Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 29, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6Sa/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200307
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7022200307.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. – KESKO,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom A. C. B. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného advokátom JUDr.
Miroslavom Katunským, Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., AK
so sídlom Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom Železničná
1, 041 90 Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správnou žalobou zo dňa 14.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach, ako v tom čase vecne
a miestne príslušnému správnemu súdu dňa 17.06.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zásahu
do jeho práv postupom žalovaného, ako správcu dane, pri výkone daňového exekučného konania č.
110000345783.

2. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove
na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov.

3. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný daňovým exekučným príkazom č. 101642746/2022

zo dňa 02.06.2022 nariadil daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným
podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti daňového dlžníka: A. B. – KESKO, J. C. B. D. XXXX/XX,
XXX XX E., nar.: XX.XX.XXXX, IČO: 40 416 291, DIČ: XX XXXXXXXX (ďalej aj „daňový dlžník“), na
vymoženie daňového nedoplatku vo výške 522.274,16 Eur.

4. Žalobca namietal, že dňa 02.06.2022 Krajský súd v Košiciach vo veci vedenej pod spis. zn.

6S/120/2018 zrušil rozhodnutie č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018, ktorým Daňový úrad Košice
vydal daňovú exekučnú výzvu voči daňovému subjektu, oznámil daňovému subjektu začatie daňového
exekučného konania vydaním rozhodnutia č. 101031908/2018 zo dňa 24.05.2018 na vymoženie
daňového nedoplatku vo výške 524.665,08 Eur, vyzval daňový subjekt na úhradu uvedeného daňového
nedoplatku, upozornil ho následky neuhradenia a zakázal daňovému subjektu nakladať s peňažnými
prostriedkami zablokovanými na jeho účtoch v ČSOB, a.s., Prima banka Slovensko, a.s., Prvá stavebná

sporiteľňa, C.. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný v daňovom exekučnom príkaze odkazuje na
skutočnosť,žedaňováexekúciasavykonávanazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjejednotnýexekučnýtitul vytvorený v zmysle a v spojitosti s § 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 466/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov pre pohľadávky upravené v Smernici Rady č. 2010/24EÚ, vytvorený
elektronicky NAFA-The national Agency for Fiscal Administration, RO – Romania dňa 27. 03. 2018 vo

výške 524.665,08 Eur.

5. Žalobca mal za to, že postup žalovaného možno považovať za iný zásah ohľadom verejnej
správy, proti ktorému sa žalobca oprávnene domáha ochrany podľa § 252 ods. 1 SSP a preto navrhol,
aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať vo výkone daňovej exekúcie v rámci daňového

exekučného konania č. 110000345783. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť obnoviť
stav pred vydaním rozhodnutia č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018, ktorým Daňový úrad Košice
vydal daňovú exekučnú výzvu voči daňovému subjektu, oznámil daňovému subjektu začatie daňového
exekučného konania vydaním rozhodnutia č. 101031908/2018 zo dňa 24.05.2018 na vymoženie
daňového nedoplatku vo výške 524.665,08 Eur, vyzval daňový subjekt na úhradu uvedeného daňového
nedoplatku, upozornil daňový subjekt na následky neuhradenia a zakázal daňovému subjektu nakladať

s peňažnými prostriedkami zablokovanými na jeho účtoch v ČSOB, a.s., Prima banka Slovensko, a.s.,
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. V dôsledku uvedeného považuje žalobca postup žalovaného v rámci
daňového exekučného konania za nezákonný zásah do jeho práv.

6. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.08.2022, doručeným správnemu súdu dňa

11.08.2022 v ktorom uviedol, že žalovanému bola z Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica
doručená žiadosť o medzinárodné vymáhanie č. 100638505/2018 zo dňa 28.03.2018, v ktorej sa
uvádza, že na základe smernice Rady č. 2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok
vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení a nariadenia komisie (ES) č. 1189/2011, v zmysle
ustanovenia § 8 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných

pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Daňového poriadku, sa odstupuje žiadosť
ovymáhanierumunskejdaňovejsprávy.Vžiadostiovymáhaniebolžalobcaoznačenýakodaňovýdlžník
a predmetom vymáhania má byť daňová pohľadávka rumunskej daňovej správy vo výške 524.665,08
Eur. Žalovaný na vymoženie daňovej pohľadávky rumunskej daňovej správy začal daňové exekučné
konanie, na základe exekučného titulu, ktorým je jednotný exekučný titul, vytvorený elektronicky

