Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618204897
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7618204897.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marek
Baraník, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. XXXX/

XX, E. F. G., zastúpení Centrom správnej pomoci Košice, o.z., so sídlom Tomášikova 3, Košice, IČO:
51 847 124, o zaplatenie 93.168,02 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1Csp/124/2018-427 zo
dňa 28.9.2022 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie" alebo len „súd") napadnutým rozsudkom

žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania (výrok II.), o výške ktorej
si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí (výrok III.).

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhalodžalovanýchzaplateniasumyvovýške93.168,02
€ s prísl, titulom dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 26.3.2010, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní")
ako dlžníkom úver na bývanie v celkovej výške 95.000,- € s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby
naobdobie3rokovvovýške4,49%p.a.apozmeneod26.3.2016vovýške1,59%p.a.,oprotipovinnosti
žalovaných poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom v
mesačných splátkach (počet 359) po 392,14 €, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.4.2010 a dohodnutou konečnou splatnosťou úveru dňa 20.2.2040. Pohľadávka

žalobcu voči žalovaným bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX pre kat. územie E. F. G., v zmysle uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátnej zmluvy zo dňa 26.3.2010. Žalovaní podľa tvrdenia žalobcu zmluvne dohodnuté splátky
prestali splácať, poslednú splátku zaplatili dňa 25.11.2014 a omeškaný záväzok nesplnili ani na základe
písomnej výzvy veriteľa zo dňa 20.7.2015 v poskytnutej lehote 15 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaní
prevzali dňa 23.7.2015. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. úver

predčasne zosplatnila ku dňu 27.8.2015 listom zo dňa 27.8.2015, ktorým vyzvala žalovaných, aby jej
celú pohľadávku vo výške 97.369,77 € zaplatili v lehote 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Nakoľko žalovaní v poskytnutej lehote dlžnú sumu veriteľovi nezaplatili, žalobca
pristúpil k výkonu dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. E. F.
G., ktorá (dražba) doposiaľ nebola skončená, čo vyplýva z poznámky na LV č. XXXX pre kat. územie
E. F. G..3. Súd prvej inštancie spor právne posudzoval podľa ustanovení § 45 ods.1,. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53
ods. 1 a 9, § 565, § 100 ods. 1 a 2, § 101, §103, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka (,ďalej len „OZ“),
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že zo strany právneho
predchodcu žalobcu“ nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a tiež k postúpeniu pohľadávky, čo má
za následok nedostatok vecnej aktívnej legitimácie“ a z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. Za nespornú skutočnosť súd považoval, že žalovaní úver riadne nesplácali, poslednú
splátku zaplatili dňa 25.11.2015 boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie dlžných splátok v lehote 15 dní od

doručenia, ktorú výzvu prevzali dňa 23.07.2015. Listom zo dňa 27.08.2015 pôvodný žalobca (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) úver predčasne zosplatnil ku dňu 27.8.2015. V priebehu súdneho sporu žalobca postúpil
svoju pohľadávku na terajšieho žalobcu o čom súd rozhodol uznesením dňa 20.04.2022 (č.l. 388
spisu). Súd dospel k záveru, že pohľadávka za obdobie do postúpenia pohľadávky pôvodným žalobcom
(Slovenskou sporiteľňou, a.s.) na terajšieho žalobcu je premlčaná, „pretože žalovaní v konaní vzniesli
námietku premlčania a stotožnili sa s ich obranou“. Posledná úhrada žalovaných bola realizovaná dňa

25.11.2014, preto v zmysle ust. § 103 OZ premlčacia lehota začala plynúť od 25.12.2014 a skončila
dňa 24.12.2017. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 14.08.2018, je jednoznačné, že žaloba bola
podaná po uplynutí premlčacej lehoty. V etape po postúpení pohľadávky súd posudzoval okolnosti
zosplatnenia úveru a záver o neplatnosti zosplatnenia úveru a vyvodil zo skutočnosti, že „oznámenie
o zosplatnení úveru žalovaným nedošlo do ich dispozičnej sféry, pretože si túto výzvu neprevzali“.

