Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115223000
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1115223000.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břoškovej, v právnej veci žalobcu: Reštrukturalizačná a
konkurzná, k.s., Narcisová 1427/44, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 45 888 396, správca úpadcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, práv. zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35,
821 08 Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanej: A. E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D.

XXX, práv. zast.: JUDr. Tomáš Plank, advokát so sídlom Námestie slobody 10, 811 06 Bratislava, IČO:
32 187 521, o určenie spriaznenej osoby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č. k. 9Cbi/23/2015-87 zo dňa 08.10.2020, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/23/2015-87 zo dňa 08.10.2020
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že žalovaná (ako bývalá manželka úpadcu) je v konkurzom konaní vedenom pôvodne na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 2K/8/2013 (teraz Mestský súd Bratislava III) spriaznenou osobou úpadcu
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že primárne skúmal splnenie podmienok konania procesnej stránky,
akoujenaliehavýprávnyzáujemnapodanejžalobe(ďalejaj„NPZ“).Poukázalnato,ženaliehavýprávny

záujem bol podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“, účinného v čase začatia konania), ako aj § 137 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016.
Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o existencii NPZ, danosť ktorého odôvodňoval tým, že žalovaná je
spriaznenou osobou úpadcu a zastáva pozíciu zvoleného zástupcu veriteľov, na ktorú však nemôže
byť zvolená osoba, resp. veriteľ, uspokojovaný v konkurze v poradí ako podriadený veriteľ. Následne

potom správca nemôže uzavrieť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo úpadcom, ibaže s
tým súhlasí príslušný orgán. Uvedené má vplyv i na uspokojovanie podriadenej pohľadávky.

1.1. Prvoinštančný súd konštatoval, že určovacia žaloba má v prvom rade preventívny charakter a jej
opodstatnenosť je daná najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Ak je porušenie
subjektívneho práva dokonané (keď dôjde k porušeniu povinnosti, nesprávnemu úradnému postupu

správcu,prípadnevznikuškody),možnožalovaťpriamonaplnenie(t.j.nareparáciuškodlivýchprávnych
následkov, resp. na určenie neúčinnosti úkonov, ktoré boli vykonané so spriaznenou osobou). Zároveň
je tu daná zákonná možnosť správcu, aby nehnuteľnosti, ktoré boli neplatne prevedené na žalovanú,
zapísal do konkurznej podstaty úpadcu a následne sa v konaní o vylúčenie veci na podnet žalovanej
bude preukazovať spriaznenosť osôb s úpadcom. Existencia iného dostupného prostriedku ochrany
práva vylučuje, aby bol súčasne daný naliehavý právny záujem na deklarovaní, či tu právo, resp. právny

vzťah je alebo nie je. Žalobca na pojednávaní sám uviedol, že sa vo viacerých konaniach domáha
neplatnosti právnych úkonov bývalej správkyne, resp. žalovanej (napr. vrátenia daru alebo nadobudnutianehnuteľností žalovanou od predchádzajúcej správkyne). Samotným podaním uvedených žalôb na
určenie neplatnosti (neúčinnosti) právnych úkonov, resp. vrátenia plnenia, žalobca stratil naliehavý
právny záujem na určení spriaznenej osoby. Na uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu zamietol,

bez jej vecného prejednania, pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na jej podaní. Titulom
úspechu žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) pre nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa

so záverom prvoinštančného súdu o preventívnej povahe určovacej žaloby. V odvolacej argumentácii
uviedol, že pri určovacej žalobe tohto typu nie je možné argumentovať inými možnými prostriedkami
právnej ochrany žalobcu. V prípade určenia, že žalovaná je spriaznenou osobou, v dôsledku čoho
nemôže schvaľovať úkony správcu, hlasovať a dávať záväzné pokyny správcovi (úkony sú zo zákona
postihované neplatnosťou ex lege), by sa žalobca nemusel celým radom ďalších žalôb domáhať určenia
neplatnosti právnych úkonov, ktoré žalovaná (spriaznená osoba) vykonala ako zástupkyňa veriteľov.

Podľa odvolateľa záver súdu prvej inštancie o nedostatku NPZ pre existenciu iných prostriedkov právnej
ochrany žalobcu (možnosť podania iných žalôb) neobstojí a odvolateľ ho považuje za porušenie práva
na spravodlivý súdny proces, ako aj porušenie práva legitímne očakávať, že ním sporovaná skutočnosť
sa vyrieši v jednom, na tom určenom, súdnom konaní.
Zotrval na tvrdení, že naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe je daná tým, že o spore v

otázke existencie spriaznenosti veriteľa s úpadcom môže rozhodnúť len súd. Na podporu svojej právnej
argumentácie poukázal na Čl. 2 CSP a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2018-133 zo
dňa 15.11.2018. V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby sám vo veci rozhodol. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, uviedla,
že žaloba je bez relatívnej právnej argumentácie. Žalobca sa s úpadcom podanou žalobou snaží
docieliť zneplatnenia úkonov v konkurzom konaní tým, že žalovanú „vyradí“ ako tzv. spriaznenú osobu.
Spriaznenosť žalovanej s úpadcom, ako osoby blízkej (§ 115, § 116 OZ), popiera už rozvodový rozsudok

a blízkosť vzťahov so žalovanou netvrdil ani úpadca. Existenciu pojmu „spriaznená osoba“ nie je možné
odvodiť(založiť)aninažalobcomuvádzanýchtrestnoprávnychpredpisoch,nakoľkoustanoveniaZákona
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) neodkazujú na trestnoprávne, ale na občianskoprávne
upresnenie tohto pojmu. Napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť ako vecne správny.