NAFA – The national Agency for Fiscal Administration, RO – Romania dňa 27.03.2018. Daňové
exekučné konanie žalovaný začal vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č.
101031908/2018 zo dňa 24.5.2018. Žalovaný začal daňové exekučné konanie prikázaním pohľadávky
z účtov žalobcu vedených u poskytovateľa platobných služieb ČSOB, a. s., Prima banka Slovensko,
C., F. G. G., C.. Po začatí daňového exekučného konania žalovaný vydal daňovú exekučnú výzvu

č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018. Žalobca sa proti daňovej exekučnej výzve odvolal dňa
29.06.2018. O odvolaní rozhodoval odvolací orgán, Finančné riaditeľstvo SR, ktoré daňovú exekučnú
výzvu napadnutú odvolaním žalobcu potvrdilo rozhodnutím č. 101635524/2018 zo dňa 21.08.2018. Proti
rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 101635524/2018 žalobca podal na Krajský súd v Košiciach
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Konanie na súde sa viedlo pod spis. zn. 6S/120/2018.

7. Rozsudkom spis. zn. 6S/120/2018 zo dňa 02.06.2022 bolo zrušené neexistujúce rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR č. 1016355274/2018 zo dňa 21.08.2018, pričom predmetom preskúmania
bolo rozhodnutie č. 101635524/2018 zo dňa 21.08.2018. Dňa 15.07.2022 bolo Krajským súdom
v Košiciach vydané opravné uznesenie 6S/12/2018, ktorým bolo zrušené už správne rozhodnutie

č. 101635524/2018 zo dňa 21.08.2018. Žalovaný uvádza, že zrušením rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR však nebola zrušená daňová exekučná výzva č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018, tak
ako to uvádza žalobca v žalobnom návrhu. Krajský súd v Košiciach zrušil len rozhodnutie Finančného
riaditeľstva, pričom mu vec vrátil na ďalšie konanie. Je vecou Finančného riaditeľstva SR ako v
predmetnej veci bude ďalej postupovať.

8. Žalovaný zdôraznil, že žalovaný dňa 25.08.2021 vydal daňovú exekučnú výzvu č. 101350531/2021,
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 13.09.2021. Žalobca proti daňovej exekučnej výzve dňa 21.09.2021
podal elektronicky odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102462021/2021 zo dňa
02.12.2021 daňovú exekučnú výzvu potvrdilo, na základe čoho žalovaný vydal daňový exekučný príkaz

č 100079013/2022 zo dňa 17.01.2022. Dňa 09.02.2022 bolo žalovanému doručené podanie spoločnosti
DCO MEDIA, s.r.o. označené ako Oznámenie k daňovému exekučnému príkazu č. 100079013/2022,
ktoré bolo zaevidované pod ev.č. 250030950/2022. Súčasťou tohto oznámenia boli výplatné pásky
žalobcu za roky 2020 a 2021. Zamestnávateľ žalobcovi oznámil, že u žalobcu nie je možné vykonaťzrážky zo mzdy vzhľadom k tomu, že mesačný príjem žalovaného nepresahuje výšku životného minima.
Okrem nároku žalobcu na mzdu bol žalovaným zistený ďalší majetok žalobcu. Žalovaný v súlade s
ustanovením § 91 ods. 7 Daňového poriadku Oznámením o začatí daňového exekučného konania

č. 101265618/2021 zo dňa 19.07.2021, žalobcovi oznámil, že začína daňové exekučné konanie na
zistenýďalšímajetokžalobcu,atovodičskýpreukazčíslo:E.,dátumvydania25.08.2010.Žalovanýďalej
uviedol, že Oznámením o začatí daňového exekučného konania č. 101159634/2022 zo dňa 02.05.2022
preto rozšíril daňové exekučné konanie voči žalobcovi o ďalší jeho majetok a to postihnutím majetkových
práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodných spoločnostiach