V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade nie je možné aplikovať procesnoprávne predpisy a v nich
upravenú fikciu doručenia, ale je potrebné aplikovať ust. § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu
dôjdenia a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti,
zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime

Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa
dostane do sféry jeho dispozície a týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej
strane Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
ale postačuje, že mal reálnu možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. Právna teória i súdna prax
takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale

i také prípady, kedy doručením listu či telegramu do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho poštovej
schránky, poprípade i vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol
adresát objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/129/20l0 z 28.1.2011 a rozsudok sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020). Vychádzajúc
z týchto teoreticko-právnych východísk a záverov právnej praxe súd prvej inštancie skonštatoval, že v

danom prípade „žalobca nepreukázal doručenie výzvy o zosplatnení dlžnej časti úveru, pretože týmto
nepreukázal, že zásielka bola žalovaným doručená do ich dispozičnej sféry". „Zásielka bola doručovaná
žalovaným na adresu ich bydliska uvedenú v zmluve a táto zásielka im nebola doručená". Z týchto
dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP") tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý v spore neuspel.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby ho odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe
vyhovie, prípadne aby podľa ust. § 389 ods. 1 CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní sa žalobca nestotožnil so záverom súdu, že v
konaní nepreukázal doručenie listu zo dňa 27.08.2015 žalovaným, ktorým postupca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, resp. že predmetné podanie sa nedostalo do ich dispozičnej sféry. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v tejto časti považoval za nepreskúmateľné, nesprávne a v rozpore so
zmluvnými dojednaniami, všeobecne rešpektovanou teóriou dôjdenia, ako aj s judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Poukázal na vzájomný vnútorný rozpor odôvodnenia napádaného rozsudku,
ktoré obsahuje vzájomne si odporujúce argumenty, resp. argumenty nepodporujúce príslušný záver
súdu v otázke teórie dôjdenia a aplikácie ust. § 45 ods. 1 OZ na prejednávaný prípad, ktorú právnu
otázku súd uzavrel v priamom rozpore s bodmi 108 až 110 odôvodnenia, čím porušil ústavné právo
na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ na podporu svojej argumentácie súd

uviedol rozhodnutia NS SR, tieto rozhodnutia však obsahujú diametrálne odlišné právne posúdenie,
než ktoré aplikoval konajúci súd a dokonca mu odporujú, čím súd prvej inštancie porušil právo
na spravodlivý proces a predovšetkým princíp právnej istoty žalobcu, keďže sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe a len arbitrárne a nepravdivo konštatoval,že táto rozhodovacia prax podporuje jeho závery. Mal za to, že vrátené doporučené obálky, ktoré boli
uložené dňa 31.8.2015 a neboli prevzaté adresátmi (žalovanými) v odbernej lehote, žalobca preukázal,
že podania zo dňa 27.08.2015, ktorým postupca uplatnil právo v zmysle § 565 OZ, sa dostali do

dispozičnej sféry žalovaných a možno ich tak v súlade s § 45 ods. 1 OZ považovať za riadne doručené,
resp. ich doručenie za riadne preukázané. Konajúci súd sa vôbec nevysporiadal s obsahom dojednania
fikcie doručenia v bode 10.3 VOP, čím sa odôvodnenie stáva neúplným a nepreskúmateľným. Pokiaľ
súd považoval za sporné doručenie písomností (konkrétne výzvy zo dňa 27.08.2015), nevysporiadal sa
ani so skutočnosťou, že všetky tieto písomnosti, ktorých doručenie považoval súd za sporné, najneskôr