4. Žalobca v replike zotrval na svojich prechádzajúcich tvrdeniach. Opätovne poukazoval na to, že za
spriaznenú osobu v zmysle § 9 ods. 2 ZKR je potrebné považovať aj bývalú manželku/družku úpadcu.
V konkurznom konaní jej patrí postavenie veriteľa podriadenej pohľadávky. Takýto veriteľ nemôže byť
zvolený do veriteľských orgánov a nemá právo hlasovať.

5. Žalovaná sa k replike žalobcu, ktorá bola riadne doručená jej právnemu zástupcovi, už nevyjadrila
a následnú dupliku neuplatnila.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Základnou a pre rozhodnutie odvolacieho súdu podstatnou otázkou bola správnosť právneho
posúdenia a právneho záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní (neexistencii) naliehavosti právneho

záujmu žalobcu na podanej žalobe.

8. So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod odvolania sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či
nesprávnou právnou argumentáciou nebola súdom prvej inštancie odňatá žalobcovi možnosť pred týmto
súdom konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

9. Odvolací súd má obsahom spisu preukázané, že voči úpadcovi je vedené konkurzné konanie začaté
dňa 04.03.2013, zverejnením uznesenia sp. zn. 2K/8/2013 v Obchodnom vestníku č. 44/2013. Konkurzbol vyhlásený uznesením č. k. 2K/8/2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 115/2013 zo dňa
17.06.2013.

10. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že
žalovaná (veriteľka úpadcu) je v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalejlen„ZKR“)spriaznenouosobouúpadcu,pričomtátospriaznenosťvyplývaznespornejskutočnosti,
že úpadca a žalovaná sú bývalí manželia.

11. Podľa § 9 ods. 2 ZKR, v znení účinnom v čase podania žaloby, spriaznenou osobou fyzickej osoby sa
na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická
osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie a zodpovedanie otázky existencie naliehavého
právnehozáujmusúdomjevprejednávanejvecirozhodujúcatáskutočnosť,čikonaniemápovahusporu

vyvolaného konkurzom (tzv. incidenčný spor), kedy NPZ vyplýva zo zákona alebo o takéto konanie nejde
a žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

13. V zmysle ustálenej judikatúry, ako aj právnej doktríny, za konania vyvolané alebo súvisiace
s konkurzom je potrebné považovať sporové konania, ktorých vznik je vyvolaný osobitnou povahou

konkurzu (bez konkurzu by nevznikli). Rozhoduje sa v nich o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom
upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku.

14. Opodstatnenosť incidenčnej žaloby a ňou uplatňovaného nároku je vždy nerozlučne spojená

s trvaním konkurzu, pretože výsledok incidenčného konania slúži len pre potreby konkurzného konania
a konkurznej podstaty. Tieto základné kritériá odlišujú incidenčnú žalobu od iných autonómnych žalôb,
ktoré nie sú založené na konkurzom práve a nevyžadujú si ani začatie takéhoto typu konania.

15. Jednou zo strán incidenčného konania je vždy správca, naopak však neplatí, že účasť správcu

v konaní (t. j. jeho označenie za stranu sporu) bez ďalšieho zakladá incidenčnú povahu sporu. Len
samotná skutočnosť, že stranou sporu je správca, nepostačuje na ich kvalifikáciu (zaradenie) ako konaní
vyplývajúcich z konkurzu alebo s konkurzom súvisiacich (ním vyvolaných). Podstatným je skúmanie
charakteru žaloby a ňou sledovaného účelu.

16. Je rovnako potrebné uviesť, že výpočet incidenčných konaní a žalôb nie je taxatívne vymedzený
ustanoveniamiZKR,aniustanoveniamiCSP,ktorésacez§196ZKRprimeraneaplikujeajvkonkurzných
konaniach. Takýto výpočet nevyplýva ani z iného právneho predpisu. Konkurzný zákon, ani iný právny
predpis,taxatívnenevymedzujeokruhincidenčnýchkonaní,čiprávnychnárokov,výlučnektoréjemožné
podriadiť pod incidenčný spor.

