Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 24, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-11Cb/26/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411201000
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1411201000.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

PROFISREAL, s.r.o., so sídlom Koceľova 4, 821 08 Bratislava, IČO: 36 823 961, zast.: LÖWY & LÖWY
s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: pArch s.r.o., so
sídlom Lackova 1, 841 04 Bratislava, IČO: 36 667 013, zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9,
851 01 Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 35.003,22 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.

IV. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo veci vzájomnej žaloby výške 100 %, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške
35.003,22 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako objednávateľom uzavrel
zmluvu o dielo s dodatkom č. 1, predmetom ktorej bolo dokončenie a prístavba rozostavanej stavby

rodinného domu na pozemku s p. č. 5150/125, k. ú. Lozorno. Žalobca dňa 11.11.2010 ukončil
vykonávanie stavebných prác z dôvodu neuhrádzania splatných faktúr žalovaným. V čase ukončenia
prác nebolo dielo dokončené. Dňa 12.11.2010 žalobca prevzal od žalovaného odstúpenie od zmluvy.
Následne žalobca v súlade č. 7.5 zmluvy vystavil faktúru č. XX s dodacím listom za práce vykonané v
období mesiacov október a november 2010 v sume 35.003,22 eura. Žalobca akceptoval odstúpenie od
zmluvy, čím mu vzniklo právo na fakturáciu práv vykonaných ku dňu odstúpenia od zmluvy. Žalovaný
však faktúru č. XX neuhradil.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 02.02.2011, v ktorom uviedol, že žalobca
od počiatku zmluvného vzťahu vystavoval faktúry svojvoľne, predčasne. Napriek tomu tieto faktúry
uhrádzal bez tohto, aby sa mohol vyjadriť k ich obsahu. Poukázal pritom na odsek 7 článok 7.2 zmluvy
podľa ktorého Podkladom pre úhradu ceny predmetu zmluvy bude faktúra vystavená zhotoviteľom.
Práce budú fakturované na mesačnej báze po ukončení kalendárneho mesiaca so splatnosťou 14
dní od jej doručenia. Celkovo žalovaný uhradil šesť faktúr v celkovej výške 94.159,25 eura s DPH.

Žalobca nefakturoval len reálne vykonané práce a žalovaný tak nemal možnosť kontrolovať obsah
faktúr. Celkové cena diela bola dohodnutá na 86.871,25 eura a v dodatku č. 1 dohodnuté ceny 2.490,-
eur a 5.518,- eur bez DPH. Spolu s 19 % DPH cena diela predstavovala 112.906,30 eura. Žalovaný
odstúpil od zmluvy, keď bol žalobca takmer dva mesiace v omeškaní, pričom uhradil všetky vystavenéfaktúry. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku pozostávajúcu z uplatnených úrokov z omeškania za
nedodanie diela v dohodnutom termíne, škodu za nemožnosť užívať nehnuteľnosť, nárok na vrátenie
plnení fakturovaných bez právneho dôvodu - v rozpore so zmluvou, nad rámec dohodnutý v zmluve,

náhrada za zdokumentované a následne odstránené vady diela.

3. Po výzve súdu - uznesením č. k. 11Cb/26/2011 zo dňa18.10.2017 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie o
tvrdenia, že žalobca napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo 7 rokov nepredložil žiaden relevantný
dôkaz preukazujúci dôvodnosť žaloby. Podľa bodu 7.5 zmluvy o dielo sa v prípade odstúpenia od

zmluvy musia vyčísliť skutočne vynaložené náklady na dielo. Tieto náklady pritom žalobca nepreukázal.
Žalovaný sa v ďalšom vyjadroval k okolnostiam ukončenia zmluvy. Žalovaný mal byť pri plnení diela
vždy k dispozícii, na požiadavky reagoval promptne. Na žiadosť žalobcu uzavrel dodatok ku zmluve,
ktorýmbolaupravenácenadielaakoajtermíndokončeniadiela.Žalovanýdoložilkzapočítacejnámietke
doklady preukazujúce vynaložené na dokončenie diele po tom ako bola zmluva ukončená.