Kezoleg s.r.o., Šafárikova 374/4, 04801 Rožňava, IČO 52363457, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH
G., Kalten trade s.r.o., Námestie baníkov 12/31, 048 01 Rožňava, IČO 51938693, DIČ XXXXXXXXXX,
GRAPEN s.r.o. v likvidácii, Námestie osloboditeľov 20, 040 01 Košice, IČO 50846591, DIČ
XXXXXXXXXX, IČ DPH G.,
REALTHERM Rožňava s.r.o., Šafárikova 1, 048 01 Rožňava, IČO 50707973, DIČ XXXXXXXXXX, IČ
DPH G.,

TELCEN, s.r.o. v likvidácii, Obchodná 2, 07120 Michalovce, IČO 46476903, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH
G.,
MIROX, s.r.o., Strojárenská 9, 040 01 Košice, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 48154717, IČ DPH G.,
B. H., I. X, XXX XX E., J. XXXXXXXX, K. XXXXXXXXXX, IČ DPH G.,
FLASK s.r.o., Gemerská 2068/3, 040 11 Košice, IČO 52245861, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH G.,

KESKO MOBILLE s.r.o, Šafárikova 374/4, 048 01 Rožňava, IČO 53824288, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH
G. (za rok 2021 spoločnosť vykázala zisk pred zdanením vo výške 28.047,41 Eur)
na jeho: a) vyrovnací podiel, b) podiel na zisku, c) podiel na likvidačnom zostatku, na ktoré sa vzťahuje
zákaz nakladania dňom doručenia tohto oznámenia predmetným obchodným spoločnostiam. Žalovaný
dáva do pozornosti skutočnosť, že žalobca je vo všetkých vyššie uvedených spoločnostiach konateľom

a zároveň spoločníkom. Žalovaný pri lustrácii majetku zistil, že žalobca je zástupcom osemnástich
právnických osôb. Žalovaný dňa 09.05.2022 vydal daňovú exekučnú výzvu č. 101288026/2022, ktorou
vyzval daňového dlžníka na úhradu daňového nedoplatku vo výške 522.274,16 Eur. Žalobca sa proti
daňovej exekučnej výzve neodvolal. Daňová exekučná výzva nadobudla právoplatnosť dňa 25.05.2022.
Nakoľko k úhrade daňového nedoplatku zo strany žalobcu nedošlo ani v náhradnej lehote, žalovaný

vydal dňa 02.06.2022 daňový exekučný príkaz č. 101642746/2022, ktorým nariadil daňovú exekúciu
postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti,
ktorým je dlžník - žalobca.

9. Žalovanýzdôraznil,žemázato,ževpredmetnomkonaníhovoriťozrušenídaňovejexekučnejvýzvy

č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018 je predčasné a pre prejednávanú vec aj irelevantné. Irelevantné
je to aj z toho dôvodu, že žalovaný po vydaní Oznámenia č. 101159634/2022 zo dňa 02.05.2022, ktorým
rozšíril daňové exekučné konanie voči žalobcovi o ďalší jeho majetok a to postihnutím majetkových
práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodných spoločnostiach, vydal novú daňovú
exekučnú výzvu č. 101288026/2022 zo dňa 09.05.2022, voči ktorej sa žalobca už neodvolal. Daňová

exekučná výzva č. 101288026/2022 nadobudla právoplatnosť dňa 25.05.2022.

10. Žalovaný preto uzavrel, že má za to, že jeho postup je plne v súlade so Smernicou Rady
2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších
opatrení a nariadenia komisie (ES) č. 1189/2011, v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 466/2009 Z.

z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a ustanovení Daňového poriadku. Konštatoval, že pokiaľ ide o konanie o žalobe
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, už samotná jeho definícia uvedená v ustanovení § 3 ods. 1
písm. e) Súdneho správneho poriadku v právnom prepojení s podmienkami konania tohto typu (§ 252
– 263 SSP) navodzuje požiadavku na žalobcu preukázať v konaní pred správnym súdom existenciu

takého faktického postupu vykonaného správnym orgánom, pri plnení jeho úloh v oblasti verejnej správy,
ktorým došlo, alebo môže dôjsť k zákonom nedovolenému zásahu do jeho subjektívnych práv, právom
chránených záujmov alebo povinností.