boli žalovaným doručené aj ako prílohy k podanej žalobe. Keďže v zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre
rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (kedy boli žalovaným všetky výzvy, ako aj oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručené najneskôr ako prílohy žaloby, pričom aj samotná žaloba je
svojoupovahouvýzvounazaplateniedlžnejsumy,t.j.uplatnenímprávanazaplateniecelejpohľadávky),
potom vôbec nie je zrejmé, ako mohol súd dospieť k záverom, ktoré pretavil do odôvodnenia svojho
rozhodnutia, v dôsledku čoho je aj v tomto smere jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Podľa žalobcu

pokiaľ súd podanú žalobu zamietol o.i. pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie (v dôsledku tvrdeného
nepreukázania doručenia výzvy z 27.08.2015), potom poprel svoj vlastný právny záver vyjadrený v
uznesení 1Csp/124/2018- 388 zo dňa 20.04.2022, ktorým pripustil, aby do konania namiesto pôvodného
žalobcu(Slovenskásporiteľňa,a.s.,sosídlomTomášikova48,Bratislava,IČO:00151653)vstúpilterajší
žalobca a týmto uznesením otázka platného postúpenia pohľadávky na žalobcu bola už právoplatne

vyriešená. Podľa názoru žalobcu totiž podmienkou vyhovenia návrhu na zmenu strany sporu v zmysle
§ 80 CSP je preukázanie prevodu alebo prechodu práva - je teda vylúčené, aby súd vyhovel návrhu
na zmenu žalobcu, či žalovaného (napr. z dôvodu postúpenia pohľadávky) a následne už s novým
žalobcom či žalovaným žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej alebo pasívnej legitimácie pre neplatné
postúpenie pohľadávky. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym posúdením otázky premlčania pohľadávky

súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
podľa § 565 OZ (v danom prípade k nemu došlo podaním zo dňa 27.08.2015), potom začína plynúť
premlčaciadobaprevšetkysplátkyúverusplatnédobudúcnapomesiaciodposlednejvykonanejúhrady
dlžníka, ktorá v danom prípade bola žalovanými realizovaná dňa 25.11.2014. Na podklade uvedenej
úvahy súd dospel k záveru, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť dňa 25.12.2014 a

uplynula dňa 24.12.2017 a nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 14.08.2018, podľa názoru súdu
bola podaná po uplynutí premlčacej doby. V súvislosti s premlčaním nároku citoval ustanovenia § 101,
§ 565, § 103 a § 53 ods. 9 OZ a zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa § 565 OZ do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V danom prípade boli žalovaní v
čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (27.08.2015) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace. Podľa žalobcu mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť vyhlásená pre nesplnenie inej
splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, teda splátky
splatnej dňa 20.08.2015. Pre všetky splátky, ktoré predčasnému zosplatneniu úveru predchádzali, v
súlade s ust. § 103 OZ plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre splátky splatné po predčasnej
splatnosti úveru plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. splátky splatnej dňa 20.08.2015. Z uvedeného dôvodu považoval za
nesprávny, priamo odporujúci druhej vete kogentného ust. § 103 OZ, taký výklad ust. § 103 OZ, ako
ho uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého premlčacia doba
začala plynúť po mesiaci od poslednej úhrady žalovaných. Podľa žalobcu premlčacia doba pre všetky
splátky splatné po 27.08.2015 tak začala v súlade s ust. § 103 OZ plynúť odo dňa nasledujúceho po

dni zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. v danom
prípade odo dňa 21.08.2015 a uplynula by najskôr dňa 21.08.2018. Keďže žaloba bola na súde podaná
dňa 14.08.2018, má žalobca za to, že svoj nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej doby a súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru. K tejto otázke citoval právny
názor z judikátu R 4/2021 a vybraných rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach [napr. 11CoCsp/5/2020 z