4. Žalobca svojím vyjadrením ku konaniu (č. l. 217) spisu poukázal na spôsob fakturácie, teda že
táto prebiehala na mesačnej báze podľa vykonaných prác, nie je teda pravdivé tvrdenie o akýchsi
preddavkových platbách ako tvrdil žalovaný. K odstúpeniu od zmluvy žalobca uviedol, že žalovaný nikdy
nemaldôvodnatotoodstúpenienakoľkonebolvomeškaní.Zoširokaopísalvzťahymedzistranamisporu
ohľadom plnenia diela. Kompenzačnú námietku považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalovaný

žiadnym spôsobom svoj nárok nešpecifikoval. V tomto vyjadrení žalobca doručil množstvo dokladov,
faktúr, ktoré mali preukazovať dôvodnosť žaloby (č. l. 251 až 351 spisu), taktiež účtovné dokumenty,
daňové priznanie žalobcu za rok 2010.

5. Podaním zo dňa 13.07.2018 si žalovaný uplatnil vzájomnú žalobu na zaplatenie 27.890,85 eura, ktorú

odôvodnil tým, že podľa § 351 Obchodného zákonníka - odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva
a povinnosti strán zo zmluvy. Žalobca má teda nárok na náhradu za skutočne vynaložené náklady a
žalovaný má nárok na zaplatenie ním už zaplatenej sumy v rozsahu presahujúcom skutočne a účelne
vynaložené náklady. Uplatnená suma vo vzájomnej žalobe teda predstavuje rozdiel medzi žalovaným
nepochybne zaplatenou sumou za dielo vo výške 94.159,25 eura a sumou 66.268,40 eura, ktorú žalobca

údajne vynaložil na práce do ukončenia zmluvy, podľa ním predložených dokladov.

6. Rozsiahlym podaním, doručeným súdu 14.12.2018 žalovaný opäť rozvinul svoje argumenty
odôvodňujúce zamietnutie žaloby a vyhovenie vzájomnej žaloby. Poukázal na to, že dodatkom k
zmluve sa termín odovzdania diela posunul z augusta 2010 na 15. september 2010, takže v čase

odstúpenia od zmluvy bol žalovaný zjavne v omeškaní. Napriek svojvoľnej fakturácii žalobcu, nebol s
úhradou faktúr v omeškaní, uhrádzal ich pred splatnosťou dohodnutou v zmluve. V ďalšom texte opísal
situáciu na stavenisku rodinného domu. Žalovaný má za to, že medzi stranami sporu podľa znenia
§ 351 Obchodného zákonníka existuje režim vzájomného vyporiadania, teda navrátenie vzájomných
plnení realizovaných počas trvania zmluvy. Žalovaný má byť povinný zaplatiť žalobcovi skutočne

vynaloženénákladynadieloažalobcamábyťpovinnývrátiťprijatépeňažnéplnenienazákladezrušenej
zmluvy o dielo. Podľa judikatúry, zo zrušenej zmluvy, pri uplatňovaní nárokov má existovať požiadavka
vzájomného plnenia a súd má skúmať nároky oboch účastníkov zrušenej zmluvy.

7. Na pojednávaní konanom 21.03.2019 predložil žalobca faktúry za obdobie od. 27.09.2010 do

11.11.2010 (podľa jeho tvrdenia). Žalovaný namietol takýto postup žalobcu, navrhol postup podľa § 153
ods. 2 CSP, predložené dokumenty považuje za nepreskúmateľné, pre konanie nepoužiteľné. Poukázal
na pozmeňovanie dokumentov žalobcom, viaceré majú vykazovať znaky falšovania a pozmeňovania.
Napr. faktúru č. XX/XX už mal žalobca predložiť pred rokom avšak s iným pôvodným obsahom znejúcim
na iný subjekt, od ktorého si žalovaný nič neobjednal.

8. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe a vzájomnej žalobe vychádzal zo skutkového stavu, podľa
ktorého nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo z 31.03.2010,
predmetom ktorej bolo dokončenie stavby a prístavba rozostavaného objektu. Koniec prác bol v zmluve
dohodnutý na 08/2010. Cena diela bola dohodnutá na 86.871,25 eura bez DPH (103.376,80 eura s 19%

DPH). Dodatkom ku zmluve č. 1 zo 06.08.2010 si zmluvné strany dohodli predĺženie termínu ukončenia
prác na 15.09.2010 a navýšenie ceny diela o 2.490,- eur a 5.518,- eur bez DPH. (9.529,52 eura s
DPH). Spolu bola dohodnutá cena za dielo 112.906,32 eura s DPH. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný
na základe 6 faktúr zaplatil sumu 94.159,25 eura. Súd považuje za nespornú taktiež otázku platnostiodstúpenia od zmluvy žalovaným k 11.11.2010, napriek neskoršiemu tvrdeniu žalobcu, že žalovaný
nemal dôvod na odstúpenie od zmluvy. Spornou ostala len otázka, či je žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 35.003,22 eura dôvodný. Spornou sa v priebehu konania stala aj otázka dôvodnosti

vzájomnej žaloby žalovaného na zaplatenie 27.890,85 eura.

9. Na základe skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby
aj vzájomnej žaloby a obe zamietol. Súd si primárne ustálil, čo je predmetom tohto konania, nakoľko
procesný útok aj procesná obrana bola vedená príliš široko a košato. Predmetom tohto konania bol

nárok na zaplatenie faktúry č. 12/2010 na sumu 35.003,22 eura v spojení s dodacím listom k nej. Podľa
žaloby ide o faktúru do odstúpenia od zmluvy za práce vykonané v období október a november (do
11.11.2010 do odstúpenia od zmluvy). Predmetom tohto konania neboli otázky vyplývajúce z prípadnej
platnosti odstúpenia od zmluvy, kto bol či nebol v omeškaní v rámci zmluvného vzťahu či vady diela.
Sám žalobca v žalobe uviedol, že odstúpenie rešpektuje, považuje ho teda za platné. Taktiež uviedol,
že v čase odstúpenia od zmluvy nebolo dielo hotové.

10. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných dôkazov: zmluva o dielo, dodatok č. 1 k zmluve o
dielo, krycí list rozpočtu, prehľad rozpočtových nákladov v EUR, faktúry, dodacie listy, povolenie o zmene
stavby pred dokončením, mailovú komunikáciu medzi stranami sporu. Súd nevykonal výsluch pôvodne
žalobcom navrhnutých svedkov, nakoľko žalobca od tohto vykonávania dôkazov upustil.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1) a 2) Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)

znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na
účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia
zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej
obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na

plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy
nie je podstatné.

Podľa § 349 ods. 1) Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto

dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods. 1) a 2) Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa

§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa § 542 ods.1) Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho
pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody
na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

Podľa § 548 ods.1) Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 404 ods. 1) Obchodného zákonníka, ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené

v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia
doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok
smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté
na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.11. Napriek tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nemal dôvod odstúpiť od zmluvy má súd za to, že odstúpenie
od zmluvy žalovaným, ktoré bolo žalobcovi doručené 12.11.2010 je platné napĺňajúce § 345 ods. 1) a

2) Obchodného zákonníka. Sám žalobca toto odstúpenie akceptoval, pričom je zjavné, že dielo nebolo
odovzdané hotové v dohodnutom termíne do 15.09.2010, nakoľko k odstúpeniu došlo 12.11.2010. Súd
použitím elementárnej logiky a matematiky poukazuje na fakt, že v prípade riadne zhotoveného diela
by žalobca mal nárok na zaplatenie celkovej sumy 112.906,32 eura, pričom nárok na túto cenu diela
by mal len v prípade odovzdania celého diela (§ 548 ods.1. Obch. zák. ). Žalovaný nepochybne zaplatil

94.159,25 eura. Maximálne teda žalobca v prípade hotového diela mohol žiadať zaplatiť 18.747,07 eura.
Za nehotové dielo však žalobou žiadal doplatiť 35.003,22 eura. Odhliadnuc od tohto argumentu, ktorý
je sám osebe spôsobilý na zamietnutie žaloby, súd poukazuje na dodací list k faktúre č. 12/2010. Takže
ak chcel byť žalobca úspešný vo veci zaplatenia sumy vyplývajúcej z faktúry mal preukazovať dodanie
len týchto tovarov a služieb v čase trvania zmluvy.

