivejší, než akým pre neho je výsledok tohto súdneho sporu a vykonávať ďalšie
dokazovanie v tomto smere by bolo preto nehospodárnym; obsah predloženého stanoviska ministerstva
v tejto veci o. i. aj z toho dôvodu je právne absolútne irelevantný.
20.Rovnakoprávneabsolútneirelevantnoujeodvolateľomakonovánamietanátáokolnosť,žežalovaný
počnúc dňom 4.1.2022 bol vyhlásený za živého človeka, suverénnu ľudskú bytosť, ktorá pre absenciu
obchodného vzťahu medzi ním a súdom nepodlieha jeho jurisdikcii. Súd prvej inštancie so žalovaným,
ktorý spôsobilým subjektom sporového súdneho konania (§7 o. z., §61 CSP) nepochybne bol už aj na
začiatku tohto súdneho sporu, správne konal aj pred tým, než tento o tom, že je živou ľudskou bytosťou,
získal pripojený certifikát, inak by neboli splnené procesné podmienky na vedenie tohto súdneho sporu
(§161 CSP, a contrario), na čo súd je povinný prihliadať kedykoľvek počas konania z úradnej povinnosti,
t. j. aj bez námietky strán. Táto žalovaným namietaná „nová“ okolnosť nie je preto okolnosťou, ktorou
vsúdnomkonaníbybolopotrebnéalebomožnéosobitnesazaoberať.Pokiaľužalovanéhoakoštátneho
občana SR nedôjde k strate štátneho občianstva niektorým zo spôsobov a dôvodov ustanovených
v zákone č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, je a bude štátnym občanom SR,
vzťahuje sa na neho právny poriadok SR a podlieha aj jurisdikcii súdov SR ako orgánov štátnej moci,a to bez potreby existencie obchodného vzťahu medzi ním a štátom (zákon č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky).
21. Z uvedených dôvodov za danej situácie, keď spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
posudzovanej zmluvy zo 4.4.2014 je bezúročný a bez poplatkov, pričom veriteľ, pretože pred jej
uzavretím nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §7 ods. 1 ZoSÚ, ani nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, žalovaný spotrebiteľ svoj zmluvný záväzok
vrozsahupovinnostiveriteľovivrátiťistinu,jepovinnýazároveňajoprávnenýnaďalejsplácaťvsplátkach
v termínoch splatnosti tak, ako sa k tomu zmluvne zaviazal. Pretože s plnením časti tohto svojho
peňažného dlhu žalovaný je už v omeškaní, veriteľovi, ktorý to popri plnení od dlžníka požadoval,
súd správne priznal aj úroky z omeškania (§517 ods. 2 o. z.), pričom zmluvne dohodnutú výšku
jednotlivých splátok správne znížil o úroky a poplatky, ktoré vzhľadom na výsledky vo veci vykonaného
dokazovania veriteľovi zo zhora uvedených dôvodov nepatria, ktorú postupom odôvodneným v 33.
odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku aj správne vypočítal.
22. Z týchto podstatných dôvodov odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť v odvolacom konaní preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie.
23. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu
zakotvenou v §255 ods. 1 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu §257
CSP na rozhodnutie o trovách konania nezistil ani v okolnostiach prejednávanej veci, či sporových strán
a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.