11. Pred správnym súdom preto nie je možné úspešne namietať v konaní proti inému zásahu

orgánu verejnej správy také postupy správcu dane, ktoré zákonodarca priamo zakotvil do daňového
poriadku ako právne nástroje smerujúce k vymoženiu pohľadávok voči daňovému subjektu, tak ako
to vyplýva z obsahu ustanovení § 22 ods. 1 a § 90 ods. 1, 3 a 5 Daňového poriadku. Vychádzajúc z
rozsudku Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6Sa/27/2019-119 zo dňa 12.05.2020 žalovaný konštatoval,že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia,
prípadne opatrenia, ktoré sú spôsobilé byť samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je
vylúčené, aby sa jednalo o faktický úkon správcu dane a teda iný zásah. Voči daňovej exekučnej výzve

je prípustné odvolanie a voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba,
čo vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/68/2012 zo dňa 28.02.2013,
2Sžf/65/2012 zo dňa 22.05.2013 a 8Sžf/19/2013 zo dňa 23.10.2013. Aj v nadväznosti na uvedené
Krajský súd v Prešove námietky týkajúce sa exekučného titulu ako podkladu pre výkon daňovej exekúcie
považoval za irelevantné. Rozsudok Krajského súdu v Prešove bol potvrdený aj kasačným súdom.

Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade bola daňová exekúcia vykonaná v súlade so zákonom,
preto je žalobcovo tvrdenie o nezákonnosti žalobou napadnutého postupu nedôvodné a bez opory v
právnych predpisoch.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd v zmysle § 98 ods.
1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v planom a účinnom znení (ďalej aj

„SSP) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný vo veci nariadenie pojednávania nežiadal.

13. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 18.08.2022. V nej poukázal na
rovnaké skutočnosti ako ich už uviedol v podanej žalobe Dodal, že rozhodnutie č. 9575/30.05.2017,
ktoré rumunský orgán označil ako exekučný titul, ním nemohol byť. Nedostatok uvedenej žiadosti

nenapráva ani list č. 101169118/2021 zo dňa 07.07.2021 na ktorý poukazuje žalovaný, a nedáva
odpovede na skutočnosti vytýkané správnym súdom, t. j. či rozhodnutie vydané rumunským orgánom
č. 9575/30.05.2017, na základe ktorého mal žalobca povinnosť zaplatiť rumunskej daňovej správe
daňový nedoplatok vo výške 524.655,08 Eur, bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk, a či nadobudlo
právoplatnosť. Na základe uvedených skutočností, žalobca mal za to, že žalovaný vykonáva daňovú

exekúciu nezákonne. Preto navrhol, aby správny súd rozhodol v súlade so žalobou.

14. Žalovaný podal k replike žalobcu vyjadrenie vo forme dupliky dňa 02.09.2022. V nej uviedol,
že žalobca vo svojej replike opakovane uvádza, že nemá vedomosť o existencii žiadneho daňového
nedoplatku voči rumunskému daňovému úradu, a že mu žiadne rozhodnutie doručené nebolo. Žalobca

opakovane poukazuje na rozhodnutie rumunského súdu č. 55/2018 zo dňa 26.04.2018, ktorým bola
zamietnutá žaloba súdneho likvidátora spol. SC Jukes SRL, na základe čoho žalobca má za to, že
nezodpovedá za neuhradené záväzky spoločnosti SC Jukes SRL. V nadväznosti na uvedené žalobca
poukazuje na bod 51 Rozsudku Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 6S/120/2018 zo dňa 02.06.2022.
Žalovaný k citovanému rozsudku uvádza, že predmetom preskúmania bolo rozhodnutie Finančného

riaditeľstva SR č. 101635524/2018 zo dňa 21.08.2018, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva
žalovaného č. 101137256/2018 zo dňa 11.06.2018, ktorá bola vydaná v daňovom exekučnom konaní
prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu vedených u poskytovateľa platobných služieb ČSOB, a.s., Prima
banka Slovensko, a.s., Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. Na preskúmanie rozhodnutia bola žalobcom
podaná všeobecná správna žaloba. Žalovaný vo všetkých predchádzajúcich vyjadreniach uviedol, že