17. V zmysle uvedeného je preto povinnosťou a vecou súdu ustáliť, či konkrétny typ sporu – podaná
žaloba a ňou uplatňovaný nárok vymedzený žalobným petitom, podstatnými skutkovými tvrdeniami, ako
aj žalobcom určeným okruhom strán sporu, zakladá dôvodnosť záveru konajúceho súdu, že ide o žalobu
incidenčnú a ňou vyvolané konanie má tak povahu sporu incidenčného.

18. Súd prvej inštancie založil rozsudok v I. výroku, ktorým žalobu zamietol a s ním spojený II. výrok,
ktorým žalovanej priznal nárok na trovy konania, na právnom závere, že žalobca nepreukázal existenciu
(danosť) naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, ktorý mu nevyplýva zo zákona. Vzhľadom
na konštatovanú neexistenciu NPZ tak žalobu zamietol bez jej vecného posúdenia.

19. S týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

20. Obsah žaloby v prejednávanej veci bez pochybností svedčí o tom, že žalobcom (správca úpadcu)
uplatnený nárok súvisí s konkurzom a konkurznou podstatou. Podanou žalobou a uplatneným žalobným

petitom sa žalobca domáha určenia skutočností podstatných pre konkurzné konanie, ako aj pre plnenie
nárokov voči konkurznej podstate. Uvedený charakter žaloby, jej podstatné skutkové tvrdenia, ako
i uplatnený nárok, dávajú bez pochybnosti záver o tom, že bola vyvolaná konkurzom a svojou povahou
má charakter žaloby incidenčnej.21. Odvolací súd vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobcu na incidenčnej žalobe uvádza,
že naliehavý právny záujem na jej podaní vyplýva z osobitnej povahy konkurzného konania a je teda

predpokladaný zákonom. Iným spôsobom mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.

22. Požadovanou právnou skutočnosťou, ktorej určenia sa žalobca domáha, je, či žalovaná (konkurzná
veriteľka úpadcu) má v konkurzom konaní postavenie spriaznenej osoby úpadcu.

23. Odvolací súd, ako už uviedol, vychádzajúc z obsahu žaloby a ňou uplatňovaného nároku, tvrdení
strán sporu pred súdom prvej inštancie a obsahu spisu prvoinštančného súdu, hodnotí podanú žalobu
ako žalobu incidenčnú.

24. Incidenčná žaloba v prejednávanej veci, ktorou sa začína spor vyvolaný konkurzom, nie je určovacou
žalobou v zmysle § 80 písm. c) OSP (účinného v čase začatia konania), ale je žalobou na určenie právnej

skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z osobitnej úpravy konkurzného práva a osobitnej
povahy konkurzného konania. Takáto žaloba preto nemôže byť zamietnutá výlučne len pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V právnom prostredí CSP, podľa ktorého súd
cezúpravuprechodnýchustanovení§470,súčinnosťouod01.07.2016,ďalejkonalarozhodol,jumožno
označiť za žalobu podľa § 137 písm. d) CSP.

25. Pokiaľ preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na jej podaní nie je
daný (žalobca jeho danosť nepreukázal) a na tomto základe žalobu zamietol, odvolací súd hodnotí tento
právny záver ako nesprávny.

26. V incidenčných konaniach je právny záujem daný a jeho existencia vyplýva priamo z ustanovení
konkurzného práva (resp. osobitnej povahy týchto konaní). Na skúmanie naliehavého právneho záujmu
v incidenčných konaniach nemožno aplikovať ani judikatúru vzťahujúcu sa na konania nesúvisiace
s konkurzom (v čase začatia konania určovacie žaloby podľa § 80 OSP).

27. Je nutné dodať, že určovacie spory nesúvisiace s konkurzom (t. j. iné ako incidenčné určovacie
spory) možno začať a viesť bez ohľadu na konkurz, nemajú procesnú povahu a ich účel nie je
viazaný len na trvanie konkurzu a nároky voči podstate. Týkajú sa práv vyplývajúcich z občianskeho/
obchodného hmotného práva. Skúmanie naliehavého právneho záujmu a povinnosť jeho preukázania
žalobcom (typické a rozhodné pre tieto konania), však nie je možné aplikovať na konania incidenčné, pri

ktorých je súd naopak povinný zohľadňovať a posudzovať danosť právneho záujmu cez zákonný rámec
konkurzného práva, ktorý jeho existenciu prezumuje.

28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

29. S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Odvolací súd však dopĺňa, že samotné podanie žaloby nezakladá právo žalobcu na úspech
v spore. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že ním uplatňovaný nárok má oporu v práve a právnu
relevanciu. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom),
ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe

žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami strán sporu. Súd skúma celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.
Vychádzajúc zo zásady rešpektovania dvojinštančnosti súdneho konania, je preto hodnotenie vecnej
dôvodnosti povinnosťou súdu prvej inštancie.

31. Úlohou súdu prvej inštancie, v súlade so závermi odvolacieho súdu uvedenými v ods. 13. až 30.,
bude žalobu vecne prejednať a vo veci rozhodnúť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).