25.3.2021, 5CoCsp/72/2021 z 30.6.2022, 6CoCsp/53/2021 z 18.1.2022, 6CoCsp/12/2021 z 12.4.2021,
3CoCsp/6/2020 z 15.1.2021, 9CoCsp/66/2020 z 21.9.2021 a 3Co/202/2019 z 20.11.2020], v ktorých
otázku začatia plynutia premlčacej doby zosplatnenej pohľadávky za obdobných skutkových okolností
posudzujeKrajskýsúdvKošiciachjednotne,pričomkonajúcisúdjuvdanomprípadeposúdildiametrálne
odlišne od právneho posúdenia odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor, že

mu vznikol nárok na úhradu zosplatnenej sumy spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, nakoľko nárok
uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný.5. Žalobca v podaní z 27.1.2023, doručenom odvolaciemu súdu dňa 27.1.2023 (č.l. 481 a nasl.), dal
do pozornosti aktuálne uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022
a 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022 o obdobnej (identickej) právnej otázke, ktorá je predmetom,

resp. dôvodom podaného odvolania y tomto konaní. V zmysle týchto rozhodnutí je právne nesporné,
že premlčacia doba celej pohľadávky začína plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti splátky, ktorá
bezprostredne predchádzala vyhláseniu splatnosti pohľadávky.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380

ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami obsiahnutými v odvolaní poukazujúcimi na nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorým súd znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie
prejednávanej veci, uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

9. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len

za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci [viď § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.]. S týmto
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (porov. rozhodnutia sp. zn. I.ÚS 364/2015, II.ÚS 184/2015,
III.ÚS 288/2015 a I.ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,

právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny
v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska

nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov
nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu
možnosťuskutočňovaťjejprocesnéprávavzmysleust.§365ods.1písm.b)CSP[zhľadiskapodmienok
prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP, do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.]
len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny
systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

10. Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné, a aj arbitrárne tie rozhodnutia,
ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na
preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v cit. ust. § 220 ods. 2 CSP určuje konkrétnezákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové

závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá
jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.
Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimi argumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,

pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa, Odôvodnenie rozsudku súdu nižšej inštancie navyše musí
byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Účelom odvolacieho
konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie, za predpokladu, že boli
rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť, ako súd
prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a ako ju právne posúdil, čo najspoľahlivejšie signalizuje (práve)

odôvodnenie jeho rozhodnutia. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným
objektom prieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššej inštancie, výsledky tejto činnosti sú vždy
reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených
odvolacích námietok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 101/2019 zo dňa 24.6.2020).
Ak rozhodnutie súdu nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP, je

nepreskúmateľné, čím sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom
dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo
a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

13. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že

nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/
CSP); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z
logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti, ktorým
sa riadi súdne konanie). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje

zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie
rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (vyššie
cit. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 101/2019).

14. Podľa posúdenia odvolacieho súdu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zákonné
parametre riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia rozhodne nespĺňa, nakoľko
nepodáva základné a zrozumiteľné vysvetlenie skutkových ani právnych dôvodov podstatných pre
rozhodnutie. Je potrebné súhlasiť s námietkami odvolateľa, podľa ktorých odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné, chaotické, zmätočné a nekonzistentné, obsahujúce
nepresvedčivé, vzájomne si odporujúce argumenty, ktoré nepodporujú prijaté závery súdu a nie
sú podložené skutkovými zisteniami plynúcimi z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku opísal obsah žaloby, vyjadrenia žalovaných a ďalších podaní strán,
opísal obsah stranami predložených listinných dôkazov, odcitoval použité právne normy, pričom v

zrejmom rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, resp. ktoré neboli v
konanísporné,akoajsozávermiformulovanýmivcit.rozhodnutiachNajvyššiehosúduSRkokolnostiam
doručovania prejavu vôle veriteľa zosplatniť celý úver a výzvy na zaplatenie dlhu dlžníkovi, na ktoré
odkázal, súd skonštatoval, že „žalobca nepreukázal doručenie výzvy o zosplatnení dlžnej časti úveru,
pretože týmto nepreukázal, že zásielka bola žalovaným doručená do ich dispozičnej sféry", a na základe