nie je oprávnený preverovať existenciu daňového nedoplatku, resp. spochybňovať jednotný exekučný
titul. Aj napriek tomu predložil súdu ako dôkaz list č. 101169118/2021 zo dňa 07.07.2021, v ktorom
je uvedené, že žalobca bol povinný zaplatiť neuhradené záväzky spoločnosti SC JUKES SRL, o čom
príslušný orgán rozhodol definitívne a neodvolateľne bez možnosti ďalšieho odvolania. V citovanom
liste je zároveň uvedené, že žiadosti žalobcu a jeho odvolaniu proti výkonu exekúcie bolo rozhodnuté

dňa 12.06.2019. Rumunská daňová správa uviedla, že na základe uvedeného je potrebné vo vymáhaní
pokračovaťajvzhľadomnanovúpremlčaciulehotunavymáhanie,ktorákončídňa31.12.2024.Žalovaný
vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2022 opísal celý priebeh daňového exekučného konania. Daňovej
exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodných
spoločnostiach predchádzala daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu vedených u

poskytovateľa platobných služieb, daňová exekúcia zrážkami zo mzdy, daňová exekúcia zadržaním
vodičského preukazu. Pri každom spôsobe daňovej exekúcie žalovaný vydáva novú daňovú exekučnú
výzvu, proti ktorej žalobca mohol podať opravný prostriedok, prípadne podať správnu žalobu. Žalobca
sa proti daňovej exekučnej výzve č. 101288026/2022 zo dňa 09. 05. 2022 neodvolal, preto daňová
exekučná výzva je právoplatná a žalovanému nebráni nič vo výkone daňovej exekúcie postihnutím

majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodných spoločnostiach. V danom
prípade hovoriť o odkladnom účinku odvolania je irelevantné.15. V nadväznosti na vyjadrenie zo dňa 11.08.2022 a v ňom na strane 5 citované definície
administratívneho konania ( § 3 ods. 1 písm. a) SSP) a iného zásahu orgánu verejnej správy (§
3 ods. 1 písm. e) SSP), žalovaný má za to, že žalobca nesprávne vyhodnotil situáciu, keď podal

žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Nie je však povinnosťou ani žalovaného, ani súdu
usmerňovať žalobcu, aký druh žaloby si žalobca má podať na uplatnenie svojich práv. Žalovaný dal do
pozornosti súdu, že žalobca sa vo svojej replike vôbec nevyjadril k argumentácii žalovaného súvisiacej
s nedôvodnosťou podanej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

16. Žalovaný zotrval na predchádzajúcej argumentačnej línii s tým, že má za to, že pred správnym
súdom nie je možné úspešne namietať v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy také postupy
správcu dane, ktoré zákonodarca priamo zakotvil do daňového poriadku ako právne nástroje smerujúce
k vymoženiu pohľadávok voči daňovému subjektu. Záverom žalovaný opakovane uviedol, že podanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je nedôvodné, preto navrhuje správnemu súdu žalobu
proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 261 Správneho súdneho poriadku

zamietnuť.

II. Aplikované právne predpisy

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,

opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním

postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely
tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh
v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy

pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku

1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“), daňovým exekučným
konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné
plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149. Podľa § 88 ods. 3
daňového poriadku, správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom
konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku

úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci
podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory,
pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých
nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy. Podľa § 88 ods. 4 daňového poriadku, správca
dane je povinný:

a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.Podľa § 88 ods. 8 písm. c) daňového poriadku, proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako daňový dlžník, možno viesť daňové exekučné konanie a vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek
spôsobom podľa tohto zákona, ak sa dokladmi preukáže, že od neho možno podľa tohto zákona

vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

Podľa § 88 ods. 10 daňového poriadku, daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo
vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo na majetok, proti
ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane.

Ak daňový dlžník alebo iná osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde,
správca dane vo vzťahu k tomuto majetku odloží daňovú exekúciu až do právoplatného rozhodnutia
súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a inej osobe
a je právoplatné dňom jeho doručenia. Daňovej exekúcii nepodlieha majetok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie, ktorým

bolo uložené peňažné plnenie.

Podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade
exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a

nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže
daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Podľa § 92 ods. 1 daňového poriadku, daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí
lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania

podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo,
správcovi dane.