12. Súd nemôže opomenúť taktiež fakt, že zmluvné strany si v zmluve dohodli v článku 7.2, že práce
na diele budú fakturované na mesačnej báze po ukončení kalendárneho mesiaca so splatnosťou 14
dní od jej doručenia. Najskorší možný termín splatnosti faktúry je teda 14. deň mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom boli práce vykonávané. Tento spôsob fakturácie nebol žalobcom dodržaný,
žalovaný však všetky faktúry uhradil. Žalovaný akceptoval spôsob fakturácie ako ho vykonával žalobca

uhrádzaním jednotlivých faktúr. Nešlo pritom podľa obsahu faktúry o zálohové alebo preddavkové
faktúry, ku každej faktúre bol priložený dodací list s uvedením tovarov a služieb za ktoré je faktúra
vystavená. Každým zaplatením faktúry žalovaný uhradil celý dlh v danom čase, ktorý mal voči žalobcovi
titulom zmluvy o dielo. Súd sa môže len domnievať, že vo faktúre č. 10/2010 je mylne uvedené obdobie
za ktoré bola faktúra vystavená - do 26.08.2010, nakoľko za toto obdobie bola vystavená faktúra č.

09/2010, správne asi malo byť uvedené obdobie do 26.09.2010. Faktúra 12/2010, ktorej úhrada bola
predmetom tohto konania je za obdobie od 26.09.2010 do 12.11.2010 (deň prevzatia odstúpenia od
zmluvy). Takže ak mal žalovaný záväzok zo zmluvy o dielo, tak len za toto obdobie. Oprávnenosť faktúry
č.12/2010všakžalobcanepreukázal.Výškafakturáciebolapritomrádovovyššiaakozapredchádzajúce
fakturačné obdobia. Nemohlo ísť pritom o akúsi vyúčtovaciu faktúru za celé obdobie trvania zmluvy

o dielo (ako sa to žalobca v priebehu konania dokladaním dokladov za celé obdobie trvania zmluvy
zrejme snažil predostrieť). Takýto spôsob fakturácie totiž nebol medzi stranami sporu dohodnutý.
Žalobca súd ,,zaplavil,, množstvom rôznych dokladov, faktúr, účteniek, ktoré majú preukázať dôvodnosť
fakturácie faktúrou č. 12/2010. Súd však musí takýto spôsob preukazovania dôvodnosti uplatneného
nároku en bloc odmietnuť. Uvedené doklady sú za rôzne obdobia zmluvného vzťahu strán sporu

(dokonca aj úplne mimo rozhodného obdobia napr. faktúra z čísla listu 258 vystavená 16.12.2010 !!!
bez označenia čo je predmetom fakturácie). Ako už súd uviedol, pre prípadný úspech v konaní je
rozhodné len obdobie od 26.09.2010 do 11.11.2010. Väčšina dokladov je však z predchádzajúceho
obdobia zmluvného vzťahu (od apríla 2010), pričom vystavením jednotlivých faktúr za rozhodné obdobia
a zaplatením týchto faktúr žalovaným má súd za to, že doklady s týchto období museli byť vo fakturácii

zahrnuté a teda žalovaným zaplatené.

13. Súd musí poukázať na vzorku niekoľkých dokladov, ktoré žalobca predložil v konaní a ktoré
mali odôvodňovať uplatnený nárok. Ak chce byť žalobca v obdobnom súdnom konaní úspešný musí
relevantným spôsobom preukázať svoj nárok. Za úplne irelevatnú považuje súd napr. faktúru č. 13/2010

