Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by Mgr. Vladimír Gurka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/304/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202406
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8515202406.4
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. D., XXX XX C. D., o vymoženie 1.331,97 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť súdneho exekútora zo dňa 25.2.2022 proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.
k. 3Er/304/2015-62 zo dňa 21.2.2022 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015 a exekučného titulu –
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“),
spisováznačkaPW-C/0413/0173zodňa16.9.2013(ďalejlen,,rozhodcovskýrozsudok“),požiadalsúdny
exekútor tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni, č.k. 3Er/304/2015-48 zo dňa 19.3.2020 bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.5.2020.
3. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 3Er/304/2015-62 zo dňa 21.2.2022 prvým výrokom
zastavil exekučné konania a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi
trovy exekúcie. Toto uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.2.2022.
4. Proti uvedenému uzneseniu bola súdu dňa 25.2.2022 doručená sťažnosť súdneho exekútora, v ktorej
uviedol, že žiada, aby súd vydal uznesenie, ktorým mu prizná trovy exekúcie, tak ako si ich uplatnil
v podaní zo dňa 22.4.2020.
5. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.
6. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.8. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
13.Súdpopreskúmanívčaspodanejsťažnostisúdnehoexekútora,akoajtoutosťažnosťounapádaného
uznesenia vydaného vyšším súdny úradníkom, dospel k záveru, že sťažnosť súdneho exekútora je
nedôvodná. Súd poukazuje ja na to, že súdny exekútor svoju sťažnosť nijako bližšie neodôvodnil, iba
požadoval od súdu priznať mu trovy exekúcie, tak ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 22.4.2020.
14. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie
je prípustné odvolanie.
16. Podľa § 196 vety druhej EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 47 ods. 3, posledná veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na
vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie
a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
19. Súdny exekútor sťažnosť nijako bližšie neodôvodnil, iba požadoval od súdu priznať mu trovy
exekúcie, tak ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 22.4.2020. Napriek uvedenému súd preskúmal napadnuté
uznesenie, pričom dospel k záveru, že vyšší súdny úradník rozhodol o trovách súdneho exekútora
správne. Ak sa exekučné konanie zastavilo po tom, čo bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, súdny exekútor má podľa § 47 ods. 3 vety druhej EP v znení účinnom
do 31.03.2017 nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Cieľom zavedenia tejto úpravy bolo zabezpečiť, aby exekútorovi až
do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie
návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné
nároky exekútora až do času doručenia poverenia súdu sú však vylúčené, keďže súdny exekútor môže
začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Súdny exekútor, ktorému
bol doručený návrh na vykonanie exekúcie, nie je oprávnený po začatí exekučného konania, ale pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, realizovať jednotlivé úkony vedúce k nútenému
výkonu exekučného titulu. Jeho oprávnenia v tejto fáze exekučného konania sa sústredia výlučne na
odstránenie prípadných vád návrhu na vykonanie exekúcie (§ 40 Exekučného poriadku) a následne na
predloženie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Sama podstata poverenia na
vykonanie exekúcie totiž spočíva v tom, že pred jeho vydaním exekučný súd v intenciách
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie i exekučného titulu so zákonom a až vydanie povereniana vykonanie exekúcie je pre súdneho exekútora definitívnym autoritatívnym oprávnením na realizáciu
samotnej exekučnej činnosti. K vyššie uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení vydanom dňa 22.03.2017 vo veci 4ECdo 59/2015. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie
nebol spísaný do zápisnice súdnym exekútorom, tento má právo len na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov. Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky za poštovné vo výške 2,30 eur (bez
DPH) a za spotrebný kancelársky materiál vo výške 1,00 eur (bez DPH). Čo sa týka nepriznania náhrady
poštovnéhovovýške1,15eurzadoručeniežiadostioudeleniepoverenia,súdstotožňujesodôvodnením
vbode15napadnutéhouznesenia,kdevyššísúdnyúradníkpoukázalnato,žepísomnosťboladoručená
súdu osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného poštovného a ak aj exekútor s doručením tohto
podania mal nejaké náklady, výšku týchto nákladov spojených s doručením nijako nepreukázal, preto
ich náhradu súd exekútorovi nepriznal. Súd má za to, že exekútorovi nepatrí ani náhrada poštovného
vo výške 1,15 eur za doručenie písomnosti označenej ako „výzva roz. súd“, ktorá podľa vyúčtovania
mala byť odpoveď z 20.7.2015, nakoľko táto odpoveď na výzvu súdu bola zaslaná elektronicky, teda
exekútor evidentne výdavky v uplatnenej výške s touto odpoveďou nemal, resp. výdavky na poštovné
v tejto výške nijako nepreukázal (ak by mali súvisieť s elektronickým doručovaním). Súd sa plne stotožnil
aj s odvodnením týkajúceho sa nepriznania náhrady v sume 1,20 eur s DPH za kancelársky materiál.
Súd ma za to, že predmetná náhrada za spotrebný kancelársky materiál súdnemu exekútorovi
nepatrí. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca
zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené
ako výdavky a ich náhrada z hľadiska trov exekúcie je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene.
Ak v tomto prípade súdnemu exekútorovi odmena nepatrí, nemožno nahradiť ani kancelársky materiál.
Navyše súdny exekútor výdavok nepreukázal. V ostatnom súd poukazuje na odôvodnenie v bode 16
napadnutého uznesenia.
20.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdsťažnosťsúdnehoexekútoraakonedôvodnúvcelomrozsahu
zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.