III. Právne posúdenie veci správnym súdom

18. Správnysúdpreskúmalvžalobenamietanýpostupžalovanéhoakoinýzásahorgánuverejnejsprávy
a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) uznesením podľa § 261 SSP rozhodol tak,
že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

19. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z priebehu súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:

- Žalovaný daňovým exekučným príkazom č. 101642746/2022 zo dňa 02. 06. 2022 nariadil daňovú

exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej
spoločnosti daňového dlžníka A. B. – B., A. C. B. D. XXXX/XX, XXX XX E., nar.: 06. 10. 1976, IČO:
40 416 291, DIČ: XXXXXXXXX (ďalej aj „daňový dlžník“), na vymoženie daňového nedoplatku vo výške
522 274,16 EUR.
- Daňová exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je jednotný exekučný titul

vytvorený v zmysle a v spojitosti s § 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 466/2009 Z.
z. v znení neskorších predpisov pre pohľadávky upravené v Smernici Rady č. 2010/24EÚ, vytvorený
elektronicky NAFA-The national Agency for Fiscal Administration, RO – Romania dňa 27. 03. 2018 vo
výške 524 665,08 EUR.
- Žalovaný po vydaní Oznámenia č. 101159634/2022 zo dňa 02.05.2022, ktorým rozšíril daňové

exekučné konanie voči žalobcovi o ďalší jeho majetok a to postihnutím majetkových práv spojených
s obchodným podielom spoločníka v obchodných spoločnostiach, vydal novú daňovú exekučnú výzvu
č. 101288026/2022 zo dňa 09.05.2022, voči ktorej sa žalobca neodvolal. Daňová exekučná výzva č.
101288026/2022 nadobudla právoplatnosť dňa 25.05.2022.- Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 08. 2022 opísal celý priebeh daňového exekučného
konania. Daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka
v obchodných spoločnostiach predchádzala daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu

vedených u poskytovateľa platobných služieb, daňová exekúcia zrážkami zo mzdy, daňová exekúcia
zadržaním vodičského preukazu. Pri každom spôsobe daňovej exekúcie žalovaný vydáva novú daňovú
exekučnú výzvu, proti ktorej žalobca mohol podať opravný prostriedok, prípadne podať správnu
žalobu. - Žalobca sa proti daňovej exekučnej výzve č. 101288026/2022 zo dňa 09.05.2022
neodvolal, preto daňová exekučná výzva je právoplatná a žalovanému nebráni nič vo výkone daňovej

exekúcií postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodných
spoločnostiach.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že postup žalovaného - výkon daňovej exekúcie
č. 110000345783, postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka
vobchodnejspoločnostidaňovéhodlžníkaA.B.–KESKO,navymoženiedaňovéhonedoplatkuvovýške

522.274,16 EUR bol nezákonný.

21. V prvom rade správny súd konštatuje, že mu v tomto konaní neprináleží posudzovať otázku postupu
správcu dane, pretože ide o postup, ktorý zákonodarca priamo zakotvil ako právny nástroj smerujúci
k vymoženiu pohľadávok voči daňovému subjektu, čo vyplýva aj z ustanovení § 22 ods. 1 a § 90

ods. 1, 3 a 5 daňového poriadku. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje
iba právne otázky napadnutého postupu, alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v
správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového
stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení
konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne

predpisy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sžo/32/2014 zo dňa 28. septembra
2015).

22.Správnysúdsaďalejzaoberalotázkou,čipostupžalovanéhoopísanývbode32a33tohtouznesenia
je možné kvalifikovať ako iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

23. Pojem iný zásah orgánu verejnej správy je definovaný v § 3 ods. 1 písm. e) SSP ako faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánom verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcia podľa osobitného predpisu, ak ním sú

alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod tento pojem
spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na základe
rôznych zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek
tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú a tiež sú povinné na ich základe niečo konať,

nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť. V širšom slova zmysle ide o protiprávny útok orgánu verejnej
správy proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch
orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych
verejných práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Sžz/2/2013). Na rozdiel
od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, z čoho

vyplýva, že pri ňom neprebehlo žiadne formalizované a administratívne konanie, ktorého výsledkom by
bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ale tento zásah je len výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení
orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom tento zásah musí byť spôsobilý dotknúť sa priamo
práv, právom chránených záujmov alebo povinností a to fyzických osôb alebo právnických osôb.