(č. l. 295, v spise doložená viackrát) v spojení s príjmovým dokladom č.l. 435, vystavená Ing. Y. na
žalobcu na sumu 8.330,- eur, súdu vôbec známa relevancia k predmetu konania. Medzi ďalšie doklady
bez dôkazného významu považuje súd napríklad: faktúry od spoločnosti Ši & To Npp-Y. (č.l. 296, 297
spisu) - faktúra s popisom záloha ku zmluve XXXXXXX, bločky z pokladní za nákup pohonných hmôt
z rôznych miest (Dubnica nad Váhom, Zlaté Moravce, Nové Mesto nad Váhom, Hriňová, Stará Turá),

za kopírovacie služby, nákup atramentov do tlačiarne. Faktúra (č.l. 712, 716, 717 spisu) od spoločnosti
Stavebniny 3 s.r.o. vystavená 30.11.2010 (po ukončení zmluvy), príjmový doklad pre fasádne štúdio z
23.11.2010 z č.l. 817 (po ukončení zmluvy). Súd nemá pochybnosť, že niektoré doklady s predmetom
vykonávania diela súvisia, avšak, ako už uviedol skôr, nároky na zaplatenie týchto dokladov zanikli
priebežným uhrádzaním faktúr.

14. Súd zamietol aj vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy 27.890,85 eura, ktorú žalovaný odôvodnil tým,
žalobca má nárok na náhradu za skutočne vynaložené náklady a žalovaný má nárok na zaplatenie
ním už zaplatenej sumy v rozsahu presahujúcom skutočne a účelne vynaložené náklady žalobcom.Uplatnená suma vo vzájomnej žalobe teda predstavuje rozdiel medzi žalovaným zaplatenou sumou
za dielo vo výške 94.159,25 eura a sumou 66.268,40 eura, ktorú žalobca údajne vynaložil na práce
do ukončenia zmluvy, podľa ním predložených dokladov. Voči vzájomnej podal žalobca námietku

premlčania, nakoľko táto bola žalovaným podaná až v roku 2018, pričom zmluvný vzťah skončil v
novembri 2010, nárok má byť teda premlčaný. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú, nakoľko z
§ 404 ods. 1) Obchodného zákonníka vyplýva, že ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené
v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia
doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok

smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté
na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Súd zamietol vzájomnú žalobu ako
nedôvodnú, nakoľko v prejednávanej veci sa nejedná o synalagmatický vzťah, pri ktorom sú si strany
pri odstúpení od zmluvy povinné vrátiť plnenia, ako je to napríklad pri kúpe hnuteľnej veci, kedy si sú
predávajúci a kupujúci povinní v prípade odstúpenia vrátiť kupovanú vec proti povinnosti vrátiť kúpnu
cenu. Plnením žalobcu ako zhotoviteľa bolo zhotovenie diela. Nebolo v spore pochybné, že dielo v istej

fázerozostavanostiajbolozhotovenéažalovanýhomávovlastníctveaužívaho.Bezohľadunatvrdenie
žalovaného,žemuseldoňinvestovaťďalšieprostriedky.Spôsoburčeniavýškynárokuvzájomnejžaloby,
ktorúžalovanýurčilakorozdielmedzinímzaplatenousumou94.159,25eurazadieloasumou66.268,40
eura, ktorú žalobca údajne vynaložil na práce do ukončenia zmluvy považuje súd za nedôvodný. Súd
považuje za určujúce, že postupným uhrádzaním vystavovaných faktúr žalovaný tieto čiastkové nároky

uznával a tieto zanikali splnením. Tým pádom súd považuje za preukázané, že žalobca reálne vynaložil
na dielo 94.159,25 eura, pričom táto suma je žalovaným uhradená. Žalobca teda v prípade úvahy o
typickom synalagmatickom vzťahu nemá čo vrátiť, nakoľko tieto peniaze vydal na zhotovenie diela, ktoré
je vlastníctvom žalovaného. Z toho dôvodu považuje súd vzájomnú žalobu za nedôvodnú.

15. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o podanej žalobe a vzájomnej žalobe tak ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku. Vzhľadom na uvedené závery, ktoré súd považuje za zrozumiteľné
a jednoznačné, nepovažoval za potrebné detailne sa vysporiadavať so všetkými ostatnými prvkami
procesného útoku, nakoľko ich nepovažoval za relevantné vzhľadom na charakter sporu.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, taktiež žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania
vo veci vzájomnej žaloby, nakoľko bol v tejto časti plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 C.s.p.):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.