týchto skutočností dospel k záveru, že „nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru a tiež k postúpeniu
pohľadávky, čo má za následok nedostatok vecnej aktívnej legitimácie", a preto žalobu považoval za
nedôvodnú v celom rozsahu. V konaní pritom nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu zásielku
s oznámením o zosplatnení úveru doručoval žalovaným doporučene na adresu ich bydliska uvedenú
v zmluve, pričom zásielka sa mu vrátila ako adresátmi neprevzatá v odbernej lehote, a teda nie s

oznámením pošty, že adresát je neznámy, nezdržiava sa v mieste doručovania a pod. V zmysle záverov
právnej praxe a podľa tzv. „teórie dôjdenia" aj zásielka neprevzatá adresátom (vrátená doporučená
obálka), pokiaľ bola doručovaná na poslednú známu adresu dlžníka a dostala sa do dispozičnej sféry
adresáta v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si prevziať, môže byť dokladom o doručeníprávnych úkonov, výziev a iných listín, pri uplatnení fikcie doručenia a možno ich tak v súlade s § 45
ods. 1 OZ považovať za riadne doručené, resp. ich doručenie za preukázané (pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, publikované v Zbierke stanovísk NS a

súdov SR č. 1/2021 pod č. 04). Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné za nesprávny považovať
záver súdu prvej inštancie ohľadne okolnosti doručenia prejavu vôle žalobcu zosplatniť celý úver a výzvy
na zaplatenie dlhu a že žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal doručenie oznámenia o
zosplatnení úveru s výzvou na zaplatenie zo dňa 27.8.2015 žalovaným, že z tohto dôvodu úver nebol
platne zosplatnený a v dôsledku toho neplatným je aj postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktorý nie je v

danom spore vecne legitimovaným subjektom.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pochybil pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenia), nesprávne interpretoval právny predpis, postupoval v rozpore so závermi už
ustálenej právnej praxe, vychádzajúc z mylného právneho názoru a vedený nesprávnymi právnymi
úvahami ohľadne posúdenia platnosti zosplatnenia úveru a premlčania pohľadávky nevyhodnotil

správnym spôsobom žalobcom predložené a vykonané dôkazy, zistené skutočnosti a rozhodujúce
skutkové tvrdenia strán (žalobcu) a neustálil správne skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti
základu nároku a jeho výšky Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
zmätočnosť dôvodov podstatných pre rozhodnutie, pretože závery súdu prvej inštancie po skutkovej i
právnej stránke sú nevysvetlené, nelogické a nepodložené, nezodpovedajúce výsledkom vykonaných

dôkazov, čo zároveň zakladá nesprávnosť postupu súdu a znamená porušenie práva strán na
spravodlivý proces, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody
sú preukázané a plne opodstatnené a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

16. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
postupu a rozhodovania a predovšetkým si zabezpečiť pre svoje skutkové a právne závery a posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku, i vo svetle procesnej obrany žalovaných a nimi vznesenej námietky
premlčania úverovej pohľadávky, dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V

tomto postupe sa najmä náležíte vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu v priebehu konania
už predložili, ktoré strany navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie
vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295
CSP. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že
v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11

ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, opätovne preskúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
a vysporiada sa so vznesenou námietkou premlčania, pričom neopomenie tiež sa vysporiadať i s
námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, ktoré mali byť predmetom pozornosti súdu prvej
inštancie už v doterajšom konaní. Otázku premlčania zosplatnenej úverovej pohľadávky žalobcu v
riešenom spotrebiteľskom spore (i začiatok plynutia premlčacej doby) súd právne posúdi v súlade so

zákonom, pri interpretácii relevantných hmotnoprávnych noriem podľa kritérií a v súlade so závermi
ustálenej rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa
29.11.2022, 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022 a ďalšie). Nové rozhodnutie
súd náležíte odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne
relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie

nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo
kritériám spravodlivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie zároveň o nároku strán na náhradu trov konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.