24. V preskúmavanom prípade za iný zásah orgánu verejnej správy žalobca v znení petitu žaloby
považoval výkon daňovej exekúcie postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom
spoločníka v obchodnej spoločnosti. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný vykonal daňovú
exekúciu na základe daňového exekučného príkazu č. 101342746/2022 zo dňa 02.06.2022, ktorým
bola nariadená exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka

v obchodnej spoločnosti. K uvedenému žalovaný pristúpil v zmysle § 92 ods. 1 v spojení s § 148
daňového poriadku po tom, čo žalobca nesplnil povinnosť, ktorá mu bola žalovaným uložená na základe
daňovej exekučnej výzvy č. 101288026/2022 zo dňa 09.05.2022, ktorou žalovaný vyzval žalobcu na
úhradu predmetného daňového nedoplatku z titulu nesplnenia povinnosti uloženej žalobcovi v daňovomexekučnomkonaní. Vzhľadomnauvedenéjemožnédospieťkzáveru,ževýkondaňovejexekúciezúčtu
žalobcu bol výsledkom uceleného a komplexného postupu žalovaného v daňovom exekučnom konaní,
v rámci ktorého v zmysle ustanovení daňového poriadku (§ 90 a nasl. daňového poriadku) žalovaný

konal len a výlučne na základe rozhodnutí, ktoré sú nevyhnutnou zákonnou podmienkou postupu pri
výkone daňovej exekúcie.

25. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že daňové exekučné konanie predstavuje
administratívne konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia, prípadne opatrenia, ktoré sú spôsobilé byť

samostatným predmetom súdneho prieskumu a tým je vylúčené, aby sa jednalo o faktický úkon správcu
dane, a teda iný zásah (rozsudok Krajského súdu Prešov spis. zn. 6Sa/27/2019-119 zo dňa 12. 05.
2020). V nadväznosti na uvedené preto námietky týkajúce sa exekučného titulu ako podkladu pre výkon
daňovej exekúcie je treba považovať za právne irelevantné.

26. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že daňové exekučné konanie predstavuje

administratívne konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré môžu byť následne
preskúmavané na základe samostatných správnych žalôb. Postup správcu dane v rámci daňového
exekučného konania nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na základe faktického
úkonu správcu dane, ale správca dane postupuje výslovne len na základe zákonnom procesne
formalizovaného postupu, teda správca dane koná v rámci administratívneho konania. Totožný záver

vyplýva aj z komentára k Správnemu súdnemu poriadku: „Pod procesnou formalizáciou je pritom
potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh
a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z tohto pohľadu preto administratívne konanie nemá povahu
faktického výkonu pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom, t. j. jeho výsledkom nie je iný
zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je typickým jeho bezprostredný faktický výkon. Aj preto v legálnej

definícii iného zásahu orgánu verejnej správy tento nie je spojený s administratívnym konaním, pričom
podmienka jeho verejnoprávnosti bola dosiahnutá prostredníctvom výslovného odkazu na „plnenie úloh
v oblasti verejnej správy“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.
Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.34).

27. Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok,
resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Začatie daňového exekučného
konania nesie so sebou realizáciu úkonov a to aj v podobe postihnutia majetkových práv spojených s
obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti daňového dlžníka. Ide o špecifické právne
nástroje správcu dane upravené v daňovom poriadku, ktoré vyslovene sledujú legitímny zámer, ktorým

je vymoženie daňového nedoplatku, iných peňažných plnení uložených rozhodnutím, exekučných
nákladov a hotových výdavkov podľa § 149 daňového poriadku správcom dane. Správny súd preto
dospel k záveru, že žalobcom označený postup žalovaného nepredstavuje iný zásah orgánu verejnej
správy do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Uvedený záver vyplýva aj z
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 1 Sžk 31/2020 z 27. októbra

2021 zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu č. 1/2022 pod číslom
9/2022 ZNSS v zmysle ktorého iným zásahom orgánu verejnej správy, proti ktorému sa možno s
úspechom domáhať ochrany žalobou proti inému zásahu, nemôže byť procesný postup správcu dane
v rámci daňového exekučného konania predpokladaný zákonom a uskutočnený v súlade so zákonom.

28. Správny súd po preskúmaní napadnutého postupu orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 261 SSP zamietol.

29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z

časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku
na Správny súd v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak :
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).